Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/70/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Zuzany Slušnej v právnej veci žalobcu ECOWA, a.s., so sídlom Včelárska 1, Prievidza, IČO 35 968 346, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Hovan a Hospůdka, s.r.o., so sídlom M. Gorkého 8, Spišská Nová Ves, IČO: 47 233 419 proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, IČO 42 499 500 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101765884/2019 zo dňa 19. júla 2019, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 100699927/2019 zo dňa 20.03.2019, ktorým žalobcovi podľa § 76 ods. 1 Daňového poriadku zamietol návrh na povolenie obnovy daňového konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. 102443261/2018 zo dňa 04.12.2018.

2. Ako vyplýva z rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správcu dane, dôvodom pre podanie návrhu na obnovu daňového konania je podľa žalobcu skutočnosť uvedená v § 75 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku, a to, že vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia žalobcu. Návrh žalobcu na povolenie obnovy daňového konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. 102443261/2018 zo dňa 04.12.2018 bol správcom dane a žalovaným vyhodnotený ako nedôvodný, nakoľko to, že si žalobca zásielku uloženú na pošte neprevzal, nie je dôvod na obnovu konania, pričom námietky týkajúce sa „zákazky Helske s.r.o.“ majú charakter námietok, ktoré si mal žalobca uplatniť v priebehu daňovej kontroly, vo vyjadrení k Protokolu a v odvolacom konaní a nie v návrhu na povolenie obnovy daňového konania.

3. Rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 102443261/2018 zo dňa 04.12.2018 bolo expedované dňa 05.12.2018 a v konečnom dôsledku bolo správcovi dane vrátené dňa 31.12.2018 z dôvodu, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote. K doručovaniu tohto rozhodnutia (rozhodnutia Daňového úradu Trenčín č. 102443261/2018 zo dňa 04.12.2018) správne orgány dopytom na Slovenskú poštu a.s. zistili, že predmetná zásielka bola doručovaná v zmysle poštových podmienok. Prvý neúspešný pokus o doručenie bol vykonaný dňa 06.12.2018 so zanechaním výzvy. Dňa 07.12.2018 bolo vykonané opakované doručenie so zanechaním oznámenia o uložení zásielky. Zásielka bola daňovému úradu vrátená z dôvodu jej neprevzatia v odbernej lehote dňa 31.12.2018.

4. K „zákazke Helske s.r.o.“ správca dane a žalovaný uviedli, že daňovou kontrolou bolo zistené nesprávne zaúčtovanie zákazkovej výroby, čo malo dopad na výsledok hospodárenia. Správca dane nespochybnil uskutočnenie „zákazky Helske s.r.o.“, ale jej účtovanie a spôsob rozpočítania výnosov a preto nemal dôvod predvolávať žalobcom navrhnutých svedkov. Správca dane podľa predložených, zaúčtovaných a skutočne vynaložených nákladov na túto zákazku vypočítal podľa stupňa dokončenia iný pomer výnosov, ktoré mali byť žalobcom zaúčtované v jednotlivých rokoch trvania zákazky. Vypočutie žalobcom navrhnutých svedkov v tejto súvislosti nebolo opodstatnené, nakoľko navrhovaní svedkovia nemohli svojou výpoveďou žiadnym spôsobom ovplyvniť správnosť účtovania, vypočítania a evidenciu nákladov za zdaňovacie obdobie roka 2015 na „zákazke Helske s.r.o.“, keďže všetky tieto skutočnosti boli zachytené v hlavnej knihe a v účtovnej uzávierke a nebolo ich možné spätne ovplyvniť.

5. K tvrdeniu žalobcu, že rozhodnutie malo byť v čase nazretia do spisu dňa 18.01.2019 a dňa 21.01.2019 už dávno zaplatené správca dane uviedol, že ide o mylné tvrdenie, nakoľko splatnosť vyrubenej dane nastala až dňa 05.02.2019 (žalobca totiž v návrhu na povolenie daňového konania tvrdil, že v čase, keď sa o existencii rozhodnutia Daňového úradu Trenčín č. 102443261/2018 zo dňa 04.12.2018 dozvedel, nielenže sa už nemohol voči tomuto rozhodnutiu odvolať, ale navyše zistil, že vyrubená daň už mala byť dávno zaplatená, lebo v tom čase už bola aj po lehote splatnosti).

6. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu. Uviedol, že výsledkom daňovej kontroly na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie kalendárny rok 2015 bolo vydanie rozhodnutia č. 102443261/2018 zo dňa 04.12.2018, ktorého uloženie Slovenskou poštou a.s. nebolo žalobcovi oznámené. Správca dane takto vyrubil žalobcovi rozdiel dane vo výške 24 090,57 euro. Žalobca sa o vydanom rozhodnutí dozvedel náhodou, lehota na podanie odvolania voči tomuto rozhodnutiu žalobcovi uplynula bez jeho akéhokoľvek zavinenia. V súlade s § 57 Daňového poriadku požiadal žalobca o povolenie odkladu platenia dane a súčasne podal aj návrh na obnovu daňového konania. Taktiež žalobca požiadal správcu dane o uznanie závažných dôvodov zmeškania lehoty a v ten istý deň urobil i zmeškaný úkon a podal proti rozhodnutiu č. 102443261/2018 zo dňa 04.12.2018 odvolanie.

7. Napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 101765884/2019 zo dňa 19. júla 2019 považuje žalobca za nezákonné z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia skutočností tvoriacich predmet konania o povolenie obnovy konania daňovej kontroly na dani z príjmov žalobcu za zdaňovacie obdobie 2015. Rozhodnutie je podľa žalobcu vydané na základe nedostatočne a neúplne vykonaného dokazovania a subjektívneho prijatia záverov so skresľovaním dôkazov pomocou pozmeňovania vyjadrení daňového subjektu a bez zistenia objektívnej pravdy. Rozhodnutie je taktiež nezákonné vzhľadom na porušenie , keď žalovaný nedodržal a konal nad rámec . Ďalším nedostatkom napádaného rozhodnutia je to, že pri jeho vydaní boli porušené základné zásady správy daní a rozhodnutie je taktiež nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalobca nakoniec tvrdí, že správca dane neviedol dokazovanie zákonným spôsobom a v prípade rozporov nevyužil ďalšie možnosti, ktoré mu zákon poskytuje, napr. konfrontáciu, pričom správca dane sa riadil úvahami, ktoré nezaložil na dôkazoch.

8. Na tomto mieste krajský súd poznamenáva, že v obsiahlej správnej žalobe (celkovo v rozsahu 50 strán) sú v prevažnej miere uvádzané skutočnosti a námietky vzťahujúce sa nie ku konaniu o obnove daňového konania, ale k daňovému konaniu k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie kalendárny rok 2015, ktoré bolo ukončené vydaním rozhodnutia č. 102443261/2018 zo dňa 04.12.2018. Žalobné body k napádanému rozhodnutiu žalovaného č. 101765884/2019 zo dňa 19. júla 2019 krajský súd zhrnul v bode 7 tohto rozsudku.

9. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že žalobca v správnej žalobe rozsiahlym spôsobom namieta priebeh daňovej kontroly na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2015 a vyjadruje sa aj k iným konaniam správcu dane, napr. k exekučnému konaniu, k zamietnutiu jeho návrhu na odpustenie zmeškania lehoty a pod., pričom k týmto námietkam sa žalovaný nevyjadruje, nakoľko predmetom konania v posudzovanom prípade je to, čo boli splnené podmienky na povolenie obnovy konania vo veci právoplatného rozhodnutia správcu dane č. 102443261/2018 zo dňa 04.12.2018. Žalovaný zdôraznil, že skutočnosti, ktoré žalobca uvádza vo svojej žalobe, a to rozdielne posúdenie účtovania zákazkovej výroby na „zákazke Helske s.r.o.“, odmietnutie zabezpečenia svedeckej výpovede konateľa tejto spoločnosti a účtovníčky žalobcu, nedostatočne zistený skutkový stav, či neúplné dokazovanie zo strany správcu dane, neprimeraný nátlak a takmer šikanózne chovanie zo strany

správcu dane, niekoľko súčasne prebiehajúcich kontrol a v neposlednom rade podľa žalobcu nezákonné doručenie rozhodnutia správcu dane č. 102443261/2018 zo dňa 04.12.2018 nie sú zákonnými dôvodmi pre povolenie obnovy konania. Takéto námietky si žalobca mohol a mal právo uplatniť v rámci daňovej kontroly, vyrubovacieho, príp. odvolacieho konania, pokiaľ by nezmeškal lehotu na podanie odvolania, príp. podnetom na preskúmanie rozhodnutia správcu dane č. 102443261/2018 zo dňa 04.12.2018 mimo odvolacieho konania. Žalovaný poukázal na to, že hoci žalobca podával návrh na povolenie obnovy daňového konania podľa § 75 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku, teda, že vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia žalobcu, z návrhu žalobcu nebolo zrejmé, o aké nové skutočnosti a dôkazy sa jedná. Vzhľadom k tomu bol žalobca zo strany správcu dane vyzvaný na odstránenie týchto nedostatkov. Žalovaný zdôraznil, že pre nové skutočnosti alebo dôkazy sa konanie obnoví len za predpokladu, že vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia a že ich daňový subjekt v pôvodnom konaní vôbec nepoznal alebo ich bez vlastného zavinenia nemohol uplatniť, avšak existovali už v čase, keď sa daňová vec prejednávala. Obnovou konania možno napraviť predovšetkým rozhodnutia, ktoré vychádzali z nepravdivých dôkazov, prípadne zo zistení skutkového stavu či za okolností, ktoré sa nemohli v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania. Žiadne takéto dôkazy ale žalobca nepredložil a ani žiadne takéto skutočnosti, ktoré by boli dôvodom pre povolenie obnovy konania, zistené neboli. Žalovaný zdôraznil, že obnovou konania nemožno napraviť ani neprevzatie zásielky v úložnej lehote, nakoľko sa rovnako nejedná o zákonný dôvod podľa § 75 ods. 1 Daňového poriadku. Pri doručovaní rozhodnutia Daňového úradu Trenčín č. 102443261/2018 zo dňa 04.12.2018, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2015 správca dane postupoval zákonným spôsobom a zásielka bola doručená v zmysle § 31 ods. 3 Daňového poriadku fikciou dňa 22. decembra 2018, a to napriek tomu, že sa žalobca o jej uložení nedozvedel. Žalovaný v závere svojho vyjadrenia skonštatoval, že v posudzovanom prípade zákonný dôvod na povolenie obnovy konania zistený nebol, a preto sa žalovaný stotožnil so záverom správcu dane uvedeným v rozhodnutí Daňového úradu Trenčín č. 100699927/2019 zo dňa 20.03.2019.

10. Žalobca v replike zotrval na svojich tvrdeniach obsiahnutých v správnej žalobe. Na rozdiel od žalovaného, žalobca trvá na skutočnosti, že v návrhu na obnovu daňovej kontroly predložil a uviedol správcovi dane také skutočnosti a dôkazy, ktoré nemohol počas daňovej kontroly uplatniť a ktoré bezpochyby mali a majú podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

11. Žalovaný v duplike v plnom rozsahu zotrval na svojich záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí ako i v stanovisku k žalobe s tým, že žalobca vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne nové skutočnosti.

12. Senát Krajského súdu v Trenčíne konajúci ako správny súd (§ 23 ods. 1 S.s.p.), v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 6 ods. 1 S.s.p.), ako vecne (§ 10 S.s.p.) a miestne príslušný na konanie (§ 13 ods. 1 S.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 S.s.p.) zisteného správnym orgánom (§ 119 S.s.p.), opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 177 ods. 1 S.s.p., v rozsahu (§ 182 ods. 1 písm. c/ S.s.p.) a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 134 ods. 1 S.s.p.), pokiaľ nejde o vady, na ktoré prihliada ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p.) a po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 S.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 S.s.p.), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 S.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu (§ 6 ods. 2, § 7 S.s.p.), vec prejednal a rozhodol na pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a/ S.s.p.) a po oboznámení sa so správnou žalobou, vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom súdneho a administratívneho spisu, súc viazaný právnym názorom kasačného súdu ( S.s.p.), dospel správny súd jednomyseľne ( ) k záveru, že nakoľko rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, a keďže v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil správny súd ani takú vadu, na ktorú má povinnosť prihliadať ex offo ( S.s.p.), nie je možné priznať správnej žalobe úspech a teda žaloba nie je dôvodná, preto verejne vyhláseným rozsudkom ( S.s.p.) vyslovil, že sa žaloba zamieta ( S.s.p.).

13. Podľa § 75 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku, daňové konanie ukončené právoplatným rozhodnutím, okrem rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie zmenilo alebo zrušilo mimo odvolacieho konania podľa § 77 ods. 3, sa obnoví na návrh účastníka konania alebo z úradnej moci, len ak vyšli

najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania.

14. Z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia je zrejmé, že obnova konania je jedným zo spôsobov preskúmania právoplatného rozhodnutia, pričom ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorý dáva účastníkovi konania možnosť po splnení zákonných podmienok opätovne prerokovať jeho vec, čo znamená, že napadnúť možno len právoplatné rozhodnutie. Obnovu konania však nemožno žiadať v prípade rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie zmenilo alebo zrušilo mimo odvolacieho konania (t.j. podľa § 77 ods. 3 pri preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania). Obnovou konania sa nemožno taktiež domáhať nápravy nesprávností procesnej povahy. Daňové konanie sa obnoví na návrh účastníka konania alebo z úradnej moci. Dôvodom pre obnovu konania môže byť okrem iného to, že vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, teda existovali, len účastník konania ich nemohol uplatniť.

15. Podľa § 179 ods. 1 S.s.p., ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len "opomenutý účastník"), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.

16. Podľa § 179 ods. 2 S.s.p., ak orgán verejnej správy bezdôvodne nedoručí rozhodnutie alebo opatrenie opomenutému účastníkovi, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu.

17. Podľa § 179 ods. 3 S.s.p., doručením uznesenia správneho súdu podľa odseku 1 orgánu verejnej správy sa zo zákona odkladajú účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku, ak osobitný predpis upravujúci konanie pred orgánom verejnej správy jeho podanie proti napadnutému rozhodnutiu alebo opatreniu pripúšťa. V takom prípade je opomenutý účastník oprávnený na podanie riadneho opravného prostriedku v lehote a za podmienok ustanovených osobitným predpisom a orgán verejnej správy je povinný o tomto riadnom opravnom prostriedku konať a rozhodnúť.

18. Podľa § 179 ods. 4 S.s.p., po právoplatnosti uznesenia podľa odseku 1 správny súd konanie zastaví. Správny súd zastaví konanie vždy aj vtedy, ak od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia do podania žaloby opomenutým účastníkom uplynuli viac ako tri roky.

19. Podľa § 179 ods. 5 S.s.p., opomenutý účastník môže opätovne podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy podľa odseku 1, len ak proti tomu nie je prípustný riadny opravný prostriedok, a v lehote počítanej od vykonania správnym súdom nariadeného doručenia.

20. Podľa § 179 ods. 6 S.s.p., ak proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy podľa odseku 1 je prípustný riadny opravný prostriedok, môže opomenutý účastník podať novú správnu žalobu proti rozhodnutiu o tomto opravnom prostriedku.

21. Podľa § 179 ods. 7 S.s.p., ak sa správny súd nestotožní s tvrdením opomenutého účastníka, vo veci ďalej koná.

22. Správna žaloba opomenutého účastníka predstavuje osobitný typ všeobecnej správnej žaloby. Aktívnu žalobnú legitimáciu na podanie tejto žaloby má fyzická alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že jej nebolo doručené rozhodnutie orgánu verejnej správy. Zákon výslovne ráta so situáciou, keď opomenutému účastníkovi nebolo doručované prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, v dôsledku čoho nemohol opomenutý účastník uplatniť svoje právo podať voči nemu riadny opravný prostriedok, pričom správny orgán v dôsledku toho považuje administratívne konanie v danej veci za (právoplatne) skončené na prvom stupni. Ak správny súd v takomto prípade vyhovie správnej žalobe opomenutého účastníka, uloží správnemu orgánu doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie, čím (po doručení prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu) vzniká opomenutému účastníkovi právo

na podanie riadneho opravného prostriedku. Tento riadny opravný prostriedok možno samozrejme podať v takej lehote a za takých podmienok, aké vyplývajú z právnej úpravy administratívneho konania, v ktorom bolo vydané napadnuté a následne doručené rozhodnutie správneho orgánu. Vo všeobecnosti pritom lehota začína plynúť odo dňa nasledujúceho po správnym súdom nariadenom doručení. Včasným a riadnym podaním riadneho opravného prostriedku dochádza k pokračovaniu v administratívnom konaní, ktoré správny orgán skôr považoval za právoplatne skončené. Správny orgán je povinný o podanom riadnom opravnom prostriedku konať a rozhodnúť. Ak právna úprava umožňuje vybavenie riadneho opravného prostriedku autoremedúrou, nie je vylúčený ani takýto postup. Proti rozhodnutiu o riadnom opravnom prostriedku môže opomenutý účastník samozrejme podať novú správnu žalobu.

23. Krajský súd po oboznámení sa s predmetnou vecou konštatuje, že medzi účastníkmi sú sporné dve hlavné otázky:

- či rozhodnutie správcu dane č. 102443261/2018 zo dňa 04.12.2018 bolo žalobcovi riadne doručené,

- či sa nápravy pochybenia v doručovaní rozhodnutia správcu dane možno domáhať obnovou daňového konania.

24. Krajský súd v bode 22 tohto rozsudku uviedol, že osoba, ktorá tvrdí, že jej nebolo doručené rozhodnutie správneho orgánu, je aktívne legitimovanou na podanie správnej žaloby opomenutého účastníka. V posudzovanom prípade žalobca opakovane namieta, že mu nebolo riadne doručené rozhodnutie správcu dane č. 102443261/2018 zo dňa 04.12.2018, keď jeho uloženie mu Slovenská pošta a.s. neoznámila. Uvedené tvrdenie (nedoručenie zásielky) žalovaný poprel s tým, že dopytom na Slovenskú poštu a.s. bolo zistené, že rozhodnutie správcu dane č. 102443261/2018 zo dňa 04.12.2018 bolo doručované v zmysle poštových podmienok, keď prvý neúspešný pokus o doručenie bol vykonaný dňa 06.12.2018 so zanechaním výzvy a dňa 07.12.2018 bolo vykonané opakované doručenie so zanechaním oznámenia o uložení zásielky, pričom zásielka bola daňovému úradu vrátená z dôvodu jej neprevzatia v odbernej lehote dňa 31.12.2018. Ktoré z uvedených tvrdení (tvrdenie žalobcu alebo tvrdenie žalovaného) sa preukáže ako pravdivé je potrebné skúmať samostatne, v osobitnom súdnom konaní, na základe podanej správnej žaloby opomenutého účastníka. V rámci tohto konania priestor na takýto prieskum nie je, nakoľko predmetom tohto konania je posúdenie splnenia zákonných podmienok na povolenie obnovy daňového konania. Ako už bolo vyššie uvedené, riadne doručenie rozhodnutia správneho orgánu je možné skúmať len na základe podanej správnej žaloby opomenutého účastníka, ktorá však podaná doposiaľ nebola. Až výsledok takéhoto konania dá odpoveď na to, či rozhodnutie správcu dane č. 102443261/2018 zo dňa 04.12.2018 bolo žalobcovi riadne doručené.

25. Vo vzťahu k druhej otázke krajský súd uvádza, že obnovou konania sa nemožno domáhať nápravy nesprávností procesnej povahy, a teda nemožno zjednávať nápravu, ak došlo k pochybeniu pri doručení rozhodnutia správneho orgánu. Na odstránenie takéhoto pochybenia slúži práve správna žaloba opomenutého účastníka, ktorú však (ako už bolo vyššie uvedené) žalobca doposiaľ nepodal. Správca dane a žalovaný správne uviedli, že pre nové skutočnosti alebo dôkazy sa konanie obnoví len za predpokladu, že vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia a že ich daňový subjekt v pôvodnom konaní vôbec nepoznal alebo ich bez vlastného zavinenia nemohol uplatniť, avšak existovali už v čase, keď sa daňová vec prejednávala, teda obnovou konania možno napraviť predovšetkým rozhodnutia, ktoré vychádzali z nepravdivých dôkazov, prípadne zo zistení skutkového stavu či za okolností, ktoré sa nemohli v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania. Krajský súd zhodne s názorom žalovaného a správcu dane dospel k záveru, že skutočnosti, ktoré by boli dôvodom pre povolenie obnovy daňového konania žalobca neuviedol. Takouto skutočnosťou (ako už bolo vyššie uvedené) rozhodne nie je tvrdenie žalobcu o nezákonnom doručení rozhodnutia správcu dane č. 102443261/2018 zo dňa 04.12.2018. Pokiaľ správca dane svojím rozhodnutím zamietol návrh žalobcu na povolenie obnovy daňového konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. 102443261/2018 zo dňa 04.12.2018 a žalovaný toto rozhodnutie správcu dane ako vecne správne potvrdil, oba správne orgány podľa názoru krajského súdu rozhodli v súlade so zákonom. Z právneho hľadiska žalobca nesplnil zákonné predpoklady pre povolenie obnovy daňového konania podľa § 75 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku.

26. Žalobná námietka nezákonného doručenia rozhodnutia správcu dane č. 102443261/2018 zo dňa 04.12.2018 nie je dôvodná z dôvodov, ktoré sú bližšie popísané v bodoch 24 a 25 tohto rozsudku. Jednoducho povedané, ak niekto tvrdí, že mu ako účastníkovi administratívneho konania nebolo

doručené rozhodnutie, musí na súd podať správnu žalobu opomenutého účastníka, nie toto pochybenie riešiť využitím inštitútu obnovy konania.

27. Rovnako je irelevantné pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101765884/2019 zo dňa 19. júla 2019, či žalobca požiadal o povolenie odkladu platenia dane, či žalobca požiadal o uznanie závažných dôvodov zmeškania lehoty ako i to, že voči rozhodnutiu správcu dane č. 102443261/2018 zo dňa 04.12.2018 podal odvolanie.

28. Nie je dôvodná ani žalobná námietka, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a že je nepreskúmateľné. Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, žalovaný na prejednávanú vec správne aplikoval ust. § 75 Daňového poriadku, toto ustanovenie správne vyložil a taktiež dospel k správnemu záveru, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre povolenie obnovy daňového konania. V odôvodnení žalovaný jasne sformuloval záver, prečo návrh žalobcu na obnovu daňového konania nie je dôvodný, teda dôvody rozhodnutia správneho orgánu sú zrejmé, jednoznačné, v žiadnom prípade nie nezrozumiteľné a nepreskúmateľné.

29. Taktiež neobstojí ani námietka nedostatočne vykonaného dokazovania a neúplne zisteného skutkového stavu. Pre posúdenie dôvodnosti návrhu na povolenie obnovy daňového konania nie je spravidla nutné vykonávať rozsiahle dokazovanie. Krajský súd je toho názoru, že správca dane a žalovaný pre posúdenie dôvodnosti návrhu žalobcu na povolenie obnovy daňového konania mali dostatočný skutkový podklad. Je potrebné si uvedomiť, že správca dane rozhodujúci o dôvodnosti návrhu na povolenie obnovy daňového konania posudzuje len to, či v danom prípade existujú zákonné dôvody pre povolenie daňovej kontroly. Keďže v posudzovanom prípade takéto dôvody absentovali, nemohol správca dane rozhodnúť inak, len návrh žalobcu na povolenie obnovy daňového konania zamietnuť. Následne aj žalovaný, ktorý potvrdil rozhodnutie správcu dane, rozhodol v súlade so zákonom.

30. Námietky žalobcu spočívajúce v tvrdení, že správne orgány skresľovali dôkazy, pozmeňovali vyjadrenia, nezisťovali objektívnu pravdu, konali nad rámec zákona, porušovali zásady správy daní, neviedli dokazovanie zákonným spôsobom, nemajú taktiež opodstatnenie. Tieto skutočnosti, ktoré žalobca uvádza vo svojej žalobe nie sú zákonnými dôvodmi pre povolenie obnovy konania a takéto námietky si žalobca mohol a mal právo uplatniť v rámci daňovej kontroly, vyrubovacieho konania, príp. podnetom na preskúmanie rozhodnutia správcu dane č. 102443261/2018 zo dňa 04.12.2018 mimo odvolacieho konania a v prípade úspechu správnej žaloby opomenutého účastníka i v rámci odvolacieho konania. 31. Podľa § 190 S.s.p., ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

32. Pretože správny súd v prejednávanej veci ustálil, že napadnuté rozhodnutie ako i konanie mu predchádzajúce sú v súlade so zákonom a pretože žalobné námietky (žalobu) vyhodnotil ako nedôvodné, za použitia vyššie citovaného ustanovenia § 190 S.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a žalobu zamietol.

33. Žalovaný bol v konaní úspešný, avšak v danej veci nevyšli najavo skutočnosti, pre ktoré by bolo možné spravodlivo žiadať priznanie náhrady trov konania žalovanému, preto správny súd rozhodol tak, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva (§ 168 S.s.p.).

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 ( veta prvá S.s.p., veta posledná ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).