Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-2C/10/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Branislavom Klukošom v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. X, XXX XX E. - B. C., štátna občianka Slovenskej republiky, právne zast.: JUDr. Jozefom Vančom, advokátom, so sídlom Sládkovičova 8, 034 01 Ružomberok, proti žalovanému: F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. G. XXX, štátny občan Slovenskej republiky, právne zast.: Mgr. Miroslavom Pavlíkom, advokátom, so sídlom Podjavorinskej 1922/9, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 42 378 311, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a iné, takto

rozhodol:

Súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamieta.

Súd priznáva žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Ružomberok (v súčasnosti pracovisko Okresného súdu Liptovský Mikuláš) sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že časť pozemku o celkovej výmere 58 m2, ktorý podľa súčasného právneho stavu zapísaného v katastri nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom Ružomberok - katastrálny odbor, a to na liste vlastníctva číslo XXXX, nachádza sa v katastrálnom území E. a tvorí súčasť pozemku s parcelným číslom KN-C 14814/51, o celkovej súčasnej výmere 1118m2 a pozemku, patrí do vlastníctva žalobkyne, a to titulom vydržania a táto časť pozemku je definovaná a zakreslená podľa geometrického plánu č. 43659381 - 3/2023, vyhotoveným dňa 23. 1. 2023, H. F. F., autorizovanou geodetkou a kartografkou ako parcely KN-C 14814/53, , katastrálne územie E., pričom zatiaľ parcely KN-C 14814/53, KN - C 14814/54 nie sú zapísané v katastri nehnuteľností, ďalej sa domáhala určenia, že za skutočnú hranicu užívania pozemku s parcelným číslom KN-C 9198, katastrálne územie E., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Ružomberok - katastrálny odbor s ohľadom na susedný pozemok s parcelným číslom KN - C 14814/51 zapísaného v katastri nehnuteľnosti, a to na liste vlastníctva číslo XXXX, nachádza sa v katastrálnom území E., je zapísané v katastri nehnuteľnosti vedenom Okresným

úradom Ružomberok, je hranica definovaná a zakreslená podľa geometrického plánu č. 43659381 - 3/2023, vyhotoveným dňa 23. 1. 2023, H. F. F., autorizovanou geodetkou a kartografkou ako parcely KN -C 14814/53, KN - C 14814/54, katastrálne územie E. ako parcely KN -C 14814/53, KN - C 14814/54 vrátane, pričom zatiaľ parcely KN -C 14814/53, KN - C 14814/54 nie sú toho času zapísané v katastri nehnuteľností.

2. Žalobu po skutkovej stránke odôvodnila tým, že žalovaný v roku 2022 nadobudol kúpou pozemok s parcelným číslom KN -E 2/318, o výmere 1125 m2, katastrálne územie E., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX v katastri nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom Ružomberok - katastrálny odbor. Pozemok má toho času parcelné číslo KN - C 14814/51, o výmere 1118 m2. Žalobkyňa je vlastníčkou susediaceho pozemku s parcelným číslom KN-C 9198, o výmere 380 m2, katastrálne územie E., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Ružomberok - katastrálny odbor. Pozemok nadobudla dedením v roku 1994, pričom jej univerzálny právny predchodca - otec a mama ho nadobudli dohodou o zriadení práva osobného užívania pozemku od Československej socialistickej republiky v roku 1972. Pozemok podľa danej dohody o výmere 775 m2 aj vrátane spornej časti pozemku jej univerzálni právni predchodcovia a ona od roku 1972 až do 3. 6. 2022 nerušene a v dobrej viere ako dobromyseľní vlastníci užívali. V roku 1974 bol na predmetnom pozemku postavený rodinný dom, pričom vedľa domu na spornom pozemku resp. spornej časti pozemku jej otec parkovával traktor a bola postavená šopa. V rokoch 2009-2010 starú šopu zbúrali a postavili k domu pristavaný prístrešok resp. altánok a aj z dôvodu zosuvu pôdu sa vystavala stena slúžiaca ako oporný múr. Tento pozemok resp. časť pozemku ona aj so zarátaním držby jej univerzálnych právnych predchodcov užívala nerušene a v dobrej viere v presvedčení, že je skutočnou vlastníčkou skoro 50 rokov. t. j. obdobie od roku 1972 do roku 2022. Pozemok, ktorí nadobudli jej rodičia od Československej socialistickej republiky mal parcelnú výmeru 775 m2, pričom nástupnícke parcely t. j. parcela KN-C 9198, výmera 380m2 a parcela KN-C 9199, výmera 329 m2, majú výmeru 380 m2 + 329 m2, teda spolu výmeru 709 m2, teda oproti "ečkovému" t. j. pôvodnému stavu 775 m2 je súčasná výmera menšia o 66 m2. Táto skutočnosť tiež svedčí o jej dobromyseľnosti ako vlastníka sporného pozemku resp. jeho časti. Jej nerušené užívanie pozemku bolo narušené až 3. 6. 2022 a to tým, že ju geodetka H. F. F., ktorá bola v teréne zameriavať susediaci pozemok žalovaného informovala, že pozemok žalovaného podľa súčasných metód zamerania zasahuje výmerou pod pozemok, pod ich predmetný prístrešok resp. altánok. Návšteve geodetky predchádzal telefonát žalovaného zo dňa 13. 5. 2022, v ktorom ich informoval, že kúpil susediaci pozemok a v blízkej dobe ho príde geodet zamerať. Po takejto informácii od geodeta prebehla medzi ňou a žalovaným komunikácia ohľadom riešenia vzniknutej situácie, kde sa pokúsila vec vyriešiť zmierlivo, dohodou, kompromisom avšak bezúspešne a do podania žaloby nemala žiadne záväzné stanovisko žalovaného k veci.

3. Ďalej poukázala na , ustanovenie , ako aj na nález Ústavného súdu )Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 14.11.2018. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, t. j. právnu úpravu a súdnu prax, je toho názoru, že je vlastníčkou spornej časti pozemku, a to najmä z titulu dlhodobej držby, ktorá so zarátaním držby jej právneho predchodcu činní skoro 50 rokov, pričom počas celej tejto doby sa jednalo o držbu pokojnú a vzhľadom na všetky okolnosti aj držbu dobromyseľnú, kde sa pozemok v celosti podľa pôvodnej výmery, minimálne od doby kúpy z jej strany, t. j. od doby nadobudnutia pozemku jej právnym predchodcom, užíval ako pozemok vlastný, nadobudnutý zákonným právnym titulom - kúpou. O chybe v zameraní - výmere pozemku, ktorá sa zistila až v roku 2022 jej strana resp. ona vôbec netušila a ani vzhľadom na všetky okolnosti objektívne ani tušiť nemohla.

4. Žalovaný sa v súdom stanovenej lehote k podanej žalobe nevyjadril. Po uplynutí lehoty zaslal prostredníctvom svojho právneho zástupcu k podanej žalobe vyjadrenie, v ktorom uviedol, že z obsahu žalobného návrhu žalobcu vyplýva, že tento sa domáha určenia vlastníckeho práva k pozemku respektíve časti pozemku, pričom týmto pozemkom má byť časť pozemku v kat. území E. o celkovej výmere 58 m2, ktorý podľa súčasného právneho stavu tvorí súčasť pozemku s parc. č. 14841/51 o výmere 1118 m2 a je zapísaný na LV č. XXXX, pričom novovytvorená parcela vznikla na základe geodetického plánu č. 4365381 vypracovaným dňa 23.01.2023 H. F. F.. Z obsahu žalobného návrhu vyplýva, že žalobca sa domáha určenia vlastníckeho práva z dôvodu, že tento pozemok dlhodobo užíva vrátane držby právneho predchodcu, pričom počas celej doby tejto držby sa jednalo o držbu pokojnú a vzhľadom na všetky okolnosti aj o držbu dobromyseľnú. Žalovaný považoval za potrebné uviesť, že so žalobným návrhom žalobcu v celom rozsahu nesúhlasí. Petit tak, ako je navrhovaný zo strany

žalobcu je podľa jeho názoru nevykonateľný z dôvodu nemožnosti zapísania takéhoto rozhodnutia do katastra nehnuteľností v súlade s ustanoveniami o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov. Ďalej uviedol, že držbu uvedeného pozemku žalobcom, resp. jeho právnych predchodcov jednoznačne nemožno označiť za dobromyseľnú. V tejto súvislosti poukázal na prehlásenie zo dňa 12.12.2022 pána I. B., trvale bytom J. XXX/X, J. F. – Podbreziny ako osoby, ktorá bola minulým vlastníkom parcely reg. „C“ parc. č. 14814/51, druh pozemku: trvalý trávny porast, o výmere 1118 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX v kat. úz. E., obec Ružomberok, okres Ružomberok, podľa ktorého tento ako predchádzajúci vlastník prehlásil, že žalobcovi ponúkol na odkúpenie sporný pozemok, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že k rodinnému domu so súp. č. XXXX je funkčne pristavený altánok, pričom tento stojí parc. č. 14814/51, druh pozemku: trvalý trávny porast, o výmere 1118 m2 v kat. úz. E.. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca dlhodobo disponuje informáciou, že nie je vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Podľa jeho názoru vzhľadom na uvedený právny stav ani samotná stavba altánku na predmetnom pozemku nemôže byť realizovaná v súlade s ustanoveniami o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, nakoľko tento zákon vyžaduje pre prípad, ak by stavba bola umiestnená na cudzom pozemku, aby bol zabezpečený súhlas vlastníka tohto pozemku. Nakoľko však tento udelený nebol, domnieva sa, že táto stavba je nelegálnou stavbou, ktorá si vyžaduje jej odstránenie. Aj z uvedeného zvažuje možnosť podania podnetu na štátny stavebný dohľad. S prihliadnutím na vyššie uvedené, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca na predmetnom pozemku realizoval výstavbu nehnuteľnosti, podľa jeho názoru odôvodňuje záver, kedy bolo povinnosť žalobcu zabezpečiť si v súvislosti s výkonom vlastníckeho práva geodetické zameranie hraníc vlastného pozemku. Samotná skutočnosť, že právny predchodca žalobcu na uvedenom mieste dlhodobo parkoval traktor a nikomu to nevadilo nie je predpokladom dobromyseľného, ale skôr tolerovaného užívania uvedenej časti spornej nehnuteľnosti. Ďalej poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 12.08.2021. S poukazom na uvedené zastal názor, že žalobca, resp. jeho právny predchodca nedodržali náležitú opatrnosť pre zistenie hraníc pozemku, pričom z uvedeného dôvodu nemôže byť ani ich držba dobromyseľná a plynúť z nej právo na vydržanie pozemku. Na základe vyššie uvedených skutočností preto navrhol, aby súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

5. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k vyjadreniu žalovaného k podanej žalobe uviedla, že čo sa týka prehlásenia pána I. B., možno za to, že ak by si žalovaný bol istý nevykonateľnosťou petitu ako uviedol predtým, je svedectvo menovanej osoby úplne nadbytočné. Samotné prehlásenie pána I. B. aj keby bolo pravdivé, je ako také bez dôkaznej hodnoty, pre konanie o tejto žalobe. Prehlasovateľ v ňom neuvádza, že by mal v minulosti vedomosť o tom, že altánok je postavený na jeho pozemku, len hovorí o tom, že v minulosti ponúkol na predaj svoj susediaci pozemok o výmere 1118m2 na odkúpenie žalobkyni. Pán I. B. bližšie nekonkretizuje kedy pozemok ponúkol na odkúpenie žalobkyni a ani kedy sa dozvedel resp. či vôbec uvažoval o tom, že altánok je postavený na jeho pozemku. Vo svedectve neuvádza ani, či so stavbou altánku súhlasil alebo nesúhlasil, či túto skutočnosť niekedy v minulosti namietal a podobne. Žalobkyňa vyslovila podozrenie, že žalovaný zneužil resp. sa snaží zneužiť istým spôsobom prehlasovateľa, keď mu dal podpísať prehlásenie o skutočnosti, ktorá sa nedá objektívne overiť - to je či ponúkol na predaj susediacu parcelu, pričom aj keby takáto udalosť bola pravdivou, sama o sebe je bez výpovednej hodnoty pre žalobu. Formulácia v prehlásení, že ponúkol na predaj svoj pozemok vzhľadom na to, že žalovaná je vlastníčkou domu, ku ktorému je funkčne pristavený altánok, nehovorí nič o tom, že by bol altánok postavený protiprávne, resp. že by altánok stál na pozemku prehlasovateľa resp. v súčasnosti žalovaného. Prehlásenie hovorí, len o tom, že prehlasovateľ ponúkol svoj pozemku žalobkyni ako susedovi, lebo tam má dom a k nemu funkčne pristavený altánok. Možno mať skutočne za to, že ani pán I. B. v čase keď predával pozemok žalovanému nevedel, že skutočná výmera pozemku zahŕňa aj pozemok pod altánkom a predával žalovanému pozemok v jeho dlhodobých - od roku 1972, skutočných a pokojných hraniciach užívania. Na svedectve pán I. B. absentuje aj dátum narodenia, overenie podpisu, na koho podnet takého prehlásenie vyhotovil. Možno mať pochybnosť, či vôbec prehlasovateľ takúto listinu skutočne podpísal a jej obsahu porozumel. Za tým účelom navrhla prehlasovateľa vypočuť ako svedka pred súdom. Žalovaný síce uviedol, že žalobkyňa dlhodobo disponuje informáciou, že nie je vlastníčkou spornej nehnuteľnosti, avšak žalovaný neuviedol od akej doby by žalobkyňa mala touto informáciou disponovať. Tu možno uviesť, že žalobkyňa sa dozvedela, že skutočná výmera susednej parcely vo vlastníctve žalobcu zasahuje do pozemku pod

altánkom až 3.6.2022 pri návšteve geodeta. Vtedy sa o tejto skutočnosti dozvedel aj žalovaný a logicky možno usúdiť, že pán I. B. ako bývalý vlastník v dobe, keď' pozemok predal žalovanému o tom vôbec nevedel resp. ani neuvažoval.

6. Na pojednávaní konanom dňa 25.09.2023 žalobkyňa v plnom rozsahu zotrvala na podanej žalobe, pričom odkázala na písomné vyhotovenie žaloby.

7. Právny zástupca žalovaného sa v plnom rozsahu pridržal písomných vyjadrení k podanej žalobe, odkázal najmä na písomné vyjadrenie k žalobe zo dňa 01.06.2023, uviedol, že na strane žalobkyne absentuje dobromyseľnosť, z predložených listinných dôkazov nie je možné vyvodiť túto dobromyseľnosť k nadobudnutiu aj toho pozemku, na ktorom je postavený altánok, ktorý má funkčne prislúchať k rodinnému domu vo vlastníctve žalobkyne, poukázal na skutočnosť, že predmetný altánok bol vybudovaný v roku 2007, pokiaľ by sa žalobkyňa riadila platným stavebným právom došla by k tomu, že takúto stavbu, resp. takáto stavba podlieha povoľovaciemu konaniu, nakoľko rozsah alebo výmera toho altánku tak, ako to vyplýva z geometrického plánu H. F. F. presahuje viac ako 25m2.

8. Na uvedenom pojednávaní právny zástupca žalobkyne požiadal súd, aby mu umožnil poopraviť petit žaloby ohľadom chybného označenia strany sporu.

9. Právny zástupca žalovaného k vykonanej zmene petitu uviedol, že ani touto zmenou neboli odstránené potrebné vady tak, ako na to bolo poukázané zo strany súdu, nakoľko skutočná hranica, ktorá bola v pôvodnom petite nebola odstránená v určení časti pozemku, v podstate ide o určovaciu žalobu, pričom podľa jeho názoru takýto petit ako bola navrhnutá jeho zmena nie je vykonateľný.

10. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní v plnom rozsahu zotrval na podanej žalobe, uviedol, že žalovaný ani nepoprel skutkové tvrdenia, resp. poprel ich tak, že nemožno na tieto v konaní prihliadať. Žalobkyňa skutočne užíva daný pozemok v dobrej viere, teda danú časť, je dôvodne presvedčená a bola v podstate až do spochybnenia zo strany žalovaného, že vlastnila danú časť pozemku, v podstate aj jej právni predchodcovia, po ktorých zdedila tento pozemok, žili v tej viere, že sú skutočnými vlastníkmi toho pozemku, teda aj spornej časti pod altánkom.

11. Právny zástupca žalovaného sa v plnom rozsahu pridržal svojich vyjadrení, uviedol, že petit tak, ako je navrhnutý, nie je vykonateľný, nie je zapísateľný, rovnako v časti nie je ani naliehavý právny záujem. Z predložených listín zo strany žalobkyne jednoznačne vyplýva, že nebola preukázaná skutočnosť, že dobromyseľne užíva ona, resp. jej právni predchodcovia predmetný pozemok, t. j. 58 m2 určených na základe geometrického plánu č. 4365381 vypracovaný dňa 23.01.2023 H. F. F.. Zastal názor, že z predložených listín ani nevyplýva, že to boli jej právni predchodcovia, mal za to, že ak by to malo byť dôsledne preukázané, že ide o pozemky, ktoré boli nadobudnuté a v dobrej viere užívané tak, ako to vyplýva v podstate aj z judikátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , musí držiteľ byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol, ak by mala žalobkyňa uvedenú skutočnosť preukázať, musela by preukázať, že nadobudnuté pozemky a súčasný právny stav zapísaný v katastri nehnuteľností je rozdielny, a teda že nadobudnuté pozemky na základe pôvodnej zmluvy zodpovedajú súčasným pozemkom aspoň s časti tak, ako sú momentálne zapísané vo vlastníctve žalovaného, avšak táto skutočnosť doposiaľ preukázaná nebola.

12. Žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že v roku 1972 jej rodičia získali pozemok od Československej socialistickej republiky o výmere 775m2, postupne vykonali nejaké terénne úpravy, postavili dom a v roku 1974 sa nasťahovali, pričom tá výmera pozemku bola vtedy geodeticky zameraná, v podstate je to aj teraz, nie je zmenená žiadnym iným úkonom. Rodičia resp. jej otec na tej ploche parkoval traktor, bola tam postavená drevená šopa. Postupne v roku 1994 celý tento majetok spolu s domom zdedila po svojich rodičoch a tak ho využíva aj doposiaľ. Uviedla, že matka ešte žije, po otcovi bolo dedičské konanie a v rámci toho dedičského konania sa aj jej matka vzdala svojej časti a pri tom dedičskom konaní tento majetok získala. Jej rodičia ako aj ona v dobrej viere do 03.06.2022 tento pozemok užívali, pokiaľ neprišla geodetka pani F. F. a neoznámila jej, že tie pozemky sa prekrývajú, proste nikdy to neriešili, nikdy sa nad tým nepozastavovali, pretože na tom vedľajšom pozemku, tam nikdy nikto nebol, nikto ich nekontaktoval, neoslovil. Ku skutočnosti, že pán B. ich mal kontaktovať a ponúknuť im na predaj ten pozemok, uviedla, že nikdy toho človeka nevidela, nikdy sa s ním nestretla. Na tom pozemku kedysi stála drevená šopa a taký oporný múr, pretože terén je tam kopcovitý, ten

múr opravili, lebo to nevyzeralo pekne a tú šopu prestavali na ten altánok, bolo to v rokoch 2009-2010. Pozemok užívala v tých hraniciach, ako užívali jej rodičia, v podstate sa nad tým nikdy nepozastavila. Uviedla, že to bola jej chyba, že to mala riešiť skôr. Keď ich geodetka upozornila na tú skutočnosť, že tá časť pozemku nie je ich, snažila sa túto situáciu vyriešiť, kontaktovala aj žalovaného, ktorý je povedal, že to nebude problém, že sa dohodnú. Žalovaný spočiatku súhlasil, navrhla mu aj cenu odškodnenia 6 eur za m2. Potom nesúhlasila jeho bývalá manželka, aby pozemok odpredal, avšak nebol ďalej nápomocný. Pre ňu to bola stresujúca situácia, do ktorej sa dostala aj svojou vinou. Žalobkyňa na otázky ďalej uviedla, že nebola vtedy pri tom, keď bola zameraná parcela prvýkrát, avšak vie z rozprávania, že tam prišiel geodet a pozemok zameral. Pokiaľ sa týkalo hranice pozemku, na hranici bol vybudovaný oporný múr, avšak nevedela uviesť, kedy to rodičia vybudovali.

13. Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní na otázky uviedol, že o tom, že nehnuteľnosť, ktorú kupoval zasahuje do iného pozemku sa dozvedel až z geometrického plánu H. F., pričom keď kupoval parcelu, ktorá mala rozlohu 1.125m2, jednalo sa o parcelu v stave registra E –KN, pričom potom na základe zamerania sa zistilo, že táto má skutočne výmeru iba podľa súčasného stavu 1.118 m2, on sa pána B. pýtal, či na tej parcele viaznu nejaké ťarchy, bremená alebo niečo iné, pričom on mu k tomu nič nepovedal. Doplnil, že pred kúpou nehnuteľnosti samej sa nebol pozrieť na mieste samom, pričom pán B. mu len spomínal, že sú tam nejaké spory, že tam nesedí výmera pozemku, nakoľko podľa zápisu na liste vlastníctva bola výmera na parcele 1.125 m2, ale v skutočnosti sa predalo len 1.118 m2, čiže tam bolo sporných nejakých 7 alebo 8 m2, nič iné mu nespomínal.

14. Na pojednávaní konanom dňa 27.11.2023 boli vypočutí svedkovia K. L. – matka žalobkyne a manžel žalobkyne F. B..

15. Svedkyňa K. L. vo svojej výpovedi uviedla, že voľakedy bývali v starom drevenom dome, ktorý bol zbúraný, a preto vtedy bývalý miestny národný výbor im povedal, že majú nárok, aby si dali žiadosť, tak si dali žiadosť na bývalý Mestský národný výbor v Ružomberku, bolo to odsúhlasené oddelením výstavby v roku 1972 výstavba rodinného domu a bolo im pridelených 775 m2, prišli teda geodeti v tom čase, vymerali pozemok a keďže zároveň váľali aj ten starý drevený dom, tak tento dom sa vlastne presunul, resp. drevo z tohto domu na stavenisko, kde sa začínal stavať ich dom. Prišiel potom bager, ktorý mali zapožičaný z bývalého , ten vykopal základy v tých hraniciach, ktoré boli vymerané a následne sa postavil dom, tam bola ílošifra - pozemok, ktorý sa zosúval, čiže robil sa na základe súhlasu mestského národného výboru a potom sa postavila šopa, nakoľko v tom čase chovali dobytok, kosilo sa seno a vtedy sa vlastne zamerali tri pozemky, ten tretí bol najmenší s tým, že chovali dobytok, potrebovali seno, tak im H. F. povedal, aby sa starali aj o ten pozemok za domom, aby ho zveľaďovali, čiže ho kosili, brali odtiaľ seno, čo sa týka ďalšieho pozemku, tak sused vpredu má 800 m2 a nevedela uviesť, odkiaľ zobral nárok na ten pozemok za domom, nakoľko keď bola mladá, chodili tam sadiť stromky a aj ho udržiavali, nakoľko im to ako uviedla kázal H. F.. V súčasnej dobe býva na L., nakoľko tam zdedila dom po sestre, pričom na tomto dome, ktorý je predmetom sporu, resp., v ktorom býva dcéra má zriadené vecné bremeno pre prípad, že by sa jej niečo stalo. Tento pozemok má v súčasnosti 706 m2, teda nevedela, kde sa stratilo 60 m2, pretože ako uviedla pôvodná výmera bola 775 m2. Hoci jej to dcéra zakázala, uviedla, že všetko je to preto, lebo čo sa týka toho rodinného domu na Školskej tam je bývalá manželka žalovaného pána A., s ktorou sa tiež súdi, lebo chce, aby jej pustila pol dvora a výmenou za to bude to, že on pustí jej dcére tých zvyšných 50 alebo 60 m2, ktoré sú predmetom sporu, tomu však nechce vyhovieť. Mala aj taký situačný plán, ktorý bol ešte zakreslený vtedy, keď pozemok kupovali, ona ho asi pred 3 alebo 4 rokmi vyhodila, pretože sa nikto oň nezaujímal, čiže celý tento spor s týmto súvisí, že bývalá ex žalovaného pána A. mám s ňou spory aj na tom dome na Školskej, a preto on robí zase prieky jej dcére.

16. Na otázky uviedla, že v tom dome bývala od jeho postavenia až do roku 2002 a potom sa presťahovala na Školskú ulicu. Dom potom začala opravovať jej dcéra, počas tej doby, ako to užívala ju nikto nerušil a nevyzýval, že niečo užíva neoprávnene, práve naopak bývalé vedenie mesta jej kázalo, aby ten pozemok za nimi, ktorý je predmetom sporu zveľaďovali, kosili ho, užívali ho, lebo tam nikto nechodil. Pred tým, ako tam bol postavený altánok tam bola postavená šopa a na jej základoch stojí aj ten altánok. Asi v roku 2002 po smrti manžela prišlo konanie o pozostalosti a potom tieto nehnuteľnosti darovala dcére.

17. Svedok F. B., manžel žalobkyne vo svojej výpovedi uviedol, že po tom ako sa oženil, tak mu povedali, že tam kde momentálne bývajú s manželkou a s rodinou, že to je ich, potom neskôr prišla H. F., ktorá to

vymerala a zistila, že ten altánok, ktorý majú postavený, nie je na ich pozemku, uviedol, že ako tam je 30 rokov, o všetko sa starajú, nikto im nikdy nepovedal, že ten pozemok nie je ich alebo že by si niekto uplatnil nejaký nárok na tento pozemok. Na otázky uviedol, že predmetný altánok sa staval v roku 2009 alebo v roku 2010 vlastne sa postavil na mieste starej šopy na seno, oni to vlastne len poopravovali, pretože drevo bolo staré prehnité a neskôr sa opravil múr a potom strecha. Výmera bola taká istá, vlastne sa to len postupne poopravovalo v tých istých rozmeroch, ako bola pôvodná šopa. Ďalej na otázky uviedol, že pozemok majú oplotený, časť je normálne oplotená pletivom a časť nejakými platmi.

18. Na pojednávaní konanom dňa 12..02.2024 súd konal a rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu žalobkyne, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané, pričom právny zástupca žalobkyne emailovým podaním doručeným súdu dňa 12.02.2024 oznámil, že má zlý zdravotný stav, pričom pre krátkosť času nebolo možné zabezpečiť ani substitúta a žalobkyňa trvala aj na jeho účasti. Z toho podania však nebolo zrejmé, či žiada právny zástupca odročenie pojednávania alebo z akého dôvodu zaslal súdu toto oznámenie, z tohto podania bolo možné len sa domnievať, že žiada odročenie pojednávania, pričom súd nezistil dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, nakoľko podanie bolo zmätočné a právny zástupca svoj zlý zdravotný stav žiadnym spôsobom nepreukázal.

19. Žalobkyňa vo svojej výpovedi na tomto pojednávaní uviedla, že vychádzala z toho stavu tak, ako to bolo predtým, ako jej to povedali rodičia, v roku 1972 im bol pridelený pozemok, prišli geodeti, zamerali to, o nejakých nezrovnalostiach do dňa podania žaloby nevedela. Pokiaľ sa týka svedka I. B., ten nič nemohol prehlásiť, nič nemohol ponúknuť na predaj, ona s ním nikdy osobne nerokovala ani sa s ním nestretla. Ku geometrickému plánu z roku 1985, ktorý predložil žalovaný cestou svojho právneho zástupcu pred pojednávaním uviedla, že nevedela uviesť, pre koho bol robený a z akého dôvodu, nemala o ňom vedomosť, priznala, že to bola jej chyba. Zotrvala na svojich vyjadreniach, t. j. že nikdy nemala vedomosť o tom, že by si niekto iný uplatňoval právo na ten pozemok, ktorý je predmetom sporu.

20. Právny zástupca žalovaného v plnom rozsahu zotrval na svojich ústnych a písomných podaniach, mal za to, že vydržanie zo strany žalobkyne nebolo preukázané a žalobkyňa nesplnila podmienky na toto vydržanie. Žalobkyňa odvodzuje svoje vlastnícke právo od dohody jej predkov, to znamená jej rodičov s bývalou Československou socialistickou republikou, vzhľadom na túto skutočnosť a na zmenu identifikácie parciel nebola zo strany žalobkyne preukázaná skutočnosť, že zakreslené hranice alebo zakreslený právny stav v geometrickom pláne z roku 1985 by bol nejako odlišný od súčasných hraníc, v akých sa nachádza terajší dom a ostatné nehnuteľnosti, pretože vlastnícke právo k pozemku alebo k rodinnému domu je rovnako zakreslené aj v starom pláne aj v novom pláne aj v porovnaní s geometrickým plánom, ktorý predložila žalobkyňa sú tieto hranice rodinného domu a parciel identické, žalobkyňa síce predložila geometrický plán z 23.01.2023, na základe ktorého malo dôjsť k posunu hranice o 6 m, avšak toto vylúčil, pretože hranice, ktoré sú zakreslené v tomto pláne aj v tom pláne z roku 1985 sú identické, a teda mal za to, že nárok žalobkyne preukázaný nebol. Ďalej poukázal aj na procesnú vadu žalobného petitu v časti, ktorou sa žalobkyňa domáha, že hranica prebieha tak, ako prebieha aj s poukazom na predbežné právne posúdenie súdu na pojednávaní konanom dňa 25.09.2023. Mal za to, že takýto petit je nevykonateľný a v celom rozsahu sa stotožnil s právnym názorom súdu v tejto časti. S poukazom na tieto skutočnosti preto navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť a rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania.

21. V rámci dokazovania sa súd ďalej oboznámil aj s obsahom listín založených v spise, a to s geometrickým plánom H. F. F. č. 43659381-3/2023 zo dňa 23.01.2023, s dohodou uzatvorenou medzi Československým socialistickým štátom a rodičmi žalobkyne ohľadom odovzdania pozemku do osobného užívania, s výkazom plôch ku geometrickému (polohopisnému) plánu č. 915/143-5, s geometrickým plánom z roku 1965, s fotografiami, s výpismi z listov vlastníctva č. XXXX K. XXXX pre obec a katastrálne územie E., s prehlásením I. B. zo dňa 12.10.2022, s čestným prehlásením K. M. zo dňa 22.11.2023, s geometrickým pánom na zameranie domu a oddelenie kultúry zo dňa 08.12.1985, s vyjadrením I. B. k svojmu prehláseniu zo dňa 08.02.2024, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

22. Podanou žalobou, ktorej oprava bola vykonaná právnym zástupcom žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 25.09.2023 domáhala, že časť pozemku o celkovej výmere 58 m2, ktorý podľa súčasného právneho stavu zapísaného v katastri nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom Ružomberok - katastrálny odbor, a to na liste vlastníctva číslo XXXX, nachádza sa v katastrálnom území E. a tvorí

