Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/141/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Francúzska republika, Paríž 750 09, Boulevard Haussmann 1, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Bratislava, Karadžičova 2, IČO: 47 258 713, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Bratislava, Ventúrska 16, IČO: 47 234 547, proti žalovanému: P. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., T. XXXX/XX, v konaní zastúpeného procesným opatrovníkom: T. G., bytom K., L. XXX/XX, o zaplatenie 1.063,62 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, č.k. - 124 zo dňa 31. júla 2019, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie, v časti výroku II., ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. V záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti o zaplatenie sumy 413,64 eur, v časti o zaplatenie úrokov vo výške 27,48 % ročne zo sumy 925,41 eur od 17.10.2015 až do zaplatenia a v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy prevyšujúcej sumu 649,98 eur od 17.10.2015 do zaplatenia zastavil. Výrokom II. žalobu vo zvyšku zamietol a výrokom III. žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobca podanou žalobou žiadal zaviazať žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 1.063,62 eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 27,48 % ročne zo sumy 925,41 eur od 17.10.2015 až do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.063,62 eur od 17.10.2015 do zaplatenia. Zároveň si voči žalovanému uplatnil nárok na náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnil skutočnosťou, že právny predchodca žalobcu uzavrel, dňa 23.03.2014, so žalovaným Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb. Dodal, že žalovaný po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 1.744,76 eur tak, že sumu 1.604,40 eur žalovaný čerpal výbermi hotovosti z bankomatov a platbami na vybraných obchodných miestach a sumu 140,36 eur predstavujú poplatky, ktoré právny predchodca žalobcu účtoval žalovanému v súlade s úverovou zmluvou ako súčasť úverovej istiny. Následne žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradil žalovaný žalobcovi len časť dlžnej sumy, a to sumu vo výške 954,42 eur, čo preukazuje Výpis z úverového účtu žalovaného a Potvrdenie o prijatých splátkach. Na predžalobné výzvy žalovaný nereagoval. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného právny

predchodca žalobcu vyhlásil dňa 16.10.2015 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam mal žalovaný voči žalobcovi ku dňu podania žaloby neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 1.063,62 eur (925,41 eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, 124,71 eur z titulu dlžných úrokov z úveru, 13,50 eur z titulu dlžného poistného z úveru). Okrem toho žalobca žiadal žalovaného zaviazať k povinnosti zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 27,48 % ročne zo sumy 925,41 eur od 17.10.2015 až do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.063,62 eur od 17.10.2015 až do zaplatenia. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle , , až 4, , , a , , , , , , , , , , v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, , , , , , , , . K výroku I. uviedol, že vzhľadom na podanie žalobcu zo dňa 12.02.2019, doručenom súdu prvej inštancie dňa 13.02.2019, teda skôr, než začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie v danej veci, zobral žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie istiny vo výške 413,64 eur, v časti úrokov z dlžnej úverovej istiny vo výške 27,48 % ročne zo sumy 925,41 eur od 17.10.2015 až do zaplatenia a v časti úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy prevyšujúcej 649,98 eur od 17.10.2015 do zaplatenia. Vzhľadom k tomu súd prvej inštancie konanie čiastočne zastavil podľa . Následne, na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že v zostávajúcej časti je podaná žaloba nedôvodná. Predmetnú zmluvu uzavretú medzi právnym nástupcom žalobcu a žalovaným posúdil podľa jej obsahu a dospel k záveru, že ide o zmluvu o úvere podľa a nasl. . Zároveň však ide aj o spotrebiteľskú zmluvu podľa . Zo zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie nezistil dôvody absolútnej neplatnosti predmetnej zmluvy, keď z vykonaných dôkazov nevyplynulo, že by žalovaný už v čase uzatvorenia predmetného právneho úkonu trpel duševnou poruchou, ktorá by ho činila neschopným na urobenie tohto právneho úkonu. Je nepochybné, že žalovaný predmetnú zmluvu podpísal, čerpal od právneho predchodcu žalobcu finančné prostriedky a tieto následne čiastočne aj splácal. Na základe uvedeného potom súd prvej inštancie podrobil obsah predmetnej zmluvy preskúmaniu z hľadiska jej súladu s normami spotrebiteľského práva, pričom dospel k záveru, že predmetná zmluva neobsahuje všetky náležitosti vyžadované v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy. Mal za to, že z predmetnej zmluvy nemožno jednoznačne určiť, v akej výške úverového rámca bol žalovaným poskytnutý úver, keď v predmetnej zmluve je v časti 2 bod 1.1 uvedené, že výška úverového rámca je 5.000,00 eur a ďalej, že aktuálna výška úverového rámca je 600,00 eur. Túto nezrovnalosť, podľa súdu prvej inštancie, nie je možné odstrániť výkladom, nie je možné teda ustáliť, aký úverový rámec si strany vlastne dohodli. Keďže v zmluve sú uvedené dva rôzne údaje o celkovej výške úveru, resp. úverového rámca, hoci v zmysle musí byť uvedený (jeden) údaj o celkovej výške úveru, a to jasne, určito a zrozumiteľne, čo nepochybne platí aj pre revolvingový úver, keďže zákon žiadnu výnimku pre takýto typ úveru nestanovuje (niet dôvodu na to, aby nebolo možné priamo v zmluve jednoznačne a presne určiť výšku úverového rámca), súd prvej inštancie mal za to, že použité vyjadrenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru nie je v súlade s podstatou, zmyslom a účelom ustanovenia o spotrebiteľských úveroch. Ďalej súd prvej inštancie dospel k záveru, že v predmetnej zmluve absentuje aj konkrétna, zrozumiteľne, určito a jasne uvedená výška splátky. V zmluve je uvedené, že žalovaný sa zaväzuje vyčerpaný úver splácať v mesačných splátkach vo výške min. 5,00 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok sumy 300,00 eur, pričom tieto sú splatné vždy k 10. dňu v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom došlo k prvému čerpaniu revolvingového úveru. Pokiaľ zákon vyžaduje, aby každá zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala určenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a poplatkov podľa , potom niet dôvodu, prečo by uvedené údaje nemala obsahovať i zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, keď pre tento typ úveru zákon nestanovuje žiadne výnimky a odchýlky. Vzhľadom na daný typ úveru bolo úplne nevyhnutné presne uviesť výšku splátky jasne a zrozumiteľne. Súd prvej inštancie zastával názor, že čo sa týka určenia výšky každej mesačnej splátky a to spôsobom, že mesačná splátka činí min. 5,00 % z dlžnej sumy zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok sumy 300,00 eur, takéto určenie výšky splátky je pre bežného spotrebiteľa nezrozumiteľné, nejasné a neurčité. Pokiaľ má spotrebiteľ nielenže vypočítať príslušné percento z dlžnej sumy, ale navyše k tomu počítať a zaokrúhľovať násobky dlžnej sumy, ktorú vyčerpal, keď navyše sú v predmetnej zmluve uvedené v podstate dva údaje o výške úveru, resp. úverového rámca, potom je takéto určenie výšky mesačnej splátky vyjadrené pre priemerného spotrebiteľa neurčité a zložité. Spotrebiteľ je odkázaný sám si vypočítavať výšku jednotlivých mesačných splátok podľa uvedeného vzorca. Bolo

preto podľa názoru súdu prvej inštancie nepostačujúce, ak v predmetnej zmluve z 23.03.2014 bola dojednaná "výška mesačnej splátky: mesačná splátka činí min. 5,00 % z dlžnej sumy zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok sumy 300,00 eur", čo nezodpovedá podmienkam o spotrebiteľských úveroch. Podmienky určitosti tejto časti právneho úkonu mali byť splnené už pri jeho uzatváraní. Pri použití uvedeného spojenia v predmetnej zmluve nebolo možné nepochybne ustáliť výšku mesačných úverových splátok, čo je pre dlžníka podstatný údaj v procese jeho rozhodovania o uzavretí úverovej zmluvy. Ďalej zistil, že v predmetnej zmluve nie je uvedený konkrétny termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru tak, ako to predpokladá a vyžaduje ust. o spotrebiteľských úveroch ako podstatnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Konkrétnu výšku splátky a konkrétny počet splátok veriteľ uviedol len pre účely výpočtu indikatívneho výpočtu RPMN, pričom vychádzal z výšky úverového rámca 600,00 eur, čo však vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnej zmluve je uvedená aj výška úverového rámca 5.000,00 eur možno považovať za zavádzajúce a zmätočné. Zo sumy, ktorú žalovaný v danom prípade nepochybne čerpal (1.604,40 eur) je pritom zrejmé, že úverový rámec nebol vo výške 600,00 eur. Vzhľadom k uvedenému uzavrel, že pre absenciu náležitostí uvedených v , a o spotrebiteľských úveroch je potrebné poskytnutý revolvingový úver považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle o spotrebiteľských úveroch v príslušnom znení. S poukazom na uvedené žalobca nemá právo na zaplatenie úroku z úveru ani žiadnych poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy úveru po odrátaní plnenia, resp. úhrad zo strany žalovaného. Následne sa súd prvej inštancie zaoberal námietkou premlčania, ktorú vzniesol v spore žalovaný. V danom prípade vzhľadom na absenciu konkrétne, zrozumiteľne a určito dohodnutej výšky splátky, konečnej splatnosti úveru a konkrétneho počtu splátok, súd prvej inštancie posúdil dohodu zmluvných strán o postupnom splácaní úveru v splátkach v predmetnej zmluve za neurčitú a nezrozumiteľnú, a preto neplatnú podľa . Dal do pozornosti, že zákon ( , prípadne , ak je to pre spotrebiteľa priaznivejšie) ustanovuje lehotu splatnosti úveru podporne pre prípad, keď strany v zmluve o úvere nedohodnú lehotu splatnosti, resp. ak je takáto dohoda neplatná. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 10.11.2016, na ktorého záveroch sa ustálila aj neskoršia súdna prax. Uzavrel, že trojročná premlčacia doba v zmysle začala v danom prípade plynúť nasledujúcim dňom po vzniku dlhu, teda u každého čerpania finančných prostriedkov samostatne dňom nasledujúcim po uskutočnení konkrétneho čerpania finančných prostriedkov žalovaným. Doručenie výzvy veriteľa žalovanému na plnenie dňa 29.10.2015 nemalo vplyv na posudzovanie plynutia premlčacej doby. Žalovaný v posudzovanom prípade od právneho predchodcu čerpal finančné prostriedky v období od 25.04.2014 do 14.03.2015. Pokiaľ ide o posledné čerpanie, trojročná premlčacia doba uplynula teda dňa 15.03.2018. Žalobca podal žalobu v predmetnej veci až dňa 09.10.2018. Na základe uvedeného súd prvej inštancie posúdil vznesenú námietku premlčania za dôvodnú, keďže právo žalobcu na vrátenie nesplatenej časti istiny úveru je v danom prípade v celom rozsahu premlčané. Vzhľadom na uvedené už nepovažoval za potrebné zaoberať osobnými a majetkovými pomermi žalovaného. Na základe všetkých uvedených skutočností, výrokom II., žalobu vo zvyšnej časti zamietol ako nedôvodnú. O trovách konania rozhodol v zmysle a v spojení s . V posudzovanom spore bolo konanie čiastočne zastavené na základe čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom bez uvedenia dôvodu, teda z procesného hľadiska zavinením žalobcu a vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá, teda žalobca bol vo zvyšnej časti v spore neúspešný. Na základe uvedeného konštatoval, že nárok na náhradu trov konania by mal v celom rozsahu žalovaný voči žalobcovi, ale pretože žalovanému žiadne účelné trovy preukázateľne z obsahu spisu nevyplývajú a ani si žiadne neuplatnil, rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal, v zákonom stanovenej lehote, odvolanie žalobca, s poukazom a . Poukázal na to, že predmetom zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty je poskytnutie revolvingového úveru, tzn. žalobca poskytol žalovanému určitý úverový rámec, z ktorého môže žalovaný čerpať peňažné prostriedky, pričom je na vôli žalovaného koľko peňažných prostriedkov z poskytnutého úverového rámca vyčerpá. Dodal, že žalobca nevedel vôľu žalovaného ani predpokladať, ani ovplyvniť, a preto nemohol v zmluve uviesť výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov inak než to urobiť v predmetnej zmluve. Rovnako poukázal na skutočnosť, že výšku povinnej mesačnej splátky vypočítanú podľa úverovej zmluvy oznamoval žalobcovi vo výpise z úverového účtu v závislosti od aktuálne vyčerpaných peňažných prostriedkov. Vzhľadom k uvedenému mal za to, že výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je v zmluve uvedená v súlade so . S poukazom na

