Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Pc/83/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci navrhovateľa Ing. X. A., nar. X.X.XXXX, bytom Y. XX, Z., zastúpeného JUDr. Kristínou Piovarčíovou, advokátkou so sídlom Štúrova 20, Košice, proti matke dieťaťa Ing. U. A., PhD., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.. S. X, Z., zastúpenej Mgr. Doriánom Mereššom, advokátom so sídlom Žriedlova 28, Košice a maloletým deťom M. L. S. A., obe narodené XX.X.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Košice, v konaní o zapretie otcovstva takto

rozhodol:

I. U r č u j e, že navrhovateľ Ing. X. A., nar. X.X.XXXX n i e j e otcom mal. M. A., nar. XX.X.XXXX a S.H. A., nar. XX.X.XXXX z matky Ing. U. A., PhD., nar. XX.XX.XXXX.

II. Matka je p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 598,66 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 8.12.2017 sa domáhal určenia, že nie je otcom mal. M. A., nar. XX.X.XXXX a mal. S. A., nar. XX.X.XXXX z matky Ing. U. A., nar. XX.XX.XXXX. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania.

2. Matka sa k podanému návrhu vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa 13.3.2018. S návrhom nesúhlasila a žiadala ho zamietnuť ako nedôvodný. Súčasne si uplatnila náhradu trov konania.

3. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletých detí písomným podaním zo dňa 12.3.2018 navrhol v konaní voči maloletým deťom na základe testu posúdiť prevažujúci záujem maloletých detí na udržanie rodinných väzieb nad záujmami otca, nakoľko rodičovstvo biologické alebo právne, t.j. určené na základe domnienky otcovstva patrí do sféry súkromného a rodinného práva, ktoré upravuje SR. Rodič aj dieťa má rovnaké právo na vlastnú identitu, ktorej súčasťou je aj zistenie, či právny status vytvorený na základe domnienky otcovstva zodpovedá aj biologickému stavu, pričom je potrebné posúdiť dôvody, pre ktoré právne prostriedky zapretia otcovstva v zákonnej lehote neboli využité.

4. Účastníci konania uzatvorili dňa 16.2.2002 manželstvo, ktoré bolo zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Mestskej časti Košice - Staré Mesto, vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane X, pod poradovým číslom XX. Z manželstva pochádzali dve maloleté deti a to M. a S. A. obe narodené XX.X.XXXX. Otcovstvo k maloletým deťom bolo určené na základe prvej domnienky otcovstva svedčiacej manželovi matky.

5. Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 20.5.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.6.2010.

6. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že s matkou sa spoznal cez internet v lete 2001. Začali spolu chodiť. Boli susedmi, preto sa od počiatku striedavo zdržiavali v oboch domácnostiach. Vo februári 2002 uzavreli manželstvo. Žili spolu intímne, matka otehotnela a v júni 2004 sa narodili dvojvaječné dvojčatá. Po pôrode už intímny styk nemali lebo ho matka odmietala. Z tohto dôvodu vzťah postupom času ochladol. Zároveň do ich spolužitia neprimerane zasahovala svokra, matka v ničom nerešpektovala jej názor, čo vyústilo k tomu, že v januári 2009 opustil spoločnú domácnosť a následne podal návrh na rozvod manželstva. Už počas manželstva mal pochybnosti o vernosti matky, často si písala cez pokec opakovane, ju pristihol pri situačných klamstvách. Navyše po narodení dcéry mu matka nikdy neumožnila podieľať sa na starostlivosti o ne, napríklad s deťmi nikdy nesmel ísť sám k lekárovi. Po rozvode manželstva sa nikdy nesmel s deťmi stretávať sám, nesmeli u neho prespať, nesmeli bez jeho vedomia telefonovať, čo ho viedlo k tomu, že mu matka nedala možnosť budovať si vzťah s dcérami, s ktorými sa aktuálne už nestretáva vôbec. Jeho rodičia pre postoj matky svoje vnučky nevideli od roku 2009. V tom čase mal pochybnosti o otcovstve, ktoré pramenili z veľmi zvláštneho správania sa matky, ktorým ho od detí vyslovene izolovala.

7. V lete 2017 stretol kolegyňu matky z Technickej univerzity v Košiciach, ktorá mu povedala, že dievčatá nie sú jeho deťmi, že na ich pracovisku je to verejným tajomstvom. Údajne mala matka v čase rozhodnom pre počatie detí mimomanželský pomer s vysoko postaveným vedeckým pracovníkom a vysokoškolským pedagógom, ktorý sprevádzali škandály na pracovisku, o čom vôbec nevedel. Je pravdou, že spolu bývali v byte na ulici M. S. a pracovisko matky bolo v susedstve na H. Y.. Kým on pracoval v klasickom osemhodinovom dennom pracovnom čase na X. Y. W. Z., preto nebolo možné odsledovať matku počas pracovnej doby. 8. Táto informácia ho utvrdila v pochybnostiach o jeho otcovstve, preto sa zdôveril rodine, najbližším priateľom, ktorí ho v týchto pochybnostiach len podporili s tým, že mu to skôr neuviedli, lebo mu nechceli ublížiť.

9. Vzhľadom na uvedené si myslí, že nie je biologickým otcom maloletých detí a preto navrhuje v konaní ustanoviť znalca a z odboru genetika, odvetvie analýza DNA, ktorému bude uložené vypracovať znalecký posudok, ktorým na základe analýzy DNA matky detí a jeho určí, či môže byť prirodzeným otcom každého z maloletých detí, prípadne určí, či z ich otcovstva je vylúčený.

10. Navrhovateľ v ďalšom uviedol, že každý má právo poznať svoju vlastnú identitu (pôvod), ktorej neoddeliteľnou súčasťou je i fakt kto je čím rodičom a kto je čím dieťaťom. Zároveň Dohovor o právach dieťaťa priznáva v čl. 7 právo poznať svoj biologický pôvod, poznať svojich rodičov. Nesúlad právneho a biologického otcovstva výrazným spôsobom zasahuje do súkromnej sféry práv otca. Takýto zásah nadobúda osobitnú intenzitu v prípade, ak právny otec napriek dobromyseľnosťou svojom biologickom otcovstve k dieťaťu v čase nadobudnutie statusu otcovstva je podľa právneho poriadku aj po zistení uvedeného nesúladu povinný plniť svoje rodičovské práva a povinnosti. Stav nesúladu právneho a biologického otcovstva zasahuje aj samotné dieťa napríklad v jeho práve poznať svojich biologických rodičov a taktiež koliduje s právami biologického otca dieťaťa ako aj s právami matky dieťaťa.

11. Vzhľadom na uvedené s cieľom dosiahnuť súlad právneho a biologického otcovstva jeho ako právneho otca, ktorého otcovstvo bolo určené na základe prvej zákonnej domnienky otcovstva navrhuje, aby súd určil, že nie je otcom maloletých detí.

12. Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že v čase rozhodnom pre splodenie maloletých detí udržiaval s matkou detí intímny styk. Nemal vedomosť o tom, že by mala matka intímny styk aj s iným mužom. Uviedol, že možným otcom maloletých detí by mal byť profesor F. Ž.. Uvedenú informáciu sa dozvedel od Q. Č., ktorá v tom čase pracovala na Technickej univerzite. Navrhovateľ ďalej uviedol, že od svojich rodičov sa dozvedel, že prekonal obojstranný mumps, ktorý môže mať vplyv na plodnosť. Ďalšia skutočnosť je aj tá, že so súčasnou manželkou sa pokúšajú o dieťa, avšak doposiaľ sa splodiť dieťa nepodarilo. Navrhovateľ bližšie špecifikoval, že niekedy v lete 2017 stretol kolegyňu matky z Technickej univerzity, ktorá mu potvrdila, že maloleté deti nie sú jeho deťmi, nakoľko na pracovisku bolo verejným tajomstvom, že mala vzťah s iným mužom. Navrhovateľ ďalej uviedol, že s maloletými deťmi sa nestretáva z ich rozhodnutia.

13. Matka uviedla, že navrhovateľ žiadne iné skutočnosti okrem toho, že údajne v lete 2017 stretol kolegyňu, ktorá mu potvrdila, že maloleté deti nie sú jeho deťmi a ktoré by dôvodne spochybňovali otcovstvo voči maloletým deťom neuviedol. Maloleté deti sa narodili v júni 2004, teda 18 mesiacov potom čo navrhovateľ a matka maloletých uzatvorili manželstvo. Otcovstvo k maloletým deťom bolo určené na základe prvej domnienky otcovstva. Navrhovateľ v návrhu na začatie konania tiež v konaní o rozvode manželstva, ako i v konaní o zvýšenie výživného výslovne potvrdil, že v čase rozhodnom pre počatie maloletých s matkou žil intímne. Celý návrh sa nesie v línii pochybností a podsúvaných súdu zahmlievaných a neurčitých informácii o údajnom pomere matky s iným mužom. Navrhovateľ neoznačil osobu, od ktorej sa mal tieto skutočnosti dozvedieť, ani neoznačil osobu, ktorá má byť údajne otcom maloletých detí. Takéto účelné pochybnosti a zahmlievanie identity osôb narúša právnu istotu a ochranu záujmu dieťaťa, ktorý má byť v takýchto konaniach prvoradý. Má za to, že navrhovateľ nepreukázal žiadnu skutočnosť dôvodne spochybňujúcu jeho otcovstvo a nie je daný dôvod, aby sa spochybňovalo otcovstvo manžela matky. Matka je presvedčená, že návrh na zapretie otcovstva je len reakciou na návrh zvýšenie výživného podaného matkou maloletých v roku 2017 a ktoré bolo vedené na Okresnom súde Košice I pod. sp. zn. . Počas vyššie uvedeného konania navrhovateľ žiadnym spôsobom nespochybňoval jeho otcovstvo voči maloletým. Spochybňoval len výšku výdavkov maloletých a jeho zárobkové možnosti. Zároveň medzi účastníkmi konanie prebiehali aj ďalšie konania a to podanie o rozvode, výživné na rozvedeného manžela. Ani v jednom konaní navrhovateľ nespomenula alebo nepoukázal na akékoľvek pochybnosti o otcovstve k maloletým deťom. V konaní o zvýšenie výživného súd prvej inštancie rozhodol tak, že výživné na maloleté deti zvýšil zo sumy 150 Eur mesačne bežného výživného a 30 Eur mesačne sporivé časti na 250 Eur a to pre obe maloleté deti. Súd sporivú časť výživného v tomto rozsudku neurčil. Voči rozsudku súdu prvej inštancie podal otec maloletých odvolanie. Iba mesiac potom čo podal odvolanie voči rozsudku, podal dňa 8.12.2017 aj návrh na zapretie otcovstva. Takéto konanie matka považuje za účelové v snahe vyhnúť sa plateniu výživného podľa rozhodnutia súdu prvej inštancie. Tvrdenia navrhovateľa ohľadom údajnej nevery matky počas manželstva výslovne popiera, práve navrhovateľ mal počas manželstva mimomanželský pomer so ženou, ktoré je dnes už jeho manželkou. Matka taktiež popiera jeho tvrdenia o tom, že by mu neumožňovala podieľa sa na starostlivosti o maloleté, alebo že by mu neumožňovala to, aby maloleté uňho prespali, či s ním bez jej vedomia telefonovali. Nijakým spôsobom nezabraňovala ani rodičom navrhovateľa kontaktu s maloletými. Práve navrhovateľ sa nikdy do výchovy detí neangažoval, nebol schopný sa postarať o deti. Navrhovateľ od rodiny odišiel, našiel si inú známosť a v súčasnosti sa stará o deti svojej manželky, ktoré nie sú jeho biologickými deťmi. Zákonodarca určil jasné pravidlá, zákonné podmienky, ktorými je možné vyvrátiť domnienky otcovstva. Vzhľadom na dobu od narodenia maloletých detí s poukazom na to, že matka v rozhodnej dobe udržiavala intímny styk len s navrhovateľom a s poukazom na celkom zjavnú tendenčnosť a účelovosť návrhu na zapretie otcovstva, nie je v záujme maloletých detí vykonávanie testov DNA. Vykonávanie testov DNA a kroky s ním súvisiace sa môžu veľmi negatívne odraziť na psychike maloletých detí.

14. Matka rezolútne odmietla, že by mala v rozhodnom čase pre splodenie maloletých detí intímny styk s iným mužom okrem navrhovateľa. Uviedla, že profesora Ž. pozná, pričom ich vzťahy sú len pracovné.

15. V konaní súd vypočul svedkyňu Ing. Q. Č. PhD. vo vzťahu k otázke kedy oznámila navrhovateľovi, že nemusí byť otcom maloletých detí. Svedkyňa uviedla, že sa s navrhovateľom stretla niekedy v lete 2017, pričom dátum si presne nepamätá a navrhovateľ sa jej sťažoval, že bude musieť platiť zvýšené výživné na maloleté deti. Ako sa o tom rozprávali a spomínali, že pracuje tam, kde jeho bývalá manželka. Svedkyňa uviedla, že ju osobne nepozná, ale všeobecne sa na pracovisku rozprávalo, že bola taká pletka, ale nemá to overené žiadnym spôsobom, že maloleté deti nie sú navrhovateľove. Keď sa to dostalo ku nej, tak sa to muselo dostať aj iným z rôznych zdrojov, pričom matku nepozná, prípadne z videnia ale už nevie ako sa v súčasnosti volá. Navrhovateľovi teda povedala tak ako to všetko bolo a viac sa k tej téme nevrátili. Svedkyňa ďalej bližšie ozrejmila, že v roku 2007 až 2008 nastúpila na katedru, kde pracovala na titule PhD.. Súčasne tam robila aj výskum. Svedkyňa si v ďalšom spomenula, že uvedené informácie mala z obdobia keď pôsobila na Technickej univerzite. Z uvedenej informácie bola prekvapená, bola v šoku, navrhovateľa ľutovala. Nakoľko je to však citlivá záležitosť, niečo také následne potom nikomu nehovorila. Až dodatočne tak ako uviedla niekedy v roku 2017 uvedené povedala navrhovateľovi. Svedkyňa opakovane potvrdila, že navrhovateľovi predmetné informácie poskytla niekedy v lete 2017.

16. Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. zo dňa 29.6.2018 nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalkyňu z odboru genetiky odvetvie analýza DNA prof. RNDr. F. M. PhD.. Úlohou znalkyne bolo použitím metódy DNA určiť pravdepodobnosť otcovstva navrhovateľa Ing. X. A. k deťom M. a S. A., obe narodené XX.X.XXXX pochádzajúce z matky Ing. U. A. PhD., nar. XX.XX.XXXX.

17. Ustanovená znalkyňa vypracovala znalecký posudok pod číslom XX/XXXX dňa 1.10.2018. V záveroch znaleckého posudku 1 pri porovnaní vzoriek DNA pravdepodobného otca Ing. X. A., nar. X.X.XXXX a maloletého dieťaťa M. A., nar. XX.X.XXXX bola nájdená nezhoda v ôsmich zo šestnástich sledovaných genetických markerov. Na základe týchto výsledkov je otcovstvo Ing. X. A. k maloletej M. A. jednoznačne vylúčené. V záveroch znaleckého posudku 2 pri porovnaní vzoriek DNA pravdepodobného otca Ing. X. A., nar. X.X.XXXX a maloletého dieťaťa S. A., nar. XX.X.XXXX bola nájdená nezhoda v desiatich zo šestnástich sledovaných genetických markerov. Na základe týchto výsledkov je otcovstvo Ing. X. A. k maloletej S.Á. A. jednoznačne vylúčené.

