Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoP-25-2020.pdf
PDF · 89.19 KB
Case nature
Subarea
15CoP/25/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa : S. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. S. č. XXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny W. Q., dieťa rodičov: matka: G.. D. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. S. č. XXX a otec: G.. S. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. S. č. XXX, zastúpený: Advokátska kancelária Líška & Partners s.r.o., so sídlom A. Hlinku 736/3, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 47 235 926, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 19P/14/2020-221 zo dňa 24.06.2020, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením sp. zn. 19P/14/2020-221 zo dňa 24.06.2020 zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým otec maloletého dieťaťa sa domáhal úpravy styku s dieťaťom, a to trikrát v bežnom mesiaci v rozsahu dvoch hodín na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v N. A. M. až do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 19P/14/2020 na Okresnom súde Žiar nad Hronom. Zároveň žiadal uloženie povinnosti matke maloletého dieťaťa zabezpečiť účasť dieťaťa na jednotlivých stretnutiach, ktoré budú určené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v N. A. M..
2. Okresný súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, čo odôvodnil poukazom na ustanovenia zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), upravujúce neodkladné opatrenia. Skutkovo svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na záujem maloletého dieťaťa a na jeho zdravý fyzický a psychický vývin. Maloleté dieťa sa s otcom nestretlo už po dlhšiu dobu, stretnutie s ním odmieta, a to aj za účasti psychologičky. Nie je pritom zrejmé z akého dôvodu maloletý S. nemá záujem na obnovení vzájomných väzieb so svojim biologickým otcom, či je tomu tak pre jeho zlé prežité zážitky s otcom z minulosti, resp. je pod tlakom svojej matky, v ktorej starostlivosti sa v súčasnej dobe nachádza. Uvedené skutočnosti budú predmetom konania vo veci samej. Vzhľadom na to, že maloleté dieťa odmieta akýkoľvek kontakt s otcom, nie je žiaduce upravovať styk otca so synom neodkladnou formou, ktorá by mohla spôsobiť ujmu na vývine maloletého dieťaťa. Otec sa s maloletým dieťaťom nestretol už dva roky, a aj keď si je súd vedomý, že je potrebné postupne obnovovať a vytvárať citovú väzbu medzi otcom a dieťaťom, a že dieťa potrebuje mať svoj otcovský vzor a vyrastať v harmonickom prostredí, nemožno opomenúť fakt, že maloleté dieťa v nedávnej minulosti malo strach z prítomnosti otca, pri jeho návšteve v škole sa schovávalo pred ním a plakalo. Súd preto v rámci konania o nariadení neodkladného opatrenia návrhu otca nevyhovel, nakoľko dôvody, pre ktoré maloleté dieťa odmieta otca musia byť predmetom skúmania súdom. Z uvedených dôvodov návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
3. Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie otec maloletého dieťaťa. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že styk s dieťaťom mal upravený rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 26P/98/2018 zo dňa 06.11.2018, ktorým bolo rozvedené manželstvo rodičov dieťaťa, v rozsahu trikrát v bežnom mesiaci po dvoch hodinách na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, referáte poradensko- psychologických služieb v N. A. M., a to v období 12 mesiacov nasledujúcich po právoplatnosti rozsudku, teda len do 12.04.2020. Reálne sa so synom nestretol od 30.06.2018 napriek právoplatnému a vykonateľnému súdnemu rozhodnutiu o úprave styku, z dôvodu nerešpektovania vykonateľného rozhodnutia matkou dieťaťa. Nesúhlasil so záverom okresného súdu, že neosvedčil naliehavosť predbežnej úpravy pomerov, a to práve z dôvodu, že syna nevidel od 30.06.2018, teda dva roky, ako ani s tvrdením súdu, že vo veci samej sa sa má rozhodnúť až po vykonanom dokazovaní, ktoré môže trvať vzhľadom na okolnosti prípadu aj niekoľko rokov. Chápe síce úvahu súdu o tom, že je potrebné vykonať dokazovanie vo veci samej, avšak je potrebné aj zistiť, prečo maloletý formálne odmieta styk s otcom, a to aj za účasti psychologičky. Otec je presvedčený, že dieťa odmieta styk len z toho dôvodu, že je pod nátlakom matky. Je rozhodne v záujme maloletého, aby mu bola vytvorená vhodná príležitosť nadobudnúť a rozvíjať vzťah so svojím otcom, ktorý mu je upieraný, a to za účelom ďalšieho pozitívneho vývoja maloletého dieťaťa. Je nepochybné, že ak by nebol upravený styk otca s dieťaťom, vzhľadom na postoj matky v tejto veci, by to fakticky znamenalo zákaz styku otca s dieťaťom, čo by viedlo k odcudzeniu sa otca a maloletého dieťaťa, a mohlo by to vyústiť do pretrhnutia väzieb. Považuje za nesporne preukázané, že matka neumožňuje a nemá v pláne umožniť mu styk so synom. Nerešpektovala rozhodnutie o úprave styku ani nariadený výkon rozhodnutia. Matka dieťa izoluje nielen pred otcom, ale aj pred celou širšou rodinou, a to aj z matkinej strany a odmieta všetky psychologické a psychiatrické znalecké dokazovania v rámci trestných konaní, kde vystupuje ako poškodená strana. Takéto konanie nemôže byť a nie je v záujme maloletého dieťaťa, naopak, je tým ohrozený jeho zdravý psychický vývoj do budúcna a najmä porušované práva dieťaťa, preto navrhol návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť.
4. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
5. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, bez viazanosti rozsahom odvolania a bez viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 65, § 66 CMP), prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 CSP) a uznesenie okresného súdu o nariadení neodkladného opatrenia potvrdil ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
7. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov tohto rozhodnutia, s doplnením ďalších dôvodov a vyporiadaním sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
9. Podľa § 65 CMP odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
10. Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
11. Nakoľko konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých možno začať aj bez návrhu, odvolací súd nebol viazaný rozsahom odvolania, ani odvolacími dôvodmi.
12. Po preskúmaní rozhodnutia okresného súdu na základe odvolania otca maloletého dieťaťa, odvolací súd považuje rozhodnutie okresného súdu, ako súdu prvej inštancie, za vecne správne. Rozhodnutie vychádza zo správnych skutkových a právnych záverov v nadväznosti na zistený stav veci a minimálne osvedčené skutočnosti pre nariadenie neodkladného opatrenia.
13. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhoduje bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pri rozhodnutí vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené. Dokazovanie má tak v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný prístup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti následne musia spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. K dosiahnutiu náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska procesného a hmotného práva legitimizuje vyhovujúci výrok, a teda nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. Vzhľadom na uvedené špecifické okolnosti je súd povinný vždy vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý, a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia v konkrétnom prípade podmienené. Pri neodkladných opatreniach, ktoré majú zabezpečovací a preventívny charakter, je preto súd primárne povinný vyhodnotiť, či nariadenie neodkladného opatrenia to bude spĺňať.
14. Okresný súd správne vyhodnotil, že celkové okolnosti prípadu vzhľadom na odcudzenie sa maloletého dieťaťa otcovi, nasvedčujú tomu, že aktuálne nie je vhodné neodkladným opatrením upraviť styk otca s dieťaťom. Určenie, či sa má realizovať styk maloletého dieťaťa s rodičom, je vždy výsledkom posúdenia konkrétnych skutkových okolností prejednávanej veci (nielen možnosti a schopností rodiča zabezpečiť podmienky pre stretávanie sa s dieťaťom, ale aj prihliadnutie na potreby, osobnosť a citové väzby maloletého dieťaťa a samotný vzťah maloletého dieťaťa ku tomu ktorému z rodičov). Nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje rodiča na riadnu výchovu dieťaťa, preto ak táto riadna výchova dieťaťa zo strany otca je spochybňovaná vzhľadom na odmeraný postoj dieťaťa k otcovi, s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa je dôležité eliminovať tieto negatívne vplyvy. Zo všetkých pravidiel a povinností dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je výnimkou práve prípad, keď záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasné stretávanie sa s otcom obmedzené. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinnosti, ktorý je však odôvodnený okolnosťami na strane dieťaťa. Nerealizovanie styku rodiča s maloletým dieťaťom je opatrením krajného charakteru, výrazne zasahujúcim do rodičovských práv, avšak okresný súd správne pristúpil k nevyhoveniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ohľadne styku maloletého dieťaťa s otcom s prihliadnutím na zistené skutočnosti. Súdy sú síce vždy povinné zverenými procesnými prostriedkami vytvárať predpoklady na narovnanie narušených vzťahov najmä medzi rodičmi a deťmi, vrátane prostriedkov donútenia, ak môže takéto opatrenie viesť k sledovaniu cieľa, a ak je primerané. Bez ohľadu na to, kto rozvrat vzťahov medzi otcom a synom spôsobil, a či na tomto rozvrate má svoj podiel skutočne aj matka maloletého dieťaťa, je však iluzórne si predstavovať, že právo, resp. súd, môže svojou autoritou rozkazovať ľudským citom a donútiť dieťa prejavovať kladné city k otcovi, voči ktorému v minulosti prejavovalo strach, tak ako to uviedol aj okresný súd. Pokiaľ maloleté dieťa nemá záujem na obnovení vzájomných väzieb so svojim biologickým otcom, bez ohľadu na to, či pre jeho zle prežité zážitky s otcom z minulosti, resp. je pod tlakom svojej matky, nemožno dieťa násilne k takémuto styku nútiť bez zistenia konkrétnych skutočností a bez vykonania náležitého dokazovania, aké okolnosti a vplyvy mali podiel na vytvorení tohto postoja maloletého dieťaťa voči otcovi, teda prečo maloleté dieťa kontakt s otcom odmieta. Aj z aplikačnej praxe súdov vyplýva, že súdy styk rodiča s dieťaťom spravidla zakážu, resp. ho neupravia v prípadoch, ak dieťaťu hrozí v dôsledku tohto styku ujma, či už na fyzickom alebo psychickom zdraví dieťaťa, prípadne ujma v inej než zdravotnej oblasti, ako je ujma morálna, osobnostná a pod.
15. V tejto súvislosti okresný súd správne prihliadol na tú skutočnosť, že styk dieťaťa s otcom pre samotné dieťa je traumatizujúci. Pokiaľ dieťa nemá dôveru k otcovi, bez náležitého vykonania dokazovania, čo bolo príčinou straty dôvery v tomto vzťahu, môže násilne určený styk vážne narušiť psychiku dieťaťa a jeho osobnostný vývin a ešte viac narušiť vzťah dieťaťa k otcovi.
16. Odvolací súd nemohol obísť ani tú skutočnosť, že matka maloletého dieťaťa podala 05.02.2020 na OR PZ v N. trestné oznámenie na otca maloletého dieťaťa z dôvodu podozrenia sexuálneho zneužívania maloletého dieťaťa jeho otcom. Za danej situácie, pokiaľ sa má upraviť styk otca s dieťaťom, je potrebné vykonať vo veci náležité dokazovanie ohľadne vzájomných vzťahov a postojov medzi otcom a dieťaťom, a až následne podľa výsledkov dokazovania, upraviť tento styk primerane daným okolnostiam. Pokiaľ okresný súd v tomto štádiu konania zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd jeho rozhodnutie potvrdil ako vecne správne.
17. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).