Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_20Csp-63-2023.pdf
PDF · 103.03 KB
Case nature
Area
Subarea
20Csp/63/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Stellou Al Khufash v spore žalobcu: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Prešovská 48, 826 46 Bratislava, IČO: 35 850 370, zastúpený advokátskou kanceláriou Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 239 921 proti žalovanej: L. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/XX, XXX XX G. o zaplatenie 554,96 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Súd žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 25.09.2023 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 554,96 €, úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 554,96 € od 14.05.2021 do zaplatenia a náhradu trov konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že žalobca uzatvoril so žalovanou zmluvu o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd v rozsahu služby a) dodávka pitnej vody. Na základe uzatvorenej zmluvy dodával žalobca žalovanej poskytnuté služby, ktoré žalovanej pravidelne fakturoval. Ceny za dodávku vody a odvádzanie odpadových vôd sú stanovené rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a sú uverejnené na internetovej stránke spoločnosti www.bvsas.sk <http://www.bvsas.sk>. Na základe monitoringu žalobca zistil, že zo strany žalovanej prichádza k neoprávnenému vypúšťaniu odpadových vôd. Žalobca následne vyúčtoval náhradu škody za zistené neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd spolu so sankciou, a to faktúrou č. 2211002493 vo výške 554,96 € splatnou dňa 13.05.2021, nezaplatenou vôbec. Celkový nedoplatok tak predstavuje sumu 554,96 €.
2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní žalobe v celom rozsahu vyhovel, a to platobným rozkazom č.k. 4Up/1536/2023 zo dňa 12.10.2023, proti ktorému podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote odpor s vecným odôvodnením.
3. Podaním odporu sa hore uvedený platobný rozkaz ex lege podľa § 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní zrušil.
4. Žalobca podal návrh na pokračovanie v konaní a Okresný súd Banská Bystrica v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní dňa 22.11.2023 postúpil vec Okresnému súdu Senica ako súdu vecne a miestne príslušnému na jej prejednanie.
5. Žalovaná v odôvodnení odporu uviedla, že zo žaloby nie je zrejmé ako žalobca dospel k výške žalovanej sumy. Tiež nie je zrejmé, kedy sa žalobca dozvedel o údajnom neoprávnenom vypúšťaní
odpadových vôd. Žalovaná poprela, že by neoprávnene vypúšťala odpadové vody. Ak by súd dospel k záveru, že spôsobila žalobcovi škodu, tak vzniesla námietku premlčania, nakoľko žalobca sa o vzniku „škody“ dozvedel pred 05/2021 (kedy nastala splatnosť spornej faktúry) a od tej doby treba počítať premlčaciu dobu. Fakturácia ,,škody“ je irelevantná. Navrhla žalobu zamietnuť, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno, resp. že nárok uplatnení žalobou je premlčaný.
6. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovanej uviedol, že tvrdenia žalovanej, ktoré sú obsahom jej odporu proti platobnému rozkazu v žiadnom prípade nie sú spôsobilé spochybniť žalobcov právny nárok. Žalobca zistil neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd na základe monitoringu verejnej kanalizácie. Monitoring verejnej kanalizácie monitorovacím zariadením na zistenie neoprávneného napojenia kanalizačnej prípojky na verejnú kanalizáciu a jej používanie sa na odbernom mieste U. XXX, XXX XX G. - Z. uskutočnilo dňa 27.01.2021. Žalobca dospel k výške škody výpočtom: sankcia v zmysle zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a v zmysle Cenníka BVS, a.s. za neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie vo výške 161,50 €, náhradu škody za neoprávnene vypustené množstvo odpadových vôd do verejnej kanalizácie za obdobie od 18.03.2018 do 13.08.2020: množstvo 337 m3 násobené cenou 0,9216 za 1 m3 = 310,58 €, náhradu škody za neoprávnene vypustené množstvo odpadových vôd do verejnej kanalizácie za obdobie od 14.08.2020 do 17.03.2021: množstvo 83 m3 násobené cenou 0,9985 za 1 m3 = 82,88 €. Celková suma istiny uplatnená žalobou predstavuje 554,96 €. Žalobca mal za to, že nárok nie je premlčaný s ohľadom na skutočnosť, že sa jedná o sankciu uplatnenú v súlade so zákonom a s priloženým cenníkom služieb.
7. Žalovaná k vyjadreniu žalobcu k jej odporu uviedla, že na podanom odpore v plnom rozsahu trvá. Predmetom žaloby je náhrada škody za neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd. Trvá na tom, že i keď na ich ulici je vybudovaná kanalizácia nie je na ňu pripojená. Kanalizačné prípojky si mali vyhotoviť na vlastné náklady majitelia nehnuteľností, pričom v tom čase bola spolumajiteľkou domu, resp. bývala v dome aj jej matka G. Š., toho času nebohá, ktorá si prípojku nevybudovala, a preto žalovaná stále používa žumpu. O tomto tvrdení žalovaná ako dôkaz predložila potvrdenie od E. G., že stále používa žumpu a čestné prehlásenia od susedov O. Š., P. K. I. E. T. o tom, že nie je napojená na kanalizáciu. V čase, kedy mal žalobca vykonať v jej nehnuteľnosti údajný monitoring, všetky tieto skutočnosti pracovníkovi žalobcu povedala, ale tento bol arogantný a nepočúval ju a stále tvrdil, že musí zaplatiť pokutu. Pri tomto bol prítomný aj jej druh E. R., ktorého navrhla vypočuť ako svedka. Všetky svoje povinnosti si riadne plní, nie je žiaden neplatič. Povinnosťou žalobcu je dokázať, že je napojená na kanalizáciu, čo žalobca doteraz nepreukázal, nakoľko jeho tvrdenie žalovaná popiera a na podporu svojich tvrdení predložila aj dôkazy. Zo žaloby a ani ďalších vyjadrení žalobcu stále nie je zrejmé, ako žalobca dospel k výške žalovanej sumy, a teda má za to, že výšku škody doposiaľ nepreukázal. Uviedla, že trvá aj na vznesenej námietke premlčania. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu sám uvádza, že údajné neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd zistil pri monitoringu, ktorý vykonal dňa 27.01.2021, žaloba bola podaná na súd dňa 25.09.2023, teda po uplynutí dvojročnej zákonnej premlčacej doby. Opätovne navrhla žalobu zamietnuť.
8. Žalobca sa na riadne a včasné predvolanie na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil s tým, že súhlasil s rozhodnutím súdu v jeho neprítomnosti.
9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, výpisom z obchodného registra žalobcu, Zmluvou č. H. o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd zo dňa 17.01.2014, Všeobecnými obchodnými podmienkami dodávky pitnej vody a odvádzania odpadových vôd, Cenníkom BVS, a.s. platným od 01.11.2021, oznámením žalobcu zo dňa 13.04.2021, faktúrou č. 2211002493 vyhotovenou dňa 13.04.2021, predžalobnou výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 22.08.2023, fotokópiou poštovej doručenky, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci:
10. Žalobca ako prevádzkovateľ verejného vodovodu a verejnej kanalizácie a ako dodávateľ uzavrel so žalovanou ako odberateľom dňa 17.01.2014 Zmluvu č. PZ00187211_001 o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd (ďalej len „Zmluva“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky dodávky pitnej vody a odvádzania odpadových vôd (ďalej len „VOP“). Predmetom Zmluvy bolo len zabezpečenie dodávky pitnej vody z verejného vodovodu podľa Čl. I. písmeno a) Zmluvy do odberného miesta na adrese U. XXX, XXX XX G..
