Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_21Csp-5-2020.pdf
PDF · 118.37 KB
Case nature
Area
Subarea
21Csp/5/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava - Nové Mesto, IČO: 47967692, zastúpeného Advokátsku kanceláriou JUDr. Oskar Chnápko, so sídlom Komenského 3, Banská Bystrica proti žalovanému C. X., nar. X. X. XXXX, s trvalým pobytom C. Č.. XX, okres Q. K., zastúpenej Občianskym združením OSPO Martin - OCHRANA SPOTREBITEĽA, IČO: 52354237, so sídlom J. Š. Šikuru 4850/1, Martin, o zaplatenie 1.944,05 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobcovi sumu 336,01 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 336,01 eur od 15. 9. 2018 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnom rozsahu žalobcu z a m i e t a.
III. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 61,10 %, pričom o konkrétnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. V žalobe doručenej na tunajší súd 21. 1. 2020 sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1.944,05 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.944,05 eur od 15. 9. 2018 do zaplatenia a zmluvným úrokom vo výške 19,50 % ročne zo sumy 1.944,05 eur od 15. 9. 2018 do zaplatenia. Táto žaloba bola doručená na upomínací súd - Okresný súd Banská Bystrica 7. 11. 2018 a následne bola postúpená 21. 1. 2020 na tunajší súd. Uvedený návrh žalobca odôvodnil tým, že 28. 4. 2010 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená zmluva č. 3846127510, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý zo strany žalobcu úver vo výške 2.750 eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté prostriedky v splátkach v lehotách splatnosti dojednaných v zmluve. V čase od uzatvorenia zmluvy do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru žalovaný splnil svoj záväzok len čiastočne, pričom jeho jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v listine - Aktuálny stav úveru, resp. v zozname platieb, ak tieto boli poukázané až po vystavení listiny Aktuálny stav úveru. Žalobca si ako veriteľ v súlade s obchodnými podmienkami tvoriacimi súčasť zmluvy o úvere uplatnil právo požadovať predčasné splatenie istiny úveru na základe výzvy na úhradu dlžnej sumy adresovanej žalovanému, na základe čoho sa stal celý úver vrátane príslušenstva predčasne splatným. Žalovaný však aj napriek zaslanej výzve nezaplatil dlžnú pohľadávku. Žalobca si v konaní uplatňoval nesplatenú istinu úveru, zmluvné úroky vo výške 19,50 % ročne a úroky z omeškania vo výške 5,50 % ročne. Obidva úroky si uplatňoval odo dňa nasledujúceho po dni poslednej platby žalovaného. Úhrady žalovaného boli započítané na úroky do dátumu poslednej platby žalovaného, ktoré si žalobca v konaní neuplatňuje. Pohľadávka voči žalovanému so všetkými s ňou
spojenými právami bola postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok zo 6. 10. 2016 uzavretou medzi Poštovou bankou, a.s. ako postupcom a spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s. ako postupníkom, na základe čoho sa stal veriteľom z tejto pohľadávky žalobca a touto zmluvou tak bola preukázaná jeho aktívna vecná legitimácia v tomto konaní. Predmetná pohľadávka bola voči žalovanému už uplatňovaná na rozhodcovskom súde, ktorý žalobe vyhovel v celom rozsahu rozhodcovským rozsudkom zo 14. 5. 2014, sp.zn.: IAC03142709, právoplatným 30. 6. 2014 a vykonateľným 4. 7. 2014. Dňa 30. 3. 2015 bol podaný návrh na vykonanie exekúcie, avšak žiadosť o vydanie poverenia bola právoplatne zamietnutá a exekučné konanie bolo následne zastavené.
2. Po výzve upomínacieho súdu z 30. 9. 20198, aby žalobca uviedol, či súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa ho netýka rozpor s právnymi predpismi, tento vo vyjadrení doručenom na upomínací súd (č.l. 84) súhlasil s vydaním platobného rozkazu v zmysle tejto výzvy, teda súhlasil s tým, aby bol platobný rozkaz vydaný v časti istiny vo výške 1.727,58 eur a úroku z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 1.727,58 eur od 15. 9. 2018 do zaplatenia. Vzhľadom na uvedené sa v zmysle § 8 ods. 1, predposlednej vety zákona č. 307/2016 Z.z. - o upomínacom konaní, malo za to, že vo zvyšnej časti vzal žalobca žalobný návrh späť a konanie sa v tejto časti zastavilo. Následne, 7. 11. 2019 Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz.
3. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný odpor z 27. 11. 2019, v ktorom odmietol žalobou uplatnený nárok a poukázal na to, že zmluva o úvere č. 3846127510 z 28. 4. 2010 neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti podľa zákona č. 258/2001 Z.z. - o spotrebiteľských úveroch, a to výšku povolenej ročnej úrokovej sadzby v apríli 2010, adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, ročnú percentuálnu mieru nákladov (jej skutočnú výšku) a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Podľa zákona 258/2001 Z.z. je tak predmetný úver nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na to, že žalovaný celkovo zaplatil na úhradu záväzkov z tejto zmluvy 2.413,99 eur a výška úveru predstavovala 2.750 eur, je tak žalovaný dlžný žalobcovi iba 336,01 eur. Žalovaný pritom súčasne požiadal súd, aby sumu 336,01 eur mohol splácať po 40 eur mesačne.
4. V replike (č.l. 103) žalobca uviedol, že podaný odpor považuje v celom rozsahu za nedôvodný. Poukázal na to, že žalovaný spochybňuje niektoré náležitosti zmluvy o úvere, avšak právne predpisy platné v období uzatvorenia zmluvy nevyžadovali napr. výšku povolenej úrokovej sadzby a zároveň poukázal na skutočnosť, že zmluva obsahuje náležitosti ako je adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, ako aj RPMN, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom dodal, že s výnimkou RPMN právne predpisy platné v čase uzatvorenia zmluvy nesankcionovali absenciu týchto údajov sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti.
5. V duplike doručenej na tunajší súd 5. 2. 2020 žalovaný znovu poukázal na to, že zmluva o úvere z 28. 4. 2010 neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti podľa zákona č. 258/2001 Z.z. - o spotrebiteľských úveroch, a to výšku povolenej ročnej úrokovej sadzby v apríli 2010 podľa R. D. I., adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, RPMN (neurčitá výška) a celkové náklady (neurčitá výška.) Podľa kalkulátora na výpočet RPMN je správna výške RPMN 23,78 %, avšak v zmluve je uvedená RPMN v sadzbe 21,34 %. Ďalej celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom sú v zmluve uvedené vo výške 1.833,43 eur, avšak v skutočnosti tieto náklady predstavujú sumu 483,43 eur ((70 splátok x 69,29 eur) - poskytnutý úver vo výške 2.750 eur.) Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že v zmluve uvedená ročná úroková sadzba 19,50 % je neprimerane vysoká, nakoľko „povolené“ úrokové miery R. pre banky v apríli 2010 pre úvery s dobou splatnosti úveru nad 5 rokov predstavovali (pre stav úverov) 9 % ročne a (pre nové obchody) 13,36 % ročne. Podľa zákona 258/2001 Z.z. je tak predmetný úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov a žalovaný je tak dlžný žalobcovi len sumu 336,01 eur (výška poskytnutého úveru 2.750 eur - suma, ktorú doteraz žalovaná zaplatila, t.j. 2.413,99 eur).
6. Na pojednávaní konanom 22. 7. 2020 zástupca žalobcu zopakoval svoje vyjadrenia zo žaloby a repliky, pričom doplnil, že žalovaná 21. 8. 2013 podpísala uznanie dlhu vyplývajúceho z predmetnej zmluvy o úvere, ktorý 22. 8. 2013 doručila právnemu predchodcovi žalobcu a ako dôkaz predložil toto uznanie dlhu spojené s fotokópiou poštovej obálky príslušnej k tejto zásielke. Pokiaľ ide o žiadosť žalovaného o splátky priznanej sumy odmietol ich s poukazom, na nízku sumu v zmysle predbežného právneho posúdenia súdu.
7. Žalovaný na tomto pojednávaní zopakoval svoje argumenty z písomných vyjadrení a doplnil, že uznanie dlhu považuje za neplatné, pretože nie je jasné z čoho pozostáva suma 2.229,58 eur ktorá je v ňom uvedená a keďže považuje spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. V uznaní chýba poučenie spotrebiteľa o tom, že ho môže odmietnuť, že nie je pre spotrebiteľa záväzné, že si tým zhorší svoje postavenie, pretože sa predlžuje premlčacia doba na 10 rokov, a preto je toto uznanie dlhu neplatné. Vzhľadom na to, že si zabudol doma doklady o platbách v prospech žalobcu požiadal o odročenie pojednávania, aby ich pre účely ďalšieho pojednávania mohol zabezpečiť. V záverečnej reči znova požiadal o povolenie splatiť súdom priznanú sumu v splátkach po 40 eur, avšak rovnako ako vo svojich písomných vyjadreniach neuviedol žiadne okolnosti týkajúce sa svojich majetkových a osobných pomerov odôvodňujúce tieto splátky, ani dôkazy na ich preukázanie.
8. Na pojednávaní konanom 22. 7. 2020 súd vykonal dokazovanie všetkými listinnými dôkazmi, ktoré boli navrhnuté a pripojené stranami sporu v priebehu tohto konania (vrátane pojednávania.) V tejto súvislosti súd poznamenáva, že na tomto pojednávaní zamietol návrh žalovaného na odročenie pojednávania z dôvodu, aby si doma mohol ešte dôkladne preštudovať všetky doklady o svojich platbách v prospech žalobcu týkajúcej sa tejto veci, aby tak mohol uviesť zodpovedajúce skutkové tvrdenie v tomto smere. Žalovaný pritom už opakovane (vo vyjadrení k žalobe - odpore voči platobnému rozkazu, ako aj v duplike) uviedol, že suma, ktorú na úhradu záväzkov z tejto zmluvy v prospech žalobcu uhradil predstavovala 2.413,99 eur. V danom prípade bol žalovaný spotrebiteľ zastúpený združením na ochranu spotrebiteľa, teda nie advokátom, a preto síce podľa § 291 ods. 3 CSP nebolo možné vylúčiť aplikáciu ustanovenia § 296 CSP, avšak keďže žalovaný sa domáhal odročenia pojednávania z dôvodu, že chcel preštudovaním ďalších listinných dôkazov v domácom prostredí zistiť rozsah jeho úhrad pre potreby formulácie príslušného skutkového tvrdenia, možno mať za to, že v tomto smere na jeho strane absentovalo príslušné skutkové tvrdenie. Nešlo tu teda o situáciu, že by žalovaný až na pojednávaní prišiel s novým skutkovým tvrdením o rozsahu jeho úhrad, ktoré by mal súd podľa § 296 CSP pripustiť. Žalovaný (v tomto smere) neuviedol na pojednávaní žiadne nové skutkové tvrdenie a dožadovať sa vykonania dôkazov na preukázanie neexistujúceho skutkového tvrdenia nie je možné. Dôkazmi sa totiž preukazujú len už existujúce skutkové tvrdenia. Keďže však žalovaný na pojednávaní nebol schopný vyprodukovať (nové) skutkové tvrdenie (o rozsahu jeho úhrad), ktoré by malo byť predmetom ďalšieho dokazovania, z ktorého dôvodu by bolo potrebné pojednávanie odročiť, súd nepovažoval takto uvedený dôvod na odročenie pojednávania za dôležitý v zmysle § 183 ods. 1 CSP, a preto tento návrh zamietol a pokiaľ ide o výšku doteraz uhradených súm zo zmluvy vychádzal z vyjadrení žalovaného k žalobe a dupliky, ktoré pre nepopretie žalobcom považoval za nesporné podľa § 151 CSP. Na základe pripusteného dokazovania na tomto pojednávaní súd potom dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.
9. Zo zmluvy o úvere č. 3848127510 uzatvorenej 28. 4. 2010 medzi právnym predchodcom žalobcu - Poštovou bankou, a.s., so sídlom Prievozská ul. 2/B, Bratislava, IČO: 31340890 a žalovaným súd zistil, že právny predchodca žalobcu sa zaviazal poskytnúť na žiadosť žalovaného úver vo výške 2.750 eur, ktorý mal žalovaný splatiť v 70 pravidelných mesačných splátkach vo výške 69,29 eur, so splatnosťou 1. splátky k 17. 5. 2010, splatnosťou každej ďalšej splátky k 17. dňu v kalendárnom mesiaci a dátumom konečnej splatnosti k 17. 2. 2016. Celková výška nákladov spojených so spotrebiteľským úverom bola v zmluve uvedená v sume 1.833,44 eur, úroková sadzba vo výške 19,50 % ročne, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) vo výške 21,34 % a priemerná RPMN pre daný typ úveru vo výške 19,11 %. V zmluve si tiež zmluvné strany dojednali poistenie (poplatky na poistenie) ako tzv. balík základného súboru poistenia.
10. Z listiny - Aktuálny stav úveru ku 3. 10. 2016, vyhotoveného právnym predchodcom žalobcu 17. 10. 2018 (č.l. 16 až 17) vyplynulo, že poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 2.750 eur, na ktorého poskytnutie sa zaviazal v zmluve z 28. 4. 2010 (viď č.l. 16 - vyčerpaná výška úveru v sume 2.750 eur.) Z tejto listiny tiež vyplýva, že súčasťou dojednaných splátok vo výške 60,29 eur bol aj poplatok na poistenie schopnosti žalovaného splácať úver (poistné.)
11. Z čl. 10.5 obchodných podmienok pre úver Dostupná pôžička, Dostupná pôžička - Šikovná rezerva právneho predchodcu žalobcu (č.l. 18, zadná strana až č.l. 19) vyplynulo, že poistenie schopnosti splácať úver v prípade balíku tzv. základného súboru poistenia, (ktorý bol dojednaný aj v tomto prípade), ide o poistenie pre prípad pracovnej neschopnosti, plnej a trvalej invalidity a smrti.
12. Z článku 10.3 Obchodných podmienok pre úver - Dostupná pôžička, Dostupná pôžička - Šikovná rezerva (verzia 1/2019) vyplýva, že poistenie v rozsahu základného súboru poistenia je poistením schopnosti splácať úver pre prípad pracovnej neschopnosti, plnej a trvalej invalidity a smrti.
13. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. II/2016 uzatvorenej 6. 10. 2016 medzi právnym predchodcom žalobcu - Poštovou bankou, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 3140890 ako postupcom a žalobcom ako postupníkom (v spojení s fotokópiou prílohy tejto zmluvy o postúpení pohľadávok - č.l. 15, zadná strana) súd zistil, že pohľadávka uplatnená v tomto konaní bola pred začatím tohto konania hmotnoprávne postúpená z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu, čím bola založená jeho aktívna vecná legitimácia v tomto konaní.
14. Žalobca, ktorý v žalobe neuviedol výšku sumy, ktorú žalovaný na úhradu záväzkov z tejto zmluvy v prospech žalobcu celkovo uhradil, ale iba (v rozpore s § 132 ods. 2 CSP) odkázal na priložené listinné dôkazy, z ktorých by mal súd prácne spočítavať jednotlivé úhrady žalovaného a nahrádzať tak jeho povinnosť tvrdenia, súčasne nepoprel vyjadrenie žalovaného k žalobe (odpore voči platobnému rozkazu), že na úhradu záväzkov z tejto zmluvy uhradil celkovo sumu 2.413,99 eur, a preto sa toto skutkové tvrdenie podľa § 151 CSP v spojení s § 300 CSP považuje za nesporné. Pritom (ako už bolo vyššie vysvetlené) vzhľadom na to, že žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach (vo vyjadrení k žalobe a duplike) opakovane uvádzal, že na úhradu záväzkov z tejto zmluvy o úvere uhradil celkovo sumu 2.413,99 eur (a ani na pojednávaní neviedol v tomto smere nové skutkové tvrdenie), súd si osvojil toto nesporné skutkové tvrdenie ako skutkové zistenie.
15. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že podľa únijneho práva, ktorého aplikácia má prednosť vnútroštátnymi právnymi predpismi, nezaťažuje spotrebiteľa bremeno tvrdenia (len) vo vzťahu k nekalým podmienkam v spotrebiteľských zmluvách. Vo vzťahu ku všetkým ostatným skutkovým okolnostiam únijné právo bremeno tvrdenia vo vzťahu k spotrebiteľovi vôbec neupravuje, a preto možno vychádzať z vnútroštátneho procesného práva, v zmysle ktoré toto bremeno spotrebiteľa (tak ako každú inú stranu v civilnom spore) zaťažuje, resp. analogicky zaťažuje ho aj povinnosť účinne poprieť skutkové tvrdenia protistrany (§ 151 CSP v spojení s § 300 CSP.)
16. Žalovaný tiež nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v súlade so zákonom (§ 53 ods. 9 OZ) a dojednaním zakotveným v obchodných podmienkach právneho predchodcu žalobcu, čím bolo možné mať za to, že nepoprel ani skutkové okolnosti, ktoré sú predpokladom pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru podľa § 53 ods. 9 OZ (uplynutie trojmesačnej lehoty od omeškania so zaplatením splátky a upozornenie žalovaného v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia tohto práva), preto bolo možné mať aj toto skutkové tvrdenie podľa § 151 CSP v spojení s § 300 CSP za nesporné.
17. Pri právnom posúdení takto zisteného skutkového stavu súd aplikoval nasledovné hmotnoprávne ustanovenia.
18. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. - o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. - o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere z 28. 4. 2010, ďalej len „zákon o spotrebiteľskom úvere“) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
19. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľskom úvere na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
20. Podľa § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľskom úvere na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou :
1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere,
2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb,
3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,
4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,
5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru.
21. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľskom úvere na účely tohto zákona sa rozumie ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/20100101.html> z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru
22. Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom úvere veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
23. Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
24. Podľa § 4 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľskom úvere zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
25. Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľskom úvere pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe :
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
26. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere z 28. 4. 2010, ďalej len „OZ“) ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
28. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere z 28. 4. 2010, ďalej len „nariadenie“) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba E.N. P. D. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
29. Zmluva o úvere z 28. 4. 2010 predstavuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko právny predchodca žalobcu ako veriteľ podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, t.j. právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, sa zaviazal poskytnúť spotrebiteľovi podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, t.j. fyzickej osobe, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
30. Táto zmluva však v rozpore s § 4 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch neobsahuje uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom v správnej výške vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
31. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú totiž v zmluve uvedené vo výške 1.833,43 eur, avšak ak sa vynásobí počet dojednaných splátok (70) a výška jednotlivej splátky (69,29 eur), dôjde sa k celkovej sume, ktorú ma spotrebiteľ na základe tejto zmluvy zaplatiť (4.850,30 eur), a ak sa od tejto sumy odpočíta výška poskytnutého úveru 2.750 eur, je možné dospieť ku skutočnej (správnej) sume celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom, ktorá je 2.100,30 eur, teda k sume, ktorá je takmer o 300 eur vyššia ako v zmluve uvedená suma týchto celkových nákladov. Prípadný argument žalobcu, že uvedený rozdiel by mohol byť spôsobený tým, že v zmluve dojednaných splátkach vo výške 69,29 eur je zahrnutá aj suma poplatku na poistenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver (v zmysle dojednaného balíka tzv. základného súboru poistenia) neobstojí, v pretože podľa čl. 10.5 Obchodných podmienok pre úver - Dostupná pôžička, Dostupná pôžička - Šikovná rezerva, verzia 1/2019 (č.l. 52, zadná strana), ktoré podľa žalobcu predstavujú neoddeliteľnú súčasť zmluvy, v tomto základnom súbore poistenia ide o poistenie schopnosti splácať úver pre prípad pracovnej neschopnosti, plnej a trvalej invalidity a smrti, teda o také poplatky na poistenie, ktoré v zmysle § 2 písm. c) bodu 5 zákona o spotrebiteľskom úvere predstavujú poplatky na poistenie, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa a sú pritom v sume menšej ako je celková suma spotrebiteľského úveru, úrokov a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia úveru, teda ide o poplatky, ktoré sa v zmysle tohto ustanovenia zahŕňajú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom (tak ako boli zahrnuté súdom pri výpočte skutočnej výšky celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom.)
32. Pokiaľ ide o RPMN, ktorá je uvedená v zmluve vo výške 23,68 %, takisto ide o nesprávnu výšku, pretože skutočná výška RPMN je (vychádzajúc z údajov uvedených v zmluve potrebných pre jej výpočet a aplikujúc pri výpočte RPMN vzorec podľa prílohy č. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch) v sadzbe 21,34 %.
33. Keďže celková výška nákladov spojených so spotrebiteľským úverom a RPMN boli uvedené v zmluve v neprávnej výške, možno mať za to, že vlastne ani v zmluve tieto údaje neboli uvedené, a preto neboli splnené dve obligatórne obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré vyžaduje ustanovenie § 4 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, čo má podľa § 4 ods. 3, poslednej vety zákona o spotrebiteľských úveroch za následok záver, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, a žalobca preto nemá nárok na uplatnené zmluvné úroky a poplatky (vrátane poplatkov na poistenie.)
34. V tejto súvislosti súd dodáva, že žalobca síce zobral späť žalobu v časti uplatnených zmluvných úrokov za obdobie po 15. 9. 2018, avšak keďže v rámci uplatnenej sumy 1.727,58 eur naďalej trval na zmluvných úrokoch za obdobie do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, ktoré sú v tejto sume zahrnuté, je v tejto veci záver o bezúročnosti spotrebiteľského úveru relevantný.
