Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42Cb-30-2017.pdf
PDF · 179.98 KB
Case nature
Area
Subarea
42Cb/30/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou, v sporovej veci žalobcu: Združenie pre podporu ekologických palív, so sídlom Štefánikova 5, 811 03 Bratislava, IČO: 50 578 472, zastúpený: Bardač s. r. o., so sídlom Lovinského 22, 811 04 Bratislava, IČO: 47 243 252, proti žalovanému: SLOVNAFT, a.s., so sídlom Vlčie hrdlo 1, 824 12 Bratislava, IČO: 31 322 832, zastúpený: RUŽIČKA AND PARTNERS s. r. o., so sídlom Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, IČO: 36 863 360, o zaplatenie 68.025,50 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a .
II. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
III. Žalovanému sa p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 06.02.2017, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 68.025,50 € s príslušenstvom z titulu odstupného vzniknutého zo zmluvy o obchodnom zastúpení.
2. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že jeho právny predchodca - spoločnosť Brent Consulting, s. r. o., so sídlom Blagoevova 4, Bratislava, IČO: 44 318 471 (ďalej len „právny predchodca žalobcu“), uzatvoril dňa 17.10.2014 so žalovaným „Zmluvu o prevádzkovaní ČS č. XXXXXXX/XXCRZXXXX“ (ďalej len „zmluva o prevádzkovaní ČS“), v znení jej neskorších dodatkov a príloh. Žalobca poukázal na články 7.1 až 7.7 zmluvy o prevádzkovaní ČS ako aj na jej prílohy č. 1 až 7 a uviedol, že text zmluvy spolu s jej prílohami a zmenami vytvárajú obsahovo jednu zmluvu, pričom z bodu 2.1 v spojení s bodmi 7.1 až 7.7 zmluvy je zrejmé, že súčasťou záväzku obchodného zástupcu ako podnikateľa je sústavná činnosť smerujúca k uzatváraniu zmlúv, ktorých predmetom sú doplnkové služby, ako aj dojednávať a uzatvárať v mene a na účet žalovaného zmluvy (obchody), ktorých predmetom je základná služba, teda predaj motorových palív a z článku 8 zmluvy o prevádzkovaní ČS v spojení s prílohou č. 5 vyplýva záväzok žalovaného zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu, ktorý je synalagmatickým záväzkom voči záväzku obchodného zástupcu. Zmluva o prevádzkovaní ČS tak spĺňa podstatné náležitosti zmluvného typu zmluvy o obchodnom zastúpení podľa § 652 a nasl. Obchodného zákonníka. Uvedený zmluvný typ je pritom vo vzťahu špeciality k ostatným obstarávateľským zmluvným typom ako príkazná zmluva, mandátna zmluva, komisionárska zmluva a zmluva o sprostredkovaní. Na tento vzťah sú pritom štátne orgány, teda aj súdy, povinné prihliadať vzhľadom na záväzok lojality podľa čl. 4 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a z neho judikatúrou Súdneho dvora EÚ odvodenej požiadavky na eurokonformný výklad. Zmluvným typom zmluvy o obchodnom zastúpení sa transponuje smernica Rady 86/653/EHS.
Žalobca sa v tomto konaní domáha zaplatenia nároku na odstupné, ktoré vzniklo právnemu predchodcovi žalobcu voči žalovanému v rozsahu podľa § 669 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré je kogentným ustanovením. Základné predpoklady nároku na odstupné vznikli z dôvodu, že žalovaný dňa 22.08.2016 doručil právnemu predchodcovi žalobcu výpoveď zmluvy o prevádzke ČS bez udania dôvodu, čím zmluva zanikla uplynutím výpovednej lehoty a z dôvodu pozitívneho prínosu právneho predchodcu žalobcu, ktorý získal nových zákazníkov a výrazne rozvinul obchod s doterajšími zákazníkmi, o čom svedčí aj prekročenie ročného plánu predaja motorových palív za rok 2015. Vyplatenie odstupného ďalej žalobca považuje za spravodlivé s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä na províziu, ktorú obchodný zástupca razom stráca a ktorá vyplýva z obchodov uskutočnených s týmito zákazníkmi. Rozsah nároku na odstupné vyplýva z priemeru provízii za celé zmluvné obdobie, teda od 17.10.2014 do 30.09.2016, kedy došlo k odovzdaniu čerpacej stanice. Celková provízia za dobu trvania zmluvy bola v sume 130.305,54 €, pričom na jeden kalendárny mesiac pripadala priemerná provízia v sume 5.665,46 €. Priemerná ročná provízia je tak 67.985,50 €. Žalobca si uplatňuje tiež úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo žalovanej sumy od 02.11.2016 do zaplatenia ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a trovy konania.
3. Dňa 15.03.2018 doručil súdu svoje vyjadrenie k žalobe žalovaný. Uviedol, že žalovaný nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva. Žalovaný neeviduje žiaden záväzok vzniknutý na základe zmluvy voči právnemu predchodcovi žalobcu ani voči žalobcovi. Uplatnenú pohľadávku považuje za fiktívnu, ničím nepodloženú a jej uplatnenie za účelové a špekulatívne. Argument žalobcu o podriadení zmluvného vzťahu pod zmluvu o obchodnom zastúpení je nesprávny. Predmetom zmluvy bolo stanovenie podmienok prevádzkovania ČS za účelom poskytovania predaja motorových palív a poskytovania doplnkových služieb. Predmetom prevádzkovania čerpacích staníc nie je vyhľadávanie záujemcov o nákup na čerpacej stanici, ale zabezpečenie jej fungovania. Zmluva nemá znaky obchodného zastúpenia, pričom bod 4.1. jednoznačne uvádza, že partner prevádzkuje ČS na vlastnú zodpovednosť ako samostatný podnikateľ. Predaj na čerpacej stanici sa vykonáva v dvoch režimoch. V prvom režime ide o tovar a služby, ktoré predáva partner vo vlastnom mene a na svoj účet a v druhom režime ide o predaj pohonných hmôt, ktoré partner predáva na základe Mandátnej zmluvy na predaj motorových palív. Žalovaný zastáva názor, že pri určovaní o aký zmluvný typ ide, je potrebné akceptovať predovšetkým prejavenú vôľu zmluvných strán v čase vzniku záväzku ako aj ich správanie počas jeho trvania. Potom je zrejmé, že strany mali záujem uzavrieť mandátnu zmluvu. Žalovaný má za to, že zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným nie je obchodným zastúpením. Ak by aj malo ísť o obchodné zastúpenie, žalobca nepreukázal získanie nových zákazníkov, ani žiadne významné rozvinutie obchodov. Vzhľadom na uvedené navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
4. K uvedenému vyjadreniu žalovaného doručil súdu dňa 24.05.2018 svoje vyjadrenie žalobca. Uvádza, že tvrdenie žalovaného jasne odporuje úmyslu zmluvných strán zmluvy o prevádzkovaní ČS vyjadrenému v jej predmete uvedenom v bode 2.1. Žalobca sa v celom rozsahu pridržiava svojej právnej argumentácie, najmä, že zmluva zahŕňa všetky podstatné časti zmluvného typu zmluvy o obchodnom zastúpení. Poukazuje na čl. 1 ods. 1 a 2 smernice 86/653, z ktorých je zrejmé, že ak by aj inak mandátna zmluva v sebe poňala trvalé, resp. opakované uzatváranie obchodov, išlo by o zmluvu o obchodnom zastúpení a nie o mandátnu zmluvu. Zmluva o prevádzkovaní ČS upravovala aj trvalé poskytovanie základných služieb, čiže v sebe zahŕňala trvalé oprávnenie žalobcu na rokovanie v mene a na účet žalovaného pri uzatváraní obchodov (predaj motorových palív), čiže išlo o zmluvu o obchodnom zastúpení, nie o mandátnu zmluvu. Pre zdôraznenie skutočnosti, že obchodný zástupca získal nových zákazníkov a významne rozvinul obchod svedčí aj to, že v prípade každej faktúry, ktorú vyhotovil žalovaný, mu bola priznaná aj mimoriadna provízia.
5. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu 13.08.2018 uviedol, že nesúhlasí s kvalifikovaním právneho vzťahu, tak ako to tvrdí žalobca. Poukazuje najmä na princíp zmluvnej slobody Obchodného zákonníka. Základné ustanovenia Mandátnej zmluvy na predaj motorových palív zo dňa 17.10.2014 plne zodpovedajú definícii mandátnej zmluvy. Podstatná je pritom vôľa, ktorú zmluvné strany prejavili v čase vzniku záväzku. Žalobcovi by však nárok na vyplatenie odstupného nevznikol ani v prípade, keby sa zmluva mala považovať za obchodné zastúpenie, nakoľko provízia za predaj motorových palív sa vyplácala za predané palivá v litroch, so zohľadnením stanoveného koeficientu. Provízia sa skladá z pevnej a
pohyblivej, tzv. motivačnej časti. Mimoriadna provízia bola právnemu predchodcovi žalobcu poskytnutá len v niekoľkých mesiacoch, pričom išlo o kompenzáciu určitých výdavkov a nešlo teda o odmenu za mimoriadny prínos. Tiež pokiaľ ide o predpokladané obraty, tieto právny predchodca žalobcu na začiatku spolupráce síce plnil mierne nad 100%, neskôr však podiel klesal a od augusta 2015 sa plnenie pohybovalo pod 100%. V žiadnom prípade nie je možné hovoriť o významnom rozvinutí obchodov. Pokiaľ ide o získanie nových zákazníkov, kde počet zákazníkov znamená počet nákupov, došlo v roku 2016 k medziročnému poklesu oproti roku 2015 v každom mesiaci. Okrem toho prevádzkovateľ čerpacej stanice predával na čerpacej stanici vlastný maloobchodný tovar a to vo vlastnom mene a na vlastný účet, pričom mu patril celý zisk z predaja. Mal tak vlastný obchodný záujem na zvyšovaní počtu zákazníkov a obratu. S právnym predchodcom žalobcu bola spolupráca ukončená práve aj z dôvodu klesajúcich a nedostatočných výkonov. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca započítal do provízie ako základu na odstupné aj DPH, čo je bez právneho základu a logiky, pričom odmena, jej výška a spôsob jej výpočtu bola presne určená pre každé jednotlivé obdobie. Pokiaľ ide o okolnosti majúce vplyv na počet zákazníkov a obrat čerpacej stanice, množstvo zákazníkov je vo veľkej miere závislé od obchodnej politiky samotného žalovaného a jej materskej spoločnosti MOL. Žalovaný svoju sieť neustále rozvíja a modernizuje a to nezávisle od prevádzkovateľov a bez ich finančnej či osobnej účasti. Hlavnou úlohou prevádzkovateľov je obslúžiť zákazníkov tak, aby splnil ich očakávania a dôveru k značke Slovnaft. Marketing, vrátane množstva podporných akcií, zabezpečuje sám žalovaný, plne ich organizuje a financuje. Žalovaný investuje značné prostriedky do modernizácie staníc, pričom na takomto rozvoji partner tiež nijako neparticipuje. Úlohou právneho predchodcu žalobcu preto nebolo ani vyhľadávať zákazníkov ani sprostredkovať obchody, ale zabezpečovať fungovanie čerpacej stanice v súlade so štandardom nastaveným pre čerpacie stanice Slovnaft.
6. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 01.05.2019 uviedol, že zmluva o prevádzkovaní ČS je zmiešanou zmluvou pozostávajúcou zo zmluvného typu nájomnej zmluvy a zmluvy o obchodnom zastúpení. Obchodnému zástupcovi pritom vzniklo voči žalovanému právo na odstupné, ktoré je dôvodné a spravodlivé. Právny predchodca žalobcu nemal vôľu uzatvoriť zmluvu o prevádzkovaní ČS ako mandátnu zmluvu. Táto je podľa svojho obsahu zmiešanou zmluvou. Nepravdivé je tiež, že úlohou právneho predchodcu žalobcu ako obchodného zástupcu nebolo vyhľadávanie záujemcov o nákup, ale zabezpečenie jej fungovania. Kauzou zmluvy nebola údržba, ale činnosť na účet žalovaného smerujúca k uzatvoreniu a tiež dojednávaniu obchodov. Príloha č. 1 je pritom neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o prevádzkovaní ČS, nie sú to teda dve rozdielne zmluvy. Príloha č. 1 má síce nadpis „Mandátna zmluva na predaj motorových palív“, no samotný text neobsahuje všetky podstatné časti zmluvného typu mandátnej zmluvy. Nešlo by tak o platnú mandátnu zmluvu. Napríklad chýba v nej dojednanie o odplate. Nadpisy v zmluve slúžia podľa bodu 24.11 Zmluvy o prevádzke ČS len k jej prehľadnosti a neberú sa do úvahy pri výklade zmluvy. Pre subsumpciu podľa § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka, nie je rozhodujúce označenie zmluvy, ale jej obsah. Zmluva o obchodnom zastúpení z dôvodu jej špeciality vylučuje zmluvu o sprostredkovaní a zmluva o sprostredkovaní z dôvodu svojej špeciality k mandátnej zmluve, túto vylučuje. Podstatné náležitosti zmluvného typu zmluvy o obchodnom zastúpení sú v zmluve o prevádzkovaní ČS prítomné. Sú identifikované zmluvné strany, je odplatná a určuje druh zmlúv, ktoré sa majú uzavrieť. Zmluva je navyše založená na princípe dlhodobosti a trvácnosti, čo svedčí v prospech zmluvy o obchodnom zastúpení a nevzťahuje sa len na zariadenie určitej záležitosti, čo by svedčalo mandátnej zmluve. Súdny dvor EÚ objasnil, že pre zmluvu o obchodnom zastúpení je charakteristické najmä, že obchodnému zástupcovi bolo udelené „plnomocenstvo“ na trvalé rokovania. Predmetom zmluvy o prevádzkovaní ČS a jej súčastí je v zmysle Smernice 86/653 a judikatúry súdneho dvora, trvalé oprávnenie na rokovania a uzatváranie zmlúv na kúpu tovarov a na poskytnutie služieb v mene a na účet zastúpeného. Žalobca zároveň popiera tvrdenie žalovaného o údajnom započítaní DPH do provízie ako aj tvrdenie, že provízia sa skladá z dvoch častí - pevnej a motivačnej. Základnými zložkami provízie boli provízia za predaj palív - priamo závislá od počtu uzatvorených obchodov, pevná čiastka za predaj palív a motivačná provízia stanovená zo súčinu cieľovej motivačnej čiastky (určenej žalovaným) a mesačného kompozitného indexu príslušnej čerpacej stanice (určené žalovaným, nebol priamo závislý od výkonu obchodného zástupcu). Všetky ostatné tvrdenia žalovaného súvisiace s províziou sú nepravdivé. Žalobca tiež popiera, že predaj shopového tovaru a služieb bol obchodným zástupcom vykonávaný vo vlastnom záujme, na vlastný prospech, bez limitácie a že si mohol vyberať dodávateľov. Predaj
tohto tovaru bol vykonávaný predovšetkým v záujme a v prospech žalovaného, spôsobom a v rozsahu určenom žalovaným a obchodnému zástupcovi boli záväzne určení dodávatelia, od ktorých mal právny predchodca žalobcu nariadené nakupovať podľa cenníkov, ktoré boli dohodnuté medzi príslušným dodávateľom a žalovaným.
7. Vo svojom vyjadrení zo dňa 20.06.2019 a ďalšom vyjadrení zo dňa 03.09.2019 žalovaný uviedol, že právnemu predchodcovi žalobcu by nárok na odstupné nevznikol ani v prípade, ak by sa jednalo o zmluvu o obchodnom zastúpení. Tržby čerpacej stanice celú dobu spolupráce stagnovali, čo je viditeľné zo samotných faktúr. V žiadnom prípade nie je možné hovoriť o rozvinutí obchodov a to ani pri miernom prevýšení objemu v niektorých mesiacoch. Právo na odstupné by malo predstavovať odmenu za niečo naviac, čo priniesol pre zastúpeného. Považuje za potrebné porovnať charakter činnosti v prípade „Orange“ a „Slovnaft“. Kým v prípade Orange sa zákazníci rozhodli pre uzavretie zmluvy po interakcii s obchodným zástupcom, v prípade Slovnaftu zákazník najprv natankoval a s partnerom prišiel do styku až pri zaplatení. Teda faktory ovplyvňujúce zákazníka tankovať na čerpacej stanici boli dané už pred tým, než prišiel do styku s právnym predchodcom žalobcu. Samozrejme, že žalovaný sa snaží ovplyvňovať rozhodnutie zákazníka kvalitou služieb a tovarov, tieto však výlučne určuje a zabezpečuje práve žalovaný. Právny predchodca žalobcu nevyvíjal žiadnu pridanú aktivitu. Počet pokladničných blokov ani samotné tržby nepreukazujú, že ide o zákazníkov získaných právnym predchodcom žalobcu. V období od r. 2010 do 2018 došlo k nárastu obratu v celoslovenskom meradle. Tento nárast bol spôsobený predovšetkým vývojom na trhu, zvýšeniu cestnej dopravy a rozvojom siete zo strany žalovaného. Prínos ex-partnera je potrebné hodnotiť globálne za celé obdobie spolupráce. Tento mal po celý čas trvania zmluvného vzťahu priemerné obraty, nemožno hovoriť o rozvinutí obchodov, čo je základným predpokladom vzniku nároku na odstupné.
