Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-5C/184/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom v spore žalobcu : Z. P., E.. XX.X.XXXX, J..Č.. Ú. W. Ú. U., S. S. A. E. X, Z. XX, U. proti žalovaným : 1. Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby, so sídlom Gucmanová 19/670, priečinok 7, Leopoldov, 2. Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody, so sídlom Chorvátska 5, Bratislava, 3. Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, 4. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovaní 1/, 2/, 3/ a 4/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 23.09.2010 doplnenou podaniami doručenými tunajšiemu súd dňa 11.07.2019 ( č.l. 293) a 18.07.2019 (č.l. 296) - v zmysle súdom pripustenej zmeny žaloby na pojednávaní dňa 22.07.2019 domáhal aby súd uložil žalovaným 1/ až 4 povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 70 000,- Eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy a nahradiť trovy konania. Žalobca sa súčasne domáhal aby súd uložil žalovaným povinnosť 1/ zdržať sa porušovania jeho práva odsúdeného na zdravotnú starostlivosť', práva na ochranu zdravia a práva na zachovanie jeho ľudskej dôstojnosti, v zmysle dôvodov ktoré uvádza v žalobe v bode vec prvá, 2/ zdržať porušovania jeho práva odsúdeného na telefonovanie v zmysle dôvodov na ktoré poukazuje v žalobe v bode vec druhá. 3/ zdržať sa porušovania jeho práva odsúdeného na súkromie, práva na nepretržitý 8 hodinový odpočinok a práva na sledovanie televízie vo vymedzenom čase, v zmysle dôvodov ktoré uvádzal v žalobe v bode vec tretia 4/zdržať konania pri jeho eskortovaní spôsobom, ktorý mu spôsobuje muky a utrpenie, zdržať sa porušovania práva žalobcu ako odsúdeného na vychádzku, práva na sledovanie televízie vo vymedzenom čase a práva športovať vo vymedzenom čase, v zmysle dôvodov ktoré uvádza v žalobe bode vec štvrtá 5/ zdržať sa konania, ktorým by porušovali právo žalobcu ako odsúdeného na nákup potravín a vecí osobnej potreby raz do týždňa, tj. periodicky každý týždeň, v zmysle dôvodov uvedených v žalobe v bode vec piata. 6/ zdržať sa konania ktorým by porušovali právo žalobcu na účinný opravný prostriedok, v zmysle dôvodov uvedených v žalobe. 7/ zdržať sa konania, ktorým by porušovali jeho právo na ochranu majetku v zmysle dôvodov uvedených v žalobe . 8/ zdržať sa konania, ktorým by porušovali právo žalobcu ako odsúdeného na ochranu majetku a ponižujúceho jednania voči nemu s tým súvisiacim, v zmysle dôvodov uvedených v žalobe 9/zdržať sa konania, ktorým by porušovali jeho právo odsúdeného na podanie účinného opravného prostriedku v zmysle dôvodov uvedených v žalobe 2. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tak, že je fyzická osoba, nachádzajúca sa v súčasnosti v pozbavení osobnej slobody vo väznici P.. Predmetom žaloby sú porušenia práv, ktorých sa stal obeťou zo strany väzníc v P. a I. ako aj zo strany samotného štátu. Predmet žaloby rozdelil na vec prvú až siedmu, ktoré

členenie súd pre zachovanie prehľadnosti jednotlivých častí žaloby zachoval v ďalšom priebehu konania ako aj odôvodnenia tohto rozsudku. 3. K veci prvej uviedol, že Dňa 16.11.2009 približne o 17:10 hod. požiadal väznicu P. prostredníctvom službu konajúceho dozorcu o privolanie lekára s tým, že ale nemôže prísť väzenský lekár, nech mu privolajú zdravotnú pomoc „z vonku“. Poskytnutie zdravotnej starostlivosti mu bolo odmietnuté s tým, že väzenský lekár sa už nenachádza v ústave a podľa nejakých údajných nových vnútorných predpisov sa už neprivoláva rýchla zdravotná pomoc. Väznica zašla ešte ďalej, keď zdravotnú diagnózu mu prišiel určovať službu konajúci dozorca, ktorý nemá príslušné vzdelanie a ani právo mi robiť lekárske vyšetrenie a určovať zdravotnú diagnózu .K porušeniu jeho práva na súkromie došlo už len tým, že diagnózu sa snažil stanoviť dozorca, ktorý na to nemá potrebné vzdelanie. Došlo k porušeniu lekárskeho tajomstva, keďže dozorca nie je lekár a teda ani nie je viazaný prísahou lekárov a lekárskym dôverným tajomstvom

- zdravotný stav je totiž dôverné tajomstvo medzi lekárom a pacientom spadajúce do práva na súkromie. Zdravotná pomoc mu nebola zabezpečená ani v nasledujúci deň t. j. 17.11.2009 s odôvodnením, že je sviatok a preto sa väzenský lekár nenachádza vo väznici. Vzhľadom na uvedené fakty je nesporné, že nezabezpečením zdravotnej starostlivosti v uvedených dňoch došlo k porušeniu môjho práva na zdravotnú starostlivosť a práva na ochranu zdravia. Tým, že zdravotnú diagnózu sa mu snažil stanoviť dozorca - t. j. osoba, ktorá na to nemá právo ani potrebné vzdelanie došlo k porušeniu aj práv pacienta a k neoprávnenému zasahovaniu do súkromia a osobnosti. Naviac, trpel zdravotnými problémami ako sú silné bolesti brucha a hlavy. Bolo mu na zvracanie, mal závrate, hnačku a kŕče v oblasti brucha a pod. Napriek tomuto všetkému mi min. po dobu 2 dní nebola zabezpečená zdravotná starostlivosť. Takéto zaobchádzanie s jeho osobou možno kvalifikovať ako ponižujúce, ktoré mu spôsobovalo naviac bolesť a utrpenie. Preto došlo aj k porušeniu práva na ochranu a rešpektovanie ľudskej dôstojnosti. 4. K veci druhej uviedol, že v mesiaci november 2009 mu nebolo umožnené zrealizovať zo strany väzníc, v ktorých som sa v danom čase nachádzal právo telefonovať s blízkymi. Väznica toto svoje konanie nijako nevysvetlila. Porušením práva telefonovať došlo zároveň k porušeniu práva na súkromný a rodinný život, kam kontakt s rodinou bezpochyby spadá. A naviac uvedené zaobchádzanie možno bezpochyby kvalifikovať ako ponižujúce zaobchádzanie, ktoré by naviac každý, kto by sa nachádzal na jeho mieste a v jeho postavení prežíval a pociťoval ako trest. 5. K veci tretej uviedol, že Dňa 03.12.2009 sa v ÚVTOS vykonala Generálna prehliadka ciel odsúdených. V tejto súvislosti namietal porušenie viacerých práv. 6. 1) Právo odsúdeného na nepretržitý 8-hodinový spánok, je zaručovaný napr. aj v ust. § 21 Zákona o ÚVTOS a nepripúšťa žiadne výnimky. Prehliadku ciel sa totiž personál väznice P. rozhodol vykonať vo večerných hodinách v dôsledku čoho sa posunula večierka až a 22:30 hod. V podstate ide o to, že večierka je stanovená na 21.00 hod a budíček je stanovený na 05:00 hod aby bolo dodržané právo odsúdeného na nepretržitý 8-hodinový spánok. V inkriminovaný deň sa však večerný sčítací nástup odsúdených kvôli uvedenej prehliadke posunul až na 22:30 hod a až následne bola večierka. Čo znamená, že mu bolo umožnené spať len 6,5 hodiny, nehovoriac už o tom, že s ráno o 05:00 hod vstával do práce. Väznica pritom mala a má možnosť aj prostriedky ale ak sa nemýlim, tak aj povinnosť vykonať prehliadku v takom čase, aby nedochádzalo k porušovaniu práva odsúdeného.2) Právo odsúdeného sledovať televíziu, právo vo voľnom čase odpočívať a pod. sú tiež práva odsúdeného, ktoré zaručujú príslušné zákony z oblasti väzenstva. Inkriminovaná prehliadka totiž bola vykonaná práve v čase jeho voľna a v čase, ktorý má určený na pozeranie televízie. V dôsledku vykonania uvedenej prehliadky resp. v dôsledku toho v akom čase bola uvedená prehliadka zrealizovaná nemohol realizovať uvedené právo - čim došlo k porušeniu uvedených práv.3) Právo na rešpektovanie ľudskej dôstojnosti a právo na ochranu pred akýmikoľvek prejavmi ponižovania ľudskej dôstojnosti. Priebeh uvedenej prehliadky, bol taký, že ho vyviedli z cely von na chodbu a následne do cely vošli príslušníci resp. personál väznice P., v ktorej sa zdržali asi 15-20 min. Po príchode späť na celu zistil, že mu rozhádzali všetky veci na cele. V tomto smere namietam dve veci: a) že následne musel vo svojom voľnom čase, kedy má právo odpočívať a sledovať televíziu upratovať vyše hodiny neporiadok, ktorý mu personál väznice spôsobil b) že treba rozlišovať medzi prehliadkou a rozhádzaním osobných a iných vecí. Lebo prehliadka sa dá vykonať aj normálnym spôsobom. To, že personál väznice vojde na celu a všetko rozhádže je už totiž šikanovanie a ponižovanie.4) Porušenie práva na súkromie Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP) uviedol, že každý zásah zo strany štátu je zásahom do práva a slobôd občanov. Vo vzťahu k väzňom uviedol, že právo na súkromie nekončí pred bránou väznice. Prehliadka cely kde sa nachádzajú moje osobné veci (môj majetok) a dôverné veci ako napr. korešpondencia s právnikom a pod, je bezpochyby zásahom do práv a súkromia.ESĽP stanovil, že každý takýto zásah musí spĺňať základné náležitosti: a) Musí sledovať legitímny cieľ b) Musí byť nevyhnutný v demokratickej spoločnosti c) Musí byť vykonaný v súlade so zákonom. Stačí ak nie je dodržaný čo len jednej z uvedených dôvodov

a zásah je nutné kvalifikovať ako neoprávnený. ESĽP tiež uviedol, že v prípade zásahu, pojem „v súlade so zákonom“ v sebe zahŕňa aj požiadavku „kvality práva“ - t. j., že zásah musí mať stanovené jasné a zrozumiteľné pravidlá, musí poskytovať záruku proti svojvoľným zásahom, záruky proti zneužitiu a pod. V prípade prehliadok vo väzniciach však štát ostal nečinný, lebo nestanovil žiadne jasné a zrozumiteľné pravidlá, neposkytol záruku proti svojvoľným zásahom ani záruku proti zneužitiu a pod. Štát vykonávanie uvedených zásahov ponechal iba na svojvôli personálu príslušných väzníc. A väznice uvedené zásahy vykonávajú práve takýmto svojvoľným spôsobom: t. j. personál väznice vykoná zásah, personál väznice si vyhotoví záznam zo zásahu, personál väznice si sám určí čo do záznamu uvedie, sám si uvedené prehlásenie potvrdí a dosvedčí, sám nad sebou vykonáva kontrolnú činnosť atď... Sám sebe vydá prehlásenie, sám sebe si prehlásenie dosvedčí a pod. Vzhľadom na uvedené je nesporné, že v jeho prípade došlo k porušeniu môjho práva na súkromie, vzhľadom na spôsob akým boli uvedený zásah (prehliadka) zrealizovaný. 7. K veci štvrtej uviedol, že Dňa 26.11.2009 ho personál resp. príslušníci väznice P. eskortovali do väznice v I., lebo na druhý deň, t. j. dňa 27.11.2009 mal vypovedať na Okresnom súde Bratislava II. Dňa 27.11.2009 po vykonaní výsluchu žalobcu zase príslušníci väznice I. eskortovali späť do ÚVTOS - P.. Eskorty prebiehali tak, že dňa 26.11.2009 mi okolo 11:30 hod personál väznice uviedol, že si má zbaliť veci, že bude prevezený do I.. Následne ho odviedli do auta, kde mu nasadili nepriehľadné okuliare a slúchadlá - tzv. „tlmiče hluku“ a takýmto spôsobom ho viezli až do I.. Nevie, či to bolo dôsledkom toho, že nič nevidel a mozog bol dezorientovaný alebo tým, že v dôsledku slúchadiel sa mu zohriala teplota v ušiach, kde sa nachádzajú receptory rovnováhy tela ale už po pol hodine jazdy mu začalo byť zle - bolesti hlavy, závrate, kŕče v bruchu, napínanie na zvracanie a pod. Keď to uviedol príslušníkom ZVJS, ktorí ho eskortovali, títo nielen že nespravili nič, aby sa mu uľavilo ale ešte sa mu vysmievali a ponižovali ho. Po príchode do väznice v I. a umiestnení na celu, zase zistil, že nemá zabezpečenú večeru ani prídavok ako pracujúci. Rovnako mu nebolo umožnené resp. zabezpečené sledovanie televízie, vykonanie vychádzky, športovať a pod. Na druhý deň po vykonaní výpovede ho okolo 11:00 hod eskortovali späť do P.. Keďže eskortu vykonávali príslušníci väznice I., títo ho už neponižovali ani nenasadzovali okuliare ani slúchadlá ale ho eskortovali normálnym spôsobom. Po príchode do väznice v P. zistil, že mu nedali obed s odôvodnením, že nie je nahlásený v strave a náhradnú stravu mu mala poslať väznica v I. ale tá mu nedala žiadnu náhradnú (cestovnú) stravu. Dôsledkom čoho došlo tak dňa 26.11.2009 ako aj dňa 27.11.2009 k porušeniu jeho práva odsúdeného na stravu 3 krát za deň. Vzhľadom na doposiaľ uvedené namieta tri veci: a) To, že spôsob akým dňa 26.11.2009 vykonali eskortu jeho osoby príslušníci ÚVTOS - P., bol ponižujúci a spôsoboval mu utrpenie a muky. b) To, že spôsobom akým sa realizoval jeho pobyt v ÚVV I. dňa 26.11.2009 došlo k porušeniu práv odsúdeného - ako napríklad právo na vychádzku, právo sledovať televíziu, právo športovať a pod. c) A že došlo k porušeniu práva odsúdeného na stravu a to hneď dva dni po sebe. 8. K veci piatej uviedol, že Zákon o VTOS mu ako odsúdenému zaručuje právo nákupu potravín a vecí osobnej potreby raz týždenne - t. j. každý týždeň. Toto svoje právo chcel realizovať aj dňa 30.08.2010, čo mu však nebolo umožnené s tým, že sa začalo voči nemu exekučné konanie. Je pravda, že sa začalo voči nemu exekučné konanie a to exekútorom v Nitre - A.. S. Z. č. exekúcie C. - C, č. o. XXXX-XXX/XXXX/R. Avšak voči začatiu exekúcie podal riadnu námietku - t. j. riadny opravný prostriedok o ktorom bude rozhodovať súd čo väznici v P. oznámil, avšak P. napriek tomu začal vykonávať exekúciu. Uvedeným konaním zo strany väznice došlo k porušeniu : a) práva odsúdeného na nákup potravín b) práva na účinný opravný prostriedok, lebo väznica začala vykonávať exekúciu, sa opravný prostriedok - námietka proti exekúcií sa stal nie že neúčinný ale úplne bezpredmetný c) práva na ochranu majetku. Zákon o exekúcií stanovuje, ktorý majetok podlieha exekučnému právu, ktorý nie. Napr. stanovuje, že „povinný“ má právo si ponechať na účte sumu vo výške životného minima, pričom zákon má na mysli disponovateľnú sumu, z ktorej môže dotknutá osoba uspokojovať svoje potreby. Žalobca má na mojom účte okolo 160 eur, z toho je suma 97 eur zákonom stanovená ako úložné - teda ide o nedisponovateľnú čiastku. A zvyšné - disponovateľná suma zase nepresahuje sumu, ktorú zákon stanovuje ako výšku životného minima. Väznica teda vykonáva exekúciu z toho majetku, ktorý nepodlieha exekučnému právu, čim porušuje právo na ochranu majetku. ESĽP uviedol, že aj daňová, poplatková alebo iná podobná povinnosť, môže mať za následok porušenie práva na ochranu majetku ak ukladá dotknutej osobe prílišné bremeno alebo výrazným spôsobom zasahuje do jej finančnej situácie. Vo väznici je zaradený do práce, konkrétne na ručné šitie obuvi. Ide o prácu, ktorá je platená úkolovo, lebo aj keby ste sa veľmi snažili, nedokážete našiť sumu, ktorá by sa rovnala aspoň výške zákonom stanovenej minimálnej mzdy. Práve preto sa na túto prácu zneužívajú väzni. Napríklad za posledné obdobie (finančná kríza) je zárobok menší ako zákonom stanovené životné minimum. Teda zarobí mesačne menej ako je životné minimum. Z tejto sumy si väznica strhne daň. Z čistej pracovnej odmeny

sa vykonávajú ďalšie zrážky ako napríklad zrážky trovy výkonu trestu, ktoré sú zákonom stanovená na 55 % z čistej pracovnej odmeny. Ďalšie zrážky sa vykonávajú za cudzie pohľadávky a väzeň dostáva fakticky len vreckové vo výške 12% z čistej pracovnej odmeny. Čo znamená, že ak väzeň zarobí čistú mzdu napr. 90 eur, tak na výplatu nedostane ani 10 eur. Z tejto sumy si naviac musí zakupovať všetky veci osobnej potreby ako sú poštové známky, obálky, písacie potreby, šampón, holenie a pod. A napríklad len zásielka na ESĽP aj s prílohami, ktorá váži okolo 500 g, ma na poštových známkach stojí viac ako 10 eur ! To znamená, že aj keď celý mesiac ťažko fyzicky pracuje, vždy na konci mesiaca skončí na nule, lebo výška zrážok a iných nevyhnutných poplatkov je nastavená tak, že mu nič neostane. V danom prípade mu štát nielenže ukladá prílišné bremeno a výrazným spôsobom zasahuje do jeho finančnej situácie ale fakticky ho mesiac čo mesiac zbavuje celého majetku len na zrážky a iné nevyhnutné poplatky. Čo znamená, že j došlo k porušeniu práva na ochranu majetku. Poukázal na skutočnosť, že z celkového počtu odsúdených je pracovne zaradených iba 30 %. Ostatní sú nezaradení vo väčšine prípadov preto, lebo nie sú pracovné príležitosti. On, ako pracovne zaradený, pracuje 8 hodín denne a ide o ťažkú fyzickú prácu, po ktorej si musíte odpočinúť aj keby ste nechceli, čím prichádzate o možnosť kultúrnej a osvetovej činnosti. Jeho plat je nižší ako životné minimum. Po zaplatení dane sa mu z čistej pracovnej odmeny vykonávajú rôzne zrážky, pričom napr. len zrážky za trovy výkonu trestu sú stanovené zákonom na 55 % z čistej pracovnej odmeny. Z toho čo mu ostane si musí zakupovať veci osobnej potreby - ako napríklad poštové známky, písacie potreby, hygienu a pod., a ak ochorie tak aj lieky a pod. takže štát mu zoberie všetky peniaze, ktoré zarobil. Naproti tomu, ten kto nie je zaradený do práce si celý deň „vála šunky“ a keďže nie je unavený z práce, môže naplno využívať kultúrne možnosti a iné aktivity. Keďže nie je zaradený do práce nemusí platiť žiadne trovy výkonu trestu a iné veci. Keď ochorie, lieky mu preplatí štát. Štát mu prostredníctvom väznice poskytne poštové známky, obálky, písacie potreby na odoslanie korešpondencie. A naviac ako „sociálny prípad“ mu väznica poskytuje šampón, holiace potreby a pod. Je teda nesporné, že s ním ako s odsúdeným zaradeným do práce sa zaobchádza horšie ako s tým odsúdeným, ktorý do práce nie je zaradený. Takéto zaobchádzanie pociťuje a prežíva ako krivdu, trest a poníženie. Preto namieta porušenie práv zaručovaných v čl. 3 Dohovoru a v čl. 14 Dohovoru. 9. K veci šiestej uviedol, že jeho advokátka, ktorá mu bola ustanovená na zastupovanie vo veci istého návrhu mu zaslala kópie dokumentov zo súdneho spisu a iné písomnosti na to nadväzujúce - a to dňa 17.08.2009. Pred vydaním týchto zásielok mu personál väznice perom preškrtol poštové známky - čím došlo k poškodeniu jeho majetku. A naviac takéto zaobchádzanie pociťuje a prežíva ako ponižujúce. 10. K veci siedmej uviedol, že ESĽP uviedol, že ak sa osoba sťažuje napr. na ponižujúce zaobchádzanie štát je povinný spraviť riadne a efektívne vyšetrovanie, ktoré môže dospieť k identifikácií a potrestaniu tých, ktoré sú za to zodpovední a ktoré zahŕňa efektívny prístup sťažovateľa k vyšetrovaniu. ESĽP uviedol, že je pravda , že v Dohovore neexistuje takéto výslovné ustanovenie ale podľa názoru súdu je však táto požiadavka zahrnutá v pojme „účinný“ prostriedok nápravy“ podľa čl. 13 Dohovoru.ESĽP kvalifikoval porušenie čl. 13 Dohovoru vždy vtedy ak štát prostredníctvom svojich orgánov nespravil riadne a efektívne vyšetrovanie - najmä ak nezabezpečil všetky dôkazy, dospel k záveru na podklade výpovedí tých subjektov, na ktorých sa sťažovateľ sťažoval, že porušili jeho práva a pod. Žalobca viac krát inicioval podnety pre porušenie práv na ktoré sa sťažuje aj v tomto návrhu ale vždy boli odmietnuté. Pričom príslušné vyšetrovacie zložky nikdy nezabezpečili všetky potrebné dôkazy a k záveru dospeli vždy len na poklade tvrdení tých osôb ( a nimi vyhotovených dokumentov), na ktoré sa sťažoval, že porušili jeho práva. Vzhľadom na uvedené, namieta preto aj porušenie práva na účinný opravný prostriedok zaručovaný v čl. 13 Dohovoru.

11. K spravodlivému zadosťučineniu vo vzťahu ku všetkým veciam uviedol, že namieta porušenia práv odsúdeného, ktoré mu priznáva zákon právneho štátu a porušenia práv, ktoré sú povýšené na základné ľudské právo:1) Právo na ochranu zdravia, právo na zdravotnú starostlivosť, porušenie zákazu ponižujúceho zaobchádzania - v súvislosti s neprivolaním mi lekára a nepredvedením vyše týždňa k zubárovi, sú nielen práva priznané zákonom ale aj práva povýšené ako základné ľudské práva. A žiadny súd v žiadnom právnom štáte preto nemôže prehlásiť, že porušenie základného ľudského práva nie je závažná vec. Odôvodnenie priznania nemajetkovej ujmy je preto za daných okolností nespochybniteľné. 12. Porušenie práva odsúdeného telefonovať svojim blízkym každý mesiac v trvaní min. 10 minút je právo dané zákonom. Ide však o právo, ktoré spadá do rámca práva na súkromný a rodinný život, ktoré je povýšené na základné ľudské právo. Takže platí aj v tomto prípade už vyššie uvedené.3) To isté sa týka aj porušenia práva odsúdeného na nepretržitý 8-hodinový spánok, právo sledovať televíziu a pod. a najmä v prípade porušenia práva zakazujúceho ponižujúce zaobchádzanie ide tiež o porušenie základného ľudského práva.4) Uprieť väzňovi právo sa najesť, možno bezpochyby kvalifikovať ako ponižujúci trest a zaobchádzanie - myslím, že možno použiť aj výraz „trestať“ alebo „týrať“ hladom.5)

Porušenie práva na ochranu majetku tak, ako som to uviedol v bode VI tejto žaloby je tiež porušením základného práva.6) Presne tak ako je tomu aj v prípade námietok, ktoré sú rozpísané v bode VII. tohto návrhu.7) A porušenie čl. 13 Dohovoru je tiež porušením základného práva. Z rozsudkov ESĽP, ktoré sa týkajú porušenia práva na účinný opravný prostriedok, zákazu ponižujúceho zaobchádzania, porušenia práva na súkromie a pod. je nesporné, že ESĽP priznáva ako odškodné z titulu náhrady nemajetkovej ujmy sumu vo výške 10 000 eur (Jaloh vs. Nemecko, Italfordová vs. Spojené kráľovstvo, Iwanczuk vs. Poľsko a mnohé iné).Predmetom tejto žaloby je 7 vecí. A je nesporné, že súd nemôže priznať rovnaké odškodné v prípade jedného porušenia práva ako keď dôjde k porušeniu práv až v 7- mich veciach.Z uvedeného dôvodu sa preto ja domáha spravodlivého zadosťučinenia vo výške 70 000 eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy. Výpočet: 10 000 eur (ktoré za porušenie práva priznáva ESĽP + 7 vecí u ktorých došlo k porušeniu jeho práv) = 70 000 eur. 13. Žalobca navrhol vykonať nasledujúce dôkazné prostriedky: výsluch žalobcu a K prvej veci: a) odpoveď Generálneho riaditeľstva ZVJS zo dňa 17.05.2010 pod zn. GRZVJS - st-117/12-2010.K druhej veci: evidenciu od ÚVTOS - Leopoldov a ÚVTOS/ÚVV Bratislava za rok 2009 o realizácii práva odsúdeného na telefonovanie K tretej veci: výsluch všetkých odsúdených na doživotie, ktorí boli dňa 03.12.2009 ubytovaní v ÚVTOS Leopoldov, archiváciou kamerového systému z ÚVTOS Leopoldov zo dňa 03.12.2009, záznamy o inkriminovanej prehliadke, ktoré si vyhotovil ÚVTOS Leopoldov. Výsluch personálu väznice, ktorí boli prítomní a/alebo vykonali uvedenú prehliadku. K štvrtej veci: Odpoveď ÚVTOS Leopoldov zo dňa 19.04.2010 zn. ÚVTOS a ÚVV - sť-23/11-2010, Odpoveď ÚVV Bratislava zo dňa 19.03.2010 pod zn. ÚVV-sť-7/11-2010, Zabezpečenie kamerového systému - resp. archivácie z týchto kamier zo dňa 27.11.2010 z ÚVTOS - Leopoldov K piatej veci: dokumenty a písomnosti týkajúce sa realizácie nákupov odsúdeného za august 2010, týkajúce sa neumožnenia nákupu, týkajúce sa vykonávania zrážok, stavu účtu, realizácie exekučného práva a pod. K šiestej veci: originály obálok s poštovými známkami, ktoré personál väznice ÚVTOS - Leopoldov znehodnotil prečiarnutím (počmáraním) perom. K siedmej veci: dokumenty a písomnosti o tom, aké vyšetrovanie bolo vo veci porušenia jeho práv spravené, aké dôkazy zabezpečené a pod. 14. Žalovaná 3/ sa k žalobe vyjadrila tak, že túto navrhla v celom rozsahu zamietnuť , pričom poukázala na skutočnosť, že nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom pre konanie o ochranu osobnosti podľa , žalobca žiadne z ním uvádzaných tvrdení o skutkových okolnostiach, ktorými malo byť zasiahnuté do jeho osobnostných práv, žiadnym spôsobom nepreukázal. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nevzniká automaticky pri každom preukázanom neoprávnenom zásahu do osobnostných práv. 15. Žalovaný 2/ sa k žalobe vyjadril, tak že žalobca bol dňa 26. 11. 2009 o 13.32 hod. individuálnou eskortou premiestnený z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov do ústavu za účelom súdneho pojednávania. Vzhľadom na skutočnosť, že do ústavu bol žalobca premiestnený po 12.00 hod., v uvedený deň nebol zahrnutý do počtu stravníkov na daný deň. Do počtu stravníkov bol zahrnutý na druhý deň, kedy sa upresňujú počty stravníkov. Skutočnosť nezapočítania do počtov stravníkov v daný deň však neznamená, že obvinený alebo odsúdený, ktorý je eskortovaný do ústavu po 12.00 hod. a je umiestnený v ústave neobdrží stravnú dávku zodpovedajúcu jeho zdravotnému stavu a priznanú mu všeobecným lekárom zdravotníckeho zariadenia ústavu. Každá osoba umiestnená v ústave v akomkoľvek čase obdrží zodpovedajúcu stravnú dávku, okrem osôb, ktoré sú umiestnené do ústavu po výdaji večernej stravy t. j. sú dodané alebo nastúpia vo večerných alebo nočných hodinách. V prípade, ak by žalobca neobdržal stravnú dávku - večeru o 17.00 hod. (zvyčajný výdaj večere v ústave) v zmysle zákona, alebo by obdržal stravnú dávku, s ktorou by nebol spokojný, mal povinnosť obrátiť sa na určeného príslušníka zboru vykonávajúceho režimovú alebo dozornú službu, ktorý by bezodkladne zabezpečil prostredníctvom vedúceho zmeny výdaj stravy resp. výmenu stravy za inú stravnú dávku. Uvedené tvrdenie žalobcu však z dôvodu značného odstupu času nie je možné potvrdiť ani vyvrátiť. Žalobca je povinný na uvedenú skutočnosť poukázať v ústave bezodkladne. Žalobca bol v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov zaradený do práce na pracovisko X. - ručné šitie obuvi od 04. 06. 2008 do 26. 11. 2009, kedy bol z dôvodu premiestnenia do ústavu vyradený z práce. Z tohto dôvodu prídavok k strave žalobcovi dňa 26. 11. 2009 už neprináležal. Zároveň ústav nemá vedomosť, či počas zaradenia do práce v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov bol riaditeľom ústavu takýto prídavok žalobcovi priznaný, aj vzhľadom na skutočnosť, že priznanie prídavku k strave v zmysle rozkazu ministra spravodlivosti bolo fakultatívne, po zvážení namáhavosti pracovných podmienok. Žalobca bol v termíne od 26. 11. 2009 do 27. 11. 2009 umiestnený do štandardného režimu výkonu trestu odňatia slobody, celu č. 81, ktorá v čase jeho umiestnenia spĺňala všetky podmienky pre vybavenie cely v zmysle zákona. Cela nebola vybavená televíznym prijímačom ústavu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nemal povolený riaditeľom ústavu

vlastný televízny prijímač, zabezpečovanie práva žalobcu na sledovanie televízneho vysielania bolo zabezpečené prostredníctvom kultúrnej miestnosti ústavu, kde sa predvádzajú odsúdení umiestnení v ústave na základe ich žiadosti o sledovanie televízneho vysielania. Skutočnosť, či žalobca bol dňa 26. 11. 2009 predvedený do kultúrnej miestnosti za účelom sledovania televízneho vysielania nie je možné verifikovať, nakoľko ústav nemal zákonnú povinnosť takúto skutočnosť evidovať v osobitných evidenciách zboru. Vychádzky odsúdených v ústave sa vykonávajú denne od 07. 00 hod do 15. 00 hod. Keďže žalobca bol dňa 26. 11. 2009 o 13.32 hod. premiestnený individuálnou eskortou z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov do ústavu za účelom súdneho pojednávania bolo potrebné vykonať so žalobcom administratívne úkony, ktoré predchádzajú jeho umiestneniu na celu a následne sa vykonávajú ďalšie úkony za účelom zabezpečenia práv žalobcu. O tom, či žalobcovi bolo umožnené vykonať vychádzku vo vymedzenom priestore ústavu nie je možné potvrdiť ani vyvrátiť z dôvodu uplynutia dlhého časového obdobia od namietanej skutočnosti a neexistencie potrebných evidencií z dôvodu ich skartácie. Účelom umiestnenia žalobcu v ústave v čase od 26. 11. 2009 v čase od 13.32 hod do 27. 11. 2009 do 12.00 hod. bolo súdne pojednávanie vedené na Okresnom súde v Bratislave, nie premiestnenie žalobcu z dôvodu jeho účasti na športovej činnosti v zmysle § 10 ods. 2 písm. a) zákona. Zaradenie do športového krúžku alebo výkon športových činností zabezpečoval počas výkonu trestu odňatia slobody Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov. Odsúdenému nebolo zakázané vykonávať akékoľvek iné individuálne fyzické aktivity v priestore cely, na ktorej bol žalobca v čase dočasného premiestnenia umiestnený. Ústav ako žalovaný v druhom rade považuje žalobu za právne neopodstatnenú a neodôvodnenú (jedná sa o zrejmé bezúspešné uplatňovanie práva), právo žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za nepreukázané, a preto navrhuje, aby Okresný súd Piešťany žalobu voči žalovanému v druhom rade zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. 16. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal neoprávnenosť zásahu do svojho chráneného osobnostného práva, ktorý by bol súčasne objektívne spôsobilý porušiť, či ohroziť jeho osobnosť. Žalobca opakovane poukazuje na neoprávnenosť postupov ústavu bez uvedenia - v čom konkrétne považuje tento zásah za neoprávnený, s ktorým konkrétnym ustanovením zákona je v rozpore, resp. vôbec neuvádza, ktorým konkrétnym rozhodnutím súdov, prokuratúry, orgánov verejnej správy bolo rozhodnuté o neoprávnenosti postupu ústavu Leopoldov. Neoprávnenosť zásahov ústavu Leopoldov pri výkone trestu odňatia slobody, žalobca zakladá len na svojom subjektívnom pocite a samotnom tvrdení o „neoprávnenosti“. K ujme na osobnosti fyzickej osoby spočívajúcej v znížení jej dôstojnosti v značnej miere alebo v znížení vážnosti tejto osoby v spoločnosti, k občianskej cti žalobcu uviedol, že výška nemajetkovej ujmy musí byť primeraná. Zastáva názor, že požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy v danom prípade nie je primeraná a v obsahu žaloby ani nie je „primerane“, „relevantne“ zdôvodnená žalobcom. Žalobcom uplatňovaný nárok sa javí ako neprimeraný, či dokonca premrštený, ktorý by vo svojich dôsledkoch mohol viesť k obohacovaniu sa a ktorý napríklad pri porovnaní „odškodnenia“ za nezákonnosť rozhodnutia s „odškodňovaním“ zásahov do základných práv zaručených , by mohol napríklad ujmy na zdraví alebo živote bagatelizovať. Žalobca je niekoľko násobný vrah, ktorý vykonáva trest odňatia slobody na doživotie. Na svoju „občiansku česť“, na svoj „obraz v spoločnosti“, teda poukazuje osoba, ktorá opakovane nerešpektovala základné právo iných osôb na život a zdravie. V tejto spojitosti akcentujeme, že z právno-teoretického hľadiska trest vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (predmetné hľadisko je premietnuté do úpravy , ). Jednou z funkcií, resp. účelom trestu odňatia slobody na doživotie je ochrana spoločnosti, separáciou páchateľa obzvlášť závažného trestného činu od spoločnosti. Ak teda žalobca (ako páchateľ obzvlášť závažného trestného činu) poukazuje na zníženie jeho dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti v značnej miere a o následnej reakcii, ktorú údajný protiprávny zásah vyvolal, je na polemike, čo má žalobca na mysli pod obsahom pojmu „spoločnosť“, ak je žalobca v zmysle výkonu trestu odňatia slobody na doživotie separovaný od spoločnosti. Ak by sme za „spoločnosť“ pokladali úzky okruh dozorcov (resp. okruh zamestnancov ZVJS a MS SR), ktorí so žalobcom prichádzajú do styku, akcentujeme že voči tejto „spoločnosti“ podal a s pravidelnosťou podáva trestné oznámenia a podnety na rôzne orgány verejnej moci a v konečnom dôsledku na „zaujatosť“ tejto spoločnosti žalobca sám opakovane poukazuje v rôznych podaniach evidovaných a v žalobných návrhoch. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nepreukázal ujmu na osobnosti spočívajúcej v znížení dôstojnosti alebo jej vážnosti v značnej miere a príčinnú súvislosť údajného zásahu s ujmou, ktorú nepreukázal, považuje návrh za nedôvodný. 17. K veci prvej uviedol, že v predmetnej veci eviduje v elektronickej aplikácii VVVT záznam zo dňa 17.11.2009 popisujúci žalobcom namietané skutočnosti nasledovne: Dňa 16.11.2009 o 17.30.hod sa ods. dožadoval zhasnutia na cele, uvádzal, že si chce pospať". Keď som ho upozornil na dodržiavanie

úp.,začal sa dožadovať pohotovosti. Ods. som oboznámil aj s poskytovaním ošetrenia pohotovosti platným od 1.11.2009. Bola mu nameraná teplota a poskytnutý liek dodaný ústavným lekárom. Toto však odmietol a vyhlásil,, ja sa postarám, aby tu pohotovosť pre mňa bola". Po celú dobu sa voči RR správal arogantne. 18. Zdravotná dokumentácia, žalobcu sa nachádza v mieste výkonu trestu žalobcu, t. j.: Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Ilava. Ústav Leopoldov nie je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti žalobcu v súlade s ust. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tzn. nemá prístup k dokumentácii v zdravotnej karte žalobcu. 19. K veci druhej uviedol, že Žalobný návrh v predmetnej časti nie je v súlade s ust. . K všeobecným a ničím nepodloženým vyjadreniam žalobcu o neumožnení realizácie práva na telefonovanie v mesiaci november 2009 sa ústav nevie (deväť rokov od doručenia žalobného návrhu ústavu Leopoldov) vyjadriť. 20. K veci tretej uviedol, že Ku generálnej prehliadke ciel zo dňa 03.12.2009 uvádza (analogicky ako pri evidencii/skartácii sťažností), že príslušné záznamy - knihy prehliadok a úradné záznamy majú lehotu uloženia 5 rokov; po uplynutí tejto lehoty prebehne vyraďovacie konanie a predmetné spisy sa skartujú. Nakoľko žalobca poukazuje na skutočnosti z 03.12.2009 a žalobný návrh bol ústavu Leopoldov predložený v roku 2018 (deväť rokov po relevantnej udalosti), ústav neeviduje predmetný spisový materiál opisujúci postup pri predmetnej prehliadke. Poukazal na skutočnosť, že prístup k predmetným dokumentom mal žalobca v rámci o slobodnom prístupe k informáciám (zákon o slobode informácií) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je nevyvrátiteľné, že pri spisovaní žaloby priamo žalobca mohol predložiť predmetné záznamy a nepresúvať zaobstarávanie dôkazov na podporu svojich tvrdení na ústav Leopoldov. V súlade s ustálenou judikatúrou a súdnou praxou v sporovom konaní platí dispozičná a prejednacia zásada, pričom v sporovom konaní zaťažuje žalobcu povinnosť podložiť svoje tvrdenia dôkazmi a túto povinnosť v civilnom procese nie je možné neprípustným spôsobom prenášať na súd, resp. na iných účastníkov konania. 21. K veci štvrtej uviedol, že Žalobca má možnosť predložiť argumentáciu a taktiež dôkazy o tom ako prebiehala predmetná prehliadka a v čom konkrétne vidí žalobca protiprávnosť postupu príslušníkov ústavu pri prehliadke. Taktiež z množstva sporových konaní sú už ústavu Leopoldov praktiky a postupy žalobcu v jednotlivých konaniach známe. Po predložení relevantných dôkazov a úplnom opísaní rozhodujúcich skutočností sa následne ústav Leopoldov vyjadrí (bude vedieť vyjadriť) k žalobnému návrhu, ktorý bude takto v súlade s s ust. . Všetky právne predpisy - zákony, podzákonné právne predpisy, interné predpisy Zboru väzenskej a justičnej stráže upravujúce v danom období roka 2009 postup pri vykonávaní prehliadok boli žalobcovi prístupné jednak v knižnici ústavu Leopoldov, resp. na počítači v rámci žalobcovho oddielu. Poukazujeme na skutočnosť, že prístup k predmetným dokumentom mal žalobca taktiež v rámci zákona o slobode informácií. 22. K veci piatej poukázal na ust. §. (platný ku dňa spísania žalobného návrhu) odsúdený môže peňažné prostriedky účtované a evidované na jeho konte použiť len na nákup základných potrieb osobnej hygieny a ďalších potrieb osobnej hygieny a základných potrieb na korešpondenciu, na úhradu pohľadávok, súdnych poplatkov a správnych poplatkov, na nákup liekov, ktoré nemožno poskytnúť na základe zdravotného poistenia bezplatne podľa osobitných predpisov,15) a na úhradu nevyhnutných nákladov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ak odsúdený v predchádzajúcom kalendárnom mesiaci neuhradil zrážku najmenej v sume požadovaného čerpania peňažných prostriedkov na a) pohľadávky spojené s výkonom väzby a výkonom trestu, b) pohľadávky ostatných oprávnených evidovaných v ústave. 23. Po doručení prípisu z príslušného exekútorského úradu zakladajúceho pohľadávku odsúdeného, ústav zaeviduje pohľadávku pod pohľadávky ostatných oprávnených evidovaných v ústave. Ďalej ústav postupuje v úzkej súčinnosti s exekútorom, resp. na pokyn exekútora. Do doby dokedy ústavu Leopoldov ako žalovanému v I. rade nebude zo strany žalobcu predložený žalobný návrh v súlade s ust. sa ústav nebude vyjadrovať k všeobecným, jedno-vetným myšlienkam a subjektívnym pocitom o tom ako sa má vykonávať evidencia pohľadávok odsúdených v ústave. Žalobca má možnosť predložiť argumentáciu v čom konkrétne vidí žalobca protiprávnosť postupu príslušníkov ústavu. Je povinnosťou žalobcu úplne opísať rozhodujúce skutočnosti. Po predložení konkrétnych rozhodnutí exekútora, resp. súdu - konkrétnych spisových vecí sa ústav bude - vie vyjadriť k danej veci. 24. K veci šiestej uviedol, že je všeobecne známou skutočnosťou, že poštový podnik - Slovenská pošta v rámci svojich postupov podpisuje a pečiatkuje známky za účelom zabránenia opätovného lepenia poštovej známky (už raz použitej) ako poštovej ceniny na prepravu. Žalobca sa v zmysle

reklamačného poriadku má, mal možnosť obrátiť v predmetnej veci sťažnosťou na príslušný poštový podnik. V predmetnej časti taktiež namietame nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v spore. 25. K veci siedmej uviedol, že skutočnosť, či ustanovenia Dohovoru sú zachované, nie je možné prejednávať pred všeobecnými súdmi, nakoľko jednotlivé články Dohovoru sú premietnuté do vnútroštátneho zákonodarstva jednotlivých štátov, z čoho možno vyvodiť, že súdy Slovenskej republiky môžu rozhodnúť o skutočnosti, či bol alebo nebol porušený právny predpis Slovenskej republiky. Zastáva názor, že požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy v danom prípade nie je primeraná a v obsahu žaloby nie je „primerane“, „relevantne“ zdôvodnená žalobcom. Žalobcom uplatňovaný nárok sa javí ako neprimeraný, či dokonca premrštený, ktorý by vo svojich dôsledkoch mohol viesť k obohacovaniu sa a ktorý napríklad pri porovnaní „odškodnenia“ za nezákonnosť rozhodnutia s „odškodňovaním“ zásahov do základných práv zaručených , by mohol napríklad ujmy na zdraví alebo živote bagatelizovať. 26. Žalovaný 4/ žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť, žalobcom prezentovanú solidárnu zodpovednosť žalovaných do práva žalobcu na ochranu osobnosti označil za vylúčenú. Poukázal na skutočnosť že vo veci ochrany osobnosti sú nositeľmi práva a povinností osoba do ktorej práva na ochranu osobnosti malo byť zasiahnuté a narušiteľ, teda fyzická alebo právnická osoba, ktorá mala neoprávnene zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti a je nositeľom povinnosti upustiť od neoprávnených zásahov. Žalovaný 4/ teda nemôže byť pasívne vecne legitimovaným v konaní o ochranu osobnosti. Žalobca žiadne zo svojich tvrdení o skutkových okolnostiach, ktorými malo byť zasiahnuté do jeho osobnostných práv žiadnym spôsobom nepreukázal. 27. K doplneniu žaloby žalovaný 1/ uviedol, že žalobca dňa 01.12.2009 podpísal neuplatnenie práva na telefonovanie za mesiac november 2009. 28. K veci prvej uviedol, že žalobcovi bola poskytnutá zdravotná pomoc lekárom ústavu. K veci druhej uviedol, že žalobca s pravidelnosťou využíval svoje právo na telefonovanie v ústave s výnimkou obdobia kedy sa tohto práva proti podpisu vzdal. K veci tretej uviedol, že príslušné záznamy boli po uplynutý lehoty 5 rokov vyradené a skratované. K veci štvrtej uviedol ,že predmetná eskorta bola realizovaná v súlade s platnou právnou úpravou 29. Žalobca opakovane žiadal aby nebol na pojednávania predvolávaný a predvádzaný. S poukazom na ust. a zastúpenie žalobcu v predmetnom konaní zástupcom na celé konanie, súd na pojednávanie predvolával len žalobcovho zástupcu a z uvedeného dôvodu žalobcu na pojednávania ani nepredvádzal.

30. Súd vykonal dokazovanie - výsluchom žalobcu a listinnými dôkazmi č.l. 299-345 ( predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 08.04.2010 , žiadosť poškodeného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 04.12.2013, dekurz - časť zdravotnej dokumentácie od 05.08.2009 do 31.08.2009, postúpenie podania z 29.12.2009, upovedomenie o vybavení podnetu z 20.07.2010, žiadosť žalobcu riaditeľovi UVTOS Leopoldov z 24.02.2010, uznesenie VOP z 20.07.2010, sťažnosť na GP SR z 05.09.2010, sťažnosť proti uzneseniu z 25.06.2010, oznámenie o prešetrení sťažnosti z 17.05.2010, žiadosť o spoluprácu pri prešetrení sťažnosti z 24.02.2010, žiadosť o spoluprácu pri prešetrení sťažnosť z 4.02.2010, Uznesenie VOP z 12.11.2010, uznesenie ÚVTOS Leopoldov z 01.09.2009, oznámenie z 30.01.2010, odpoveď na žiadosť z 10.09.2009 a 19.04.2010, upovedomenie UVTOS a UVV Bratislava z 15.03.2010, prešetrenie sťažnosti ÚVTOS a ÚVV Bratislava z 19.03.2010, upovedomenie o odovzdaní oznámenia z VOP zo 07.04.2010, oznámenie z 19.10.2009, sťažnosť z 26.07.2009, oznámenie na GP SR z 30.06.2009, GP SR - upovedomenie z 15.07.2009, kópia o výpisoch z účtu XXXXXX z 22.06.2009, informácia č. 11 PRÚ č. 4/2006, odpoveď na sťažnosť z , potvrdenie o zhotovení fotokópii z 20.07.2009) č.l. 371-397( evidencia neuplatnenia práv odsúdeného na návštevu, balík a telefonovanie, záznamom z aplikácie VVT - neuplatnenie práva, údaje o žalobcovi ku dňu 30.07.2019 z oddelenia ekonomiky, výpis zo systému telefonických hovorov žalobcu, rozkaz ministra č. 3/2015, ktorým sa vydáva registratúrny poriadok ZVJS) č.l. 416 -419 (e-mail a export z databáz ods. 138953 v roku 2009) 31. Súd nevykonal dokazovanie navrhnuté žalobcom a to konkrétne dôkazné prostriedky výsluchy svedkov- všetkých odsúdených na doživotie, ktorý boli dňa 03.12.2009 ubytovaný v ÚVTOS Leopoldov, personálu ÚVTOS Leopoldov prítomného pri prehliadke dňa 03.12.2009 archívom kamerového systému zo dňa 03.12.2009 , ktorý monitoruje oddiel doživotných trestov v ÚVTOS Leopoldov, archívom kamerového systému ÚVTOS Leopoldov zo dňa 27.11.2010 a spisom exekútora A.. S. Z. , číslo exekúcie C. nakoľko dospel k záveru, že ich vykonanie by bolo nadbytočné, nehospodárne resp. by nimi boli dokazované skutkové tvrdenia, ktoré boli medzi stranami v dôsledku ich neúčinného popretia žalovanými nesporné. Súd taktiež nevykonal dokazovanie originálmi obálok s poštovými známkami, nakoľko tieto neboli súdu žalobcom predložené ani do vyhlásenia dokazovania za skončené.

32. Súd na základe tvrdení uvedených v žalobnom návrhu resp. v jeho doplneniach zistil, že žalobca si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť tým že Vec prvá: došlo k porušeniu jeho práva na zdravotnú starostlivosť a na ochranu pred ponižovaním ľudskej dôstojnosti konaním žalovaného 1/ Vec druhá: došlo k porušeniu práva žalobcu na telefonovanie žalovaným 1/ čo vníma ako ponižujúce zaobchádzanie Vec tretia: došlo k porušeniu práva na súkromie, na nepretržitý 8- hodinový spánok, sledovať televíziu, rešpektovanie ľudskej dôstojnosti priebehom prehliadky ciel u žalovaného 1/ dňa 03.12.2019, samotným časom jej vykonania a spôsobom vykonania prehliadky Vec štvrtá: priebehom eskorty žalobcu dňa 26.11.2009 od žalovaného 1/ k žalovanému 2/, nezabezpečením stravy žalobcovi žalovanými 1/ a 2/ dňa 26.11.2009a 27.11.2009 a že dňa 26.11.2009 nebolo žalovaným 2/ žalobcovi umožnené realizovať právo a na prechádzku, sledovanie televízie a športovanie Vec piata: že dňa 30.08.2010 nebolo žalobcovi umožnené realizovať právo nákupu potravín a vecí osobnej potreby čím došlo k porušeniu práva žalobcu na ochranu majetku Vec šiesta: personál žalovaného 1/ preškrtal perom poštové známky ktoré zaslala žalobcovi jeho advokátka Vec siedma: došlo k porušeniu práva žalobcu na účinný opravný prostriedok v zmysle čl. 13 Dohovoru, keďže žalobca už viac krát inicioval podnety pre porušenie jeho práva ale tieto boli vždy odmietnuté, pričom príslušné vyšetrovacie zložky nezabezpečili všetky potrebné dôkazy a k záverom dospeli vždy len na podklade tvrdení tých osôb na ktoré sa sťažoval. 33. Súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany sporu. Na základe vykonaného dokazovania s prihliadnutím na skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré neboli protistranou popreté resp. ich popretie bolo neúčinné súd zistil nasledovný skutkový stav: 34. Z predbežného prerokovania nároku č.l. 294 vyplýva, že prokurátor Generálnej prokuratúry SR dňa 08.04.2010 žalobcovi oznámil že všetky podania, podnety a trestné oznámenia podané žalobcom boli prokurátormi vybavené zákonným spôsobom a nie je preto možné akceptovať jeho tvrdenia o porušovaní jeho práv. Žiadosť žalobcu zo dňa 03.02.2010 doplnenú 01.03.2010 považoval v plnom rozsahu za nedôvodenú a preto ju odmietol. 35. Zo žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 04.12.2009 (č.l. 303) vyplýva, že žalobca požiadal MS SR o spravodlivé zadosťučinenie vo výške 20 tisíc Eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy za porušenie jeho práv a trest, ktorý prežil ako dôsledok porušenia jeho práv. V bode 4/ žiadosti poukázal na neposkytnutie zdravotnej starostlivosti dňa 16.11.2009, v bode 5/ na ponižujúci priebeh jeho eskorty dňa 26.11.2009 a nezabezpečenie práva sledovať televíziu, vychádzku na cele v Bratislave, nezabezpečenie riadnej stravy v deň eskorty do Bratislavy a deň eskorty do Leopoldova, v bode 6/ nemožnosť zrealizovať právo telefonovať v novembri 2009, v bode 7/ na spôsob a čas vykonania prehliadky dňa 03.12.2009 36. Z dekurzu č.l. 306 vyplýva, že žalobca bol vyšetrený dňa 05.08.2009, 7.08.2009, 10.08.2009, 12.08.2009 a 31.08.2009 37. Z listu MS SR č.l. 307 vyplýva, že MS SR dňa 29.12.2009 požiadalo žalovaného 1/ o podanie informácie o vybavení podania žalobcu, ktorým žalobca podal sťažnosť na nekonkretizovaného pracovníka žalovaného 1/ ktorý ho vraj verbálne napadol a vyvíjal nátlak v súvislosti s jeho výpoveďou dňa 14.10.2009 38. Z upovedomenia o vybavení podnetu č.l. 308 vyplýva, že prokurátor obvodnej vojenskej prokuratúry dňa 20.07.2010 žalobcovi oznámil že jeho sťažnosť zo dňa 29.06.2010 posúdil ako podnet podľa § 31 zákona o prokuratúre, kde žiadal preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia v trestnej veci u povereného príslušníka ZVJS pod ČVS: Ú.-K.-XX/XX/XX-XXXX a zistil, že postup povereného príslušníka ZVJS bol zákonný a dôvodný. 39. Zo žiadosti zo dňa 24.10.2010 č.l. 309 vyplýva, že žalobca požidal riaditeľa žalovaného 1/ o odstránenie nedostatkov lebo dochádza k porušovaniu jeho práva na nákup a práva na ochranu majetku. 40. Uznesením čk. OPn 289/10-19 zo dňa 20.07.2010 prokurátor vojenskej obvodnej prokuratúry podľa § 193 ods. 1 písm. b) Tr. Por zamietol sťažnosť oznamovateľa - žalobcu ako podanú oneskorene. 41. Zo sťažnosti zo dňa 05.09.2010 č.l. 311 vyplýva, že žalobca adresoval Generálnej prokuratúre SR sťažnosti proti odmietnutiu jeho sťažnosti vyššie uvedeným uznesením ako podanej oneskorene. Taktiež poukázal na skutočnosť že dňa 30.08.2010 mu nebolo umožnené realizovať nákup potravín. 42. Zo sťažnosti zo dňa 25.06.2009 č.l. 314 vyplýva, že žalobca adresoval žalovanému 1/ sťažnosť proti uzneseniu zo Dňa 13.05.2010 ktorým bolo odmietnuté jeho trestné oznámenie zo dna 30.01.2010 43. Zo sťažnosti zo dňa 01.09.2010 č.l. 316 vyplýva, že žalobca adresoval žalovanému 1/ 44. Sťažnosť proti postupu, ktorým začala vykonávať z jeho finančných prostriedkov exekúciu aj napriek tomu že proti upovedomeniu o začatí exekúciu podal námietky a kým o nich nerozhodne príslušný orgán nemôže dôjsť k výkonu exekúcie a súčasne žalovaný 1/ realizuje výkon exekúcie z majetku, ktorý

