Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/178/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Martina Valentová, v právnej veci žalobcu: Ing. W. J., nar. XX.X.XXXX, adresa T., D. XXXX/X, zastúpeného advokátskou kanceláriou: In Medias Res, s. r. o., so sídlom Trnava, Sladovnícka 13, IČO: 36 863 351, proti žalovanému: Ing. S. J., nar. X.X.XXXX, adresa Q., T. XXXX/ X, o zaplatenie 5.199,84 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. -16 zo dňa 14.8.2019, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ustanovenia , a (ďalej len „“) a vecne tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 3.7.2019 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu istinu vo výške 5.199,84 Eur, ktorú sumu bol donútený uhradiť žalovanému na základe právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. . Súd však porovnaním skutkových tvrdení žalobcu Ing. S. J. uvedených v návrhu na vydanie platobného rozkazu v konaní pred Okresným súdom Banská Bystrica vedenom pod sp. zn. so skutkovými tvrdeniami žalobcu uvedených v žalobe o zaplatenie v tomto konaní vedenom pred súdom prvej inštancie pod sp. zn. mal preukázané, že spor sa týka rovnakého predmetu konania - a to peňažnej náhrady za užívanie nehnuteľnosti jedným z dvoch podielových spoluvlastníkov nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu k celku a vydania tohto plnenia naspäť. Z doloženého návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní a právoplatného platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Banská Bystrica vyplýva tiež totožnosť strán sporu s konaním sp. zn. , pričom majú v konaní pred tunajším súdom opačné procesné postavenie. Nakoľko prekážka rei iudicatae je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní () posúdený nesprávne, ako to tvrdí žalobca v tomto konaní (), rozhodol súd o zastavení konania.

3. Súd prvej inštancie uviedol tiež právno-teoretické východiská, z ktorých pri svojom rozhodovaní vychádzal, a to, že prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného a naopak). Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav

vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t. j. vyplýva z rovnakého skutku). Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov (či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne, resp. inak (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.10.2009, sp. zn. ).

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa a , keď uviedol, že žalobca v danom prípade zavinil zastavenie konania, keď k zastaveniu došlo z dôvodu existencie procesnej prekážky konania, preto má v zásade žalovaný nárok na náhradu trov konania. Z obsahu spisu však vyplýva, že žalovaný v konaní nevykonal žiaden procesný úkon a nevznikli mu žiadne trovy konania. výslovne nerieši situáciu, ak strane, ktorá má nárok na náhradu trov konania, v konaní žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona (analogia legis alebo juris). Súd preto s použitím článku 4 ods. 2 Základných princípov aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzajúc z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, je súladné s článkom 17 Základných princípov zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodnúť tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Preto súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

5. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie. Dôvodil, že žalovaný v konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica, sp. zn. podal preukázateľne zavádzajúci návrh na vydanie platobného rozkazu voči žalobcovi v tomto konaní s odôvodnením, že žalobca užíva nehnuteľnosť (byt) nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu, čím sa mal bezdôvodne obohatiť na úkor žalovaného v tomto konaní, pričom žiadal vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia od žalobcu. Túto peňažnú čiastku žiadal vo výške 5.199,84 eur za obdobie predošlých dvoch rokov, keď ju mal vypočítať a podložiť doposiaľ neverifikovaným potvrdením realitnej kancelárie nezáväzným pre rozhodnutie súdu, ktorá mala byť vypočítaná z priemernej hodnoty nájomného bytu a určená v sume 650,- Eur mesačne ako cena mesačného prenájmu dotknutého bytu. Na základe takto uvedených viacerých účelových a vykonštruovaných skutočností došlo zo strany príslušného súdu, bez akejkoľvek verifikácie skutočností obsiahnutých v podanom návrhu a teda primárne zásadného skutkového stavu veci pre zákonné rozhodnutie, dňa 3.4.2019 k vydaniu sporného platobného rozkazu. Týmto neštandardným a nezákonným postupom súdu v spojitosti s nedobromyseľne podaným návrhom zo strany žalovaného došlo na základe viacerých klamlivých skutočností k vydaniu predčasného a nespravodlivého rozhodnutia súdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 8.5.2019. Žalobca však považuje za potrebné objektivizovať tie skutočnosti, o ktoré oprel žalovaný svoj návrh na vydanie platobného rozkazu v konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica voči žalobcovi. Žalovaný vo svojom návrhu podanom na Okresnom súde Banská Bystrica sám potvrdil, že predmetný byt neužíva, ani ho nikdy neužíval, čo svedčí o jeho dobrovoľnom rozhodnutí ignorovať i s tým súvisiace povinnosti v postavení podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti, ktoré tak od počiatku znáša v celom rozsahu a výlučne len žalobca v tomto konaní. Na druhej strane však žalovaný prekvapivo a bez akéhokoľvek hmatateľného dôvodu žiada z titulu svojho spoluvlastníctva k tomuto bytu úžitky a majetkový prospech, čo je však v zjavnom rozpore s ustálenou skutkovou i právnou situáciou vo vzťahu k predmetu spoluvlastníctva a spôsobu jeho užívania. Žalobca namieta akékoľvek užívanie, či držbu uvedeného bytu, v rozpore s jeho spoluvlastníckymi právami, či dokonca nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu, ako zavádzajúco uvádza žalovaný. Túto skutočnosť žalovaný žiadnym verifikovaným dôkazom nepreukázal, uviedol ju výslovne ako svoju domnienku a príslušný súd sa s ňou výslovne nekriticky stotožnil, čo malo za následok ustálenie aktuálne protiprávneho stavu medzi účastníkmi tohto konania vo vzťahu k ich vzájomným majetkovým nárokom. Predmetný byt taktiež nikdy nebol žalobcom využívaný za účelom jeho prenájmu, či inej formy získania prípadného výťažku a zárobku z jeho užívania tretími osobami. Tým pádom bolo a je preukázateľne vylúčené akékoľvek absurdne uplatňované bezdôvodné obohatenie zo strany žalovaného v konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. . V predmetnom súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica sa nejednalo len o nesprávne a nezákonné právne posúdenie veci, ale predovšetkým zásadné opomenutie neunesenie dôkazného bremena na strane žalovaného a

teda skutkovej (vecnej) stránky veci. Keď ešte pred samotným rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. absentoval zákonný a opodstatnený skutkový stav vo vzťahu k uplatňovanému nároku, nemožno ho ani formalisticky a arbitrárne odobriť po právnej stránke, čo má za následok, že situácia v spomínanom rozhodnutí NS SR sa nevzťahuje analogicky na situáciu v dotknutom súdnom konaní. Ak teda nie je v súdnom konaní spôsobilý dostatočne preukázaný skutkový (dôkazný) stav a dej veci odôvodňujúci podstatu uplatneného nároku jedného z účastníkov konania, nie je ani relevantne možné o ňom legitímne zo strany súdu rozhodovať vo forme posúdenia ho po právnej stránke s výsledkom či už pozitívnym alebo negatívnym. Vzhľadom na tieto skutočnosti objektívneho charakteru, je možným práve naopak plnenie žalobcu v prospech žalovaného zo dňa 5.6.2019, ktorým bol donútený žalovanému uhradiť na jeho účet sumu 5.199,84 Eur, považovať za bezdôvodné obohatenie v zmysle ust. na úkor žalobcu, keďže do dnešného dňa žalovaný disponuje neoprávnene bez právneho dôvodu finančnými prostriedkami patriacimi žalobcovi, konkrétne úhradou sumy 5.199,84 Eur napriek tomu, že na túto sumu nemá žalovaný v súčasnosti žiadne relevantné zákonné právo, či iný preukázateľný nárok, a to i s poukazom na nezákonný titul spočívajúci v nepreskúmateľnom rozhodnutí Okresného súdu Banská Bystrica. Žalovaný tak bol podľa názoru žalobcu preukázateľne uzrozumený už v čase podania predmetného návrhu na vydanie platobného rozkazu s tým, že plnenie, ktoré príjme z takto vydaného súdneho rozhodnutia, bude neoprávnené a nie v súlade s platnou právnou úpravou. Žalovaný teda mal podľa názoru žalobcu prinajmenšom nepriamy úmysel bezdôvodne sa obohatiť na jeho úkor a svojím konaním tak poškodil jeho majetkové práva. Aj z tohto dôvodu sa žalobca v tomto konaní domáha vydania získaného bezdôvodného obohatenia voči žalovanému ako zodpovednému subjektu za daný protiprávny stav. Naviac možno alternatívne subsumovať nárok žalobcu v tomto konaní voči osobe žalovaného v kontexte vyššie uvedeného konania v závažnom rozpore s dobrými mravmi ( ) a s nedobromyseľným úmyslom žalovaného s poukazom na ust. v spojitosti s ust. , ktorého zákonný predpoklad nároku náhrady škody je podľa názoru žalobcu s poukazom na materiálnu stránku tejto žaloby tiež objektívne naplnený.

6. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že sa nemožno stotožniť ani s tým záverom súdu, že aktuálne vedený spor sa týka rovnakého predmetu konania, keď je zrejmé, že v konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica požadoval žalovaný od žalobcu peňažnú náhradu ako plnenie za užívanie nehnuteľnosti, pričom v tomto konaní požaduje žalobca od žalovaného výslovne plnenie buď z titulu bezdôvodného obohatenia ( ) ako následok nedobromyseľného a vedomého obohatenia sa na úkor žalobcu, alebo z titulu náhrady škody, ako výsledku konania v rozpore s dobrými mravmi ( ). Nárok uplatňovaný zo strany žalobcu v tomto konaní tak objektívne nie je totožný (zameniteľný) s nárokom uplatňovaným v konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica, kedy si žalovaný na žalobcovi uplatňoval výslovne plnenie vo forme peňažnej náhrady za užívanie nehnuteľnosti (nevedno, či z titulu nájmu, predaja alebo iného). Podľa žalobcu je predmet konania v tejto veci objektívne samostatným titulom žalobcu uplatňovaným voči žalovanému z dôvodu jeho nezákonného postupu voči žalobcovi, a preto je dôvodným zo strany súdu v tomto konaní o nároku žalobcu riadne meritórne rozhodnúť. Žalobca preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci samej.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

8. Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na príp. vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné, a preto je potrebné uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa potvrdiť.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, ak konanie podľa , z dôvodu prekážky veci právoplatne rozhodnutej, zastavil; a nadväzne na rozhodnutie vo veci samej potom posúdiť správnosť rozhodnutia súdu o nároku na náhradu trov konania.

11. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že zistil, že spor vedený pod sp. zn. sa týka rovnakého predmetu a rovnakých strán, ako spor vedený pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. , ktorý sa skončil platobným rozkazom zo dňa 3.4.2019, právoplatným a vykonateľným dňa 8.5.2019, nakoľko mal za to, že zo skutkových tvrdení žalobcov v oboch konaniach vyplýva, že sa týkajú peňažnej náhrady za užívanie nehnuteľnosti jedným z dvoch podielových spoluvlastníkov nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu k celku, hoci v predmetných sporoch mali strany opačné postavenie. V spore sp. zn. pritom žalobca namieta v podstate nesprávne právne posúdenie veci súdom v spore .

