Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-383-2019.pdf
PDF · 81.44 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/383/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členov senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Táne Veščičikovej a v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: M. M., nar. XX.X.XXXX, bytom v Č.K., M. XX o zaplatenie 3.742,59 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice- okolie zo dňa 26.3.2019, č.k. 10Csp/83/2018-96 v spojení s opravným uznesením zo dňa 24.10.2019, č.k. 10Csp/83/2018-118 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom v spojení s opravným uznesením zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 3.402,59 eur s prísl., bližšie špecifikovaným vo výroku I. rozsudku do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť žalobcovi úrok z úveru do 22.2.2018 v sume 180,83 eur a úrok z omeškania vo výške 2,53 eur, poplatky v sume 3,42 eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a konanie v časti o zaplatenie 340,00 eur zastavil. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku osobitným uznesením.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 3.742,59 eur s prísl. titulom plnenia zmluvy o úvere.
3. Súd prvej inštancie zastavil konanie o zaplatenie 340,00 eur v súlade s § 144 a § 145 ods. 2 C.s.p. po tom, ako žalobca zobral v tejto časti žalobu späť.
4. Pokiaľ ide o žalobu v zostávajúcej časti, po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z., § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/ zák. č. 129/2010 Z.z., § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 4 písm. a/, ods. 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka čl. 3 ods. 1, čl. 5, čl. 6 odsek 1 Smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 vzal za preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 14.12.2015 Úverovú zmluvu č. XXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému peňažné prostriedky vo výške 4.300,00 eur na ním určený účet. Tento úver sa žalovaný zaviazal splácať v 108 pravidelných mesačných splátkach po 69,86 eur mesačne, pri RPMN vo výške 16,05%, priemernej RPMN vo výške 15,55%, fixnej ročnej úrokovej sadzbe vo výške 13,90%, s poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 129,00 eur, celý úver mal zaplatiť do 20.11.2024 vo výške 7.673,88 eur. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, a preto bol dňa 22.02.2018 písomne vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru do 04.03.2018. Žalovaný na túto výzvu nereagoval. Na základe uvedeného
žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 3.742,59 eur, úrok vo výške 180,83 eur, úrok z omeškania v sume 2,53 eur, úrok 13,90% ročne z nezaplatenej istiny od 23.02.2018 do zaplatenia.
5. Daný zmluvný vzťah súd prvej inštancie posudzoval ako vzťah spotrebiteľský. Z výsledkov vykonaného dokazovania uzavrel, že návrh žalobcu o zaplatení istiny vo výške 3.402,59 eur, úroku z úveru do dňa zosplatnenia vo výške 180,83 eur, úroku z omeškania do dňa zosplatnenia vo výške 2,53 eur, poplatkov vo výške 3,42 eur a úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.402,59 eur od 17.1.2019 do zaplatenia vrátane čiastkových úhrad z omeškania podľa jednotlivých splátok uhradených po podaní žalobného návrhu a úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 180,83 eur od 23.2.2018 do zaplatenia je dôvodný, preto žalobe v tejto časti vyhovel tak, ako vyplýva z výroku I a II rozsudku.
6. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zmluvné úroky po zosplatnení úveru, ku ktorému došlo 22.2.2018, súd tento nárok posúdil ako nedôvodný a žalobu v tejto časti zamietol.
7. V tej súvislosti poukázal na viacero rozhodnutí krajských súdov, § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a dôvodovú správu k novele Občianskeho zákonníka vykonanú zák. č. 106/2014 Z.z., z ktorých vyplýva, že po jednorazovom zosplatnení úveru zaniká nárok veriteľa na úroky za čas, za ktorý by mala úverová zmluva ešte trvať bez výhody postupného splácania dlhu spotrebiteľom v splátkach. Po jednorazovom zosplatnení dlhu tak veriteľovi zostáva nárok len na úroky z omeškania, ktorými sa bude úročiť celá výška dlhu spotrebiteľa, ktorá sa ustálila v dôsledku uplatnenia práva na jednorazové zosplatnenie úveru.
8. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 C.s.p..
9. Proti tomuto rozsudku, a to voči jeho zamietajúcemu výroku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok v tomto výroku zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalobca vyslovil nesúhlas s názorom súdu prvej inštancie, žeby mu nevznikol nárok na zmluvné úroky po zosplatnení úveru. V tej súvislosti poukázal na § 502 ods. 1, § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka a viacero rozhodnutí krajských súdov, ktoré v odvolaní aj detailnejšie cituje, z obsahu ktorých vyplýva, že úrok ako odplata za užívanie poskytnutých peňažných prostriedkov patrí veriteľovi za celú dobu ich užívania, teda až do doby ich skutočného vrátenia. V súvislosti s novelou č. 106/2014 Z.z. z roku 2013 uviedol, že táto nebola nikdy legislatívne prijatá. Pokiaľ by bol prijatý názor súdu prvej inštancie znamenalo by to, že omeškanie so splácaním by zvýhodňovalo dlžníka, ak by počas omeškania mal veriteľ nárok len na úrok z omeškania a nemal by nárok na zmluvný úrok, ktorý je zvyčajne vyšší než sankčný úrok z omeškania. Samotné zosplatnenie úveru neznamená, že veriteľ má požičané prostriedky k dispozícii. Pokiaľ dlžník úver nesplatí ani po vyhlásení predčasnej splatnosti veriteľom, požičané prostriedky má stále k dispozícii dlžník a tieto môže užívať a realizovať ich úžitkovú hodnotu. Vzhľadom na všetky tieto uvedené skutočnosti má odvolateľ za to, že jeho odvolanie je dôvodné.
10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.
11. Rozsudok je v napadnutej zamietavej časti vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 22.7.2020 o 9,30 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené dňa 14.7.2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p.
13. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že namietaný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. nie je naplnený.
14. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutej časti, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na argumenty uvádzané žalobcom v odvolaní, preto odvolacie námietky žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku v napadnutej časti.
15. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že vychádzajúc z ust. § 497 Obch. zákonníka veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu. Následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť (iba) úroky z omeškania. Po zosplatnení úveru vzniká veriteľovi právo (len) na úrok z omeškania v súlade s § 369 Obch. zákonníka. Takýto záver je podľa názoru odvolacieho súdu logický, pretože v opačnom prípade by došlo ku kumulácii nepriaznivého postihu dlžníka ako spotrebiteľa, vo vzťahu ku ktorému by sa požadovalo zaplatenie úrokov z úveru a úrokov z omeškania súčasne. Takýto postup by predstavoval neúmernú a neprijateľnú záťaž pre dlžníka ako spotrebiteľa. V tej súvislosti poukazuje odvolací súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 59/1998 a na obdobnú judikatúru v tejto oblasti (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obo 143/1998, uznesenie Ústavného súdu SR IV ÚS 476/2012 zo dňa 18.9.2012).
16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v zamietavej časti ako vecne správny.
17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).