Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Csp-13-2020.pdf
PDF · 94.4 KB
Case nature
Area
Subarea
27Csp/13/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Janou Scholtzovou v právnej veci žalobcu: Y. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/X, XXX XX Ž., právne zastúpený Advokátska kancelária Stehura & partners, v.o.s., pracovisko Dolný Val 574/7, 010 01 Žilina, IČO: 47246863, proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi žalobcom a Poštovou bankou, a.s., v rámci zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX j e n e p l a t n á .
II. Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca dňa 18.02.2020 podal žalobu, v ktorej žiadal o určenie, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a Poštovou bankou, a.s. v rámci zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX je neplatná. V žalobe uviedol, že v deň 25.11.2011 Poštová banka, a.s. a žalobca uzavreli zmluvu o úvere (dostupná pôžička) č. XXXXXXXXXX. Podpisom tejto úverovej zmluvy žalobca uzatvoril aj dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá má zabezpečovať poskytnutý úver. Zmluva o úvere bola vyhotovená v podobe štandardnej formulárovej zmluvy a žalobca ako spotrebiteľ nemal nijakú možnosť ovplyvniť jej obsah. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola súčasťou zmluvy o úvere a jej podmienky neboli individuálne dohodnuté, ale boli vopred pripravené právnym predchodcom žalovaného na príslušnom formulári a na jej existenciu žalobcu nikto neupozornil. Žalovaný doručil zamestnávateľovi žalobcu žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na základe výzvy zamestnávateľ začal vykonávať zrážky a uznesením OS Žilina č.k. XXCsp/X/XXXX-XX zo dňa 16.01.2020 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému a zamestnávateľovi žalobcu bolo uložené, aby sa zdržali uplatňovania práv z dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobca ďalej poukázal na systém ochrany spotrebiteľov, ktorým bol zavedený smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach. Ďalej uviedol, že výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa, a tak ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 OZ. Ďalej poukázal aj na záver komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 21.01.2011, podľa ktorého uvedená zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je teda v rozpore s § 53 ods. 1 OZ. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Dohoda o zrážkach umožňuje postihnúť majetok dlžníka v podobe jeho mzdy aj za plnenia z nekalých zmluvných podmienok, alebo v rozpore s kogentnými ustanoveniami, bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. Vykonávaním zrážok na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy
žalovaný dosiahne aj uspokojenie nárokov, ktoré neprešli súdnou kontrolou prijateľnosti v zmysle § 53 a nasl. OZ. Dohoda o zrážkach zároveň neobsahuje špecifikáciu pohľadávky tvoriacej zabezpečený nárok a žalovaný sa môže teda domôcť aj vymoženia nárokov mimo istiny a zákonného príslušenstva bez akejkoľvek súdnej kontroly, čím žalobcovi hrozí nebezpečenstvo značnej ujmy. Zároveň poukázal žalobca aj na ustanovenie § 3 ods. 3 a ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Na základe všetkých týchto skutočností žiadal určiť, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná.
2. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 17.07.2020 žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný uviedol, že v čase uzavretia zmluvy 25.11.2011 neexistovalo ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 01.05.2014, čo znamená, že nejestvoval žiaden osobitný právny predpis, ktorý by považoval za neprípustné zabezpečenie záväzku voči spotrebiteľovi dohodou o zrážkach zo mzdy. Na základe tohto ide o neprípustnú žalobu podľa § 137 písm. d) CSP. Žalovaný ďalej poukázal na čl. II. bod 1, 7, čl. XIV zákona č. 102/2014 Z.z. Poukázal na to, že na ustanovenie § 52 ods. 2 OZ sa vzťahuje zákaz retroaktivity, a teda nie je možné toto ustanovenie aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred 01.04.2015 a v opačnom prípade by došlo k porušeniu základných princípov nášho právneho poriadku. Na všetky úverové vzťahy pred 01.04.2015 je nevyhnutné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka a toto tvrdenie má oporu aj v uznesení NS SR z 27.03.2013 sp. zn. XMCdo/X/XXXX. Ďalej poukázal na rozsudok Okresného súdu Žilina sp.zn. XXCsp/XX/XXXX zo dňa 18.04.2018 bod 25. Poukázal na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ale uplatnením si zákonného zabezpečovacieho inštitútu. Dohoda o zrážkach zo mzdy je určitá, jasná a zrozumiteľná a podľa čl. II bod 4 zmluvy o úvere, podpisom tejto zmluvy zmluvné strany uzatvárajú dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 OZ, ktorá je zabezpečením pohľadávky banky vzniknutej zo zmluvy o úvere v súlade s príslušnými ustanoveniami OP pre úver. Dohoda o vykonaní zrážok je súčasťou zmluvy o úvere a obsahuje všetky náležitosti podľa § 551 OZ. Žalovaný ďalej poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX, XCdo/XX/XX, XCdo/XXX/XX, XCdo/XX/XXXX, ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici a Okresného súdu Žiar nad Hronom. 3. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 22.07.2020 zotrval na skutkových a právnych dôvodoch a poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora (ES), a Krajského súdu v Žiline.
4. Na základe dokazovania, ktoré bolo vykonané oboznámením listinných dôkazov dohody o zrážkach zo mzdy, zmluvy o úvere mal súd zistený nasledovný skutkový stav:
5. Podľa zmluvy o úvere - dostupná pôžička zo dňa XX.XX.XXXX bolo zistené, že zmluva bola uzavretá medzi veriteľom Poštová banka, a.s. a dlžníkom - žalobcom č. zmluvy XXXXXXXXXX. V čl. 2 bod 4 zmluvy sa uvádza, že podpisom tejto zmluvy zmluvné strany uzatvárajú aj dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ktorá je zabezpečením pohľadávky banky vzniknutej zo zmluvy o úvere v súlade s príslušnými ustanoveniami OP pre úver.
6. Podľa predloženia dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy a výzvy bolo zistené, že žalobca spoločnosti L. N. (U.), U..G..C.. X. predložil dohodu s tým, že dlžníkom je žalobca, ktorý uzavrel s Poštovou bankou, a.s., ako veriteľom zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi finančné prostriedky a dlžník úver riadne nesplatil a tak Poštová banka, a.s. vyhlásila úver za predčasne splatný. Žalobca predložil dohodu o zrážkach zo mzdy, ako právny nástupca veriteľa podľa zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.06.2017 a uviedol, že eviduje pohľadávku vo výške 6.298,24 Eur a vyzval zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu ako zamestnanca v prospech žalovaného až do úplného uspokojenia pohľadávky veriteľa vrátane príslušenstva pohľadávky.
7. Poľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
8. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení k 30.11.2011 spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby, alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
9. Podľa § 2 citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie:
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
10. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
11. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej „neprijateľná podmienka“).
12. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
13. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
14. V konaní bolo nesporne preukázané, že právny predchodca žalovaného Poštová banka, a.s. a žalobca uzavreli zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a je nesporné, že ide o zmluvu o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá spĺňa všetky zákonné podmienky zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle citovaného zákona č. 129/2010 Z.z., keďže zmluva bola uzavretá medzi Poštovou bankou, a.s. ako veriteľom, ktorý ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalobca zmluvu uzavrel ako spotrebiteľ, teda fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa zmluvy bolo nesporne preukázané, že pri podpise zmluvy zmluvné strany uzavreli aj dohodu o zrážkach zo mzdy ako vyplýva z čl. 2 bod 4. Žalobca v konaní sa domáhal určenia, že táto dohoda o zrážkach zo mzdy v rámci zmluvy o úvere zo dňa XX.XX.XXXX je neplatná.
15. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy, vzhľadom na jej formulárové znenie, nemá charakter individuálne dojednaných zmluvných podmienok, ktorých obsah žalobca by mohol prípadne ovplyvniť ( § 53 ods. 2 OZ). Preto tieto ustanovenia dohody o zrážkach zo mzdy nesmú spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To uvedená dohoda o zrážkach zo mzdy, tak ako je naformulovaná, nespĺňa. Predovšetkým je potrebné uviesť, že počet neprijateľných zmluvných podmienok uvedených v § 53 ods. 4 OZ je príkladným. V rámci súdneho preskúmavania jednotlivých ustanovení spotrebiteľských zmlúv, ktoré nemajú charakter individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, môže súd dôslednou aplikáciou generálnej klauzuly, obsiahnutej v § 53 ods. 1 OZ, okruh týchto podmienok rozšíriť. Medzi neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve , podľa § 53 ods. 4 OZ, patria okrem iného aj ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením záväzku ( § 53 ods. 4 písm. k) OZ ), prípadne ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi ( § 53 ods. 4 písm. o) OZ). Práve predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť tieto vyššie uvedené neprijateľné podmienky, keďže iba jej predložením zamestnávateľovi žalobcu a oznámením výšky jeho dlhu podľa vlastného uváženia žalovaného, je zamestnávateľ povinný vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu bez toho, aby žalovaným požadovaná pohľadávka voči žalobcovi prešla súdnym prieskumom jej oprávnenosti. Je teda možné, že v rámci vyčíslenej pohľadávky sa môžu ocitnúť aj nároky, ktoré sú sporné a ktorých spornosť je takto vyňatá zo súdneho prieskumu . Inak povedané sám žalovaný meritórne rozhodne o celkovej výške dlhu žalobcu ako spotrebiteľa voči žalovanému ako dodávateľovi, ktorý takto sám rozhodne, že jeho
plnenie je v súlade s úverovou zmluvou. Výkon zrážok zo mzdy je tak súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej kontrole primeranosti a žalobca je vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedených dôvodov možno konštatovať, že dohoda o zrážkach zo mzdy, tak ako je formulovaná, umožňuje žalovanému ako dodávateľovi obchádzať účinnú justičnú kontrolu , čím reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech práv žalobcu ako spotrebiteľa a z tohto dôvodu je považovaná za neprijateľnú podmienku.
16. Dohoda o zrážkach zo mzdy medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá v rovnaký deň ako zmluva o úvere XX.XX.XXXX. Z uvedeného vyplýva, že už v čase vzniku zmluvy o úvere bol žalobca ako spotrebiteľ nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom jej uzavretie nemohol odmietnuť . Žalobca teda mal na výber buď dohodu o zrážkach odmietnuť, čím by si zmaril možnosť, aby mu bol poskytnutý úver alebo zmluvu o úvere, vrátane dohody o zrážkach zo mzdy, podpísať, čím sa podrobil vykonávaniu zrážok zo mzdy bez možnosti akejkoľvek kontroly opodstatnenosti výšky pohľadávky. Táto podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - žalobcu a predstavuje tak neprijateľnú zmluvnú podmienku znevýhodňujúcu spotrebiteľa a preto s poukazom na ustanovenie § 53 OZ je neplatná. Je potrebné si uvedomiť, že žalobca pri realizácii neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy sa dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojím vlastným majetkom reprezentovaným príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Naviac pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom, či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy na základe dohody zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku.
17. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a Poštovou bankou, a.s. v rámci zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX je neplatná.
18. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Žalobca mal vo veci plný úspech, keďže súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a tak podľa citovaného ustanovenia žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.