Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13P-63-2019.pdf
PDF · 102.97 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-13P/63/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Janou Tvrdou v právnej veci navrhovateľa /otec/: J. X., B.. XX.XX.XXXX, občan SR, trvalý pobyt X. XX proti manželke, ktorá návrh nepodala (matka): Z. X.N., G.. K., B.. XX.XX.XXXX, občianka SR, trvalý pobyt X. XX o návrhu na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k ich mal. deťom na čas po rozvode: P. X., B.. XX.XX.XXXX a T. X.Ž., B.. XX.XX.XXXX, zast. v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, takto
rozhodol:
Manželstvo manželov J. X. H. Z. X.Ž., G.. K., ktoré bolo uzatvorené dňa XX.XX.XXXX P. T. B. P., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu T. B. P. vo zväzku N.., roč. XXXX, na str. XX, pod por. č. XX sa rozvádza.
Mal. P., B.. XX.XX.XXXX H. T.. T., B.. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva zverujú do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Matka je povinná prispievať na výživné pre mal. P. sumou 80 eur mesačne a na výživné pre mal. T. sumou 50 eur mesačne k rukám otca vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
Matka je oprávnená stretávať sa s mal. deťmi P. H. T. jeden krát v mesiaci v rozsahu 2 hodín s tým, že matka oznámi konkrétny termín stretnutia otcovi najneskôr týždeň vopred pred plánovaným stretnutím.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 03.05.2019 sa navrhovateľ domáhal rozvodu manželstva a úpravy pomerov manželov k ich mal. deťom na čas po rozvode. V podaní doručenom súdu dňa 17.04.2020 uviedol, že žiada mal. deti P. H. T. zveriť do jeho osobnej starostlivosti s tým, že bude mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok, navrhuje, aby sa deti s matkou nestretávali, výživné navrhuje 150 eur mesačne na P. a 100 eur mesačne na T.. 2. Manželka, ktorá návrh nepodala sa na pojednávania nedostavila, svoju neúčasť neospravedlnila, ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Súd pojednával v jej neprítomnosti a vo veci rozhodol. 3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sobášny list, rodné listy mal. detí, čiastočné výpisy LV k. ú. X., správy Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava a pobočka Trnava, správy ÚPSVaR Piešťany, ako i ostatný obsah spisu. 4. Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX P. T. B. P.. Navrhovateľ je štátnej príslušnosti SR, manželka, ktorá návrh nepodala je štátnej príslušnosti SR. U navrhovateľa aj u manželky, ktorá návrh nepodala ide o prvé manželstvo. Posledné spoločné bydlisko účastníkov bolo v obvode Okresného
súdu Piešťany - je daná miestna príslušnosť tunajšieho súdu na konanie v zmysle § 92 CMP. Zo vzťahu navrhovateľa a manželky, ktorá návrh nepodala pochádza spolu 6 detí, z toho už len dve deti sú maloleté : P. , B.. XX.XX.XXXX H. T., B.. XX.XX.XXXX. 5. Navrhovateľ vo svojej výpovedi ako účastník konania uviedol, že býva sám s mal. deťmi a s pln. dcérou W. v byte, ktorý majú s manželkou v BSM. Náklady na bývanie uhrádza mesačne vo výške cca 40 eur. Pln. dcéra W. pracuje s príjmom cca 1.000 eur mesačne, deťom kupuje veci, prispieva aj na stravu, bývanie uhrádza on, vyživovacie povinnosti W. nemá žiadne. Pracuje ako strojník s priemerným mesačným zárobkom v čistom cca 800 eur, v čom už je zahrnutý aj daňový bonus, ktorý poberá na dve deti, poberá rodinné prídavky na dve deti vo výške 49,90 eur mesačne. Iný príjem nemá žiaden. Čo sa majetkov týka, majú s manželkou v BSM byt, v ktorom t.č. s deťmi býva on, iné nič väčšie nevlastní. Dlhy nemá žiadne. Posledné spoločné bydlisko mali v Borovciach. Spoločne bývali a hospodárili do 09/2009. Naposledy sa intímne stýkali v roku 2007. Manželstvo uzatvorili v roku 1986. Príčinu rozvratu vidí v tom, že manželka narobila dlhy, odišla z domácnosti a viac sa nevrátila. Z manželstva pochádza šesť detí, z toho 4 sú už plnoleté, samostatne zárobkovo činné a dve deti T. H. P. sú maloleté. Uviedol, že manželka sa zdržiava na neznámom mieste, rozpráva sa, že by mala byť niekde na Banke pri Piešťanoch, má ukončenú ZŠ, má dve vyživovacie povinnosti k deťom P. H. T., spolu mali však 6 detí, 4 sú už plnoleté, o deti sa vôbec nezaujíma, súdom stanovené výživné si riadne neplní, od roku 2009 s manželkou nie je vôbec v kontakte, deti naposledy videla tiež v roku 2009, o stretávanie s nimi nejaví absolútne žiadny záujem, ani o ich zdravotný stav, školské výsledky, k osobným sviatkom a Vianociam im neposiela žiadne darčeky ani pohľadnice, čo sa týka stretávania matky s deťmi, navrhuje, aby toto bolo upravené nejak neurčito v zmysle vzájomnej dohody rodičov, nakoľko matka sa zdržiava na neznámom mieste. 6. Mal. P. má 17 rokov, t.č. ukončila 2. ročník SŠ 4-ročného štúdia, ŠJ nenavštevuje. Krúžky, za ktoré by sa platilo, nenavštevuje žiadne. Zdravotné problémy vážneho charakteru nemá žiadne, má však problémy so zubami, s čím sú spojené výdavky. 7. Mal. T. má 13 rokov, t.č. ukončil 7. ročník ZŠ. Navštevuje školskú jedáleň, kde sa uhrádza cca 20 eur mesačne. Krúžky, za ktoré by sa platilo, nenavštevuje žiadne. Zdravotné problémy vážneho charakteru nemá žiadne. 8. Kolízny opatrovník uviedol, že odporúčajú zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia budú mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok, matku zaviazať prispievať na výživu mal. P. sumou 80 eur mesačne a mal. T. sumou 50 eur mesačne, vzhľadom na vyjadrené názory detí odporúčajú upraviť stretávanie na jeden krát v mesiaci v rozsahu 2 hodín s tým, že matka oznámi konkrétny termín otcovi najneskôr týždeň vopred pred plánovaným stretnutím. 9. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, v platnom znení /ďalej len Zákon o rodine /manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 10. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. 11. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. 12. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 13. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. 14. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19. 15. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd dospel k záveru, že návrh na rozvod manželstva je podaný dôvodne. Manželstvo účastníkov je vážne rozvrátené, dlhodobo si neplní svoj účel, ktorý spočíva vo vytváraní zdravého rodinného prostredia vhodného na výchovu dieťaťa, ako aj v prostredí, kde manželia žijú vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujú si navzájom pomoc a podporu. Súd mal za to, že vzhľadom na intenzitu rozvratu manželstva účastníkov, tu nie je predpoklad, že by mohlo dôjsť k obnoveniu manželského spolužitia. 16. Podľa § 23 Zákona o rodine súd zisťoval príčiny, ktoré viedli k rozvráteniu manželstva. Navrhovateľ uviedol, že príčinu rozvratu vidí v tom, že manželka narobila dlhy, odišla z domácnosti a viac sa nevrátila. Manželka, ktorá návrh nepodala sa vo veci nevyjadrila.
17. Z vyjadrenia navrhovateľa vyplynulo, že s manželkou, ktorá návrh nepodala nežijú v spoločnej domácnosti od 09/2009, z vyjadrenia navrhovateľa ďalej vyplynulo, že naposledy sa intímne stýkali v roku 2007, s manželkou, ktorá návrh nepodala spolu nehospodária od 09/2009, spoločne nezabezpečujú starostlivosť o mal. deti od 09/2009. Súd je na základe vykonaného dokazovania toho názoru, že manželstvo v súčasnosti už nemôže plniť žiadnu zo svojich funkcií. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvalo narušené, manželstvo neplní svoj účel, a preto ich manželstvo rozviedol. Pokiaľ ide o príčiny, ktoré viedli k rozvráteniu manželstva a ktoré je súd povinný v zmysle Zákona o rodine zisťovať, tieto videl súd v odcudzení manželov, v ukončení ich spolužitia ako manželov, v narušení dôvery . Po vykonanom dokazovaní mohol súd len konštatovať, že rozvrat manželstva je hlboký a trvalý, a preto v zmysle citovaného zákonného ustanovenia Zákona o rodine manželstvo rozviedol. V súlade s § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o rozvode prihliadol i na záujem mal. detí, pričom dospel v danom prípade na základe všetkých vyššie uvedených skutočností k záveru, že rozvod manželstva nie je v rozpore so záujmami mal. detí, keď nie je v ich záujme, vyrastať v nezdravom rodinnom prostredí. 18. Podľa § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. 19. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 20. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s mal. dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s mal. dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 21. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 22. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 23. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 24. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 25. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 26. Súd mal. deti P. H. T. na základe vykonaného dokazovania na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti otca v zmysle jeho návrhu, za súhlasu kolízneho opatrovníka, keď v starostlivosti otca o deti neboli zistené nedostatky, s tým, že obaja rodičia budú mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok, keď ani jeden z nich nebol pozbavený ani obmedzený rodičovských práv a nepreukázal dôvodnosť, prečo by mal deti sám zastupovať, či spravovať ich majetok, a preto aj súd rozhodol tak, ako je vyššie uvedené. 27. Súdom bolo zistené, že navrhovateľ pracuje ako strojník s priemerným mesačným zárobkom v čistom cca 800 eur, v čom už je zahrnutý aj daňový bonus, ktorý poberá na dve deti, poberá ďalej rodinné prídavky na dve deti vo výške 49,90 eur mesačne. Z vyjadrenia navrhovateľa vyplynulo, že čo sa majetkov týka, majú s manželkou v BSM byt, v ktorom t.č. s deťmi býva on , iné nič väčšie nevlastní, býva sám s mal. deťmi a s pln. dcérou W. v byte, ktorý majú s manželkou v BSM, náklady na bývanie uhrádza mesačne vo výške cca 40 eur, pln. dcéra W. pracuje s príjmom cca 1.000 eur mesačne, deťom kupuje veci, prispieva aj na stravu, bývanie uhrádza on , vyživovacie povinnosti W. nemá žiadne. Z vyjadrenia navrhovateľa vyplynulo, že z manželstva pochádza šesť detí, z toho 4 sú už plnoleté, samostatne zárobkovo činné a dve deti T. a P. sú maloleté. 28. Mal. P. má 17 rokov, t.č. ukončila 2. ročník SŠ 4-ročného štúdia, ŠJ nenavštevuje. Krúžky, za ktoré by sa platilo, nenavštevuje žiadne. Zdravotné problémy vážneho charakteru nemá žiadne, má však problémy so zubami, s čím sú spojené výdavky.
29. Mal. T. má 13 rokov, t.č. ukončil 7. ročník ZŠ. Navštevuje školskú jedáleň, kde sa uhrádza cca 20 eur mesačne. Krúžky, za ktoré by sa platilo, nenavštevuje žiadne. Zdravotné problémy vážneho charakteru nemá žiadne. 30. Súdom bolo lustráciou v Sociálnej poisťovni zistené, že matka detí nie je t.č. vedená v evidencii Sociálnej poisťovne, z lustrácie úradu geodézie, kartografie a katastra SR vyplynulo, že matka detí má v BSM s manželom byt, v k.ú. X.. Z vyjadrenia navrhovateľa vyplynulo, že manželka sa zdržiava na neznámom mieste, rozpráva sa, že by mala byť niekde na Banke pri Piešťanoch, má ukončené ZŠ, má dve vyživovacie povinnosti k deťom P. H. T., spolu mali však 6 detí, 4 sú už plnoleté, o deti sa vôbec nezaujíma, súdom stanovené výživné si riadne neplní, od roku 2009 s manželkou nie je vôbec v kontakte, deti naposledy videla tiež v roku 2009, o stretávanie s nimi nejaví absolútne žiadny záujem, ani o ich zdravotný stav, školské výsledky, k osobným sviatkom a Vianociam im neposiela žiadne darčeky ani pohľadnice. Súd dospel v danom prípade k záveru, že keby sa matka detí zamestnala, resp. bola zamestnaná, mohla by poukazujúc pritom na obsah spisu dosahovať, resp. dosahovala by, poukazujúc na jej najvyššie ukončené vzdelanie /ZŠ/ príjem vo výške cca 600-800,- eur mesačne brutto a preto aj na základe vyššie uvedeného v súlade s § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri rozhodovaní vychádzal z príjmu manželky, ktorá návrh nepodala, ktorý je v jej možnostiach a schopnostiach dosahovať vzhľadom na jej najvyššie ukončené vzdelanie - a to vo výške cca 600-800,- eur mesačne brutto, čo je súdu aj z jeho praxe známe. 31. Súd prihliadal pri rozhodovaní na odôvodnené potreby mal. detí, ako aj na možnosti a schopnosti oboch rodičov mal. detí , ktoré zdieľajú životnú úroveň svojich rodičov. Je potrebné zo strany súdu uviesť, že prvoradou povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, a Zákon o rodine kladie pred potreby rodiča potreby dieťaťa . Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu detí a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Zákon o rodine kladie dôraz na to, že rodičia majú vyvinúť všetko úsilie na to, aby v rámci svojich možností a schopností dosahovali taký príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na maloleté deti v takom rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby. Výdavky oboch rodičov na svoje vlastné zabezpečenie sú vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti iba druhoradé a odvodené od toho, že obaja sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich možností a schopností tak, aby v celom rozsahu pokryli potreby oprávnených maloletých detí, aby tieto mali zabezpečenú dôstojnú životnú úroveň. 32. Súd určil matke vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti povinnosť prispievať na výživné pre mal. P. sumou 80 eur mesačne a pre mal. T. sumou 50 eur mesačne s poukazom na § 62 ods.2 a § 75 ods. l Zákona o rodine - poukazujúc na možnosti, schopnosti a majetkové pomery matky detí, ako i poukazujúc na odôvodnené potreby mal. detí s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach matky prispievať na výživu mal. detí vyššie uvedenými sumami. 33. Záverom súd uvádza, že predmetné rozhodnutie je aj v súlade so zaužívanou súdnou praxou Krajského súdu v Trnave, v zmysle ktorej platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 25-30 % jeho čistého príjmu, s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu / viď napr. 25 CoP / 58/2014/. 34. Styk s dieťaťom má zaistiť v čo najväčšej miere vytváranie a udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta k obom rodičov, aby dieťa pokiaľ možno v minimálnej miere pociťovalo výchovu v neúplnej rodine. K splneniu tohto cieľa by mali prispievať obidvaja rodičia a snažiť sa tak o vytvorenie priaznivých podmienok bez ohľadu na existenciu rozporov medzi nimi. V tejto súvislosti nemožno opomenúť ani to, že záujem na vytvorení dobrých citových vzťahov medzi dieťaťom a rodičom, ktorému nebolo dieťa zverené do starostlivosti je daný aj tým, že tento citový vzťah v prípade neočakávaných životných udalostí umožní nahradiť starostlivosť týmto rodičom. 35. V danom prípade otec navrhol, aby stretávanie matky s deťmi bolo upravené nejak neurčito v zmysle vzájomnej dohody rodičov, nakoľko matka sa zdržiava na neznámom mieste, pričom vzhľadom na obsah spisu (z vyjadrenia otca vyplynulo, že matka sa o deti od roku 2009 vôbec nezaujíma, neinformuje sa na ne, neposiela im žiadne darčeky, neprejavila žiadny záujem, že by sa chcela s deťmi stretávať, deti naposledy videla v roku 2009), prihliadnuc pritom i na názor mal. detí v súlade s obsahom § 43 ods. l Zákona o rodine, v zmysle ktorého názoru dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti, tiež vyjadrenie kolízneho opatrovníka, keď matka detí sa t.č. zdržiava na neznámom mieste, súd poukazujúc na obsah § 25 ods. 2 Zákona o rodine rozhodol tak, že matka je oprávnená stretávať sa s mal. deťmi P. H. T. jeden krát v mesiaci v rozsahu 2 hodín s tým, že matka oznámi konkrétny termín stretnutia otcovi najneskôr týždeň vopred pred plánovaným stretnutím.
36. Zo strany súdu je potrebné uviesť, že rozsudkom Okresného súdu Piešťany, č.k. 9P/30/2018 -116 zo dňa 10.09.2019, práv. 15.10.2019 súd rozhodol ohľadom úpravy práv a povinností k mal. deťom tak, že mal. deti sa zverujú do osobnej starostlivosti otca s tým, mal. deti sú oprávnení zastupovať a spravovať ich majetok obaja rodičia, matka je povinná prispievať na výživné pre mal. P. sumou 80,- eur mesačne a na výživné pre mal.T. sumou 50,- eur mesačne. 37. Poukazujúc napr. na R 72/1969 vždy je povinnosťou súdu, aby pri rozhodovaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode vychádzal z prípadnej skoršej úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas, keď rodičia spolu nežili, a aby porovnával pomery, v ktorých bola vykonaná skoršia úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, s pomermi v čase rozhodovania o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Súd mal za preukázané, že v danom prípade od posledného rozhodovania súdu o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom v 09/2019 nedošlo k žiadnej výraznej zmene pomerov na strane či už navrhovateľa, manželky, ktorá návrh nepodala, alebo mal. detí, a preto aj s poukazom na vyššie uvedené rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 38. Podľa § 52 C.m.p., žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 39. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zmysle § 52 CMP. 40. Po vyhlásení a odôvodnení rozsudku a po poučení o opravnom prostriedku sa kolízny opatrovník vzdal práva podať proti nemu odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje - na Okresnom súde Piešťany (trojmo).
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Účastníci konania, ktorí sa práva podať odvolanie vzdali, toto právo nemajú.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení, resp. návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa Štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku -
Výkon rozhodnutia vo veciach maloletých, t.j. v konaniach pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.( § 27 ods. 1 Zákona o rodine )
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska. (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine)