Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5P-191-2019.pdf
PDF · 92.96 KB
Case nature
Area
Subarea
5P/191/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Štiglicovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V. F., narodený XX.XX.XXXX, zastúpený v konaní kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Moyzesova 2, Pezinok, dieťa rodičov: matka Y. U., rod. Y., narodená XX.XX.XXXX, bytom: T. a otec R. F., narodený XX.XX.XXXX, t. č. Ú. W. U. M. I. L. N., J. XX, N., o návrhu matky na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému, takto
rozhodol:
I. Súd zveruje maloletého V. F., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky.
II. Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok je oprávnená matka.
III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého V., nar. XX.XX.XXXX, mesačne sumou 120 eur, počnúc dňom 09.12.2019, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
IV. Zročné výživné na maloletého V., nar. XX.XX.XXXX, za obdobie od 09.12.2019 do 31.07.2020 v sume 960 eur je otec povinný splácať v 50 euro mesačných splátkach spolu s bežným výživným, počnúc dňom 01.08.2020 k rukám matky s tým, že neplnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
V. Súd styk otca s maloletým dieťaťom neupravuje.
VI. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 09.12.2019 matka žiadala, aby súd rozhodol o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletému tak, že maloletého zverí do osobnej starostlivosti matky a uloží otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 100 eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že s otcom žili v spoločnej domácnosti, narodil sa im maloletý, pomáhali si a starali sa spoločne o maloletého 2,5 roka. Postupne sa začali odcudzovať. Otec sa odsťahoval časom do Českej republiky za prácou. O maloletého sa matka sama stará už 3,5 roka. S maloletým sa otec stretával sporadicky a občas prispieval na starostlivosť, ale nie pravidelne. Momentálne sa matka s maloletým presťahovala do T., aby jemu aj sebe mohla zabezpečiť lepšie podmienky na bývanie a prácu pre ňu. A preto potrebuje pravidelné výživné na maloletého, aby mu vedela zabezpečiť všetko, čo potrebuje. Matka je toho času na úrade práce a hľadá si prácu. Otec je toho času vo výkone trestu.
2. Súd uznesením zo dňa 17.12.2019, sp. zn. 5P/191/2019 - 10, maloletému ustanovil kolízneho opatrovníka.
3. Kolízny opatrovník vo svojej správe zo dňa 03.02.2020 uvádza, že matka sa od 01.12.2019 nasťahovala do prenajatého bytu v T. W. M. G.. Byt je zariadený skromnejšie, ale v byte sa nachádza všetko, čo potrebuje aj so synom k plnohodnotnému fungovaniu. Keďže matka nemá peniaze, so všetkým aj so zariadením jej pomáhala a aj naďalej pomáha staršia dcéra. Matka platí každý mesiac prenájom v sume 350 eur + cca. 30 eur mesačne vychádzajú energie. Matka nemá momentálne žiadny pravidelný príjem z pracovnej činnosti, nakoľko je vedená na úrade práce. Do októbra 2019 bola na predĺženom rodičovskom príspevku, ktorý dostávala spolu aj s rodinnými prídavkami v sume cca. 260 eur. Od novembra dostáva dávku v hmotnej núdzi v sume 123 eur + rodinné prídavky. Od Mesta Pezinok dostala v decembri jednorazový príspevok 150 eur a potravinový balíček. Maloletý sa od narodenia lieči a je sledovaný kvôli chronickej embólii - nedostatočne vyvinuté pľúca. Maloletý navštevuje materskú školu Orešie v Pezinku - Grinave, kde ročný poplatok je vo výške 40 eur a 30 eur je platba na pol roka za obedy. Od leta je otec maloletého odsúdený za neplatenie výživného voči svojmu inému dieťaťu a je vo väzbe v Hrnčiarovciach nad Parnou.
4. Na pojednávaní konanom dňa 05.02.2020 matka uviedla, že s otcom žili 2 roky. Potom sa odsťahoval do Čiech kvôli práci. Potom chodil za ňou, pomáhal jej, podporoval ju. Potom sa naspäť vrátil do Českej Republiky. A odtiaľ ho už zobrali do výkonu trestu. Tam je od júna minulého roku. Okrem maloletého má ešte ďalšie 2 deti. Matka býva v podnájme. Je to 1 izbový byt a platí zaňho 350 eur, respektíve to platí jej dcéra. Maloletý má 6 rokov a chodí do škôlky. Tam má náklady naňho 110 euro polročne, v tom je všetko aj strava. Maloletý býva často chorý. Má chorobu pľúc a chodia raz za polroka na kontrolu. On sa narodil predčasne. Všetko jej platí dcéra, 350 eur nájom, stravu, elektriku 30 euro, tieto peniaze, ktoré matka dostáva, to majú s maloletým na cesty. Matka by si aj našla prácu, ale kvôli maloletému sa nedá, lebo on je mesiac v škôlke a mesiac doma. Dostali jednorazovú pomoc od mesta 150 eur a z toho pokúpili veci do škôlky a potravinový balíček na Vianoce. Matka navrhla, aby súd zveril maloletého do jej výchovy a otcovi uložil povinnosť prispievať na jeho výživu 150 eur mesačne.