11. Žalobca listom zo dňa 13.04.2021 informoval žalovanú, že na základe vykonaného monitoringu verejnej kanalizácie monitorovacím zariadením na zistenie neoprávneného napojenia kanalizačnej prípojky na verejnú kanalizáciu a jej používanie bolo dňa 27.01.2021 na odbernom mieste U. XXX, XXX XX G. - Z. zistené vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie bez uzatvorenej Zmluvy o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd s predmetom Zmluvy ,,b - odvádzanie a čistenie odpadových vôd“ (stočné) verejnou kanalizáciou s BVS, a.s. Vypúšťanie odpadových vôd bez uzatvorenej Zmluvy, resp. v rozpore s uzatvorenou Zmluvou v zmysle zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a v zmysle Všeobecných obchodných podmienok BVS a.s. kvalifikuje ako neoprávnené. Súčasne žalovanú vyzval k uzatvoreniu Zmluvy o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd s predmetom Zmluvy ,,b - odvádzanie a čistenie odpadových vôd“ verejnou kanalizáciou (stočné).
12. Žalobca vyúčtoval žalovanej faktúrou č. XXXXXXXXXX vyhotovenou dňa 13.04.2021 a splatnou dňa 13.05.2021 sumu 161,50 € ako sankciu za neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie v zmysle zákona č. 442/2002 Z.z. na odbernom mieste U. XXX, XXX XX G., sumu 310,58 € ako náhradu škody za neoprávnene vypustené množstvo odpadových vôd do verejnej kanalizácie na odbernom mieste U. XXX, XXX XX G. za obdobie od 18.03.2018 do 13.08.2020 a sumu 82,88 € ako náhradu škody za neoprávnene vypustené množstvo odpadových vôd do verejnej kanalizácie na odbernom mieste U. XXX, XXX XX G. za obdobie od 14.08.2020 do 17.03.2021. Spolu bola vyfakturovaná suma 554,96 €.
13. Žalovaná hore uvedenú faktúru neuhradila.
14. Zo Všeobecných obchodných podmienok dodávky pitnej vody a odvádzania odpadových vôd žalobcu doložených k žalobe súd zistil, že sú účinné od 01.07.2014 a nie sú podpísané žalovanou.
15. Podľa § 16 ods. 7 písm. b) zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach (ďalej len „zákon č. 442/2002 Z.z.“), vlastník verejnej kanalizácie je povinný uzatvoriť písomnú zmluvu o odvádzaní odpadových vôd so žiadateľom o pripojenie na verejnú kanalizáciu, záväzky vzniknuté z tejto zmluvy prechádzajú na právneho nástupcu vlastníka verejnej kanalizácie a sú záväzné aj pre prevádzkovateľa verejnej kanalizácie a pre jeho právneho nástupcu.
16. Podľa § 25 ods. 3 písm. a) zákona č. 442/2002 Z.z., neoprávneným vypúšťaním odpadových vôd do verejnej kanalizácie je vypúšťanie bez uzatvorenej zmluvy o odvádzaní odpadových vôd alebo v rozpore s takouto zmluvou.
17. Podľa § 25 ods. 4 zákona č. 442/2002 Z.z., kto neoprávnene vypúšťa odpadové vody do verejnej kanalizácie, je povinný nahradiť spôsobenú škodu prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie.
18. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
19. Podľa § 442 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. 20. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
21. Podľa § 150 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
22. Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
23. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá sporová strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v sporovom konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci. Súd vychádza len z dôkazov, ktoré boli stranami v konaní produkované, pričom v zmysle Civilného sporového poriadku je súd v sporovom konaní viazaný návrhmi dôkazov predloženými stranami, čím sám nie je povinný vykonávať dôkazy v prospech jednej alebo druhej strany. Povinnosť tvrdenia aj dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určité skutočnosti, leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; spravidla ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (NS ČR sp. zn. 22 Cdo 2263/2005).
24. Predmetom konania je podľa obsahu žaloby náhrada škody v celkovej sume 554,96 €, ktorá pozostáva zo sumy 161,50 € ako sankcie za neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie v zmysle zákona č. 442/2002 Z.z., zo sumy 310,58 € ako náhrady škody za neoprávnene vypustené množstvo odpadových vôd do verejnej kanalizácie za obdobie od 18.03.2018 do 13.08.2020 a zo sumy 82,88 € ako náhrady škody za neoprávnene vypustené množstvo odpadových vôd do verejnej kanalizácie za obdobie od 14.08.2020 do 17.03.2021.
25. Nárok žalobcu uplatnený žalobou je na základe znenia žaloby posudzovaný ako nárok na náhradu škody v sume 554,96 €, ktorú mala žalobcovi spôsobiť žalovaná porušením právnej povinnosti. Nejedná sa pritom o nárok vyplývajúci zo zmluvy a zo zmluvného vzťahu (nárok na náhradu škody spôsobenej nedodržaním zmluvnej povinnosti), nakoľko medzi žalobcom a žalovanou žiadny zmluvný vzťah nevznikol, teda nebola medzi nimi uzatvorená žiadna zmluva o pripojení na verejnú kanalizáciu a o odvádzaní odpadových vôd v zmysle § 16 ods. 7 písm. b) zákona č. 442/2002 Z.z. Žalobca je pritom vlastníkom verejnej kanalizácie a žalovaná je subjekt, ktorý mal podľa tvrdenia žalobcu do verejnej kanalizácie odvádzal povrchovú vodu zo svojej nehnuteľnosti bez uzatvorenia zmluvy o pripojení na verejnú kanalizáciu s vlastníkom verejnej kanalizácie.
26. Škoda je v právnom zmysle definovaná ako vyjadriteľná ujma na majetku poškodeného, ktorú možno vyjadriť peňažným ekvivalentom, t.j. peniazmi. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno priznať, ak sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), vznik škody (v konkrétnej výške) ako majetkovej ujmy, existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou, zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil (ide o zodpovednosť za zavinenie). Škoda je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Pre splnenie uvedených objektívnych podmienok zodpovednosti nie je rozhodujúce, či škoda bola spôsobená úmyselne alebo z nedbanlivosti. Žalobca bol preto v konaní povinný dôkazmi preukázať, že žalovaná porušila svoju právnu povinnosť a v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti vznikla žalobcovi škoda a je povinný preukázať výšku tejto škody.
27. Súd preto v konaní skúmal, či sú splnené všetky právne predpoklady na priznanie uplatnenej náhrady škody voči žalovanej.
28. Čo sa týka porušenia právnej povinnosti zo strany žalovanej (existencie protiprávneho úkonu), žalobca sa v žalobe obmedzil len na svoje tvrdenie, že na základe vykonaného monitoringu verejnej kanalizácie monitorovacím zariadením na zistenie neoprávneného napojenia kanalizačnej prípojky na verejnú kanalizáciu a jej používanie bolo dňa 27.01.2021 na odbernom mieste U. XXX, XXX XX G. - Z. zistené vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie bez uzatvorenej zmluvy, avšak o tomto svojom tvrdení nepredložil súdu žiadny dôkaz. Naopak žalovaná predložila súdu dôkazy, a to potvrdenie
od E. G., že stále používa žumpu a čestné prehlásenia susedov O. Š., P. K. I. E. T. tom, že nie je napojená na kanalizáciu, teda o tom, že nevypúšťa odpadové vody z jej nehnuteľnosti do verejnej kanalizácie, pretože na verejnú kanalizáciu nie je doposiaľ vôbec pripojená. Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ žalovaná neporušila žiadnu právnu povinnosť tak ani nemohla žalobcovi spôsobiť škodu.
29. Žalobca si v spore uplatnil aj náhradu škody v sume 161,50 €, pričom výšku tejto škody označil ako sankciu v zmysle zákona č. 442/2002 Z.z. a aktuálne platného Cenníka BVS, a.s. Žalovaná aj tento nárok žalobcu čo do dôvodu (náhrada škody) a tiež aj do výšky poprela.
30. Súd je názoru, že žalobca v súdnom konaní dôkazmi nepreukázal, že o takúto sumu 161,50 € sa znížil jeho majetok, resp. že žalobca prišiel o ušlý zisk práve v tejto sume. Výška sankcie je stanovená v Cenníku výkonov a služieb súvisiacich s odkanalizovaním odpadovej vody verejnou kanalizáciou platným od 01.11.2021, ktorý vydal žalobca. Nejedná sa pritom o všeobecne záväzný právny predpis, ale o cenník vytvorený a stanovený žalobcom, ktorý je prílohou k zmluvám uzatváraným medzi žalobcom a subjektami, ktoré majú záujem o odber vody z verejného vodovodu a o odvádzanie odpadovej vody do verejnej kanalizácie. Z toho vyplýva, že tento cenník je platný pre konkrétny subjekt len v prípade uzatvorenia zmluvy, ktorej súčasťou je aj cenník výkonov a služieb. Z konania vyplynulo, že medzi žalobcom a žalovanou nebola uzatvorená žiadna zmluva o odvádzaní odpadovej vody do verejnej kanalizácie. Túto skutočnosť netvrdil ani žalobca a taktiež ani žalovaná. Potom medzi žalobcom a žalovanou neexistuje žiadny zmluvný vzťah, a preto nemôže medzi nimi existovať ani dohoda o tom, že by medzi nimi platil cenník vydaný žalobcom. Preto suma 161,50 € (ktorá ani nekorešponduje so sumou uvedenou pod bodom 3.4.3.1 v Cenníku platnom od 01.11.2021 predloženým v spore žalobcom) ako sankcia za neoprávnené vypúšťania odpadových vôd, nie je pre žalovanú záväzná. Taktiež skutočnosť, že uvedená suma je v cenníku charakterizovaná ako sankcia, nemôže zakladať nárok žalobcu na náhradu škody, a to z dôvodu, že o uvedenú sumu sa majetok žalobcu neznížil a taktiež neuhradená sankcia sa nemôže stať ušlým ziskom žalobcu v tejto výške, nakoľko na túto sankciu žalobca v danom prípade nemá nárok bez uzatvorenia zmluvy.
31. Z uvedeného vyplýva, že žalobca čo sa týka preukázania škody a jej výšky neuniesol v konaní dôkazné bremeno, a tým nepreukázal nárok žalobcu na náhradu škody voči žalovanej. Súd preto s poukazom na všetky hore uvedené skutočnosti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
32. Čo sa týka žalovanou vznesenej námietky premlčania nároku žalobcu, súd taktiež skúmal možnosť premlčania nároku žalobcu na náhradu škody uplatneného touto žalobou. Žalovaná namietala uplynutie dvojročnej subjektívnej lehoty u žalobcom uplatnenej náhrady škody. Súd je názoru že na premlčanie nároku z tohto právneho vzťahu je potrebné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka aj čo sa týka posudzovania premlčania nároku. V zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa kedy sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Žalobca sa o tom že došlo k údajnej škode a kto za ňu zodpovedá dozvedel najneskôr dňa 27.01.2021, kedy bol podľa jeho tvrdenia (list žalobcu zo dňa 13.04.2021) vykonaný monitoring monitorovacím zariadením na odbernom mieste žalovanej. Týmto dňom začala žalobcovi plynúť dvojročná premlčacia lehota na uplatnenie jeho nároku na súde, ktorá uplynula dňa 27.01.2023. Žaloba bola podaná na súde dňa 25.09.2023, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty. Preto aj vzhľadom k premlčaniu uplatneného nároku na náhradu škody súd žalobu zamietol.
33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná mala v spore plný úspech a principiálne by preto bolo namieste priznať jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd však žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal s poukazom na čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo, pretože žalovaná sa výslovne na súde svojho nároku na náhradu trov konania vzdala tým, že si výslovne nárok na náhradu trov neuplatnila. Rozhodnutie postupom najskôr podľa § 262 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, za situácie, keď si oprávnená strana náhradu
trov konania neuplatnila, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Senica.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku.