Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B3-24C/43/2021

Potvrdené rozhodnutím 2Co/80/2024
„Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a členiek senátu: JUDr. Michaely Královej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci žalobkyne: K.. S. Z.V., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: T. X/X, XXX XX D., právne zastúpená: IVANOVIČ LEGAL s.r.o., so sídlom: Štúrova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 54 434 556, proti žalovanému: K.. W. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: I. XXXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpený: URBAN & PARTNERS s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom: Červeňova 15, 811 03 Bratislava, IČO: 47 244 895, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, o návrhu žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 13. marca 2024, č.k. B3-24C/43/2021-774, takto rozhodol: Odvolací súd uznesenie Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 13. marca 2024, č.k. B3-24C/43/2021-774, p o t v r d z u j e."

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobkyne: K.. S. Z., W.. H., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom: T. X/X, XXX XX D., právne zastúpená IVANOVIČ LEGAL s.r.o., so sídlom: Štúrova 11, 811 02 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: K.. W. Z., narodený: XX.XX.XXXX, trvale bytom: I. XXXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpený URBAN & PARTNERS s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom: Červeňova 15, 811 03 Bratislava, IČO: XX XXX XXX o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, o návrhu žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia takto

rozhodol:

Návrh žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 12. februára 2024 zamieta.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 19.05.2021 domáha vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré medzi ňou a žalovaným zaniklo dňom právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. XXP/XXX/XXXX-XX, teda ku dňu 21.05.2018. Žalobkyňa v žalobe o.i. uviedla, že v jej výlučnom vlastníctve bol byt č. 1 nachádzajúci sa na prízemí v rodinnom dome so súpisným číslom XXXXX, postavenom na parcele č. XXXXX/XX, parcele č. XXXX/X a parcele č. XXXX/XX s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve o veľkosti XXXXX/ XXXXX, U. na Q. Č.. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava pre okres Bratislava III, obec BA

- m.č. Nové Mesto, katastrálne územie Vinohrady (ďalej len „Byt“). Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že Byt nie je súčasťou masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože tento nadobudla výlučne z prostriedkov, ktoré nadobudla od žalovaného darovaním, keď žalovaný jej na účet zaslal sumu 642.000,- eur s poznámkou „dar“, pričom na nadobudnutie Bytu použila žalobkyňa tieto peňažné prostriedky, ktoré boli v jej výlučnom oddelenom majetku. Žalovaný predmetné peňažné prostriedky predtým, ako ich daroval žalobkyni, nadobudol prostredníctvom zmluvy o pôžičke, ktorú žalovaný uzavrel ako dlžník s obchodnou spoločnosťou Felicity, s.r.o. ako veriteľom, a to bez vedomia a bez súhlasu žalobkyne.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe okrem iného uviedol, že Byt podľa jeho názoru nadobudli žalobkyňa so žalovaným do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaný tvrdil, že nadobudol na základe zmluvy o pôžičke uzatvorenej so spoločnosťou SABRE INVEST (EUROPE) LIMITED ako veriteľom pôžičku v celkovej výške 450.000,- eur a na základe zmluvy o pôžičke uzatvorenej so spoločnosťou Felicity, s.r.o. ako veriteľom pôžičku v celkovej výške 200.000,- eur. Žalovaný mal za to, že záväzky na vrátenie pôžičky sa stali ako pasíva súčasťou masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov a aj peňažné prostriedky nadobudnuté prostredníctvom predmetných pôžičiek sa stali súčasťou masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov ako aktíva. Žalovaný preto podľa jeho názoru nemohol platne darovať žalobkyni peňažné prostriedky pochádzajúce z pôžičiek, ak tieto boli súčasťou masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko darovanie majetku, ktorý je súčasťou masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je medzi manželmi vylúčené. Na uvedenom nemôže zmeniť nič ani skutočnosť, že žalobkyni boli predmetné peňažné prostriedky prevedené bezhotovostne na účet v banke s poznámkou k platbe „dar“. Žalobkyňa tak podľa názoru žalovaného na kúpu Bytu použila peňažné prostriedky, ktoré boli v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a i Byt napriek tomu, že

bola zapísaná do katastra nehnuteľností ako jeho výlučná vlastníčka, bol v skutočnosti nadobudnutý žalobkyňou a žalovaným spoločne do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaný tiež uviedol, že sa domáha určenia vlastníckeho práva k Bytu v samostatnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. XXC/XX/XXXX (v súčasnosti na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. D.- XXC/XX/XXXX), nakoľko žalobkyňa po zániku manželstva so žalovaným tento Byt predala tretej osobe, a to spoločnosti PAM SK, s. r. o.

3. Žalobkyňa sa k tvrdeniam žalovaného vyjadrila v písomnom podaní zo dňa 20.10.2021, v ktorom poukázala okrem iného na súdnu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý vo svojich rozhodnutiach dospel k záverom, že zmluva o pôžičke uzavretá iba jedným z manželov sa nepovažuje za právny úkon týkajúci sa spoločných vecí, preto na ňu nemožno aplikovať ustanovenie . Existenciou bezpodielového spoluvlastníctva manželov nie je obmedzená právna možnosť uzavierať zmluvy len jedným z manželov. Žalobkyňa opakovane zdôraznila, že nemala vedomosť o pôžičkách, ktoré si žalovaný zobral za účelom kúpy Bytu, resp. vôbec nemala vedomosť o hospodárení a rodinných financiách, nakoľko takéto informácie žalovaný pred žalobkyňou tajil. Uzavretie zmlúv o pôžičke preto podľa žalobkyne nepredstavovalo právne úkony týkajúce sa spoločných veci, ale išlo o výlučné záväzky žalovaného.

4. Žalovaný v podaní zo dňa 22.04.2022 opakovane uviedol, že Byt bol nadobudnutý do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko tento bol nadobudnutý za trvania manželstva, nie je naplnená žiadna zo zákonných výnimiek, pre ktorú by Byt mohol byť nadobudnutý do oddeleného majetku žalobkyne, o čom mala žalobkyňa vedomosť, a to bez ohľadu na skutočnosť, či žalobkyňa bola v kúpnej zmluve, ktorou bolo nadobudnuté vlastnícke právo k Bytu, označená ako výlučná kupujúca. Žalovaný tiež v tomto podaní uviedol, že je potrebné rozlišovať medzi režimom záväzkového vzťahu a režimom nadobudnutia vlastníctva, kedy zmluva o pôžičke uzavretá iba jedným z manželov je samostatným záväzkom toho z manželov, ktorý zmluvu o pôžičke samostatne uzatvoril, avšak peňažné prostriedky nadobudnuté takouto zmluvou o pôžičke sa stávajú predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže pri nich nie je naplnený žiaden z dôvodov nadobudnutia majetku mimo bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na podporu svojich tvrdení poukázal na viaceré rozhodnutia súdov, v ktorých súdy dospeli k obdobným právnym názorom.

5. Žalovaný následne súdu doručil podanie zo dňa 30.11.2023, ktoré nazval ako komplexné vyjadrenie žalovaného. V uvedenom podaní žalovaný okrem iného zhrnul aktíva a pasíva bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom ako jediné aktívum označil Byt na Strážnej ulici v Bratislave v nadobúdacej hodnote 641.000,- eur a ako pasíva označil pôžičku od spoločnosti SABRE INVEST (EUROPE) LIMITED v celkovej výške 450.000,- eur pôžičku od spoločnosti Felicity, s.r.o. v celkovej výške 200.000,- eur, ktoré boli použité na kúpu Bytu a pôžičku od Ladislava Veršovského v celkovej výške 334.000,- eur, ktorá bola použitá na pokrytie bežných nákladov rodiny. Žalovaný následne predostrel alternatívy vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v závislosti od rozhodnutia súdu v konaní o určenie, že Byt patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak by súd rozhodol, že Byt patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, žalovanému by vznikla podľa alternatívy č. 1 pohľadávka vo výške 171.500,- eur (pre prípad, že by bol Byt prikázaný žalovanému a po započítaní pohľadávky žalovaného vo výške 492.000,- eur), podľa alternatívy č. 2 vo výške 812.500,- eur (pre prípad, že by bol Byt prikázaný žalobkyni a po súčte s pohľadávkou žalovaného vo výške 492.000,- eur), alebo podľa alternatívy č. 3 vo výške 492.000,- eur (pre prípad, že by bol Byt prikázaný žalobkyni a žalovanému do podielového spoluvlastníctva s rovnakými podielmi 1). Ak by súd zamietol žalobu o určenie, že Byt patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, žalovanému by vznikla podľa alternatívy č. 5 pohľadávka vo výške 812.500,- eur (pre prípad, že by súd dospel k záveru, že Byt bol v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ale tento patrí dobromyseľnému nadobúdateľovi), alebo vo výške 492.000,- eur (pre prípad, že by súd dospel k záveru, že Byt nebol v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov). Na základe uvedeného má žalovaný za to, že bez ohľadu na alternatívy ukončenia konania o vyporiadanie BSM, výška vyrovnacieho podielu bude judikovaná minimálne v rozsahu od 171.500,- eur do 812.500,- eur v prospech žalovaného. Žalovaný má za to, že je možné vykonať dokazovanie v tomto konaní v čo najväčšom možnom rozsahu a až keď bude nevyhnutné vyčkať na rozhodnutie súdu o určení, či Byt patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, prerušiť konanie. Žalovaný sa následne vyjadril k tomu, že je irelevantné nadobudnutie nehnuteľného majetku (bytu) obchodnou spoločnosťou Felicity, s. r. o., nakoľko táto má odlišnú právnu subjektivitu ako žalovaný, hoci je žalovaný jej spoločníkom a konateľom. Taktiež

uviedol, že súčasťou masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemôžu byť ani obchodné podiely nadobudnuté jedným z manželov pred uzavretím manželstva. Žalovaný sa tiež podrobne vyjadril k pasívam nadobudnutým za trvania manželstva, pričom uviedol, že aj v prípade, ak je zo zmluvy o pôžičke zaviazaný iba jeden z manželov, peňažné prostriedky nadobudnuté na základe pôžičky poskytnutej jednému z manželov sa stávajú súčasťou masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Darovanie takto získaných peňažných prostriedkov medzi manželmi je vylúčené. Žalovaný následne navrhol doplnenie dokazovania, pričom vo svojom podaní sa podrobne venuje rozhodovacej praxi vo vzťahu k vykonaniu dokazovania, resp. dôvodom, kedy je možné nevykonať dokazovanie navrhované sporovou stranou.

6. Žalovaný počas konania doručil súdu rozsiahly návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 12.02.2024, ktorým sa domáha, aby súd žalobkyni uložil povinnosť zložiť v prospech žalovaného do súdnej úschovy peňažnú sumu vo výške 171.500,- eur na zabezpečenie vyrovnávacieho podielu pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalovaný zrekapituloval argumentáciu týkajúcu sa jednotlivých vecí a majetkových hodnôt, resp. pasív, ktoré podľa jeho názoru patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ako aj alternatívy možného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v závislosti od rozhodnutia súdu v konaní o určenie, že Byt patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to v podstate totožným spôsobom, ako v podaní žalovaného zo dňa 30.11.2023. ). Na základe uvedeného má žalovaný za to, že bez ohľadu na alternatívy ukončenia konania o vyporiadanie BSM, výška vyrovnacieho podielu bude judikovaná minimálne v rozsahu od 171.500,- eur do 812.500,- eur v prospech žalovaného. Žalovaný má za to, že v konaní je možné vykonať dokazovanie vo vzťahu k rozsahu masy BSM s výnimkou Bytu, o ktorom sa rozhoduje v samostatnom konaní. Žalovaný má za to, že žalobkyňa koná organizovane a koordinovane s cieľom zbaviť sa majetku a v prípade priznania vyrovnávacieho podielu žalovanému by žalobkyňa nemusela byť schopná uhradiť žalovanému dlžnú sumu. Žalovaný v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukázal na viacero sporov súvisiacich s predmetom tohto konania, a to konrétne sporové konanie o zaplatenie pohľadávky žalovaného vo výške 150.724,35 eur ďalej len „pohľadávka č. 1“) vedené na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. D.-XXC/X/XXXX, toto sporové konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, z ktorého žalovanému vyplýva pohľadávka voči žalobkyni v sume minimálne 171.500,- eur (ďalej len „pohľadávka č. 2“). Pohľadávku č. 1 a pohľadávku č. 2 žalovaný považuje za vymáhateľné pohľadávky. Žalovaný aj s poukazom na súdnu prax označuje za vymáhateľnú pohľadávku takú pohľadávku, ktorú je možné úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. Žalovaný tiež poukázal na spory, ktoré sú súvisiace s „nepoctivými právnymi úkonmi žalobkyne“, konkrétne na sporové konanie vedené na mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. D.-XXC/XX/XXXX o neúčinnosti právneho úkonu, ktorým žalobkyňa zriadila záložné právo k bytu na Š. B. C. D., sporové konanie vedené na mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. D.-XXC/XX/XXXX o neúčinnosti právneho úkonu, ktorým žalobkyňa predala byt na S. R. C. D., sporové konanie vedené na mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. D.-XC/XX/XXXX o neúčinnosti právneho úkonu, ktorým žalobkyňa predala byt na T. B. C. D.. Žalovaný sa domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia návrhom zo dňa 17.02.2021, ktorým by bolo zriadené záložné právo na vyššie uvedené byty v Bratislave na Š. B., T. B. O. S. R., a to za účelom zabezpečenia pohľadávky č. 1 a pohľadávky č. 2, pričom o tomto návrhu žalovaného rozhodol Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 19.03.2021, sp. zn. XC/ X/XXXX-XX tak, že návrh žalovaného zamietol. Žalovaný poukázal na časť odôvodnenia predmetného uznesenia, podľa ktorého žalovaný neosvedčil dostatočne obavu z možného ohrozenia exekúcie a že žalobkyňa koná tak, že môže dôjsť k sťaženiu alebo zmareniu núteného výkonu rozhodnutia. Žalovaný sa následne domáhal zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 02.12.2022, v ktorom už žalobca osvedčil, že žalobkyňa sa zbavuje majetku, pričom žalobkyňa vlastnila už len jeden byt na ulici Š. C. D.. Okresný súd Bratislava I čiastočne návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel uznesením zo dňa 04.01.2023, sp. zn. XXC/X/XXXX-XXX tak, že zriadil záložné právo k bytu na zabezpečenie pohľadávky č. 1. Zároveň uznesením zo dňa 02.01.2023, sp. zn. XXC/X/XXXX vylúčil návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v časti o zabezpečenie pohľadávky vo výške 641.000,- eur na samostatné konanie a uznesením zo dňa 04.01.2023, sp. zn. XXC/X/XXXX v časti o zabezpečenie pohľadávky vo výške 641.000,- eur návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 04.01.2023, sp. zn. XXC/X/XXXX-XXX, ktorým súd návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia čiastočne vyhovel, bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 02.03.2023, sp. zn. XCo/XX/XXXX-XXX. Žalovaný sa po tretí raz domáhal zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

zo dňa 17.01.2023 v spojení s doplnením návrhu zo dňa 24.01.2023, a to v tunajšom konaní, pričom jeho návrh bol zamietnutý uznesením Okresného súdu Bratislava III zo dňa 16.02.2023, sp. zn. XXC/ XX/XXXX-XXX, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.06.2023, sp. zn. XCo/XX/XXXX-XXX. Žalobkyňa doposiaľ neosvedčila, že by za predaj nehnuteľného majetku dostala zodpovedajúcu protihodnotu, resp. že by za zriadenie záložného práva dostala protihodnotu. Ak by žalobkyňa protihodnotu dostala, finančné prostriedky sú likvidné a je potrebné uložiť jej povinnosť zložiť aspoň časť peňažných prostriedkov do súdnej úschovy. Žalovaný v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukázal na súdnu prax týkajúcu sa odôvodnenia potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo ohrozenia exekúcie. Žalovaný následne zhrnul, že žalobkyňa svojimi nepoctivými úkonmi predala byt na S. R. C. D. kupujúcemu V. Q. W., predala byt na T. B. C. D. J. V. K. O. U. D. na Š. B. C. D. U. N. C. N. N.. J., ktorý je spoločným známym žalobkyne a žalovaného. Nakoľko žalobkyňa speňažila svoj nehnuteľný majetok jeho zámenou za finančné prostriedky, ktoré sú likvidnejšie ako vlastníctvo nehnuteľnosti, existuje obava, že žalobkyňa po tom, čo súd žalobcovi prizná vyrovnávací podiel, nebude mať dostatok finančných prostriedkov na jeho úhradu. Žalovaný v súlade so svojimi predošlými podaniami predostrel súdu argumentáciu o tom, že peniaze pochádzajúce z pôžičky poskytnutej jednému z manželov patria do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaný má za to, že vydaním neodkladného opatrenia voči žalobkyni možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalovaný domáha, nakoľko súd môže v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnúť len jednou z piatich alternatív označených žalovaným, pričom každá z týchto alternatív vedie k uloženiu povinnosti žalobkyne zaplatiť žalovanému vyrovnávací podiel. Žalovaný tiež poukázal, že ním navrhovaným neodkladným opatrením nedôjde k vytvoreniu nenávratného stavu, ale neodkladné opatrenie bude pôsobiť iba vo vymedzenom časovom období, do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej, ktorým bude odstránená neistota ohľadom výšky pohľadávky žalovaného voči žalobkyni. Neodkladným opatrením sa tiež nezasiahne do práv žalobkyne nad nevyhnutný rozsah. Žalobkyňa po predaji nehnuteľností by mala disponovať dostatočným množstvom finančných prostriedkov tak, že aj po zložení peňazí do úschovy súdu by nemalo byť ohrozené jej živobytie, alebo živobytie maloletého syna sporových strán, na ktorého výchovu žalovaný prispieva sumou 2.000,- eur mesačne. Zároveň neexistuje žiaden iný právny prostriedok, ktorý by zabezpečil vykonateľnosť práva žalovaného. Žalovaný má za to, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, nakoľko na byt na ulici Š. I.ú už zriadené dve záložné práva, v prospech p. J. do výšky 700.000,- eur a na zabezpečenie pohľadávky č. 1 vo výške 150.724,35 eur patriacej žalovanému, pričom byt má hodnotu približne 200.000,- eur. Zriadenie tretieho záložného práva na byt, ktorý má hodnotu 200.000,- eur a je založený na zabezpečenie pohľadávok vo výške cca 850.000,- eur, nemá pre žalovaného žiaden ekonomický zmysel. Naproti tomu žalobkyňa by byť dostatočne likvidná na zloženie požadovaných peňažných prostriedkov do úschovy súdu.

7. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. Podľa V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa , V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

12. Podľa K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

13. Podľa Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

14. Zmyslom a účelom neodkladného opatrenia je neodkladná úprava pomerov medzi sporovými stranami a eliminácia ďalšieho zhoršovania ich postavenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby strana domáhajúca sa nariadenia neodkladného opatrenia v návrhu opísala rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísala skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladným opatrením ochrana a z návrhu musí byť zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho vydaním nie je potrebné zisťovať všetky skutočnosti v takom rozsahu, ktorý by inak bol potrebný pre konečné rozhodnutie vo veci samej a nemusí byť striktne dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie v civilnom sporovom konaní. Pri neodkladnom opatrení je potrebné obzvlášť prihliadať na potrebu rýchlosti rozhodnutia súdu, ktorej do istej miery musí ustúpiť potreba úplnosti skutkových zistení, avšak ani na nariadenie neodkladného opatrenia a naplnenie predpokladu osvedčenia rozhodujúcich skutočností nepostačujú iba skutkové tvrdenia strany sporu, ktorá nariadenie neodkladného opatrenia navrhuje. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Pri neodkladnom opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti a dôvodnosti uplatneného nároku. Z hľadiska skutkového stavu je preto nevyhnutný taký stupeň spoľahlivého osvedčenia (spravdepodobnenia) základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Z uvedeného dôvodu má esenciálny význam citované ustanovenie , podľa ktorého je navrhovateľ povinný k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doložiť listiny, na ktoré sa odvoláva, pričom tieto majú osobitný význam pre rozhodovanie súdu, nakoľko súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie.

15. Ako vyplýva zo samotného charakteru a účelu neodkladného opatrenia ako právneho inštitútu, ide o opatrenie výnimočného charakteru, ktoré možno nariadiť len vtedy, ak medzi stranami nastane taký stav právnych a faktických vzťahov, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchly zásah súdu a poskytnutie súdnej ochrany. Chýbajúce osvedčenie bezprostredne hroziacej konkrétnej ujmy (t. j. bezprostrednej a reálnej hrozby ohrozenia alebo porušenia konkrétneho práva navrhovateľa neodkladného opatrenia), alebo osvedčenie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, nemožno ničím nahradiť, lebo ide o základné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Z hľadiska skutkového stavu je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia taký stupeň spoľahlivého osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Neodkladné opatrenie teda nemožno vydať len na základe tvrdení navrhovateľa bez toho, aby sa osvedčované skutočnosti so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javili ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné, ani v prípade, ak zo strany navrhovateľa nie sú tvrdené skutočnosti, ktoré by osvedčovali jeho nárok, ktorému sa má poskytovať ochrana neodkladným opatrením. Zároveň súd musí pred nariadením neodkladného opatrenia uvážiť, aby dôsledkom nariadeného neodkladného opatrenia nevznikla niekomu neprimeraná ujma. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť iba v nevyhnutnom rozsahu a opätovne len v záujme sledovaného cieľa a účelu opatrenia tak, aby nový stav (novoupravené pomery) nezakladali ďalšie právne spory, rešpektujúc vymedzené zákonné a ústavné limity.

16. Neodkladné opatrenie možno v zmysle nariadiť iba z dvoch dôvodov, a to z dôvodu, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, alebo z dôvodu, ak je obava z ohrozenia výkonu exekúcie.

17. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Postačujúcou je i dôvodná obava takýchto úkonov resp. ich reálna hrozba. Vo všeobecnosti platí, že ohrozenie exekúcie môže spočívať nielen v hrozbe alebo realizácii úkonov s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok dlžníka (zmenšenie majetku), ale aj podľa okolností prípadu aj s kvalitatívnym dopadom na takýto majetok (zmena zloženia, štruktúry, likvidity a pod. a s tým súvisiace významné zníženie speňažiteľnosti). Súd preto vždy musí objektívne posúdiť obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a vyhodnotiť splnenie všetkých zákonných predpokladov, s

prihliadnutím na reálne okolnosti právneho vzťahu a účinky požadovanej procesnej ochrany v právnej sfére všetkých dotknutých subjektov. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je teda rovnako relevantné, či ním možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti neodkladného opatrenia) a či jeho právne účinky neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah tak, že by malo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov (princíp proporcionality neodkladného opatrenia). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je tiež relevantné posudzovať naliehavosť potreby rozhodnutia súdu, teda nariadenie neodkladného opatrenia nebude na mieste v prípadoch, kedy sporová strana navrhujúca neodkladné opatrenie neosvedčí dostatočným spôsobom, teda minimálne tak, aby sa súdu javilo byť vysoko pravdepodobné, že bez nariadenia neodkladného opatrenia bezprostredne hrozí vznik vážnej ujmy na právach alebo právom chránených záujmov, alebo výrazné zhoršenie postavenia navrhovateľa.

18. Z obsahu návrhu žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 12.02.2024 vyplynulo, že žalovaný sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia za účelom zabezpečenia vymožiteľnosti svojej pohľadávky č. 2 v celkovej výške od 171.500,- eur do 812.500 eur vyplývajúcej z alternatív vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd po preskúmaní návrhu žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojených listinných dôkazov dospel k záveru, že tento návrh nie je dôvodný. Súd v tomto smere poukazuje už na skorší návrh žalovaného na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia obsiahnutý v podaní žalovaného zo dňa 17.01.2023 a doplňujúcom podaní žalovaného zo dňa 24.01.2023, kedy sa žalovaný domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia na zabezpečenie jeho pohľadávky č. 2 v celkovej výške od 171.500,- eur do 812.500 eur, teda na zabezpečenie totožnej pohľadávky, ktorej zabezpečenia sa domáha terajším návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 12.02.2024. Tento návrh žalovaného na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol zamietnutý uznesením Okresného súdu Bratislava III zo dňa 16.02.2023, sp. zn. XXC/XX/XXXX-XXX, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.06.2023, sp. zn. XCo/XX/XXXX- XXX, pričom súd zdôrazňuje, že primárnym dôvodom zamietnutia návrhu žalovaného na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bola skutočnosť, že žalovaný neosvedčil v dostatočnej miere existenciu svojho nároku (pohľadávky), ktorému sa mala poskytnúť ochrana, pričom s týmto právnym záverom sa v celom rozsahu stotožnil aj odvolací Krajský súd v Bratislave. I napriek uvedenej skutočnosti, tj. nedostatočnému osvedčeniu svojho nároku pri predošlom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, sa žalovaný podaním zo dňa 12.02.2024 opätovne domáha ochrany tohto nároku, tento krát prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia, pričom však na osvedčenie svojho nároku nepredniesol a neosvedčil žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by súdu v čase vydania uznesenia Okresného súdu Bratislava III zo dňa 16.02.2023, sp. zn. XXC/XX/XXXX-XXX neboli známe alebo osvedčené. Žalovaný sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 12.02.2024 zameral prioritne na ostatné predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia, predovšetkým na osvedčenie obavy z ohrozenia exekúcie (najmä na tzv. „nepoctivé“ úkony žalobkyne, ktorými táto speňažila alebo zaťažila nehnuteľný majetok), avšak z hľadiska osvedčenia svojho nároku, ktorého ochrany sa domáha, fakticky iba rekapituluje svoje tvrdenia a argumenty, ktoré súdu boli známe už aj v čase vydania uznesenia Okresného súdu Bratislava III zo dňa 16.02.2023, sp. zn. XXC/XX/XXXX-XXX a ktoré súd vyhodnotil ako nedostatočné na osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku žalovaného.

19. Už len z hľadiska zachovania princípu právnej istoty je potom namieste, aby súd opätovne skonštatoval, že žalovaný nedostatočným spôsobom osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, nakoľko ak by súd na základe totožných tvrdení žalovaného dospel k odlišnému právnemu názoru, uvedené by predstavovalo porušenie práva sporových strán na legitímne očakávanie a predvídateľnosť súdnych rozhodnutí. Súd v tomto smere opätovne poukazuje na odôvodnenie uznesenia Okresného súdu Bratislava III zo dňa 16.02.2023, sp. zn. XXC/XX/XXXX-XXX, ktorého právne závery z dôvodu úplnosti opätovne uvádza a dopĺňa. Súd poukazuje na to, že medzi žalobkyňou a žalovaným je doposiaľ sporné, či Byt bol vôbec nadobudnutý do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a či teda predstavuje aktívum, ktoré bude vyporiadavané v tomto konaní, pričom o určení vlastníckeho práva prebieha zatiaľ neskončené konanie na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. D.-XXC/XX/XXXX. Súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia nemôže prejudikovať rozhodnutie súdu v inej veci, o ktorej môže rozhodnúť výlučne zákonný sudca, ktorému bola táto vec pridelená. Tvrdenia o vlastníckom práve k Bytu, ktorý mal byť podľa žalovaného nadobudnutý do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, sú predmetom iného konania a v tom konaní budú súdom aj vyhodnotené.

20. Vo vzťahu k Bytu je tiež potrebné uviesť, že je všeobecne známe, že hodnota nehnuteľností je plynutím času pohyblivá, z hľadiska dlhodobého spravidla stúpa, pričom súdu nie je známa hodnota Bytu a túto ani žalovaný ničím neosvedčil. Skutočnosť, že žalobca osvedčil výšku kúpnej ceny, za ktorú bol Byt nadobudnutý, neosvedčuje jeho aktuálnu hodnotu, z ktorej bude súd pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva vychádzať (za predpokladu, že súd v konaní vedenom pod sp. zn. D.- XXC/XX/XXXX určí, že Byt vôbec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov). Žalovaný sa sám v petite svojho ostatného podania vo veci samej zo dňa 30.11.2023 domáha, aby súd prikázal Byt do jeho výlučného vlastníctva. Nemožno vylúčiť alternatívu, že v konaní bude preukázané, prípadne na základe neskorších zhodných tvrdení sporových strán ustálené, že Byt má podstatne vyššiu hodnotu, ako bola jeho nadobúdacia cena a v prípade, ak tento Byt bude následne prikázaný do výlučného vlastníctva žalobcu a jeho hodnota presiahne celkovú výšku záväzkov, ktoré budú ustálené ako súčasť masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, bude súd práve žalovanému ukladať povinnosť vyplatiť žalobkyni vyrovnávací podiel.

21. Tiež je potrebné uviesť, že výška tvrdenej pohľadávky č. 2 žalovaného vykazuje už podľa podaní žalobcu veľmi vysokú mieru variability, keď samotný žalovaný uvádza značné rozpätie, v ktorom sa táto pohľadávka môže pohybovať, pričom jej konečná výška bude ešte ustálená súdom v rozhodnutí o veci samej, ktorým súd vyporiada bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. V čase rozhodovania súdu o návrhu žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné prejudikovať, ako súd rozhodne vo veci samej o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a či žalovanému na základe tohto vyporiadania vôbec vznikne nejaká pohľadávka voči žalobkyni a už vôbec nie, v akej výške by mohla takáto pohľadávka byť. Pohľadávka č. 2 žalovaného je výlučne hypotetická a má existovať až na základe budúceho rozhodnutia súdu, ktorého obsah nie je a ani nemôže byť v súčasnosti žalovanému zatiaľ známy. Úvahy žalovaného o alternatívach, ako môže súd rozhodnúť pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v čase, kedy ešte nie je ani len ustálená masa bezpodielového spoluvlastníctva manželov a už vôbec nie je ustálená hodnota jednotlivých vecí a majetkových práv, prípadne záväzkov, ktoré boli v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, sú nedostatočné na osvedčenie existencie pohľadávky č. 2 žalovaného. Žalovaný výšku svojej pohľadávky č. 2, ba dokonca aj jej samotnú existenciu, zakladá na vlastných úvahách, ktorými prezumuje rozhodnutie súdu vo veci samej a fakticky kladie súdu mantinely, akým spôsobom môže súd rozhodnúť o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom existenciu svojej pohľadávky odôvodňuje iba tým, že súd podľa jeho názoru musí za každých okolností pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu uložiť žalobkyni povinnosť, aby táto zaplatila žalovanému peňažnú sumu minimálne vo výške od 171.500,- eur titulom finančného vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Výška a samotná existencia pohľadávky žalovaného je čisto hypotetická, pričom žalovaný neosvedčil v dostatočnej miere jej (budúcu) existenciu a rovnako, ako s možnosťou, že žalobkyni bude uložená povinnosť zaplatiť žalovanému vyrovnávací podiel, je potrebné brať do úvahy aj možnosť, že žalobkyni takáto povinnosť vôbec nebude uložená (napríklad ak v konaní bude preukázané, prípadne na základe neskorších zhodných tvrdení sporových strán ustálené, že Byt má podstatne vyššiu hodnotu, ako bola jeho nadobúdacia cena a v prípade, ak tento Bytu bude následne prikázaný do výlučného vlastníctva žalobcu a jeho hodnota presiahne celkovú výšku záväzkov, ktoré budú ustálené ako súčasť masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov). Pozornosti súdu neuniklo, že žalovaný sám vo svojom podaní zo dňa 30.11.2023 navrhuje, aby súd vo veci samej rozhodol tak, že uloží žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 161.630,04 eur, prípadne inú sumu vyplynuvšiu z vykonaného dokazovania, na vyrovnanie majetkových hodnôt. I samotný žalovaný vo svojom vlastnom podaní teda pripúšťa, že vyrovnávací podiel ako nárok žalovaného, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, môže byť nižší ako suma 171.500,- eur, teda v tomto smere si samotný žalovaný protirečí, keď na jednej strane v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prezentuje minimálnu výšku svojho nároku v sume 171.500,- eur, avšak vo svojom podaní vo veci samej zo dňa 30.11.2023 sa domáha iba nároku vo výške 161.630,04 eur.

22. Súd tiež poukazuje na to, že žalovaný v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádza z toho, že výška pasív, ktoré tvoria súčasť masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, predstavuje sumu 984.000,- eur, pričom uvedené prezentuje ako objektívny a nespochybniteľný stav. Žalovaný tak podsúva súdu svoje právne názory o tom, že ním označené zmluvy o pôžičkách vo výške 200.000,- eur, 450.000,- eur a 334.000,- eur predstavovali spoločné záväzky žalobkyne a žalovaného a povinnosť na vrátenie požičiek tvorili pasíva bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán. Žalovaný pri prezentovaní svojho nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením zabezpečiť ochrana, úplne

abstrahuje od skutočnosti, že súd môže v rámci rozhodovania o veci samej ustáliť iný názor o výške pasív tvoriacich súčasť masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Medzi stranami je doposiaľ sporné, či tieto záväzky tvorili súčasť masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov a táto spornosť doposiaľ pretrváva, pričom nesporná je len skutočnosť, že v súčasnosti tieto záväzky už neexistujú z dôvodu ich zániku splnením zo strany žalovaného. V konečnom dôsledku aj samotný žalovaný pripúšťa, že sa mohlo jednať o výlučné záväzky žalovaného, keď v rámci svojich podaní opakovane polemizuje o tom, že aj keby bol zo zmlúv o pôžičke zaviazaný samostatne, teda iba on by mal záväzok pôžičky vrátiť, peňažné prostriedky získané takýmito pôžičkami by tvorili súčasť bezpodielového spoluvlastníctva manželov (a tieto by tak nemohol platne darovať žalobkyni). Aj uvedené svedčí o tom, že pohľadávka žalovaného, ktorá má predstavovať nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana prostredníctvom neodkladného opatrenia, vychádza z hypotetických a doposiaľ sporných úvah žalovaného o výške pasív patriacich do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom samotný žalovaný pripúšťa možnosť, že s týmito úvahami sa v konečnom dôsledku konajúci súd nestotožní.

23. Súd má za to, že neodkladným opatrením nie je možné zasiahnuť do práv žalobkyne iba za účelom zvýšenia vymožiteľnosti takto formulovanej čisto hypotetickej pohľadávky č. 2 žalovaného, ktorej výška a dokonca aj samotná existencia bude závisieť od rozhodnutia súdu vo veci samej o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalovaný neosvedčil skutočnosti odôvodňujúce existenciu nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana aspoň do takej miery, aby súd mohol o existencii tohto nároku nadobudnúť presvedčenie. Vzhľadom na uvedený záver súdu považoval súd už za nadbytočné ďalej podrobnejšie skúmať ďalšie predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia. Je predovšetkým nadbytočné ďalej skúmať, aká je proporcionalita medzi tvrdeným nárokom žalovaného na zaplatenie pohľadávky č. 2 a mierou obmedzenia práv žalobkyne v prípade nariadenia neodkladného opatrenia, ako aj je nadbytočné bližšie skúmanie, či žalovaný dostatočne osvedčil obavy z možného ohrozenia exekúcie, a to bez ohľadu na skutočnosť, že žalobkyňa preukázateľne scudzila resp. zaťažila svoj majetok a u žalovaného môžu existovať pochybnosti, či žalobkyňa za uvedené obdržala primerané protiplnenie v peniazoch, resp. či takýmto primeraným protiplnením bude disponovať v čase rozhodovania súdu vo veci samej. Len v prípade, ak by žalovaný dostatočným spôsobom osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladným opatrením ochrana, bolo by namieste skúmať a vyhodnocovať ostatné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, čo však v tomto prípade nenastalo.

24. Vo vzťahu k trovám konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorých náhrady sa žalovaný v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, súd uvádza, že o týchto v súlade s súd rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.