5. Súd vypočul otca cestou dožiadaného Okresného súdu Trnava v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou dňa 13.02.2020. Otec uviedol, že s návrhom matky súhlasí, na maloletého platiť chce, bude s ním bývať aj po prepustení, len nevie, či to bude zvládať. Musí platiť výživné aj na dve deti z manželstva. Kvôli neplateniu výživného na jeho deti y manželstva porušil podmienku, preto je vo výkone trestu. Otec pracuje na šití, zarobí 30 - 40 eur v hrubom, v čistom cca. 5 eur. Otec uviedol, že nevlastní žiaden majetok, je rozvedený, platí výživné ešte na dve deti: N. F., narodená XX.XX.XXXX a R. L. F., narodený XX.XX.XXXX. Pracoval v Čechách, priemerne zarobil asi 20000 Kč, býval tam v podnájme. Pracoval do júna 2019, potom ho zobrali do výkonu trestu. Otec nežiadal byť prítomný na pojednávaní.
6. Na pojednávaní konanom dňa 22.07.2020 matka uviedla, že otec bol prepustený vo februári tohto roku podmienečne z výkonu trestu odňatia slobody. Aj skúšali obnoviť spolužitie, avšak bezúspešne. Otec bol znovu vzatý do výkonu trestu odňatia slobody, lebo kradol v obchode. Matka stále býva v prenajatom byte, 05.08.2020 jej končí nájom a hľadá si lacnejší podnájom. Maloletý navštevuje MŠ. Mal ísť do školy, ale dali mu odklad. Maloletý toho času nebýva chorý. Aj pribral. Jeho zdravotný stav sa vždy zhorší na jeseň. A potom vo februári - marci to skončí. Dcéra matke už nemôže platiť nájom a energie, pretože otehotnela a navyše dostala výpoveď v práci. Dcéra ma 31 rokov. Je tehotná len jeden mesiac. Matka navrhla, aby súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 120 eur mesačne od podania návrhu. Otec maloletého matke neplatil nič na výživu maloletého. Maloletý pozná otca, je k nemu odmeraný a odmieta ho.
7. Kolízny opatrovník navrhol súdu zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky, určiť výživné vo výške 120 eur a styk otca s maloletým neurčovať.
8. Podľa čl. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.
9. Podľa čl. 4 Zákona o rodine všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.
10. Podľa čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
11. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
12. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
13. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
14. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
15. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
16. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
19. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
20. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
21. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
22. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
23. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
24. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
25. Podľa § 368 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.
26. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru upraviť výkon práv a povinností rodičov k maloletému tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Otec sa vlastným pričinením ocitol vo výkone trestu odňatia slobody, a to opakovane, čím si privodil nemožnosť vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého. Dosahoval iba obmedzené a nedostatočné príjmy v porovnaní s príjmami, ktoré dosahoval pred nástupom trestu a ktoré sám vyčíslil na cca. 20000 Kč (cca. 760 eur podľa menovej kalkulačky NBS k 22.07.2020). Súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju vykonáva od jeho narodenia a z väčšej časti života maloletého výlučne bez pomoci a prítomnosti otca (opakovaný dobrovoľný odchod otca do Českej republiky, opakovaný výkon trestu). Rovnako rozhodol, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok bude výlučne matka. Pri určení výšky výživného súd vychádzal aj z majetkových pomerov a predovšetkým z možností a schopností otca, pričom jeho aktuálne prebiehajúci výkon trestu odňatia slobody nemôže byť maloletému na príťaž. Styk otca s maloletým súd neupravil, súd nemal za preukázané, že by matka otcovi v styku s maloletým bránila a ani jeden z rodičov styk upraviť nežiadal. Kolízny opatrovník súdu navrhol styk neupraviť.
27. Po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku sa prítomní účastníci (matka a kolízny opatrovník) vzdali odvolania.
28. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd rozhodol o trovách konania podľa citovaného § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie zo strany otca na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od jeho doručenia (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku, § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, § 368 Civilného sporového poriadku).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 Civilného mimosporového poriadku)
V prípade, ak niektorý z účastníkov nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, je možné vo veci starostlivosti o maloleté deti navrhnúť súdu výkon tohto rozhodnutia podľa ustanovení Civilného mimosporového poriadku alebo v časti výživného podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku [zákon NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov].