Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2CoCsp-6-2020.pdf
PDF · 79.99 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoCsp/6/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanej S. M., A.. XX.XX.XXXX, W. U. XXXX/X, XXX XX F., o zaplatenie 1.996,58 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 16.09.2019, č. k. 29Csp/37/2019 - 95 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II. a III.
Priznáva žalovanej vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 777,12 eur s prísl., mesačnými splátkami vo výške 50,- eur, splatnými vždy k 25. dňu kalendárneho mesiaca až do úplného vyrovnania dlhu pod stratou výhody splátok nezaplatením ktorejkoľvek splátky počnúc právoplatnosťou rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a stranám náhradu trov konania nepriznal.
2. Vykonaným dokazovaním zistil, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanou dňa 02.08.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, majúcu charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 1 a nasl. zákona č. 129/2010 Z.z. Zdôraznil, že zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, teda vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti v zmysle podmienok uvedených v § 7 citovaného zákona. Pokiaľ účelom skúmania bonity je zistenie všetkých údajov potrebných na posúdenie schopnosti klienta splácať úver, potom bez skúmania reálneho príjmu, rodinného stavu a celkového objemu výdavkov klienta, nemôže veriteľ urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver. Skúmanie výdavkov klienta len nahliadnutím do databáz bánk a Sociálnej poisťovne nie je dostatočné, pretože záväzky klienta nemusia vyplývať iba z týchto verejných databáz. V dôsledku uvedeného postupu zo strany právneho predchodcu žalobcu, došlo k naplneniu hypotézy právnej normy ust. § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, na základe ktorej je potrebné posúdiť konanie právneho predchodcu žalobcu ako hrubé porušenie jeho povinnosti overiť si schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, v dôsledku čoho sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z toho dôvodu žalobcovi vznikol nárok iba na vrátenie sumy skutočne poskytnutého úveru vo výške 2.000 eur po odpočítaní úhrad 1.222,88 eur, čo predstavuje sumu 777,12 eur a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. So súhlasom žalobcu umožnil priznanú pohľadávku žalovanou splácať pravidelnými mesačnými splátkami a o trovách konania strán sporu rozhodol podľa § 255 ods. 1 a nasl. CSP.
3. Proti tomuto rozsudku, a to proti výrokom II. a III., podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol v tejto časti rozsudok zmeniť tak, aby žalobe o zaplatenie ostávajúcej sumy 1.219,46 eur s prísl. vyhovel, uplatnil si náhradu trov konania, alternatívne navrhol v tejto časti rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uvádza, že právny predchodca žalobcu vypočítal v auguste 2013 čistý mesačný príjem žalovanej na sumu 1.306,09 eur. Tento príjem bol určený z prehľadu príjmov na bežnom účte za posledných 6 mesiacov, čím došlo k vytvoreniu súčtu kreditných transakcií za jednotlivé účtované mesiace, pričom sa nezapočítali mesiace s najvyšším a najnižším príjmom a zo zostávajúcich 4 mesiacov sa vypočítal priemer, ktorý bol zároveň vyhlásený aj za čistý príjem žalovanej. Následne bol vypočítaný disponibilný príjem klienta v sume 614,92 eur, boli zohľadnené splátky jednotlivých úverov, ktoré mala žalovaná vedené voči právnemu predchodcovi žalobcu a paušálne životné minimum vo výške 300,- eur. Príjem žalovanej bol počítaný ako 80 % z priemeru kreditných transakcií na bežnom účte. Do záväzkov boli započítané záväzky u pôvodného veriteľa, započítaná bola suma na životné minimum a bonita žalovanej tak bola určená pomocou ním uvádzaného vzorca. Splátka vo výške 35,42 eur schváleného úveru bola v limite pre povolenie poskytnutia úveru žalovanej. Právny predchodca žalobca teda postupoval s odbornou starostlivosťou pri posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať tento úver. Žalovaná takmer 3 roky splátky riadne uhrádzala, a teda mala finančné možnosti pre splácanie tohto úveru. Na základe týchto dôvodov navrhol žalobca podanému odvolaniu vyhovieť.
4. Žalovaná nesúhlasí s odvolaním žalobcu. Úver považuje za neprimerane úročený napriek tomu, že z jej strany dochádzalo k jeho pravidelným úhradám. V čase, keď jej bol úver poskytnutý, disponovala príjmom z rodičovského príspevku. V tom čase bola presvedčená, že svoje záväzky bude schopná plniť v celom rozsahu a za daných podmienok. Po ukončení poberania rodičovského príspevku napriek snahe nedisponovala dostatočným množstvom finančných prostriedkov aj pre nepravidelný príjem zo živnosti a postupne sa dostala do väčších ťažkostí so splácaním záväzkov, napriek všetkému chce určený dlh veriteľovi splatiť v splátkach určených súdom prvej inštancie.
5. Žalobca zotrval na podanom odvolaní a ním uvádzaných dôvodoch.
6. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a to vo výrokoch II. a III. v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a zistil, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je.
7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym posúdením. To, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR II. ÚS/78/05).
8. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam poukazuje na ust. § 387 ods. 2 CSP.
9. Ako je zrejmé z vykonaného dokazovania, medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, bola dňa 02.08.2013 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver formou finančných prostriedkov do výšky úverového limitu 2.000,- eur s uvedením ročnej úrokovej sadzby, poplatku za poskytnutie úveru, výšky, počtu a termínov splatnosti anuitných splátok, konečnej splatnosti úveru, výšky RPMN a predpokladov pre jej výpočet, priemernej hodnoty RPMN a podmienok predmetu poistenia úveru.
10. Medzi stranami konania nebolo sporné, že z takto poskytnutého úveru uhradila žalovaná sumu 1.228,88 eur.
11. Je potrebné zdôrazniť, že podľa § 11 ods. 2 druhá a tretia veta zákona o spotrebiteľských úveroch, v prípade hrubého porušenia povinností podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinností podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona sa považuje posudzovanie schopností splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopností splácania úverov.
12. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zistil, že k posudzovaniu schopností žalovanej splácať úver, pristúpil právny predchodca žalobcu len formálne a jeho postup nenaplnil účel predpokladaný citovaným ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Uvedené zákonné ustanovenie má zabezpečiť záujem veriteľov správne odhadnúť schopnosti spotrebiteľa splácať úver a správať sa tak obozretne jednak z pohľadu návratnosti úveru a jednak z pohľadu dôsledkov nezodpovedného požičiavania na strane spotrebiteľov.
13. V tejto súvislosti je nepochybné, že právny predchodca žalobcu pri skúmaní bonity žalovanej vychádzal iba z údajov kreditných transakcií na bežnom účte a záväzkov u pôvodného veriteľa bez toho, aby spotrebiteľa požiadal o poskytnutie presných a pravdivých údajov potrebných na posúdenie jeho schopnosti úver splácať. Je pritom potrebné zdôrazniť, že odborná starostlivosť v tejto súvislosti predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne podložil minimálne potvrdením o príjme. Je zrejmé, že žalovaná uzatvárala zmluvu o úvere v čase poberania rodičovského príspevku, keď právny predchodca žalobcu neskúmal aj iné aspekty, akými sú celkové mesačné výdavky žalovanej, jej reálny príjem, rodinný stav, počet vyživovacích povinností, v dôsledku čoho si nemohol ani utvoriť reálny obraz o jej majetkovej situácii potrebnej pre posúdenie schopnosti splácať dlh z uzatvorenej zmluvy.
14. Právny predchodca žalobcu teda poskytol žalovanej úver bez riadneho posúdenia jej schopnosti ho splácať, v dôsledku čoho sa aj odvolací súd stotožňuje s vyhodnotením úveru ako bezúročného a bez poplatkov a konštatuje, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď uložil žalovanej povinnosť zaplatiť len rozdiel medzi skutočne poskytnutými úverovými prostriedkami a splatenou sumou a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. Umožnenie splácať priznanú pohľadávku mesačnými splátkami žalovanou vo výške 50,- eur, žalobca v podanom odvolaní nerozporuje.
15. So zreteľom na všetky tieto dôvody hodnotí odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. ako vecne správne, a preto bol v tejto časti rozsudok potvrdený postupom podľa § 387 CSP.
16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná, ktorá sa vyjadrila k odvolaniu žalobcu, s ohľadom na výsledok odvolacieho konania má vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov tohto štádia konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).