nepodlieha exekučnému konaniu., nakoľko ako povinný má právo ponechať si na účte majetok vo výške zákonom stanoveného životného minima. 45. Z oznámenia č.l. 319 zo dňa 17.05.2010 vyplýva, že žalovaný 1/ oznámil žalobcovi že jeho sťažnosť zo dňa 30.01.2010 je neopodstatnená a považuje za vybavenú, nakoľko šetrením nebolo zistené porušovanie platných právnych predpisov. Podľa vyjadrenia lekárky dňa 16.11.2009 sa k ústavnému lekárovi nežiadal. V ten deň boli ošetrení všetci odsúdení VIII. Oddielu, kde je žalobca umiestnený a boli uprednostňovaní odsúdení v VIII oddiele, a ak by o ošetrenie požiadal, bol by k lekárovi predvedený. Príslušníkov ústavu žalobca informoval, že mu ej zle až po skončení pracovnej doby. Referenti režimu informovali o jeho požiadavke vedúceho zmeny, ktorý nariadil zmerať jeho telesnú teplu, ktorú však nemal a neprejavovali sa u neho iné ťažkosti. Dňa 17.11.2009 nakoľko bol štátny sviatok, mal možnosť napísať sa k lekárov v nasledujúci deň, čo však neurobil do 15.12.2009 sa ani raz k lekárovi nežiadal. Dňa 15.12.2009 bol ústavným lekárom ošetrený. 46. Uznesením č.k. OPn 289/10-34 zo dňa 12.11.2010 prokurátor vojenskej obvodovej prokuratúry sťažnosť oznamovateľa - žalobcu proti uzneseniu povereného príslušníka ZVJS žalovaného 1/ zo dň 13.05.2010 zamietol pretože sťažnosť nie je dôvodná. 47. Unesením č.l. 322 zo dňa 13.05.2010 bola vec - podozrenie z protiprávneho konania, ktorého sa mali dopustiť neznámi príslušníci ZVJS dňa 26.11.2009 počas vykonávania eskorty s odsúdeným - žalobcom z ÚVTOS a UVV Leopoldov do ÚVV Bratislava, tým, že odsúdeného - žalobcu eskortovali spôsobom, ktorý ponižoval jeho dôstojnosť a spôsoboval mu bolesť a utrpenie odmietol, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania, alebo na postup podľa . 48. Žiadosťou zo dňa 01.08.2009 čl. 323 žalobca podal sťažnosť proti postupu personálu žalovaného 1/, nakoľko zásielky od jeho právnej zástupkyne, ktoré odoslala dňa 17.08.2009 obdral tak, že poštové známky boli popreškrtané perom. 49. Z oznámenia, sťažnosti zo dňa 30.01.2010 č.l. 325 vyplýva, že žalobca adresoval Generálnej prokuratúre SR trestné oznámenie vo veci nezabezpečenia riadnej zdravotnej starostlivosti, , prehliadkou ciel dňa 03.12.2009, práva na telefonovanie, v novembri 2009, práva na 8 hodinový nepretržitý spánok a zároveň požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. 50. Z Odpovede č.l. 328 vyplýva, že 10.09.2009 žalovaný 1/ oznámil žalobcovi že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by preukázali, že poškodenie poštových známok spôsobil personál žalovaného 1/. 51. Z odpovede č.l. 329 vyplýva, že 19.04.2010 žalovaný 1/ žalobcovi oznámil, že dňa 26.11.2009 bol eskortovaný z ústavu Leopoldov do ústavu Bratislava. Obed sa v ústave Leopoldov vydáva v čase od 11.00. do 11:30 hod, nakoľko z ústavu Leopoldov odchádzal o 13.32 boli mu zo strany ústavu Leopoldov zabezpečené raňajky a obed. Na základe uvedeného považoval jeho sťažnosť za neopodstatnenú. 52. Z prešetrenia sťažnosti zo dňa 19.03.2010 č.l. 331 vyplýva, že žalovaný 2/ prešetril sťažnosť žalobcu zistil, že žalobca bol umiestnený u žalovaného 2/ od 26.11.2009 13.32 hod do 27.11.2009 12 00 hod. Počas jeho umiestnenia v ústave boli všetky jeho . Sťažnosť v časti nezabezpečenia sledovania TV a športovania tak považoval za neopodstatnenú. Postup pri realizácii eskorty žalobcu dňa 27.11.2009 nebol vopred plánovaný, čo malo za príčinu neposkytnutie stravy - obed vo forme balíčka, nakoľko žalobca sa v čase obeda už nachádzal v ÚVTOS Leopoldov. Sťažnosť v časti nezabezpečenia riadnej stravy tak považoval za opodstatnenú. 53. Z upovedomenia č.l. 332 vyplýva, že prokurátor vojenskej obvodnej prokuratúry dňa 07.04.2010 oznámil žalobcovi že jeho oznámenie zo dňa 30.01.2010 bolo podľa obsahu v bodoch I., II., III., IV. posúdené ako sťažnosť a odstúpené na Inšpekciu GR ZVJS a v bode V odovzdané na vybavenie oddeleniu PBS. 54. Z oznámenia, zo dňa 18.10.2009 č.l. 333 spisu vyplýva, že žalobca 18.10.2009 adresoval generálnej prokuratúre sťažnosť na postup vojenskej obvodnej prokuratúry, požiadal aby VOP Bratislava spravila vo veci riadne vyšetrovanie a podal ďalšie trestné oznámenie v súvislosti z realizáciou jeho výsluchu dňa 14.10.2009. 55. Zo sťažnosti zo dňa 26.07.2009 č.l. 337 vyplýva, že žalobca adresoval GP SR sťažnosť proti disciplinárnemu trestu uloženému mu dňa 15.07.2009 ktorý bol dňa 20.07.2009 potvrdený príslušným personálom žalovaného 1/. 56. Z oznámenia zo dňa 30.06.2009 č.l. 339 vyplýva, že žalobca dňa 30.06.200 GP SR podal trestné oznámenie vo veci 1/ nezabezpečenia zdravotne starostlivosti a ponižovania a šikanovania jeho osoby týkajúce sa nezákonnej prehliadky zo dňa 28.06.2009 v dôsledku čoho sa mu zhoršil zdravotný stav, bol rozčúlený až tak že nedokázal vykonávať prácu na ktorú bol zaradený, bolela ho hlava, zvracal, mal hnačky, bolesti a krče v bruchu. Žiadal o predvedenie k lekárovi, väznica mu vak nezabezpečila žiadnu zdravotnú starostlivosť.

57. Z upovedomenia zo dňa 15.07.2009 č.l. 341 vyplýva, že GP SR žalobcu upovedomila, že jeho trestné oznámenie zo dňa 30.06.2009 z dôvodu príslušnosti postúpila Vojenskej súčasti GP SR - Hlavnej vojenskej prokuratúre. 58. Z odpovede zo dňa 15.01.2010 č.l. 344 vyplýva, že žalovaný 1/ dňa 15.01.2010 žalobcovi oznámil že šetrením jeho sťažnosti 04.12.2009 nebolo zistené porušenie predpisov zo strany príslušníka zboru a jeho postup bol v súlade so všeobecne záväznými právnymi a internými predpismi upravujúcimi výkon trestu odňatia slobody. 59. Z Evidencie neuplatnenia práv odsúdeného na návštevu, balík a telefonovanie odsúdeného - žalobcu vyplýva, že odsúdený svojím podpisom potvrdzuje že v uvedenom období nežiadal, návštevu, balík a telefonovanie, pričom v kolónke neuplatnené právo je uvedené telefonovanie za obdobia november 2009 ako 11/09 a dňa 1.12.2009 podpísané odsúdeným - žalobcom. 60. Z pohybov peňazí na konte žalobcu č.l. 379 spisu vyplýva, že žalobca vykonal nákup dňa 24.08.2010 /3,00 Eur) a následne dňa 10.09.2010 /11,12 Eur/ 61. Súd výsluch žalobcu vykonal prostredníctvom dožiadaného súdu, pričom je možné konštatovať že žalobca sa v rámci výsluchu pridržal skutkových tvrdení v žaloba a od týchto sa nijak významne neodchýlil. 62. K veci prvej Žalobca uniesol dôkazné bremeno k tvrdeniu, že dňa 16.11.2009 požiadal žalovaného 1/ prostredníctvom službukonajúceho dozorcu o privolanie lekára. Poskytnutie zdravotnej starostlivosti mu bolo odmietnuté z oznámením že väzenský lekár sa už nenachádza v ústave. Následne zdravotnú diagnózu žalobcu určil dozorca žalovaného, tak že mu odmeral teplotu . Nasledujúci deň t.j. 17.11.2009 nebola žalobcovi poskytnutá zdravotná starostlivosť z odôvodnením že je sviatok a preto sa lekár v ústave nenachádza. Žalobca nepreukázal, že trpel silnými bolesťami brucha a hlavy, bolo mu na zvracanie, mal závrate, hnačku, kŕče v oblasti brucha. 63. Uvedené tvrdenie žalobcu bolo spochybnené žalovaným 1/ ktorý uviedol, že eviduje priebeh danej udalosti nasledovne „Dňa 16.11.2009 o 17.30.hod sa ods. dožadoval zhasnutia na cele, uvádzal, že si chce pospať". Keď som ho upozornil na dodržiavanie úp.,začal sa dožadovať pohotovosti. Ods. som oboznámil aj s poskytovaním ošetrenia pohotovosti platným od 1.11.2009. Bola mu nameraná teplota a poskytnutý liek dodaný ústavným lekárom. Toto však odmietol a vyhlásil,, ja sa postarám, aby tu pohotovosť pre mňa bola". Po celú dobu sa voči RR správal arogantne. 64. Z oznámenia o výsledku prešetrenia sťažnosti žalobcu Generálnym riaditeľstvom ZVJS zo dňa 17.05.2010 vyplynul záver že podľa vyjadrenia vedúcej lekárky sa žalobca dňa 16.11.2009 k ústavnému lekárovi nežiadal. V uvedený deň boli ošetrení všetci odsúdení z VIII oddielu, kde bol žalobca umiestnený a boli uprednostňovaní odsúdení v VIII oddiely. Príslušníkov ústavu informoval že mu je zle až po skončení pracovnej doby. Referenti režimu informovali o jeho požiadavke vedúceho zmeny, ktorý nariadil zmerať žalobcovi teplotu, ktorú však nemal a neprejavovali sa u neho iné ťažkosti. 65. Súd má za to že skutkový dej tvrdený žalobcom z výnimkou tvrdení žalobcu, že trpel silnými bolesťami brucha a hlavy, bolo mu na zvracanie, mal závrate, hnačku, kŕče v oblasti brucha bol v podstate nesporný a aj preukázaný. 66. K veci druhej: V mesiaci november 2009 bolo zo strany žalovaných 1/ a 2/(26 a 27.11 2009) žalobcovi umožnené zrealizovať jeho právo na telefonovanie, ktoré si výslovne neuplatnil, čo potvrdil svojím podpisom v evidencii neuplatnenia práv odsúdeného na návštevu balík a telefonovanie za mesiac november 2009 - dňa 01.12.2009. Súd uvedený podpis žalobcu považoval za neuplatnenie práva na telefonovanie žalobcu za celý mesiac november 2009. 67. K veci tretej: Dňa 03.12.2009 sa u žalovaného 1/ vykonala Generálna prehliadka ciel odsúdených. Večierka je stanovená na 21.00 hod a budíček je stanovený na 05:00 hod. 03.12.2009 sa večerný sčítací nástup odsúdených kvôli uvedenej prehliadke posunul na 22:30 hod a až následne bola večierka. Žalobca musel ráno o 05:00 hod vstávať do práce. Priebeh prehliadky dňa 03.12.2009, bol taký, že žalobcu vyviedli z cely von na chodbu a následne do cely vošli príslušníci resp. personál väznice Leopoldov, v ktorej sa zdržali asi 15-20 min. Po príchode späť na celu žalobca zistil, že mu rozhádzali všetky veci na cele. Žalobca strávil upratovaním vyše hodiny. 68. K veci štvrtej: Dňa 26.11.2009 žalobcu personál resp. príslušníci žalovaného 1/ eskortovali do väznice v Bratislave - žalovaného 2/ , nakoľko dňa 27.11.2009 mal vypovedať na Okresnom súde Bratislava II. Dňa 27.11.2009 po vykonaní výsluchu žalobcu ho príslušníci žalovaného eskortovali späť do ÚVTOS - Leopoldov - k žalovanému 1/. 69. Eskorty prebiehali tak, že dňa 26.11.2009 žalobcovi okolo 11:30 hod personál väznice uviedol, že si mám zbaliť veci, že bude prevezený do Bratislavy. Uvedený priebeh eskorty žalobcu bol v zásade nesporný a vyplynul aj z vykonaného dokazovania.

70. Tvrdenia žalobcu, že ho následne ho odviedli do auta, kde mu nasadili nepriehľadné okuliare a slúchadlá - tzv. „tlmiče hluku“ a takýmto spôsobom ho viezli až do Bratislavy a Po pol hodine jazdy žalobcovi začalo byť zle - bolesti hlavy, závrate, kŕče v bruchu, napínanie na zvracanie zostali nepreukázané, vyplývajú len z jeho tvrdení uvedených v žalobe, pričom žalovaný tejto v celom rozsahu poprel pričom z výsluchu žalobcu a listinných dôkazov navrhnutých žalobcom k veci štvrtej takéto skutočnosti nevyplynuli. Záver o neunesení dôkazného bremena z rovnakých dôvodov platí aj o tvrdení žalobcu, že sa mu príslušníci, ktorí žalobcu eskortovali vysmievali a ponižovali ho. 71. Po príchode k žalovanému 2/ nemal žalobca zabezpečenú dňa 26.11.2009 večer a a následne ani 27.11.2009 stravu. 26.11.2009 a 27.11.2009. Dňa 26.11.2009 po príchode k žalovanému 2/ žalobca nesledoval TV, nešportoval a nevykonal vychádzku. 72. K veci piatej. Medzi stranami bolo nesporné, že dňa 30.08.2010 nebolo žalovaným 1/ žalobcovi umožnené vykonať nákupu potravín a vecí osobnej potreby. Žalobca mal na účte cca 160 eur. Voči žalobcovi začalo exekučné konanie , kde proti upovedomeniu o začatí exekúcie podal námietku. 73. K veci šiestej: súd uvádza že tvrdenie žalobcu „ preškrtnutie poštových známok personálom väznice“ nebolo žalobcom preukázané, a teda dôkazné bremeno ohľadne ním tvrdených skutočností v predmetnej veci šiestej neuniesol. 74. K veci siedmej súd považoval za nesporné, že žalobca viac krát inicioval podnety pre porušenie jeho práv, ktoré boli vždy odmietnuté.

75. Podľa z.č. (ďalej len „“) fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

76. Podľa až 3 fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

77. Podľa z.č. o výkone trestu odňatia slobody (ďalej len „“) Vo výkone trestu sa rešpektuje ľudská dôstojnosť odsúdeného a nesmú byť použité kruté, neľudské alebo ponižujúce spôsoby zaobchádzania alebo trestania. 78. Podľa Všetky práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú všetkým odsúdeným v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania. 79. Podľa Odsúdenému sa poskytuje trikrát denne strava, ktorá zodpovedá odporúčaným výživovým dávkam, pritom sa prihliada na druh a náročnosť vykonávanej práce, vek a zdravotný stav odsúdeného. Pri stravovaní sa prihliada aj na kultúrne a náboženské tradície odsúdených. Medzi vydávaním jedál nesmie byť väčší časový odstup ako sedem hodín. 80. Podľa Odsúdený má právo na nepretržitý osemhodinový spánok na lôžku; na lôžku môže odpočívať aj mimo času nočného pokoja. Osvetlenie sa v čase nočného pokoja v cele a izbe zhasína; krátkodobé osvetlenie je pri kontrole povolené. 81. Podľa Odsúdený má právo na zdravotnú starostlivosť za podmienok ustanovených osobitnými predpismi. 82. Podľa Odsúdený má právo zúčastniť sa denne na vychádzke v určenom otvorenom priestore ústavu v trvaní najmenej jednej hodiny. Vychádzku môže v mimoriadnych prípadoch obmedziť alebo zrušiť riaditeľ ústavu. 83. Podľa Kultúrno-osvetová činnosť je súhrn záujmových aktivít a aktivít vo voľnom čase, ktoré odsúdenému sprostredkúvajú sústavu akceptovateľných vzorcov konania a správania, medziľudských vzťahov, úcty k životu a spoločnosti. 84. Podľa Odsúdený má právo na ochranu pred neoprávneným násilím a akýmikoľvek prejavmi ponižovania ľudskej dôstojnosti. 85. Podľa Odsúdený má právo najmenej dvakrát za mesiac v trvaní pätnástich minút v čase určenom ústavným poriadkom telefonovať blízkym osobám 13a) prostredníctvom telefónneho automatu umiestneného v ústave. 86. Podľa písm h) Odsúdený je povinný podrobiť sa lekárskej prehliadke, hygienickým a protiepidemickým opatreniam a zdravotným úkonom v rozsahu a

za podmienok podľa osobitných predpisov, 6) strpieť úkony súvisiace s jeho identifikáciou, podrobiť sa osobnej prehliadke a umožniť príslušníkovi zboru kontrolu osobných vecí, 87. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou pasívnej legitimácie žalovaných 1/ až 4/ vo vzťahu k jednotlivým „veciam“ a dospel k záveru, že žalovaný 1/ je pôvodcom namietaného konania vo vzťahu k veciam 1/ až 6/ a je preto je vecne pasívne legitimovaný v spore o ochranu osobnosti, vyvolanom konaniami, postupmi resp. zásahmi vo vzťahu k veciam 1/ až 6. Nakoľko povôdcom časti konania označeného ako vec štvrtá ( nezabezpečenie stravy, neumožnenie sledovania televízie, vykonávania vychádzok a športovania) je žalovaný 2/ súd dospel k záveru, že v tejto časti žaloby je vecne pasívne legitimovaný aj žalovaný 2/. Z uvedeného dôvodu vo vzťahu k veciam prvej až šiestej neboli žalovaný 3/ a 4/ a žalovaný 2/ vo veci prvej až tretej, štvrtej až šiestej a časti štvrtej týkajúcej sa konania žalovaného 1/ pasívne vecne legitimovanými, nakoľko zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu sa svojím konaním žalovaný 3/ a 4 a žalovaný 2/ nedopustili. Narušiteľom teda mohol byť len žalovaný 1/ vo vzťahu k veciam prvej až šiestej a žalovaný 2/ k už uvedenej časti konania vymedzeného v rámci veci tretej. 88. Vo vzťahu k veci siedmej súd dospel k záveru, že nie je možné uvažovať o pasívnej vecnej legitimácii žiadneho zo žalovaných nakoľko žalobcom popísaný postup orgánov verejnej moci a s ním spojene podľa názoru žalobcu porušenie práva na účinný opravný prostriedok v zmysle čl. 13 Dohovoru, jednak nie je konaním z ktorého možno usudzovať že by došlo k neoprávnenému zásahu do niektorých zo zložiek osobnosti žalobcu a že by takýto zásah bol objektívne spôsobilý spôsobiť mu závažnú ujmu. Taktiež zo skutočností uvedených žalobcom k veci siedmej nevyplýva že by žalobca tvrdil naplnenie predpokladov pre uplatnenie náhrady škody spôsobenej orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci a to nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup, vznik škody (žalobca len bez ďalšieho žiada priznanie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 10 000 eur) a príčinná súvislosť medzi takýmto nezákonným rozhodnutím (nesprávnym postupom) a vznikom škody Skutočnosť, či bolo alebo nebolo postupom orgánov verejnej moci pri ich postupe porušené ustanovenie čl. 13 Dohovoru, nie je možné prejedávať pred všeobecným súdom, nakoľko toto sa môže diať len v rámci výkladu vnútroštátneho práva. Všeobecný súd teda môže rozhodnúť len o skutočnosti či bol alebo nebol porušený všeobecne záväzný právny predpis SR a o nárokoch s týmto porušením súvisiacich. Porušenie jednotlivých článkov dohovoru a s ním spojené priznanie spravodlivého zadosťučinenia je možné len v konaní začatom na základe sťažnosti fyzickej osoby pred Európskym súdom pre ľudské práva v zmysle článku 41 Dohovoru o ochranu ľudských práv a základných slobôd ak dospeje k záveru že bol porušený Dohovor a vnútroštátne právo členského štátu umožňuje len čiastočnú nápravu. Už z uvedeného dôvodu preto bolo potrebné žalobu v časti týkajúcej sa veci siedmej vo vzťahu ku všetkým žalovaným 1/ a 4/ zamietnuť ako nedôvodnú.

89. Následne sa súd zaoberal otázkou či žalobcom označené a preukázané/nesporné konania žalovaných 1/ a 2/ sú neoprávneným zásahom. Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je konanie, ktoré zasahuje do práv chránených § 11 O.z. a je v rozpore s právami a povinnosťami pôvodcu zásahu stanovenými právnym poriadkom. Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je konanie neoprávnene smerujúce proti osobnej a mravnej integrite fyzickej osoby, a ktoré je objektívne spôsobilé nepriaznivo zasiahnuť niektorú zo zložiek osobnosti fyzickej osoby. Pre úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti nie je vyžadované vyvolanie konkrétnych následkov zásahu proti tomuto chránenému statku, ale postačí, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo aspoň ohroziť práva chránené ustanovením § 11 O.z. . Vlastný zásah je nutné hodnotiť vždy objektívne s prihliadnutím na konkrétnu situáciu, za ktorej k neoprávnenému zásahu došlo. O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby však nejde okrem iného vtedy, ak je zásah dovolený.

90. I keď zákon nedefinuje pojem zásah a ani nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté osobnostné práva, je ním však bezpochyby tak aktívne konanie, ako aj pasívne správanie (zdržanie sa konania alebo jeho opomenutie), ktoré má v zákone uvedené znaky. Týmito znakmi je predovšetkým neoprávnenosť zásahu (neoprávneným nie je zásah do osobnostnej sféry, ak sú dané okolnosti vylučujúce protiprávnosť konania, napr. výkon práva, plnenie povinnosti, svojpomoc, nutná obrana či krajná núdza) a tiež jeho objektívna spôsobilosť negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby. Ak určité konanie vykazuje zákonné znaky zásahu do chránených osobnostných práv, má fyzická osoba právo najmä domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov a aby jej bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie ( ). Aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je na jednej strane právo domáhať sa ochrany podľa a na druhej strane povinnosť znášať sankcie uložené súdom, musia byť splnené obe vyššie uvedené náležitosti (zásah musí byť neoprávnený a tiež objektívne spôsobilý privodiť ujmu na chránených

osobnostných právach). Zodpovednosť za neoprávnený zásah je založená na objektívnom princípe, to znamená že sa popri neoprávnenosti zásahu do osobnosti fyzickej osoby nevyžaduje zavinenie pôvodcu tohto neoprávneného zásahu. 91. Neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nepôjde, ak existujú okolnosti vylučujúce neoprávnenosť zásahu. Jednou z takých okolností môže byť aj výkon zo zákona vyplývajúceho práva alebo plnenie zákonom uloženej povinnosti. Takýmito prípadmi sú najmä zákonné licencie (, ), práve tak ako licencie stanovené inými zákonmi (napr. , Zákonom o rodine a pod.), avšak za predpokladu, že takto vykonané zásahy sú uskutočnené v rámci a v medziach týchto zákonov. 92. Naviac za nespôsobilý zásah z hľadiska narušenia alebo ohrozenia práva, chráneného ustanovením je potrebné považovať i tie prípady, kedy zásah spočíval v konaní, ktoré bolo vykonané za takých okolností, za ktorých nehrozilo zverejnenie, a nemohla byť nimi znížená vážnosť dotknutej osoby. Nebolo žalobcom tvrdené a ani preukázané, že by konanie žalovaných 1/ alebo 2/ vo veciach prvej až šiestej zverejnili, verejne oboznámili resp. že k takémuto zverejneniu došlo. 93. Právo na ochranu osobnosti predstavuje inštitút, v rámci ktorého sú nedielne chránené jednotlivé čiastkové práva zabezpečujúce občianskoprávnu ochranu konkrétnych stránok osobnosti fyzickej osoby. Predmetom ochrany sú jednak nemateriálne hodnoty a stránky osobnosti človeka (meno, česť, dôstojnosť, súkromie, telesná integrita a pod.), jednak prejavy osobnej povahy (napr. podobizne, zvukové záznamy). Otázku prípadného negatívneho dotknutia týchto čiastkových práv v rámci práva na ochranu osobnosti treba u každého z nich posudzovať samostatne. 94. Z hľadiska skutkových okolností, z ktorých žalobca v predmetnom konaní vyvodzoval svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, treba poukázať predovšetkým na to, že do rámca vymedzeného ustanoveniami § až 13 patrí právo na súkromie zahŕňajúce širokú oblasť súkromia fyzickej osoby (najmä jej súkromného života intímnej a rodinnej sféry, vnútorného myšlienkového a citového života). V najširšom zmysle sa toto právo týka aj života v rodine a manželských a partnerských alebo priateľských či obdobných vzťahoch. Takto chápané právo na súkromie spočíva v práve fyzickej osoby samostatne sa rozhodnúť podľa vlastného uváženia, či a v akom rozsahu majú byť skutočnosti z jej súkromného života sprístupnené iným alebo zverejnené. O porušenie práva na ochranu súkromia ide nielen v prípade neoprávneného získavania vedomostí a poznatkov o súkromí fyzickej osoby, ale tiež v prípade neoprávneného rozširovania týchto poznatkov a vedomostí. Širokej škále prejavov a súčastí súkromného života fyzickej osoby zodpovedá aj možnosť rozmanitých prejavov zásahov do súkromia a ich dôsledkov na chránené osobnostné práva. Tieto zásahy v určitých prípadoch môžu (avšak nemusia) mať aj difamačné dôsledky - neoprávnený zásah do tohto čiastkového práva (práva na súkromie) nemusí vždy vyvolať zníženie vážnosti alebo dôstojnosti dotknutej fyzickej osoby. Porušenie práva na súkromie je potrebné dôsledne odlišovať od prípadov neoprávnených zásahov do práva na česť, dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti. 95. Ustanovenia § až 13 chránia aj ďalšie čiastkové práva fyzickej osoby

