Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7To/50/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej a JUDr. Bc. Milana Husťáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. júla 2020, v trestnej veci proti F. I., obžalovaného pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods.1, ods.2 písm.a), ods.4 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I sp.zn. zo dňa 14.1.2019 takto

rozhodol:

Podľa , z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Obžalovanému F. I., T.. X.XX.XXXX D. Y., I., trvale bytom V.T., Z. J. Č.. XX, I., G. C., ukladá podľa § 277 ods.4 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 ods.1 Tr. zák. určuje skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov.

Inak napadnutý rozsudok ostáva nezmenený.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Košice I sp.zn. zo dňa 14.1.2019 bol obžalovaný F. I. uznaný za vinného zo zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods.1, ods.2 písm.a/, ods.4 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

skupina osôb, ktorú vytvorili ďalší páchatelia, pôsobiacej hlavne na území Y. kraja a na území G., I., M. M. od roku 2007 po dohode členov skupiny ďalších páchateľov, zástupcu G.. K. J. G.. M.. B.. B. Č.. XXX, B., V.: XX XXX XXX (ďalej iba K. J. G.. M.. B..) stíhaného v samostatnom konaní, ďalších páchateľov a ďalších doposiaľ nestotožnených osôb z I. zabezpečovali vyhotovovanie fiktívnych účtovných dokladov, faktúr, dodacích listov, zmlúv o dodaní tovaru, príjmových a výdavkových pokladničných dokladov a prevod finančných prostriedkov na rôzne bankové účty za účelom predstierania obchodovania s rôznymi komoditami za G. B. G.. M.. B.., Y.. T. XX, I., V.: XX XXX XXX (Ď. V. B. G.. M.. B..), K. J. G.. M.. B.., C. C. G.. M.. B.., C. X, I., V.: XX XXX XXX (Ď. V. C. C. G.: M.. B..), kde na základe dohody následne tieto doklady boli zaúčtované do účtovníctva Q. K. J. G.. M..B.., na základe čoho vystavovali daňové priznania na čerpanie nadmerných odpočtov za jednotlivé mesiace, ktoré následne po vzájomnej dohode predkladali na príslušné daňové úrady konatelia jednotlivých firiem najmä zástupca G.. K. J. G.. M.. B.., kde ďalší páchateľ následne zabezpečoval vyhotovenia fiktívnych faktúr, medzinárodných nákladných listov, príjmových a výdavkových pokladničných dokladov o uskutočnenej cezhraničnej preprave na základe dohody s prepravcom alebo prostredníctvom vlastnej prepravy, kde tieto doklady boli zaúčtované do

účtovníctva jednotlivých firiem a tieto prepravy potvrdzovali dodanie tovaru do I., M. M. Z. S. G. C. B. Y. I. J. U. Y.. G.M. C. X, H., I. (Ď. V. Y. J. U. Y..), U. XXXX G..M..W.., G.. V.. X.. H.. X-XAPX Z., M., V.: XXX XXX XX (Ď.Z. V. U. XXXX G..M..W..), Z. X., B. N. XX, Y. G., G. (Ď. V. Z. X.), kde následne v prípade vykonávanej daňovej kontroly príslušným daňovým úradom po predchádzajúcej vzájomnej dohode potvrdzovali rôzne osoby uskutočnenie predmetných obchodov v jednotlivých prípadoch resp. zabezpečovali potrebné doklady, čo malo za následok v niektorých prípadoch vyplatenie nadmerných odpočtov, čím koordinovane deľbou určitých úloh skupina vytvárala obchodné reťazce s fiktívnym dodaním tovaru a úhrad finančných prostriedkov, ktoré predstierali uskutočnenie zdaniteľných plnení s cieľom uplatnenia si práva na čerpanie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty na S. Ú. D. Y., kde pri týchto kontrolách im radami, pomocou a zabezpečovaním dokladov pomáhala daňová kontrolórka S. Ú. D. Y. ako ďalší páchateľ, realizujúca kontroly za účelom vyplatenia nadmerného odpočtu konkrétne:

dňa 26.01.2009 si riadnym daňovým priznaním na S. Ú. D. D. Y. F. G.. K. J., G.. M.. B.., B. XXX, V. S. XXXXXXXXXX uplatnil nadmerný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie december 2008 v celkovej sume 6,727.472,- Sk (223.311,16 €), nakoľko do tejto čiastky zahrnul aj plnenie zo sfalšovaných faktúr za predstieraný predaj sedacích súprav, ktoré mal zakúpiť od G. S. J.C., G.. M.. B.., R. X, Y., V. XX XXX XXX zastúpenej na základe plnej moci ďalšej osoby, ktorú ako dodávateľskú firmu na základe požiadavky zástupcu G.. K. J., G.. M.. B.. zabezpečili ďalší páchatelia, ktorí zabezpečili aj potrebné daňové doklady k tomuto obchodu, tieto sedacie súpravy zástupca G.. K. J., G.. M.. B.. následne fiktívne odpredal a dodal v mesiaci december 2008 G. Z. Y.. J. G.U.., Y., Q.. O.. XX, V., I., V.: XX XXX XXX zastúpenej F.Á. I., kde opakovanú dopravu bez dodania tovaru vykonával ďalší páchateľ, čím takto zástupca G. K. J., G.. M.. B.. vystavil fiktívne faktúry č. 52008 - 192008 s dátumom dodania od 01.12.2008 až do 11.12.2008 v celkovej sume 35,461.912,- Sk (1,117.119,8 €), na základe čoho si neoprávnene uplatnil nadmerný odpočet DPH vo výške 6,727.472,- Sk (223.311,16 €) ku škode štátneho rozpočtu SR, ktorý doposiaľ nebol vyplatený z dôvodu prebiehajúcej daňovej kontroly, výkonom ktorej bola poverená daňová kontrolórka S.Ú. D. Y. ako ďalší páchateľ, ktorá kontrolu vykonávala v snahe vyplatiť nadmerný odpočet DPH uplatnený daňovým subjektom, čím porušila ustanovenia 2. z. o štátnej službe a , , z. č. o správe daní tým, že nechránila záujmy štátu, pričom jej ďalší výkon kontroly bol odňatý pred jej ukončením.

Za to bol obžalovanému F. I. podľa § 277 ods.4 Tr.zák. v spojení s § 38 ods.2, ods.3 a § 36 písm.j/ Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods.2 písm.a/ Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozhodnutiu po jeho vyhlásení, odôvodnení a po poučení o možnosti podať opravný prostriedok obžalovaný F. I. zahlásil do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie čo do viny a trestu.

V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že skutok, ktorý sa mu kladie za vinu nespáchal, a preto sa cíti nevinný. Podľa jeho názoru dôkazmi, ktoré vykonal okresný súd, nebolo preukázané, že by bol spáchal v rozsudku uvedený skutok.

Súd poukázal na to, čo porušila kontrolórka daňového úradu (...porušila ustanovenia o štátnej službe a , , o správe daní...), ale z napadnutého rozhodnutia nevyplýva čo, kedy a akým spôsobom mal porušiť on, ako obžalovaný.

Zastáva preto názor, že rozsudok okresného súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo je nepreskúmateľné pre podstatné chyby konania, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, ako aj pre nejasnosť a neúplnosť skutkových zistení, v dôsledku čoho sú nepreskúmateľné napadnuté výroky rozsudku, nakoľko súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, čím vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení. Okresný súd navyše porušil právo obžalovaného, keď mu nedal možnosť vyjadriť sa k obsahu dokazovania.

Podľa „orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie.

Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie“.

V citovanom odseku je upravená zásada náležitého zistenia skutkového stavu veci. Náležité zistenie skutkového stavu veci je nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie. V posudzovanom prípade sa okresný súd neriadil požiadavkou zakotvenou v , nakoľko s rovnakou starostlivosťou neobjasňoval všetky okolnosti, ktoré sú pre posúdenie žalovaného skutku podstatné.

Podľa , ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú.

Z odôvodnenia teda musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Odôvodnenie napadnutého rozsudku tieto náležitosti nespĺňa.

Obhajoba navrhla vypočuť I. Q. Y., osobu, ktorú N. T. spomína iba pod menom Q., súd ho odmietol vypočuť, a to napriek tomu, že práve on vykonával obchodnú činnosť využívajúc jeho naivitu.

Prokurátor vo svojom odvolaní zo dňa 27.12.2007 poukazuje na skutočnosť, že z vykonaných odposluchov je zrejmé, že N. T. opakovane kontaktuje z I. osoba menom Q.. Je zrejmé, že práve I.G. Q. Y. volali prezývkou Q., preto odmietnutie návrhu obhajoby na výsluch Y. je potrebné považovať za porušenie práva na obhajobu.

V predmetnom prípade sa okresný súd obmedzil len na prepis jednotlivých výpovedí bez toho, aby uviedol, akými úvahami sa spravoval pri ich hodnotení, ako sa vysporiadal s rozpormi v dokazovaní, ktoré nasvedčujú inému prijatému záveru o vine obžalovaného a na základe akých právnych úvah dospel k odsudzujúcemu rozsudku, v dôsledku čoho sú závery v ňom uvedené nejasné, nepresvedčivé a samotný rozsudok nepreskúmateľný.

Okresný súd rozsudkom zo dňa 08.11.2017 oslobodil F. I. spod obžaloby, poukazujúc na absenciu subjektívnej stránky trestného činu - úmysel dopustiť sa ho. Neustále popiera, aby sa dohodol na páchaní trestnej činnosti s inými osobami, alebo aby si bol toho vedomý. Celú podnikateľskú činnosť mu sprostredkoval a napokon fakticky aj riadil I. Q. Y.. S jeho výpoveďou korešponduje aj výpoveď svedka N. T., ktorý uviedol, že so F. I. sa stretol niekde v I. a dokopy ich dala osoba, ktorého pozná pod menom Q., pričom F. I. vystupoval ako konateľ a s ním podpísal zmluvu.

Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 14.01.2019 ho napriek prvotnému oslobodzujúcemu rozsudku uznal za vinného a odsúdil na trest odňatia slobody na sedem rokov nepodmienečne. Dnes už vie, že T. G. Y. zneužili jeho dôveru a naivitu a je absurdné, že on je za to všetko odsúdený. N. T. nie je ani obžalovaný a Y. súd nepovažuje za potrebné ani len vypočuť.

Samotnú výšku trestu tiež považuje za nespravodlivú. Dňa 06.03.2019 súd rozhodol vo veci obžalovaného C. Z. G.., pričom v tejto trestnej veci uložil tresty pod dolnú hranicu trestnej sadzby, teda mimoriadne znížil výmeru trestu, poukazujúc na čl. 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach - Právo na spravodlivé súdne konanie, teda že každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by vzhľadom na osobitné okolnosti mohla byť verejnosť konania na ujmu záujmom spravodlivosti.

Z týchto dôvodov obžalovaný F. I. navrhol, aby odvolací súd po preskúmaní veci podľa rozsudok prvostupňového súdu zrušil a podľa vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K podanému odvolaniu obžalovaného F. I. sa písomne vyjadril okresný prokurátor, ktorý uviedol, že na podklade výsledkov vykonaného dokazovania, ale aj zo samotnej výpovede obžalovaného F. I. je nepochybné, že obžalovaný F. I. bol jediným konateľom spoločnosti Z., ktorá mala sídlo v súkromnom byte v B. V.. Spoločnosť nemala žiadne sklady a nikto iný okrem obžalovaného nebol oprávnený za ňu konať. Spoločnosť odkúpil v lete 2008 a vykonával upratovacie služby a táto spoločnosť mala mať obraty 30 miliónov forintov mesačne.

K obchodu so sedacími súpravami uviedol, že tento obchod mal zabezpečiť I. Y., ktorý mu tieto sedačky ukázal dva týždne pred uskutočnením obchodu v sklade v I.. Obchod so sedačkami bol v objeme 1,2 milióna EUR, čo bolo v tom čase 300 miliónov forintov, pričom firma obžalovaného nemala uvedenú sumu na zakúpenie sedačiek a on ako konateľ ani neplatil za sedacie súpravy. Rovnako obžalovaný F. I. uviedol, že jeho firma nikdy nemala a ani neprenajímala skladové priestory. Sedacie súpravy kupoval o dva týždne potom ako ich videl v sklade v I. od slovenskej spoločnosti K. J.. Na realizáciu obchodu ho mal splnomocniť I. Y. iba ústne. Podpisoval iba faktúry s CMR, ktoré mu doručil I. Y.. Tovar kupovala firma obžalovaného od N. T., pričom za sedacie súpravy neplatil ako kupujúci. Ďalej ich predával I. Y., ktorý všetko zabezpečoval. Nevedel vysvetliť, prečo nekupoval tovar I. Y. priamo od K. J., teda od slovenského dodávateľa. Uvedenú činnosť spočívajúcu v podpisovaní faktúr a CMR vykonal za províziu 300 000,- forintov.

Z výpisu z obchodného registra spoločnosť Z. Y.. V. vyplýva, že oprávneným konať v mene tejto spoločnosti bol výlučne obžalovaný F. I.. Zo správy riaditeľky úradu miestnej samosprávy mesta V. je zrejmé, že spoločnosť Z. Y.. V. sa k dani za vykonávanie priemyselnej činnosti neprihlásila a o povolenie činnosti na území spravovanom I. V. nepožiadala. Tiež daňový a colný úrad oznámil, že spoločnosti Z. Y.. Z. K. J. G..M..B.. nie sú evidované v systéme zmluvných údajov hospodárskych organizácií a nedisponujú číslom D.. Zo správy obecného úradu je rovnako zistiteľné, že spoločnosť Z. Y.. sa v systéme evidencie spoločností obce nenachádzala.

Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam mala spoločnosť Z. Y. slovenské dodávateľské faktúry riadne zaúčtované v účtovníctve, čo bolo nevyhnutné za účelom úspešného vylákania neoprávnene uplatneného nadmerného odpočtu DPH spol. K. J., G.. M.. B.. „ tzv. dodávajúcou“ sedacie súpravy spol. Z. Y..

O tom, že išlo o fiktívny obchodný reťazec, okresný prokurátor uviedol, že už pôvodný dodávateľ, a to svedok N. Y. konajúci za spol. S. J., G. .M.. B.. vylúčil akúkoľvek dodávku sedacích súprav a faktúry a súvisiace doklady vystavil na žiadosť Č., ktorému mal splatiť dlh. Spoločnosť „odberateľa“ K. J. nepozná. Tieto skutočnosti o fiktívnom obchodnom reťazci potvrdil aj svedok N. T. Z. Y. G.. K. J., G.. M.. B.., ktorý mal doklady kúpiť od S. J., G.. M.. B.., pričom účtovné doklady zabezpečil Č. a fyzicky ich nosil H.. Následne naložil svoje staré sedacie súpravy do kamióna a tieto akože vyvážal do I. spol. Z. Y.. bez vykládky, pričom sa dookola vozili tie isté sedačky a potvrdzovali si doklady. Tento predstieraný obchod s vývozom sedačiek uskutočnil na žiadosť Q., ktorý od neho požadoval vyplatenie podielu z nadmerného odpočtu z iného fiktívneho obchodu, ktorý mu ešte daňovým úradom nebol vyplatený. Za uvedeným účelom sa stretli s Q. a obžalovaným F. I. D. I., kde dohodli podmienky obchodu a deľbu vrátky. Žiadne sedačky do I. nedodal a ani nedostal a ani nezaplatil žiadne peniaze za sedačky. Po uskutočnení prepráv vyložil svoje staré sedačky na svojej benzínke a vo svojom ubytovacom zariadení. Následne vypísali daňové papiere, podali na daňový úrad a čakali vrátku, ktorú nedostali, lebo bola urobená kontrola.

Zo svedeckej výpovede svedka N. Č. je zrejmé, že bol šoférom, ktorého vyslal na prepravu sedacích súprav pre spol. K. J., G.. M.. B.., N. Y. a bolo mu oznámené, že sa len točí a nevykladá a ani nenakladá žiaden tovar.

Zo záznamu sledovania ťahača D. Č. Q. J. G. XXX Z. a prívesu J. G. XXX E., ktoré viezol N. W. je zrejmé, že nevykladal ani nenakladal pri preprave žiaden tovar.

Z prepisov hovorov z mobilnej siete (č. l. 1044-1126) je zrejmá komunikácia osôb ohľadom predstieraného obchodu so sedacími súpravami medzi N. T. konateľom spol. K. J., G.. M.. B.. Z. Š. H., F. I. (č. l. 1048, 1064, 1068, 1073, 1105 a 1126), N. W. (šofér kamióna) a ďalšími osobami participujúcimi na obchode so sedačkami.

Z uvedených odposluchov je nepochybné, že obžalovaný F. I. mal telefonický kontakt na N. T., ktorý aj opakovane využil. Rovnako je zrejmé, že sa s N. T. aj osobne stretol. Dňa 28.11.2008 bola datovaná kúpna zmluva ohľadom sedačiek. Z odposluchov je zrejmý dotaz obžalovaného F. I., že kedy dorazí kamión (01.12.2008 - zahájená predstieraná preprava starých sedačiek N. T.), pričom dáva N. T. pokyny na opravu miesta vykládky v CMR, kde je nesprávne uvedené R. XX a správne má byť C. XX. Ďalej potvrdzuje ďalšie prepravy v ďalších dňoch, a to 02.12.2008 - druhý deň predstieraných prepráv s tými istými sedacími súpravami, pričom boli vykonané dve prepravy v ten deň a opakovane u N. T. zisťuje, kedy príde kamión a ako bude pokračovať preprava v ďalších dňoch. V štvrtý deň predstieranej prepravy tých istých sedačiek, dohaduje s N. T. doplnenie prepravných dokladov ku kontrole. Ďalej žiada dodatočne potvrdiť dodacie listy pre kontrolu (10.03.2009 - prebiehajúca daňová kontrola v K. J., G.. M.. B.. Y. N. T. vývozca sedačiek do Z. Y..), informuje sa o výsledku daňovej kontroly na G. u N. T., ktorý vysvetľuje, že nie je uzavreté kvôli maďarskému dožiadaniu, pričom žiada stretnutie s N. T. (16.04.2009

- trvajúca daňová kontrola K. J., G.. M.. B..). Z vykonaných odposluchov je zrejmé, že obžalovaný F. I. nespomína žiadneho I. Y. a sám aktívne rieši obchod a prepravu sedacích súprav a tiež opravuje doklady a tieto dodatočne vyhotovuje podľa požiadaviek N. T.. Naopak z vykonaných odposluchov je zrejmé, že N. T. opakovane kontaktuje, pričom urguje vyplatenie podielu vrátky DPH, ktorá má byť vyplatená slovenským daňovým úradom (č. l. 976, 977, 993, 999, 1012- 1014, 1016-1017).

Na podklade vyššie uvedených skutočností podľa názoru okresného prokurátora je zrejmé, že v predmetnej veci išlo o predstieraný predaj sedacích súprav do I. spol. Z. Y.. za účelom vylákania nadmerného odpočtu DPH a jeho deľbu medzi členov skupiny, ktorí si vzájomne potvrdzovali realizáciu simulovaných obchodov s ich údajným vývozom do I. zo G.. V skutočnosti na podklade vykonaných dôkazov je nepochybné, že k vývozu sedačiek do I. nedošlo a obžalovaným F. I. boli potvrdzované účtovné doklady potvrdzujúce vývoz, prevzatie sedacích súprav a ich údajné zaplatenie v hotovosti.

Ani zo samotného výsluchu obžalovaného F. I. nie je možné vyvodiť záver o jeho dobromyseľnosti pri dovoze sedacích súprav zo G., nakoľko sám pri výsluchu uviedol, že sedacie súpravy videl dva týždne pred ich dovozom zo G. v maďarskom sklade a napriek tomu potvrdzoval CMR o ich dovoze zo G. až následne. Navyše peniaze na ich kúpu nemal a napriek tomu potvrdzoval ich úhradu v hotovosti 1,2 milióna EUR, hoci nemal žiadne skladové priestory.

Z odposluchov nepochybne vyplýva, že obžalovaný F. I. bol sám v kontakte so slovenským „ tzv. predávajúcim“, sám koordinoval „ tzv. prevzatie“ tovaru, vyhotovovanie dokladov a zisťoval stav vyplatenia vrátky po daňovej kontrole, na čo pri reálnom realizovaní obchodu by nemal žiaden dôvod, nakoľko vrátka nadmerného odpočtu DPH pri reálnom obchode prináleží iba slovenskému vývozcovi. Preto nie je možné sa ani stotožniť s obhajobou obžalovaného F. I. o absencii subjektívnej stránky, nakoľko bez jeho potvrdzujúcich podpisov a pečiatok na faktúrach, CMR, dodacích listoch a príjmových a výdavkových pokladničných dokladoch, by nebolo možné úspešne uplatniť vrátku nadmerného odpočtu DPH na slovenskom daňovom úrade.

Vzhľadom na vyššie uvedené okresný prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného F. I. ako nedôvodné zamietnuť.

Na podklade odvolania obžalovaného F. I. krajský súd podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že jeho odvolanie je čiastočne dôvodné. Pokiaľ šlo o odvolanie do viny, odvolací súd toto posúdil ako nedôvodné a na podklade odvolania do výroku o treste, odvolací súd tomuto vyhovel a sám rozhodol rozsudkom o uložení trestu.

V prvom rade odvolací súd považuje za nutné uviesť, že už v predmetnej trestnej veci raz rozhodoval, a to uznesením sp. zn. zo dňa 24.5.2018, ktorým zrušil predchádzajúce rozhodnutie Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 8.11.2017, ktorým súd prvého stupňa podľa oslobodil obžalovaného F.T. I. spod obžaloby okresného prokurátora v podstate z tých dôvodov,

že výsledkami vykonaného dokazovania nebola preukázaná subjektívna stránka žalovaného trestného činu, a to vo vzťahu ku obžalovanému F. I.. Na odvolanie okresného prokurátora oslobodzujúci rozsudok bol zrušený a súdu prvého stupňa bolo prikázané vo veci opätovne konať a rozhodnúť. Zároveň odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení vyslovil právny názor, ktorým si osvojil argumenty okresného prokurátora o nesprávnom právnom závere súdu prvého stupňa s tým, aby na podklade vykonaných dôkazov nebol obžalovanému F. I. preukázaný úmysel jeho konania.

Okresný súd viazaný týmto právnym názorom po vykonaní dokazovania, a to v súlade s ustanovením , teda kontradiktórnym spôsobom konania a v rozsahu nevyhnutnom pre zákonné rozhodnutie, vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 14.1.2019, ktorým po uznaní obžalovaného F. I. za vinného zo spáchania žalovaného skutku, ktorý právne posúdil ako zločin neodvedenia dane a poistného podľa , , Tr. zák., obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere siedmich rokov, pre ktorého výkon ho zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Pokiaľ sa týka odvolacích argumentov obžalovaného F. I. o nedostatočnom zistení skutkového stavu veci, považuje odvolací súd za potrebné znova zdôrazniť, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre zákonné rozhodnutie ohľadne skutkových zistení. Neobstojí ani tvrdenie obžalovaného F. I., aby súd prvého stupňa bol porušil jeho právo na obhajobu. Pokiaľ okresný súd nevykonal dôkazy podľa návrhu obžalovaného F. I., v žiadnom prípade to nebolo na úkor riadneho zistenia skutkového stavu a odmietnutie vykonania dôkazov bolo urobené v súlade so zákonom.

Okresný súd kontradiktórnym spôsobom konania vykonal na hlavnom pojednávaní jednotlivé dôkazy, o zákonnosti ktorých nemá žiadne pochybnosti ani odvolací súd. Okresný prokurátor vo svojom vyjadrení k odvolaniu obžalovaného F. I. veľmi podrobne a jednotlivo poukázal na jednotlivé dôkazy, na podklade ktorých súd prvého stupňa dospel k záveru o vine obžalovaného. S argumentmi prokurátora sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a len pre úplnosť dodáva, že už samotný obžalovaný F. I. vo svojej výpovedi v podstate uviedol skutočnosti, ktoré svedčia o jeho vedomom konaní, ktoré robil s cieľom obohatiť sa, nakoľko podľa vlastného vyjadrenia za vykonanú činnosť mal dostať províziu 300 000,- forintov.

Obžalovaný F. I. ako jediný konateľ spoločnosti Z., ktorá mala sídlo v súkromnom byte v B. V. D. I., vykonával upratovacie služby, spoločnosť odkúpil v lete 2008 a jeho spoločnosť nemala skladovacie priestory a ani si skladovacie priestory neprenajímala. Napriek tomu mal urobiť obchod so sedačkami zo G. v objeme 1,2 milióna eur, čo v prepočte malo byť cca 300 miliónov forintov, ktorú sumu nemal a za sedačky ani neplatil. Sedacie súpravy pritom podľa dokladov nakupoval od G. G. K. J., o čom svedčia ním podpisované faktúry s CMR.

Záver súdu prvého stupňa o tom, že sa jednalo o fiktívny obchod, bol napriek obhajobe obžalovaného nepochybne preukázaný nielen svedeckými výpoveďami tak, ako na to poukazuje súd prvého stupňa v dôvodoch napadnutého rozsudku, resp. aj prokurátor vo svojom vyjadrení k odvolaniu obžalovaného F. I., ale predovšetkým listinnými dôkazmi. Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že za spoločnosť Z. Y.. V.Á. bol oprávneným konať v mene tejto spoločnosti výlučne len obžalovaný F. I.. Zo správy riaditeľky úradu miestnej samosprávy mesta V. je zrejmé, že spoločnosť Z. Y.. V. sa k dani za vykonávanie priemyselnej činnosti neprihlásila a o povolenie činnosti na území spravovanom I. V. nepožiadala. Tiež daňový a colný úrad oznámil, že spoločnosti Z. Y.. Z. K. J. G..M..B.. nie sú evidované v systéme zmluvných údajov hospodárskych organizácií a nedisponujú číslom D..

Obhajoba obžalovaného F. I. o existencii obchodu so sedacími súpravami bola vyvrátená aj odposluchmi telefonických hovorov, z ktorých je zrejmé, že obžalovaný F. I. mal telefonický kontakt na N. T., ktorý aj opakovane využil. Z odposluchov je zrejmý dotaz obžalovaného F. I., že kedy dorazí kamión s predstieranou prepravou starých sedačiek N. T., pričom dáva N. T. pokyny na opravu miesta vykládky v CMR, kde je nesprávne uvedené R. XX a správne má byť C. XX. Ďalej potvrdzuje ďalšie prepravy v ďalších dňoch, a to 02.12.2008 - druhý deň predstieraných prepráv s tými istými sedacími súpravami, pričom boli vykonané dve prepravy v ten deň a opakovane u N. T. zisťuje, kedy príde kamión a ako bude pokračovať preprava v ďalších dňoch. V štvrtý deň predstieranej prepravy tých istých sedačiek, dohaduje s N. T. doplnenie prepravných dokladov ku kontrole. Ďalej žiada dodatočne potvrdiť dodacie listy pre kontrolu (10.03.2009 - prebiehajúca daňová kontrola v K. J., G.. M.. B.. Y. N. T. vývozca sedačiek do Z. Y..), informuje sa o výsledku daňovej kontroly na G. u N. T., ktorý vysvetľuje, že nie je uzavreté

kvôli maďarskému dožiadaniu, pričom žiada stretnutie s N. T. (16.04.2009 - trvajúca daňová kontrola K. J., G.. M.. B..).

Z vykonaných odposluchov napokon vyplýva, že obžalovaný F. I. ani raz nespomína I. Y. a sám aktívne rieši prepravu sedacích súprav a tiež opravuje doklady a tieto dodatočne vyhotovuje podľa požiadaviek N. T. a tohto tiež opakovane urguje o vyplatenie podielu vrátky DPH, ktorá má byť vyplatená G. S. Ú..

Na podklade vyššie uvedených skutočností aj podľa názoru odvolacieho súdu v predmetnej trestnej veci išlo o predstieraný predaj sedacích súprav do I., a to za účelom vylákania nadmerného odpočtu DPH a jeho deľbu medzi členov skupiny, ktorí si vzájomne potvrdzovali realizáciu simulovaných obchodov. V skutočnosti na podklade vykonaných dôkazov je nepochybné, že k vývozu sedačiek do I. nedošlo a obžalovaným F. I. boli potvrdzované účtovné doklady potvrdzujúce vývoz, prevzatie sedacích súprav a ich údajné zaplatenie v hotovosti, hoci peniaze na ich kúpu v hotovosti nemal a ani nemal skladovacie priestory na ich uskladnenie.

Výsledkami vykonaného dokazovania tak bolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný F. I. bol sám v kontakte so slovenským „ tzv. predávajúcim“, sám koordinoval „ tzv. prevzatie“ tovaru, realizoval vyhotovovanie dokladov a zisťoval stav vyplatenia vrátky po daňovej kontrole, na čo pri reálnom realizovaní obchodu by nemal žiaden dôvod, nakoľko vrátka nadmerného odpočtu DPH pri reálnom obchode prináleží iba slovenskému vývozcovi. Z vyššie uvedených dôvodov preto nepochybil súd prvého stupňa, keď sa nestotožnil s obhajobou obžalovaného F. I. o absencii subjektívnej stránky, nakoľko bez jeho potvrdzujúcich podpisov a pečiatok na faktúrach, CMR, dodacích listoch a príjmových a výdavkových pokladničných dokladoch, by nebolo možné úspešne uplatniť vrátku nadmerného odpočtu DPH na G. S. Ú..

Nepochybil súd prvého stupňa pokiaľ konanie obžalovaného F. I. právne kvalifikoval ako zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods.1, ods.2 písm. a) ods. 4 Tr. zák. nakoľko na podklade výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané žalované konanie aj vo vzťahu k obžalovanému F. I., ktorého trestná činnosť bola vylúčená súdom na samostatné trestné konanie. Žalovaná trestná činnosť bola spáchaná závažnejším spôsobom konania, a to v zmysle ustanovenia § 138 písm. i) Tr. zák. organizovanou skupinou s poukazom na ustanovenie 129 ods. 2 Tr. zák. V teraz posudzovanom prípade skupinu osôb vytvorili I. G. Z. V.. N. C. a obžalovaný F. I. znaky žalovaného skutku naplnil pri rozdelení úloh za aktívnej spolupráce V.. V. Č., Š. H., N. W., N. Y., Z. Z. J. Q. a predovšetkým N. T.. Vzhľadom na ustálenie skutkového stavu veci, keďže objektívne znaky žalovanej trestnej činnosti boli naplnené momentom uplatnenia nároku na vrátenie dane z pridanej hodnoty, v čase spáchania skutku toto konanie bolo v súlade s vtedy platnou právnou úpravou posúdené v zmysle druhej alinei § 277 ods. 1, ods. 2 písm a), ods. 4 Tr. zák. Na právnom závere o dokonaní skutku nemala žiaden vplyv skutočnosť, že k vyplateniu uplatneného nároku nedošlo.

Preskúmaním napadnutého rozsudku vo výroku o uloženom treste odvolací súd dospel k záveru, že trest odňatia slobody tak, ako ho uložil súd prvého stupňa, je potrebné považovať za neprimerane prísny. Podľa odpisu registra trestov obžalovaný F. I. doposiaľ trestaný nebol. Od spáchania skutku po rozhodnutie súdu vo veci teraz napadnutým rozsudkom uplynula pomerne dlhá doba, ktorú obžalovaný F. I. zásadným spôsobom nezavinil. Pokiaľ v odvolacom konaní od predloženia veci na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného F. I. uplynula doba viac ako jedného roka, jednalo sa o prieťahy, ku ktorým došlo z dôvodu zlého zdravotného stavu samotného obžalovaného, čo bolo opakovane objektivizované lekárskymi správami, ale aj pandémiou coronavírusu v prvej polovici tohto roka. Zohľadniac vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu formou individuálnej prevýchovy, vzhľadom na zdravotný stav obžalovaného F. I., ako aj z dôvodu generálnej prevencie s poukazom na čl. 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach - právo na spravodlivé súdne konanie, teda že každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený, by uloženie trestu odňatia slobody, aj keď na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, bolo neprimerane prísne. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o uloženom treste a sám rozhodol rozsudkom tak, že aplikujúc ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 39 ods. 3 písm. d) Tr. zák. uložil obžalovanému F. I. trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov, ktorého výkon mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní piatich rokov. Bude len na samotnom obžalovanom F. I., ako sa bude

v skúšobnej dobe správať, teda či povedie riadny spôsob života a tak nebude potrebné mu nariaďovať výkon trestu odňatia slobody, resp. naopak už v priebehu plynutia skúšobnej doby, bude musieť súd zvažovať o nariadení trestu odňatia slobody vo výmere dvoch rokov so zaradením pre jeho výkon do príslušného ústavu na výkon trestu odňatia slobody.

Odvolací súd v podrobnostiach pritom poukazuje aj na rozhodnutie súdu prvého stupňa, predovšetkým na argumenty uvádzané v písomných dôvodoch napadnutého rozsudku, a to ohľadne viny obžalovaného F. I., ktoré si v celom rozsahu osvojuje a okrem už vyššie uvedeného ničím viac nedopĺňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.