Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoP-4-2020.pdf
PDF · 172.62 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/4/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Kataríny Katkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: K. A., nar. XX. XX. XXXX a K. A., nar. XX. Y. XXXX, v konaní obaja zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, deti rodičov: matka F.. M. A., nar. XX. X. XXXX, trvalý pobyt: E. XX, Z. B. a otec F.. T. A., nar. XX. X. XXXX, trvalý pobyt: Q. T. F., Z. B., zast.: Advokátska kancelária Mančíková s. r. o., Pečnianska 3, Bratislava, IČO: 47 392 568, o návrhu matky na zmenu výchovného prostredia maloletých K. a K. A., o odvolaní matky detí proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 20P/53/2017 - 156 zo dňa 26. 09. 2019, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 20P/53/2017 - 156 zo dňa 26. 09. 2019 p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh matky zamietol (I. výrok) a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (II. výrok).
1.1 V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že matka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej aj ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,okresný súd“) dňa 07. 11. 2017 domáhala, aby súd zmenil rozsudok okresného súdu zo dňa 9. 3. 2017 sp. zn. 12P/86/2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 5. 9. 2017, sp. zn. 14CoP/43/2017 a zveril mal. K. A. a K. A. do jej osobnej starostlivosti s tým, že otec bude povinný prispievať na výživu oboch maloletých detí sumou spolu 200 € a bude oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň od soboty 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že otec si maloletých prevezme a po ukončení styku ich odovzdá v mieste bydliska matky; ďalšia úprava styku sa bude realizovať na základe dohody rodičov.
1.2 Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 22. 2. 2018 (č. l. 57 spisu), ktorým návrh matky zamietol z dôvodu, že nedošlo k takej zmene v podstatných okolnostiach, ktoré by si vyžadovali aj zmenu rozsudku upravujúceho striedavú starostlivosť, nebolo taktiež preukázané, že by otec osobnú starostlivosť o deti zanedbával, používal nevhodné výchovné metódy. Naopak bolo potvrdené, že maloleté deti majú dobrý vzťah s otcom a jediný problém je, že rodičia spolu nevedia vychádzať.
1.3 Proti uvedenému rozsudku podala matka maloletých detí odvolanie, o ktorom Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd (ďalej aj „odvolací súd“) rozhodol uznesením zo dňa 24. 5. 2019 č. k. 13CoP/40/2018-110, ktorým rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
1.4 Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku, ktorým zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, uviedol, že súd prvej inštancie nevykonal nové znalecké dokazovanie, pričom odvolací súd považoval za potrebné, aby bolo dokazovanie doplnené ustanovením znalca z odboru detskej psychológie, a to práve za účelom komplexného posúdenia vhodnosti nariadenej striedavej osobnej starostlivosti, posúdiac tak okolnosti na strane oboch rodičov, ako aj na strane samotných maloletých detí, ich vzťah ku každému z rodičov, vzájomných citových väzieb, ako aj možného ovplyvňovania názoru detí niektorým z rodičov, vyhodnotiac pritom zo psychologického hľadiska doterajší režim striedavej osobnej starostlivosti a otázku jej vhodnosti, či potrieb jej úpravy alebo zmeny zohľadniac aktuálnu situáciu maloletých detí. V ďalšom konaní mal súd prvej inštancie odstrániť všetky vyššie uvedené nedostatky spojené s vykonaním dokazovania a vyhodnotením zistených skutočností. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bolo teda najmä doplniť dokazovanie v naznačenom smere (znalecké dokazovanie, riadne vykonané dokazovanie súvisiace s tvrdeným zhoršením zdravotného stavu detí v dôsledku striedavej osobnej starostlivosti) a až následne po zvážení všetkých rozhodujúcich a preukázaných skutočností majúcich vplyv na rozhodnutie v danej veci, opätovne vo veci rozhodnúť.
1.5 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na článok 5, na ust. § 24 ods. 2 a ust. § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), na ust. § 121 zákona č. 161/2015 Z. z., Civilného mimosporového poriadku (ďalej v texte len ,,CMP“) a uviedol, že na základe doplneného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky maloletého K. a K. nie je dôvodný. Zdôraznil, že v prípade rozhodovania o výkone rodičovských práv a povinností, vrátane rozhodovania o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, musí súd vždy prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia ako aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Pri rozhodovaní je potrebné rešpektovať právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
1.6 Súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že od rozhodnutia okresného súdu o zverení maloletých detí A. do striedavej osobnej starostlivosti do podania návrhu na zmenu úpravy styku uplynulo len 8 mesiacov, dokonca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (25. 10. 2017) uplynulo len pár dní, počas ktorých okresný súd nezistil takú zmenu, ktorá by vyvolávala potrebu zmeny rozhodnutia o striedavej osobnej starostlivosti, čo konštatoval už v zrušenom rozhodnutí z 22. 2. 2018. Od tohto dátumu do vrátenia veci odvolacím súdom (5. 6. 2019) sa pokračovalo v realizácii striedavej osobnej starostlivosti podľa vykonateľného rozhodnutia súdu, avšak po rozhodnutí odvolacím súdom došlo k podstatnej zmene skutkových okolností, a to, že otec mal. detí sa presťahoval z X. do Z. B., čo mal. deti vnímali pozitívne, ako vyplýva z ich vyjadrenia počas rozhovoru 3. 7. 2019 a pomáhali otcovi so sťahovaním. Uvedenú skutočnosť považoval súd prvej inštancie za podstatnú z dôvodu, že vzdialenosť bydlísk rodičov je jedným z faktorov, ktorý sa hodnotí pri nariadení striedavej osobnej starostlivosti, pri ktorej je vyslovene žiaduce z dôvodu stability výchovného prostredia, aby táto vzdialenosť bydlísk oboch rodičov bola, pokiaľ možno čo najmenšia. Mal. deti v rozhovore uviedli, že sa im byt páči a sú radi, že nebudú musieť cestovať, čo je možné hodnotiť ako pozitívny krok zo strany otca smerom k naplneniu účelu striedavej osobnej starostlivosti, ktorým nepochybne je lepšia možnosť zistenia potrieb detí. Napokon, jedným z dôvodov pre podanie návrhu matky na zmenu úpravy styku bolo aj to, že deti v dovtedajšom bydlisku otca (X.) nikoho nemajú a nikoho nepoznajú. Presťahovaním otca do súčasného bydliska mal. detí tak uvedený dôvod na zmenu úpravy styku odpadol.
