Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-7P/13/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľa: A. E., H.. XX.XX.XXXX, C. O. X, K., zast. advokátom JUDr. Jánom Pekarom, AK so sídlom Potočná 191/39, Skalica proti jeho manželke: Q.R. E., rod. U., H.. XX.XX.XXXX, C. O. X, K., o návrhu na rozvod manželstva a úprave práv a povinností k mal. deťom: Q. E., H.. XX.XX.XXXX a N. E., H.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, takto

rozhodol:

Súd manželstvo navrhovateľa A. E., H.. XX.XX.XXXX a jeho manželky Q. E.Č., Q.. U., H.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Skalici, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Skalica , vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX rozvádza.

Súd zveruje mal. Q. E.É., H.. XX.X.XXXX na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

Matka je povinná platiť výživné na mal. Q. mesačne sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa zákona číslo v znení neskorších predpisov, a to mesačne s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku , vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca.

Matka je oprávnená stýkať sa s mal. Q. neobmedzene.

Súd zveruje mal. N. E., H.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorí sú oprávnení počas svojho výkonu tejto starostlivosti zastupovať maloletú a spravovať jej majetok s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.

Striedavá osobná starostlivosť sa bude realizovať takto:

„Matka aj otec sú povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. N. striedavo, v jednotýždňových intervaloch opakovane, pričom prvú nepárnu nedeľu od právoplatnosti tohto rozsudku preberá mal. N. do osobnej starostlivosti otec.

Otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú so začiatkom nepárnu nedeľu o 17.00 hod, s tým že v tomto čase začne styk dieťaťa s otcom a končí s matkou. Matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú so začiatkom v párnu nedeľu o 17.00 hod, s tým že v tomto čase začne styk dieťaťa s matkou a končí s otcom.

Otec je povinný maloletú v stanovenom čase prevziať v bydlisku matky a matka je povinná maloletú prevziať v stanovenom čase v bydlisku otca. Každý z rodičov je povinný v stanovenom čase odovzdať maloletú do osobnej starostlivosti druhého rodiča s jeho osobnými vecami a riadne ju pripraviť.

Súd ukladá povinnosť obom rodičom vzájomne spolupracovať pri starostlivosti o mal. N., vzájomne sa informovať o zdravotnom stave a školských výsledkoch maloletej a poskytovať si všetky úradné doklady týkajúce sa maloletej počas osobnej starostlivosti, a to tomu rodičovi, ktorý má určený styk s dieťaťom.“

Súd určuje, že otec mal. N. je oprávnený poberať daňový bonus na maloletú i počas realizácie striedavej osobnej starostlivosti.

Súd určuje, že matka mal. N. je oprávnená poberať rodinné prídavky na maloletú i počas realizácie striedavej osobnej starostlivosti.

Súd výživné na mal. N. rodičom neurčuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 31.01.2020 domáhala rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností rodičov k mal. deťom na čas po rozvode s tým, aby boli deti zverené do jeho osobnej starostlivosti, matke detí určiť na každé dieťa minimálne výživné, styk matky s deťmi neupraviť.

2. Navrhovateľ na podanom návrhu trval. Na prvom pojednávaní žiadal zveriť Q. len jemu a styk s matkou neupravovať vzhľadom na jeho vek; mal. N. žiadal zveriť do striedavej osobnej starostlivosti. Manželka navrhovateľa nesúhlasila s rozvodom , avšak pri rozhovore kolíznemu opatrovníkovi uviedla, že v prípade rozvodu by zvažovala u detí striedavú osobnú starostlivosť ( uvedené na čl. 45 v spise).

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a jeho manželky, výsluchom detí za prítomnosti ich kolízneho opatrovníka, vyjadrením kolízneho opatrovníka detí, sobášnym listom, rodnými listami detí, daňovým priznaním otca za rok 2019 , výplatnými páskami matky, správou Mesta Skalica, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

4. Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX. U oboch sa jedná o prvé manželstvo. Navrhovateľ i jeho manželka sú slovenskej štátnej príslušnosti. Z ich manželstva sa narodili tri deti, pritom dve sú doposiaľ maloleté. Posledné spoločné bydlisko mali na adrese: O. X, K.. Ani jeden z účastníkov nemá inú vyživovaciu povinnosť.

5. Navrhovateľ s Q. E. uzatvárali manželstvo po 6 ročnej známosti, keď bola menovaná tehotná. Podľa vyjadrenia navrhovateľa mienil požiadať o rozvod už pred rokom, vtedy mal inú známosť, chcel zmeniť prácu, odsťahovať sa s deťmi do Bratislavy, kde mal nájdené bývanie, prácu aj miesta v škole pre deti. S manželkou sa ale dohodol, že sa pokúsia o obnovenie spolužitia. V priebehu posledného roka sa však v ich manželstve nič nezmenilo. V čase podania návrhu navrhovateľ uvádzal, že spolu intímne nežijú viac ako tri mesiace. Podľa jeho názoru sa časom navzájom úplne odcudzili. Jeho vzťah k manželke postupne ochladol, v súčasnosti je pre neho len cudzím človekom. Navrhovateľ tvrdí, že nemá s manželkou žiadne spoločné záujmy a netrávia spolu žiaden čas. Podľa navrhovateľa nie je žiadny predpoklad, aby sa ich manželstvo obnovilo. V súčasnosti žijú síce v jednej domácnosti, ale ako dvaja cudzí ľudia. Manželstvo si podľa neho neplní už žiadnu zo svojich funkcií. Ich city vzájomne ochladli. Podľa navrhovateľa nedokáže s manželkou už komunikovať ani o bežných veciach a ich hádkami trpia najmä deti. Navrhovateľ odmietol návrh kolízneho opatrovníka a súdu, aby absolvoval manželskú poradňu. Jasne sa vyjadril, že nemieni zostať v takom nefunkčnom vzťahu s manželkou. Dodal, že pred rokom a pol manželke povedal o jeho myšlienke na rozvod, ak sa nepolepší ( pr. nebude ostávať s deťmi počas ich choroby).

6. Podľa navrhovateľa má inú intímnu známosť už 1 a pol roka. Maloletá dcéra o jeho priateľke vie, chodili spolu aj na výlety. Jeho syn o priateľke vie taktiež. Za hlavný dôvod rozpadu manželstva považuje to, že si manželkou už nerozumejú, nevedia si nájsť spoločnú reč. Podľa navrhovateľa chodí s deťmi na výlety a na dovolenky, ale odmieta ísť s manželkou. Ako dôvod odmietania spoločných výletov uviedol, že ona má zbytočné reči a tiež iní nechcú, aby s nimi chodila. Ako ďalší dôvod rozvodu považuje to, že jeho manželka mu všetky veci ohľadom rodiny zhruba 5 rokov necháva na starosti. Ako príklad uviedol, že väčšinou on chodil s deťmi k lekárom, zostáva s nimi doma pre ich choroby, ale ako živnostník potom

nemal príjem. Podľa jeho tvrdenia jeho manželka nemala čas s nimi ostať doma, ak boli detí choré. Taktiež väčšinou on nakupuje veci do domácnosti.

7. Navrhovateľ doposiaľ býva s manželkou a ich spoločnými deťmi v jednom dome, ktorý je vo vlastníctve matky navrhovateľa. Navrhovateľ platí mesačne vodu 25 eur, internet a Magio TV v sume 44,06 eur, koncesionársky poplatok (rozhlas a TV) v sume 4,64 eur, plyn 114,80 eur. elektrina 120 eur . Ďalej platí hypotéku mesačne po 88 eur, čerpanú na rekonštrukciu domu. Ďalej spláca spotrebiteľský úver mesačne po 175 eur, deťom poistky mesačne celkovo 50 eur. Matka navrhovateľa mu prispieva na poplatky mesačne sumou 100 eur.

8. Navrhovateľ pracuje ako živnostník v oblasti elektroinštalácií a podľa jeho tvrdenia má čistý mesačný príjem 900 eur. Z obsahu potvrdení daňového úradu Trnava mal súd preukázané, že navrhovateľ ako daňový subjekt podal za rok 2019 daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby a vykázal v ňom: príjmy zo živnosti 15 903 eur, výdavky zo živnosti 12.062,59 eur, čiastkový základ dane 3.840,41 eur, základ dane pred znížením o NČZD v sume 3.840,41 eur, základ dane po znížení NČZD v sume 0 eur, daň a daň zníženú o daňový bonus 0 eur . V daňovom priznaní za rok 2018 uvádzal: príjmy zo živnosti 17.418,40 eur, výdavky zo živnosti 13.026,23 eur, čiastkový základ dane 4.392,17 eur, základ dane pred znížením o NČZD v sume 4.392,17 eur, základ dane po znížení NČZD v sume 562,15 eur, daň 106,80 eur a daň zníženú o daňový bonus 0 eur .

9. Manželka navrhovateľa nesúhlasí s rozvodom. Návrh na rozvod nebrala vážne a myslela, že ho navrhovateľ zoberie späť. Ďalej uviedla, že navrhovateľ bol stále na mobile a ona bola potom žiarlivá. Tiež jej nechce odpustiť, že stále všetko ( v rodine, domácnosti) vybavuje len on. Na prvom pojednávaní ( 30.4.2020) potvrdila súdu, že intímne s manželom nežije už 4 mesiace, aj keď z jej strany bola snaha. Potvrdila, že v minulosti jej manžel priznal inú známosť, ale podľa jej názoru aktuálne navrhovateľ nemá iný vzťah. Dodala, že spolu nespia v jednej izbe. Potvrdila tiež súdu, že navrhovateľ chcel podať návrh na rozvod už pred dvomi rokmi a nič v manželstve neriešila, lebo intímne spolu žili. Tiež potvrdila, že v prípade choroby detí s ich častejšie ostal opatrovať navrhovateľ. Dodala, že keď mala dcéra kiahne, tak si vzala dovolenku, lebo v robote nebolo vtedy čo robiť ( pracovala vtedy na hokejovom štadióne). Medzi ňou a navrhovateľom nie je podľa jej slov moc komunikácie, komunikujú len o rodine a deťoch, či považuje manželstvo za stále funkčné manželka len uviedla, že ona ho má stále rada.

Podľa vyjadrenia manželky navrhovateľa sa o rozvode bavila so synom Q., má s ním dobrý vzťah, pomáha jej v domácnosti či s obedom, postará sa aj o mal. N., vyzdvihol ju zo školy. Na rodičovské združenia detí chodili obaja rodičia striedavo. Ak by malo prísť k rozvodu, trvala na striedavej osobnej starostlivosti oboch detí, aby sa nedelili. Manželka navrhovateľa nevidí žiadny dôvod rozpadu manželstva . Na otázku právnej zástupkyne, či chce ostať v manželstve s niekým, kto s ňou nechce byť manželka uviedla, že „ si zvykla, môže byť a aby išli do poradne“. Ak vedia spolu žiť s navrhovateľom pol roka bez intímností, tak môžu spolu „vydržať“ aspoň kvôli deťom. Taktiež uviedla, že „on“ ju nechce nikde zobrať a ona stále čaká na jeho iniciatívu. Tiež mal. N. čaká, že pôjdu niekde spolu ako rodina, lebo „to dieťa“ potrebuje lásku oboch rodičov. On ( navrhovateľ) klame, lebo si nechce pripustiť, že mu zlomila srdce a už jej neverí.

10. Na druhom pojednávaní ( 23.7.2020) manželka navrhovateľa súdu uviedla, že pred dvomi týždňami mala s navrhovateľom intímny styk a od prvého pojednávania to bolo celkovo tri krát. Navrhovateľ to potvrdil dodajúc, že „či môže povedať, že išlo o znásilnenie“ , lebo ona to chcela viac a on to ani za intímny styk nepovažuje. Podľa navrhovateľa ona urobí všetko, aby neboli rozvedení a aby ona neodišla z domu. On k manželke nič necíti, považuje ju len za spolubývajúcu, od prvého pojednávania ju neobjal, nedal jej ani len pusu.

11. Z obsahu výplatných pások od zamestnávateľa manželky navrhovateľa mal súd preukázané, že mala v poslednom období nasledovný netto mesačný príjem: za 2/2020: 160,53 eur ( za 10 odprac. dní) + za stravné jej bola zrazená suma 15,20 eur; za 3/2020: 437,10 eur + za stravné jej bola zrazená suma 33,44 eur; za 5/2020: 472,62 eur + za stravné jej bola zrazená suma 27,36 eur; za 6/2020: 444,92 eur + za stravné jej bola zrazená suma 31,92 eur. Matka iný príjem nemá.

12. Zhodným tvrdením rodičov mal súd preukázané, že deti majú dobrý vzťah k obom rodičom. Taktiež skutočnosť, že manželia mali jeden spoločný účet a že manželka odmietla vyhovieť žiadosti navrhovateľa, aby si zriadila vlastný bankový účet.

13. Z obsahu správy kolízneho opatrovníka ( zo dňa 03.03.2020) mal súd preukázané, že rodičia doposiaľ bývajú s deťmi v jednej domácnosti, kde neboli zistené žiadne nedostatky a o deti je riadne postarané. Dom pozostáva z dvoch bytových jednotiek, v prvej dvojizbovej býva matka navrhovateľa, ktorá vlastní celý dom. V druhej bytovej jednotke- dvojpodlažnom 4 izbovom byte bývajú rodičia s deťmi. Ich domácnosť je udržiavaná v čistote a poriadku. Obaja rodičia sú zamestnaní, otec poberá daňový bonus na obe deti. Matka detí nevedela uviesť výdavky rodiny s odôvodnením, že o financie sa stará navrhovateľ. Matka sa vyjadrila, že s rozvodom nesúhlasí. Avšak podľa jej vyjadrenia kolíznemu opatrovníkovi, ak by k rozvodu došlo, tak by zvažovala pre deti striedavú osobnú starostlivosť. K jej vzťahu k navrhovateľovi uviedla, že medzi nimi je nedôvera a chýba komunikácia. Otec detí s ňou nekomunikuje a podľa jej tvrdenia jej vyčíta, že ju musí živiť, lebo bola v minulosti nezamestnaná. Otec detí je na ňu chladný, má na ňu zlosť, ale nevie o inej otcovej známosti. Ďalej uviedla, že v domácnosti majú práce rozdelené, navrhovateľ nakúpi a ona navarí. Navrhovateľ pri pohovore kolíznemu opatrovníkovi špecifikoval mesačné výdavky na domácnosť ako: hypotéka v sume 88 eur, spotrebný úver 175 eur, plyn 116 eur, elektrina 20 eur, pevná linka s internetom 45 eur, poistka pre deti 50 eur, voda 25 eur, telefóny pre celú rodinu 65 eur. Ďalej platí družinu mal. N. 10 eur, obedy obom deťom celkovo 10 eur. Navrhovateľ pri pohovore s kolíznym opatrovníkom k deťom uviedol, že netrvá na zverení detí len jemu, ale navrhol striedavú osobnú starostlivosť.

14. Každý z rodičov má iný názor ohľadom zverenia detí po rozvode. Matka nesúhlasí s rozvodom, avšak pre prípad rozvodu prejavila vôľu so striedavou osobnou starostlivosťou (ďalej len „SOS“). Otec pôvodne v návrhu žiadal zveriť obe deti len jemu , následne kolíznemu opatrovníkovi uviedol, že mal. N. navrhuje zveriť do striedavej osobnej starostlivosti a syna len jemu. Na druhom pojednávaní navrhovateľ žiadal opäť zveriť obe deti len do jeho starostlivosti.

15. Podľa Čl.4, veta prvá a druhá zákona č. 161/02015 Z.z. (, ďalej len „C.m.p.“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej.

16. Vzhľadom na charakter sporu, záujem oboch rodičov o zverenie detí do starostlivosti súd berúc do úvahy rozumovú a vôľovú, vekovú vyspelosť detí pristúpil k ich výsluchu. Nechal priestor vyjadriť sa k tomu, ktorému z rodičov by chceli byť zverení do výchovy. Súd pritom vychádzal z článku 4 , článku 12 ods. 1,2 Dohovoru o právach dieťaťa.

17. Dohovor o právach dieťaťa prijatý v New Yorku 20. novembra 1989 vyhlásený pod č. v článku 3 ods. 1 ustanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Orgánom štátu je určený aj článok 18 ods. 1 tohto dohovoru, ktorý predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa.

18. Podľa čl. 12 ods. 1,2 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

19. Listina základných práv a slobôd v článku 32 ods. 1 v spojení s odsekom 4 ustanovuje, že rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona, pričom starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

20. Z vyjadrení detí mal súd preukázané, že ľúbia rovnako oboch svojich rodičov, vážia si ich. Otec deti vedie k zábave, robí s nimi voľno časové aktivity. Doposiaľ bývajú s rodičmi v jednom dome, patriacom do vlastníctva ich babky. Ani na jedného z rodičov neuviedli nič negatívne. Z.. Q. nastupuje od septembra 2020 do prvého ročníka na strednú školu do O., bude tam denne dochádzať. Svoj voľný čas trávi väčšinou pri počítači a čítaním anglických kníh. S rodičmi sa moc nerozpráva. Maloletý súdu uviedol, že rodičia sa hádavajú, mama potom plače a rozpráva im, že nemôže spať, lebo ju bolí hlava. Q. sa jasne vyjadril, že ak nebudú rodičia bývať spolu, chce ostať bývať u otca a k matke chodiť na víkend bez prespania od 10,00 hod. do 16,00 hod. Mal. N. má X rokov, aktuálne skončila 1. ročník ZŠ. Podľa jej tvrdenia tatko sa s ňou hrá, ale mamku bolia kríže, ak sa chce s ňou hrať. Na výlety chodí len s otcom, bratom či mamou, ale aj spolu. N. potvrdila, že bola aj na výlete s otcom, ktorého sa zúčastnila aj cudzia teta. S tou tetou sa naučila aj ľahké domáce úlohy, ak tam tatko nebol prítomný. N. sa jasne vyjadrila, že nechce bývať len s otcom, ani len s matkou, ale chce bývať aj u jedného aj u druhého rodiča. N. uviedla, že rodičia sa hádavajú, otec sa hnevá, uteká z domu.

21. Mal. Q. má ukončený 9. ročník základnej školy a v septembri 2020 nastupuje na strednú školu s maturitou. 22. Mal. N. má ukončený 1. ročník ZŠ, počas školského roky chodila do družiny a na obedy. Veronika je alergik na peľ. Má podľa vyjadrenia rodičov dyslexiu. Počas pandémia a nechodenia do školy sa s ňou učili striedavo obaja rodičia.

23. V záverečnom vyjadrení navrhovateľ zotrval na návrhu. Podľa neho bola preukázaná nefunkčnosť a trvalá rozvrátenosť manželstva. Fakt, že mali zopár krát pohlavný styk nepovažuje za dôvod na zachovanie manželstva. Konštatoval, že jeho manželke takéto spolužitie vyhovuje a to jej stačí k manželskému spolužitiu. Podľa jeho názoru si manželstvo neplní svoj účel, preto trval na rozvode a zveriť obe deti jemu do starostlivosti. Kolízny opatrovník navrhol pre prípad rozvodu zveriť mal. Q. len do starostlivosti otca a mal. N. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

24. V rámci záverečného vyjadrenia dal súd aj manželke navrhovateľa priestor, aby si obhájila zachovanie manželstva a uviedla dôvody, pre ktoré by ich súd nemal rozviesť. Manželka k veci uviedla, že zo strany navrhovateľa nie je žiadna iniciatíva, aby niekam spolu išli ( pr. na výlet). Keď sa rozvádzala jej mama, tak ona tým trpela a preto by podľa jej názoru aj mal. N. trpela rozvodom. Dcéra je trucovitá, vyžaduje lásku, pozornosť a syn je na počítači. Obaja sa učia s malou, lebo je nesústredená a nechce , aby prepadla. Nesúhlasí s rozvodom a ona si myslí, že medzi nimi „ešte niečo je“.

25. Podľa súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

26. Podľa , veta druhá pri rozhodovaní o rozvode súd vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

27. Vo všeobecnosti platí, že súd manželstvo rozvedie, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo viac neplní svoj účel a ak nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia. Hmotnoprávnym dôvodom vyjadreným v predmetnom ustanovení je rozvrat vzťahov medzi manželmi, pre ktorý sa v právnej teórii i aplikačnej praxi zaujal prívlastok kvalifikovaný. Kvalifikovaným rozvratom sa rozumie taký rozvrat, ktorý sa vzhľadom na intenzitu a dĺžku doby narušenia vzťahov medzi manželmi javí ako nenapraviteľný a v jeho dôsledku manželstvo naďalej nemôže plniť svoj účel. Komplexné zhodnotenie vážnosti rozvratu vzťahu v konkrétnom manželstve si vyžaduje rozbor možnosti plnenia hlavných, navzájom podmienených a vnútorne súvisiacich funkcií manželstva, ktoré môžu byť vzhľadom na dĺžku manželstva, ako i prítomných okolností od prípadu k prípadu rôzne (napr. v bezdetnom manželstve koncentrujúcom sa na citový a pohlavný život manželov zohráva významnú úlohu najmä biologická funkcia manželstva, naopak výchovná funkcia a pomoc o starostlivosť o deti

vystupuje do popredia v manželstve s maloletými deťmi; u starších manželov sa prihliada na mieru vzájomnej odkázanosti a možnosti poskytovať si mravnú, materiálnu a osobnú pomoc a pod.).

28. Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvale rozvrátené. Manželstvo spočiatku fungovalo, narodili sa im časom tri deti, spoločnú domácnosť si založili v dome navrhovateľovej matky, vznikali medzi nimi menšie nedorozumenia, ale situácia sa zmenila počas posledných rokov, kedy začal navrhovateľ zabezpečovať a vybavovať všetky rodinné záležitosti, viac ako matka detí chodiť s deťmi po lekároch a byť počas ich choroby s nimi, pritom on bol živnostník a tým dochádzal o príjem. Matka doma s deťmi neostávala, aj keď pracovala na pracovný pomer a mala omnoho nižší príjem. Ich vzťah sa zhoršoval, najmä z dôvodu nepochopenia požiadaviek navrhovateľa zo strany manželky. Počas posledných rokov manželstva vznikali nezhody majúce pôvod v rozdielnosti názorov na vedenie domácnosti, starostlivosť o deti, vybavovanie rodinných záležitostí, trávenie voľného času a spoločnú budúcnosť.

29. Hlavné príčiny rozvratu manželstva súd vidí najmä v rozdielnom ponímaní spoločného manželského života a plnení rodičovských povinností, názorových nezhodách na viaceré oblasti manželského spolužitia ako aj neprekonateľné rozdiely v povahe účastníkov. Navrhovateľ chcel od manželky, aby sa viac zaujímala o ich deti. Manželka považovala z jej pohľadu ich fungovanie za postačujúce. Navrhovateľ nechce s manželkou už nikde chodiť medzi ľudí a do spoločnosti, ale podľa manželky ona to vydrží, len nech ju súd nerozvedie. V týchto ich postojoch je vidieť nemožnosť zjednotenia ich názorov na spoločný život a teda aj následné fungovanie domácnosti a spoločnú výchovu detí. Súd ako ďalší dôvod vyhodnotil to, že navrhovateľ nie je ochotný manželku akceptovať, sú si úplne citovo odcudzení a v súčasnosti už ani nie sú schopní medzi sebou riadne komunikovať. Samotná manželka navrhovateľa uviedla, že je medzi nimi nedôvera a chýba komunikácia, navrhovateľ je na ňu chladný. Ich manželstvo je tak vážne rozvrátené, že ho nemožno obnoviť.

30. Z vyjadrení účastníkov si súd ustálil, že každý z nich má diametrálne inú predstavu o budúcnosti či o trávení svojho voľného času. Navrhovateľ čas trávi s deťmi sám alebo s priateľkou, sám chodí s nimi na prechádzky, výlety a odmieta strpieť pri takýchto aktivitách vo svojej blízkosti manželku. Manželka navrhovateľa síce tvrdí, že tu nie sú dôvody rozvodu, avšak súdu z vykonaného dokazovania vyplynuli iné závery. Súd je toho názoru, že ich manželstvo je hlboko a trvale rozvrátené. V rámci celého konania na pojednávaní manželka navrhovateľa označovala vždy len zámenom „on “, ani raz ho neoslovila krstným menom či statusom manžel, pritom sa domáhala udržania manželstva. Súd je toho názoru, že nemožno navrhovateľa nútiť proti jej vôli zotrvať vo vzťahu, v ktorom nevidí budúcnosť. Posledným dôvodom rozpadu manželstva ako dôsledok rozdielnych názorov manželov je to, že navrhovateľ má inú známosť, čo vyplynulo aj z vyjadrení maloletých detí. Pre navrhovateľa je jeho manželka v súčasnosti len cudzím človekom, úplne sa citovo odcudzili. Nemá s ňou žiadne spoločné záujmy, netrávia spolu čas. Odmietol navštíviť manželskú poradňu a jednoznačne odmietol zotrvať v manželstve.

31. Navrhovateľ sa nepokúsil o obnovenie manželského spolužitia, zachovanie manželstva. V konečnom dôsledku podporne súd dodáva, že manželka sa začala snažiť o obnovu manželstva až po prvom súdnom pojednávaní, keď sa jej súd dotazoval čo robí pre obnovenie manželstva (keď nesúhlasí s rozvodom). Z tohto súdu vyplýva, že ich manželstvo je trvalo rozvrátené a manželka navrhovateľa vážny záujem o zotrvanie nemá, skôr jej ide zotrvať v pohodlí domácnosti, kde navrhovateľ platí všetky poplatky, nákupy do domácnosti a v prípady choroby detí s nimi ide práve on k lekárovi, ostáva ich doma opatrovať, aj keď tým rodina na druhej strane dochádza o jeho príjem, keďže je živnostníkom. Tam, kde už nie je vzájomný cit a úcta medzi manželmi, by bolo kontraproduktívne a aj v neprospech detí takýto vzťah umelo udržiavať. Manželka navrhovateľa sa po prvom pojednávaní snažila o obnovenie spolužitia len cez intímny styk , nič iné pre záchranu manželstva neurobila. Vo vyjadrení uviedla, že ona očakávala iniciatívu od navrhovateľa, aby ju niekam zobral. Súd dodáva, že ona sama takúto iniciatívu nevyvinula, pričom nič jej v tom nebránilo. V rámci konania ani záverečného vyjadrenia neuviedla žiadny dôvod a skutočnosť, pre ktorú by bolo možné ich manželstvo považovať za funkčné a ešte udržateľné. Samotný navrhovateľ posledné intímne styky nepovažuje ani za styky, lebo pre neho je jeho manželka už len cudzí človek, spolubývajúca a citovo k nej už nič necíti. Súd prihliadal aj na to, že manželka navrhovateľa v rámci celého konania neoznačila inak ako „on“, a viac rozprávala o vplyve rozvodu na deti a o tom, čo ona očakáva od navrhovateľa. Jej tvrdenie, že „ ho“ má stále rada je podľa názoru súdu nie dosť na to, aby bolo manželstvo ďalej udržateľné, keďže navrhovateľ dôrazne odmieta v takom manželstve ostať. Samotná manželka naopak v konaní potvrdila, že navrhovateľ je k nej chladný. Súd je toho názoru,

že pokiaľ by mala manželka reálny záujem o zotrvanie manželstva, nesnažila by sa nútiť navrhovateľa zotrvať vo vzťahu v podstate cez direktívne rozhodnutia súdu a proti jeho vlastnej vôli.

32. Manželstvo je inštitútom dvoch ľudí, ktorí si majú preukazovať vzájomnú úctu, dôveru a lásku. Manželstvo nie je o tom, že jeden majúc záujem na zotrvaní manželstva sa prezentuje , že si zvykne aj keď s nám druhý manžel ostať nechce. Manželstvo nie je inštitúciou, v ktorom sa má „vydržať“, ako si to predstavuje manželka navrhovateľa. Z dokazovania súdu vyplynulo, že medzi navrhovateľmi absentuje úcta a láska, ktorá by mohla ich manželstvo ešte zachrániť. Síce manželka tvrdila , že navrhovateľa má rada, ale pritom nevedela ani len povenovať jej aktuálny vzťah k navrhovateľovi. Jej tvrdenie, že medzi nimi „ešte niečo je“ súd považuje len za veľmi málo na to, aby sa dalo hovoriť ak nie o láske tak aspoň o úcte medzi nimi. Na tomto názore súdu nezmení nič ani zistenie, že navrhovateľ mal asi dva týždne pred pojednávaním s manželkou intímny styk.

33. Vzhľadom na charakter a dĺžku trvania nedorozumení, správanie účastníkov a postoj účastníkov k manželstvu má súd za to, že neexistuje predpoklad pre obnovenie spolužitia tak, aby si manželstvo mohlo plniť svoj spoločenský účel. Súd má za to, že rozvod manželstva nebude na ujmu maloletým deťom, ktoré doposiaľ bývajú s obomi rodičmi v jednej domácnosti a ani jeden z rodičov nebráni deťom v styku a komunikácii s druhým rodičom. Preto rozvod manželstva pre deti nebude žiadnou zásadnou zmenou a zásahom do jeho života. Súdu tento záver vyplynul aj z vyjadrení detí, ktoré samé uvádzali, že rodičia sa doma hádajú a matka im potom rozpráva, že ju potom bolí hlava a nemôže spať. Čiže súd hodnotí ako negatívum na strane manželky navrhovateľa, že sa snaží do vzťahových problémov medzi manželmi takýmto spôsobom vtiahnuť aj deti a práve to je v neprospech detí.

34. Podľa v znení neskorších predpisov, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

35. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

36. Inštitút striedavej osobnej starostlivosti nie je v slovenskom rodinnom práve pomerne nový, zavedený do Striedavá osobná starostlivosť, ako už názov napovedá, je taká úprava osobnej starostlivosti o dieťa, keď je dieťa v osobnej starostlivosti každého z rodičov po určitú presne určenú dobu. Zabezpečuje dieťaťu primeraný kontakt s obidvoma rodičmi, redukuje porozvodovú traumatizáciu detí, prispieva k citovej vyrovnanosti a zdravému psychickému vývoju detí. V Českej republike, kde majú súdy so striedavou osobnou starostlivosťou už viac ako pätnásťročné skúsenosti, sa zaujal názor, že zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov nesmie byť ústupkom ich vzájomnej rivalite, ale vyjadrením kvalitného a pozitívneho vzťahu rodičov k dieťaťu. To predpokladá toleranciu, vyspelosť a dobrú vôľu všetkých zúčastnených. Rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa by malo vychádzať z ich spoločnej vôle a dohody, schopnosti spolu komunikovať a spolupracovať a nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov (rozhodnutie Ústavného súdu ČR z 27. januára 2005, sp. zn. ).

37. Dohovor o právach dieťaťa prijatý v New Yorku 20. novembra 1989 vyhlásený pod č. v článku 3 ods. 1 ustanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Orgánom štátu je určený aj článok 18 ods. 1 tohto dohovoru, ktorý predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa.

38. Listina základných práv a slobôd v článku 32 ods. 1 v spojení s odsekom 4 ustanovuje, že rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona, pričom starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

39. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

40. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

41. Nové znenie § 24 ods. 2 Zákona o rodine jednoznačne ustanovuje, že súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov za splnenia predpokladov: 1. ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a majú obidvaja rodičia záujem o osobnú starostlivosť o dieťa, 2. ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.

42. Úlohou súdu bolo zaoberať sa tým, či sú splnené kumulatívne (súčasne) všetky predpokladmi na rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti u oboch detí: jednoznačný záujem detí na zverení do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, lepšia možnosť zaistenia potrieb detí pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa, záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o deti (pritom predpokladom nie je záujem obidvoch rodičov o striedavú osobnú starostlivosť ale záujem o osobnú starostlivosť, t.j. že obidvaja rodičia chcú mať dieťa u seba), súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti.

43. Podľa , rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

44. Podľa , ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

45. Podľa o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

46. Podľa o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

47. Podľa o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 48. Podľa o životnom minime v znení neskorších zmien a doplnkov účinných od 1.7.2020 , za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm podľa písm. c) 98,08 eur mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.

49. Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

50. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

51. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

52. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

53. Pri rozhodovaní o tom, ktorému z rodičov zverí súd deti do osobnej starostlivosti na čas po rozvode súd prihliadol na to, že deti žijú v spoločnej domácnosti s obomi rodičmi, lebo títo si v súčasnosti nevedia inak vyriešiť bytovú otázku. Súd vychádzal z základnej premisy, že každý z rodičov je oprávnený rovnakou mierou sa podieľať na výchovu a výžive detí. Pod výchovou treba pritom rozumieť, pomoc v zaužívaní si základných spoločenských pravidiel, zabezpečiť stravu, pomáhať v príprave na vyučovanie, učiť deti robiť si poriadok v domácnosti, dbať o zdravý vývoj dieťaťa, a neposlednom rade komunikovať so zdravotníckymi zariadeniami pri zisťovaní zdravotného stavu detí. Nakoľko otec žiadal zveriť deti len do jeho starostlivosti a matka na jednej strane odmietajúc rozvod a na druhej strane pre prípad rozvodu žiadala zveriť deti do SOS, súd sa podrobne vyporiadal z vyjadreniami a argumentmi rodičov, prečo by mali byť deti zverené v zmysle ich návrhov. Ich vyjadrenia skúmal súd jednotlivo, vo vzájomných súvislostiach, porovnával ich konanie vo vzťahu k deťom, vyhodnocoval ich tvrdenia v súvislosti s vyjadreniami detí. Mal. Q. bude od septembra v 1. ročníku na strednej škole a bude dochádzať denne do školy do iného mesta. Mal. N. bude od septembra žiačkou 2. ročníka základnej školy. Preto súd považoval za nutné oboznámiť s návrhmi rodičov aj deti a dať deťom priestor vyjadriť sa k návrhu rodičov. Súd vychádzal z toho, že každé dieťa má právo na výchovu od oboch rodičov, ale súd musí citlivo vnímať i to, u ktorého z rodičov dieťa cíti väčšiu oporu - či už vo forme pomoci v príprave na vyučovanie, pokoja v domácnosti bez hádok alebo celkovej starostlivosti.

54. Otec odôvodnil návrh zveriť syna len jemu tým, že je to vôľa mal. Radoslava. Avšak neodôvodnil, prečo by mala byť mal. N. zverená len jemu do starostlivosti .

54.1. Vychádzajúc z vyjadrenie mal. Q., vekom blížiaceho sa k plnoletosti, súd akceptujúc jeho názor menovaného zveril do výlučnej starostlivosti otca a matke určil minimálne zákonné výživné vzhľadom na aktuálny príjem matky. Taktiež otec požadoval na syna len minimálne zákonné výživné. Súd špecifikoval minimálne zákonné výživné vo výroku len percentuálne s príslušným právnym predpisom z dôvodu, že výška životného minima sa mení vždy k 1.7. v roku. Súd akceptoval návrh kolízneho opatrovníka aj otca a určil, že matka má s mal. Q. neobmedzený styk. Súd vychádzal jednak z požiadavky dieťaťa u matky cez víkend neprespávať a nebyť viazaný časovými úsekmi zotrvania u matky a jednak z jeho veku. Súd dospel k záveru, že direktívne nariaďovať 16 ročnému dieťaťu styk s matkou by malo kontraproduktívny vplyv na dieťa, lebo by musel chodiť k matke na presne určené časy. Maloletý matku veľmi ľúbi, váži si ju, ale chce k matke chodiť ľubovoľne, vždy podľa aktuálnej dohody s ňou vzhľadom na jeho školské povinnosti, aktivity a koníčky.

54.2. Pokiaľ ide o zverenie mal. N., súd bral ohľad na jej rovnako silné citové väzby na oboch rodičov, jej prosbu bývať rovnako u otca aj u matky a aby sa jej pobyt u nich striedal. Maloletá takto súdu nepriamo pomenovala jej záujem o striedavú osobnú starostlivosť. Súd vychádza z zistení, že maloletá v septembri nastúpi do 2. ročníka , má problémy s učením, s prípravou do školy jej pomáhajú obaja rodičia, obaja prejavujú aktívne aj záujem o jej štúdium v škole na združeniach, obaja s ňou trávia svojim spôsobom voľný čas, obaja sa jej venujú a obaja ju rovnako ľúbia. Čiže obaja rodičia rovnodielne prispievajú k jej vývoju, rozvoju, vzdelávaniu. Ohľadom detí vedia rodičia spolu komunikovať. Súd mal preukázané, že obaja rodičia sú schopní sa v rovnakej miere o malú postarať, prispieť k jej výchove, vzdelaniu, celkovému psychickému rozvoju, preto aj súd rozhodoval v najlepšom záujme dieťaťa a zveril

ju do SOS. . Súd k rozhodnutiu zveriť mal. N. do SOS viedli myšlienkové pochody primárne v tom, že nateraz rodičia bývajú v jednej domácnosti, o ktorú sa každý z nich stará svojou optikou a možnosťami vzhľadom na pracovné vyťaženie. Z vyjadrení otca je súdu zrejmé, že celý svoj život za manželstva zabezpečoval on rodinu finančne, aby im nič nechýbalo, jeho úlohou bolo venovať sa deťom vo voľno

- časových aktivitách. Matka obe deti učila základným spoločenským návykom, viedla ich k plneniu si školských povinností. Súd dospel k záveru, že obaja rodičia sú rovnako spôsobilí zabezpečiť celkovú starostlivosť o deti, však 16 ročný Q. sa jasne na súde vyjadril, že chce bývať len u otca. Súd dospel k záveru, že obaja rodičia sú rovnako spôsobilí zabezpečiť celkovú starostlivosť o N.. Súd určil striedanie si mal. N. v jednotýždňových intervaloch so striedaním si dieťaťa o 17,00 hod. v nedeľu berúc do úvahy faktickú skutočnosť, že N. bude len v druhom ročníku a rodičovi, ktorý ju bude mať, vzniká povinnosť do školy ju skontrolovať resp. ešte pripraviť, skontrolovať úlohy, možno aj preskúšať ju učivo, atď. Súd dodáva, že rodičovská dohoda má vždy prednosť a teda pokiaľ rodičia zistia, že časom im vyhovuje iný termín na striedavé odovzdávanie si dieťaťa, nič im v tom nebráni a to aj bez súdneho rozhodnutia. Zároveň súd uložil obom rodičom povinnosť spolupracovať pri realizácii tejto SOS u N..

55. Pri určení výživného vzal súd do úvahy zárobkové možnosti, schopnosti a zdravotný stav oboch rodičov, vek a odôvodnené potreby detí, navrhovanú výšku výživného navrhovateľom a tak tiež skutočnosť, že deti sa majú podieľať na životnej úrovni svojich rodičov. Súd skúmal potreby detí, ktoré sú zdravé, majú len bežné ochorenia, mal. Q. bude od septembra študentom strednej školy v inom meste mimo bydliska, N. je žiačkou základnej školy. Matka má netto mesačný príjem 500 eur , poberá rodinné prídavky na dve deti. Otec má netto mesačný príjem podľa jeho vyjadrenia cca 900 eur. Pri určovaní výšky výživného matke pri Q. súd vychádzal z toho, že ho zveril do výlučnej starostlivosti otca, tiež vychádzal z príjmu matky a faktu, že N. súd zveril do SOS rodičov v jednotýždňových intervaloch. Podporne súd vychádzal z toho, že rodičia doposiaľ bývajú v jednom dome a poplatky spojené s bývaním v dome všetky platí sám otec, čím nepriamo tiež prispieva sekundárne k pohodliu detí. Súd to pohodlie myslí tak, že tým, že otec poplatí poplatky s bývaním a matka na ne neprispieva, tým jej ostane viac finančných prostriedkov priamo pre deti. Vzhľadom na súdom zistené zárobkové pomery, súd pri zverení Q. len otcovi určil matke minimálne zákonné výživné a pri zverení Veroniky do SOS neurčil rodičom voči nej vyživovaciu povinnosť. Súd neurčil vyživovaciu povinnosť aj z dôvodu, že rodičia doposiaľ bývajú s dieťaťom v jednom dome, otec platí všetky poplatky s bývaním, kupuje stravu, matka tiež kupuje stravu a doma deťom varí, perie , žehlí, upratuje. Súd mal v konaní preukázané, že doposiaľ otec poberal daňový bonus, preto súd rozhodol, že i počas SOS ho bude otec poberať. Zároveň určil, že matka je oprávnená poberať rodinné prídavky na maloletú počas SOS.

56. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p. veta prvá, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( v spojení s ).

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.( § 27 ods. 1 Zákona o rodine )

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.( § 27 ods. 2 Zákona o rodine )