Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/56/2020

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: Ing. P. W., CSc., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom M. XXXX/XX, W., právne zastúpený spoločnosťou ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, Žilina, roti žalovanému: Doc. Akad. mal. C. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. XXX/X, W., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -187 zo dňa 22. októbra 2019, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í vo výroku (III.) o trovách prvoinštančného konania tak, že žiadna zo strán sporu n e m á nárok na ich náhradu.

Rozsudok súdu prvej inštancie o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výrokoch (I. a II.) o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.

Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území T. M., zapísaným na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, v prospech žalobcu v podiele 1/2-ica a v prospech žalovaného v podiele 1/2- ica, a toto vyporiadal tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal:

- rodinný dom súp. č. XXX postavený na pozemku CKN parc. č. 1027,

- pozemok parcela CKN č. 1027 - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 531 m2,

- pozemok parcela CKN č. 1026 - záhrada o výmere 1167 m2, to všetko za primeranú náhradu vo výške 64.500 eur pre žalovaného. 2. Východiskovo súd prvej inštancie konštatoval, že predmetný rodinný dom podľa odborného vyjadrenia znalca Ing. Bohuslava Osadského zo dňa 3.5.2019 nie je na základe jeho dispozície možné rozdeliť tak, aby slúžil vytvoreniu dvoch rodinných domov. Následne posudzoval ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Žalovaný so zrušením podielového spoluvlastníctva súhlasil, čo vyplýva z jeho písomných vyjadrení k podanej žaloby, v ktorých uviedol, že nemá záujem o kúpu bratovho spoluvlastníckeho podielu. Na základe vykonaného dokazovania nebol zistený dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle . S poukazom na opísané prikázal sporné nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu. Čo sa týka primeranej náhrady, táto bola stanovená znaleckým posudkom Ing. Bohuslava Osadského, č. 12/2018 zo dňa 16.5.2018 v celkovej výške 129.000 eur, kde 1 z predmetnej hodnoty predstavuje sumu 64.500 eur.

4.O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa v spojení s . Žalobca mal vo veci plný úspech, preto má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o trovách konania, podal odvolanie žalovaný a domáhal sa zmeny výroku tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Zdôraznil, že v zmysle ustálenej súdnej praxe (Výber rozhodnutí NS, zošit č. 2/1973, str. 38 a nasl.) by malo byť pre súdy pravidlom, že v konaní o zrušení spoluvlastníctva sa stranám sporu spravidla nepriznáva náhrada trov konania, nakoľko zrušenie sa vykonalo v ich záujme. Iba v ojedinelých prípadoch sa žalobcovi priznáva táto náhrada s poukazom na to, že mal v konaní úspech. Porovnaním žalobného návrhu s výrokom rozsudku okresného súdu však nevyplýva, že žalobca mal v konaní plný úspech, preto záver uvedený v bode 26 napadnutého rozsudku nie je správny. Súd totiž rozhodol o vyporiadaní ináč, než bolo navrhnuté. 6.Okrem toho je podľa odvolateľa v konaní o zrušenie spoluvlastníctva pomerne často odôvodnené použitie ust. (R 31/1972), podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania žalobcovi, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré žalovaný vidí v tom, že (jednak) vyneseným rozsudkom stratil svoju podstať/domovinu, resp. puto k rodnému domu, ako i vo svojej majetkovej situácii. 7.Ďalším podaním odvolateľ doplnil svoju argumentáciu o odkaz na právnu vetu nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. , v zmysle ktorej v tomto type konania sa jedná o rovnakom vlastníctve pre všetkých účastníkov, kde všetci spoluvlastníci majú zhodné procesné postavenie žalobcu i žalovaných a nemôžu predvídať konkrétne rozhodnutie súdu. Naopak, každý z účastníkov môže mať rozumný a presvedčivý základ, preto sa spravidla ako spravodlivé východisko pre rozhodnutie o nákladoch trov bude javiť, aby každý z účastníkov niesol svoje trovy konania a nebol povinný hradiť náklady iných spoluvlastníkov.

8. V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobca uviedol, že žalovaným uvádzané dôvody odvolania považuje v celom rozsahu za neopodstatnené. Má za to, že súd správne postupoval, keď žalobcovi priznal náhradu trov konania a právneho zastúpenia v rozsahu 100 %. Ak žalovaný vo svojom vyjadrení poukazuje na svoj osobitný vzťah k rodinnému domu a na investície, na ktorých sa podieľal, tieto samy o sebe nemajú vzťah k výroku o trovách konania a žalovaný mal tieto námietky uplatňovať v rámci procesnej obrany pri rozhodovaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ak ich považoval za dôvodné. Žalovaný sa však proti výroku č. I. a II. napadnutého rozhodnutia, ktorým bolo zrušené a vyporiadané podielové spoluvlastníctvo, neodvolával, a teda s rozhodnutím v tejto časti prejavil súhlas. 9.Za podstatné zároveň žalobca považoval poukázať na skutočnosť, že pred podaním žaloby listom zo dňa 4.7.2018 oslovil žalovaného v záujme zrušenia a vysporiadania podielového spoluvlastníctva dohodou, a rovnako tak učinil dňa 25.3.2019 a 5.5.2019, keď vyzval žalovaného na mimosúdne vysporiadanie sporu a za týmto účelom mu zaslal konkrétnu dohodu, ktorá je obsahovo identická s rozsudkom vydaným okresným súdom s tým, že v rámci dohody si žalobca voči žalovanému náhradu trov neuplatňoval, teda práve žalovaný svojím pasívnym postojom a nezáujmom vec riešiť dohodou, zapríčinil vznik trov na strane žalobcu, ktorý nemal inú možnosť ako domáhať sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva súdnou cestou a v začatom konaní riadne pokračovať. S ohľadom na uvedené označil požiadavku žalovaného na aplikáciu dôvodov hodných osobitného zreteľa za neopodstatnenú. 10.Napokon žalobca citoval závery aplikačnej praxe, v zmysle ktorých pri rozhodovaní o náhrade trov konania, ak súd vyhovel návrhu a zrušil podielové spoluvlastníctvom spôsobom, ktorý bol navrhovaný, najmä ak sa odporcovia bránili alebo navrhovali, a to bezúspešne, iný spôsob vyporiadania, niet v zásade prekážok, aby súd použil ustanovenie (teraz ) a aby žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania. Pri rozhodovaní o trovách konania je esenciálnym kritériom priznania náhrad trov konania „úspech vo veci“, pričom súd skúma úspech vo veci, čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Zásada úspechu sa vzťahuje aj na konania, kde súd rozhoduje o spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva, je to tak preto, že strana v spore neúspešná mohla súdnemu konaniu predísť tým, že by sa sama dohodla na vyporiadaní.

11. V písomnej reakcii na predmetné vyjadrenie žalovaný poprel, že by mu niekedy bol doručený návrh na mimosúdne vysporiadanie spoluvlastníctva od žalobcu (s ktorým nekomunikoval, ani sa nestretával, pretože mal z neho obavu pre jeho násilnícku povahu, za ktorú bol aj odsúdený). Dodal, že ak na žalobný

návrh žalobcu bolo spoluvlastníctvo zrušené začiatkom januára 2020, do dnešného dňa neobdržal vyporiadajúci podiel v sume 64.500 eur, hoci sa tak malo stať v lehote do 3 dní.

12. Napokon, v rámci posledného vyjadrenia žalobca len uviedol, že žalovaný neuvádza žiadne nové skutočnosti, ku ktorým by sa teda mohol vyjadriť z titulu ich dôvodnosti. Žiada preto napadnutý výrok o trovách ako vecne správny potvrdiť.

13.Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná strana sporu ( ) v zákonom stanovenej lehote ( ), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení (z tohto titulu nedotknutým ponechal odvolaním nenapadnuté meritórne výroky o zrušení a spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) uznesenie okresného súdu v napadnutej časti zmenil podľa tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

14.Odhliadnuc od skutočnosti, že rozhodnutia súdov Českej republiky nedisponujú právnou záväznosťou v našom právnom prostredí, nemožno uprieť určitú racionalitu žalovaným prezentovanej úvahe (bod 8 tohto odôvodnenia) založenej na tvrdení o „rovnakom vlastníctve“, nakoľko predmetom konania je vyporiadanie vlastníctva k „spoločnej“ veci. 15.Uvedená (hmotno-právna) charakteristika konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva však vôbec “nebráni“ štandardnému posúdeniu procesného ne/úspechu v takomto konaní. V ňom sa totiž pravidelne stretávajú rozdielne pohľady dotknutých spoluvlastníkov na riešenie spoluvlastníckeho vzťahu, v ktorej spojitosti niet legitímneho dôvodu (tento nie je ani zákonodarcom osobitne vymedzený v rámci úpravy trov konania) pre odmietnutie aplikácie určujúceho (zákonného) princípu úspechu. Aj aplikačná prax súdov Slovenskej republiky (bližšie napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26.7.2012) z rozoberaného hľadiska dlhodobo preferuje jeho aplikáciu, keď zotrváva na závere, že za plný úspech žalobcu možno považovať iba prípad, keď dosiahol v súdnom konaní zrušenie podielového spoluvlastníctva a (predovšetkým) jeho vyporiadanie rozhodnutím súdu nielen takým spôsobom, na akom sa márne pokúšal so spoluvlastníkom dohodnúť (a aký následne navrhol v súdnom konaní), ale v prípade vyporiadania spoluvlastníctva prikázaním podielu za náhradu aj vo výške ním navrhovanej výplaty.

16.Nadväzne v okolnostiach súdenej veci platí, že žalobca sa žalobou podanou dňa 21.9.2018 domáhal vyporiadania podielového spoluvlastníctva formou prikázania nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovanému a priznania výplatku v sume 73.500 eur. Je irelevantné, že v neskoršom štádiu konania, po zmene na strane žalobcu došlo aj k úprave petitu (prikázanie veci žalobcovi a požadovaný výplatok 55.000 eur). Už so samotným momentom podania žaloby (a súvisiacimi/následnými úkonmi právnej služby) je totiž spojený vznik časti trov súdneho konania. Porovnaním (žalobného návrhu) s konečným rozhodnutím okresného súdu, ktorý dotknuté nehnuteľnosti priznal žalobcovi a uložil (žalovanému) povinnosť poskytnúť primeranú náhradu vo výške 64.500 eur, je následne evidentné, že úspech žalobcu je možné konštatovať len ohľadne výroku o zrušení podielového spoluvlastníctva. 17. V rovine nepreukázaných tvrdení zároveň ostala (žalovaným popretá) argumentácia žalobcu, že žalovanému doručil predžalobnú výzvu (na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva), ktorej akceptovaním sa mohlo predísť vzniku súdnych trov.

18.Opísaným procesným súvislostiam preto najviac zodpovedá nepriznanie trov prvoinštančného konania žiadnej zo sporových strán. Následne je z hľadiska procesnej ekonómie nadbytočné posudzovať ďalšie námietky odvolateľa (bod 6 tohto odôvodnenia - ktoré by už nemohli viesť k inému/priaznivejšiemu výsledku pre žalovaného).

19.Pokiaľ žalovaný namieta neuhradenie okresným súdom stanoveného výplatku (žalobcom), krajský súd (nad bezprostredne nevyhnutný rámec) dodáva, že rozsudok súdu prvej inštancie predstavuje exekučný titul na vymoženie tejto pohľadávky. Uvedené však postráda akúkoľvek právnu relevanciu vo vzťahu k posúdeniu nároku na trovy konania.

20.Výrok o trovách odvolacieho konania sa riadi v spojení s a . Plný procesný úspech žalovaného v odvolacom konaní znamená povinnosť protistrany k náhrade trov tohto štádia súdneho konania. O ich konečnej výške rozhodne súd prvej inštancie v zmysle .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie n i e j e prípustné.