8. Žalovaný zdôrazňuje, že právny predchodca žalobcu sa nepričinil o získanie kartových resp. bonusových zákazníkov ani v symbolickom rozsahu a to napriek tomu, že za túto činnosť mal možnosť získať extra odmenu. Nevyvíjal teda žiadnu vlastnú aktívnu činnosť a profitoval len z toho, čo mu zabezpečil sám žalovaný. Žalovaný tiež popiera, že by sa mal predaj doplnkového tovaru a služieb vykonávať primárne v prospech žalovaného. Ak by to tak bolo, zrejme by právny predchodca žalobcu nezotrvával roky v takomto mimoriadne nevýhodnom zmluvného vzťahu. Čo sa týka „nariadených dodávateľov“, títo boli len odporúčaní. Ex-partnerovi nič nebránilo zvoliť si svojho vlastného. Aj v prípade priznania akéhokoľvek nároku na odstupné, je potrebné posúdiť aká časť provízie má tvoriť základ výpočtu a zohľadniť mieru aktívneho pričinenia právneho predchodcu žalobcu na získaní tejto provízie. Dôkazné bremeno o tom, že získal zákazníkov a rozvinul obchody zaťažuje žalobcu, pričom tento uvedené nepreukázal ani na úrovni pravdepodobnosti. Na tržby čerpacej stanice majú vplyv rôzne faktory, napr. jej poloha či vernosť značke. Ďalším faktorom je, že úmerne vynaloženými investíciami žalovaného (na údržbu a marketing) narastali aj jeho príjmy a to v celoslovenskom meradle a to práve v rokoch 2014 a 2015. V roku 2016 sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom sa celkový maloobchodný predaj motorových palív zvýšil o 15,29%, pričom pokračovala modernizácia siete servisných staníc. Z informačného systému žalovaného vyplýva, že v období od 01/2015 do 09/2016 získala ČS Zlaté piesky 559 BONUS zákazníkov. Žalovanému tak nie je zrejmé, odkiaľ čísla žalobca čerpal, keď uviedol vyššie počty. Žalobca svoju žalobu opiera len o teoretické možnosti, pričom získanie zákazníkov ani rozvinutie obchodov nepreukázal.
Zároveň chýba príčinná súvislosť medzi činnosťou tejto osoby a nárastom obchodov, pričom z uvedeného je zrejmé, že k žiadnemu nárastu nedošlo.
9. K vyjadreniu žalovaného sa dňa 29.07.2019 vyjadril žalobca, ktorý zdôraznil, že k odstúpeniu od Zmluvy o prevádzkovaní ČS nedošlo pre porušenie zmluvného záväzku podľa § 669a Obchodného zákonníka, čo je medzi stranami nesporné a že zo strany obchodného zástupcu došlo k získaniu nových zákazníkov a významnému rozvinutiu obchodov, z čoho má žalovaný podstatné výhody. Medzi rokmi 2014 a 2015 došlo k medziročnému nárastu predaja palív o 23%, k medziročnému nárastu predaja shopového tovaru o 60% a k nárastu získania aktívnych členov Klubu BONUS o 3 538 členov. Vyplatenie odstupného je s prihliadnutím na všetky okolnosti spravodlivé. Príčinnú súvislosť medzi činnosťou obchodného zástupcu a dojednávaním a uzatváraním obchodov v prospech žalovaného preukazuje to, že ak by obchodný zástupca nevyvíjal činnosť smerujúcu k uzatváraniu zmlúv, ktorých predmetom boli základné ako aj doplnkové služby, nedošlo by k uzatvoreniu žiadnej zmluvy na čerpacej stanici (test „conditio sine qua non“).
Pokiaľ ide o odstupné, toto je vypočítané iba z tých plnení, ktoré zmluvné strany výslovne v zmluve označili za províziu. V uvedených súvislostiach je potrebné uviesť, že to bol práve žalovaný, kto vytvoril právnu konštrukciu zmluvy o prevádzkovaní ČS, ktorý za určité obchody v prospech žalovaného platil províziu a za iné obchody mu umožnil, aby si ponechal malý zlomok podielu a zvyšok odviedol žalovanému v podobe nájomného. Bol to teda vždy žalovaný, kto mal výhody. Žalobca tiež popiera pravosť a pravdivosť grafov a textu predloženého žalovaným spolu s vyjadrením, ktoré si žalovaný vyhotovil podľa svojich predstáv.
10. V ďalších vyjadreniach doručených súdu dňa 12.09.2019 a 08.10.2019 žalobca popiera pravdivosť a pravosť všetkých listín predložených žalovaným, považuje ich za uplatnené oneskorene s ohľadom na sudcovskú koncentráciu konania. Výklad kogentného ustanovenia § 669 ods. 1 Obchodného zákonníka musí byť taký, aby sa ním dosiahol výsledok sledovaný smernicou č. 86/653. Hypotézu danej normy napĺňa aj také získanie nových zákazníkov alebo rozvinutie obchodov, ktoré zakladá medzi konaním obchodného zástupcu a uvedeným následkom vzťah kauzálneho nexusu. Hypotéza sa má vykladať tak, že postačí aj nižšia forma pričinenia obchodného zástupcu k uvedenému následku. Nebyť obchodného zástupcu, tak by žiaden z obchodov uzatvorený nebol. V súlade so správou komisie, k získaniu nových zákazníkov postačuje už získanie jedného nového zákazníka. Podstatné výhody, ktoré vyplývajú žalovanému z obchodov uzatvorených obchodným zástupcom vyplývajú z faktúr, medziročného nárastu predaja palív a z tabuľky site visits. Argumenty presne opisujúce splnenie znakov obchodného zastúpenia vyplývajú zo zákonnej úpravy, zo znenia smernice 86/653/EHS a z judikatúry súdneho dvora. Koncept harmonizácie úpravy obchodného zastúpenia realizovanej smernicou 86/653 vychádza z predpokladu, že obchodný zástupca je vo vzťahu k zastúpenému podnikateľovi slabšou stranou so sťaženým vyjednávacím postavením. Obchodným zástupcom sú predkladané zmluvy, ktoré môžu byť buď len prijaté alebo celé odmietnuté. Je vylúčený taký výklad smernice, ktorý by bol na ujmu obchodnému zástupcovi. Ďalej je potrebné uviesť, že Zmluva o prevádzkovaní ČS nemôže byť nepomenovanou zmluvou, ktorá obsahuje prvky viacerých zmlúv, pretože to môže obsahovať len zmiešaná zmluva, nie nepomenovaná. Uvedenú zmluvu je potrebné vylúčiť aj ako „franšízu“, pretože obchodný zástupca pri predaji palív konal v mene a na účet žalovaného a bola mu vyplácaná provízia, nehradil žalovanému žiaden franšízový poplatok. Ak by sa aj o franšízu jednalo, nemožno obísť kogentné ustanovenie § 669 ods. 1 Obchodného zákonníka. Zmluvu je však potrebné posudzovať podľa obsahu a tá obsahuje podstatné znaky zmluvy o obchodnom zastúpení. Posúdeniu daného vzťahu ako obchodné zastúpenie nebráni ani to, že priestory čerpacej stanice mal obchodný zástupca v nájme.
11. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu 24.10.2019 uviedol, že predmetom uzavretej zmluvy bolo stanovenie podmienok prevádzkovania ČS. Prevádzkovanie pritom nie je vyhľadávaním záujemcov, ale zabezpečovanie fungovania čerpacej stanice. Predmetom činnosti partnera nebolo ani sprostredkovanie predaja motorových palív. Úlohou partnera bolo zabezpečenie a organizácia výkonu bežných denných aktivít súvisiacich s prevádzkou čerpacej stanice. Aby partner mohol palivá vôbec predávať, musel mať na túto činnosť mandát, preto bola uzavretá Mandátna zmluva. Podstata činnosti partnera však nikdy nespočívala v samotnom predaji, ale v tom, čo vymedzuje zmluva, teda organizačno- technickom zabezpečení prevádzky čerpacej stanice. Partner okrem výberu zamestnancov nemal ako ovplyvniť predaj motorových palív, pričom zákazník sa o nákupe na konkrétnej čerpacej stanici rozhoduje primárne na základe trasy, ktorou jazdí. Chýba tak základná obsahová náplň zmluvy o obchodnom zastúpení. Žalovaný nesúhlasí s názorom, že existencia špeciality zmluvy o obchodnom zastúpení k ďalším obstarávateľským zmluvným typom, vrátane mandátnej, automaticky znamená jej podriadenie pod obchodné zastúpenie. Pre skúmanie zmluvného typu je rozhodujúca prejavená vôľa zmluvných strán v čase vzniku záväzku a ich správanie počas platnosti zmluvného vzťahu. Žalobca ním uvádzané skutočnosti nepreukázal.
12. Na pojednávaní konanom dňa 12.06.2020 žalobca na podporu svojich tvrdení poukázal na rozsudok Súdneho dvora zo dňa 07.06.2020 vo veci C 828/18, ktorým súd špecifikoval pojem dojednávanie obchodov a zároveň predložil rozsudok NS Írska sp.zn. 2005IEHC 241 zo dňa 08.07.2005.
13. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov predložených stranami sporu a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:
Dňa 17.10.2014 uzatvorila spoločnosť Brent Consulting, s. r. o., so spoločnosťou SLOVNAFT, a.s. Zmluvu o prevádzkovaní Čerpacej stanice nachádzajúcej sa v Bratislave, zapísanú na LV č. XXX, kat. územie V., parc. č. XXXX/X,X,X,X,X, č. XXXXXXX/XXCRZXXXX“ v znení dodatku č. 1 zo dňa 25.11.2014 a dodatku č. 2 zo dňa 01.03.2015 (ďalej len „zmluva“), ktorej súčasťou boli nasledujúce prílohy: Príloha č. 1 - Mandátna zmluva na predaj motorových palív zo dňa 17.10.2014 uzatvorená medzi mandantom - SLOVNAFT, a.s. a Mandatárom - Brent Consulting, s. r. o., Príloha č. 2 - Zoznam platných riadiacich aktov a metodických pokynov útvaru Maloobchod zo dňa 24.10.2014, Príloha č. 3 - Súpis DHM a DDHM k 24.10.2014, Príloha č. 4 - Technická správa čerpacej stanice k 24.10.2014, Príloha č. 5 - Ekonomické podmienky prevádzkovania ČS zo dňa 24.10.2014, zo dňa 01.01.2015, 01.03.2015, 01.01.2016 a 01.05.2016 Príloha č. 6 - Zoznam odporučených dodávateľov pre sieť ČS k 01.09.2014, Príloha č. 7 - Zatriedenie zariadení ČS na údržbu zo dňa 01.01.2011.
Podľa čl. 1.1 zmluvy, Slovnaft je vlastníkom ČS, pozostávajúcej z nehnuteľností, pozemku, ktorý vlastní alebo ho má v oprávnenej držbe Slovnaft a hnuteľných vecí, ktoré sa nachádzajú na predmetnej ČS a sú určené k tomu, aby boli užívané v súvislosti a na účely spojené s prevádzkovaním ČS.
Podľa čl. 1.2. zmluvy, partner bude prevádzkovať ČS výlučne za účelom predaja motorových palív, ostatného doplnkového sortimentu a za účelom poskytovania služieb zákazníkom ČS.
Podľa čl. 2.1 zmluvy v znení dodatku č. 1, predmetom zmluvy je stanovenie podmienok prevádzkovania ČS Partnerom za účelom: a) poskytovania základných služieb, t.j. predaja motorových palív, b) poskytovania doplnkových služieb, t.j. predaja Blue kariet, predaja Green kariet, dobíjanie Blue kariet, dobíjania Green kariet, predaja shopového tovaru a vykonávania iných činností (najmä umývanie automobilov, servisné činnosti, stravovanie, občerstvenie atď...).
Podľa čl. III zmluvy, partnerom sa rozumie fyzická alebo právnická osoba, ktorej je odovzdaná do užívania ČS v rozsahu stanovenom touto zmluvou a jej jednotlivými prílohami, a ktorá je zodpovedná za riadne prevádzkovanie čerpacej stanice podľa podmienok stanovených touto zmluvou.
Podľa prvej vety čl. 4.1 zmluvy, partner prevádzkuje ČS na vlastnú zodpovednosť ako samostatný podnikateľ.
Podľa prvej vety čl. 4.2. zmluvy, partner je povinný zabezpečiť prevádzkovanie ČS podľa riadiacich aktov uvedených v „Zozname riadiacich aktov“ a podľa ďalších ostatných interných predpisov Slovnaftu, ktoré súvisia s prevádzkovaním ČS, napr. Oznamy.
Podľa čl. 4.8 zmluvy, partner sa zaväzuje vykonávať na ČS výlučne činnosť uvedenú v tejto zmluve a v súlade s platnou legislatívou SR. Odo dňa prevzatia ČS od Slovnaftu do užívania podľa tejto zmluvy Partner v celom rozsahu zodpovedá za riadne prevádzkovanie ČS a za vzniknuté škody.
Podľa čl. 7.1 zmluvy, Slovnaft dodáva partnerovi motorové palivá, pričom spôsob a podmienky predaja motorových palív sú upravené osobitnou mandátnou zmluvou na predaj motorových palív, ktorá troví neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy ako jej Príloha č. 1.
Podľa čl. 20.1. zmluvy, partner sa zaväzuje dodržiavať pokyny Slovnaftu a zdržať sa všetkého, čo by poškodilo dôveryhodnosť a dobré meno Slovnaftu a čo by mohlo byť v rozpore s pozitívnym vnímaním a dôveryhodnosťou príslušnej ČS. Partner zabezpečí, aby tak konali aj všetci členovia obsluhujúceho personálu.
Podľa čl. 22.5 zmluvy, partner aj Slovnaft sú oprávnení vypovedať túto zmluvu aj bez uvedenia dôvodu písomnou výpoveďou s 1 mesačnou výpovednou lehotou.
Podľa čl. I Mandátnej zmluvy, predmetom tejto zmluvy je záväzok Mandatára zabezpečiť v mene Mandanta a na jeho účet maloobchodný predaj benzínu, motorovej nafty, autoplynu, a Mandant sa zaväzuje zaplatiť Mandatárovi odplatu dojednanú v Ekonomických podmienkach prevádzkovania ČS.
Podľa čl. 2.4. Mandátnej zmluvy, mandatár je povinný riadiť sa pri predaji motorových palív pokynmi mandanta a tieto dodržiavať. Od pokynov mandanta sa môže mandatár odchýliť, len ak je to nevyhnutné v záujme mandanta a mandatár nemôže včas dostať jeho súhlas. Ak mandatár poruší pokyny mandanta, je právnym úkonom viazaný sám a zodpovedá v plnom rozsahu za tým vzniknuté záväzky a škody.
Podľa čl. 2.9. Mandátnej zmluvy, mandant a mandatár sa dohodli, že mandant do 6 pracovných dní od konca kalendárneho mesiaca vystaví v mene mandatára súhrnnú faktúru na províziu za predaj motorových palív, ktoré v príslušnom kalendárnom mesiaci mandatár predal v jeho mene zákazníkom, a zašle ju mandatárovi. Mandant je povinný vystavovať faktúry v mene Mandatára v súlade s požiadavkami podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení. V prípade ak mandatár má výhrady k údajom uvedeným na vystavenej faktúre, je povinný tieto písomne oznámiť mandantovi do 5 pracovných dni od obdržania faktúry. Denné a mesačné uzávierky v elektronickej podobe budú podkladom pre zúčtovanie množstva predaných litrov motorových palív a hodnota provízie sa vypočíta v súlade s prílohou č. 5 zmluvy - Ekonomické podmienky prevádzkovania ČS.
Z bodu 2. Ekonomických podmienok prevádzkovania ČS vyplýva, že provízia za predaj motorových palív je a) vyplácaná na základe tabuľky koeficientov, b) vyplácaná aj v pevnej čiastke mesačne, c) vyplácaná ako motivačná provízia stanovená zo súčinu cieľovej motivačnej čiastky a mesačného kompozitného indexu ČS.
Podľa bodu 6. Ekonomických podmienok prevádzkovania ČS, províznu faktúru bude vystavovať Slovnaft v mene partnera.
Z faktúr provízií predložených žalobcom vyplýva, že boli vystavované spoločnosťou SLOVNAFT, a. s. ako odberateľom spoločnosti Brent Consulting, s. r. o. ako nájomcom ČS, mesačne za obdobie od 01.11.2014 do 30.09.2016.
Z výpovede zmluvy o prevádzkovaní ČS zo dňa 22.08.2016 adresovanej právnemu predchodcovi žalobcu vyplýva, že podľa bodu 22.5. Zmluvy, Slovnaft vypovedá túto zmluvu vrátane jej príloh a dodatkov v celom rozsahu. Jednomesačná výpovedná doba uplynula dňom 30.09.2016.
Výzvou zo dňa 07.09.2016 vyzvala spoločnosť Brent Consulting, s. r. o., spoločnosť SLOVNAFT, a. s., na zaplatenie odstupného podľa § 669 Obchodného zákonníka vo výške 68.676,46 €.
Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28.12.2016, postúpila spoločnosť Brent Consulting s. r. o. (ako postupca), pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania, na Združenie pre podporu ekologických palív (ako postupníka).
Z grafov výdavkov a výkonnosti Slovnaftu v období od r.2010 do r.2018 predloženého žalovaným vyplýva, že celkové retailové investície Slovnaftu kontinuálne rástli od r.2014 do r.2018, pričom v období od 2016 do 2018 dosiahli úroveň 19,2mil € ročne. Obdobne kontinuálne rástli náklady na údržbu ako aj náklady na marketing. Retailová výkonnosť predaja celkového objemu pohonných hmôt Slovnaftu v období rokov od 2010 do 2015 predstavovala 574 mil. litrov ročne a v období od r.2016 do 2018 objem 814 mil. litrov ročne.
Dňa 12.06.2020 v konaní pred súdom predstúpil konateľ spoločnosti Brent Consulting s. r. o. (ďalej len „BC“), H.. V. L., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že sa stal jediným konateľom spoločnosti BC nakoľko to bola podmienka zo strany žalovaného. Spoločnosť BC, začala činnosť pre žalovaného vykonávať na základe zmluvy o prevádzkovaní ČS zo dňa 01.08.2014. Návrh zmluvy sa nedal ovplyvniť, buď ju akceptoval alebo nie. Voči uvedenej spoločnosti mal žalovaný očakávania zvyšovania obratov, spoločnosť realizovala celkový chod ČS, pričom palivový tovar bol majetkom žalovaného, nepalivový tovar a zamestnanci ČS patrili BC. O dôvode, pre ktorý žalovaný ukončil zmluvu o prevádzkovaní ČS so spoločnosťou BC nemá vedomosť, vo výpovedi dôvod uvedený nebol. Uviedol, že spoločnosť BC si počas doby prevádzkovania plnila svoje povinnosti, plánovaný objem predaja počas doby prevádzkovania narastal. Pokiaľ ide o zamestnancov, týchto spoločnosť BC zaúčala, organizovala školenia a rozhovory. Museli poznať sortiment, palivá, motorové oleje, museli vedieť obsluhovať všetky stroje.
Spoločnosť BC nemohla zabezpečiť dostupnosť iného tovaru ako tovaru stanoveného žalovaným. Aj ten tovar, ktorý bol voliteľný, bol určovaný žalovaným, pričom on mohol rozhodovať o množstve a v rámci voľného sortimentu si mohol vybrať z balíka produktov, ktoré bude predávať. Uviedol, že pokiaľ ide o možnosť robiť marketingové akcie, ktoré neboli zastrešené priamo žalovaným, tak vo vlastnej réžii ponúkali kávy, prípadne umývanie zadarmo - to bolo napríklad vo vzťahu k policajtom z Trnavy, taxikárom z Trnávky, príp. kamionisti, ktorý natankovali viac ako 200 litrov mali v reštaurácii, ktorá patrila k ČS (ktorú prevádzkoval) obed zadarmo. Okrem toho na ČS vo vlastnej réžii osviežoval vzduch, nakúpil stoly na terasu, či obrusy. V okolí predmetnej ČS boli konkurenčné ČS, ktoré patrili Tescu, OMV, Shell, GASS a ďalšia ČS Slovnaft, pričom niektoré z nich ponúkali lacnejšie pohonné hmoty. Podľa neho dôvodmi, pre ktoré si zákazníci zvolili predmetnú ČS boli najmä obsluha, aktivita z jeho strany, široký sortiment tovaru, dobrá predajná marža. Žalovaný mal z predaja doplnkového tovaru ako aj predaja pohonných hmôt prospech. Prospech spoločnosti BC spočíval v provízii. Na pokladničných dokladoch bolo uvedené, že palivá sú predávané v mene žalovaného. Spoločnosť BC napĺňala plán predaja, v roku 2015 mal najvyšší percentuálny nárast predaja doplnkového tovaru na celom Slovensku. Pokiaľ ide o palivá, došlo v porovnaní s predchodcom k nárastu približne o 500.000 litrov paliva a v rámci obratu doplnkového tovaru k nárastu asi o 120.000 €. Ukončenie zmluvy so žalovaným znamenalo, že konateľ musel spoločnosť BC predať a zamestnancom vyplatiť odstupné. Počas trvania zmluvného vzťahu mali 80% zákazníkov stálych, oni nepostrehli zmenu nájomcu. Pokiaľ ide o samotnú zmluvu, k jej obsahu mal len ústne pripomienky, ktoré neboli akceptované. Následne dodatkoval prílohu č. 5 z dôvodu nárastu plánu predaja. Keďže predtým neprevádzkoval ČS, nevedel posúdiť, či zmluva v čase uzatvárania bola nevýhodná. On nikdy nekomunikoval so Slovnaftom, že chce byť výslovne obchodným zástupcom a že nechce byť prevádzkarom alebo mandatárom. Presné číslo, ktoré aktivity pri prevádzke ČS priniesli nových zákazníkov a koľko ich bolo, uviesť nevie. Vychádzal len z navýšenia predaja. Informáciu o tom, či v sledovanom období došlo k nárastu predaja doplnkového tovaru aj na iných ČS, nemá.
Súd nevykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalovaným, preukazujúcimi objemy transakcii a palivové a nepalivové obraty na čerpacích staniciach v Leviciach, nakoľko tieto nepovažoval pre ustálenie skutkového stavu za relevantné.
14. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:
Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka, strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, § 273 ods. 1, § 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods. 4, § 324, 340a, 340b, 341, 365, 369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458, 459, 477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655 ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. 1 a 2, § 711, 720, 725, 729, 743 a 771c.
Podľa § 266 ods. 1,2 a 3 Obchodného zákonníka, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.
Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa § 275 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak sú uzavreté viaceré zmluvy pri tom istom rokovaní alebo zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. Ak však z povahy alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú na sebe vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.
Podľa § 566 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. Ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá.
Podľa § 567 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka, mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou starostlivosťou. Činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný uskutočňovať podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí poznať. Mandatár je povinný oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitosti a ktoré môžu mať vplyv na zmenu pokynov mandanta. Od pokynov mandanta sa môže mandatár odchýliť, len ak je to naliehavo nevyhnutné v záujme mandanta a mandatár nemôže včas dostať jeho súhlas. Ani v týchto prípadoch sa však mandatár nesmie od pokynov odchýliť, ak to zakazuje zmluva alebo mandant.
Podľa § 568 ods. 2 Obchodného zákonníka, mandant je povinný odovzdať včas mandatárovi veci a informácie, ktoré sú potrebné na zariadenie záležitosti, pokiaľ z ich povahy nevyplýva, že ich má obstarať mandatár.
Podľa § 569 Obchodného zákonníka, mandatár je povinný odovzdať bez zbytočného odkladu mandantovi veci, ktoré za neho prevzal pri vybavovaní záležitosti.
Podľa § 571 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti. Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú mandatárovi značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok.
Podľa § 574 ods. 4 Obchodného zákonníka, za činnosť riadne uskutočnenú do účinnosti výpovede má mandatár nárok na úhradu nákladov vynaložených podľa § 572 a na primeranú časť odplaty.
Podľa § 652 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu.
Podľa § 654 ods. 1 Obchodného zákonníka, predmetom záväzku obchodného zástupcu je vyhľadávanie záujemcov o uzavretie obchodov, ktoré sú vymedzené v zmluve.
Podľa § 659a ods. 1 Obchodného zákonníka, obchodný zástupca má nárok na províziu za obchody uskutočnené počas trvania zmluvného vzťahu, ak a) obchod sa uzatvoril v dôsledku jeho činnosti, b) obchod sa uzatvoril s treťou osobou, ktorú ešte pred uzavretím obchodu získal na účel uskutočňovania obchodov tohto druhu.
Podľa § 669 ods. 1 Obchodného zákonníka, obchodný zástupca má v prípade skončenia zmluvy právo na odstupné, ak a) pre zastúpeného získal nových zákazníkov alebo významne rozvinul obchod s
doterajšími zákazníkmi a zastúpený má podstatné výhody vyplývajúce z obchodov s nimi a b) vyplatenie odstupného s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä na províziu, ktorú obchodný zástupca stráca a ktorá vyplýva z obchodov uskutočnených s týmito zákazníkmi, je spravodlivé; tieto okolnosti zahŕňajú aj použitie alebo nepoužitie konkurenčnej doložky podľa § 672a.
Podľa čl. 1 bod 2. smernice Rady, o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov (86/653/EHS) (ďalej len „smernica“), na účely tejto smernice, "obchodný zástupca" znamená samostatne zárobkovo činného sprostredkovateľa, ktorý má trvalé oprávnenie dojednávať predaj alebo nákup tovaru v mene a na účet inej osoby, ktorá sa ďalej nazýva "zastúpený" alebo dojednať a uzatvoriť takéto právne úkony na účet a menom zastúpeného.
Podľa čl. 3 bod 2. písm. a) smernice, obchodný zástupca musí najmä vyvíjať príslušnú snahu pri vyjednávaní, a pokiaľ je to vhodné uzatvárať transakcie, ktoré sú mu zverené.