- právo na jej česť a dôstojnosť v rozmanitých spoločenských vzťahoch, v rodine, na pracovisku, v odborných kruhoch. Ak došlo k neoprávnenému zásahu do cti a dôstojnosti fyzickej osoby, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť ujmu (to v prípade zásahov do týchto čiastkových práv znamená mať difamačné dôsledky), dotknutá osoba môže uplatniť právne prostriedky ochrany. 96. Pokiaľ došlo k neoprávnenému zásahu do uvedených osobnostných práv, má fyzická osoba dotknutá zásahom právo domáhať sa na súde, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov, odstránili následky neoprávnených zásahov, poskytlo primerané zadosťučinenie. Podaním žaloby (návrhu) na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch sleduje fyzická osoba priznanie materiálnej satisfakcie. Pred podaním takejto žaloby nie je nevyhnutné uplatniť právo na poskytnutie morálnej satisfakcie. 97. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (ktorej sa žalobca domáha) môže súd podľa priznať vtedy, ak by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca, najmä ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Dôvody priznania náhrady sú v tomto ustanovení uvedené len demonštratívne. Zákon tu ustanovuje jedinú podmienku priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá je splnená vtedy, keď sa nemateriálne zadosťučinenie nezdá postačujúce. Pokiaľ sa v ďalšom texte tohto ustanovenia uvádzajú slová „najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti", ide iba o príklad následku neoprávneného zásahu, v ktorom je táto podmienka splnená. 98. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t.j. materiálnej satisfakcie) je - vždy - v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu - existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba podľa súdu považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom

však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj každá iná fyzická osoba. 99. Pokiaľ dôjde k neoprávnenému zásahu do práva na česť a dôstojnosť, má zásah závažné dôsledky vtedy, keď ním bola v značnej miere znížená dôstojnosť alebo vážnosť fyzickej osoby v spoločnosti. Aj v prípade niektorého zásahu do práva na súkromie môže nastať ten istý dôsledok (zníženie dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere); tento negatívny - difamačný následok ale nie je jediným právne akceptovateľným prejavom závažnosti ujmy spôsobenej fyzickej osobe na týchto chránených právach. 100. Treba zdôrazniť, že úspech žaloby na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (, ) závisí predovšetkým na tom, či bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo vážnosť v spoločnosti, pričom prípadnú výšku náhrady určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Zodpovedanie uvedeného je možné predovšetkým na základe v konaní produkovaných dôkazov, ktoré má povinnosť označiť žalobca. 101. Vychádzajúc z naznačených teoreticko právnych východísk, ktoré je podľa názoru súdu potrebné aplikovať na jednotlivé veci (1-6) aj v predmetnom konaní , má súd za to, že konanie žalovaného 1/ vo veciach prvej až šiestej a včasti tretej veci aj konanie žalovaného 2/ nespĺňa znaky neoprávneného zásahu do osobnosti žalobcu resp. jednotlivých zložiek jeho osobnosti , a nie je možné za takýto zásah považovať následok, ktorý subjektívne pociťoval žalobca vo svojom osobnom živote v rámci ústavu. Vo vzťahu ku všetkým šiestim veciam v zásade platí že ujma pociťovaná resp. tvrdená žalobcom vyplývaj z jeho subjektívnych pocitov, bez toho aby túto bolo možné objektivizovať. Subjektívne pocity žalobcu, ktorý jednotlivé ním popísané konania žalovaných vníma ako ponižujúce, spôsobujúce mu utrpenie, stres, vníma ich ako trest alebo týranie, na konštatovanie vzniku závažnej ujmy na strane žalobcu nepostačujú. 102. Vo veci prvej žalovaný tvrdil, že subjektívne pociťoval zdravotné ťažkosti, čo však žiadnym spôsobom nepreukázal, pričom mu nebola zabezpečená zdravotná starostlivosť, netvrdil a nepreukázal už však také skutočnosti z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že konanie žalovaného 1/ bolo objektívne spôsobilé nepriaznivo zasiahnuť niektorú zo zložiek osobnosti žalobcu a to či už zdravia alebo súkromia. Samotnou skutočnosťou že zdravotnú diagnózu (zmeranie teploty) mu mal stanoviť dozorca nemohlo dôjsť k porušeniu lekárskeho tajomstva, nakoľko ako aj sám žalobca uviedol, ide o vzťah lekára (zdravotníckeho pracovníka) a pacienta a túto zákonom stanovenú povinnosť mlčanlivosti tretia osoba laickým posúdením zdravotného stavu pacienta v uvedenom prípade žalobcu porušiť nemôže. Jednak sa nejednalo o zdravotníckeho pracovníka, ktorý by mal povinnosť dodržiavať mlčanlivosť o zdravotnom stave pacienta, a z tvrdení žalobcu nevyplýva, že by predmetný dozorca nejakým spôsobom informácie o zdravotnom stave žalobcu ktoré mal zmeraním jeho telesnej teploty získať zverejnil prípadne zneužil. Práve naopak konanie dozorcu ktorý odsúdenému dožadujúcemu sa lekára zmeria telesnú teplotu je vítané a nevyhnutné pre objektívne posúdenie či stav odsúdeného nevyžaduje privolanie rýchlej zdravotnej záchrannej služby. 103. Vo vzťahu k veci druhej súd konštatuje, že v konaní bolo preukázané, že žalobca si právo telefonovať v novembri 2009 neuplatnil čo potvrdil svojím podpisom do príslušnej evidencie, pričom toto potvrdenie vykonal po uplynutí predmetného mesiaca 11/2009, z čoho súd usudzuje, že takéto jeho vyhlásenie je potrebné vzťahovať nie len vo vzťahu k žalovanému ale aj na žalovaného 2/ u ktorého sa dňa 26.11. a 27.11 2009 vrámci eskorty na pojednávanie nachádzal. Nebolo teda preukázané, že by žalovaný 1/ a 2/ žalobcovi výkon tohto práva neumožnili. Zároveň je však potrebné poukáza na skutočnosť, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal že by v súvislosti so skutočnosťou že v novembri 2009 netelefonoval z rodinnými príslušníkmi došlo na jeho strane k vzniku akejkoľvek ujmy. 104. Vo vzťahu k veci tretej súd dospel k záveru, že právo odsúdeného na nepretržitý 8 hodinový spánok vyplývajúce z zákona o výkone trestu v noci z dňa 03.12.2009 na 04.12.2009 bolo porušené, keď mu bol zabezpečený nepretržitý spánok „len“ v trvaní 7 a pol hodiny. Podľa názoru uvedené, jednorázové porušenie predmetného ustanovenia , nedosahuje takú intenzitu že by bolo objektívne spôsobilé nepriaznivo zasiahnuť niektorú zo zložiek osobnosti žalobcu. Nie každé porušenie práva odsúdeného vyplývajúce zo je možné automaticky považovať za zásah do niektorých zo zložiek osobnosti odsúdeného. Odsúdený je povinný sa v priebehu výkonu trestu podrobiť sa osobnej prehliadke a umožniť príslušníkovi zboru prehliadku osobných vecí, výkon tohto práva zamestnancami žalovaného 1/ (zákonná licencia) automaticky vylučuje možnosť neoprávneného zásahu zo strany žalovaného 1/ voči žalobcovi ktorý by mal spočívať v tom, že prehliadka cely vo voľnom čase odsúdeného mu zabránila v tomto čase sledovať

televíziu prípadne odpočívať. Odhliadnuc od uvedeného, má súd za to že aj v prípade ak by takýto postup žalovaného 1/ bol priamo neoprávnený v zmysle -13 , v prípade jednorázového porušenia tak ako ho tvrdil žalobca nedosahuje takú intenzitu aby bol objektívne spôsobilý nepriaznivo zasiahnuť niektorú zo zložiek osobnosti žalobcu. 105. Ako bolo preukázané samotná prehliadka cely žalobcu trvala cca 20 minút pričom došlo k rozhádzaniu všetkých vecí žalobcu na cele, vzhľadom na účel aký uvedené prehliadky plnia (preventívno

- bezpečnostný) a výsledky prehliadky zo dňa 03.12.2009, keď na cele žalobcu boli nájdené nepovolené predmety - zabrúsený nôž, veľké množstvo ihiel a nití, možno považovať postup žalovaného 1/ pri realizácii predmetnej prehliadky u žalobcu za primeraný a zákonný z čoho vyplýva, že „rozhádzaním vecí „ zamestnancami žalovaného 1/ pri výkone uvedenej priehliadky nemohlo dôjsť z dôvodu tzv. zákonnej licencie k neoprávnenému zásahu do niektorých zložiek práva na ochranu osobnosti žalobcu. 106. K veci štvrtej mal súd za preukázané že da 26.11.2009 personál resp. príslušníci žalovaného 1/ žalobcu eskortovali do väznice v Bratislave - žalovaného 2/ , nakoľko dňa 27.11.2009 mal vypovedať na Okresnom súde Bratislava II. Dňa 27.11.2009 po vykonaní výsluchu žalobcu ho príslušníci žalovaného eskortovali späť do ÚVTOS - Leopoldov - k žalovanému 1/. Nepreukázané ostali tvrdenia žalobcu ohľadne skutočnosti že žalobcovi pri eskorte nasadili nepriehľadné okuliare a slúchadlá - tzv. „tlmiče hluku“ a takýmto spôsobom ho viezli až do Bratislavy a Po pol hodine jazdy žalobcovi začalo byť zle

- bolesti hlavy, závrate, kŕče v bruchu, napínanie na zvracanie a že sa mu príslušníci, ktorí žalobcu eskortovali vysmievali a ponižovali ho. Uvedené skutkové tvrdenia žalobcu boli žalovaným 1/ ako pôvodcom zásahu popreté, pričom okrem tvrdení žalobcu, ktoré zhodne reprodukoval aj pri jeho výsluchu, neboli žalobcom navrhnuté a vykonané žiadne dôkazy, ktoré pochybnosť súdu o žalobcom tvrdenom skutkovom stave odstránili a zaistili tak žalobcovi unesenie dôkazného bremena ohľadne ním uvádzaných skutkových tvrdení. 107. Po príchode k žalovanému 2/ nemal žalobca zabezpečenú dňa 26.11.2009 večer a následne ani 27.11.2009 na obed stravu. K neposkytnutiu stravy žalobcovi došlo zjavne v súvislosti s eskortou žalobcu, kedy žalobca bol dočasne dňa 26.11.2009 umiestnený u žalovaného 2/ a dňa 27.11.2009 opätovne eskrotovaný k žalovanému 1/. Žalovaný 1/ a 2/ svoje tvrdenia o skutočnosti že strava bola žalobcov vydaná neuniesli. Porušenie povinnosti poskytnúť žalobcovi stravu 3 krát denne v zmysle však súd nemohol vyhodnotiť ako neoprávnený zásah v zmysle , nakoľko je toho názoru, že v konaní nebolo preukázané, a ani z tvrdení žalobcu nevyplýva, že by takýto postup žalovaných bol spôsobilý zasiahnuť do niektorej zo zložiek osobnosti žalobcu a že by v súvislosti s takýmto postupom žalovaných žalobcovi vznikla akákoľvek ujma.

108. Dňa 26.11.2009 žalobca nesledoval TV, nešportoval a nevykonal vychádzku.

109. Z dokazovania vyplynulo, že aktivity žalobcu ako odsúdeného zaradeného do diferenciačnej skupiny D1 vo voľnom čase boli obmedzené v zmysle vyhlášky č. ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody. T.j. „odsúdený je zapojený výhradne do aktivít, ktoré mu určí pedagóg, psychológ alebo psychiater“ Nakoľko kultúrno-osvetová činnosť sa v ústavoch realizuje v zmysle vyhlášky rozhoduje o nej určený príslušník. 110. Dňa 26.11.2009 bol žalobca umiestnený u žalovaného 2 od 13:32 hod do 27.11.2009 12:00 hod.26.11.2009 bol u žalovaného 2/ umiestnený jeden odsúdený zaradený do ústavu s maximálnym stupňom stráženia nebolo možné aby žalobca sledoval TV, nakoľko v miestnostiach na to určených boli zaradení odsúdení muži so stredným stupňom stáženia a ženy s minimálnym stupňom stráženia. 111. Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu - eskrotovanie žalobcu dňa 26.11.2009 a 27.11.2009, jeho účasť na pojednávaní dňa 27.11.2009, a predovšetkým zaradenie žalobcu do oddelenia doživotných trestov nepovažuje súd nerozhodnutie príslušníka o realizácii kultúrno-osvetovej činnosti žalobcu v dňoch 26.11.2009 a 27.11.2009 súd za neprimerané a z tohto dôvodu ani neoprávnené. Takýto postup žalovaných 1/ a 2/ teda nebol spôsobilý zasiahnuť objektívna spôsobilosť negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby žalobcu a taktiež nebol spôsobilý spôsobiť značnú ujmu na právach žalobcu.

112. Nesporné medzi stranami bolo, že vychádzky odsúdených u žalovaného 1/ sa vykonávajú denne od 07. 00 hod do 15. 00 hod. Keďže žalobca bol dňa 26. 11. 2009 o 13.32 hod. premiestnený individuálnou eskortou z ústavu - žalovaného 1/ do ústavu žalovaného 2/ za účelom súdneho pojednávania bolo potrebné vykonať so žalobcom administratívne úkony, ktoré predchádzajú jeho umiestneniu na celu a následne sa vykonávajú ďalšie úkony za účelom zabezpečenia práv žalobcu. Vzhľadom na uvádzané okolnosti Žalobca dňa 26.11.2009 počas umiestnenia u žalovaného 2/ od 13:32 hod vychádzku nevykonal, jeho tvrdenie že mu vychádzka žalovaným 2/ nebola umožnená vyvrátené nebol, zároveň

však žiadnym dôkazom nepreukázal že by sa 23.11.2009 počas umiestnenia u žalovaného 2/ vychádzky domáhal resp. že by o ňu žiadal. Taktiež netvrdil a nevysvetlil z akého dôvodu nevykonal toto právo dňa 26.11.2009 u žalovaného 1/ pred jeho eskortovaním k žalovanému 2/. Súd dospel k záver, že je možné skonštatovať že 26.11.2009 právo na jednohodinovú prechádzku žalovaným 2/ zabezpečené nebolo, uvedené však súd posudzoval podľa všetkých okolností prípadu týkajúce sa eskorty žalobcu dňa 26.11.2009, čas jeho umiestnia u žalovaného 2/, samotnú skutočnosť, že sa podľa výsledkov vykonaného dokazovania jednalo o jednorázové porušenie predmetného ustanovenia , toto porušenie nedosahuje takú intenzitu že by bolo objektívne spôsobilé nepriaznivo zasiahnuť niektorú zo zložiek osobnosti žalobcu. Nie každé porušenie práva odsúdeného vyplývajúce zo je možné automaticky považovať za zásah do niektorých zo zložiek osobnosti odsúdeného. Konkrétnu zložku osobnosti žalobca v danom prípade ani neoznačil. Súd má za to že takýto postup žalovaného 2/ možno považovať za rozporný s , avšak nedosahuje takú intenzitu aby bol objektívne spôsobilý nepriaznivo zasiahnuť niektorú zo zložiek osobnosti žalobcu. Žalobca zároveň súdu žiadnym spôsobom nepreukázal závažnú ujmu ktorá mu mala uvedeným postupom žalovaného 2/ vzniknúť.

113. K veci piatej. Medzi stranami bolo nesporné, že dňa 30.08.2010 žalobca nevykonal nákup potravín a vecí osobnej potreby. Žalobca mal na účte cca 160 eur. Voči žalobcovi začalo exekučné konanie , kde proti upovedomeniu o začatí exekúcie podal námietku. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, akým spôsobom malo byť nevykonanie nákupu potravín a vecí osobnej potreby dňa 30.08.2010 spojené zo zásahom do niektorých zo zložiek jeho osobnosti - nepreukázal vznik akejkoľvek ujmy z nevykonaním uvedeného nákupu. Z dokazovania vyplynulo že nákupy žalobca vykonal v predchádzajúcom aj nasledujúcom týždni. Vo vzťahu k prebiehajúcej exekúciu. Žalobca v podstate tvrdil, že žalovaný 1/ vykonáva exekúciu z finančných prostriedkov, ktoré exekúcii nepodliehajú. Netvrdil a ani nepreukázal však či ak áno v akom rozsahu žalovaný 1/ exekúciu z finančných prostriedkov ktoré exekúcii nepodliehajú vykonal, nepreukázal tak žiadny zásah žalovaného 1/ ktorý by bol objektívne spôsobilý negatívne dopadnúť na jeho osobnosť a vznik akejkoľvek ujmy v súvislosti s týmto zásahom. Nakoľko žalobca namietal zásah do jeho práva na ochranu majetku, posúdil súd predmetné tvrdenia žalobcu aj z hľadiska naplnenie predpokladov pre uplatnenie náhrady škody spôsobenej orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci a dospel k záveru, že v danom prípade žalobca nepreukázal ani nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup, vznik škody (a príčinná súvislosť medzi takýmto nezákonným rozhodnutím (nesprávnym postupom) a vznikom škody. Žaloba v časti vec piata je tak v celom rozsahu nedôvodná.

114. K veci šiestej: súd uvádza že k skutočnosti že tvrdenie žalobcu „ preškrtnutie poštových známok personálom väznice“ nebolo žalobcom preukázané, a teda dôkazné bremeno ohľadne ním tvrdených skutočností v predmetnej veci šiestej neuniesol s čím je spojený neúspech žalobcu, nakoľko dôkazné bremeno ohľadne ním tvrdených skutkových tvrdení neuniesol. Nepreukázal teda že by ktorýmkoľvek zo žalovaných došlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu a s tým spojený vznik ujmy. Nakoľko uvedeným nepreukázaným konaním malo dôjsť k zásahu do práva na ochranu majetku žalobcu, posúdil súd predmetné tvrdenia žalobcu aj z hľadiska naplnenie predpokladov pre uplatnenie náhrady škody spôsobenej orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci a dospel k záveru, že v danom prípade žalobca nepreukázal ani nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup, vznik škody (žalobca len bez ďalšieho aj za „preškrtanie známok“ žiada priznanie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 10 000 eur) a príčinná súvislosť medzi takýmto nezákonným rozhodnutím (nesprávnym postupom) a vznikom škody. Žaloba v časti vec šiesta je tak v celom rozsahu nedôvodná. 115. K veci siedmej súd považoval za nesporné, že žalobca viac krát inicioval podnety pre porušenie jeho práv, ktoré boli vždy odmietnuté k čomu súd v plnom rozsahu odkazuje na bod 91. odôvodnenia tohto rozsudku. 116. Právo na ochranu osobnosti predstavuje inštitút, v rámci ktorého sú nedielne chránené jednotlivé čiastkové práva zabezpečujúce občianskoprávnu ochranu konkrétnych stránok osobnosti fyzickej osoby. Predmetom ochrany sú jednak nemateriálne hodnoty a stránky osobnosti človeka (meno, česť, dôstojnosť, súkromie, telesná integrita a pod.), jednak prejavy osobnej povahy (napr. podobizne, zvukové záznamy). Otázku prípadného negatívneho dotknutia týchto čiastkových práv v rámci práva na ochranu osobnosti treba u každého z nich posudzovať samostatne. 117. Z hľadiska skutkových okolností, z ktorých žalobca v predmetnom konaní vo všetkých „veciach“ vyvodzoval svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch,(7x 10 tisíc eur)) treba poukázať predovšetkým na to, že do rámca vymedzeného ustanoveniami až 13

patrí právo na súkromie zahŕňajúce širokú oblasť súkromia fyzickej osoby (najmä jej súkromného života intímnej a rodinnej sféry, vnútorného myšlienkového a citového života). V najširšom zmysle sa toto právo týka aj života v rodine a manželských a partnerských alebo priateľských či obdobných vzťahoch. Takto chápané právo na súkromie spočíva v práve fyzickej osoby samostatne sa rozhodnúť podľa vlastného uváženia, či a v akom rozsahu majú byť skutočnosti z jej súkromného života sprístupnené iným alebo zverejnené. O porušenie práva na ochranu súkromia ide nielen v prípade neoprávneného získavania vedomostí a poznatkov o súkromí fyzickej osoby, ale tiež v prípade neoprávneného rozširovania týchto poznatkov a vedomostí. Širokej škále prejavov a súčastí súkromného života fyzickej osoby zodpovedá aj možnosť rozmanitých prejavov zásahov do súkromia a ich dôsledkov na chránené osobnostné práva. Tieto zásahy v určitých prípadoch môžu (avšak nemusia) mať aj difamačné dôsledky - neoprávnený zásah do tohto čiastkového práva (práva na súkromie) nemusí vždy vyvolať zníženie vážnosti alebo dôstojnosti dotknutej fyzickej osoby. Porušenie práva na súkromie je potrebné dôsledne odlišovať od prípadov neoprávnených zásahov do práva na česť, dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti 118. Ustanovenia § až 13 chránia aj ďalšie čiastkové práva fyzickej osoby

- právo na jej česť a dôstojnosť v rozmanitých spoločenských vzťahoch, v rodine, na pracovisku, v odborných kruhoch. Ak došlo k neoprávnenému zásahu do cti a dôstojnosti fyzickej osoby, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť ujmu (to v prípade zásahov do týchto čiastkových práv znamená mať difamačné dôsledky), dotknutá osoba môže uplatniť právne prostriedky ochrany. 119. Pokiaľ došlo k neoprávnenému zásahu do uvedených osobnostných práv, má fyzická osoba dotknutá zásahom právo domáhať sa na súde, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov, odstránili následky neoprávnených zásahov, poskytlo primerané zadosťučinenie. Podaním žaloby (návrhu) na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch sleduje fyzická osoba priznanie materiálnej satisfakcie. Pred podaním takejto žaloby nie je nevyhnutné uplatniť právo na poskytnutie morálnej satisfakcie. 120. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (ktorej sa žalobca domáha) môže súd podľa priznať vtedy, ak by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca, najmä ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Dôvody priznania náhrady sú v tomto ustanovení uvedené len demonštratívne. Zákon tu ustanovuje jedinú podmienku priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá je splnená vtedy, keď sa nemateriálne zadosťučinenie nezdá postačujúce. Pokiaľ sa v ďalšom texte tohto ustanovenia uvádzajú slová „najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti", ide iba o príklad následku neoprávneného zásahu, v ktorom je táto podmienka splnená. 121. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t.j. materiálnej satisfakcie) je - vždy

- v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu - existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba podľa považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj každá iná fyzická osoba. 122. Pokiaľ dôjde k neoprávnenému zásahu do práva na česť a dôstojnosť, má zásah závažné dôsledky vtedy, keď ním bola v značnej miere znížená dôstojnosť alebo vážnosť fyzickej osoby v spoločnosti. Aj v prípade niektorého zásahu do práva na súkromie môže nastať ten istý dôsledok (zníženie dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere); tento negatívny - difamačný následok ale nie je jediným právne akceptovateľným prejavom závažnosti ujmy spôsobenej fyzickej osobe na týchto chránených právach. 123. Treba zdôrazniť, že úspech žaloby na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (, ) závisí predovšetkým na tom, či bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo vážnosť v spoločnosti, pričom prípadnú výšku náhrady určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Zodpovedanie uvedeného je možné predovšetkým na základe v konaní produkovaných dôkazov, ktoré má povinnosť označiť žalobca, ktorý si však v predmetnom konaní vo vzťahu k žiadnej z vecí prvej až siedmej nesplnil, na preukázanie vzniku samotnej ujmy, resp. jej závažnosti nenavrhol žiadne dôkazy. Netrvrdil a nepreukázala žiadne skutočnosti týkajúce sa dopadvo a dôsledkov jednotlivých zásahov. K výške ním uplatnenej nemajetkovej ujmy dospel na základe skutočnosti že ESĽP priznáva náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 10 tisíc eur, nakoľko predmetom žaloby je 7 vecí tak sa domáha spravodlivého zadosťučinenia za porušenia jeho práv v 7 násobnej výške t.j 70 tisc eur. 124. Ako už súd k jednotlivým veciam skonštatoval, dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by došlo k neoprávnenému zásahu do niektorej zo zložiek práva žalobcu na ochranu osobnosti a žiadnym spôsobom nepreukázal, že by konaním žalovaných došlo k zásahu resp. zníženiu dôstojnosti žalobcu

alebo jeho vážnosti v spoločnosti, nepreukázal taktiež vznik akejkoľvek inej ujmy, pričom predpokladá vznik ujmy závažnej. 125. Vo vzťahu k všetkým nárokom uplatným žalobcom, ktoré mali spočívať v nezákonnom postupe žalovaných je potrebné poukázať na skutočnosť, že v zmysle dozor nad zachovávaním o prokuratúre. Podľa , dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave vykonáva prokurátor podľa osobitného predpisu. Podľa , na uplatnenie a zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov podľa tohto zákona má odsúdený právo podávať žiadosti, sťažnosti a podnety štátnym orgánom Slovenskej republiky, ktoré sú príslušné na prejednanie podnetov alebo sťažností týkajúcich sa ochrany ľudských práv, ako aj medzinárodným orgánom a medzinárodným organizáciám, ktoré sú podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, príslušné na prejednanie podnetov alebo sťažností týkajúcich sa ochrany ľudských práv; ústav je povinný bezodkladne zabezpečiť ich odoslanie bez toho, aby zisťoval odosielateľa. Oprávnenie na preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí spadá do právomoci prokurátora, ktorý je povinný rozhodnutie, ktoré odporuje zákonu alebo inému všeobecné záväznému nariadeniu, písomným príkazom zrušiť, pričom zároveň treba konštatovať, že prokurátor je orgán, ktorý má postavenie „súdu“ v zmysle chápanom judikatúrou ESĽP, keďže spĺňa požiadavku nezávislého, nestranného orgánu s právomocou vydávať záväzné rozhodnutia. Práve orgánom prokuratúry je teda zverená okrem iného aj dozorná funkcia nad zachovávaním , s poukazom na znenie ustanovenia o prokuratúre v platnom znení (dozor prokurátora nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená). Prokurátor dozerá na to, aby sa vo výkone trestu odňatia slobody dodržiavali zákony, pričom nástroje, ktorými prokurátor disponuje pri výkone tohto dozoru sú ustanovené v a patrí medzi ne aj povinnosť písomným príkazom zrušiť alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia orgánov zboru alebo ich nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným predpisom. Prokurátor pri plnení úloh a vykonávaní dozoru tiež dozerá na to, aby sa uplatňovali a dodržiavali predpisy o ukladaní a výkone disciplinárnych trestov odsúdeným a prokurátor preveruje sťažnosti odsúdených na postup príslušníkov zboru pri výkone trestu odňatia slobody. Nesprávnosť a nezákonnosť rozhodnutí a postupov bola síce žalobcom tvrdená ale nebola žalobcom preukázaná. Okresný súd však v rámci konania o ochranu osobnosti nemal právomoc zákonnosť týchto rozhodnutí preskúmavať a riešiť ako predbežnú otázku. Žaloba o ochrane osobnosti preto nemohla aj z tohto dôvodu byť úspešná a ani s tým súvisiaca požiadavka na zaplatenie a nemajetkovej ujmy. 126. Súd posúdil jednotlivé nároky uplatnené žalobcom ako vec prvá až siedma aj z hľadiska hľadiska naplnenie predpokladov pre uplatnenie náhrady škody spôsobenej orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci a dospel k záveru, že v danom prípade žalobca nepreukázal ani nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup, vznik škody (a príčinná súvislosť medzi takýmto nezákonným rozhodnutím (nesprávnym postupom) a vznikom škody.

127. Súd v celom rozsahu zamietol žalobu žalobcu čo sa týka aj jeho žiadosti uložiť žalovaným povinnosti zdržať sa jednotlivých konaní/ porušovaní jeho práv uvedených v bode 1. odôvodnenia tohto rozsudku, nakoľko nebolo preukázané že by došlo k neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti žalobcu, zároveň však z tvrdení žalobcu nevyplývalo a v konaní nebolo preukázané že by žalobcom popísané zásahy naďalej trvali resp. že by minimálne hrozilo ich opakovanie. Súd je toho názoru, že aj objektívny neoprávnený zásah resp. uloženie povinnosti zdržať sa neoprávneného zásahu prípadne od takého zásahu upustiť je možné sa v súdnom konaní domáhať len v prípade ak opakovanie takéhoto zásahu hrozí resp. takýto neoprávnený zásah trvá t.j. prebieha, do práv poškodeného je sústavne zasahované. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné negatórnu žalobu žalobcu v jej časti v ktorej žiadal uložiť žalovaným povinnosť zdržať sa porušovania jeho práv zamietnuť ako nedôvodnú. 128. Súd v závere uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán sporu, urobil tak preto, že daný argument nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúci (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, ; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). 129. Podľa <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523262'&ucin-k- dni='30.12.9999'> o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

130. Podľa <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523255'&ucin-k- dni='30.12.9999'> súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 131. Podľa <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523262'&ucin-k- dni='30.12.9999'> o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti. 132. Keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol, úspešnými v konaní boli žalovaný 1/ až 4/ a teda mali plný úspech v konaní a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne im náhradu trov konania nepriznať ( ), rozhodol súd tak, že žalovaným 1/ až 4/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie podľa možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.