Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27CoP-40-2020.pdf
PDF · 108.64 KB
Case nature
Area
Subarea
27CoP/40/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloletého L., bytom u matky, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny U., dieťa matky J., zastúpenej T. a otca D., zast. T., o návrhu matky na zvýšenie výživného na mal. voči starým rodičom a to: L. obaja bytom G. zastúpení J., o odvolaní starých rodičov maloletého dieťaťa voči rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 28. mája 2020, č.k. 6P/7/2020-52, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou zaviazal starých rodičov k povinnosti nahradiť matke trovy konania, p o t v r d z u j e .
Matke náhradu trov odvolacieho konania voči starým rodičom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal vo výroku svojho rozhodnutia identifikovaných starých rodičov maloletého dieťaťa k povinnosti prispievať na výživu maloletého dieťaťa každého zvýšeným výživným vo výške 100,- eur mesačne od 06.02.2020 k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa, súčasne vyčíslil zameškané výživné s uložením povinnosti jeho zaplatenia zo strany každého zo starých rodičov a o trovách konania rozhodol tak, že starým rodičom uložil povinnosť nahradiť matke trovy konania vo výške 369,24 eur k rukám právneho zástupcu T.. D. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že súčasne vyslovil, že sa tým mení rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 20.04.2016 pod č.k. 7P/22/2016-10 v časti o výživnom na maloletého L..
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že matka sa svojím návrhom voči starým rodičom maloletého domáhala zvýšenia výživného na mal. L. zo sumy 50,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne u každého z nich. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 7P/22/2016 -10 zo dňa 20.4.2016 súd schválil medzi rodičmi a starými rodičmi dohodu, na základe ktorej bol mal. L. zverený do osobnej starostlivosti matky a každý zo starých rodičov sa zaviazal k povinnosti prispievať na výživu mal. sumou po 50,- eur mesačne od 5.1.2016, v ktorom čase rozhodovania súdu bola na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok 200,- eur a rodinné prídavky 20,- eur. V súčasnosti, keďže maloletý už dovŕšil X roky, rodičovský príspevok nepoberá, poberá len prídavok na dieťa vo výške 24,- eur a starí rodičia poukazujú výživné na mal. vo výške 130,- eur mesačne, je študentkou X. ročníka denného štúdia na vysokej škole R., ktoré štúdium financuje z finančných prostriedkov zdedených po svojom otcovi vo výške 4.000,- eur. Poberá sirotský dôchodok vo výške 130,- eur. Stará matka pracuje ako chyžná v M., pričom má ešte vyživovaciu povinnosť k bratovi matky, ktorý je žiakom strednej školy. Platí si poistku vo výške 16,98 eur mesačne. Nevyhnutné výdavky na dieťa predstavujú náklady na škôlku 30,- eur mesačne, stravu v škôlke 20,- eur mesačne, ZRŠ 17,- eur polročne, lieky 20,- eur mesačne, oblečenie 30,- eur mesačne, stravu 50,- eur mesačne, hygienické potreby + kozmetiku 40,- eur mesačne, príspevok na bývanie 50,- eur mesačne, poistku pre mal. 18,98 eur mesačne). Mal. L. má brušné problémy, musí absolvovať 1 x ročne návštevu u gastroenterológa v Q. Q., cestovné predstavuje 20,- eur, s tým, že mu musí kupovať vlákninu, pričom jedno balenie stojí 20,- eur a vydrží cca jeden mesiac. Vzhľadom na to, že otec si nemôže plniť svoju vyživovaciu povinnosť, keďže je študent, bez príjmu, žiadala, aby súd v zmysle § 69 ods.1 a § 78 ods.1 Zákona o rodine jej návrhu vyhovel. Starí rodičia s návrhom matky súhlasili len čiastočne, resp. súhlasili so zvýšením výživného na celkovú sumu 170,- eur. Namietali prezentovanú skutočnosť, že by sa potreby maloletého zvýšili o 100 %. Pokiaľ by aj sa starí rodičia z matkinej strany podieľali na takej istej časti na nákladoch na mal., tak zvýšenie výživného tak ako navrhujú oni, zodpovedá potrebám dieťaťa, ako aj možnostiam a schopnostiam starých rodičov. Poukázali na existujúcu vyživovaciu povinnosť, ktorú majú k synovi - otcovi mal. L., ktorý študuje na vysokej škole. Mali za to, že matka by si mala nájsť takú vysokú školu, ktorú by mohla študovať popri zamestnaní, po prípade školu, kde nemá zvýšené výdavky so školným. Mali za to, že si zvýšeným výživným mieni kompenzovať svoje náklady. Otec mal. uviedol, že s maloletým sa nestretáva a nemá o neho záujem. Je študentom X. ročníka vysokej školy na A., bez akéhokoľvek príjmu. V súvislosti so štúdiom má výdavky na stravné, študijné náklady a pod. Kolízny opatrovník žiadal návrhu matky vyhovieť v celom rozsahu. Poukázal na skutočnosť, že výživné nebolo zvyšované od roku 2016, maloletý je vekovo starší, vyspelejší, navštevuje materskú školu, čím nepochybne došlo k nárastu nákladov na jeho výživu. Matka sa nachádza v neľahkej životnej situácii, napriek tomu sa snaží uspokojiť všetky potreby maloletého, oproti otcovi, ktorý absolútne nejaví záujem o dieťa. Vykonal tiež šetrenie v domácnosti matky, ktorá býva s maloletým v X- izbovom byte spolu so svojou matkou - starou matkou maloletého, kde tiež žije aj sestra matky s dcérou a jej brat. Otec maloletého sa pri pohovore vyjadril, že nemá záujem o maloletého a neplánuje sa s ním ani kontaktovať.
3. Za aplikácie ust. § 62 ods. 1 - 5, § 78 ods. 1, § 68, § 69 ods. 1, 2, § 70, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine, po zhodnotení všetkých skutočností a dôkazov súd dospel jednoznačne k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný. Od poslednej úpravy výživného na maloletého L. došlo k podstatnej zmene pomerov tak na strane maloletého L., matky, ako aj na strane starých rodičov. Príjmové pomery na strane matky sa oproti poslednej úprave zhoršili, keďže jej skončila rodičovská dovolenka a tým aj poberanie rodičovského príspevku, pričom študuje na vysokej škole. Jej jediným príjmom je sirotský dôchodok vo výške 130,- eur mesačne, čo znamená zníženie jej príjmu o 70,- eur. Taktiež vzrástli výdavky na strane maloletého L., ktorý je o 4 roky starší, vyspelejší, nastúpil do materskej školy, s čím sú nepochybne spojené zvýšené výdavky na poplatky a stravné. Tiež pribudli na jeho starostlivosť zvýšené výdavky súvisiace s jeho zdravotným stavom, návštevami gastroenterológa a na nákup špeciálnej výživy (vlákniny). Na strane oboch starých rodičov sa naopak zlepšila príjmová situácia, keď sa príjem starej matky zvýšil v priemere cca o 280,- eur mesačne a príjem starého otca sa zvýšil v priemere cca o 300,- eur. Starej matke tak z príjmu 1076,63 eur, po odčítaní výdavkov súvisiacich s bývaním a nákladmi na elektrinu (174,- eur), na ostatné výdavky zostáva suma 902,63 eur. Súd na jej strane vzal do úvahy vyživovaciu povinnosť, ktorú má voči synovi (otcovi mal.), ktorý je študentom vysokej školy. Z uvedeného príjmu je teda stará matka schopná si plniť vyživovaciu povinnosť k mal. L. vo výške 100,-eur mesačne. Starému otcovi pri príjme 807,18 eur a odrátaní výdavkov súvisiacich s bývaním a nákladov na energie (180,- eur) zostáva na ostatné výdavky suma 627,18 eur, z ktorej sumy je nepochybne schopný platiť na mal. zvýšené výživné vo výške 100,- eur. Na jeho strane tiež súd vzal do úvahy vyživovaciu povinnosť k synovi (otcovi mal.). Súd napriek tomu, že mu zostáva z príjmu nižšia suma než starej matke, určil starému otcovi rovnakú výšku vyživovacej povinnosti k mal., nakoľko zohľadnil skutočnosť, že starý otec vynakladá výdavky na bývanie, ktoré nie je nutné vynakladať, keď sám býva v štvorizbovom byte, čo súd považuje za nadbytočné a neodôvodnené výdavky, najmä za situácie, keď stará matka žije v dvojizbovom byte so synom a matka s maloletým v trojizbovom byte s ďalšími 4 osobami. Situácia na strane matky a maloletého je skutočne ťaživá. Matka napriek tomu, že zostala osamelou matkou, polosirotou, bez príjmu, študuje, snaží sa zabezpečiť dieťaťu čo najlepšiu starostlivosť, a to aj za pomoci svojej matky, ktorá si svoju vyživovaciu povinnosť tak voči matke ako aj voči maloletému riadne plní, poskytuje im bývanie (bez nároku na náhradu nákladov s tým spojených), pričom im finančne vypomáha a to aj napriek tomu, že zaiste nemá ľahkú životnú situáciu - je vdova, pracuje ako chyžná (teda nie je u nej predpoklad nadštandardného príjmu, práve naopak), okrem matky mal. má ešte vyživovaciu povinnosť k študujúcemu synovi, stiesnené bytové podmienky, keď okrem nej, matky a mal. L., v byte býva aj syn a ďalšia dcéra s dieťaťom. Naproti tomu, otec maloletého si neplní ani jednu z rodičovských povinností, o mal. sa nezaujíma, nekontaktuje ho, pričom prezentoval tak pred súdom ako aj kolíznym opatrovníkom absolútny nezáujem o maloletého aj do budúcna. Za tejto situácie, aj vzhľadom na postoj starých rodičov zo strany otca (najmä starého otca), ktorí odmietajú prispievať matke zvýšeným výživným zodpovedajúcim potrebám maloletého, skutočne neostávalo matke iné, len domáhať sa zvýšenia súdnou cestou. Pokiaľ starí rodičia namietali, že matka si mala zvoliť takú vysokú školu, aby mohla popri štúdiu aj pracovať, s týmto názorom sa súd nestotožnil. Súd ocenil snahu matky popri osobnej starostlivosti o maloletého študovať a tak si zabezpečiť do budúcna lepšie pracovné zaradenie a životnú úroveň aj pre maloletého. Nie je zrejmé, ako si starí rodičia, za situácie v akej sa matka nachádza, predstavujú zvládnuť z jej strany starostlivosť o malé dieťa, štúdium a pracovný úväzok. Naopak, otec maloletého, by sa mal začať správať ako zodpovedný rodič a keďže sa osobne (a ani inak) nestará o maloletého, žije u matky, práve u neho vzniká priestor pre štúdium popri zamestnaní. Z uvedených dôvodov súd návrhu matky vyhovel a výživné na mal. zvýšil každému zo starých rodičov zo sumy 50,- eur na sumu 100,- eur mesačne. Takto určené výživné zodpovedá na jednej strane zárobkovým schopnostiam, možnostiam starých rodičov a na druhej strane odôvodneným potrebám mal. dieťaťa. Súd zvýšil vyživovaciu povinnosť na mal. dieťa od podania návrhu dňa 6.2.2020, pretože podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine v danom prípade nenašiel dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal priznať výživné spätne pred podaním návrhu, ktoré skutočnosti ani neboli zo strany matky tvrdené. Zameškané výživné starej matky predstavuje výživné za obdobie od 6.2.2020 (deň podania návrhu) do 30.6.2020 (rozsudok bol vyhlásený dňa 28.5., pričom do 15. mája malo byť zaplatené výživné za mesiac jún) vo výške 96,55 eur /čo predstavuje zameškané výživné za 24 dní mesiaca február, marec, apríl, máj, jún 2020, ktoré malo byť zaplatené vo výške 482,80 eur po odčítaní zaplateného výživného vo výške 386,24 eur, keďže stará matka prispievala mesačne sumou 80,- eur). Zameškané výživné starého otca predstavuje výživné za obdobie od 6.2.2020 (deň podania návrhu) do 30.6.2020 (rozsudok bol vyhlásený dňa 28.5., pričom do 15. mája malo byť zaplatené výživné za mesiac jún) vo výške 241,38 eur /čo predstavuje zameškané výživné za 24 dní mesiaca február, marec, apríl, máj, jún 2020, ktoré malo byť zaplatené vo výške 482,80 eur po odčítaní zaplateného výživného vo výške 241,42 eur). O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 55 CMP v spojení s § 58 CMP. V mimosporových konaniach v zásade platí, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V danom prípade však súd považoval vzhľadom na vyššie popísané okolnosti prípadu (ťaživá situácia matky, ktorá bola nútená obrátiť sa s návrhom na súd a jej plný úspech v konaní) za spravodlivé, aby bola matke priznaná plná náhrada trov konania, ktorú jej súd priznal v celkovej výške 369,24 eur v zmysle §11 ods.1 písm. a), § 13a, § 16 ods.3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to za 4 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na začatie konania dňa 3.2.2020, vyjadrenie zo dňa 29.4.2020, účasť na pojednávaní dňa 28.5.2020 ) á 81,69 eur/ úkon, 4 x náhrada hotových výdavkov á 10,62 eur.
4. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou rozhodol o povinnosti starých rodičov nahradiť trovy konania matke maloletého dieťaťa, v zákonom stanovenej lehote napadli odvolaním starí rodičia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, navrhujúc odvolaciemu súdu zmenu rozsudku v tejto odvolaním dotknutej časti tak, že žiaden z účastníkov nebude mať nárok na náhradu trov konania vzniknutých tak pred súdom prvej inštancie, ako ani pred odvolacím súdom. Tvrdili, že podľa ich názoru v danom prípade malo byť rozhodnuté o trovách konania za aplikácie ust. § 55 v spojitosti s § 58 CMP, vychádzajúc z ktorého platí, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Neobstojí odôvodnenie súdu prvej inštancie, že matka je v ťaživej situácii a bola nútená sa obrátiť s návrhom na súd. To, že táto študuje na vysokej škole formou denného štúdia žiadnym spôsobom nepreukázala, resp. predložila len potvrdenie o návšteve školy, súd však nezisťoval, či je v jej možnostiach popri štúdiu aj pracovať, keďže šiesty semester bakalárskeho štúdia je značne redukovaný a dáva študentom možnosť sa zamestnať. Pokiaľ matka nemá finančné prostriedky, nič jej nebránilo vysokoškolské štúdium prerušiť, alebo prestúpiť na externú formu štúdia, aby si mohla zabezpečiť príjem. Žiť z príjmu jej matky nepovažujú za zodpovedné správanie, keď stanovená vyživovacia povinnosť spolu s rodinnými prídavkami pokrýva všetky potreby maloletého dieťaťa. Nie je pravdou, že by matka mala 100%- ný úspech vo veci, nakoľko stará matka dobrovoľne zvýšila z vlastnej iniciatívy výživné o 30,- eur. Napadnuté rozhodnutie považujú za nezákonné, voči ním nespravodlivé, keďže aj im v spojitosti s právnym zastúpením vznikli v konaní trovy. Starí rodičia dobrovoľne súhlasili so zvýšením výživného, každý na 85,- eur.
5. Matka maloletého dieťaťa ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyužila svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu. Pokiaľ bolo odvolaciemu súdu následne po jeho rozhodnutí doručené písomné vyjadrenie matky k podanému odvolaniu, na toto už odvolací súd pri odôvodnení rozhodnutia nemohol prihliadať.
6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 CSP) a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti bez toho, aby bol viazaný rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP), prihliadnuc i na prípadné vady konania (§ 67 CMP) a po jeho preskúmaní bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) dospel k záveru, že toto je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP v napadnutej časti - vo výroku, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania potvrdiť, pričom podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v tejto jeho časti. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zostávajúcich častiach (vo výrokoch o zvýšení výživného a zameškanom výživnom) nepreskúmaval, keďže v tejto časti rozhodnutie suspenzívnym účinkom odvolania dotknuté nebolo.
7. Odvolací súd sa súčasne identifikuje so skutkovými a právnymi závermi, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie v dotknutej časti sa vzťahujúce. Z napadnutého rozsudku je zrejmé, že právne závery o dôvodnosti rozhodnutia o povinnosti starých rodičov nahradiť trovy konania matke, založil súd prvej inštancie na konkrétnych ustanoveniach právneho predpisu a skutkovo dovodil z konkrétnych zistení.
8. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí súdu prvej inštancie a s prihliadnutím na obsah odvolania, uvádza odvolací súd nasledovné skutočnosti:
9. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
11. V mimosporových konaniach upravených CMP platí generálna klauzula formulovaná v ust. § 52 CMP vychádzajúca zo zásady, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, čo znamená, že každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. CMP obsahuje z tejto zásady aj výnimku a to (okrem § 53 CMP) tiež v § 55, umožňujúcu náhradu trov konania priznať, ak je to spravodlivé s ohľadom na okolnosti prípadu, pričom zákon nekonkretizuje, komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov konania priznať. Zákonodarca konštatoval, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní, zároveň je však potrebné zdôrazniť, že pre aplikáciu ustanovenia § 55 CMP nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní. Pri hodnotení kritérií pre takéto rozhodnutie je významný nielen sociálny aspekt (teda osobné a majetkové pomery účastníkov), ale tiež sú významnými okolnosti posudzovanej veci.
12. S poukazom na vyššie uvedené teoretické východiská, súd prvej inštancie správne vo svetle nich o nároku na náhradu trov konania za aplikácie § 55 CMP rozhodol tak, že starým rodičom uložil povinnosť nahradiť trovy konania matke, keďže v dôvodoch ním uvedených na aplikáciu tejto výnimky, možno opodstatnene vzhliadnuť spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi účastníkmi, teda dôvodnosť uplatnenia moderačného práva súdu, ako výnimky zo zásady, ktorou je štandardne pokiaľ ide o náhradu trov konania v mimosporových veciach konanie ovládané.
13. Súd prvej inštancie správne zohľadnil tak sociálny aspekt na strane účastníkov, ako aj špecifické okolnosti posudzovanej veci. Nemožno pochybovať o tom, že vychádzajúc z vykonaného dokazovania je situácia na strane matky vo všetkých smeroch skutočne mimoriadne ťaživá. Napriek tomu, že táto je osamelou matkou a polosirotou, nemá žiaden príjem, keďže stále študuje, pričom sa snaží dieťaťu zabezpečiť čo najlepšiu starostlivosť, otec maloletého dieťaťa si nielenže neplní ani jednu zo svojich rodičovských povinností, ale jeho správanie vo svetle elementárnych morálnych a etických princípov je neudržateľné, keď tento sa o dieťa nielenže nezaujíma, nekontaktuje ho, ale ako priamo verbalizoval tak pred súdom prvej inštancie, ako aj pred kolíznym opatrovníkom, má absolútny nezáujem o maloleté dieťa aj do budúcnosti. Vezmúc do úvahy, že je to teda matka, nie otec, ani starí rodičia dieťaťa zo strany otca, ktorá za mimoriadneho úsilia vyvolaného jej nesmierne zložitou situáciou sa o dieťa stará a vo všetkých sférach jej života (finančnej, majetkovej, partnerskej, spoločenskej) je na rozdiel od otca v každom dni svojho života starostlivosťou o maloleté dieťa výrazne obmedzovaná. Naproti tomu otec si ďalej žije svoj život nezaťažený denno-dennou starostlivosťou o dieťa, starosťou o to, z akých finančných prostriedkov dieťaťu zabezpečí elementárne každodenné potreby, nie je tiež žiadnou oporou ani matke dieťaťa napriek tomu, že nepochybne na splodení dieťaťa participoval. Napriek tomu, že všetkým zúčastneným, vrátane starých rodičov zo strany otca, je zrejmé, že matka z doposiaľ určenej vyživovacej povinnosti za absolútne nezodpovedného postoja samotného otca maloletého dieťaťa mohla starostlivosť o dieťa a svoje elementárne potreby, hradenie ktorých je práve existenciou dieťaťa výrazne obmedzené, zabezpečiť len za pomoci svojej matky, ktorá je vdova, žije v stiesnených bytových podmienkach, naviac má ďalšiu vyživovaciu povinnosť a teda je denno-denne konfrontovaná so všetkými nákladmi a potrebami nielen svojej dcéry, ale aj jej dieťaťa, o čom na strane starých rodičov z otcovej strany rozhodne hovoriť nemožno, títo neudržateľne spochybňujú jej participáciu na plnení si výživného tak voči matke dieťaťa, ako aj samotnému dieťaťu. Napriek vedomosti odvolateľov o tejto situácii, o existencii ktorej nemá odvolací súd pochybnosť, pri elementárnej znalosti vývoja cien a s tým spojených nákladov na zabezpečenie tých najzákladnejších potrieb maloletého dieťaťa, neboli starí rodičia zo strany otca ochotní pri flagrantnej nezodpovednosti ich syna k svojmu narodenému dieťaťu, vyriešiť otázku svojej adekvátnej participácie na vyživovacej povinnosti k mal. dieťaťu mimosúdne a matka z dôvodu zabezpečenia nevyhnutných potrieb dieťaťa, to bola nútená riešiť súdnou cestou. Tvrdenie odvolateľov, že za týchto okolností je povinnosť starých rodičov nahradiť matke vzniknuté trovy nespravodlivým rozhodnutím, je práve vo svetle spravodlivosti na ktorú sa odvolávajú, absolútne neudržateľným.
14. Pokiaľ ide v konkrétnostiach o jednotlivé odvolacie námietky produkované starými rodičmi v tomto smere, tak ani jedna z nich nie je spôsobilou k odlišnému, v prospech nich vyznievajúcemu rozhodnutiu. Predovšetkým pokiaľ poukazujú na to, že matka nebola v konaní v plnom rozsahu úspešná, keď čiastočne stará matka zvýšila výživné dobrovoľne, pre aplikáciu moderačného práva na náhradu trov konania v mimosporových konaniach (§ 55 CMP) nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní, o ktorý v pravom slova zmysle v mimosporových konaniach ani hovoriť nemožno. Napriek tomu vo svetle zásad, ktorými je ovládané civilné sporové konanie, pokiaľ ide o náhradu trov konania, jednou z ktorých je tiež zásada úspechu vo veci, je potrebné si uvedomiť, že aj v sporových konaniach pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa v určitých typoch sporu v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu (príkladmo nárok na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, či ochrana osobnosti) rozlišuje medzi tým, čo je základné a čo je sprevádzajúce. Inak povedané, za plne úspešného účastníka v konaní v takomto type sporov (ktoré svojím charakterom pokiaľ ide o rozhodovanie o výške plnenia sú obdobné nároku na zvýšenie vyživovacej povinnosti), sa za plne úspešného účastníka považuje aj účastník, ktorému nebola priznaná v plnej miere výška nároku tak, ako ju uplatňoval (teda bol „čiastočne“ úspešný) a to práve vo svetle skutočnosti, že o výške plnenia v takýchto typoch sporu rozhoduje súd na základe svojej úvahy. Pokiaľ by teda tieto princípy boli aplikovateľné aj na mimosporové konania, už samotná skutočnosť, že súd prvej inštancie posúdil opodstatnenosť a naplnenie hmotnoprávnych predpokladov pre zvýšenie vyživovacej povinnosti, znamená (a to bez ohľadu na to, do akej miery bola táto vyživovacia povinnosť zvýšená v porovnaní medzi tým čo matka požadovala a akú výšku výživného by jej súd skutočne priznal), za plne úspešnú.
15. Vo svetle elementárnych morálnych a etických princípov nie je tiež udržateľná námietka odvolateľov, že matka by vzhľadom na okolnosti mala prestúpiť na externú formu štúdia, tak si zabezpečiť príjem, tiež, že súd nezisťoval, či je v jej možnostiach popri štúdiu pracovať, keď podľa nich šiesty semester bakalárskeho štúdia dáva študentom možnosť sa zamestnať, s ktorými námietkami sa prakticky vysporiadal už súd prvej inštancie argumentačne zodpovedajúcim spôsobom ako nedôvodnými a k čomu odvolací súd považuje naviac ešte uviesť, že takéto argumenty by bolo namieste zo strany starých rodičov produkovať voči ich vlastnému synovi. Tento totiž na rozdiel od matky, keďže nie je zaťažený osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa, by pri elementárnej zodpovednosti (a to tiež voči svojim vlastným rodičom) s cieľom zabezpečiť si príjem a tak základné odôvodnené potreby svojho vlastného dieťaťa mohol a tiež mal voliť externú formu štúdia, pretože inak prenáša vlastnú zodpovednosť na plecia svojich rodičov. Pokiaľ jeho rodičom nevadí tento postoj ich syna a tento dokonca podporujú tým, že mu umožňujú dennú formu štúdia, je absolútne neudržateľné, aby na ťarchu matky pripisovali, že táto nezabezpečuje výživu dieťaťa zodpovedne, keď naďalej študuje formou denného štúdia. Je potrebné si totiž uvedomiť, že vo svetle príslušných ustanovení Zákona o rodine je finančný podiel matky na zabezpečení výživy dieťaťa čiastočne a v odôvodnených prípadoch aj dôvodne plne kompenzovaný práve jej osobnou starostlivosťou, o ktorej v danom prípade nie je najmenšia pochybnosť. Naopak, ako správne ustálil tiež súd prvej inštancie, je potrebné nadštandardne oceniť prístup matky, ktorá napriek skutočne bezprecedentne nezodpovednému prístupu samotného otca maloletého dieťaťa prevzala na svoje plecia ťarchu zodpovednosti o výlučnú starostlivosť maloletého dieťaťa a s významnou pomocou svojej matky za mimoriadne tiesnivých životných okolností, túto aj zabezpečuje. Vyžadovať od matky, aby za týchto okolností študovala, starala sa o dieťa a ešte naviac pracovala, za stavu, že samotný otec dieťaťa sa správa, ako keby záväzky nemal, je bez akejkoľvek pochybnosti neudržateľným, diskvalifikujúcim súd z akéhokoľvek iného rozhodnutia o náhrade trov konania, ako prijal súd prvej inštancie. O tom, že matka študuje na vysokej škole formou denného štúdia jednoznačne svedčí potvrdenie o návšteve školy založené na č.l. 26 spisu. Pokiaľ z dôvodov, ktoré odvolatelia neidentifikovali a bez ktorých nie je možné sa tým opodstatnene zaoberať, mali či majú pochybnosť o tom, či matka študuje, bolo namieste tieto námietky vzniesť pred súdom prvej inštancie ťažiskovo pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti, ktorú by nepochybne odlišné zistenie bolo spôsobilé ovplyvniť. Avšak za situácie, že skutočnosť štúdia matky napriek existujúcemu potvrdeniu školy spochybňujú len v rovine rozhodovania o trovách konania, je zrejmé, že ide výsostne o námietku účelovú, nemajúcu oporu v existujúcom skutkovom stave. Skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie o náhrade trov konania, tak z hľadiska ich správnosti či opodstatnenosti nemožno nič vytknúť.
16. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v dotknutej časti - o náhrade trov konania, ako vecne správny potvrdil, za použitia ust. § 387 ods. 1 CSP. Odvolatelia neuviedli vo svojom odvolaní žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by už neboli predmetom posudzovania súdom prvej inštancie a ktoré by boli spôsobilé k odlišnému, v prospech odvolateľov spôsobilému rozhodnutiu.
17. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
18. Keďže odvolací súd nezistil vznik trov odvolacieho konania na strane matky (do doby rozhodnutia odvolacieho súdu nebolo doručené jej vyjadrenie k odvolaniu), o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok.
Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým, alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok) a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.