. dodal, že v prípade ak by úverová zmluva neobsahovala všetky podstatné náležitosti spôsobovalo by to jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť a nie neplatnosť. Ďalej sa žalobca nestotožnil ani s posúdením premlčania dlhu. Mal za tok, že dodržal postup v zmysle v spojení s . Mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil dňa 16.10.2015, čím sa stal dlh žalovaného splatným v celom rozsahu. Nasledujúci deň, t.j. 17.10.2015 mohol žalobca svoje právo vykonať prvý raz. Vzhľadom k tomu, že žalobu podal na súd dňa 09.10.2010 mal za to, že si svoj nárok uplatnil v zákonnej trojročnej premlčacej dobe. V súvislosti so všetkými uvedenými skutočnosťami žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, v napadnutej časti, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril, pričom sa stotožnil s odvolaním napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a tento žiadal ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že pri stanovení výšky mesačnej splátky má dodávateľ v úverovej zmluve zákonnú povinnosť stanoviť mesačnú výšku splátky istiny, úrokov a poplatkov, pričom za naplnenie tejto náležitosti nie je možné považovať uvedenej mesačnej splátky bez špecifikácie istiny, úrokov a iných poplatkov. Dodal, že zákon jednoznačne požaduje vyjadrenie splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom k danej problematike existuje aj konštantná judikatúra slovenských súdov, potvrdená rozsudkami Najvyššieho súdu SR, krajských a okresných súdov. K žalobcovmu tvrdeniu o neplatnosti úverovej zmluvy uviedol, že súd prvej inštancie netvrdil, že by takúto neplatnosť vyhlásil. Uzavrel, že predmetná zmluva neobsahuje podstatné náležitosti tak, ako to uvádza zákon, resp. tieto sú uvedené neurčito a nezrozumiteľne. K plynutiu premlčacej doby uviedol, že v prípade jednotlivých splátok plynie premlčacia doba každej splátky samostatne, a teda nie je viazaná na vyhlásenie o mimoriadnej splatnosti úveru. Názor žalobcu, že svoje právo mohol využiť až po trojmesačnej lehote, kedy sa dostal žalovaný do omeškania neobstojí, nakoľko v tomto prípade sa jedná iba o zákonnú možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, ktorý nemá vplyv na premlčanie jednotlivých splátok. 4. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu sa opätovne vyjadril žalobca a nesúhlasil s vyjadrením žalovaného, že dodávateľ má v úverovej zmluve povinnosť presne stanoviť mesačnú výšku splátky istiny, úrokov a poplatkov. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-42/15 zo dňa 09.11.2016, uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. zo dňa 22.02.2018, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. zo dňa 27.03.2018 a rozsudok Súdneho dvora vo veci C-331/18 zo dňa 05.09.2019. K premlčaniu nároku žalobcu uviedol, že ustanovenie stanovuje právo veriteľa, nie jeho povinnosť. Ak by veriteľ nevyužil svoje právo na splatenie celého zvyšku dlhu, naďalej by bol oprávnený požadovať len zaplatenie už splatných splátok, t.j. premlčacia doba by plynula každej splátke samostatne. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. zo dňa 12.04.2017. 5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení a (ďalej len ""), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov. Podľa nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu nariaďovať pojednávanie. 6. Na základe preskúmania správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal so všetkými podstatnými skutkovými tvrdeniami a argumentami účastníkov, v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Prijaté právne závery náležite vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie zrozumiteľne a podrobne objasňujúce (- 4 ) skutkový a právny základ rozhodnutia, nie je nepreskúmateľné a plne rešpektuje základné právo účastníkov na spravodlivý súdny proces (viď napr. ). Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie tak, ako sú uvedené v napadnutom rozsudku a podľa 387 ods. 2 na ne v plnom rozsahu poukazuje. 7. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd udáva nasledovné: 8. Zo súdneho spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným, dňa 23.03.2014, Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb. Uvedená zmluva je spotrebiteľským úverom, na základe ktorého poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému revolvingový úver s nasledovnými podmienkami: výška úverového rámca - 5.000,00 eur, aktuálna výška úverového rámca - 600,00 eur, výška mesačnej

