Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/9/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Ing. V. B., bytom ul. A. XX, C., právne zastúpený advokátom JUDr. Matúšom Lemešom, AK Košice, ul. Kuzmányho 29, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, ul. Komenského 52, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OVBP2-2019/009083 zo dňa 13.02.2019, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 24.04.2019 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 24.04.2019 doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 26.04.2019 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OVBP2-2019/009083 zo dňa 13.02.2019, ktorým tento ako príslušný správny orgán podľa písmeno b) o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v spojení s ustanovením stavebného zákona odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu stavebného úradu - Mesta Košice, pracovisko Košice - Východ, č. MK/A/2018/06404-6/III/BEL zo dňa 17.10.2018, ktorým bola dodatočne povolená zmena stavby rodinného domu súpisné číslo XXXX na pozemku parc. č. KN-C XXX/X v k. ú. Y. pre stavebníka: Ing. V. B., ul. A. XX, C. za podmienok uvedených v rozhodnutí zamietol a rozhodnutie Stavebného úradu - Mesta Košice, pracovisko Košice - Východ, č. MK/A/2018/06404-6/III/BEL zo dňa 17.10.2018 potvrdil.

2. V podanej žalobe žalobca zároveň žiadal priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa až do právoplatného skončenia konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného. Hrozbu závažnej ujmy odôvodnil výškou nákladov, ktoré bude musieť vynaložiť na uskutočnenie zmien jeho stavby a to v súlade s právoplatným rozhodnutím stavebného úradu o dodatočnom povolení zmeny stavby, ktoré by nebolo potrebné inak vynaložiť, ak by na susediacom dome neboli vykonané nezákonné zmeny. Navyše sa žalobca dostal do časovej tiesne, keďže v zmysle tohto rozhodnutia je povinný uskutočniť zmeny stavby v lehote do 18 mesiacov od pokračovania stavebných prác, tak ako je to uvedené v bode 13 rozhodnutia o dodatočnom povolení zmeny stavby. Podľa žalobcu v prípade, ak sa preukáže, že požiadavky na zmenu stavby žalobcu sú vzhľadom na nezákonné zmeny na susediacom pozemku neopodstatnené, resp. že rozhodnutie žalovaného bolo vydané v tejto veci predčasne, žalobcovi tým vznikne značná škoda spočívajúca v nákladoch, ktoré by inak žalobca nemusel vynaložiť. Odhadovaná výška nákladov prevyšuje sumu 4 000,- EUR. Poukázal na to, že pre odloženie vykonateľnosti rozhodnutia nie je relevantné, či je žaloba dôvodná alebo nie je. Súd môže odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia aj bez toho, aby preskúmal administratívny spis správneho orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal a na vydanie uznesenia o odklade vykonateľnosti môžu súdu postačiť len tvrdenia a dôkazy, ktoré sú obsiahnuté v žalobe a v prílohách, ak obsahujú skutočnosti, ktoré vydanie tohto rozhodnutia odôvodňujú. Podľa žalobcu je základnou podmienkou pre odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia hrozba vzniku

závažnej ujmy, pričom ide o takú ujmu, ktorá je kvalifikovaná pojmom závažnosti a posudzuje sa individuálne po preskúmaní pomerov navrhovateľa iných relevantných skutočností a nemusí vzniknúť, postačuje jej hrozba.

3. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 27.08.2019 k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že nepovažuje za dôvodné priznať podanej žalobe odkladný účinok, nakoľko má za to, že námietky žalobcu uplatnené v priebehu administratívneho konania neboli takého charakteru, ktoré by mali vplyv na rozhodnutie stavebného úradu vo veci a požiadavka žalobcu posudzovať údajné nezákonné zmeny na susedovom dome je neopodstatnená. Vo vzťahu k tomuto poukázal na to, že predmetom konania bolo rozhodovanie o dodatočnom povolení stavby k rodinnému domu na pozemku parc. č. XXX/X vo vlastníctve žalobcu a nie skolaudovanej stavby na pozemku parc. č. XXX/X.

4. Podľa (ďalej aj „“), podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovujú inak.

5. Podľa správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadný iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

6. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

7. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené SR, ale pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Zákonným predpokladom podľa ust. pre priznanie odkladného účinku je návrh žalobcu, vyjadrenie žalovaného a zabezpečenie administratívneho spisu a naplnenie zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana práv a oprávnených záujmov žalobcu tak, aby tento po prípadnom zrušení napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy nebol dotknutý ich účinkami alebo následkami. Ide tu o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

8. Z obsahu návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku má súd za to, že v tomto prípade sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. . Ustanovenie písmeno a) podmieňuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku v prípade okamžitého (nie v budúcnosti možného) výkonu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami. Zákon však súčasne stanovuje ďalšiu podmienku, ktorá musí byť splnená súčasne a to, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. Koncepcia inštitútu odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá v ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. - 196 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.

9. Správny súd po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu uvedenými v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nezistil splnenie zákonného dôvodu pre jeho priznanie, a preto návrh zamietol. Žalobca návrh odôvodnil hrozbou závažnej ujmy spočívajúcej vo výške nákladov v sume prevyšujúcej 4 000,- Eur vynaložených na uskutočnenie zmien jeho stavby v súlade s rozhodnutím o dodatočnom povolení stavby, ktoré by nebolo potrebné vynaložiť v prípade, ak by na susednej stavbe neboli vykonané nezákonné úpravy a zároveň časovou tiesňou vzhľadom na stavebným úradom lehotu na uskutočnenie zmien stavby.

10. Tvrdenie žalobcu o existencii tejto závažnej ujmy v podobe vynaložených nákladov presahujúcich sumu 4 000,- Eur je podložené len jeho hypotetickou úvahou o takomto možnom následku v prípade uskutočnenia realizácie zmien stavby v zmysle rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, ktoré náklady v podstate žalobca ani bližšie nerozviedol. Zároveň má súd za to, že žalobca ani bližšie ničím neosvedčil takúto ujmu, pričom takéto osvedčenie existencie ujmy (nie preukázanie stačí osvedčenie) je povinnosťou žalobcu tak, ako to súd uviedol vyššie s poukazom na príslušné rozhodnutie. A zároveň žalobca vôbec súdu neosvedčil to, že je v časovej tiesni vzhľadom na stavebným úradom uloženú lehotu na uskutočnenie zmien stavby. Z rozhodnutia stavebného úradu č. MK/A/218/06404-6/III/BEL zo dňa 17.10.2018 z podmienok pre ukončenie stavby určených stavebným úradom z bodu 13. vyplýva, že zmena stavby bude ukončená v lehote do 18 mesiacov od pokračovania stavebných prác a v zmysle bodu 14. stavebník je povinný písomne oznámiť tunajšiemu úradu pokračovanie stavebných prác. Žalobca však svoju tieseň vzhľadom na takto stanovenú lehotu žiadnym spôsobom neosvedčil, ba dokonca z administratívneho spisu ani nie je zrejmé, že by oznámil stavebnému úradu pokračovanie stavebných prác, preto možno z toho usúdiť že k realizácii prác doposiaľ nepristúpil a teda ani nezačala plynúť lehota 18 mesiacov na pokračovanie v stavebných prácach, a preto ani nemožno uvažovať, že je v časovej tiesni. Samotné tvrdenia žalobcu o hrozbe finančnej ujmy s poukazom na časovú tieseň tak za takejto situácie nebolo okrem ním uvedených hypotetických tvrdení ničím bližšie osvedčené, a preto mal súd za to, že takéto samotné tvrdenia žalobcu bez ďalšieho nie sú právne významným dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu. Vzhľadom k tomu sa súd už ďalej nezaoberal druhou zákonnou podmienkou pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe a to, či by priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom.

11. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku zamietol.

12. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustná kasačná sťažnosť ( ).