Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Pc-17-2019.pdf
PDF · 88.98 KB
Case nature
Area
Subarea
7Pc/17/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu: Š. V., O.. XX.XX.XXXX, Z.. F. XX, P.-XXX/F-X, XXX XX Z., proti žalovanej: U. V., O.. XX.XX.XXXX, Č. XXX/XX, XXX XX X. O. Z., o nahradenie prejavu vôle o zmenu priezviska, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Odporkyni sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd nariadil žalovanej, aby si zmenila priezvisko na Č.. V odôvodnení podanej žaloby uviedol, že po rozvode so žalovanou ju viackrát vyzval, aby si zmenila priezvisko. Doteraz si ho však nezmenila. Neželá si, aby naďalej nosila priezvisko V..
2. V písomnom vyjadrení k žalobe žalovaná dňa 28.02.2020 uviedla, že s jeho návrhom nesúhlasí, nakoľko sa zosobášili z lásky a z manželstva majú 6 detí. Po rokoch sa síce rozviedli, avšak naďalej chce používať toto priezvisko, pretože aj detí sa takto volajú a zmena priezviska by jej privodila komplikácie.
3. V replike zo dňa 25.05.2020 žalobca uviedol, že nesúhlasí s odôvodnením žalovanej a jej tvrdenia sú nepravdivé. Ďalej v podaní uviedol, že manželka toto priezvisko podľa jeho názoru zneuctila. Počas manželstva nemohol nikam chodiť a mať kamarátov. Manželka mu počas manželstva tvrdila, že deti nie sú jeho. Do väzenia ho dostala žalovaná klamstvami.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to vyjadreniami žalobcu výpisom z lustrácie žalobcu, pripojeným spisom Okresného súdu Vranov sp. zn.4C/26/2009, sp. zn. 2T/22/2010 vyjadrením žalovanej zo dňa 28.02.2020, a výsluchom žalovanej.
5. Na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:
6. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil. Žiadal, aby súd konal v jeho neprítomnosti. Doplnil, že od roku 2009 žiada, aby si žalovaná zmenila priezvisko.
7. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že tvrdenia žalobcu k otcovstvu ich spoločných detí sú nepravdivé. Žalobca je otcom všetkých ich detí. Podľa nej to vyplýva aj z podoby detí. Je pravda, že žalobca ju viackrát vyzval, aby si zmenila priezvisko. Žalobca sa snažil skontaktovať s deťmi, pričom v jednom liste im uvádzal, že ich ľúbi a v ďalšom ich častoval nadávkami. Deti hovoria, že oni otca nemajú. Žalobkyňa
vníma žalobcu ako psychopata so zmenami nálad. Vie o skutočnosti, že žalobca má viaceré exekúcie, ale nevie aké presne. Momentálne žije sama, bez partnera.
8. Z výpisu z lustrácie žalobcu vyplýva, že ten v súčasnom období vykonáva trest odňatia slobody v Ústave na výkon trestu Trenčín v zmysle rozhodnutia Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 5T/100/2011. Tento výkon bude ukončený 31.12.2020. Následne 31.12.2020 do 31.12.2027 má nastúpiť výkon trestu odňatia slobody uložený Okresným súdom Vranov nad Topľou sp. zn. 2T/22/2010, kde z obsahu rozsudku vydaného v tejto veci, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov bol mu uložený nepodmienečný výkon trestu odňatia slobody v zmysle § 208 ods. 2 Trestného poriadku a to za týranie detí, ktorým spôsobil fyzické a psychické utrpenie po dlhší čas
9. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4C/26/2009 vo veci konania o rozvod manželstva účastníkov Š. V. R. U. V., ktorí sú účastníkmi konania aj v tomto konaní vyplýva, že rozsudkom zo dňa 21.04.2009 došlo k rozvodu manželstva účastníkov konania a zároveň bola schválená dohoda medzi účastníkmi konania a to, že maloleté deti v tom čase U. V., E. V., R. U. V., U. V., boli zverené do osobnej starostlivosti žalovanej, t.j. matky U. V. a žalobca, t.j. Š. V., bol zaviazaný platením výživného. Styk otca s deťmi bol upravený. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.05.2009.
10. Podľa § 5 zákona č. 300/1999 Z. z. o mene a priezvisku (ďalej len „zákon o mene a priezvisku“), štátny občan Slovenskej republiky používa v úradnom styku priezvisko, ktoré nadobudol podľa tohto zákona, podľa predchádzajúcich právnych predpisov alebo pri uzavretí manželstva v tvare a poradí uvedenom v matrike v knihe narodení alebo v knihe manželstiev.
11. Podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o mene a priezvisku, zmenu mena alebo zmenu priezviska možno povoliť, najmä ak ide o meno a priezvisko hanlivé alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Zmena mena sa povolí vždy, ak štátny občan Slovenskej republiky, o ktorého meno ide, je aj štátnym občanom iného štátu a zmenou sa má dosiahnuť meno v tvare, ktorý je v súlade s právnym poriadkom alebo tradíciou tohto iného štátu.
12. V zmysle § 6 ods. 3 písm. c) zákona o mene a priezvisku, zmenu priezviska možno povoliť len na základe spoločnej žiadosti oboch manželov, ak ide o zmenu priezviska jedného z manželov, ktorí majú spoločné priezvisko, na priezvisko, ktoré používal pred prijatím spoločného priezviska.
13. Podľa § 7 ods. 2 písm. a) zákona o mene a priezvisku, povolenie na zmenu priezviska nie je potrebné, ak ide o zmenu priezviska po rozvode manželstva.
14. Podľa § 7 ods. 3 zákona o mene a priezvisku, zmena mena alebo zmena priezviska, na ktorú nie je potrebné povolenie, sa v matrike vykonáva na základe písomného vyhlásenia osoby, o ktorej meno alebo priezvisko ide, alebo jej zákonného zástupcu; pri zmene mena alebo zmene priezviska z dôvodu zmeny pohlavia je potrebné predložiť aj lekársky posudok.
15. Podľa § 9 zákona o mene a priezvisku, na povolenie zmeny mena alebo zmeny priezviska je príslušný okresný úrad podľa trvalého, prípadne posledného trvalého pobytu štátneho občana Slovenskej republiky na území Slovenskej republiky; ak štátny občan Slovenskej republiky takýto pobyt nemal, na povolenie zmeny mena alebo zmeny priezviska je príslušný Okresný úrad Bratislava. Ak ide o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého, príslušný je okresný úrad podľa trvalého pobytu zákonného zástupcu, ktorý žiadosť podáva.
16. Na zápis zmeny mena alebo zmeny priezviska je príslušný matričný úrad, v ktorého matrike je zapísané meno alebo priezvisko štátneho občana Slovenskej republiky, ktorého sa zmena mena alebo zmena priezviska týka (§ 10 zákona o mene a priezvisku).
17. Podľa § 11 ods. 1 zákona o mene a priezvisku, žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska musí byť písomná a musí obsahovať a) meno, priezvisko, dátum a miesto narodenia a rodné číslo osoby, ktorej sa žiadosť týka, a dátum a miesto uzavretia manželstva, ak osoba je ženatý muž alebo vydatá žena, b) miesto trvalého pobytu v Slovenskej republike, miesto posledného trvalého pobytu v Slovenskej republike alebo miesto obvyklého pobytu v cudzine osoby, ktorej sa žiadosť týka,
c) meno alebo priezvisko, ktoré si osoba, ktorej sa žiadosť týka, zvolila, d) meno, priezvisko, dátum a miesto narodenia manžela alebo maloletých, ak sa vzťahuje zmena priezviska aj na tieto osoby, e) údaj o štátnom občianstve osoby, ktorej sa žiadosť týka, f) odôvodnenie žiadosti.
18. Podľa § 11 ods. 2 zákona o zmene priezviska, k žiadosti o zmenu mena alebo zmenu priezviska je potrebné predložiť originál alebo osvedčenú kópiu týchto dokladov: a) rodný list osoby, ktorej sa žiadosť týka, b) sobášny list, ak osoba, ktorej sa žiadosť týka, je ženatý muž alebo vydatá žena, c) právoplatné rozhodnutie súdu o rozvode manželstva, ak osoba, ktorej sa žiadosť týka, je rozvedená, d) úmrtný list manžela, ak osoba, ktorej sa žiadosť týka, je vdovec alebo vdova, e) občiansky preukaz osoby, ktorej sa žiadosť týka, ak ho má mať, f) iný doklad totožnosti osoby, ktorej sa žiadosť týka, g) doklad o štátnom občianstve Slovenskej republiky osoby, ktorej sa žiadosť týka, ak ho má mať, h) verejná listina alebo doklad o štátnom občianstve aj iného štátu, ak ide o zmenu mena alebo zmenu priezviska podľa § 6 ods. 2 a 5.
19. Podľa § 11 ods. 6 zákona o mene a priezvisku, ak žiadosť podáva iná osoba ako tá, ktorej sa žiadosť týka, žiadosť musí obsahovať aj meno, priezvisko a miesto trvalého pobytu žiadateľa a jeho vzťah k osobe, ktorej sa žiadosť týka; splnomocnenec musí predložiť písomné plnomocenstvo s osvedčeným podpisom osoby, ktorej sa žiadosť týka, na konanie o zmenu mena alebo zmenu priezviska.
20. Podľa § 229 Civilného sporového poriadku, právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle nahradzujú tento prejav.
21. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
22. Z vykonaného dokazovania a to oboznámením sa so žalobou a písomnými podaniami žalobcu a výpoveďou žalovanej súd zistil, že podaným návrhom sa žalobca voči žalovanej domáhal, aby súd nahradil prejav vôle žalovanej o zmenu priezviska, keďže uviedol, že žalovanú viackrát vyzýval, aby si priezvisko zmenila, táto to odmietla. Žalovaná na pojednávaní potvrdila, že jeho žiadosti odmietla vyhovieť a trvá na tom, že si nechce zmeniť priezvisko. Súd preto žalobu žalobcu posúdil ako žalobu o nahradenie prejavu vôle z dôvodu, že žalovaná potvrdila, že žalobca ju vyzval, aby si zmenila priezvisko, čo ona odmieta a podľa zákona o mene a priezvisku, žiadosť podáva osoba, o priezvisko ktorej ide, a o tejto žiadosti rozhoduje príslušný Okresný úrad podľa trvalého pobytu. Keďže žalovaná zmenu priezviska odmieta, žalobca sa môže domáhať iba nahradenia prejavu vôle žalovanej. Preto medzi stranami bol sporný celý nárok.
23. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje.
24. Dôvody, pre ktoré žalobca žiadal, aby súd nahradil vôľu žalovanej, žalobca uviedol tieto: nemá byť otcom deti, ktoré pochádzajú z ich manželstva; žalovaná neuzavrela manželstvo so žalobcom z lásky; má podozrenie pre neveru žalovanej počas trvania manželstva a žalovaná uskutočnila isté skutočnosti, za ktoré bol odsúdený za podvod. Tieto skutočnosti, ktoré tvrdil žalobca, je potrebné, aby boli preukázané dôkazmi, z ktorých by súd mohol vyvodiť, či tento návrh je dôvodný alebo nie je dôvodný.
Na preukázanie týchto skutočností žalobca nenavrhol žiadne dôkazy, uviedol iba v písomných svojich podaniach, prečo sa domnieva, že sú tu tieto skutočnosti. Súd preto vypočul žalovanú, ktorá poprela všetky tvrdenia žalobcu. Uviedla, že nie je preukázané, že by žalobca nebol otcom ich spoločných detí, a taktiež vylúčila neveru a taktiež tvrdenie žalobcu, že manželstvo nebolo uzavreté z lásky. Súd si naviac pripojil si rozvodový spis účastníkov konania vedený na tunajšom súde pod spisovou značkou 4C/26/2009. Z obsahu tohto spisu nevyplýva, že by bolo preukázané tvrdenie žalobcu, že deti zo spoločného manželstva nie sú jeho deťmi alebo žeby dôvodom rozvodu manželstva bola nevera. V konaní žalobca nepreukázal žiadnymi dôkazmi skutočnosť, že by spoločné deti nemali byť jeho deťmi, že by manželstvo uzavreté so žalovanou nebolo uzavreté z lásky. Manželstvo bolo uzavreté už v čase, keď žalovaná očakávala narodenie spoločného dieťaťa, počas manželstva sa im narodili ďalšie deti. V konaní taktiež žalobca žiadnymi dôkazmi nepreukázal skutočnosť, že by žalovaná spôsobila nejaké klamstvá alebo nejaký podvod, pre ktorý by mal byť žalobca odsúdený a vôbec, že by mal byť odsúdený za nejaké podvody. Ohľadom trestných odsúdení žalobcu z lustrácie žalobcu súd zistil, že žalobca bol odsúdený za trestný čin podľa § 208 ods. 2 Trestného zákona a to za týranie detí a taktiež v konaní vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves sp. zn. 5T/100/2011 bol uznaný za vinného zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2, písm. b) Trestného zákona. V minulosti bol odsúdený v konaní sp.zn. 12T/85/2019, kde bol odsúdený z prečinu únosu podľa § 210 ods. 1 Trestného zákona.
25. Naviac, súd dodáva, že aj napriek trestnému stíhaniu, za ktoré bol odsúdený žalobca a to týranie blízkej osoby, žalovaná ako aj detí zotrvali v stave, že užívajú a ponechali si priezvisko po otcovi - žalobcovi. Počas života deti museli podstúpiť extrémne nepríjemnú životnú skutočnosť a to týranie zo strany otca.
26. Keďže súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vyhoveniu návrhu žalobcu, a aby ďalej bola aj žalovaná ďalej emočne zaťažovaná, súd podanému návrhu nevyhovel a návrh zamietol.
27. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. Keďže žalovaná bola v konaní úspešná v celom rozsahu má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
30. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania má byť rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalovaná bola v konaní úspešná a tak by jej patrila náhrada trov konania. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať aj na článok 17, kde je stanovený princíp hospodárnosti konania, ako aj postup súdu bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu. Nakoľko žalovaná vyhlásila, že si žiadne trovy neuplatňuje, súd rozhodol už v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, že nepriznáva žalovanej nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.