Podľa čl. 17 bod 2. písm. a) smernice, obchodný zástupca má nárok na náhradu do takej miery, do akej - priviedol zastúpenému nových zákazníkov alebo podstatne zvýšil finančný objem obchodov s existujúcimi zákazníkmi, a pokiaľ zastúpený má aj naďalej podstatné prínosy z obchodu s týmito zákazníkmi a - náhrada je primeraná všetkým skutočnostiam, najmä provízii za obchody, ktoré obchodný zástupca stratil.
15. V priebehu súdneho konania žalobca navrhol súdne konanie prerušiť podľa § 162 ods. 1 písm. c) CSP, preto sa súd v prvom rade, skôr ako pristúpil k rozhodovaniu o veci samej, musel v súlade s § 162 ods. 3 CSP, vysporiadať s uvedeným procesným návrhom žalobcu.
Podľa článku 267 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v spojení s § 162 ods. 1 písm. c) CSP, nie je okresný súd ako vnútroštátny súd prvého stupňa, proti rozhodnutiu ktorého je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, povinný položiť súdnemu dvoru EÚ predbežnú otázku a za tým účelom sporové konanie prerušiť. Táto možnosť je teda vnútroštátnemu súdu prvého stupňa daná ako fakultatívna v prípade, ak to prvostupňový súd posúdi ako nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej. Po vykonanom dokazovaní a ustálení skutkového stavu však dospel súd k záveru, že prerušenie konania podľa návrhu žalobcu nie je v danom prípade nevyhnutné pre rozhodnutie súdu vo veci samej a to predovšetkým z dôvodu, že súd zmluvu o prevádzkovaní ČS, právne neposúdil ako zmluvu o obchodnom zastúpení.
16. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju v celom rozsahu zamietol.
17. Skutočnosť, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 17.10.2014 uzatvorená Zmluva o prevádzkovaní čerpacej stanice spoločne s jej prílohami, nebola medzi stranami sporu sporná. Rovnako spornou nebola ani skutočnosť, že ku dňu 30.09.2016 došlo na podklade jednostrannej výpovede zo strany žalovaného k zániku predmetnej zmluvy.
18. Sporným medzi stranami sporu zostala predovšetkým právna kvalifikácia predmetnej zmluvy, ktorú žalobca považuje za zmluvný typ obchodného zastúpenia ako aj právo žalobcu ako obchodného zástupcu na vyplatenie odstupného po skončení zmluvy podľa § 669 ods. 1 Obchodného zákonníka.
19. Mandátna zmluva ako aj zmluva o obchodnom zastúpení patria do skupiny tzv. obstarávateľských zmlúv. Ich spoločným znakom je zastúpenie osoby pri obstaraní určitej záležitosti v mene zastúpeného a za určitú odplatu. Predmetom mandátnej zmluvy je zariadenie dohodnutej obchodnej záležitosti pre mandanta, ktorá má vzťah k jeho podnikateľskej činnosti, pričom mandatár musí pri plnení svojho záväzku postupovať výhradne podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami. Jedine v prípade, ak je to naliehavo nevyhnutné, prípadne mandatár nemôže získať mandantov pokyn včas, je mandatár sa od mandantom udelených pokynov odchýliť. Je teda zrejmé, že mandátna zmluva vyžaduje veľmi striktnú úpravu rozsahu oprávnení mandatára z hľadiska jeho konania v mene a na účet mandanta. Pokiaľ ide o zmluvu o obchodnom zastúpení jej predmet môžeme charakterizovať ako sústavnú činnosť obchodného zástupcu, ktorý sa za odmenu (províziu) zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť, ktorá smeruje k uzavieraniu určitého druhu zmlúv v mene zastúpeného a na jeho účet. Podstatou je teda samotná činnosť obchodného zástupcu, ktorá spočíva vo vyhľadávaní záujemcov o
uzavretie dohodnutého druhu zmlúv. Je síce pravdou, že aj samotný obchodný zástupca môže v mene zastúpeného zmluvy uzatvárať, takáto činnosť však vyžaduje osobitné splnomocnenie (pričom práva a povinnosti z takéhoto splnomocnenia sa spravujú ustanoveniami o mandátnej zmluve) a nie je preto základným obsahovým znakom zmluvy o obchodnom zastúpení.
20. Pokiaľ ide o samotnú činnosť obchodného zástupcu, zásadným rozdielom medzi konaním mandatára a konaním obchodného zástupcu je stupeň voľnosti, ktorou zástupca disponuje pri snahe dosiahnuť svoj cieľ - obstaranie určitej záležitosti. Kým mandátna zmluva vyžaduje presné, zrozumiteľné a obsahovo vyčerpávajúce pokyny pre mandatára, zmluva o obchodnom zastúpení má v tomto smere benevolentnejšiu úpravu a získanie obchodnej príležitosti pre zastúpeného, či dosiahnutie uzatvorenia obchodu priamo súvisí so šikovnosťou, skúsenosťami a znalosťou trhu obchodného zástupcu. Obchodný zástupca má teda oprávnenie využívať všetky svoje znalosti a metódy k dosiahnutiu cieľa zmluvy o obchodnom zastúpení, pričom je viazaný len odbornou starostlivosťou a záujmami zastúpeného.
21. Zásadný rozdiel medzi mandátnou zmluvou a zmluvou o obchodnom zastúpení spočíva aj v úprave ich odplatnosti. Kým mandatár má v zásade nárok na odplatu bez ohľadu na to, či jeho riadne vykonaná činnosť priniesla očakávaný výsledok, provízia obchodného zástupcu je viazaná na splnenie zákonných podmienok, predovšetkým na naplnenie očakávaného výsledku. Odplata obchodného zastúpenia teda spočíva na princípe zásluhovosti.
22. V danom prípade bol právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným založený predovšetkým na zmluve o prevádzkovaní čerpacej stanice a na s ňou neoddeliteľne spätou mandátnou zmluvou na predaj motorových palív. Už samotné vymedzenie pojmov pre účely výkladu zmluvy v zmluve o prevádzkovaní ČS, definuje pojem partner (ktorým bol právny predchodca žalobcu) ako fyzickú či právnickú osobu, ktorej je odovzdaná do užívania ČS v rozsahu stanovenom zmluvou a jej jednotlivými prílohami, a ktorá je zodpovedná za riadne prevádzkovanie danej čerpacej stanice podľa podmienok stanovených zmluvou. Uvedená definícia podľa názoru súdu nesvedčí postaveniu partnera ako obchodného zástupcu v zmysle zmluvy o obchodnom zastúpení, keď partner prevádzkuje čerpaciu stanicu výhradne podľa stanovených podmienok. Partnerovi nie je ponechaný priestor istej miery sebarealizácie, ako je to v prípade obchodného zástupcu. Uvedenú skutočnosť podporuje aj článok IV. zmluvy, najmä jeho bod 4.2, na základe ktorého je partner povinný prevádzkovať ČS podľa riadiacich aktov žalovaného, pričom ich musí sústavne a dôsledne dodržiavať.
23. Záväznosť, striktnosť a dôslednosť pokynov, ktoré žalovaný udelil partnerovi pri prevádzkovaní ČS a pri vykonávaní s ňou súvisiacej hlavnej činnosti, teda predaja motorových palív, jasne vyplýva aj zo znenia Mandátnej zmluvy na predaj motorových palív. Partner sa ňou zaviazal v mene žalovaného a na jeho účet zabezpečiť maloobchodný predaj benzínu, motorovej nafty a autoplynu a žalovaný sa zaviazal partnerovi za uvedenú činnosť zaplatiť odplatu, dojednanú podľa prílohy č. 5 Zmluvy o prevádzkovaní ČS - Ekonomických podmienok prevádzkovania ČS. Súd vychádzajúc z obsahu zmluvy a jej príloh dospel k záveru, že uvedená zmluva spĺňa všetky podstatné náležitosti mandátnej zmluvy ako zmluvného typu, pričom predmetná zmluva zvlášť akcentuje na povinnosti mandatára (partnera) dodržiavať celý rad pokynov mandanta (žalovaného), vyplývajúcich predovšetkým z jeho vnútorných predpisov.
24. Pokiaľ ide o predmet zmluvy o prevádzkovaní čerpacej stanice, z uvedenej zmluvy vyplýva, že hlavnou činnosťou partnera nebolo vyhľadávanie záujemcov o nákup na čerpacej stanici, ale zabezpečenie jej fungovania a predaj palív výhradne na základe pokynov žalovaného. Jednou zo základných zmluvných povinností obchodného zástupcu v zmysle zmluvy o obchodnom zastúpení je pritom jeho aktívna činnosť, ktorá spočíva vo vyhľadávaní záujemcov a obchodných príležitostí pre zastúpeného. Je to práve obchodný zástupca, od ktorého sa očakáva, že dá do pohybu obchodné záležitosti, že rozšíri obchodné ponuky zastúpeného medzi potenciálnych klientov, že presvedčí potenciálneho zákazníka aby tieto ponuky prijal. Hlavná činnosť obchodného zástupcu je teda v porovnaní s postavením a činnosťou partnera v zmysle predmetnej zmluvy značne rozdielna a jej základom nie je aktívna a s samostatná činnosť partnera, ale naopak činnosť, ktorá je riadená a usmerňovaná pokynmi žalovaného, od ktorých sa partner nemôže odchýliť.