18. Znalkyňa v znaleckom posudku uviedla, že vyšetrovaným osobám boli po dôkladnej identifikácie a z ich súhlasom prevedené bukálne stery potrebné k izolácii DNA. Každá vzorka bola v prítomnosti vyšetrovanej osoby riadne označená čo svojim podpisom potvrdili dospelé osoby v príslušnom protokole o odbere. Určovanie otcovstva je založené na sledovaní dedičnosti medzi pravdepodobným otcom a dieťaťom. Základným princípom dedičnosti je fakt, že genetická informácie každého človeka zakódovaná v molekule DNA, je vo všetkých bunkách tela prítomná v dvoch kópiách. Jednu kópiu každý získava od biologickej matky a druhú od biologického otca. ópiu každý získava od biologickej matky a druhú od biologického otca. Súčasťou tejto genetickej informácie sú i STR lokusy. Pokiaľ u vyšetrovanej osoby sa zistia počty opakovaní u viac STR lokusov naraz, možno takto zistený genetický profil považovať za unikátny pre danú osobu, lebo pravdepodobnosť, že dve biologicky nepríbuzné osoby majú rovnaké počty opakovaní vo všetkých sledovaní lokusoch je mimoriadne nízka. Čím viac úsekov je naraz sledovaných, tým unikátnejší je získaný genetický profil. Dieťa má pre každý lokus jednu kópiu od matky (tzv. materinárnu alelu) a jednu od otca (tzv. paternálnu alelu). Pokiaľ u vyšetrovaného dieťaťa nájdu také paternálne alely, ktoré pravdepodobne otec nemá, možno otcovstvo tohto domnelého otca jednoznačne vylúčiť. V dôsledku možnosti výskytu spontánnych mutácií, ktoré môžu spôsobiť rozdielnosť medzi paternálnou alelou dieťaťa a jeho biologického otca, sa všeobecne považuje otcovstvo za vylúčené pri nájdení minimálne dvoch až troch takýchto nezhodných alel. Naopak v prípade, že sú u otca potvrdené všetky paternálne alely vyšetrovaného dieťaťa nemožno otcovstvo vylúčiť. Pravdepodobnosť otcovstva možno potom vypočítať na základe tzv. bajsovej vety popisujúcej podmienené pravdepodobnosti v úplnom systéme nezlúčiteľných javov. Na DNA analýzu boli použité kity doporučené pre identifikáciu ľudskej DNA, pričom genetický profil musí obsahovať minimálne hodnoty 13-ich kodis STR markerov medzinárodne uznávaných pre identifikáciu osôb a doporučených organizáciou NFSI. Pri porovnaní genetických znakov dieťaťa M. A. matky Ing. U. A. PhD. a pravdepodobného otca Ing. X. A., bola zistená nezhoda v 8-ich zo 16-ich testovaných genetických systémov, čím bolo otcovstvo mal. M. A. vylúčené.

19. Pri porovnaní genetických znakov dieťaťa S. A., matky Ing. U. A. PhD. a pravdepodobného otca Ing. X. A. bola zistená nezhoda v 10-ich zo 16-ich testovaných genetických systémov, čím bolo jeho otcovstvo k mal. S.H. A. vylúčené.

20. Matka doručila súdu vyjadrenie k vypracovanému znaleckému posudku. Domnieva sa, že výsledky testov DNA sú nesprávne, poukazuje na to, že obe maloleté deti majú po otcovi dominantné genetické dedičné znaky. Obidve dcéry zdedili po otcovi dominantné genetické znaky, čiže nie sú pochybnosti o tom, že biologickým otcom maloletých detí je Ing. X. A.. Jednoznačne má za to, že pri protokolárnom odbore znalec musí zaistiť odber tak, aby vzorky neboli zamenené, to znamená, že protokolárny odber s otcom musí byť v rovnakom čase a v tej istej chvíli ako odber matky a maloletých. Takisto znalec musí zaistiť, aby nedošlo k zámene vzoriek v laboratóriu. Protokolárny postup však nebol dodržaný. Odber matky maloletých bol v inom čase ako odber otca. Matka navrhla, aby súd vykonal kontrolné znalecké dokazovanie s rovnakými otázkami pre iného znalca, a aby uznesením prijal nového znalca s cieľom vypracovania kontrolného znaleckého posudku. Súčasne navrhla zaoberať sa a vykonať test proporcionality. Do pozornosti súdu dala aj zapieraciu lehotu otca na uplatnenie svojho návrhu, pretože má za to, že táto nebola dodržaná. Ďalej uviedla, že maloleté deti sa nevedia psychicky vyrovnať a nevedie pochopiť ako by mohol otec toľké roky klamať a ako mal podať návrh na zapretie otcovstva.

21. Znalkyňa prof. RNDr. F. M. PhD. vo vzťahu k námietkam matky zdôrazňuje, že sa paternitný test vykonáva na základe analýzy vzoriek DNA získaných z bukálnych sterov zúčastnených osôb v liste popisované fenotypové značky navrhovateľa resp. jeho príbuzných nemajú na tento výsledok žiaden vplyv. V analýze vybraných lokusov DNA dáva relevantné a nespochybniteľné informácie o kombináciach alel jednotlivých účastníkov konania. Nevidí žiaden rozpor vo výsledku znaleckého posudku, keďže otcovstvo navrhovateľa bolo v prípade mal. M. vylúčené v 8-ich lokusoch a S. v 10-ich lokusoch. Tento stav korešponduje s uvedenými výsledkami vyšetrovaných osôb. Vylúčenie otcovstva navrhovateľa by došlo už pri rozdiele v dvoch lokusoch. V námietke právneho zástupcu v realizácii odberu vzoriek musí povedať, že odbery sa štandardne nerealizujú v tom istom čase u účastníkov konania, pretože by to viedlo k prieťahom. Táto skutočnosť však nemôže spochybňovať výsledky analýz. V praxi je to možné v prípade ak sa účastníci po vzájomnej dohode dostavia k odberom v užšom termíne a v čase. Vzorky DNA sú odoberané v duplikátoch, presne označené menom a číslom a zabezpečené proti zámene. Samozrejme matka si môže výsledok overiť u iného znalca z odboru analýzy DNA.

22. Matka opakovane poukázala na dedičné znaky otca a maloletých detí. Uviedla, že maloleté deti majú vedomosť o podanom návrhu na zapretie otcovstva. Maloleté deti boli v šoku, nevedeli pochopiť ako je to možné. Matka naďalej zotrváva na svojom stanovisku, že otcom maloletých detí je navrhovateľ a nikdy s iným mužom intímny styk v rozhodnom čase pre splodenie maloletých detí nemala.

23. Z dôvodu namietaných záverov znaleckého posudku, súd uznesením sp. zn. zo dňa 5.2.2020 nariadil kontrolné a znalecké dokazovanie a ustanovil znalca z odboru genetiky, odvetvie analýza DNA RNDr. E. H. PhD.. Úlohou znalca je použitím metódy DNA určiť pravdepodonosť otcovstva navrhovateľa Ing. X. A., nar. X.X.XXXX k deťom M. a S. A., nar. XX.X.XXXX pochádzajúce z matky Ing. U. A. PhD., nar. XX.XX.XXXX.

24. Ustanovený znalec vypracoval znalecký posudok pod č. X/XXXX zo dňa 20.3.2020. V závere znaleckého posudku uviedol, že použitím metódy DNA určiť pravdepodobnosť otcovstva vyplynulo, že z porovnávacieho materiálu z bukálneho steru označené Ing. U. A. PhD., nar. XX.XX.XXXX z bukálneho steru označeného S. A., nar. XX.X.XXXX a z bukálneho steru označeného M. A., nar. XX.X.XXXX a z bukálneho steru Ing. X. A., nar. X.X.XXXX bola izolovaná DNA, ktorá bola analyzovaná v 16-ich STR systémoch a v DNA systéme na určenie pohlavia. Z výsledkov analýzy DNA vyplýva, že X. A. je vylúčený ako biologický otec dieťaťa S. A., nar. XX.X.XXXX v 13-ich STR systémoch a ako biologký otec M. A., nar. XX.X.XXXX v 12-ich SR systémoch. Možno teda konštatovať, že Ing. X. A. je jednoznačne vylúčený ako biologický otec detí M. L. S. A. pochádzajúce z matky Ing. U. A. Q..

25. Z dôvodu doplnenia dokazovania súd predvolal znalca RNDr. E. H. PhD., ktorý na pojednávaní potvrdil a zotrval na záveroch znaleckého posudku č. X/XXXX. Uviedol, že analýza DNA ako metóda pri určovaní resp. vylučovaní otcovstva je jedinečná a najpreukaznejšia a to hlavne z dôvodu polymorfizmu typu STR, ktoré sú všeobecne na celom svete používané, nespochybniteľné a ich výsledky sú interpretované a na základe nich teda rozhodované. Matka sa odvoláva na dominantné genetické zmeny ktoré popísala aké majú maloleté deti a aké má otec, a podľa jej názoru niet pochýb o tom, že je biologickým otcom navrhovateľ. Pri exaktnom a vedeckom poňatí určenia otcovstva, tieto znaky sú irelevantné, resp. ich posudzovanie je irelevantné, pretože často vedú k falošnej pozitivite a domnení, že rodičovstvo môže byť ale nie je. Z uvedeného dôvodu analýza DNA je jednoznačne dôkazom, ktorý by na základe ktorého by sa dalo určiť, resp. zaprieť otcovstvo. Vo vzťahu k námietkam matky uviedol, že odoberal vzorky navrhovateľovi na pracovisku v priestoroch na to určených odberovou súpravou. Vzhľadom na pandemickú situáciu, ktorá vypukla po 13.3.2020 ako i z dôvodu časového na vypracovanie znaleckého posudku vykonal odbery u matky a maloletých detí na odpočívadle na R1 na parkovisku, pričom matka s uvedeným súhlasila. Výter z ústnej dutiny si urobili maloleté deti pod jeho dohľadom v aute. Protokoly spísali v miestnosti Mc Donaldu, u otca to bolo práve v odberovej miestnosti vo vedeckom parku Univerzity Komenského. Znalec potvrdil, že odbery robil on a osoby, ktorým odoberal odbery verifikoval cez občiansky preukaz. Súčasne uviedol, že výstupy z vypracovania záverov nie sú súčasťou znaleckého posudku a teda nie sú súčasťou spisu, ale sú preskúmateľné, nakoľko koncipované výstupy sa nachádzajú v jeho spise. Napokon uvedený postup mala i znalkyňa prof. RNDr. M. PhD.. Tieto dáta môže sprístupniť a bude ich archivovať po dobu 10-ich rokov. Znalec jednoznačne potvrdil, že odoberal vzorky tak navrhovateľovi ako i matke a maloletým deťom. Tieto osoby t.j. navrhovateľa a matku opoznal na pojednávaní.

26. Matka navrhla, aby súd vykonal test proporcionality. Vzhľadom k znaleckému posudku č. X/XXXX navrhuje doplniť tento posudok k namietaným skutočnostiam a chce ich preskúmať. Žiada, aby bol znalec prizvaný k predloženiu originálu spisu a všetkých podkladov na základe ktorých bol znalecký posudok vypracovaný tak, aby si ich mohla prehliadnuť. Matka proti záverom znaleckého posudku č. X/XXXX namietala a to z dôvodu, že znalec nedodržal postup, na základe ktorého vypracoval znalecký posudok, takisto nie sú podľa nej verifikované osoby, ktorým znalec doberal vzorky.

27. Podľa ust. Zákona o rodine, manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť na súde, že je jeho otcom.

28. Podľa Dohovoru o právach dieťaťa je jedným zo základných práv dieťaťa právo poznať svoj pôvod a poznať svoju prirodzenú rodinu. Vzťahy medzinárodno-právne pramene „rodinu“, rozumejú v prvom rade prirodzeno-právne väzby založené na biologickom základe.

29. V danom prípade účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 16.2.2002. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti a to M. a S. A., nar. XX.X.XXXX. Otcovstvo k maloletým deťom bolo určené na základe prvej domnienky otcovstva svedčiacej manželovi matky. Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 20.5.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.6.2010. Ako prvú skutočnosť, ktorú súd v rámci konania dokazoval bolo, že či návrh podaný navrhovateľom bol podaný včas a teda, že neuplynula zapieracia lehota. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ sa o skutočnosti, že by nemusel byť otcom maloletých detí dozvedel niekedy v lete 2017 a to prostredníctvom kolegyne matky z Technickej univerzity v Košiciach, ktorá mu povedala, že dievčatá nemusia byť jeho deťmi, nakoľko mala mať matka v tom čase aj pomer s iným mužom. Z výsluchu svedkyne, ktorá mala uvedenú skutočnosť oznámiť navrhovateľovi vyplynulo, že bola zamestnancom Technickej univerzity v Košiciach, kde v tom čase pracovala i matka maloletých detí. Spomína si, že uvedené informácie získala v období keď tam pracovala, avšak presný dátum uviesť nevie. Uvedené informácie mala z počutia, pričom nevedela, že tieto informácie navrhovateľ nemá. Niekedy v lete 2017 keď sa stretla s navrhovateľom, tak mu to pri komunikácii povedala, že teda deti nemusia byť jeho biologickými deťmi. Navrhovateľ ostal prekvapený, nakoľko o tom nevedel. Svedkyňa skutočnosť, že mu tieto informácie poskytla v lete 2017 potvrdila. Navrhovateľ taktiež vo svojej výpovedi uviedol, že tieto informácie sa dozvedel v lete 2017, preto pristúpil aj k podaniu návrhu na zapretie otcovstva ihneď ako to bolo možné. Popiera skutočnosť, že by to bolo práve z dôvodu platenia výživného, i keď je pravdou, že platí výživné vo výške po 250 Eur mesačne na jedno maloleté dieťa. Výživné však platí od rozvodu manželstva a to od roku 2010. Z výpovede navrhovateľa a svedkyne súd má za preukázané, že navrhovateľovi neuplynula lehota a návrh podal v lehote troch rokov, nakoľko je nepochybné, že pokiaľ by navrhovateľ ako otec uvedenú informáciu mal k dispozícii skôr, tak by návrh na zapretie otcovstva podal. Z vyjadrenia i výpovede samotnej matky bolo ďalej zistené, že navrhovateľ v priebehu konaní o rozvod manželstva, výživnom nikdy neuviedol, že má pochybnosť o otcovstve, uvedenú skutočnosť ani nespomenul vo svojich vyjadreniach. To znamená, že navrhovateľ týmito informáciami nedisponoval. Vzhľadom na skutočnosť, že matka rezolútne trvala na tom, že otcom maloletých detí je práve navrhovateľ, súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru genetika, odvetvie analýza DNA. Uznesením súd ustanovil za znalkyňu Prof. RNDr. F. M. PhD., ktorá vypracovala znalecký posudok pod č. 14/2018 a to vykonaným paternitnej expertízy metódou analýzy DNA a vypracovania znaleckého posudku za účelom potvrdenia alebo vylúčenia otcovstva. Znalkyňa v posudkovej časti uviedla, že určovanie otcovstva je založené na sledovaní dedičnosti medzi pravdepodobným otcom a dieťaťom. Základným princípom dedičnosti je fakt, že genetická informácia každého človeka je zakódovaná v molekule DNA, je vo všetkých bunkách tela prítomná v dvoch kópiách. Jednu kópiu každý získava od biologickej matky a druhú od biologického otca. Súčasťou tejto genetickej informácie sú i STR lokusy. Pokiaľ u vyšetrovanej osoby zistí počet opakovaní i viac STR lokusov naraz, možno takto zistený genetický profil považovať za unikátny pre danú osobu, lebo pravdepodobnosť, že dve biologicky nepríbuzné osoby majú rovnaké počty opakovaní vo všetkých sledovaných lokusoch je mimoriadne nízka. Čím viac úsekov je naraz sledovaných, tým unikátnejší je získaný genetický profil. Dieťa má pre každý lokus jednu kópiu od matky, tzv. maternárnu alelu a jednu od otca tzv. paternárnu alelu. Pokiaľ u vyšetrovaného dieťaťa nájdu také paternárne alely, ktoré pravdepodobný otec nemá, možno otcovstvo tohto domnelého otca jednoznačne vylúčiť. V dôsledku možnosti výskytu spontánnych mutácií, ktoré môžu spôsobiť rozdielnosť medzi paternárnou alelou dieťaťa a jeho biologického otca, sa všeobecne považuje otcovstvo za vylúčené pri nájdení minimálne dvoch až troch takých nezhodných

alel. Naopak v prípade, že sú u otca potvrdené všetky paternárne alely vyšetrovaného dieťaťa, nemožno otcovstvo vylúčiť. Pravdepodobnosť otcovstva možno potom vypočítať na základe bajsovej vety, popisujúcej podmienené pravdepodobnosti v úplnom systéme nezlúčiteľných javov. Na tomto základe možno s počiatočnej apriórnej pravdepodobnosti a z informácie o frekvencii výskytu alel pre každý z testovaných STR lokusov vypočítať skutočnú aposteriórnu pravdepodobnosť otcovstva označovanú ako W. Rovnaký postup možno použiť v prípade výpočtu pravdepodobnosti iných príbuzenských vzťahov. Okrem hodnoty pravdepodobnosti sa v prípade určenia otcovstva často udáva i tzv. kombinovaný paternitný index (CPI) a v prípade určenia iných príbuzných vzťahov tzv. kombinovaný index príbuznosti (CRI). Zmyslom týchto indexov je vyjadriť koľkokrát je pravdepodobnosť otcovstva danej osoby vyššie než pravdepodobnosť otcovstva osoby náhodne vybranej z populácie. V prípadoch kedy hodnota W je u otcovstva väčšia alebo rovná 99,9 a index CPI je vyšší alebo rovný 100, je otcovstvo prakticky potvrdené. Na DNA analýzu boli použité kity doporučené pre identifikáciu ľudskej DNA, pričom genetický profil musí obsahovať minimálne hodnotu 13-ich kodis STR markerov medzinárodne uznávaných pre identifikáciu osôb a doporučených organizáciou ENFSI. Vo veci určenia otcovstva k maloletým M. L. S. A. bola u vyšetrovaných osôb prevedená analýza celkom 16-ich rôznych DNA markerov. Na základe uvedeného záver znaleckého posudku 1 pri pozorovaní vzoriek pravdepodobného otca Ing. X. A. a maloletého dieťaťa M. A. bola nájdená nezhoda v ôsmich zo šestnástich genetických markerov. Na základe týchto výsledkov je otcovstvo Ing. X. A. k mal. M. A. jednoznačne vylúčené. Pri porovnaní genetických znakov dieťaťa M. A., matky Ing. U. A. PhD. a pravdepodobného otca Ing. X. A. bola zistená nezhoda v ôsmich zo šestnástich testovaných genetických systémov, čím bolo jeho otcovstvo k mal. M. A. vylúčené. V závere znaleckého posudku 2, pri porovnaní vzoriek DNA pravdepodobného otca Ing. X. A. a mal. dieťaťa S. A. bola nájdená nezhoda v desiatich zo šestnástich sledovaných genetických markerov. Na základe týchto výsledkov je otcovstvo Ing. X. A. k mal. S. A. jednoznačne vylúčené. Pri porovnaní genetických znakov dieťaťa S. A., matky Ing. U. A. PhD. a pravdepodobného otca Ing. X. A. bola zistená nezhoda v desiatich zo šestnástich testovaných genetických systémov, čím bolo jeho otcovstvo k mal. S. A. vylúčené. Znalkyňa uviedla, že vyšetrovaným osobám boli po dôkladnej identifikácii a s ich súhlasom prevedené bukálne stery potrebné k izolácii DNA. Každá vzorka bola v prítomnosti vyšetrovanej osoby riadne označená čo svojim podpisom potvrdili dospelé osoby v príslušných protokoloch i odbere.

30. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že medzi účastníkmi je sporná skutočnosť, či otcom maloletých detí je, resp. nie je navrhovateľ. Súd na zodpovedanie odbornej otázky ustanovil znalca a nariadil znalecké dokazovanie. Ako v poradí prvý znalecký posudok vypracovala znalkyňa Prof. RNDr. F. M. PhD. so závermi, z ktorých vyplynulo, že pri porovnaní vzoriek DNA pravdepodobného otca Ing. X. A. a maloletého dieťaťa M. A. bola nájdená nezhoda v 8-ich zo 16-ich sledovaných genetických markerov a teda na základe týchto výsledkov je otcovstvo navrhovateľa k mal. M. jednoznačne vylúčené. Pri porovnaní vzoriek DNA pravdepodobného otca Ing. X. A. a maloletého dieťaťa S. A. bola nájdená nezhoda v 10-ich z 16-ich sledovaných genetických markerov, pričom na základe týchto výsledkov je otcovstvo navrhovateľa k mal. S. A. jednoznačne vylúčené. Z dôvodu námietok nariadil kontrolné znalecké dokazovanie znalcom RNDr. E. H. PhD., ktorý vypracoval v poradí druhý znalecký posudok. Znalec uviedol, že z výsledkov analýzy DNA vyplýva, že Ing. X. A. je vylúčený ako biologický otec S. A. v 13-ich STR systémoch a ako biologický otec dieťaťa M. A. v 12-ich STR systémoch. Konštatoval, že Ing. X. A. je jednoznačne vylúčený ako biologický otec maloletých detí pochádzajúce z matky Ing. U. A. PhD.. Na základe vypracovaných znaleckých posudkov bolo jednoznačne preukázané, že otcovstvo navrhovateľa k maloletým deťom je vylúčené. Námietky matky vo vzťahu k odoberaniu vzoriek, či už znalkyňou RNDr. F. M. PhD. a znalcom RNDr. E. H. PhD. považuje za irelevantné, nakoľko uvedené nemôže mať za následok nesprávnosť záverom znaleckých posudkov. Uvedenú skutočnosť potvrdili obaja znalci. Nie je podmienkou vypracovania znaleckých posudkov, aby znalci odoberali vzorky zúčastnených osôb v jeden termín a v jednu hodinu súčasne z praktických dôvodov. Pokiaľ by uvedená skutočnosť mala vplyv na závery znaleckého posudku, je nepochybné, že by takáto podmienka bola stanovená vo vyhláške za účelom vypracovania znaleckého posudku. V ďalšom námietky matky vo vzťahu k predloženiu originálneho spisu znalca k vypracovanému znaleckému posudku takisto súd nepovažuje za dôvodnú, nakoľko závery znaleckého posudku sú jednoznačné. Je nepochybné, že znalec nesie zodpovednosť za závery a správnosť znaleckého posudku a je jeho povinnosťou archivovať predmetné podklady. Námietky matky teda vo vzťahu k prvému i druhému vypracovanému znaleckému posudku považuje za nedôvodné. Z vyjadrenia matky bolo zistené, že táto spochybňuje závery znaleckého posudku, avšak žiadne iné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v priebehu konania nepredložila pričom uviedla, že je to povinnosťou súdu. Súd uvádza, že nie je jeho povinnosťou vyzývať účastníkov konania, aby predložili listinné dôkazy pokiaľ má za preukázaný skutkový stav a dokazovanie

za dostatočné. Účastníci majú právo vyjadriť sa ku každému dôkazu, ktorý bol v konaní predložený bez ohľadu na to, či sú na to súdom vyzvaní alebo nie. Vo vzťahu k nevykonaniu testu proporcionality súd uvádza, že v danom spore je tento dôkaz bez právneho významu nakoľko test proporcionality by prípadne vykonal v konaní podľa ust. § 96 ods. 1 Zákona o rodine t.j. v konaní o prípustnosti zapretia otcovstva. V prejednávanom spore je podstatnou otázka, či navrhovateľ/otec podal návrh v lehote 3 rokov od kedy sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich , že je otcom detí. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že navrhovateľ návrh podal v lehote. Presný dátum súd nezisťoval nakoľko návrh bol podaný hneď potom ako sa o tom dozvedel a to dňa 8.12.2017. Následne súd zameral dokazovanie na preukázanie pravdepodobnosti otcovstva navrhovateľa k maloletým deťom ustanovením znalca/znalcov. Vypracované znalecké posudky jednoznačne vylúčili otcovstvo navrhovateľa, posudky považoval za vypracované v súlade s právnymi predpismi. Súd sa nestotožnil s námietkami matky, tieto považoval za nedôvodné, nakoľko v súčasnosti sa testy DNA dajú objednať cez internet a stery sa vykonávajú v domácom prostredí.

31. Vo vzťahu k návrhom matky na doplnenie dokazovania je potrebné poznamenať, že ani pri rešpektovaní vyšetrovacej zásady, súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy, pretože výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde aj s poukazom na ,2 základných princípov , z ktorého vyplýva, že dôkazy a tvrdenia účastníkov hodnotí súd podľa vlastnej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiaden dôkaz nemá predpísanú silu. Z ust. vyplýva, že dôkazom môže byť všetko čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Z uvedenej právnej úpravy nevyplýva povinnosť súdu nariadiť dokazovanie výsluchom účastníka konania, svedka a pod., tento postup je daný v prípade, ak tvrdené skutočnosti nemožno preukázať inak. Z uvedeného dôvodu je toho názoru, že návrhy na doplnenie dokazovania predložené matkou by v konečnom dôsledku spôsobili oddialenie rozhodnutia súdu v danej veci a súčasný stav nie je v záujme žiadneho z účastníkov.

32. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný a v plnom rozsahu mu vyhovel.

33. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. , v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

34. Podľa ust. , o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. V danom prípade bol v konaní úspešný navrhovateľ, preto súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania. Pri rozhodovaní zobral do úvahy správanie matky počas konania, ktorá rozsiahle vyjadrenia a návrhy predkladala výlučne na pojednávaniach. V prípade, že by podanie doručila pred pojednávaním mohol súd tieto doručiť účastníkom resp. zaujať v predstihu stanovisko za účelom zhodnotenia ďalšieho postupu v konaní. Z uvedeného správania matky je súd toho názoru, že trovy konania navrhovateľa sú v príčinnej súvislosti s jej procesným postojom, nakoľko ich vynaložením sledoval procesné presadzovanie svojho uplatneného nároku.

36. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 66 Eur ( pol. č. 9 sadzobníka súdnych poplatkov ) a trov právneho zastúpenia vo výške 532,66 Eur. Trovy právneho zastúpenia vyčíslené v zmysle vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení nasledovne:

- 08.12.2017 prevzatie a príprava zastupovania......................... 68,00€

- 08.12.2017 návrh na začatie konania....................................... 68,00€

- 29.05.2018 zastupovanie na meritórnom pojednávaní............ 70,85€

- 05.02.2019 zastupovanie na meritórnom pojednávaní ............75,85€

- 14.10.2019 zastupovanie na nemeritórnom pojednávaní ........18,85€

- 21.01.2020 zastupovanie na meritórnom pojednávaní............ 81,69€

- 22.07.2020 zastupovanie na meritórnom pojednávaní ............81,69€ režijný paušál:

2017..............................................................................17,68€ 2018.............................................................................................9,21€ 2019....2x9,80€..........................................................................19,60€ 2020.....2x10,62€.......................................................................21,24€ -------------------------------------------------------------------------------------------- spolu trovy právneho zastupovania........................................ 532,66€

Spolu trovy konania vo výške 598,66 Eur.

37. O trovách štátu nebolo možné v čase vyhlásenia rozsudku súdu rozhodnúť, nakoľko znalec prítomný na pojednávaní dňa 22.7.2020 si uplatnil odmenu, ktorú dodatočne súdu vyčíslil. Z vyčíslenia predloženého znalcom však bolo zistené, že nebol predložený doklad o nákupe pohonných hmôt a teda súd nemohol rozhodnúť o dôvodnosti preplatenia výdavkov spojených s predvolávaním na súdne pojednávanie. O trovách štátu preto súd rozhodne uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach ( , z. č. , ďalej iba ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v :

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( , z. č., ďalej iba ).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.