1.7 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že pri rozhodovaní prihliadol aj na tú skutočnosť, že maloletý K. a K. boli pomerne v krátkom časovom úseku opakovane vystavované rozhovorom so znalcom, psychológom, či kolíznym opatrovníkom, v priebehu konania boli opakovane vypočúvané priamo pred súdom alebo kolíznym opatrovníkom, pričom pri poslednom rozhovore na referáte poradensko- psychologických služieb kolízneho opatrovníka (3. 7. 2019) maloletý K. uviedol, že striedavú osobnú starostlivosť hodnotí pozitívne a chce v nej naďalej zotrvať, podľa jeho názoru aj maloletý K. funguje v striedavej osobnej starostlivosti bez problémov. Za výnimku považuje iba prípady, keď sú v záťaži v dôsledku nových súdov, rozhovorov, výpovedí. Tak, ako pri výsluchu pred kolíznym opatrovníkom dňa 9. 2. 2018, tak aj počas výsluchu 3. 7. 2019 maloleté deti A. žiadali, aby ich výpovede boli v časti utajené a aby ich obsah nebol známy ich rodičom, z čoho jednoznačne podľa súdu prvej inštancie vyplynulo, že pretrváva obdobie, ktoré opísala znalkyňa PhDr. Homolová
vo svojom Znaleckom posudku 3/2016 z 28. 7. 2016 („...deti sú vystavené tomu, že rodičia neprijímajú skutočnosť pobytu u iného rodiča ako prosperujúcu pre deti, ale ako zaťažujúcu. Deti, ktoré sú aktérmi tejto zmeny výchovného prostredia, sú potom vystavené zaťaženiu z nesúhlasného (priameho alebo nepriameho) postoja jedného rodiča voči druhému.“). Maloleté deti sú podľa súdu prvej inštancie v dôsledku postoja rodičov k striedavej osobnej starostlivosti a ich vzájomného konfliktu v tiesni a nechcú vypovedať ohľadom striedavej osobnej starostlivosti, pretože sa obávajú, že ich výpoveďou by si znepriatelili jedného z rodičov. V uvedenej súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že rešpektoval vyslovený názor maloletých detí a nevystavoval ich ďalšej záťaži v podobe výsluchu pred súdom, resp. ich podrobeniu sa ďalšiemu znaleckému dokazovaniu, preto pohovor s deťmi dňa 03. 07. 2019 vykonaný kolíznym opatrovníkom a v rámci neho prejavený názor detí považoval za dostatočný pre zhodnotenie, či striedavá osobná starostlivosť je v najlepšom záujme maloletých detí A.. S uvedeným postupom, a teda nevystavovať maloleté deti ďalším výsluchom vrátane znaleckého dokazovania súhlasili aj obaja rodičia maloletých detí. V tomto zmysle okresný súd poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) Sarican v. Nemecko (č. 14833/08 z 2. 3. 2010), v ktorom konštatoval, že nie je porušením čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), ak si súd v konkrétnom prípade pri rozhodovaní o otázke styku s dieťaťom a jeho zverenia do starostlivosti nevyžiada znalecký posudok. Taktiež vo svojej judikatúre ESĽP podľa súdu prvej inštancie opakovane uviedol, že čl. 8 Dohovoru nepriznáva žiadnemu z rodičov prednostné právo na výchovu dieťaťa, pričom štáty v tejto otázke požívajú široký priestor pre uváženie (Dostál v. Česká republika, rozsudok z 21. 2. 2006, č. 26739/04, § 55; Sarican proti Nemecku, rozhodnutie z 2. 3. 2010, č. 14833/08).
1.8 Súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej poukázal na to, že matka maloletých detí A. vo svojom návrhu, ako aj vo vyjadreniach na pojednávaní opakovane uviedla, že striedavá osobná starostlivosť má negatívny dopad na zdravie detí. Okresný súd po posúdení zdravotnej dokumentácie počas realizácie striedavej osobnej starostlivosti nezistil žiadnu spojitosť medzi ochoreniami detí a striedavou osobnou starostlivosťou. Konštatoval, že deti nemali žiadne závažné zdravotné ťažkosti, nenavštevujú psychológa alebo psychiatra. Maloletý K. bol naposledy u lekára 14. 11. 2018 na preventívnej prehliadke, pri ktorej neboli zistené žiadne vážne ochorenia a bolo konštatované bezproblémové správanie. Od toho času nebol chorý. Na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 22. 2. 2018 matka detí predložila súdu vlastnoručne vypracovaný výpis návštev maloletého K. u lekára, čím preukazovala, že počas striedavej starostlivosti je viac chorý, avšak nepreukázala žiadnu súvislosť medzi ochorením maloletého K. a striedavou osobnou starostlivosťou, navyše ak zdravotné problémy u maloletého sa prejavili v čase keď bol v starostlivosti matky. Ako vyplýva z zdravotnej dokumentácie maloletého K., v období roka 2017 navštívil viackrát lekára z dôvodu problémov s kašľom, nádchou, bolesti brucha (kolika), pričom početnosť týchto návštev u lekára zahŕňa aj následnú kontrolu u lekára. Taktiež u maloletého K. nebolo pozorovaná žiadna zvýšená chorobnosť, ktorá by mala akýkoľvek preukázateľnú súvislosť so striedavou osobnou starostlivosťou. Je podľa súdu prvej inštancie pochopiteľné, že sú obdobia, počas ktorých sú maloleté deti viac choré, inokedy sú choré zriedkavo, čo súvisí aj s tým, že v priebehu školského roka sa pohybujú v kolektíve detí, kde stúpa riziko nákazy, to však ešte podľa súdu prvej inštancie neznamená, že by striedavá osobná starostlivosť mala akúkoľvek súvislosť so zvýšenou chorobnosťou detí tak, ako to uviedla matka maloletých detí. Súd prvej inštancie napokon poukázal aj na vyjadrenie matky maloletých detí počas šetrenia pomerov zo dňa 6. 2. 2018 v jej domácnosti, v rámci ktorého uviedla, že maloleté deti majú dobrý zdravotný stav a prekonávajú len bežné ochorenia, čo je v rozpore s jej tvrdeniami o zhoršenom zdravotnom stave detí v dôsledku striedavej osobnej starostlivosti.
1.9 Okresný súd teda nevzhliadol na základe doplneného dokazovania, že by maloleté deti akýmkoľvek spôsobom trpeli počas striedavej osobnej starostlivosti, konštatoval, že uvedenú formu starostlivosti počas opakovaných rozhovorov nevnímali negatívne. Opakovane bolo aj na základe ich výpovede preukázané, že ich vzťah s otcom je na veľmi dobrej úrovni. Okresný súd zisťoval, či striedavá osobná starostlivosť je naďalej vykonávaná v najlepšom záujme maloletých detí, pričom napriek pretrvávajúcemu konfliktu medzi rodičmi nezistil, že by striedavá osobná starostlivosť neplnila svoj účel. Nevyhnutným predpokladom úpravy styku formou striedavej osobnej starostlivosti je aj ochota rodičov spolu komunikovať a dohodnúť sa na podstatných veciach ohľadom starostlivosti o maloleté deti. V tomto prípade existuje medzi matkou maloletých detí a otcom maloletých detí dlhodobý konflikt, ktorého dôsledky sa prejavujú v tom, že rodičia spolu nekomunikujú a vyhýbajú sa vzájomnému kontaktu aj pri odovzdaní detí. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky I.ÚS 266/10 z 18. 8. 2010, podľa ktorého “Jakkoli
střídavá výchova předpokládá ze strany rodičů především toleranci, společnou vůli a schopnost spolu komunikovat a spolupracovat (a zejména nezapojovat dítě do svých vzájemných problémů), nesmí soud na způsob této výchovy rezignovat už tehdy, kdy jeden z rodičů s tímto způsobem výchovy pro forma nesouhlasí. Je-li pak takový nesouhlas čistě obstrukční, ničím neodůvodněný, resp. postrádá-li ve vztahu k výchově dítěte relevanci, nemůže o něj soud opřít své rozhodnutí. Proto podle názoru Ústavního soudu v tomto případě vyvstala podstatná otázka, proč matka není ochotna spolupracovat a komunikovat a proč jí chybí ochota a vyspělost v zájmu nezletilé dcery s otcem na výchově participovat a kooperovat s ním ... 29. ... Nesouhlas matky se střídavou péčí může být relevantní pouze tehdy, je-li vybudován na důvodech, jež jsou způsobilé intenzivním způsobem negativně zasahovat do zájmu dítěte ...“. Uvedené rozhodnutie je podľa súdu prvej inštancie aplikovateľné aj na daný prípad, pričom konštatoval, že v priebehu konania nezistil, že by nesúhlas matky maloletých detí so striedavou osobnou starostlivosťou bol odôvodnený objektívnymi skutočnosťami preukazujúcimi, že počas jej realizácie nedochádza k napĺňaniu najlepšieho záujmu maloletých detí. Na strane otca maloletých detí súd prvej inštancie nezistil žiadne vážne nedostatky vo výchove maloletých detí. Nesúhlas matky maloletých detí so striedavou osobnou starostlivosťou tak považoval súd prvej inštancie za ničím neodôvodnený.
1.10 Vzhľadom na vyslovený názor maloletých detí, ktoré hodnotili striedavú starostlivosť pozitívne, vyvstávala podľa súdu prvej inštancie otázka, či si matka maloletých detí uvedomuje, že zmenou striedavej osobnej starostlivosti vo forme 60: 40 alebo 70:30, ako to navrhla vo svojej záverečnej reči, by išla proti záujmu maloletých detí, ak deklaruje, že chce pre nich to najlepšie. Aj v prípade zmeny styku formou skrátenia počtu dní, ktoré by deti u otca trávili, by muselo dochádzať k preberaniu maloletých detí rodičmi, taktiež by dochádzalo k rozličnému pohľadu rodičov na výchovu maloletých detí. Teda dôvody, ktoré matka maloletých detí uviedla ako dôvody pre zrušenie striedavej osobnej starostlivosti by naďalej podľa súdu prvej inštancie existovali aj v prípade, že by sa zmenil pomer dní trávených deťmi u rodičov. V uvedenej súvislosti bol okresný súd toho názoru, že zmenou výchovného prostredia by sa nevyriešil konflikt medzi rodičmi, ani by nedošlo k jeho zmierneniu, čo preukazuje aj niekoľkoročné odborné poradenstvo poskytované obom rodičom, počas ktorého nevedeli rodičia dospieť k žiadnemu kompromisu. Z tohto dôvodu podľa súdu prvej inštancie vyzneli aj návrhy matky maloletých detí pred pojednávaniami, že sa chce dohodnúť, ako neúprimné, ak sa doposiaľ s otcom maloletých detí nevedela dohodnúť ani na menej podstatných veciach. Matka maloletých detí opakovane pred každým pojednávaním deklarovala, že napriek podanému návrhu sa chce dohodnúť, avšak predstava jej dohody bolo úplné zrušenie striedavej osobnej starostlivosti, pričom z výpovede F.. X. vyplynulo, že nad rámec styku upraveného rozhodnutím súdu, sa rodičia v rámci odborného poradenstva nevedeli dohodnúť.
1.11 O tom, že striedavá osobná starostlivosť je toho času v najlepšom záujme maloletých detí A. svedčí podľa súdu prvej inštancie aj tá skutočnosť, že maloleté deti v poslednom rozhovore pred kolíznym opatrovníkom uviedli, že striedavú starostlivosť nevnímajú ako ich problém, ale považujú to za problém svojich rodičov. Matka maloletých detí naďalej podľa súdu prvej inštancie pokračuje vo svojom postoji, ktorý uviedla vo svojom znaleckom posudku 3/2016 PhDr. Homolová, ktorá konštatovala že sa k svojim deťom správa vlastnícky a najradšej by podiel otca na výchove detí eliminovala. Správnosť tohto záveru matka maloletých detí najlepšie deklarovala podľa súdu prvej inštancie vo svojej záverečnej reči, v ktorej okrem iného uviedla, že si nemyslí, že by o osude jej detí mal rozhodovať kolízny opatrovník alebo súd. Podľa súdu prvej inštancie je však potrebné si uvedomiť, že maloletý K. a maloletý K. nie sú iba deti ich matky, ale rovnako sú deti aj ich otca, ktorý má taktiež rovnaké právo rozhodovať o ich osude, ako ich matka a iba v prípade, že sa rodičia nevedia dohodnúť, rozhodne súd, ktorý však vždy sleduje najlepší záujem maloletých detí. Pre úplnosť bolo potrebné podľa súdu prvej inštancie dodať, že v tomto prípade by súd nemal o čom rozhodovať, ak by samotná matka maloletých detí svojim návrhom neiniciovala predmetné konanie.
1.12 Okresný súd v závere odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na to, že matka detí nesúhlasila ani s predošlou úpravou styku v rozsahu každého párneho víkendu od soboty do nedele podľa predchádzajúceho rozsudku zo dňa 19. 3. 2015 sp. zn. 9P/107/2014, proti ktorému podala odvolanie, ktorému odvolací súd nevyhovel a v ktorom odvolaní uviedla, že (už v tom čase) sa chcela dohodnúť na forme styku, ale jej návrh dohody nebol akceptovaný, pričom maloleté deti majú počas víkendov rôzne športové aktivity, čo malo byť prekážkou takto určeného styku. Matka maloletých detí teda podľa súdu prvej inštancie už v tom čase nesúhlasila ani s podstatne menším rozsahom styku otca s deťmi, ako predstavuje striedavá osobná starostlivosť. Súd prvej inštancie dodal, že okrem toho matka maloletých detí dňa 22. 3. 2019 podala na súd nový návrh na zmenu úpravy rodičovských práv
a povinností, teda v čase, keď ešte nebolo rozhodnuté o jej odvolaní, pričom ako dôvod jeho podania uviedla nespravodlivé trávenie času maloletých detí počas jarných prázdnin, pretože u otca boli častejšie ako u nej. Po zrušení rozhodnutia okresného súdu odvolacím súdom matka detí uvedený návrh vzala späť. Napriek tomu z uvedeného konania matky maloletých detí podľa súdu prvej inštancie vyplynulo, že sa snaží účelovo dosiahnuť zrušenie striedavej osobnej starostlivosti i keď bolo preukázané, že maloletým deťom súčasná úprava vyhovuje, pričom uviedla, že by sa prikláňala k zúženiu rozsahu styku otca s maloletými deťmi, s ktorým v minulosti taktiež nesúhlasila, ak bol v rozsahu len jedného párneho víkendu. Podľa súdu prvej inštancie matka maloletých detí neiniciuje konania pred súdmi z dôvodu, že by jej k tomu dávali podnet samotné deti, ale z vlastných pohnútok, ktoré už boli detailne opísané v PhDr. Homolovou vypracovanom znaleckom posudku. V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že vykonaným dokazovaním nezistil žiadny relevantný dôvod na zrušenie striedavej osobnej starostlivosti o maloleté deti A. a na základe zistených skutočností považoval v tomto konkrétnom prípade striedavú osobnú starostlivosť za najlepší možný spôsob dosiahnutia najlepšieho záujmu maloletých detí.
1.13 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 52 CMP, pričom nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania a ani žiadny z účastníkov konania náhradu trov konania priznať nežiadal.
2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie podala matka maloletých detí včas odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že a) súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní vo veci dopustil viacerých procesných chýb, b) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, c) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a d) súd prvej inštancie vydal rozhodnutie, ktoré nie je v súlade so zákonom.
2.1 V úvode odvolania matka maloletých detí poukázala na skutočnosť, že jej nebol poskytnutý priestor pripraviť sa na pojednávanie, nakoľko mala neskoro doručenú zápisnicu z predchádzajúceho pojednávania a zároveň jej nebolo oznámené, že svedkyni F.. X. bolo možné na pojednávaní položiť otázky. Ďalej je podľa matky maloletých detí zarážajúce, že v samostatnom a svojprávnom štáte sa okresný súd odvolával na závery súdu z inej krajiny (na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 266/10 z 18.8.2010), ešte dokonca aj z roku, kedy striedavá starostlivosť na Slovensku nebola uzákonená ako porozvodová forma starostlivosti o deti.
2.2 Matka maloletých detí v odvolaní zdôraznila, že sa pred každým pojednávaním snažila s otcom maloletých detí dohodnúť, pričom otec na to nikdy nereagoval a vyžadoval úpravu starostlivosti o deti len súdnom cestou. Poukázala na to, že v danom prípade došlo k porušeniu ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine, ktoré podľa nej okrem iného hovorí o tom, že súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností vždy prihliadne ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom a zverí dieťa do starostlivosti toho rodiča, ktorý je otvorený dohode a komunikácii, týkajúcej sa starostlivosti o deti. Matka maloletých detí v odvolaní ďalej zdôraznila, že v čase keď sú deti v starostlivosti otca dochádza k ohrozeniu vývinu detí a to jeho zásahom do ich telesnej, duševnej a citovej integrity. Podľa matky maloletých v čase keď sú deti u otca je im zakazované volať s ňou, zakazované stretnúť sa s ňou, prísť k nej domov po veci, ak niečo potrebujú a je im zakazované navštevovať náboženstvo. Ďalej podľa matky maloletých detí otec napriek svojmu nadštandardnému príjmu neprispieva deťom na základné školské potreby či krúžky.
2.3 Súd prvej inštancie podľa matky maloletých detí neprihliadol na názor detí, nakoľko K. sa u psychológa vyjadril, že chce tráviť u otca 3-4 dni v týždni. Čo sa týka staršieho K., ten podľa matky detí už dva krát vypovedal osobne na súde, že chce zostať v jej starostlivosti.
2.4 Matka maloletých detí v odvolaní ďalej uviedla, že okresný súd nezobral do úvahy zhoršený zdravotný stav detí od doby realizovania striedavej osobnej starostlivosti. Súd prvej inštancie podľa nej chorobnosť detí neporovnal zo stavom pred realizáciou striedavej osobnej starostlivosti, kedy bola podľa jej názoru niekoľkonásobne nižšia. Poukázala na to, že deti majú zníženú imunitu, pričom maloletý K. má aj atopický ekzém a to sú podľa jej názoru choroby vyvolané stresom, ktorého príčinou je aj striedavá osobná starostlivosť.
2.5 Okresný súd sa podľa matky maloletých detí nezaoberal nespravodlivým usporiadaním starostlivosti o deti počas prázdnin, nakoľko súdom uložené trávenie prázdnin s rodičmi je v jej neprospech a teda aj v neprospech samotných detí. Matka maloletých deti k uvedenému dodala, že sa s otcom snažila dohodnúť na spravodlivejšom usporiadaní, on však podľa nej akúkoľvek dohodu odmietol.
2.6 V závere odvolania matka maloletých detí A. zdôraznila, že je nesprávne posúdenie veci, ak okresný súd uviedol, že ona svojim návrhom iniciovala predmetné konanie. Zárodkom všetkého je podľa nej otec maloletých detí a jeho konanie na súdoch, nakoľko ona len prezentovala názor detí, nikdy by nešla proti ich vôli a ich vôľu háji doteraz.
2.7 Vzhľadom na vyššie uvedené matka detí v odvolaní žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vydal nasledovný rozsudok: ,,Maloletý K. bude tráviť u otca štyri dni každý nepárny týždeň, pričom si otec s matkou dohodne, o ktoré dni má záujem. Úprava prázdnin a sviatkov zostáva nezmenená. Starší K. má šestnásť rokov a je dostatočne vyspelý na to, aby sa sám rozhodol kedy a koľko času chce stráviť s každým s rodičov, preto sa styk K. s rodičmi neupravuje. Otec je povinný vykompenzovať deťom a matke stratený prázdninový čas, ktorý mali v minulosti stráviť spolu a to uložením jednorazového časového odškodnenia a to tak, že deti budú v starostlivosti matky počas celého prázdninového mesiaca júl 2020. Súd ukladá otcovi povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v zariadení psychologického zamerania, za účelom prekonzultovania svojich výchovných metód so špecialistom z odboru detskej psychológie“.
3. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky maloletých detí A. písomne vyjadril a vo vyjadrení uviedol, že maloleté deti A. nemajú problém so striedavou osobnou starostlivosťou. Vo vyjadreniach maloletých detí A. pred psychologičkou na referáte poradensko-psychologických služieb nebolo ani u jedného dieťaťa zaznamenané výrazné odmietanie striedavej osobnej starostlivosti ani výrazné negatívne hodnotenie striedavej osobnej starostlivosti. Kolízny opatrovník v závere písomného vyjadrenia k odvolaniu matky detí uviedol, že striedavá osobná starostlivosť maloletým deťom A. podľa ich vyjadrenia v súčasnej dobe vyhovuje.
4. Otec maloletých detí sa podaním datovaným ku dňu 22.11.2019 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne k odvolaniu matky maloletých detí (ako aj k vyjadreniu kolízneho opatrovníka k odvolaniu matky maloletých detí) vyjadril, pričom rozsudok súdu prvej inštancie označil za správny a odôvodnenie rozsudku za kvalitné, dostatočné, presvedčivé a racionálne spĺňajúce všetky kritéria spravodlivého súdneho rozhodnutia vychádzajúce z dôkladne zisteného skutkového stavu. Otec maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu matky zdôraznil, že rozhodnutie súdu o zamietnutí návrhu matky na zrušenie striedavej osobnej starostlivosti vychádza z dôkladne a podrobne vykonaného dokazovania a to dokazovaním výsluchom matky (opakovane), výsluchom otca (opakovane), výsluchom maloletých detí kolíznym opatrovníkom (viacnásobne opakovaným v priebehu konania), správou psychologičky referátu poradensko - psychologických služieb Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, ako aj doplneným dokazovaním výsluchom psychologičky X. X. a podrobnou zdravotnou dokumentáciou oboch maloletých detí, všetko uvedené s prihliadnutím na okolnosť, že maloleté deti sú prakticky v striedavej osobnej starostlivosti takmer 3 roky. Z týchto všetkých dôkazov podľa otca detí vyšlo jednoznačne najavo, že je v najlepšom záujme maloletých detí ich zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, čo súd prvej inštancie aj správne premietol do odvolaním napadnutého rozsudku tým, že návrh matky na zmenu výchovného prostredia ako nedôvodný zamietol. Matkou uplatnené odvolacie dôvody nie sú podľa otca detí spôsobilé privodiť zmenu či zrušenie odvolaním matky detí napadnutého rozsudku, pričom neexistujú ani žiadne vady konania pred súdom prvej inštancie, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vo všetkých výrokoch považoval otec maloletých detí napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a žiadal, aby ho odvolací súd potvrdil, nakoľko podľa neho vychádza z riadne zisteného skutočného stavu veci riadnym dokazovaním, ktoré súd prvej inštancie doplnil explicitne v zmysle pokynov Krajského súdu v Banskej Bystrici uložených mu v zrušujúcom uznesení zo dňa 24.05.2019, pričom svoj postup v jednotlivých aspektoch aj expressis verbis v napadnutom rozsudku odôvodnil (okrem iného napr. v bode 21 napadnutého rozsudku). Podané odvolanie matky detí a jeho textová formulácia podľa názoru otca maloletých detí potvrdzuje závery vykonaného znaleckého dokazovania v predchádzajúcom konaní, že matka detí je hostilne nastavená voči otcovi maloletých detí.