12. Žalobca v podanom odvolaní nesúhlasí s tým, že by išlo o totožnú vec, keď namieta, že nejde o rovnaký predmet konania, pretože v spore sp. zn. si žalovaný uplatnil nárok voči žalobcovi spočívajúci v peňažnej náhrade za užívanie spoločnej nehnuteľnosti nad rámec spoluvlastníckeho podielu žalobcu ( a nasl. ), avšak v tomto spore sp. zn. si žalobca uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia ( ), prípadne náhrady škody ( ) z dôvodu, že žalovaný si v danom spore uplatnil svoj nárok úmyselne neoprávnene, pričom žalobca mu tak bezdôvodne na základe právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu plnil. V ďalšom žalobca v odvolaní poukazoval na to, prečo bolo rozhodnutie súdu v spore sp. zn. nesprávne.

13. Odvolací súd zistil, že odvolanie žalobcu je účelové a podaná žaloba celkom nedôvodná, nakoľko sa v danom prípade skutočne jedná o prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ako správne uzavrel v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie. Z návrhu žalovaného na vydanie platobného rozkazu podaného na Okresnom súde Banská Bystrica, vedenom na danom súde pod sp. zn. vyplýva, že žalovaný (tam v pozícii žalobcu) sa voči žalobcovi (tam v pozícii žalovaného) domáhal zaplatenia sumy 5.199,84 Eur ako peňažnej náhrady za bezdôvodné užívanie spoločnej nehnuteľnosti žalobcom nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu. Z predloženého listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. T. totiž vyplýva, že žalobca v podiele 2/3-ín a žalovaný v podiele 1/3-iny, sú podielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX na X. podlaží bytového domu na D. ulici č. X v T.. Žalovaný svoj nárok odôvodňoval tým, že predmetný byt užíva výlučne žalobca, a to aj nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. Okresný súd Banská Bystrica v skrátenom konaní postupom podľa , vydal platobný rozkaz sp. zn. zo dňa 3.4.2019, ktorým žalobe žalovaného vyhovel. Proti platobnému rozkazu bol prípustný opravný prostriedok - odpor v zmysle . Pretože platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť (a zároveň aj vykonateľnosť) dňa 8.5.2019, je zrejmé, že žalobca (v tom spore vystupujúci ako žalovaný) možnosť podať včas vecne odôvodnený odpor nevyužil. Odvolací súd má za to, že práve v odpore voči vydanému platobnému rozkazu, mal žalobca uplatniť všetku argumentáciu, ktorú použil v žalobe zo dňa 26.6.2019. Pretože sa stal vydaný platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica právoplatný (a aj vykonateľný), znamená to, že je záväzný a zásadne nezmeniteľný. Zároveň bol žalobca (tam žalovaný) povinný povinnosť mu uloženú platobným rozkazom splniť, čo aj žalobca spravil a sumu na ktorú bol platobným rozkazom zaviazaný, vrátane trov konania dobrovoľne uhradil. Pokiaľ potom v žalobe zo dňa 26.6.2019 adresovanej Okresnému súdu Trnava, domáha sa od žalovaného v podstate vrátenia zaplatenej istiny 5.199,84 Eur s príslušenstvom (úrokov z omeškania od zaplatenia uvedenej sumy žalovanému) dôvodiac, že rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica v spore sp. zn. bolo nesprávne, domáha sa v podstate opätovného rozhodnutia o skutočnosti, či nárok žalovaného na zaplatenie sumy 5.199,84 Eur titulom „nadužívania“ nehnuteľnosti nad rámec spoluvlastníckeho podielu žalobcu bol alebo nebol dôvodný. O tejto otázke však už bolo právoplatne rozhodnuté v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. .

14. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci ( ) znamená, že sa nemôže o veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo, rozhodnúť znova. Pojem „tá istá vec“ znamená, že sa jedná o rovnaké strany a ten istý predmet konania (to znamená, že ide o totožný nárok uplatnený z totožného skutkového základu medzi totožnými subjektmi - nie je pritom rozhodujúce, či pôvodné subjekty vystupujú v pôvodných procesných postaveniach). To znamená, že aj keď postavenie žalobcu a žalovaného v spore sp. zn. je opačné ako v spore sp. zn. , je táto podmienka splnená. Zároveň platí ,

že ide o ten istý predmet konania, nakoľko skutkovým základom v oboch sporoch, od ktorého sa má odvíjať oprávnenosť nároku na zaplatenie, či vrátenie sumy 5.199,84 Eur, je vyriešenie otázky, či žalobca ako podielový spoluvlastník užíval predmetnú nehnuteľnosť nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu 2/3-ín. Totiž aj v spore sp. zn. , až v prípade vyriešenia tejto otázky, by bolo možné rozhodnúť o tom, že žalobca sumu 5.199,84 Eur zaplatil žalovanému nedôvodne, a preto mu ju je žalovaný povinný vrátiť. Neobstojí preto obrana žalobcu, že predmet sporu nie je rovnaký, pretože v konaní sp. zn. sa žalovaný domáhal zaplatenia finančnej náhrady, pričom on sa domáha zaplatenia bezdôvodného obohatenia, či náhrady škody, pretože v oboch prípadoch ide o vyriešenie rovnakej skutkovej otázky (či žalobca užíval danú nehnuteľnosť nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, čo by zakladalo nárok žalovaného na zaplatenie finančnej náhrady). Tvrdenia žalobcu o tom, že súd v spore sp. zn. rozhodol nesprávne, prípadne predčasne, sú však už nerelevantné, pretože toto konanie sa skončilo právoplatným rozhodnutím.

15. V zmysle konštantnej judikatúry pritom ide o prekážku právoplatne rozhodnutej veci i v prípade, ak skutok vymedzený žalobou bol súdom prípadne posúdený inak, nesprávne, či neúplne (rovnako napr. uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , či sp. zn. ). Pokiaľ teda žalobca namieta, že Okresný súd Banská Bystrica rozhodoval na základe žalovaným vykonštruovaných klamlivých skutočností, a teda rozhodol nesprávne, na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, pričom uplatnený nárok žalovaného považuje žalobca za nedobromyseľný v rozpore s dobrými mravmi, nie sú tieto skutočnosti spôsobilé ním novo podanou žalobou zvrátiť okolnosť, že o nároku žalovaného na zaplatenie sumy 5.199,84 Eur titulom nadužívania nehnuteľnosti spoluvlastníkom

- žalobcom bolo právoplatne súdom rozhodnuté, a preto o tejto skutočnosti nemôže byť znova rozhodované.

16. Rovnaký právny názor, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje, vyjadril aj Najvyšší súd ČR v rozhodnutí sp. zn. , keď uzavrel: „Ten, kdo byl účastníkem řízení, v němž bylo vydáno pravomocné rozhodnutí ukládající mu platební povinnost, je tímto výrokem vázán, a nemůže proto v jiném řízení úspěšne uplatňovat nárok na vrácení částky zaplacené podle tohto rozhodnutí s tvrzením, že ve skutečnosti žádnou platební povinnost neměl. Ani soud nemůže vycházet z jiného závěru o existenci či neexistenci nároku mezi týmiž účastníky, o němž již bylo pravomocně rozhodnuto, a tuto otázku nemůže sám v jiném řízení znovu posuzovat ani jako otázku předběžnou.“

17. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v oboch výrokoch, včítane závislého výroku o náhrade trov prvoinštančného konania (odvolacími dôvodmi žiadnej zo strán osobitne nenapadnutého), ako vecne správny s použitím potvrdil.

18. V zmysle ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

19. V zmysle súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

20. V zmysle o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalovanému vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle , v spojení s ust. ), o ktorom v zmysle v spojení s musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v odvolacom konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

23. výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).

24. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalobcu

- žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa v spojení s o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

25. Danou problematikou sa zaoberalo aj občianskoprávne kolégium NS SR pričom v uznesení č. 15 z 9.10.2018 prijalo právnu vetu podľa ktorej, ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.

26. Odvolací súd potom hoci úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

27. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).