splátky - minimálne 5,00 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,00 eur, výška úrokovej sadzby - 28,68 % ročne fixná, RPMN - 46,36 %, splatnosť mesačnej splátky - 10. deň v mesiaci, splatnosť prvej mesačnej splátky - 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené prvé čerpanie revolvingového úveru, poplatok sa správu revolvingového úveru - podľa sadzobníka poplatkov, zvolený súbor poistenia - Základný súbor poistenia, poplatok za poistenie - 3,22 %. V tejto časti zmluvy sú uvedené aj dodatočné predpoklady pre výpočet RPMN: výška čerpania revolvingového úveru 600,00 eur, výška mesačnej splátky 58,10 eur s poplatkom za správu úveru 2,99 eura, splatenie revolvingového úveru v 12 rovnakých mesačných splátkach. Celková čiastka k zaplateniu bola uvedená vo výške 733,08 eur a priemerná hodnota RPMN 25,37 %. Keďže žalovaný nesplácal poskytnutý úver podľa dohodnutých podmienok, právny predchodca žalobcu, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 27.10.2015, vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle uzatvorenej zmluvy, ku dňu 16.10.2015. Žalovaného ním vyzval na úhradu dlžnej sumy vo výške 1.063,62 eur zloženej z úverovej listiny vo výške 925,41 eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 138,21 eur. 9. Podľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. 10. Podľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie. 11. Podľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. 12. Podľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa až k), a . 13. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy musela uzavretá zmluva obsahovať náležitosti podľa cit. zákona. Pokiaľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba čo i len jedna z podstatných (obligatórnych) náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere predpísaných v je to postačujúce, aby bol predmetný úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov. V danej veci súd prvej inštancie, okrem nedostatku termínov splátok istiny, úrokov a poplatkov úveru, konštatoval aj absenciu ďalších obligatórnych náležitostí, a to konečnej splatnosti úveru (doby trvania úveru) a celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Odvolací súd sa plne stotožnil so záverom vysloveným súdom prvej inštancie o tom, že určenie výšky každej mesačnej splátky spôsobom, že mesačná splátka činí min. 5,00% z dlžnej sumy zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok sumy 300 eur, nemôže nahradiť náležitosť vymedzenú v ust. . V tejto súvislosti neobstojí odvolacia námietka žalobcu, že výšku povinnej mesačnej splátky vypočítanú podľa úverovej zmluvy oznamoval žalovanému vo výpise z úverového účtu v závislosti od aktuálne vyčerpaných peňažných prostriedkov. V zmysle vyššie citovaných ustanovení je zrejmé, že výška mesačnej splátky úveru musí byť jednoznačne určená, resp. určiteľná a spotrebiteľovi známa už pri uzatváraní spotrebiteľského úveru. Skutočnosť, že v danej veci bol poskytnutý spotrebiteľský úver revolvingového typu na tejto požiadavke nič nemení, nakoľko ustanovenia sa týkajú všetkých spotrebiteľských úverov, tzn. zákon nestanovuje žiadnu výnimku pre posudzovanie splnenia obligatórnych náležitostí úverovej zmluvy v prípade poskytnutia úveru revolvingového typu. 14. Vzhľadom na uvedené odvolací súd plne súhlasí so záverom súdu prvej inštancie o absencii údaja o výške mesačnej splátky v zmysle v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, čo má s poukazom na ust. cit. zákona, aj bez skúmania absencie ďalších obligatórnych náležitostí zmluvy v zmysle , za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. 15. Následne sa odvolací súd zaoberal posúdením námietky premlčania nesplatenej časti istiny poskytnutého úveru. 16. Podľa , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 17. Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 18. Podľa , ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. 19. Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 20. Z uvedených ustanovení vyplýva, že premlčacia doba v prípade spotrebiteľského úveru, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach začína plynúť odo dňa splatnosti splátky, pre ktorú došlo k uplatneniu práva, podľa , a teda k zosplatneniu celej pohľadávky za predpokladu, že to bolo medzi stranami spotrebiteľského úveru dohodnuté, pričom však musí byť zachované, že veriteľ môže uplatniť toto právo najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Pre prípady, kedy sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným, splatným, celý dlh stanovuje (, druhá veta), osobitné pravidlo pre začiatok plynutia premlčacej doby zosplatneného dlhu. V zmysle veta druhá , ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. 21. Pre posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby, podľa , je tak rozhodné zistenie splatnosti tej splátky, pre nezaplatenie ktorej veriteľ pristúpil k zosplatneniu celého úveru. V prípade, ak nie je možné určiť pre splatnosť, ktorej splátky veriteľ pristúpil k zosplatneniu celého úveru, ako tomu bolo v prejednávanom prípade, je nevyhnutné posudzovať začiatok plynutia premlčacej doby v zmysle , tzn. u každého čerpania finančných prostriedkov samostatne dňom nasledujúcim po uskutočnení konkrétneho čerpania finančných prostriedkov. 22. Súd prvej inštancie tak v prejednávanom prípade dospel k správnemu záveru, že v dôsledku absencie konkrétne, zrozumiteľne a určito dohodnutej výšky splátky, konečnej splatnosti úveru a konkrétneho počtu splátok je nutné dohodu o postupnom splácaní úveru v splátkach vyhodnotiť ako neplatnú ( ). Vzhľadom na tieto skutočnosti nie je možné jednoznačne určiť pre nezaplatenie ktorej splátky právny predchodca žalobcu pristúpil k zosplatneniu celého úveru, a preto je nevyhnutné vychádzať z toho, že pre účely začatia plynutia premlčacej doby dlhu žalovaného je rozhodujúci deň nasledujúci po dni, v ktorom dlh vznikol. 23. Z potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov predloženom právnym predchodcom žalobcu je zrejmé, že žalovaný čerpal finančné prostriedky v období od 25.04.2014 do 14.03.2015. V súvislosti s posledným čerpaním finančných prostriedkov žalovaným, trojročná premlčacia doba začala plynúť dňom 15.03.2015 a uplynula dňa 15.03.2018. Pokiaľ žalobca podal predmetnú žalobu dňa 09.10.2018 odvolací súd konštatuje, že táto bola podaná po uplynutí premlčacej doby ( ), a teda právo žalobcu na vrátenie nesplatenej časti istiny úveru je v danom prípade premlčané. 24. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že aj v prípade, ak by začiatok plynutia premlčacej doby posudzoval v zmysle , dospel by k záveru o premlčaní práva žalobcu na vrátenie nesplatenej istiny úveru. V zmysle oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatností úveru zo dňa 27.10.2015, právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 16.10.2015. Z uvedeného vyplýva, že vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru k uvedenému dňu, za súčasného dodržania v spojení s , mohol urobiť pre splátku nezaplatenú najneskôr v mesiaci júl 2015 (po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky za súčasného upozornenia spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva). Vzhľadom k začiatku plynutia premlčacej lehoty v mesiaci júl 2015, by sa právo žalobcu premlčalo v mesiaci júl 2018, tzn. pokiaľ svoj nárok uplatnil žalobou až dňa 09.10.2018, bolo toto jeho právo premlčané. 25. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je, v napadnutej časti výroku II., vecne správne, a preto ho podľa , , potvrdil. 26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle v spojení s a . V odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov konania. 27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).