súčasť pozemku s parcelným číslom KN-C 14814/51 o celkovej súčasnej výmere 1118 m2 a pozemku, patrí do vlastníctva žalobkyne a to titulom vydržania a táto časť pozemku je definovaná a zakreslená podľa geometrického plánu č. 43659381 - 3/2023, vyhotoveným dňa 23. 1. 2023, H. F. F., autorizovanou geodetkou a kartografkou ako parcely KN-C 14814/53, , katastrálne územie E., pričom zatiaľ parcely KN-C 14814/53, KN - C 14814/54 nie sú zapísané v katastri nehnuteľností. ďalej sa domáhala určenia, že za skutočnú hranicu užívania pozemku s parcelným číslom KN-C 9198, katastrálne územie E., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Ružomberok - katastrálny odbor s ohľadom na susedný pozemok s parcelným číslom KN - C 14814/51 zapísaného v katastri nehnuteľnosti, a to na liste vlastníctva číslo XXXX, nachádza sa v katastrálnom území E., je zapísané v katastri nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom Ružomberok, je hranica definovaná a zakreslená podľa geometrického plánu č. 43659381 - 3/2023, vyhotoveným dňa 23. 1. 2023, H. F. F., autorizovanou geodetkou a kartografkou ako parcely KN -C 14814/53, KN - C 14814/54, katastrálne územie E. ako parcely KN -C 14814/53, KN - C 14814/54 vrátane, pričom zatiaľ parcely KN -C 14814/53, KN - C 14814/54 nie sú toho času zapísané v katastri nehnuteľností. Žalobu po skutkovej stránke odôvodnila tým, že v roku 1964 bol na pozemku so súčasným parcelným číslom C- KN 9198 o výmere 380m2 postavený rodinný dom, pričom vedľa domu na spornom pozemku, resp. spornej časti pozemku otec žalobkyne parkovával traktor a bola tam postavená šopa. V rokoch 2009 až 2010 starú šopu zbúrali a postavili k domu pristavaný prístrešok, resp. altánok a aj z dôvodu zosuvu pôdy sa vystavala stena slúžiaca ako oporný múr. Tento pozemok, resp. časť pozemku aj so zarátaním držby jej univerzálnych právnych predchodcov užívala nerušene a v dobrej viere v presvedčení, že je skutočnou vlastníčkou skoro 50 rokov, t. j. od roku 1972 až do roku 2022. Jej rodičia nadobudli pozemok od Československej socialistickej republiky a tento mal výmeru 775 m2, pričom nástupníckymi parcelami sú parcela č. C-KN 9198 o výmere 380 m2 a parcela č. KN-C 9199 o výmere 329 m2, teda spolu o výmere 709 m2, t. j. oproti pôvodnému stavu 775 m2 je súčasná výmera menšia o 66 m2, ktorá skutočnosť svedčí o dobromyseľnosti žalobkyne ako vlastníka sporného pozemku, resp. jeho časti. Nerušené užívanie pozemku bolo narušené až 03.06.2022 tým, že ju geodetka H. F. F., ktorá bola v teréne zameriavať susediaci pozemok informovala, že pozemok žalovaného podľa súčasných metód zamerania zasahuje výmerou pod pozemok vo vlastníctve žalobkyne, resp. pod altánok. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a súdnu prax zastáva žalobkyňa názor, že je vlastníčkou spornej časti pozemku, a to najmä z toho titulu dlhodobej držby, ktorá so zarátaním držby jej právnych predchodcov trvala skoro 50 rokov, pričom počas tejto doby sa jednalo o držbu pokojnú a vzhľadom na všetky okolnosti aj držbu dobromyseľnú, kde sa pozemok v celosti podľa pôvodnej výmery minimálne od doby kúpy z jej strany užíval ako pozemok vlastný.

23. Podľa , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

24. Podľa , do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

25. Podľa , pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

26. Podľa , určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

27. Na základe vykonaného dokazovania, po výsluchu sporových strán a po oboznámení sa s listinnými dôkazmi mal súd za preukázané, že žaloba žalobkyne je v celom rozsahu nedôvodná. Žalobkyňa sa domáhala určenia, že je vlastníčkou časti pozemku o výmere 58 m2, ktorý podľa súčasného právneho stavu zapísaného v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX nachádzajúcom sa v katastrálnom území E. a tvorí súčasť pozemku s parcelným číslom KN-C 14814/51 o celkovej výmere 1.118 m2 titulom vydržania, pričom táto časť pozemku je definovaná a zakreslená podľa geometrického plánu č. 43659381-3-2023 vyhotoveným dňa 23.01.2023 H. F. F. ako parcely KN-C 14814/53, , katastrálne územie E., pričom zatiaľ parcely KN-C 14814/53, KN - C 14814/54 nie sú zapísané v katastri nehnuteľností a tiež sa domáhala určenia, že za skutočnú hranicu užívania pozemku s parcelným číslom KN-C 9198, katastrálne územie E., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX v katastri nehnuteľností

vedenom Okresným úradom Ružomberok - katastrálny odbor s ohľadom na susedný pozemok s parcelným číslom KN - C 14814/51 zapísaného v katastri nehnuteľnosti a to na liste vlastníctva číslo XXXX, nachádza sa v katastrálnom území E., je zapísané v Katastri nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom Ružomberok, je hranica definovaná a zakreslená podľa geometrického plánu č. 43659381 - 3/2023, vyhotoveným dňa 23. 1. 2023, H. F. F., autorizovanou geodetkou a kartografkou ako parcely KN -C 14814/53, KN - C 14814/54, katastrálne územie E. ako parcely KN -C 14814/53, KN - C 14814/54 vrátane, pričom zatiaľ parcely KN -C 14814/53, KN - C 14814/54 nie sú toho času zapísané v katastri nehnuteľností.

28. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona pri splnení nasledovných zákonom požadovaných predpokladov: a) musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, môže byť ním každá vec v právnom zmysle, ktorá môže byť predmetom vlastníctva, teda aj ideálny spoluvlastnícky podiel, s výnimkou vecí, ktoré môžu byť predmetom vlastníctva štátu alebo určených právnických osôb, b) držba musí byť oprávnená, c) držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby. U hnuteľných vecí je vydržacia doba 3 ročná a u nehnuteľností 10 ročná. Do plynutia tejto doby sa započítava aj doba oprávnenej držby právneho predchodcu vydržiteľa. Ak dôjde k prerušeniu vydržacej doby v dôsledku toho, že držiteľ prestal byť dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, plynutie takto prerušenej vydržacej doby sa neobnovuje ani pri novom vzniku oprávnenej držby tej istej veci, v takom prípade začína plynúť nová vydržacia doba. Výsledkom splnenia všetkých zákonom požadovaných predpokladov vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva veci vydržiteľom, a to v okamihu uplynutia vydržacej doby. Nakoľko tento právny následok nastal priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu konštitutívne rozhodnutie štátneho orgánu. Z tohto dôvodu preto rozhodnutie súdu vydané na základe určovacej žaloby vydržiteľa o tom, že tento nadobudol vlastníckeho právo vydržaním má povahu deklaratórneho rozhodnutia. , , držbu a vydržanie až do novelizácie (), t. j. do 01.04.1983 neupravoval. Až uvedená novela v ustanoveniach , , novoupravila ochranu držby a vydržanie s možnosťou započítania času predchádzajúcej nepretržitej držby pred 01.04.1983 s tým, že tento čas sa neskončil skôr ako než 01.04.1984. Podľa tejto úpravy vlastníctvo veci, ktorá mohla byť v osobnom vlastníctve nadobudol občan, ktorý mal nepretržite v držbe hnuteľnosť 3 roky a nehnuteľnosť 10 rokov, s vecou nakladá ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný, že mu vec patrí. Podľa uvedenej úpravy nebolo možné nadobudnúť vec z majetku v socialistickom vlastníctve alebo vec, ku ktorej mala socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. V prípade pozemku bolo vydržanie upravené osobitne, vydržať bolo možné iba pozemok alebo jeho časť, ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania. Vlastníctvo k takémuto pozemku však nadobudol štát. Občan nadobudol zo zákona právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní.