25. Pokiaľ ide o odplatnosť uvedeného zmluvného vzťahu, ekonomické podmienky súvisiace s prevádzkovaním ČS boli medzi stranami stanovené v Prílohe č. 5 zmluvy. Z uvedenej prílohy vyplýva, že provízia partnera sa určovala mesačne, pričom pri stanovení jej výšky išlo o kombináciu výkonnostných parametrov partnera (množstvo predaných motorových palív a súčin cieľovej motivačnej čiastky a mesačného kompozitného indexu ČS) a pevnej čiastky 500 € bez DPH. Uvedená úprava odmeňovania tak nebola plne závislá od dosiahnutia očakávaného výsledku činnosti právneho predchodcu žalobcu, ako to je pri zmluvách o obchodnom zastúpení. Táto čiastka bola len dodatkovou a variabilnou zložkou vyplácanej provízie a jej základ tvorilo 500 €, na ktorú mal partner nárok bez ohľadu na dosiahnutie očakávaného výsledku. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že variabilná zložka odmeny mala charakter mimoriadnej provízie, nakoľko táto bola vyplácaná pravidelne každý mesiac a bez ohľadu na to, či predpokladané obraty partner plnil na 100%.
26. Je nesporné, že mandátna zmluva ako aj zmluva o obchodnom zastúpení obsahujú viacero podobných ustanovení a pojmových znakov, ktoré pripúšťajú rôzne a často navzájom sa prelínajúce výklady. Pre posúdenie o aký zmluvný typ v danom prípade ide, je preto potrebné (okrem už vyššie uvádzaných obsahových náležitostí) prihliadnuť aj na vôľu zmluvných strán, ktorú strany prejavili pri uzatváraní zmluvy, predovšetkým je potrebné s ohľadom na všetky okolnosti posúdiť, akú zmluvu mienili zmluvné strany uzatvoriť. Vôľa prejavená a akceptovaná zmluvnými stranami by mala byť rešpektovaná v priebehu trvania celého zmluvného vzťahu a nemala by sa špekulatívnym výkladom meniť podľa sledovaných záujmov niektorej kontraktuálnej strany. Je síce pravdou, že v danom prípade si zmluvné strany v čl. 24.9. upravili, že nadpisy v zmluve a teda logicky aj v jej prílohe č. 1, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy, slúžia len k jej prehľadnosti a neberú sa do úvahy pri výklade zmluvy, čo sa stalo aj súčasťou právnej argumentácie žalobcu v konaní, avšak nie je možné týmto zmluvným ustanovením prehliadať všeobecnú (a pre každú zmluvnú stranu záväznú) úpravu právnych úkonov zakotvenú v Obchodnom zákonníku. Ustanovenia § 266 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka spájajú prejav vôle s úmyslom, ktorý bol takýmto prejavom vôle zamýšľaný. Aj v prípade, ak by takýmto spôsobom prejav vôle nebolo možné vyložiť, je potrebné ho vykladať podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Zo znenia predmetnej zmluvy a ich príloh, ako aj z následného správania zmluvných strán v priebehu trvania zmluvy, nevyplynulo, že by zmluvné strany v čase uzatvárania zmluvy mienili medzi sebou uzatvoriť zmluvu o obchodnom zastúpení. Uvedenej žalobcom deklarovanej vôli nezodpovedá predovšetkým samotný predmet zmluvy o prevádzkovaní čerpacej stanice, ktorý nemožno stotožniť s predmetom zmluvy o obchodnom zastúpení a ani spôsob určenia odmeny za jej prevádzkovanie. Predmetný zmluvný vzťah má charakter inominátneho kontraktu, v ktorom možno badať prvky viacerých zmluvných typov, vrátane nájomného vzťahu medzi žalovaným ako vlastníkom čerpacej stanice a prenajímateľom a právnym predchodcom žalobcu ako jej prevádzkovateľom a nájomcom. V tejto súvislosti si súd poukazuje na ustanovenie §43 Občianskeho zákonníka ako „lex generalis“, v zmysle ktorého sú strany povinné pri úprave zmluvných vzťahov odstrániť všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, obzvlášť v inominátnych zmluvných vzťahoch pozostávajúcich z viacerých zmluvných typov, ako je to v danom prípade. Pokiaľ právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy a ani počas celej doby jej trvania v jej ustanoveniach žiadne rozpory nevidel, je konanie žalobcu (navyše právneho nástupcu, ktorý do predmetného zmluvného vzťahu ani nevstupoval), ktorým sa snaží vôľu prejavenú v predmetom zmluvnom vzťahu zmluvnými stranami prispôsobiť svojim ambíciám, v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Uvedenú skutočnosť podporuje aj vyjadrenie konateľa spoločnosti BC na pojednávaní 12.06.2020, z ktorého jasne vyplýva, že v čase uzatvárania zmluvy nemal právny predchodca žalobcu vôľu uzatvoriť so žalovaným zmluvu o obchodnom zastúpení, nikdy takúto požiadavku neadresoval žalovanému a táto skutočnosť nikdy nebola predmetom ich rokovaní ani na začiatku ani počas celej doby trvania ich zmluvného vzťahu. Partner žalovaného si pri uzatváraní zmluvy nijakým spôsobom nevyhradzoval svoje postavenie obchodného zástupcu, zmluvu akceptoval tak, ako mu bola predložená. Voči jej zneniu mal len ústne pripomienky, ktoré súdu bližšie nešpecifikoval a následne dodatkoval len prílohu č. 5 zmluvy z dôvodu zvyšovania plánu predaja.
27. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu smernicou rady č.86/653 a tam uvedenou definíciou obchodného zástupcu, v tejto súvislosti súd poukazuje, že účelom smernice je predovšetkým poskytnúť ochranu obchodnému zástupcovi tým, že upravuje minimálny štandard právnej úpravy vzťahov medzi obchodným zástupcom a zastúpeným. Pre naplnenie tohto účelu smernica priniesla definíciu pojmu „obchodný zástupca“, pričom jedným z jeho základných obsahových znakov v zmysle smernice je
jeho oprávnenie pre zastúpeného „dojednávať“ predaj alebo nákup tovaru. Uvedená smernica bola transponovaná do Slovenského právneho poriadku zákonom č. 500/2001 Z.z. a s cieľom harmonizácie s európskym právom zaviedla do právneho poriadku kogentné ustanovenie § 652 Obchodného zákonníka, od ktorého sa pri uzatváraní zmluvy o obchodnom zastúpení zmluvné strany nesmú odchýliť. Inými slovami, zmluvné strany sú viazané základnými zákonnými požiadavkami na zmluvu o obchodnom zastúpení a táto ich musí bez výnimky (aby mohla byť za zmluvu o obchodnom zastúpení považovaná) obsahovať. Pokiaľ teda zákon kogentne a imperatívne od obchodného zástupcu vyžaduje, aby vyvíjal činnosť pre zastúpeného smerujúcu k uzatvoreniu obchodov alebo činnosť spočívajúcu v dojednávaní a uzatváraní obchodov pre zastúpeného, túto nemožno ničím nahradiť a z uzatvorenej zmluvy musí jednoznačne vyplývať. V prejednávanej veci však podľa názoru sudu, uvedené nebolo úlohou právneho predchodcu žalobcu v zmluvnom vzťahu so žalovaným. Jeho úlohou bolo predovšetkým zabezpečenie riadneho fungovania čerpacej stanice výhradne podľa riadiacich aktov žalovaného a s tým spojenú činnosť predaja motorových palív podľa mandátnej zmluvy uzatvorenej v zmysle § 566 a nasl. Obchodného zákonníka.
28. Žalobca súdu predložil rozsudok Súdneho dvora zo 04.06.2020, vo veci C-828-18, kde poukazuje na pojem dojednávanie obchodov. Spor vo veci samej, ktorý bol podkladom na položenie prejudiciálnej otázky súdnemu dvoru sa týkal spoločnosti DCA a spoločnosti Trendsetteuse, ktorá mala na základe nepísanej dohody vystavovať výrobky spoločnosti DCA vo svojich priestoroch za protihodnotu vo forme provízii z predajnej ceny. Už z uvedeného skutkového základu jasne vyplýva, že nemožno stotožňovať právny vzťah upravený nejasnou „nepísanou dohodou“, ktorá vytvára priestor pre rozličnú interpretáciu práv a povinností zmluvných strán s právnym vzťahom, ktorého základom je čo do práv a povinností zmluvných strán jasne a precízne formulovaná písomná zmluva. Súd je preto názoru, že uvedené rozhodnutie súdneho dvora nemôže byť pre účel posúdenia charakteru zmluvného vzťahu, ktorý je predmetom tohto sporu, určujúce. Pokiaľ ide o druhý rozsudok predložený žalobcom a to Najvyššieho súdu Írska vo veci 2005/IEHC/241, navyše len v anglickom jazyku, v tejto súvislosti súd uvádza, že uvedený rozsudok nemá pre jeho rozhodovaciu činnosť žiadnu relevanciu ani právnu záväznosť, a preto nepovažoval za potrebné ani hospodárne sa ním bližšie zaoberať.
29. Ak by však aj súd na základe právnej argumentácie žalobcu pripustil, že zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, ktorý vznikol pri prevádzkovaní čerpacej stanice je obchodným zastúpením, z hľadiska posúdenia oprávnenia obchodného zástupcu na vyplatenie odstupného po skončení zmluvy musia byť kumulatívne splnené všetky podmienky stanovené ustanovením § 669 ods. 1 Obchodného zákonníka. V prvom rade pre vznik nároku obchodného zástupcu na odstupné je nevyhnutné preukázanie, že obchodný zástupca pre zastúpeného získal nových zákazníkov alebo významne rozvinul obchod s doterajšími zákazníkmi a zastúpený má podstatné výhody vyplývajúce z obchodov s nimi. Pokiaľ ide o uvedenú podmienku, povinnosť uniesť dôkazné bremeno pri preukázaní týchto skutočností má žalobca. Žalobca súdu uviedol, že získal množstvo nových zákazníkov a rozvinul obchod s doterajšími zákazníkmi, keď v roku 2015 predal 2.509.974 litrov paliva oproti plánovaným 2.119.000 litrov a priemerná mesačná provízia na základe predložených faktúr bola vo výške 5.665,46 €. Argumentoval tiež vyjadrením konateľa Brent Consulting, s. r. o., ktorý uviedol, že v rámci marketingových akcii ponúkali kávu, prípadne umývanie zadarmo policajtom z Trnavy, taxikárom z Trnávky, príp. kamionistom, ktorý natankovali viac ako 200 litrov ponúkali obed zadarmo, pričom právny predchodca žalobcu nakúpil stoly na terasu a obrusy. Marketingové aktivity opísané konateľom právneho predchodcu žalobcu nemožno považovať za také, ktoré by mali dosah na široké spektrum potenciálnych zákazníkov čerpacej stanice a neboli spôsobilé získať nových zákazníkov a ani významne rozvinúť obchody s doterajšími zákazníkmi, keďže boli určené úzkemu okruhu pravidelných zákazníkov - policajtom z Trnavy, taxikárom z Trnávky, či kamionistom alebo mali charakter skôr údržby čerpacej stanice ako osviežovanie vzduchu, či nákup stolov a nových obrusov. Podľa názoru súdu žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal, že by k uvedeným číslam predaja pohonných hmôt a k rozvinutiu obchodov s palivovým ako aj nepalivovým tovarom došlo v dôsledku jeho činnosti, resp. v dôsledku činnosti jeho právneho predchodcu. Súd sa v tejto súvislosti stotožnil s právnou argumentáciou žalovaného, podľa ktorého okolnosti ovplyvňujúce rozhodovanie zákazníkov načerpať na konkrétnej čerpacej stanici závisia predovšetkým od trasy, po ktorej zákazník jazdí a od kvality ponúkaných pohonných hmôt.
30. Ako ďalší dôvod, pre ktorý narástol počet klientov čerpacej stanice konateľ právneho predchodcu žalobcu tiež uviedol obsluhu, aktivitu z jeho strany, široký sortiment tovaru a dobrú predajnú maržu. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné upozorniť, že zo žalovaným predložených dôkazov jasne vyplýva, že nárast predaja pohonných hmôt v sieti čerpacích staníc Slovnaft v rokoch 2010-2018 rástol v celoslovenskom meradle a bol spôsobený predovšetkým rozsiahlymi investíciami do rozvoja a modernizácie siete čerpacích staníc ako aj reklamnej kampane, ktorú hradil a vykonával výhradne žalovaný. Pokiaľ teda aj došlo v rozhodnom období k získaniu nových zákazníkov čerpacej stanice, nemožno uvedené zásluhy pripísať právnemu predchodcovi žalobcu, nakoľko tento v oblasti marketingu, propagácie, modernizácie či vytvárania renomé značky Slovnaft nevykonával žiadne také aktivity, ktoré by boli spôsobilé získať nových zákazníkov alebo významne rozvinúť obchody s doterajšími zákazníkmi. Aktivity, ktoré boli opísané ako kvalitná obsluha, či čistota boli v zmysle zmluvy, jej príloh a pokynov od partnera vyžadované priamo žalovaným a boli súčasťou bežnej prevádzky čerpacej stanice, ktorú žalovaný formou „mystery shoppingu“ pravidelne kontroloval. Pokiaľ ide o široký sortiment, konateľ spoločnosti BC sám na otázku, či bolo možné zabezpečiť dostupnosť aj iného tovaru ako tovaru stanoveného žalovaným, aby mohol prilákať zákazníkov uviedol, cit.: „nie, mali sme povinný (tovar) a ktorý bol voliteľný, aj ten bol určovaný Slovnaftom.“ Otázka sortimentu ponúkaného na čerpacej stanici tak bola pod priamou kontrolou žalovaného a neponúkala partnerovi možnosť týmto spôsobom vlastnou aktivitou na trhu prilákať nových zákazníkov a rozvinúť dovtedajšie obchody. Obdobne vo vzťahu k uvádzanej marže za cenu palív bolo v konaní preukázané, že cenu palív určoval výhradne žalovaný, nejednalo sa tak o položku, ktorú by partner žalovaného mohol akokoľvek za účelom prilákania zákazníkov upravovať.
31. Žalovaný zároveň súdu predložil listinné dôkazy preukazujúce značný nárast v jeho výdavkoch na investície, údržbu či marketing čerpacích staníc v rokoch 2016 až 2018 a s tým priamo úmerne súvisiacu zvýšenú výkonnosť objemu predaných pohonných hmôt v uvedenom období. Žalobca síce spochybnil autentickosť žalovaným uvádzaných údajov v predložených listinných dôkazoch, sám ale žiadnym spôsobom nepreukázal opak. Navyše žalobca a obdobne aj konateľ spoločnosti BC argumentovali rozvojom obchodu a prekonaním plánovaného predaja litrov paliva ako aj doplnkového tovaru ročne len v roku 2015. Podľa názoru súdu však pre posúdenie významného rozvinutia obchodov mal právny predchodca žalobcu dosahovať obdobné výsledky v priebehu celého trvania zmluvného vzťahu. Podľa údajov predložených žalovaným však právny predchodca žalobcu v roku 2016 až do skončenia zmluvy na výsledky predaja z predchádzajúceho roka už nenadviazal. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je splnená už prvá z podmienok pre vznik práva obchodného zástupcu na odstupné po skončení zmluvy a to predovšetkým z dôvodu, že žalobca súdu nepreukázal, že by právny predchodca žalobcu najmä svojou činnosťou ako obchodný zástupca aktívne vyhľadávajúci obchodné príležitosti, získal pre žalovaného nových zákazníkov alebo významne rozvinul obchod s doterajšími zákazníkmi, z ktorých by mal navyše žalovaný podstatné výhody. Druhou podmienkou, ktorá musí byť pre vznik oprávnenia na vyplatenie odstupného kumulatívne splnená je, že jeho vyplatenie musí byť s prihliadnutím na všetky okolnosti spravodlivé. Keďže však podľa názoru súdu nebola v danom prípade splnená už prvá podmienka pre vznik nároku na odstupné, posúdením splnenia druhej podmienky sa súd bližšie nezaoberal.
32. V danom prípade dospel súd k záveru, že zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným nemožno charakterizovať ako zmluvný typ obchodného zastúpenia, a to najmä z dôvodu, že v uvedenom zmluvnom vzťahu absentujú základné obsahové náležitosti zmluvy o obchodnom zastúpení. Pokiaľ by však bolo možné extenzívnym výkladom predmetný zmluvný vzťah charakterizovať ako obchodné zastúpenie, z hľadiska vzniku nároku obchodného zástupcu na odstupné po skončení zmluvy nemal súd za preukázané, že by boli kumulatívne naplnené všetky zákonné predpoklady dané ustanovením § 669 ods. 1 Obchodného zákonníka, keď žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
33. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalovaný v konaní plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.
34. O výške trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).