Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7To-11-2020.pdf
PDF · 88.35 KB
Case nature
Area
Subarea
7To/11/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej a JUDr. Bc. Milana Husťáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. júla 2020, v trestnej veci proti I. Z., obžalovaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr.zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 13.11.2019 sp.zn. 5T 56/2019 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 13.11.2019, sp.zn. 5T 56/2019 bol obžalovaný I. Z. podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora, pre skutok v obžalobe právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že
v Košiciach dňa 25.2.2019 v čase o 09,06 hod. viedol ako vodič vozidlo záchrannej služby zn. VW Transportér EČV: KE XXXHC, so zapnutým zvukovým a svetelným výstražným znamením po ulici Rastislavovej, vošiel s vozidlom do križovatky s ulicou Južná trieda s pokračovaním priamo na ulicu Jantárová na červený signál „stoj" svetelného signalizačného zariadenia, kde v dôsledku plného nevenovania sa vedeniu vozidla a nesledovania situácie v cestnej premávke v priestore križovatky v mieste vjazdu na električkovú trať vošiel do jazdnej dráhy električke značky Vario LF 2+, linka č. 7, ktorú viedla vodička D. X. do križovatky z jeho pohľadu z ľavej strany po ulici Južná trieda v smere k mostom VSS na svetelný signál „voľno", v dôsledku čoho došlo medzi nimi k zrážke, čím obvinený svojim konaním porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c/, § 40 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke na pozemných komunikáciách a pri dopravnej nehode došlo k zraneniu spolujazdkyne z vozidla VW Transportér Mgr. O. T.Q., ktorá pri dopravnej nehode utrpela ľahký úraz, a to podvrtnutie krčnej oblasti chrbtice, zlomeninu VI. rebra vľavo a pomliaždenie prednej brušnej steny s krvnou podliatinou s dobou liečenia do 42 dní,
nakoľko skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd odkázal poškodených, a to Dopravný podnik mesta Košice, a.s., Bardejovská 6, 043 29 Košice, IČO: 31 701 914, Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., Cintorínska 5, 949 01 Nitra, IČO: 35 942 436 a Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, Festivalové námestie 1, 041 84 Košice, IČO: 30 807 484, s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
V zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozsudku podal odvolanie okresný prokurátor, ktorý navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Okresný prokurátor, ako odvolateľ, tento svoj návrh odôvodnil tým, že aj keď okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, výsledky vykonaného dokazovania
nesprávne vyhodnotil, a to jednostranne v prospech obžalovaného I. Z., ktorého tak oslobodil spod obžaloby prokurátora.
V písomných dôvodoch odvolania okresný prokurátor predovšetkým poukázal na závery znaleckého posudku znalca z odboru cestná doprava, ktorý sa vyjadril k technickým príčinám dopravnej nehody a v tomto smere jeho závery vyzneli v neprospech obžalovaného I. Z.. Okrem záverov znalca z odboru cestnej dopravy je potrebné vziať do úvahy aj iné aspekty a okolnosti dopravnej nehody. Zvlášť bolo potrebné posúdiť otázku primeranej rýchlosti, ktorou sa D. X. ako vodička električky pohybovala. Pre daný úsek je dovolená najvyššia rýchlosť jazdy 50 km/h. Túto rýchlosť vodička električky neprekročila, pretože sa pohybovala rýchlosťou 45 km/hod. a navyše D. X. vykonávala k času dopravnej nehody povolanie vodičky električky rok a pol a v súkromí viedla motorové vozidlá od svojich 18 rokov. Podľa jej vlastných vyjadrení sa so situáciou, kedy do križovatky vchádza vozidlo so zapnutým svetelným a zvukovým znamením stretáva často. Často a pravidelne prechádzala aj električkou daným úsekom. Križovatku poznala, rovnako tak situovanie obytného bloku po jej pravej strane. Rovnako vedela o situovaní neďalekej nemocnice, ako aj záchrannej služby a pri výkone svojho povolania vnímala v danom úseku častý pohyb vozidiel záchrannej služby. Z tohto pohľadu rýchlosť, ktorou viedla električku podľa názoru okresného prokurátora nebola primeraná, pretože mohla predvídať obdobnú situáciu v križovatke, ku ktorej sa blížila. Mala vyvinúť zvýšenú opatrnosť aj s poukazom na to, že ako sama uviedla, pre hlučnosť v električke nevie vnímať zvukové znamenie záchranného vozidla a pre zakrytý výhľad obytným blokom ani dostatočne včas rozpoznať z ulice Rastislavovej do križovatky prichádzajúce vozidlá ani v prípade, ak sú opatrené svetelným signalizačným znamením.
Vzhľadom na dopravnú situáciu, kedy všetky vozidlá v križovatke, teda aj tie, ktoré v momente dopravnej nehody mali zelené svetelné znamenie, vrátane električky z pravej strany z pohľadu obžalovaného I. Z. a ktoré dávali sanitnému vozidlu prednosť a nepokračovali v jazde na svoj zelený signál, obžalovaný I. Z. D. vodič vozidla záchrannej služby nemohol sa spoliehať, že tak neurobí jediné vozidlo, teda električka, ktorú riadila D. X., a to aj napriek tomu, že sa obžalovanému po nehode ospravedlnila s tým, že sanitku nepočula.
Podľa svedka I. T., ktorý riadil električku prichádzajúcu do križovatky z pohľadu obžalovaného I. Z. sprava, rozpoznal záchranné vozidlo, a preto keď sa aj na zelenú pohol, ihneď zastavil. Sanitka mala zapnuté majáky, nepamätá či aj zvukový signál a do križovatky nešla rýchlo. Videl zrážku s protiidúcou električkou, ale keď jeho kolegyňa vstala zo svojho miesta a otvorila kabínu usúdil, že sa nič nestalo a pokračoval v jazde. Na obranu D. X. uviedol, že nemohla vidieť do križovatky vchádzajúce záchranné vozidlo, pretože toto vychádzalo spoza dlhého bloku, taktiež kvôli bloku nemohla počuť jeho zvukové znamenie. Neskôr mu sama povedala, že záchranné vozidlo nevidela a zrážke sa zabrániť nedalo. Keď jazdí linku č. 3, 4 a 7 premáva v tom smere ako D. X. a v súvislosti so zakrytým výhľadom na danej križovatke vytvoreným obytným blokom kolíznu situáciu nemal.
Okresný prokurátor v ďalšom poukázal, že aj keď obžalovaný I. Z. urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, napriek jeho obhajobe vedeniu vozidla záchrannej služby sa plne nevenoval, nakoľko električka s ktorou sa zrazil, bola pri jeho vjazde do križovatky v dostatočnej diaľke a vzhľadom k tomu, že všetky vozidlá prichádzajúce do križovatky reagovali na jeho záchranné vozidlo, nemohol predpokladať, že tak urobí aj zľava prichádzajúca električka.
Svedkyňa - poškodená Mgr. O. T., spolujazdkyňa obžalovaného I. Z. na hlavnom pojednávaní obdobne ako v štádiu prípravného konania vypovedala, že keď sa pozrela na svoju stranu, teda doprava, v križovatke videla stáť električku a vozidlá. Situáciu po ľavej strane si nevšímala a ešte sa ani nestihla zapnúť bezpečnostným pásom, keď došlo k silnému nárazu z ľavej strany.
Svedkyňa D. X., vodička električky v Dopravnom podniku mesta Košice, a.s. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že dňa 25.2.2019 asi o 9.00 hod. prichádzala zo zastávky Stará nemocnica smerom k Rybe a keď sa blížila do križovatky s ulicou Rastislavova nič nenasvedčovalo tomu, aby mala nejakú prekážku. Do križovatky vošla rýchlosťou cca 40 km/h a sanitku zaregistrovala až pri zrážke. Zvukové znamenie nepočula, pretože v električke je hluk, ktorý vyrába stret kolies a koľají, prístroje a naviac, v električke sú okná na pevno. Nezaregistrovala ani svetelné znamenie, a teda sanitku vôbec, nakoľko križovatka nie je dosť prehľadná kvôli vysunutému bloku po pravej strane v jej smere jazdy. Zároveň jej vo výhľade
bráni širší spojovací stĺpik medzi dverami, takže aj keď pred vjazdom do križovatky na znamenie „voľno" pozrela doprava, sanitku nevidela. Celkovú dopravnú situáciu, ako spôsob pohybu motorových vozidiel v danom úseku križovatky a podobne, v čase tesne pred zrážkou vyhodnotiť nevedela. Brzdiť plánovala až v druhej polovici križovatky kvôli nasledujúcej zastávke, ale v brzdení jej zabránila zrážka. Električkou teda jazdila plynulé.
Zo znaleckého posudku z odboru cestná doprava vyplýva, že technickou príčinou dopravnej nehody bola s najväčšou pravdepodobnosťou nesprávna technika jazdy obžalovaného I. Z., a to tá skutočnosť, že sa plne nevenoval vedeniu vozidla a dostatočne nesledoval situáciu v cestnej premávke, z čoho vyplynula jeho oneskorená reakcia na vývoj dopravnej situácie.
Podľa znalca z odboru cestná doprava vodič vozidla Volkswagen Transportér, EČV: KE XXXHC, teda obžalovaný I. Z. mal pri jazde s vozidlom zapnuté zvláštne výstražné zvukové znamenie doplnené výstražným modrým svetlom, jednalo sa teda o „vozidlo s právom prednostnej jazdy" a na začiatku výpočtu priebehu nehodového deja sa pohyboval v predmetnom úseku prevádzkovou rýchlosťou jazdy cca 48 až 54 km/hod., pričom najvyššia rýchlosť jazdy pre daný úsek je dovolená 50 km/hod. Pri vjazde do križovatky nenáhlym spôsobom znižoval rýchlosť jazdy, v okamihu zrážky s električkou sa pohyboval rýchlosťou cca 14 až 16 km/hod. Obžalovaný I. Z. vchádzal s vozidlom do križovatky v čase, kedy na svetelnom signalizačnom zariadení pre jeho smer jazdy svietil signál červeného svetla „Stoj!".
Podľa znalca obžalovaný I. Z. pohyb električky prichádzajúcej z ľavej strany nevyhodnocoval a teda nijakým spôsobom na vznik kolíznej situácie nereagoval, a preto je možné jeho reakciu považovať za oneskorenú z technického hľadiska. Obžalovaný I. Z. z technického hľadiska mal možnosť zabrániť vzniku dopravnej nehody tým, ak by sa v predmetnom úseku pohyboval správnou technikou jazdy takým spôsobom, aby nedošlo k ohrozeniu vodičky električky.
Obžalovaný I. Z. mal možnosť zabrániť vzniku dopravnej nehody a to tým, ak by sa v predmetnom úseku pohyboval inou technikou jazdy, zastavil by v križovatke pred koridorom pohybu električky Vario. V časovom okamihu počiatku jeho vjazdu do križovatky musela byť električka pre obžalovaného I. Z. dostatočne viditeľná a zo vzdialenosti a rýchlosti jazdy električky mu muselo byť zrejmé, že vodička električky nedokáže zabrániť vzniku dopravnej nehody zastavením pred miestom zrážky.
Technika jazdy vodičky električky z technického hľadiska nebola správna. Nesprávnym prvkom v technike jej jazdy bola tá skutočnosť, že na vznik kolíznej situácie reagovala z technického hľadiska oneskorene, avšak uvedený nesprávny prvok v technike jej jazdy nebol tým prvkom nehodového deja, ktorý by kolíznu situáciu vyvolal a tiež nebol tým prvkom nehodového deja, ktorý by znemožnil zabránenie dopravnej nehody.
Záverom okresný prokurátor vyslovil názor že, dôkazmi produkovanými v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný I. Z. svojim konaním naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, tak po objektívnej ako aj subjektívnej stránke, nakoľko bolo preukázané, že zavinil dopravnú nehodu, porušil dôležitú povinnosť vodiča sanitného vozidla v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c/, § 40 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke na pozemných komunikáciách, pričom pri dopravnej nehode došlo k ľahkej ujme na zdraví spolujazdkyne Mgr. O. T..
K odvolaniu okresného prokurátora sa vyjadril obžalovaný I. Z., ktorý opätovne poukázal na svoju obhajobu a predovšetkým na svoju záverečnú reč z hlavného pojednávania zo dňa 13. 11. 2019 a navyše zdôraznil, že výsledkami vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa, ktoré považuje za dostatočné a vyčerpávajúce, bola z technického hľadiska skúmaná príčina dopravnej nehody, ako aj možnosti na jej odvrátenie. V tejto súvislosti prokurátor v písomnom odôvodnení podaného odvolania ďalej rozvádza, že obžalovaný I. Z. mal možnosť zabrániť vzniku dopravnej nehody, ak by sa v predmetnom úseku pohyboval inou technikou jazdy. Na inom mieste prokurátor zase uvádza, že technika jazdy vodičky električky nebola z technického hľadiska správna.
V uvedenom smere je potrebné sa takouto konštatáciou prokurátora stotožniť, pretože táto vychádza z výsledkov dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Na strane druhej sa nemožno stotožniť so závermi prokurátora, že obžalovaný I. Z. zavinil dopravnú nehodu tým, že porušil dôležitú povinnosť
vodiča sanitného vozidla v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c), § 40 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke na pozemných komunikáciách. V tomto smere poukázal na význam a zmysel ustanovení zákona o prednostnej jazde vozidiel zdravotníckej služby, ako aj na to, že nie každé porušenie dopravných predpisov vodičom motorového vozidla je porušením dôležitej povinnosti uloženej podľa zákona. Vzhľadom na tieto skutočnosti preto považuje napadnutý rozsudok za zákonný a spravodlivý a preto navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.
Na podklade odvolania okresného prokurátora krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania mu predchádzajúceho zistil, že okresný súd na hlavnom pojednávaní kontradiktórnym spôsobom konania v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, a to v rozsahu nevyhnutnom pre zákonne rozhodnutie vo veci samej. Dôkazy boli na hlavnom pojednávaní vykonávané zákonným spôsobom a súdu prvého stupňa nie je možné ani vytknúť spôsob hodnotenia dôkazov, a to jednotlivo, ako aj v ich súhrne.
K námietkam okresného prokurátora považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že predmetná dopravná nehoda, ako aj jej následky boli veľmi podrobne a precízne skúmané vykonávaním jednotlivých dôkazov pred súdom. Argumentu okresného prokurátora, že dopravnú nehodu zavinil obžalovaný I. Z., a to porušením ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c) a § 40 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke na pozemných komunikáciách, nie je možné nič vyčítať. K samotnej dopravnej nehode a jej následku, teda k ublíženiu na zdraví poškodenej Mgr. Zuzane Sedlákovej, nedošlo len v dôsledku nesprávnej techniky jazdy obžalovaného I. Z., a to tým, že sa plne nevenoval vedeniu vozidla a dostatočne nesledoval situáciu v cestnej premávke, z čoho mala vyplynúť jeho oneskorená reakcia na vývoj dopravnej situácie.
Správne v dôvodoch napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania. S názorom súdu prvého stupňa a jeho písomnými dôvodmi sa napriek argumentom okresného prokurátora v celom rozsahu stotožnil aj odvolací súd a v podrobnostiach na tieto poukazuje.
Rovnako odvolací súd poukazuje aj na argumentáciu obžalovaného I. Z. uvádzanú vo vyjadrení k odvolaniu okresného prokurátora, keď samotný prokurátor uvádza, že technika jazdy vodičky električky nebola z technického hľadiska správna. Rovnako nie je možné ponechať nepovšimnutú aj argumentáciu obhajoby obžalovaného I. Z. o význame a zmysle ustanovení zákona o prednostnej jazde vozidiel zdravotníckej služby, ako aj na to, že nie každé porušenie dopravných predpisov vodičom motorového vozidla je porušením dôležitej povinnosti uloženej podľa zákona.
Poukazujúc na vyššie uvádzané skutočnosti odvolací súd považuje za nutné zdôrazniť, že predmetnú dopravnú nehodu s jej následkami nezavinil výlučne obžalovaný I. Z., ale na tejto dopravnej nehode má spoluvinu aj vodička električky D. X., ktorá podľa záverov znaleckého posudku znalca z odboru cestná doprava, že na vznik kolíznej situácie reagovala z technického hľadiska oneskorene. Samotná D. X. uvádzala, že križovatku poznala, vedela o situovaní neďalekej nemocnice, ako aj záchrannej službe a pri výkone svojho povolania vnímala v danom úseku častý pohyb vozidiel záchrannej služby. Z tohto pohľadu rýchlosť, ktorou viedla električku aj podľa argumentácie okresného prokurátora nebola primeraná, pretože mohla predvídať obdobnú situáciu v križovatke, ku ktorej sa blížila.
Pozornosti odvolaciemu súdu neušla ani ďalšia rovnako závažná skutočnosť, ktorá sa podieľala na následku dopravnej nehody, a to tá skutočnosť, že poškodená Mgr. O. T. nebola v momente dopravnej nehody pripútaná bezpečnostným pásom.
Zhrnutím vyššie uvedených skutočností pri zohľadnení spoluviny na predmetnej dopravnej nehode vodičky električky D. X., ako aj na následku samotnej poškodenej Mgr. Zuzany Sedlákovej, vzhľadom na znenie ustanovenia § 10 ods. 2 Tr. zák., t.j. že nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.
Odvolací súd tak dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodne, a preto ho podľa § 319 Tr. por. zamietol, nakoľko v rozhodnutí okresného súdu nezistil žiadne také pochybenie, pre ktoré by bolo potrebné vo veci urobiť nové rozhodnutie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.