Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10Cb-269-2013.pdf
PDF · 98.22 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cb/269/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred sudcom, JUDr. Karolom Rihákom, v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky, Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481, proti žalovanému: Q. F. - B., W. XXXX/XX, XXX XX A., IČO: 17 522 277, právne zastúpený: Consilior Iuris s.r.o., Radlinského 51, 811 07 Bratislava, IČO: 47 231 157, o zaplatenie 3.262,24 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti istiny 1.460,73 eura zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 427,92 eura.
III. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.
IV. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania vo výške 2,36 %, ktorú je povinný zaplatiť žalobca.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu 19.08.2013 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia žalovanej sumy 3.262,24 eura s príslušenstvom z titulu neuhradeného nájomného za obdobie od septembra 2011 do júla 2013 na základe nájomnej zmluvy č. X-XX-X-XXX-X zo dňa XX.XX.XXXX. Na základe tejto zmluvy žalobca prenechal žalovanému do nájmu pozemok zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, parc. č. XXXX/X, nachádzajúceho sa v A. k.ú. F. v podiele XXX/XXXX, nájomné bolo dohodou stanovené na 6,64 eura/m2 ročne, so splatnosťou polročne vždy do 15.07. a 15.01. príslušného kalendárneho roka. Nájom bol v zmysle zmluvy dohodnutý do 30.11.1997 a predĺžený mohol byť len so súhlasom zmluvných strán, k čomu však nedošlo. Od 01.12.1997 teda žalovaný užíva pozemok v podiele 100/1000 bez právneho dôvodu. Žalobou bol uplatnený nárok z titulu bezdôvodného obohatenia za obdobie od septembra 2011 do júla 2013. Dňa 06.03.2012 bol žalovanému doručený list, ktorým mu bolo oznámené, že na základe rozhodnutia primátora č. XX/XXXX bola zvýšená sadzba za m2 na 15,- eur ročne.
2. Žalobca v rámci procesného útoku navrhol vykonať listinné dôkazy: LV č. XXX, nájomná zmluva č. X-XX-X-XXX-X, list žalovanému zo dňa XX.XX.XXXX - užívanie pozemku v k.ú. F., parc. č. XXXX/X, výzva na zaplatenie zo dňa XX.XX.XXXX, list žalovanému zo dňa 16.02.2012, rozhodnutia primátora č.X/XXXX, č.XX/XXXX a č.XX/XXXX.
3. Voči vydanému platobnému rozkazu č. k. 10Cb/269/2013-40 podal žalovaný odpor s odôvodnením, že žalobca žiadnym relevantný spôsobom nepreukázal, na základe čoho vyvodil cenu obvyklého nájomného, z ktorého odvodzuje bezdôvodné obohatenie. Taktiež vyjadril právny názor, že v čase výstavby nehnuteľnosti - stavby súp. č. XXXX bolo zriadené v prospech vlastníka stavby bezodplatné
vecné bremeno stavby, najmä z dôvodu, že stavba bola vybudovaná za minulého režimu. Uplatňovanie si bezdôvodného obohatenia má byť v tomto prípade v rozpore s dobrými mravmi, čo nemôže požívať právnu ochranu, nakoľko vlastníctvo zaväzuje a po skončení nájomného vzťahu sa mal žalobca pokúsiť uzatvoriť nájomnú zmluvu. Taktiež namietol aj úrok z omeškania, nakoľko sa žalovaný nikdy nedostal do omeškania s platením žalobcovi, naviac úroky z omeškania pri bezdôvodnom obohatení si žalobca môže uplatniť až od výzvy na plnenie, alternatívne od podania návrhu na začatie konania. V ďalšom vyjadrení žalovaný uviedol, že v prejednávanej veci nie je možné hovoriť o bezdôvodnom obohatení, keďže nájomná zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným č. X-XX-X-XXX-X zo dňa XX.XX.XXXX sa v zmysle § 676 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka obnovila za podmienok ako bola dohodnutá pôvodne.
4. K právnej argumentácii žalovaného obsiahnutej v odpore žalobca uviedol, že pri výpočte úhrady za jednotlivé obdobia použil cenu za m2/rok, za ktorú žalobca prenajímal obdobné pozemky v súlade s internými pravidlami. Ide o rozhodnutie primátora č. X/XXXX a č. XX/XXXX, tieto boli k žalobnému návrhu priložené. Nie je teda pravdivé tvrdenie žalovaného, že tieto v spise absentujú. Taktiež nesúhlasil s procesnou obranou žalovaného, že uplatnenie bezdôvodného obohatenia je v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný bol listom zo dňa 13.02.2007 vyzvaný, aby sa vyjadril k návrhu novej zmluvy o nájme pozemku, bol pritom upozornený, že užíva pozemok bez právneho dôvodu. Na uvedený list žalovaný nereagoval. Žalobca taktiež nesúhlasil s procesnou obranou žalovaného ohľadom tvrdenej platnosti nájomnej zmluvy aj naďalej v zmysle § 676 ods.2 O.Z., nakoľko v nájomnej zmluve bolo dohodnuté, že nájom môže byť predĺžený len so súhlasom strán, čo sa nestalo.
5. Na základe návrhu žalobcu bolo konanie uznesením č. k. 10Cb/269/2013-69 prerušené do právoplatného skončenia konania pred tunajším súdom sp. zn. 10Cb/367/2010, nakoľko v tomto konaní sa riešila otázka výšky bezdôvodného obohatenia za skoršie obdobie vzťahu medzi stranami sporu. S návrhom na prerušenie konania žalovaný súhlasil.
6. Uznesením č.k. 10Cb/269/2013-87 súd rozhodol o pokračovaní v konaní, nakoľko prejednávaná vec pod sp. zn. 10Cb/367/2010 bola právoplatne skončená 17.04.2019.
7. Žalovaný dňa 08.04.2016 uhradil za jednotlivé dlžné obdobia celkovo sumu 1.460,73 eura. Sumu uhradil vo výške stanovenej v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 07.10.1993, čo predstavuje 6,64 eura/m2 ročne. Žalobca pred pojednávaním vzal čiastočne späť žalobu vo výške 1.460,73 eura podaním, ktoré bolo súdu doručené 16.09.2019. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd konanie v časti, ktorú vzal žalobca späť rozhodol v tomto rozsudku.
8. Na vytýčenom pojednávaní súd vypočul strany sporu, oboznámil sa z ich skutkovými a právnymi tvrdeniami. Z predložených listinných dôkazov: LV č. XXX, č. XXXX, nájomnou zmluvou č. X-XX-X- XXX-X, list žalovanému zo dňa XX.XX.XXXX - užívanie pozemku v k.ú. F., parc. č. XXXX/X, výzva na zaplatenie zo dňa XX.XX.XXXX, konštatuje nasledovný skutkový a právny stav:
9. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca uzatvoril so žalovaným nájomnú zmluvu č. X-XX- X-XXX-X, ktorou žalobca ako prenajímateľ prenechal do dočasného užívania nehnuteľnosť - pozemok parc. č. XXXX/X žalovanému ako jednému z nájomcov s dohodnutou výškou nájomného v sume 200,- Sk/m2/rok. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 01.01.1993 do 30.11.1997. Podľa čl. 4 tejto zmluvy mohol byť nájom predĺžený so súhlasom zmluvných strán, postupom stanoveným právnymi predpismi. Užívanie pozemku po uplynutí dohodnutej doby nemá účinky predĺženia nájomného vzťahu samo o sebe. Nebolo sporné, že žalovaný užíva predmet nájmu aj po skončení dohodnutej doby nájmu. Strany sporu neuzatvorili písomnú nájomnú zmluvu po skončení doby nájmu, pričom žalobca nepodal po skončení doby nájmu relevantný návrh na súd, ktorým by sa domáhal svojich práv voči žalovanému.
10. Spornou otázkou v spore bola otázka výšky úhrady za ďalšie užívanie predmetnej nehnuteľnosti, pričom žalobca si žalobou uplatnil nárok na odplatu vo výške 13,- eur/m2/rok za obdobie 09/2011 až 10/2011 a 15,- eur/m2/rok za obdobie 11/2011 až 07/2013, nárok pritom označil ako bezdôvodné obohatenie. Uvedenú sumu pritom odvodil od ceny, za ktorú prenajímal obdobné pozemky v súlade s jeho internými pravidlami. Žalovaný neuznal takto vyčíslený a uplatnený nárok žalobcu, nakoľko žalobca ho odvodil od svojho interného predpisu, ktorý nemôže byť pre žalovaného záväzný.
Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa § 671 ods.1 Nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
Podľa § 676 ods. 1 a 2 nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak. Ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.
Podľa § 2 ods. 3 účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa § 23 ods. 5 zák. číslo 182/1993 Z.z. ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností.
Podľa § 24 ods. 1 zák. číslo 182/1993 Z.z. ustanovenia tohto zákona týkajúce sa bytového domu sa vzťahujú aj na budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu, ak je v nich najmenej jedna tretina podlahovej plochy určená na bývanie a majú najmenej štyri byty. Ustanovenia tohto zákona sa primerane vzťahujú aj na iné budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu s výnimkou § 7, 7a, 7b, 7c a 7d, § 29 a 29a ods. 1; na správcu týchto budov sa nevzťahuje osobitný predpis.
Podľa § 151n ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.
Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného v rozhodnom čase, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zák., ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania. Ich výšku ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba určená NBS platná k prvému dňu omeškania.
11. V konaní sp. zn. 10Cb/367/2010, do skončenia ktorého, bolo toto konanie prerušené, súd okrem iného riešil aj otázku ustálenia výšky odplaty - nájomného za predmetný pozemok. V uvedenom konaní bola výška nájomného ustálená na pôvodnú sumu dohodnutého nájomného, teda 6,64 eura/m2/rok. Žalobca voči rozsudku č. k. 10Cb/367/2010-358, ktorým bola žaloba zamietnutá v časti prevyšujúcej takto určenú výšku nájmu nepodal odvolanie, stal sa teda 28.07.2017 právoplatný. Odvolanie voči uvedenému rozsudku podal žalovaný v časti, ktorým bol zaviazaný k úhrade úroku z omeškania. Odvolací súd rozsudkom č.k. 1Cob/51/2018-418 napadnutý rozsudok prvej inštancie potvrdil.
12. Vzhľadom na charakter sporu súd považoval za prioritné ustálenie otázky, či ustanovenie § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka má kogentný alebo dispozitívny charakter. V rovine zmluvnej autonómie vychádzajúcej z § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka je daná možnosť zmluvným stranám upraviť si svoje práva a povinnosti zo zmluve inak ako je určené v zákone, avšak iba v tých prípadoch kedy to zákon vyslovene nezakazuje. Zo znenia uvedeného zákonného ustanovenia § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak nájomca (v tomto prípade žalovaný) užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ (žalobca) nepodá príslušný, zákonom špecifikovaný návrh na uplatnenie svojich práv, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu. Zo znenia tohto ustanovenia je jeho kogentnosť zrejmá. Nie je daná odlišná možnosť pre ďalšiu formu trvania nájmu ako tá, že sa obnovuje nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Akékoľvek, aj zmluvne dohodnuté odchýlenia od tejto úpravy musia byť teda neplatné. V prejednávanej veci si zmluvné strany dohodli v čl. 4 nájomnej zmluvy, že ,,po uplynutí dohodnutej doby užívanie pozemku nemá účinky predĺženia nájomného vzťahu samo o sebe“. Vzhľadom na uvedenú kogentnosť ustanovenia § 676 ods. 2, súd považuje zmluvu v tejto časti za neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka nakoľko odporuje zákonu.
13. Nájomná zmluva uzatvorená medzi stranami sporu č. X-XX-X-XXX-X sa teda obnovuje na každý ďalší rok. Je zrejmé , že žalovaný užíva nehnuteľnosť aj po skončení doby nájmu a taktiež je nepochybné, že žalobca nepodal relevantný návrh na súd, tak ako mu to umožňuje zákon.
14. Súd by teda považoval žalobu za dôvodnú len v časti uplatneného nároku za omeškané nájomné do výšky pôvodne dohodnutého nájomného vo výške 6,64 eura/m2/rok. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný uhradil počas konania celú časť uplatneného nároku zodpovedajúcej práve sume 6,64 eura/m2/rok nájomného, súd v tejto časti konanie zastavil na základe späťvzatia žaloby v uvedenej časti. Uhradením časti istiny v uvedenej časti žalobca de facto uznal čiastočnú oprávnenosť žalobcom uplatneného nároku, čo zodpovedalo aj jeho procesnej obrane v časti výšky nájmu za predmetnú nehnuteľnosť. Súd zamietol žalobu v časti uplatneného nároku v sume presahujúcej 6,64 eura/m2/rok nájomného do sumy 13,- eura/m2/rok, resp. do sumy 15,- eura/m2/rok, ktorú si žalobca žalobou uplatnil. Celkovo zamietnutá časť žaloby uplatnená titulom vyššieho nájomného predstavuje teda sumu 1.801,51 eura. Ako už súd uviedol, dôvod zamietnutia žaloby v časti 1.801,51 eura je daný tým, že súd má za to, že pôvodná nájomná zmluva sa obnovuje podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka za pôvodných podmienok, teda aj ceny nájmu, pričom bola súdom konštatovaná neplatnosť v čl. 4 nájomnej zmluvy, pričom žalobcovi nevznikol nárok z bezdôvodného obohatenia.
15. K časti procesnej obrany žalovaného, ohľadom existencie vecného bremena súd nemôže hodnotiť, konštatovať či vecné bremeno vzniklo alebo nevzniklo. Táto otázka je jednoznačne daná zákonom, z ktorého znenia vyplýva, že vlastníkovi domu, ktorý nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností. Pričom napriek tomu, že predmetom tohto zákona je spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku. Zo znenia § 24 ods. 1 druhá veta zák. č. 182/1993 Z. z. jednoznačne vyplýva, že ustanovenia tohto zákona sa primerane vzťahujú aj na iné budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu s výnimkou § 7, 7a, 7b, 7c a 7d, § 29 a 29a ods. 1. Paragraf 23 ods. 5 tohto zákona, na základe ktorého vzniká vecné bremeno k pozemku zjavne netvorí výnimku z ustanovení zákona, ktoré sa nevzťahujú na budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu. Je nepochybné, že stavba stojaca na pozemku, ktorý je vo vlastníctve žalobcu je budovou, tak ako to uvádza § 24 ods. 1 uvedeného zákona. Gramatickým a teleologickým výkladom ustanovenia § 24 zák. číslo 182/1993 Z.z. súd dospel k záveru, že zákonodarca mal okrem primárneho cieľa zákona, teda vymedzenie spôsobu a podmienok nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom
dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku v úmysle zriadiť vecné bremeno k pozemku aj k tým stavbám, ktoré nemajú charakter bytového domu. Je všeobecne známym faktom, že v čase pred rokom 1989 sa zriaďovali stavby aj na pozemkoch, ktoré neboli vo vlastníctve štátu za účelom splnenia rôznych spoločenských, hospodárskych či ekonomických cieľov. Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Podľa názoru súdu, bolo teda prirodzenou snahou zákonodarcu zriadiť vecné bremeno k pozemkom pod takto postavenými stavbami, aby nedochádzalo k sporom a prípadným náročným súdnym sporom medzi vlastníkom budovy a pozemku. Bez zriadenia vecného bremena zo zákona by došlo k deštruovaniu vzťahov vlastníkov stavieb a pozemkov, pričom v prípade ak by sa vlastník pozemku úspešne domohol svojho práva vyplývajúceho zo samotného vlastníctva pozemku, mohlo dôjsť k masového odstraňovaniu stavieb, ktoré stáli a stoja na cudzích pozemkoch. Uvedený stav by bol zjavne celospoločensky nežiaduci, nakoľko by došlo k zásadnému zásahu do vlastníckeho práva vlastníkov stavieb.
16. Ani existencia vecného bremena, však podľa názoru súdu nevylučuje, aby sa majiteľ pozemku a stavby dohodli nájomnou zmluvou o nájme vecným bremenom zaťaženého pozemku, tak ako sa to stalo aj v prejednávanej veci.
17. Súd priznal žalobcovi nárok na úhradu úroku z omeškania, ktorú si žalobca vyčíslil pevnou sumou vo výške 427,92 eura po uhradení časti istiny žalovaným, rovnajúcej sa výške pôvodne dohodnutého nájomného. Po súdom vykonanej kontrole takto vyčísleného úroku z omeškania dospel k záveru, že žalobca pri jeho výpočte postupoval správne, keď začiatok plynutia omeškania s jednotlivými platbami stanovil od začiatku omeškania s jednotlivými splátkami nájomného na mesačnej báze do 08.04.2016 teda do zaplatenia, správne určil výšku úroku z omeškania z jednotlivých omeškaných platieb, ako aj počet dní omeškania žalovaného. Žalobca si kapitalizované úroky z omeškania uplatnil len zo žalovaným uhradenej časti, teda časti ktorá zodpovedala pôvodne dohodnutej cene za nájom vo výške 6,64 eura/ m2/rok.
18. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Žalobca mal čiastočný úspech v konaní, preto mu súd priznal pomernú náhradu trov konania, ktorá zodpovedá jeho čistému úspechu v konaní. K výške čistého úspechu žalobcu v konaní súd dospel odpočítaním od percentuálneho úspechu žalobcu v konaní, ktorý je 51,18 %, percentuálny úspech žalovaného, ktorý predstavuje 48,82 %. Úspech žalobcu v konaní, v číselnom vyjadrení predstavuje súčet sumy 1.460,73 eura (zastavená časť z dôvodu úhrady žalovaného) a priznaná časť úrokov z omeškania vo výške 427,92 eura. Žalovaného úspech v konaní predstavuje suma 1.801,51 eura, ktorú súd ako nedôvodnú z vyššie uvedených dôvodov zamietol. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) a náležitosti odvolania podľa § 363 CSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 CSP): a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť vykonanie exekúcie.