35. Vzhľadom na to, že žalobca si okrem istiny, zmluvných úrokov a poplatkov (vrátane poplatkov za poistenie) a úrokov z omeškania neuplatňoval, tak keďže právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému sumu úveru 2.750 eur a žalovaný mu celkovo na úhradu záväzkov z tejto zmluvy uhradil sumu 2.413,99 eur, mal by žalovaný zaplatiť žalobcovi (okrem príslušných úrokov z omeškania) len 336,01 eur (2.750 eur - 2.413,99 eur).
36. Ak by aj názor, že nesprávne uvedená výška celkových nákladov a RPMN v spotrebiteľskej zmluve predstavuje absenciu týchto obligatórnych údajov podľa § 4 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, nebol správny, tak už samotná skutočnosť, že tieto údaje boli v zmluve uvedené vo významne nižšom rozsahu ako je ich skutočná výška, by znamenalo, že ide o klamanie spotrebiteľa v rozhodujúcej okolnosti týkajúcej sa uzavretia zmluvy, a teda uvedenie spotrebiteľa do omylu v takejto podstatnej okolnosti, čo by podľa § 49a Občianskeho zákonníka, spôsobilo (absolútnu) neplatnosť celej zmluvy o úvere z 28. 4. 2010 a zakladalo by tak následne nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 457 Občianskeho zákonníka, čo by prakticky v danom prípade znamenalo, že žalobca by mal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške rozdielu medzi sumou poskytnutého úveru žalovanému a sumou, ktorej na základe tejto zmluvy žalovaný v prospech spotrebiteľa zaplatil, teda na sumu 336,01 eur, a preto by bol vo výsledku záver tohto konania totožný ako pri právom posúdení založenom na závere bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.
37. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, tak vzhľadom na to, že žalovaný nepoprel skutkové okolnosti, ktoré sú predpokladom pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere z 28. 4. 2010), ktoré sú predpokladom pre takéto vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, čím sa tieto skutkové tvrdenia žalobcu môžu považovať za nesporné podľa § 151 CSP v spojení s § 300 CSP, bola nesporná aj skutočnosť, že právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť k 12. 7. 2013. Od nasledujúceho dňa po vyhlásení tejto mimoriadnej splatnosti tak mohol žalobca požadovať priznanie nároku na úroky z omeškania (z priznanej sumy vo výške 336,01 eur), avšak keďže si nárok na úroky z omeškania uplatnil až od neskoršieho dátumu (od 15. 9. 2018), súd bol podľa § 216 Civilného sporového poriadku povinný rešpektovať tento rozsah žalobcovho návrhu, ktorý nemohol prekročiť a mohol mu priznať nárok na úroky z omeškania najskôr od 15. 9. 2018. Pokiaľ ide o výšku úrokovej sadzby úrokov z omeškania, tak vzhľadom na skutočnosť, že v čase začatia omeškania, t.j. 13. 7. 2013 predstavovala základná úroková sadzba E. 0,50 % ročne, bolo by podľa § 3 ods. 1 nariadenia na mieste priznať žalobcovi nárok na úroky z omeškania v sadzbe o 8 percentuálnych bodov vyššej ako bola táto základná úroková sadzba, teda vo výške 8,50 % ročne, avšak vzhľadom na viazanosť rozsahom žalobného návrhu (§ 216 CSP), mu súd mohol priznať úroky z omeškania len v uplatnenej úrokovej sadzbe 5,50 % ročne.
38. Porovnajúc žalobcom uplatnený nárok na sumu 1.727,58 eur (v konečnej verzii vyplývajúcej z vyjadrenia žalobcu k výzve upomínacieho súdu z 30. 9. 2019) s príslušenstvom so sumou, ktorá bola žalobcovi priznaná rozsudkom, t.j. 336,01 eur s príslušenstvom, súd dospel k záveru, že žalobca bol úspešný v rozsahu 19,45 % (336,01 eur : 1.727,58 eur) a žalovaný v rozsahu 80,55 %. Po pomernom rozdelení náhrady trov konania medzi strany sporu podľa § 255 ods. 2 CSP, teda odpočítajúc úspech žalobcu od úspechu úspešnejšieho žalovaného, dospel súd k záveru, že žalovaný ako úspešnejšia strana sporu má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 61,10 %. Podľa § 262 ods. 2 CSP pritom súd vyslovil, že o konkrétnej výške tejto náhrady trov konania, rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá príslušný súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.