4.1 V II. časti vyjadrenia s názvom ,,K jednotlivým tvrdeniam matky v odvolaní“ otec maloletých detí prostredníctvom svojej právnej zástupkyne poukázal na skutočnosť, že okrem iných nekonkretizovaných
odvolacích dôvodov matka neuvádza, v ktorej konkrétnej časti je napadnutý rozsudok v rozpore so zákonom, ani s ktorým ustanovením ktorého konkrétneho všeobecne záväzného právneho predpisu by rozsudok mal byť v rozpore. Jej odvolanie je podľa neho zmätočné s faktickými chybami, keď napríklad uvádza, že pojednávanie vo veci sa konalo 10.07.2019, avšak toto pojednávanie bolo konané dňa 16.07.2019. Pokiaľ sa matka ďalej sťažovala, že jej zápisnica z pojednávania bola doručená dňa 23.09.2019 a teda nemala dostatok času na prípravu. Otec maloletých detí poukázal na ust. § 99 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak strana požiada súd o kópiu zápisnice, súd ju vydá bezodkladne. Matka však podľa neho neuviedla, kedy konkrétne o zápisnicu súd prvej inštancie požiadala. Ďalej pokiaľ matka uviedla, že nebola poučená o možnosti klásť svedkovi otázky, uvedené je podľa otca maloletých detí v rozpore so skutočnosťou, nakoľko na pojednávaní dňa 26.09.2019 svedkyni F.. X. kládla množstvo otázok a samozrejme bola o predvolaní svedkyne F.. X. vopred upovedomená t.j na predchádzajúcom pojednávaní dňa 16.07.2019. Otec maloletých detí zdôraznil skutočnosť, že priamo na pojednávaní matka samozrejme nedostatok poučenia nenamietala, ide preto podľa neho len o účelové tvrdenia. Taktiež nie je podľa otca maloletých detí pravda, že by navrhoval súdu prvej inštancie, aby matke „zobral právo odvolať sa“, ide podľa neho o vymyslené tvrdenie matky, ktoré zo zápisnice o pojednávaní nevyplýva. Pokiaľ matka namietala, že sa súd prvej inštancie vo svojom rozsudku odvolával aj na nález Ústavného súdu Českej republiky. Judikatúra českej republiky nie je podľa otca maloletých detí v Slovenskej republiky samozrejme právne záväzná, pôsobí však vzhľadom na spoločnú minulosť oboch štátov a veľmi podobné právne poriadky svojou argumentačnou silou a právna argumentácia je bežne v odôvodneniach rozsudkov používaná. Pokiaľ súd prvej inštancie údajne nevzal do úvahy matkou tvrdený údajný záujem sa dohodnúť, ktorý však mal spočívať výlučne v tom, že sa striedavá osobná starostlivosť zruší. Tu považoval otec maloletých detí okrem iného potrebné poukázať na skutočnosť, že matka si už celé roky osobne maloleté deti nepreberá, ani neodovzdáva, hoci jej to ukladá vykonateľný rozsudok. Podľa otca maloletých detí sa podrobne s jej snahou dohodnúť sa vysporiadal súd prvej inštancie v bode 25 napadnutého rozsudku. Je teda podľa otca maloletých detí zrejmé, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že matka sa snaží o zrušenie striedavej osobnej starostlivosti z dôvodov, že s ňou nie je osobne stotožnená, resp. má k deťom vlastnícky vzťah a chce eliminovať podiel otca na výchove detí. Pokiaľ matka maloletých detí tvrdila, že údajná znížená imunita je dôsledkom stresu, príčinou ktorého je striedavá osobná starostlivosť. Ide podľa otca maloletých detí len o tvrdenia, recyklované zo súdneho konania, ktoré boli aj na základe pokynov odvolacieho súdu podrobne skúmané a matkine tvrdenia z vykonaného dokazovania nevyplynuli. Otec maloletých detí k uvedenému potreboval za potrebné zdôrazniť, že ani počet neospravedlnených hodín maloletých detí nenasvedčuje matkinmu tvrdeniu. Podrobne sa s týmto tvrdením matky vysporiadal súd prvej inštancie v bode 11 napadnutého rozsudku, v ktorom uviedol podrobný výpis zo zdravotnej dokumentácie maloletých detí a v bode 22 napadnutého rozsudku. Ide teda podľa otca maloletých detí zjavne o účelové tvrdenia matky, v konaní absolútne nepreukázané. Rovnako je podľa otca maloletých detí účelové tvrdenie matky v jej odvolaní, že cez prázdniny bola 22 dní bez kontaktu s deťmi. Matka maloletým deťom podľa otca telefonuje každý deň, pričom telefonáty sú zdĺhavé a pre deti ako aj pre celú rodinu zaťažujúce. Rovnako nie je podľa neho pravda, že by jej bolo zakazované deťom telefonovať, nakoľko matkine zaťažujúce telefonáty sa dlhodobo riešia aj na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny, ako aj so psychologičkou F.. X., avšak bez pozitívneho výsledku. Taktiež nie je podľa otca maloletých detí pravda, že by sa deti s matkou počas týždňa u otca nestýkali. Maloletý. K. navštevuje gymnázium, na ktorom matka učí a mal. K. je často matkou volaný k osobnému stretnutiu pod rôznymi zámienkami. Mal. A. nie je podľa otca zakazované navštevovať náboženstvo, ktoré pravidelne v rámci vyučovania navštevuje.
4.2 Pokiaľ matka maloletých detí namietala, že súd prvej inštancie nevzal názor maloletých detí do úvahy. Otec maloletých detí prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že zisťovanie ich názoru (mnohonásobné, opakované počas tohto konania, aj predchádzajúcich konaní, naposledy v júli 2019) bolo imanentnou súčasťou konania, a celé konanie ako aj jeho výsledok sa viedlo cez prizmu názoru maloletých detí. Nie je teda podľa neho pravdou, že by konajúci súd tento názor nezobral do úvahy, nakoľko práve názor maloletých detí bol a je dôležitým faktorom v celom súdnom konaní. Záverom otec maloletých detí uviedol, že toto odvolacie tvrdenie matky z vykonaného dokazovania ani zo súdneho spisu nevyplynulo, a s týmto odvolacím tvrdením sa nestotožnil ani kolízny opatrovník maloletých detí, ktorý vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky toto tvrdenie matky vôbec nepotvrdil, ani sa s ním nestotožnil, rovnako ako ani so žiadnym odvolacím tvrdením matky, naopak, zotrval vo svojom konzistentnom postoji, podľa ktorého: „Striedavá osobná starostlivosť im (pozn. mal. deťom) podľa ich vyjadrenia v súčasnej dobe vyhovuje.“
4.3 V III. časti vyjadrenia s názvom ,,K jednotlivým tvrdeniam matky v odvolaní“ otec maloletých detí prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že odvolací petit v celom rozsahu, tak ako ho uvádza matka vo svojom odvolaní, je nielenže nevykonateľný, ale nezodpovedá ani výsledkom vykonaného dokazovania. Pokiaľ matka vo svojom petite okrem iného uviedla, že žiada, aby sa otec podrobil odbornému poradenstvu za účelom prekonzultovania svojich výchovných metód. Podľa otca maloletých detí nielenže takýto návrh matka v predmetnom konaní nevzniesla, ani z vykonaného dokazovania dôvodnosť takéhoto návrhu nevyplynula, pričom otec obzvlášť zdôraznil, že dokazovanie bolo vykonané aj psychologičkou, ktorú dlhodobo navštevovali obaja rodičia za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie. Podľa otca maloletých detí je potrebné najmä poukázať na skutočnosť, že je to práve matka, ktorá dlhodobo neplní povinnosť uloženú jej súdom v marci 2017, aby sa podrobila individuálnemu poradenstvu. Zrejme teda bolo podľa otca maloletých detí matkine odvolanie (ako v podstate aj jej návrh) podané preto, že sa nezúčastňuje nariadeného psychologického poradenstva, ktoré jej bolo nariadené, nakoľko znalkyňa zistila veľmi vážne dôvody na jeho nariadenie a táto potrebná psychologická pomoc jej chýba, čo sa prejavuje aj v jej konaní. Otec má obavy, že ak sa matka nariadeného individuálneho psychologického poradenstva nebude zúčastňovať, môže sa jej stav výrazne zhoršiť.
4.4 Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadal otec maloletých detí prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne, aby odvolací súd rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.
5. Otec maloletých detí v osobnom vyjadrení k odvolaniu matky maloletých detí datovanom ku dňu 18.11.2019 uviedol, že rozhodnutie okresného súdu považuje za správne, keďže obe deti sa úplne jednoznačne vyjadrili, že si želajú zotrvať v striedavej starostlivosti, tak ako táto prebieha už tri roky, to jest od novembra 2016. Rovnako aj všetci zúčastnení - súd, kolízny opatrovník, znalec z odboru klinickej psychológie, aj dvojica psychologičiek sa znovu vyjadrili, že v tomto prípade ide o najlepšiu formu starostlivosti o deti.
5.1 K tvrdeniam matky ohľadne jej snahy dohodnúť sa, otec maloletých detí uviedol, že ide o skreslené a tendenčné tvrdenie. Matka sa po celý čas jednoznačne vyjadrovala, že je za obmedzenie styku detí s ním (potvrdila to aj výpoveďou u klinického psychológa, pričom v súkromnej konverzácii s ním sa vyjadrovala ešte tvrdšie - viacnásobne tvrdila, že chce aby sa deti s ním nestretávali vôbec (o týchto jej tvrdeniach podľa otca maloletých detí existuje dôkaz).
5.2 K tvrdeniam matky, že otec im zakazuje telefonovať a stretávať sa s matkou, otec maloletých detí uviedol, že ide o absolútne klamstvo, ktoré je v rozpore so skutočnosťou. Naopak, na problém telefonovania dlhodobo upozorňuje, a bol viackrát prejednávaný s kolíznou opatrovníčkou aj psychologičkou. Ide konkrétne o absolútne neprimeraný rozsah aj formu telefonátov matky mladšiemu synovi K.ovi, v čase keď je u neho. Matka tvrdošijne podľa neho trvá na telefonovaní maloletému K.ovi každý jeden deň. Ide o dlhé telefonáty v neskorých večerných hodinách pred spaním (často aj po 21 hod.). Každodenný telefonát trvá v priemere pol hodinu a tento stav trvá po celý čas od rozvodu. Len za posledné tri roky striedavej starostlivosti tak ide podľa otca maloletých detí o telefonáty v celkovom trvaní okolo 300 hodín.
5.3 Tiež je podľa otca maloletých detí klamstvom, že by sa matka nemohla stretávať s deťmi. Naopak, so starším synom sa stretáva dennodenne okrem iného aj v škole (matka je učiteľkou na škole, ktorú navštevuje aj K.). Mladšieho syna podobne podľa ľubovôle vyhľadáva tiež v škole, prípadne v hudobnej a výtvarnej škole, respektíve na krúžkoch. Otec maloletých detí sa ďalej ohradil voči tvrdeniam matky že neprispieva na krúžky a podobne. Na krúžky (karate, atletika, výtvarná, gitara, klavír, rodičovské príspevky) otec maloletých detí platí v polovici a vždy priamo na účet inštitúcie, či do rúk vyučujúceho. Takto to je so všetkými inštitúciami dohodnuté, dobre to funguje a je to aj podľa neho ľahko overiteľné. Jedinou výnimkou je komerčný plavecký kurz, ktorý je podľa neho individuálnym nápadom matky, s ktorým sa otec maloletých detí nestotožnil. Otec maloletých detí ďalej poukázal na skutočnosť, že matka je od rozvodu nepretržite výlučnou poberateľkou všetkých finančných dávok od štátu určených pre deti. Na príspevkoch na deti a daňovom bonuse tak podľa otca poberá momentálne vyše 1100 Eur ročne, pričom táto suma je podľa neho každoročne valorizovaná.
5.4 K argumentu že X sa vyjadril že chce byť u neho 4 dni, otec maloletých detí uviedol, že s týmto sa podrobne vysporiadal súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku v bode 6. Aj podľa správy ide podľa otca maloletých detí len o prvú časť výpovede, pričom následne po predložení tabuľky rozpisu dní a vysvetlení, že či takto to chce, K. jednoznačne odpovedal že nie - teda nie 4 dni. Zároveň sa konštatuje, že K. bol už pri príchode smutný, vážny, napätý. V tejto súvislosti chcel otec maloletých detí upozorniť, že už z vyššie opisovaných telefonátov má jednoznačnú vedomosť, že matka pôsobí na K. nátlakovo a snaží sa ho ovplyvňovať a rovnako smutne a vážne pôsobí podľa neho K. po niektorých telefonátoch. Tak ako už bolo naznačené v správe, otec maloletých detí chcel poukázať na vysokú pravdepodobnosť, že K.ovi bolo nakázané hovoriť o 4 dňoch. Je podľa otca maloletých detí vysoko nepravdepodobné, že by na takéto ad hoc číslo prišiel sám, čo sa nakoniec aj po doplňujúcich otázkach preukázalo.
5.5 K tvrdeniam matky o nespravodlivom usporiadaní starostlivosti počas prázdnin, otec maloletých detí uviedol, že ide o exaktné usporiadanie, ktoré stanovil súd prvej inštancie a ktorého sa pridržiaval, pretože je to jediný možný spôsob. Otec maloletých detí na záver poukázal aj na skutočnosť, že matka deti ani nepreberá, ani ich neodovzdáva, hoci to má nariadením súdu robiť a hlavne to odporúča aj psychológ. Ignoruje to podľa neho tri roky, po celý čas trvania striedavej starostlivosti. Otec maloletých detí zdôraznil, že si želá, aby deti mohli v kľude pokračovať v živote s oboma rodičmi. Aby sa podarilo obmedziť negatívne javy, ktoré narúšajú inak vynikajúci priebeh striedavej starostlivosti oboch rodičov. Hlavne, aby deti mali pocit istoty a pokoja, s tým, že ide o trvalé riešenie, ktoré už nebude neustále napádané. Matke maloletých detí želal veľa zdravia a pozitívneho myslenia.
6. Matka maloletých detí sa k vyjadreniu kolízneho opatrovníka podaním datovaným ku dňu 2.12.2019 vyjadrila, pričom uviedla, že s ním nesúhlasí a to kvôli spôsobu akým otec maloletých detí chápe a realizuje striedavú starostlivosť a akým spôsobom striedavá starostlivosť vplýva na psychiku, duševný vývoj a zdravie maloletých detí. Matka maloletých detí poukázala na skutočnosť, že problémy s realizáciou striedavej starostlivosti boli hneď od začiatku ako bola nariadená súdom. Podľa matky maloletých detí pracovníčky Úradu práce sociálnych vecí a rodiny nikdy neriešili vec komplexne a to napríklad tak, že by sa snažili zistiť či došlo k náprave, resp. eliminácii problému. Podobne psychologička F.. E. X. z referátu poradensko-psychologických služieb, podľa matky maloletých detí vedela okrem iného napr. skutočnosť, že otec strávil dva po sebe nasledujúce roky jarné prázdniny s deťmi, napriek tomu, že si deti majú rodičia každý rok striedať, ale za dva roky ani len nevyzvala otca, aby vec spravodlivo napravil. Na záver matka maloletých detí poukázala na správu Úradu práce sociálnych vecí a rodiny zo dňa 11.7.2019 v ktorej je zdokumentovaný pohovor detí so psychológom, ktorý sa uskutočnil dňa 3.7.2019 na ktorom sa mal. K. vyjadril, že chce byť týždeň u nej a následne 3 až 4 dni u otca. Matka maloletých detí konštatovala, že vyjadrenie detí treba podľa zákona ako aj Dohovoru o právach dieťaťa rešpektovať a preto trvala na svojom návrhu usporiadania starostlivosti o mal. deti tak ako to uviedla vo svojom odvolaní.
7. Matka maloletých detí sa podaním datovaným ku dňu 9.12.2019 vyjadrila aj k osobnému vyjadreniu otca maloletých detí ako aj jeho právnej zástupkyne k jej odvolaniu, pričom uviedla, že keď si preštudovala osobné vyjadrenie otca k danej veci, prišla k záveru, že je to ako keď ,,zlodej kričí chyťte zlodeja“. Matka ďalej poukázala na situáciu, keď mal otec maloletých detí konfliktnú situáciu s jej priateľom F. V.. Matka maloletých detí konštatovala, že otec maloletých detí chce všetkým prikazovať, zakazovať a nariaďovať, pričom žiada, aby to bolo ošetrené aj súdnou cestou, čím si podľa nej vytvorí alibi a zbaví sa zodpovednosti za svoje konanie pred deťmi.
7.1 K vyjadreniu právnej zástupkyni otca maloletých detí, matka len stručne uviedla, že sa v ňom nenachádzajú nijaké nové skutočnosti, ktoré by jej doteraz neboli známe. Právna zástupkyňa otca sa podľa nej hrá so slovíčkami, vyberá ich z kontextu a používa len to čo sa jej hodí na obhajobu otca. Tiež sa podľa matky maloletých detí stále opiera len o znalecký posudok, vypracovaný v roku 2016, hoci okresný súd uviedol, že tento posudok už nie je aktuálny a bol vypracovaný za iných podmienok aké sú teraz. Matka maloletých detí trvala na svojom návrhu usporiadania starostlivosti o maloleté deti tak ako to uviedla vo svojom odvolaní.
8. Otec maloletých detí sa podaním datovaným ku dňu 30.12.2019 k vyjadreniu matky maloletých k jeho vyjadreniu vyjadril, pričom uviedol, že v ostatnom vyjadrení matky nenašiel žiadne nové ani podstatné skutočnosti, ktoré by súviseli s rozhodnutím súdu o zverení detí do starostlivosti oboch rodičov.
Otec maloletých detí sa ďalej vyjadril ku udalosti, ktorú mal s priateľom matky maloletých detí. Za problém považoval postoj matky, ktorá takéto situácie vytvára. Ďalej otec maloletých detí uviedol, že nedošlo k žiadnej zmene v skutočnostiach, ktoré jediné videl ako problémové pri priebehu starostlivosti a síce, že matka naďalej osobne nepreberá ani neodovzdáva deti tak ako to je stanovené súdom, čoho význam zdôrazňoval aj znalec; matka maloletých detí naďalej každovečerne zaťažuje mladšieho syna telefonátmi, prípadne sa ho snaží pod rôznymi zámienkami vylákať z domu a narušuje tak čas, ktorý on trávi spolu s deťmi; matka maloletých detí sa podľa neho zrejme nezúčastňuje psychologického poradenstva, ktoré jej bolo nariadené s cieľom pomôcť. Podľa otca maloletých detí sa deti opakovane vyjadrili, že momentálna forma starostlivosti im vyhovuje tak ako prebieha už tri roky, pričom naposledy tak urobili aj v júli 2019. Až na uvedené nevhodné zásahy matky, je podľa otca maloletých detí priebeh starostlivosti bezproblémový a k zjavnej spokojnosti a prospechu detí.
9. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
10. Podľa § 1 CMP, podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
10.1 Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10.2 Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10.3 Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10.4 Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
10.5 Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práva povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
11. Odvolací súd po preskúmaní veci uvádza, že v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným vo výroku odvolaním napadnutého rozsudku, ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto v plnom rozsahu poukazuje. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k názoru, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu matky maloletých detí A. na zmenu výchovného prostredia detí prihliadol na záujem maloletých detí, pričom dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s podstatnými námietkami matky maloletých detí uplatnenými v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom matka detí v odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci.
12. V zmysle ustanovenia § 26 Zákona o rodine v spojení s ustanovením § 121 CMP, dohody a súdne rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností možno zmeniť ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenia okolnosti, ktoré boli rozhodujúce pre doterajšiu úpravu, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno-právnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výkon rodičovských práva povinností za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane rodičov maloletého dieťaťa, na strane maloletého dieťaťa alebo objektívne - vývojom objektívnych okolností.
13. Úprava práv a povinností rodičov k maloletým deťom sa uskutočňuje podľa stavu zisteného v čase rozhodovania súdu. Po tejto úprave však môžu nastať zmeny tak v pomeroch rodičov, ako aj v pomeroch
maloletých detí, odôvodňujúce zmenu pôvodného rozhodnutia súdu, príp. dohody rodičov, pričom iba zmena závažnejšieho charakteru môže byť dôvodom na zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia alebo dohody rodičov. Zmena pomerov môže spočívať v rôznych okolnostiach, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska záujmu maloletých detí. Pri úvahe o tom, či sa má zmeniť predchádzajúce rozhodnutie súdu alebo dohoda rodičov, treba mať na zreteli záujem dieťaťa na jeho riadnej výchove, pri rešpektovaní stálosti výchovného prostredia. Zmena doterajšieho výchovného prostredia je odôvodnená najmä vtedy, keď doterajšie výchovné prostredie už nezabezpečuje priaznivé podmienky pre plnohodnotný vývoj a rozvoj maloletého dieťaťa. Základným predpokladom pre zmenu pôvodného rozhodnutia súdu alebo dohody rodičov je, že od pôvodného rozhodnutia alebo dohody rodičov došlo k takej zmene pomerov, ktorá vyžaduje zmenu pôvodnej úpravy, zohľadňujúc pritom primárne záujem maloletého dieťa.
14. Zo spisu odvolací súd zistil, že naposledy bolo medzi maloletými deťmi a ich rodičmi upravené výchovné prostredie rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 12P/86/2015 zo dňa 9.3.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14CoP/43/2017 zo dňa 5.9.2017, ktorý potvrdil rozsudok okresného súdu ako vecne správny s výnimkou časti upravujúcej styk počas Vianoc, Nového roka, Veľkonočných sviatkov a letných prázdnin, kde odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil. Predmetným rozhodnutím okresného súdu v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu boli maloleté deti A. zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 25.10.2017. Matka detí podala návrh na zmenu výchovného prostredia na súd prvej inštancie dňa 07.11.2017, teda len pár dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o zverení maloletých detí A. do striedavej osobnej starostlivosti. Striedavá osobná starostlivosť o maloletého K. a K. sa realizuje od roku 2017, maloletí majú blízky vzťah a silné citové väzby k obom rodičom. Rovnako obaja rodičia majú k maloletým deťom harmonický vzťah, ktorý vytvára priestor k napĺňaniu emocionálnych potrieb detí. Vzťah medzi rodičmi je disharmonický, pretrvávajú medzi nimi konflikty ohľadne nejednotného výchovného štýlu a problémy vo vzájomnej komunikácii.
15. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že po zrušení a vrátení veci súdu prvej inštancie odvolacím súdom v tejto veci, súd prvej inštancie doplnil dokazovanie takým spôsobom, že nariadil Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica (ďalej aj ,,ÚPSVaR“), aby za prítomnosti psychologičky referátu poradensko - psychologických služieb vykonal pohovor s maloletými deťmi A., ktorý pohovor mal byť zameraný na zistenie doterajšieho priebehu striedavej osobnej starostlivosti, ako aj jej vplyvu na vývoj maloletých detí A. (K. a K.) a na zistenie názoru maloletého K. a K. A., či im forma striedavej osobnej starostlivosti naďalej vyhovuje. Okresnému súdu bola doručená správa ÚPSVaR zo dňa 11. 7. 2019 o vykonaní pohovoru s maloletými deťmi A. bez prítomnosti rodičov, z ktorej vyplynulo, že maloletí považujú striedavú osobnú starostlivosť za problém rodičov. Striedavá osobná starostlivosť im v súčasnej dobe vyhovuje a až na malé výnimky sa v obidvoch domácnostiach cítia dobre. Na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 26. 9. 2019, okresný súd vypočul F.. X., ktorá viedla odborné poradenstvo s rodičmi maloletých detí a taktiež bola prítomná aj počas posledného rozhovoru kolízneho opatrovníka s maloletými deťmi, ktorý sa realizoval dňa 3. 7. 2019. Okresný súd si za účelom vykonania ďalšieho dokazovania vyžiadal aj zdravotnú dokumentáciu oboch maloletých detí za obdobie od 1. 1. 2017 až doposiaľ od ich všeobecného lekára MUDr. Vladimíra Ostatníka. Súdu prvej inštancie bola predložená zdravotná dokumentácia maloletého K. a maloletého K., z ktorej vyplynulo, že za uvedené obdobie maloleté deti A. netrpeli žiadnymi závažnými ochoreniami, ktoré by mali súvislosť s nedostatočnou osobnou starostlivosťou niektorého z rodičov. Súd prvej inštancie si taktiež vyžiadal správu od Mgr. Emila Bullu, psychológa, ktorého mala navštevovať matka detí. Súd prvej inštancie navyše zistil, že došlo k podstatnej zmene skutkových okolností, a to, že otec maloletých detí sa presťahoval z X. do Z. B. (bydliska detí), čo maloleté deti A. vnímali pozitívne, tak ako to vyplýva z ich vyjadrenia počas rozhovoru na ÚPSVaR dňa 3. 7. 2019 a pomáhali otcovi so sťahovaním. Uvedenú skutočnosť považuje odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie za podstatnú z toho dôvodu, že vzdialenosť bydlísk rodičov je jedným z faktorov, ktorý sa hodnotí pri nariadení striedavej osobnej starostlivosti, pri ktorej je vyslovene žiaduce z dôvodu stability výchovného prostredia, aby táto vzdialenosť bydlísk oboch rodičov bola, pokiaľ možno, čo najkratšia. Napokon, tak ako správne uviedol aj súd prvej inštancie, jedným z dôvodov pre podanie návrhu matky na zmenu úpravy styku bolo aj to, že deti v doterajšom bydlisku otca (X.) nikoho nemajú a nikoho nepoznajú. Presťahovaním otca do súčasného bydliska, zhodného s bydliskom maloletých detí A., uvedený dôvod na zmenu úpravy styku odpadol.
16. Po prejednaní odvolania matky detí odvolací súd uvádza, že na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na zmenu výchovného prostredia maloletých detí A., t.j. na zrušenie striedavej osobnej starostlivosti a na zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky. V prvom rade je potrebné konštatovať, že od poslednej úpravy rodičovských práv a povinností v roku 2017 nedošlo k žiadnej takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodného rozhodnutia súdu o zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo zistenia, že obaja rodičia maloletých detí majú vytvorené podmienky na riadnu starostlivosť o maloleté deti a že sa v starostlivosti otca nevyskytujú také závažné nedostatky, ktoré by opodstatňovali návrh matky na zmenu výchovného prostredia maloletých detí. Obaja rodičia majú vybudovaný štandardný vzťah k maloletým deťom, citová väzba medzi oboma rodičmi a maloletými deťmi je obojstranne pozitívna, obaja rodičia sú dôležitou súčasťou sociálneho a psychického vývoja maloletých detí - K. a K. A.. Za danej situácie je nepochybne v záujme maloletých detí, aby sa obaja rodičia naďalej rovnakým dielom podieľali na ich výchove, aby vzťahy detí k obom rodičom boli prehlbované a rozvíjané, keďže maloleté deti potrebujú k zdravému a harmonickému vývoju starostlivosť a lásku oboch rodičov.
17. Pokiaľ matka maloletých detí v úvode odvolania namietala, že jej nebol poskytnutý dostatočný priestor na prípravu na pojednávanie, konané na okresnom súde dňa 26. 9. 2019, nakoľko mala neskoro doručenú zápisnicu z predchádzajúceho pojednávania - 3 dni pred pojednávaním konaným na okresnom súde dňa 26. 9. 2019, odvolací súd k uvedenej odvolacej námietke matky detí uvádza, že matka maloletých detí A. mala dosť času pripraviť sa na pojednávanie konané na okresnom súde dňa 26.9.2019, nakoľko zo spisu odvolací súd zistil, že už dňa 29.7.2019 jej bolo doručené predvolanie na predmetné pojednávanie (č. l. 131 spisu). Z uvedeného je zrejmé, že od 29. 07. 2019 mala matka maloletých detí A. dostatok času na to, aby sa s predmetnou zápisnicou z predchádzajúceho pojednávania oboznámila, napr. aj nahliadnutím do spisu. Zo spisu v čase od doručenia predvolania na pojednávanie, až do konania pojednávania na okresnom súde dňa 26.9.2019 nevyplýva, že by matka detí doručenie predmetnej zápisnice urgovala, prípadne že bola v rámci prípravy na pojednávanie nahliadnuť do spisu. Pokiaľ matka maloletých detí v odvolaní ďalej namietala, že jej nebola súdom prvej inštancie oznámená možnosť klásť svedkyni F.. X. na pojednávaní konanom dňa 26. 9. 2019, kde F.. X. vypovedala otázky, odvolací súd uvádza, že zo zápisnice o pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 26.9.2019 zistil, že uvedená odvolacia námietka matky detí je účelová, nakoľko na predmetnom pojednávaní matka maloletých detí A. kládla svedkyni F.. X. množstvo otázok (č. l. 150 až 151 spisu), pričom bola o predvolaní uvedenej svedkyne na pojednávanie na predchádzajúcom pojednávaní, ktoré sa na okresnom súde konalo dňa 16.07.2019 (č. l. 126 spisu) vopred uvedomená. Z uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval vyššie uvedené námietky matky maloletých detí, obsiahnuté v bode 1 odvolania za dôvodné.
18. K odvolacej námietke matky detí, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia cituje nález Ústavného súdu Českej republiky, odvolací súd uvádza, že judikatúra súdov Českej republiky, vrátane judikatúry ústavného súdu nie je síce v zmysle ust. § 193 CSP právne záväzná, pôsobí však vzhľadom na podobné právne úpravy veľmi inšpiratívne svojou argumentačnou silou a je bežne v odôvodneniach rozsudkov súdov SR citovaná.
19. Pokiaľ matka detí v ďalšej časti odvolania poukázala na tú skutočnosť, že sa pred každým pojednávaním snažila s otcom dohodnúť, na čo otec detí nereflektoval, na základe čoho má za to, že došlo k porušeniu ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine, podľa ktorého súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností vždy prihliadne ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom a zverí dieťa do starostlivosti toho rodiča, ktorý je otvorený dohode a komunikácii, týkajúcej sa starostlivosti o deti, odvolací súd uvádza, že podľa ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine, „súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi“. Z citovaného ustanovenia Zákona o rodine jednoznačne nevyplýva, že súd zverí dieťa do starostlivosti výlučne tomu rodičovi, ktorý je otvorený dohode a komunikácii (dôležitý je najmä záujem dieťaťa/detí na výchove a starostlivosti zo strany
obidvoch rodičov), týkajúcej sa starostlivosti o deti, keď navyše nedostatočná komunikácia medzi rodičmi je záležitosť v prevažnej miere, až na zriedkavé výnimky, obojstranná, pričom súd prvej inštancie sa s matkou prezentovanou snahou o dohodu v odseku 25 odvolaním napadnutého rozsudku vysporiadal, keď uviedol, že matkou prezentovaná snaha dohodnúť sa s otcom detí sa vzhľadom na doterajší priebeh komunikácie rodičov detí javí ako nepresvedčivá.
20. Pokiaľ matka detí v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie neprihliadol na názor maloletých detí, odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu vyplýva, že v konaní bol zisťovaný názor maloletého K. a maloletého K., pričom práve názor detí zobral konajúci súd pri svojom rozhodovaní do úvahy a zamietnutie návrhu matky v odseku 22 v spojení s odsekom 25 odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku riadne vysvetlil.
21. Matka detí v odvolaní ďalej namietala, že súd prvej inštancie nezobral do úvahy zhoršený zdravotný stav detí od doby realizovania striedavej starostlivosti. Vo vzťahu k uvedenej odvolacej námietke matky detí odvolací súd poukazuje na odsek 11 odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom súd prvej inštancie uviedol podrobný výpis zo zdravotnej dokumentácie maloletých detí a na odsek 22 odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom súd prvej inštancie konštatoval, že po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou detí počas realizácie striedavej osobnej starostlivosti nezistil žiadnu spojitosť medzi ochoreniami detí a striedavou osobnou starostlivosťou, nakoľko ochorenia, ktoré detí prekonali počas realizácie striedavej osobnej starostlivosti boli bežné ochorenia primerané veku detí.
22. Odvolací súd s poukazom na rozhodnutie súdu prvej inštancie dodáva, že v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo preukázané, že by maloleté deti A. akýmkoľvek spôsobom trpeli počas striedavej osobnej starostlivosti; uvedenú formu osobnej starostlivosti počas opakovaných rozhovorov nevnímali negatívne. Opakovane bolo aj na základe ich výpovede preukázané, že ich vzťah s otcom je na veľmi dobrej úrovni.
23. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že v záujme detí spravidla je, aby boli v starostlivosti oboch rodičov, kde každý z nich poskytuje deťom láskyplnú starostlivosť a každý svojim dielom prispieva k osobnostnému vývoju detí. Preto akékoľvek obmedzenie tohto aspektu rodinného života musí byť riadne a starostlivo odôvodnené, teda musí sledovať legitímny cieľ najlepšieho záujmu detí a byť tomuto cieľu primerané. Základným zmyslom starostlivosti rodičov o deti musí byť vždy záujem detí (čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa). V tomto ohľade všeobecne platí, že súdne konanie má byť vedené a prijaté opatrenia majú byť učinené vždy v najlepšom záujme detí (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa).
24. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je potrebné uzavrieť, že od predchádzajúcej úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom A. (A. a I.), týkajúcej sa zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodnej úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom X. (X a X), tak ako to predpokladá ust. § 26 Zákona o rodine. Preto súd prvej inštancie po doplnení dokazovania správne rozhodol, keď zamietol návrh matky maloletých detí na zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti. Z uvedeného dôvodu odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane vecne správneho a odvolaním osobitne nenapadnutého výroku o náhrade trov konania (ako výroku závislého od hlavného výroku rozsudku), podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
26. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).