29. Žalobkyňa v podanej žalobe tvrdila, že splnila všetky zákonné podmienky pre vydržanie. Uviedla, že jej rodičia nadobudli sporné pozemky na základe dohody s vtedajšou Československou socialistickou republikou v roku 1972, pričom v roku 1974 bol na predmetom pozemku postavený rodinný dom a tento pozemok užívali nepretržite, nerušene až do roku 2022 kedy sa dňa 03.06.2022 dozvedela od geodetky H. F. F., že susediaci pozemok žalovaného zasahuje do jej pozemku, resp. do pozemku, na ktorom je postavený altánok. Súd teda v danom spore skúmal, či žalobkyňa splnila kumulatívne podmienky uvedené v ustanovení , teda či získala vlastnícke právo k spornej časti pozemku vydržaním, pričom dospel k záveru, že žalobkyňa nesplnila všetky zákonné podmienky, ktoré sú potrebné na to, aby súd mohol konštatovať, že žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k spornej časti nehnuteľnosti vydržaním. V danom spore súd dospel k záveru, že časť pozemku je spôsobilý predmet vydržania, pričom ďalšou podmienkou je tá skutočnosť, že držba musí byť oprávnená a dobromyseľná. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky skutočnosti dobromyseľný, že mu vec a právo patrí, pričom posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať z jeho subjektívnych predstáv, nakoľko táto dobromyseľnosť musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t. j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Matka žalobkyne na pojednávaní ohľadom začiatku užívania sporného pozemku uviedla, že bývalý vedúci odboru výstavby bývalého Mestského národného výboru H. F. im povedal, aby sa starali aj o ten pozemok za domom, aby ho zveľaďovali, čiže ho kosili, brali odtiaľ seno. Táto skutočnosť svedčí

o tom, že právna predchodkyňa žalobkyne bola oprávnená pozemok užívať, brať z neho úžitky, pričom sa nemohla domnievať, že tento pozemok je jej vlastníctvom s ohľadom na spôsob, akým ho začali užívať, v tomto smere tu absentuje titul nadobudnutia, nemožno hovoriť ani o domnelom titule. V tomto smere súd tiež poukazuje na žalovaným predložený geometrický plán Geodézie, národný podnik Žilina, ktorý bol zameraný dňa 08.12.1985, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa, resp. právni predchodcovia museli mať vedomosť o hraniciach pozemku, a teda nemohli byť dobromyseľní a oprávnení v držbe, keď tvrdili, že tieto nehnuteľnosti nepretržite užívali 50 rokov. Tento geometrický plán túto skutočnosť vyvracia, t. j. vyvracia dobromyseľnosť žalobkyne a jej právnych predchodcov o tom, že užívali danú časť pozemku ako pozemok vlastný. Samotná žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní priznala, že to bola jej chyba, že si túto skutočnosť neuvedomili. Súd ďalej poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 12.08.2021.

30. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalobkyňa, resp. právni predchodcovia nedodržali náležitú opatrnosť pri zistení hraníc vlastného pozemku, resp. pozemkov, takže z uvedeného dôvodu nemôže byť ani ich držba dobromyseľná a nemôže z nej plynúť právo na vydržanie pozemku. V tomto smere neobstojí ani svedecká výpoveď manžela žalobkyne a ani čestné prehlásenie K. M. zo dňa 22..11.2023 (na čl. 79). S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd túto časť žaloby ako nedôvodnú zamietol.

31. Ďalšou časťou žaloby sa žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhala, aby súd určil, čo sa považuje za skutočnú hranicu užívaného pozemku s parcelným číslom KN-C 9198 vzhľadom na susedný pozemok s parcelným číslom KN-C 14814/51. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. V danom spore súd zistil, že na takomto určení nie je naliehavý právny záujem, nakoľko takýto petit žaloby by neodstránil stav právnej neistoty, ktorá existuje medzi žalobkyňou a žalovaným, takýto petit je nadbytočný, a to aj s poukazom na prvú časť petitu žaloby. S poukazom na uvedené skutočnosti súd aj túto časť žaloby ako nedôvodnú zamietol.

32. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie tak, že žalovanému, ktorý mal v spore plný úspech, nakoľko žaloba žalobkyne bola v celom rozsahu zamietnutá, priznal, voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v 3 vyhotoveniach.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (, ) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , , odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov; ak ide o rozhodnutie vo veciach maloletých detí - rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia.