Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

35Cb/107/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudcom JUDr. Branislavom Harabinom, v spore žalobcu: Peter Jarkovský

- CORYN, Jesenná 8502/8, Prešov, IČO: 32 925 042, právne zast.: JUDr. Michal Feciľak, advokát, Jesenná 8, Prešov, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4. Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zast.: JUDr. Baltazár Mucska, advokát, Vajnorská 55, Bratislava, o zaplatenie 8.111,07 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 8.111,07 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 7.631,07 Eur od 5. 4. 2012 a zo sumy 480,- Eur od 27. 4. 2012, a to všetko spolu do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom zo 14. 10. 2016, č. k. - 304 súd žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 8.111,07 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 7.631,07 Eur od 5. 4. 2012 a zo sumy 480,- Eur od 27. 4. 2012 do zaplatenia a nahradenia trov konania zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Na odvolanie žalobcu, Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. - 354 z 3. 10. 2018 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že zo skutočností zistených z obsahu spisu je zrejmé, že leasingová zmluva ZFL XXXXXXX, predmetom ktorej bol prenájom motorového vozidla Jaguar XJ, P.: PO XXX DH, bola ukončená predčasne, keďže 17. 1. 2012, po tom, čo žalovaný oznámil prenajímateľovi: Leasing Slovenskej sporiteľne, a.s., že škodu na predmete leasingu bude likvidovať ako totálnu škodu, oznámila leasingová spoločnosť žalobcovi, že ZFL č. XXXXXXX prerušila k 17. 1. 2012. Leasingová spoločnosť ďalej uviedla, že k tomto dňu skončila povinnosť žalobcu hradiť mesačné platby na základe splátkového kalendára. Následne leasingová spoločnosť listom z 29. 3. 2012 zaslala žalobcovi finančné vyúčtovanie predčasne ukončenej ZFL XXXXXX a doklady potrebné k zrušeniu vlastníctva splnomocniteľa k predmetu leasingu a odhlásenie na nového majiteľa - žalobcu. Z finančného vyúčtovania vyplýva, že leasingová spoločnosť obdržala od žalovaného poistné plnenie vo výške 45.276,30 Eur a že jej nárok voči žalovanému bol vo výške 18.227,36 Eur. Záväzok leasingovej spoločnosti voči žalobcovi tak bol vo výške 27.048,97 Eur, ktorú sumu leasingová spoločnosť následne uhradila žalobcovi. Z čl. III. bod. 1 Záverečne ustanovenia finančného vyúčtovania z 29. 3. 2012 ďalej vyplýva, že Finančným vyúčtovaním sú vysporiadané všetky záväzky a pohľadávky zo ZFL XXXXXX. Z

dohody o plnomocenstve z 2. 4. 2012 vyplýva, že splnomocniteľ - leasingová spoločnosť, splnomocnila žalobcu na vykonanie zmeny v evidencii, a to na zrušenie vlastníctva splnomocniteľa a odhlásenie na nového vlastníka - Peter Jarkovský - CORYN, Jesenná 8, 080 05 Prešov, IČO: 32 925 042. Z vyššie uvedených skutočností teda vyplýva, že je nesprávny právny záver súdu prvej inštancie, že žalobca nie je vo veci aktívne legitimovaný. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že na doplatenie poistného plnenia nemá žalobca nárok, keďže leasingový vlastník jej na toto doplatenie nedal súhlas a v danej veci ani nejde o postúpenie pohľadávky. Zo znenia síce vyplýva, že právo na plnenie má v zásade vlastník veci (...ten, na ktorého majetok...sa poistenie vzťahuje), avšak zo slov "pokiaľ nie je v tomto zákone alebo poistných podmienkach ustanovené inak", zároveň vyplýva zmocnenie zákonodarcu v inom zákonnom ustanovení alebo v poistných podmienkach, upraviť danú vec odlišne. Táto odlišnosť je daná v citovaného zákona (...poistenie sa môže vzťahovať na majetok iného, než tohto, kto poistnú zmluvu uzavrel...) a tiež v samotnej poistnej zmluve, kde je uvedená vinkulácia poistného plnenia a jej podmienky. Podľa názoru odvolacieho súdu mohol a mal žalovaný povinnosť poskytnúť leasingovej spoločnosti poistné plnenie z poistnej udalosti len do zániku leasingovej zmluvy. Keďže zanikol zmluvný vzťah medzi leasingovou spoločnosťou a žalobcom a leasingová spoločnosť túto skutočnosť potvrdila k 17. 1. 2012, dňom skončenia zmluvného vzťahu medzi žalobcom a leasingovou spoločnosťou, právo na prípadné doplatenie poistného plnenia prešlo na žalobcu. V súlade s vyššie uvedeným bude preto povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní uplatniť taký procesný postup, pri ktorom budú zachované všetky procesné práva žalobcu a žalovaného, ktoré im ako stranám sporu prislúchajú, vec znovu preskúma, doplní dokazovanie o výške uplatneného nároku a následne rozhodne, či uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému a jeho výška, je alebo nie je dôvodný.

2. Žalobca doručil 10. 6. 2019 znalecký posudok č. XXX/XXXX od znalca Ing. Antona Hudáka, PhD., ktorý VŠH (všeobecnú hodnotu) vozidla určil k 30. 11. 2011 vrátane DPH 20% na sumu 56.664,- Eur. Žalobca poukazuje na to, že znalecký posudok č. XX/XXXX znalca Ing. Korbeľa je nepoužiteľný, keďže znalec v ňom nepostupoval v súlade s vyhláškou MS SR č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, resp. podľa usmernenia Ústavu súdneho inžinierstva Žilina, podľa ktorých platí, že pri určovaní východiskovej hodnoty vozidla je východiskovou hodnotou posledná predajná cena nového vozidla príslušného typu, v predmetnej výbave, zistená z cenníka autorizovaných predajcov predmetných vozidiel, príp. z iných hodnoverných zdrojov. Z predmetného znaleckého posudku je zrejmé, že znalec nevychádzal z cenníka autorizovaných predajcov, keďže vychádzal z nadobúdacej faktúry za kúpu nového vozidla, a preto znalecký posudok nie je vypracovaný v súlade s vyhláškou. Žalobca poukazuje na zjavný rozdiel medzi závermi žalobcom predložených Ing. Ňakatu (ZP č. 2/2012) a Ing. Hudáka (ZP č. 002/2019) a Ing. Korbeľa č. 38/2015, kde tento rozdiel spočíva práve v použití rozdielneho parametra a síce východiskovej hodnoty predmetného vozidla, ktorú Ing. Korbeľ neurčil v súlade s vyhláškou MS SR č.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 30. 6. 2020, na ktorom žalobca uviedol, že sa pridržiava svojich doterajších prednesov, trvá na dôvodnosti žaloby, v zmysle uznesenia Krajského súdu v Bratislave je aktívne legitimovaným v spore, výšku škody preukázal troma s tým, že nesúhlasí so Ing. Korbeľa, pričom koeficient predajnosti považuje za príliš nízky a odkazuje na výpoveď znalca Ing. Ňakata zo 17. 6. 2016. Žalovaný nárok žalobcu neuznáva, spornou zostala iba jediná skutočnosť, a to koeficient predajnosti.

4. Súd opätovne vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, č. 002/2019 a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Medzi stranami sporu ďalej nebolo sporné, že 30. 11. 2011 došlo k poškodeniu motorového vozidla, ktoré bolo predmetom poistenia, v takom rozsahu, že žalovaný listom z 12. 1. 2013 vyhodnotil škodu ako totálnu. Žalovaný následne, ako vyplýva z jeho listu z 20. 3. 2012, po ukončení šetrenia poskytol poistné plnenie na účet Leasing Slovenskej sporiteľne, a.s. vo výške 45.276,33 Eur. Z výpočtu predloženého k oznámeniu vyplýva, že žalovaný určil VŠH vozidla 48.199,29 Eur, hodnou zvyškov vraku 730,- Eur a zohľadnil zaplatenie faktúry č. FV XXXXXXXX vo výške 190,- Eur. Od celkovej priznanej sumy 47.659,29 Eur žalovaný odpočítal spoluúčasť vo výške 2.382,96 Eur. Sporným zostala výška uplatneného nároku a jeho dôvodnosť a to najmä v kontexte znaleckých posudkov vypracovaných vo veci a z nich vyplývajúcich rozdielnosti vo vzťahu k všeobecnej hodnote vozidla. Traja znalci pre určenie všeobecnej hodnoty vozidla pred jeho poškodením (totálnym), použili odlišný (vyšší) koeficient predajnosti, oproti jednému

znalcovi, ktorý na základe nižšieho koeficientu predajnosti určil nižšiu všeobecnú hodnotu vozidla. Žalobca odkazuje práve na tri s vyšším koeficientom predajnosti, ktoré v spore dal vypracovať a žalovaný považuje za správny vypracovaný znalcom Ing. Korbeľom (č. 38/2015) na zadanie súdu.

5. Podľa prechodného ustanovenia (ďalej len ""), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Nová právna úprava obsiahnutá v prechodných ustanoveniach dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté pred dňom účinnosti . Podľa právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Podľa právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť s ktorou, je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). V zmysle článku III ods. 1 písm. a) VPP pre poistenie majetku: Poistnou hodnotou veci je jej cena v deň dojednania poistenia, rozhodujúca pre stanovenie výšky poistného. Poistná hodnota môže byť dojednaná ako nová cena, ktorou je obstarávacia cena novej veci. V zmysle článku IX ods. 2 písm. a) VPP: Ak bola poistená vec zničená, ukradnutá alebo stratená, vzniká poistenému právo, pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak, aby mu poisťovňa vyplatila sumu zodpovedajúcu primeraným nákladom na znovuzriadenie alebo znovuobstaranie veci v čase vzniku poistnej udalosti, zníženú o cenu prípadných zvyškov. V zmysle článku IX ods. 2 písm. b) VPP: Ak bola poistená vec poškodená, vzniká poistenému právo, aby mu poisťovňa vyplatila sumu zodpovedajúcu primeraným nákladom na opravu poškodenej veci v čase vzniku poistnej udalosti, zníženú o cenu zvyškov nahradzovaných častí. V zmysle článku IX ods. 5 (veta prvá) Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie Eurokasko: Pokiaľ bolo MV zničené a poškodené v takom rozsahu, že náklady na opravu presiahnu 90 % všeobecnej ceny MV, poisťovňa bude považovať takúto škodu za totálnu škodu a výškou plnenia bude všeobecná cena MV znížená o hodnotu použiteľných zvyškov z MV. V zmysle článku XV ods. 4 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie Eurokasko: Pokiaľ je poistený platiteľom DPH, poisťovňa poskytne poistné plnenie vždy bez DPH, s výnimkou toho, ak došlo k poistnej udalosti spôsobenej krádežou alebo lúpežou, pokiaľ DPH bola zahrnutá v poistnej sume. Podľa , , , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa , škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Podľa , pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. Podľa č. 15 , dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. Podľa , ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Podľa , dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Podľa a , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

6. Súd prvej inštancie zhodnotil, že prejednávaný spor je sporovým konaním v pravom zmysle slova a je podriadený zásade kontradiktórnosti. Na základe uvedeného súd vychádzal zo skutkového stavu

zisteného podľa dôkazov navrhnutými sporovými stranami a výsledok rozhodovania závisel od miery úspešnosti sporových strán preukázať svojou iniciatívou svoje tvrdenia. Súd prvej inštancie konštatoval, že pri sporovom konaní je neunesenie dôkazného bremena spojené s následkom "straty", resp. prehratia sporu.

7. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd právny záver, že žaloba žalobcu je dôvodná. Spornou v konaní zostala výška škody, ktorá bola na predmetnom motorovom vozidle spôsobená, keď žalovaný vypočítal všeobecnú hodnotu vozidla na 45.276,33 Eur a hodnotu vraku vozidla na sumu 730,- Eur. Za účelom stanovenia VŠH vozidla si dal žalobca vyhotoviť aj znalecký posudok k 11. 1. 2012. Znalec z odboru Doprava cestná, odvetvie: technický stav cestných vozidiel, odhad hodnoty vozidiel Ing. Ňakata, vypracoval 11. 1. 2012 znalecký posudok č. 2/2012, ktorým určil VŠH ku dňu poistnej udalosti vo výške 55.502,- Eur. Žalovaný predmetnú poistnú udalosť likvidoval ako totálnu škodu a po odpočítaní spoluúčasti priznal poistné plnenie vo výške 45.276,33 EUR, ktoré zaslal leasingovej spoločnosti. Následne žalobca obdržal od leasingovej spoločnosti poistné plnenie vo výške 27.048,97 Eur. Žalobca nesúhlasil s takto vypočítanou hodnotou predmetného motorového vozidla, keďže žalovaný zaplatil sumu 45.276,33 Eur a sumu 151,31 Eur. Podľa žalobcu však malo byť poistné plnenie celkom zo strany žalovaného vo výške 52.907,40 Eur. Rozdiel v poistnom plnení v neprospech žalobcu je teda vo výške 7.631,07 Eur + 480,- Eur ako náklady za márnu jazdu spoločnosti Davoauta, s.r.o., spolu teda 8.111,07 Eur.

8. Z doposiaľ uvedeného vyplynulo, že v predmetnej veci sa v rámci konania vykonalo dokazovanie znaleckým posudkom č. 2/2012 vypracovaným Ing. Ňakatom z 11. 1. 2012, znaleckým posudkom č. 38/2015 vypracovaným Ing. Korbeľom z 12. 6. 2015, znaleckým posudkom č. 202/2016 vypracovaným znaleckou organizáciou JHS, s.r.o. z 26. 4. 2016 a znaleckým posudkom č. 002/2019 vypracovaným Ing. Hudákom, PhD. zo 6. 6. 2019. Vypracovanie znaleckých posudkov vo všetkých prípadoch bolo komplikované predovšetkým s poukazom na rozdielnu výšku koeficientu predajnosti. V č. 2/2012 znalec Ing. Ňakat určil výpočet koeficientu dopytu trhu K5 ako pomer medzi priemernou predajnou cenou predmetného typu vozidla na voľnom trhu v porovnaní s jeho priemernou technickou hodnotu k rozhodnému dátumu - K5=0,9132 a VŠH vozidla s DPH je 55.502,- Eur; v č. 38/2015 znalec Ing. Korbeľ vypočítal koeficient predajnosti vozidla na 0,7800 = 47.711,- Eur, kedy pri výpočte koeficientu K5 boli použité výstupy z oceňovacích programov EOVO spoločnosti AGENTÚRA AUTO DATA a program SilverDAT Valuate Finance. V č. 202/2016 (znal. organizácia JHS, s.r.o.) bol koeficient dopytu trhu vypočítaný ako pomer predajných cien a technických hodnôt vybratých vzoriek ojazdených vozidiel, pričom pre každú vzorku bola vypočítaná technická hodnota osobitne. VŠH vozidla tak predstavuje sumu 52.604,- Eur/ K5 = 0,8600. V č. 002/2019 znalca Ing. Hudáka predstavuje koeficient K5: 0,9200/56.664,- Eur, pričom sa vychádzalo z poslednej predajnej cene nového vozidla príslušného typu.

9. V súlade s ustálenou judikatúrou (napr. rozsudok NS ČR ) hodnotenie dôkazu znaleckým posudkom spočíva v posúdení, či závery posudku sú náležité zdôvodnené, či sú podložené obsahom nálezu, či bolo prihliadnuté ku všetkým skutočnostiam, s ktorými je potrebné sa vysporiadať, či závery posudku nie sú v rozpore s výsledkami ostatných dôkazov a či odôvodnenie zodpovedá pravidlám logického myslenia. Dôkaz znaleckým posudkom hodnotí súd ako každý iný dôkaz, nemôže však preskúmať vecnú správnosť odborných záverov.

10. Súd konštatuje, že v tomto spore sa v zásade jednalo o odborné posúdenie skutkových okolností škodovej udalosti (určenie všeobecnej hodnoty vozidla). Z daného dôvodu bolo nevyhnutné, aby súd pri rozhodovaní vzal do úvahy závery znaleckého posudku a s týmito závermi sa plne stotožniť, keďže boli navyše v zjavnom súlade s inými dôkazmi vykonanými v konaní. V konaní boli vypracované štyri znalecké posudky s rozdielne určenými VŠH vozidla, žalovaný v priebehu konania rozporoval sumu VŠH vozidla určenú 3 znaleckými posudkami. Znalci vychádzali z rozdielnych východiskových hodnôt VŠH vozidla.

11. Vyhodnotením dôkazov vykonaných vyššie citovanými znaleckými posudkami, sa súd nestotožnil so záverom č. 38/2015 Ing. Korbeľa, keďže znalec v ňom nepostupoval v súlade s vyhláškou MS SR č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, resp. podľa usmernenia Ústavu súdneho inžinierstva Žilina, podľa ktorých platí, že pri určovaní východiskovej hodnoty vozidla je východiskovou hodnotou posledná predajná cena nového vozidla príslušného typu, v predmetnej výbave, zistená z cenníka autorizovaných predajcov predmetných vozidiel, príp. z iných hodnoverných a preskúmateľných

zdrojov. V predmetnom posudku znalec vychádzal z nadobúdacej faktúry za kúpu nového vozidla, a preto uvedený znalecký posudok nie je vypracovaný v súlade s vyhláškou. Rovnako z výpovede znalca Korbeľa vyplynulo, že nevedel určiť z akých presných vzoriek vychádzal pri vypracovaní (zo systému, programu resp. softvéru EOVO a SilverDAT) a v ktorej konkrétnej krajine mali pôvod. Aj znalec Ňakata vo výpovedi spochybnil posudok znalca Korbeľa. Uviedol, že pre čo najväčšiu objektivitu posudku použil (Ing. Ňakata) pri výpočte čo najviac vzoriek (pre exkluzívnosť modelu bolo minimálny počet rovnakých inzerátov) a pri jeho výpočte koeficientu predajnosti (ktorého určenie je v podstate základ sporu) nie sú extrémne rozdiely, tak ako to je napr. v Ing. Korbeľa. Ten pri prvých dvoch vzorkách použil veľmi nízky koeficient predajnosti, čo však nie je všeobecne zaužívané a výpočet prostredníctvom programov použitých znalcom Korbeľom je podľa názoru znalca Ňakata nepreskúmateľný, pričom hlavným atribútom je jeho preskúmateľnosť

12. Na základe zistených skutočností súd ustálil, že v danom prípade je potrebné pri určení VŠH vozidla vychádzať zo znaleckého posudku č. 2/2012 vypracovaným Ing. Ňakatom z 11. 1. 2012, ktorý zodpovedajúcim a presvedčivým spôsobom vysvetlil správnosť svojho postupu pri vyčíslení VŠH vozidla a to tak, že ju vypočítal z poslednej predajnej ceny daného modelu z databázy autorizovaného predajcu vozidiel Jaguar v sume 87.792,- Eur s DPH v zmysle vyhlášky . Žalovaný nesprávne vypočítal VŠH vozidla a postupoval v rozpore s vyhláškou č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, keď pri výpočte VŠH vozidla určil východiskovú hodnotu vozidla nie ako poslednú predajnú cenu, ale vychádzal z obstarávacej ceny vozidla v čase uzavretia poistnej zmluvy, t.j. z nadobúdacej faktúry č. XXXXXXXX vo výške 82.984,80 Eur. V nadväznosti na uvedené v zmysle č. 2/2012 mal žalovaný vypočítať výšku plnenia nasledovne: VŠH: 55.502,- Eur, hodnota zvyšku vraku 0,- Eur, fa č. XXXXXXXX 190,- Eur, spolu 55.692,- Eur - spoluúčasť 2.784,60 Eur = 52.907,40 Eur. Žalobca prijal poistné plnenie v sume 45.276,33 Eur (resp. časť a zvyšok ešte pôvodný vlastník - leasingový prenajímateľ), správne však malo byť plnenie zo strany žalovaného 52.907,40 Eur, rozdiel tak predstavuje sumu 7.631,07 Eur, k čomu je potrebné pripočítať sumu 480,- Eur ako dôvodne vynaložené náklady na márnu jazdu spoločnosti Davoauta, s.r.o. pre zvyšky vraku; t.j. spolu rozdiel činí 8.111,07 Eur. Súd dopĺňa, že žalobca sa odvolával na 3 , ktoré aj sám dal vypracovať a ktorými preukazuje výšku škody. Všetky 3 určili odlišnú všeobecnú hodnotu vozidla, aj keď s menšími rozdielmi oproti štvrtému Ing. Korbeľa. Znalecký posudok Ing. Ňakata z troch spomínaných (ZP Ing. Ňakata, organizácie JHS s.r.o. a Ing. Hudáka) určil všeobecnú hodnotu vozidla o niečo nižšiu oproti Ing. Hudáka a naopak o niečo vyššiu oproti organizácie JHS s.r.o.), teda ako určitú stredovú sumu z 3 citovaných . Okrem už naznačeného, aj z tohto dôvodu sa súd priklonil k znalca Ing. Ňakata.

13. Tým, že sa žalovaný dostal do omeškania, súd priznal žalobcovi v zmysle ust. Nariadenia vlády SR č. aj úroky z omeškania, tak ako si ich žalobca uplatnil v podanej žalobe. Na základe uvedených skutočnosti súd prvej inštancie došiel k záveru, že žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.111,07 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 7.631,07 Eur od 5. 4. 2012 a zo sumy 480,- Eur od 27. 4. 2012, nakoľko žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného záväzku v tejto výške.

14. Záverom súd konštatuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. Súd rovnako tak nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci.

15. Lehotu na plnenie (do troch dní od právoplatnosti rozsudku) uvedenú v enunciáte rozsudku súd určil v súlade s ustanovením veta prvá , podľa ktorého, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.

16. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa , , v spojení s tak, že žalobca, keďže bol úspešný, má právo na náhradu trov konania v celom

rozsahu, ako aj na náhradu trov odvolacieho konania (s poukazom na ), nakoľko aj v tomto konaní bol plne úspešný, keďže na základe jeho odvolania bol predchádzajúci rozsudok súdu prvej inštancie odvolacím súdom zrušený a spor bol vrátený na nové konanie a rozhodnutie. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s ustanovením .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov).