Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/43/2024

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, F., zastúpenej spoločnosťou Kanisová & Kanis Advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Ďumbierska 3F, Bratislava, IČO: 36 836 460, a otca A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. G. XX, H., zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Mgr. Gabriela Nováková, s.r.o., so sídlom Nemesszegská 6575/35, Dunajská Streda, IČO: 55 112 111, v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č.k. – 136 zo dňa 09.10.2023, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku II. p o t v r d z u j e .

II. V časti výroku III. sa napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e .

odôvodnenie:

1. V konaní o návrhu matky maloletého A. na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zmenil rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. -378 zo dňa 03.05.2021, v spojení s rozsudkom Okresného súdu Skalica č. k. -521 zo dňa 11.04.2022 a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. -446 zo dňa 07.12.2021 v časti úpravy styku otca s maloletým synom tak, že styk otca s maloletým dieťaťom dočasne zakáže, súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Súčasne výrokom II. ex offo nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne do právoplatného skončenia konania vedeného na Mestskom súde Bratislava II sp. zn. upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý utorok a štvrtok od 15:00 hod. do 17:00 hod. a každú sobotu od 09:00 hod. do 17:00 hod., výrokom III. pozastavil účinnosť rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. -378 zo dňa 03.05.2021 vo výroku I. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. -446 zo dňa 07.12.2021 a výrokom IV. žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Podľa odôvodnenia rozhodnutia matka návrhom podaným na Okresný súd Skalica namietala nevhodnosť výchovy maloletého zo strany otca, t.j. najmä neprimeranú a nevhodnú intimitu k synovi, sprevádzanú sexualizáciou a neprimeraným zasahovaním do súkromia maloletého. Matka poukazuje na správanie otca, kedy si opakovane vyžadoval nahotu maloletého, intímne sa s ním kontaktoval, často ho šteklil, bozkával, dotýkal sa ho v blízkosti intímnych zón, resp. frekventovane priamo na intímnych miestach, bozkával mu genitálie, alebo mu otec ukazoval svoj penis a pod. (toto bolo zachytené na fotografiách, ako aj videozáznamoch, ktoré sú založené v súdnom spise vedenom pod sp. zn. ako príloha k znaleckému posudku č. 8/2021). Matka navrhla pripojiť k tomuto konaniu súdny spis , pričom k samotnému návrhu priložila niektoré videá z predchádzajúceho styku

otca s maloletým, ktorý sa uskutočňoval v jej domácnosti a teda mala možnosť správanie otca v blízkosti syna zaznamenať. Matka taktiež priložila fotografiu, kedy otec po tom, ako maloletého vyzliekol, zobral si jeho tepláky a tieto voňal v rozkroku. Na neštandardné správanie otca matku v minulosti upozornili aj známi, ktorí chodili s rodičmi na kurz plávania pre deti, viackrát matke popisovali, že otec sa správa zvláštne, že syna neprimerane a nevhodne chytá na intímnych miestach na verejnosti pri bazéne a že ho bozkáva na genitálie. Z dôvodu nevhodného správania sa otca matka už v minulosti zadala Mgr. Lenke Lipanovej - znalkyni z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, psychológia sexuality, vypracovať znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný dňa 20.03.2021. V súvislosti s predmetným znaleckým posudkom matka poukázala na viaceré dôležité skutočnosti v ňom uvedené, ktoré predvídali súčasné správanie sa maloletého spôsobené neprimeraným prístupom zo strany otca, pričom citovala body 3, 4, 5 záveru znaleckého posudku. Súdy rozhodujúce v konaní, vedenom pod sp. zn. , predmetné závery znalkyne vo veľkom rozsahu prehliadali, kedy mali za to, že tieto ku dňu rozhodovania nezanechali na maloletom negatívne následky a otcovi bol upravený styk pomerne rozsiahlym spôsobom, ktorý mu umožnil naďalej na maloletého neprimerane vplývať. Matka nebola prítomná ďalších stykov otca s maloletým, avšak z jeho komunikácie je zrejmé, že daný prístup považoval a považuje za nezávadný. Matka poukázala na vyjadrenia znalkyne, ktorá síce potvrdila, že toho času správanie otca nezanechalo na maloletom následky, avšak zároveň doplnila, že tieto následky môžu byť dlhodobo latentné, pričom sa môžu objaviť až v budúcnosti. Znalkyňa jasne uviedla, že sa otcove správanie nepohybuje v štandardnej rovine, pričom toto môže zanechať na maloletom následky, a to či už v podobe nerozoznávania intímnych hraníc syna alebo iných závažnejších následkov. Súd upravil styk otca s maloletým spôsobom, ktorý neodrážal hrozbu reálneho rizika, ktoré sa môže prejaviť na vývine maloletého, ale tento vychádzal pri rozhodovaní z predpokladu, že k negatívnym následkom na vývine maloletého nedôjde. Matka ďalej poukázala na situáciu, ktorá nastala po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Skalica vo vyššie uvedenom konaní, ktorá podľa matky zakladá zmenu pomerov vyžadujúcu si aktuálnu úpravu zmeny styku otca s maloletým. Maloletý po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku nastúpil v septembri 2022 do Materskej školy I. XX, XXX XX F., ktorú navštevuje do dnešného dňa. V apríli roku 2023 kontaktovala oboch rodičov riaditeľka škôlky a požiadala ich o osobné stretnutie, aby ich informovala o aktuálnom probléme v správaní sa maloletého. Riaditeľka rodičov na osobnom stretnutí informovala najmä o skutočnosti, že u maloletého sa prejavuje sexuálne správanie vyhýbajúce sa normám správania ostatných detí a to primárne z dôvodu nadmerného onanovania maloletého v priestoroch škôlky aj v prítomnosti ostatných detí. Riaditeľka na žiadosť matky tejto poskytla čestné prehlásenie tak o komunikácii s rodičmi a ich reakciách, ako aj o samotných skutočnostiach, pre ktoré si rodičov na stretnutie zavolala. Ako dôkaz matka k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložila Čestné prehlásenie riaditeľky materskej školy zo dňa 02.06.2023, z ktorého vyplýva, že triedne učiteľky maloletého, ako aj samotná riaditeľka škôlky si všimli nadmerné onanovanie u maloletého, ktoré začalo naberať extrémne rozmery. Riaditeľka tiež poznamenala, že správanie maloletého sa vymyká normám, prejavila vážne obavy o ďalší vývin dieťaťa, pričom tiež poznamenala, že maloletý môže byť k onanovaniu podnecovaný alebo nabádaný. Riaditeľku šokovala reakcia otca, ktorý o správaní sa maloletého vie, ale považuje ho za normálne. Otec mal telefonicky kontaktovať súkromnú psychologičku, ktorá do žiadneho styku s maloletým neprišla a na základe danej komunikácie následne kontaktoval riaditeľku škôlky s odporúčaním, aby učiteľky v prípade „pokiaľ si to začne robiť „v triedičke“, povedali, aby si to išiel urobiť na „záchodík“. Reakciu otca označila riaditeľka škôlky za „zvrátenú“. Podľa ďalších informácií dostupných matke psychologička z CPPPaP pozorovala správanie sa maloletého v škôlke počas dňa 01.06.2023, kedy následne oboch rodičov kontaktovala a dohodla si s nimi stretnutie na 19.06.2023. Počas tejto komunikácie psychologička odporučila, aby rodičia zabezpečili maloletému terapiu u psychológa, nakoľko jeho masturbáciu vyhodnotila ako nadmernú a neporovnateľne za hranicou od ostatných detí vo veku maloletého. Psychologička okrem iného označila za možný dôvod správania sa maloletého sexuálnu stimuláciu rodičom. Matka následne v návrhu citovala o rodine, čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, ustanovenie zákona o rodine. Podľa jej právneho názoru v zmysle ustanovení jedným z nevyhnutných predpokladov, za ktorých môže súd nariadiť neodkladné opatrenie, je potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa na danej dočasnej úprave pomerov. Naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov predbežným opatrením v týchto konaniach ustupuje záujmu maloletého dieťaťa. A teda, ak je nariadenie predbežného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa, nemusí byť nevyhnutne súčasne splnená aj podmienka naliehavosti potreby dočasnej úpravy. V danej veci vyžadujú pomery účastníkov rýchlu dočasnú úpravu, ktorá je potrebná, nakoľko je v záujme

maloletého. Potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov v danom prípade okrem naliehavosti spočíva aj v ochrane záujmov maloletého, ktorý je v súčasnosti nepriaznivo ovplyvňovaný správaním otca v sexuálnej rovine. Problematika sexuálneho správania otca v prítomnosti maloletého bola predmetom posudzovania už v minulosti v konaní, vedenom na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. , kedy však bola vyhodnotená ako v tom čase nezasahujúca do zdravého vývinu maloletého. Ako však vyplýva zo znaleckého posudku č. 8/2021, vypracovaného znalkyňou Mgr. Lenkou Lipanovou, výchova zo strany otca bola už v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu erotizujúceho rozmeru a neštandardne presahovala bežný výchovný repertoár rodiča s potencionálnou hrozbou na vývin maloletého. Znalkyňa tiež uviedla, že ak bude otcove správanie vo vzťahu k maloletému ďalej pokračovať spôsobom, ktorý bol v konaní preukázaný, môže dieťa postupne posúvať hranice prežívania intimity a neskôr sa môže samo správať tak, že nebude vedieť tieto hranice vnímať u seba alebo iných. Napriek tomu bol otcovi upravený styk s maloletým pomerne rozsiahlym spôsobom, ktorý otcovi naďalej umožňoval výrazne sa podieľať na jeho výchove. Matka má za to, a to aj s ohľadom na reakcie otca na súčasnú vzniknutú situáciu, že otcove výchovné metódy možno naďalej označovať za nevhodné, ako aj jeho prístup k riešeniu aktuálnych problémov spojených so správaním sa maloletého. Otcovu výchovu možno považovať za nadmerne sexualizovanú, pričom dopad tejto výchovy sa toho času odráža už aj na nevhodnom správaní maloletého. Otcove správanie a jeho výchovné metódy sú nevhodné, pričom tieto začali toho času negatívne zasahovať aj do najlepšieho záujmu maloletého v podobe negatívneho vplyvu na jeho zdravý psychický vývin. Toho času sa de facto naplnili prognózy znalkyne Mgr. Lipanovej, vyslovené v znaleckom posudku č. 8/2021 a súčasné správanie maloletého už odráža negatívne vplyvy zo strany otca. Na základe uvedeného od posledného rozhodnutia súdu došlo podľa matky k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá plne odôvodňuje aktuálnu zmenu rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému. K návrhu matka pripojila tieto listinné dôkazy: informácia z MŠ I. zo dňa 02.06.2023, čestné prehlásenie A. H. zo dňa 07.05.2020, rodný list maloletého, rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. -446 zo dňa 07.12.2021, rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. -70 zo dňa 25.09.2018, rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. -378 zo dňa 03.05.2021, rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. -521 zo dňa 11.04.2022, znalecký posudok č. 8/2021 vyhotovený Mgr. Lenkou Lipanovou zo dňa 20.03.2021. Z listu riaditeľky Materskej školy I. XX, F. zo dňa 02.06.2023 vyplýva, že riaditeľka na žiadosť matky maloletého opísala situácie, ktoré vznikli v priestoroch materskej školy. Uviedla, že maloletý A. sa začlenil bez najmenších problémov. Triedne učiteľky, ako aj riaditeľka škôlky počas zastupovania v triede si všimli, že dieťa často onanuje, čo niektoré deti v jeho veku síce robia (spoznávanie svojho tela, detská sexualita), ale v jeho prípade to začalo naberať extrémne rozmery, preto mailom kontaktovala oboch zákonných zástupcov. Na stretnutí sa im snažila vysvetliť, že z jej pohľadu ako psychológa s 33-ročnou praxou prejavy ich syna nie sú v poriadku a mali by riešiť príčinu, či má dieťa psychické problémy, alebo je vystavené podnecovaniu, alebo nabádaniu k onanovaniu. Upozornila ich, že dieťa to môže prestať mať pod kontrolou, začne onanovať na úkor iných aktivít a v škole sa môže stať objektom šikany. Riaditeľku šokovala reakcia otca, ktorý o probléme vie, podľa neho je to normálne, veď aj dcéra kolegyne si to robila pod lavicou v škole. Otec uviedol, že keď je maloletý s ním, môže si to urobiť ráno a večer v izbičke. Riaditeľka navrhla spojiť sa s ich psychologičkou, aby prišla pozorovať maloletého v prirodzenom prostredí materskej školy. Otec maloletého na druhý deň telefonicky kontaktoval riaditeľku a oznámil, že si zaplatil telefonickú konzultáciu s pani psychologičkou, ktorá odporučila zamestnancom materskej školy, aby maloletého poslali urobiť si to na „záchodík“. Riaditeľka to rázne odmietla, správanie a reakciu otca považuje za zvrátenú. Z čestného prehlásenia o pravdivosti údajov p. A. H. zo dňa 07.05.2020 a pripojeného písomného vyjadrenia vyplýva, že menovaná pozná rodičov maloletého z plavárne, kde ich deti absolvujú kurz plávania pre deti. Počas kurzov si aj s manželom všimli, že medzi rodičmi A. nie je dobrý vzťah. Otec A. sa správal inak ako ostatní rodičia prítomní na kurze, takmer nikdy sa neprispôsobil pokynom inštruktorky, správanie otca jej prišlo majetnícke, Maťka stále objímal, stískal, bozkával. Menovanú doslova zarážalo, ako sa otec A. hrá s jeho genitáliami. Otec A. v šatni vyzliekal, dotýkal sa mu neprimerane penisu, brnkal do neho so slovami „to je ale krásny pipík, ten najkrajší na svete“. Otec A. bozkával na genitálie, vychvaľujúc syna, akého má krásneho pipíka. Podľa jej názoru to bolo neprimerané správanie otca, všimli si to aj iní. Upozornila matku, že sa jej to zdá byť divné. Z pripojeného spisu Okresného súdu Skalica sp. zn. mal súd preukázané, že rozsudkom č. k. -378 zo dňa 3.5.2021 Okresný súd Skalica upravil styk otca s maloletým A. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým počas prvých šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku každý párny týždeň v roku, v sobotu a nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v

roku v utorok a štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod., bez prítomnosti matky s tým, že matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom pripraviť a v určenom čase otcovi odovzdať v mieste bydliska, resp. prechodného bydliska maloletého dieťaťa a otec je povinný maloleté dieťa matke v určenom čase na rovnakom mieste vrátiť, po uplynutí šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku každý párny týždeň v roku od piatka od 15.00 hod. do pondelka do 8.00 hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od štvrtka od 15.00 hod. do piatka do 8.00 hod., bez prítomnosti matky s tým, že otec je povinný maloleté dieťa prevziať v predškolskom zariadení, ktoré maloleté dieťa navštevuje a po skončení styku je povinný ho do predškolského zariadenia priviesť. V prípade, ak maloleté dieťa nebude navštevovať predškolské zariadenie, matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom pripraviť a v určenom čase otcovi odovzdať v mieste bydliska, resp. prechodného bydliska maloletého dieťaťa a otec je povinný maloleté dieťa matke v určenom čase na rovnakom mieste vrátiť, počas letných prázdnin po uplynutí šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku od 01.07. od 08.00 hod. do 07.07. do 18.00 hod. a od 01.08. od 08.00 hod. do 07.08. do 18.00 hod., počas vianočných a novoročných sviatkov po uplynutí šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku každý párny rok od 23.12. od 09.00 hod. do 25.12. do 18.00 hod. a každý nepárny rok od 30.12. od 09.00 hod. do 03.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18.00 hod., počas Veľkonočného pondelka v čase od 08.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom pripraviť a v určenom čase otcovi odovzdať v mieste bydliska, resp. prechodného bydliska maloletého dieťaťa a otec je povinný maloleté dieťa matke v určenom čase na rovnakom mieste vrátiť. Týmto rozsudkom súd zmenil Okresného súdu Skalica č. k. -70 zo dňa 25.09.2018 v časti úpravy styku otca s maloletým dieťaťom. Na odvolanie matky Krajský súd v Trnave č. k. -446 zo dňa 07.12.2021 zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým bol upravený styk otca s maloletým, čo do úpravy styku otca s maloletým počas veľkonočných sviatkov tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý nepárny rok počas Veľkonočného pondelka v čase od 08.00 hod. do 18.00 hod. a vo zvyšku výrok I. potvrdil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.01.2022.

3. Okresný súd Senica uznesením č. k. -74 zo dňa 22.06.2023 návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O odvolaní matky voči predmetnému uzneseniu rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením č. k. -92 zo dňa 27.07.2023 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s odôvodnením, že neboli splnené procesné podmienky, pretože maloletý, napriek absencii úplnej procesnej spôsobilosti, nebol riadne zastúpený, čím mu bolo znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tiež z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci pre nevykonanie dôkazov ( až c) ). Následne Okresný súd Senica postúpil vec z dôvodu miestnej nepríslušnosti na Mestský súd Bratislava II, nakoľko zistil, že maloletý má bydlisko v obvode mesta Bratislava. Spis bol Mestskému súdu Bratislava II doručený na dňa 04.09.2023 a tento následne rozhodol napadnutým uznesením.

4. Súd prvej inštancie sa po zvážení všetkých dostupných vykonaných dôkazov stotožnil s právnym posúdením veci Okresným súdom Senica a dospel k záveru o absencii takej zmeny pomerov v rodine, ktorá by odôvodňovala nevyhnutnú potrebu okamžitého zásahu súdu vo forme neodkladného opatrenia zakazujúceho styk otca s maloletým. Preto s prihliadnutím na správu zo šetrenia pomerov a z vyjadrenia maloletého, ktorý sa s otcom stretávať chce, návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný. Prvostupňový súd z preventívnych dôvodov a v záujme maloletého začal ex offo konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým dočasne, t.j. do doby právoplatného skončenia konania, vedeného na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. , upravil styk otca s maloletým dieťaťom tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý utorok a štvrtok od 15:00 hod. do 17:00 hod. a každú sobotu od 09:00 hod. do 17:00 hod. Konajúci súd považoval takúto úpravu styku za kompromisné riešenie medzi zákazom styku otca so synom, ktorý požadovala matka a názorom samotného maloletého, ktorý nechcel styk s otcom ukončiť. Podľa názoru okresného súdu takto nariadený styk má za účel dočasne zamedziť prespatiu maloletého u otca a s tým spojenému vykonávaniu rannej a večernej hygieny, pri ktorej by mohlo dôjsť k prípadnému nevhodnému či neprimeranému správaniu zo strany otca v intímnej sfére, pričom zároveň otec a syn nestratia kontakt.

5. Proti tomuto rozhodnutiu podal otec maloletého v zákonnej lehote odvolanie voči výrokom II. a III., viniac súd prvej inštancie, že tento vydal rozhodnutie založené na nesprávnom alebo neúplnom zistení

skutočného stavu veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolateľ poukazoval na viaceré nedostatky konajúceho súdu, keď po zmene príslušnosti súdu sa právna zástupkyňa otca dožadovala sprístupnenia spisu v ESS, avšak bez akejkoľvek odozvy súdu. Spis v ESS jej nebol sprístupnený ani po viacnásobných urgenciách, a k jeho sprístupneniu došlo až na výslovnú požiadavku smerovanú predsedkyni súdu. Po tejto intervencii bol spis v ESS sprístupnený hneď na ďalší deň. Dôvodom mala byť nekompletne podaná plná moc (bez konverzie). Uvedené tvrdenie sa ukázalo ako neopodstatnené, nakoľko konverzia plnej moci bola od počiatku v spise založená. Následne otec požiadal o nahliadnutie do spisu, pričom zistil, že jeho podanie týkajúce sa danej veci nie je zažurnalizované v spise. Z uvedeného dôvodu bol na predsedníčku súdu smerovaný ďalší dopyt, aby uvedené vyjadrenie sa do spisu vložilo, nakoľko je pre daný prípad veľmi dôležité. Z nariadeného neodkladného opatrenia bolo viac ako isté, že uvedené vyjadrenie sa do fyzicky vytlačeného súdneho spisu nevložilo (v ESS sa nachádza) a zákonná sudkyňa rozhodla bez toho, aby sa s ním oboznámila. Otec namietal najmä, že napriek tomu, že súd konštatoval nevykonanie znaleckého dokazovania, ktoré je v takomto citlivom prípade nevyhnutné pre kvalifikované a správne rozhodnutie, z preventívnych dôvodov kompromisne zúžil styk otca s maloletým. Takéto rozhodnutie však podľa názoru otca nie je v skutočnosti žiadnym kompromisom, ale bezdôvodným víťazstvom matky, ktorej sa postupne darí eliminovať kontakt otca s maloletým, a to aj napriek tomu, že súd v žiadnom bode nemá za preukázané, alebo minimálne dostatočne odôvodnené konanie otca, ktoré by bolo v priamej úmere s neprimeraným správaním maloletého. Odvolateľ poukazoval na to, že zo znaleckého posudku Mgr. Martina Balka zo dňa 24.7. 2020 vyplynulo, že matka neupodozrieva otca zo sexuálneho obťažovania resp. zneužívania maloletého. V samotnom posudku znalec uvádzal, že matka má pri prežívaní stresu a záťaže tendenciu k emocionálne labilnejším reakciám v rámci dimenzie neuroticizmu. Aj tomto smere je možné vyhodnotiť matkinu cielenú a periodickú snahu o zužovanie resp. zákaz styku otca s maloletým, kedy cyklicky v pravidelných intervaloch ponúka súdu aj tretím osobám argumenty, ktoré s gradujúcou tendenciou majú očierniť otca a urobiť z neho jediného zodpovedného za synove deviantné správanie. Podľa názoru otca je možné sa domnievať, že matka, keď je jej zrejmé, že maloletý sa cíti dobre aj u otca, takýmto spôsobom emotívne labilnejšie prejavuje svoj strach o prípadnú stratu dominantného a hlavného postavenia s určujúcim a rozhodujúcim vplyvom v živote jej syna. Neuvedomuje si, že takýmto spôsobom nielen sabotuje právo maloletého na oboch rodičov, ale najmä častým súdnym konaním, ktoré sa bezpochyby prejavuje aj vo vzájomnom vyhrocovaní vzťahu medzi rodičmi, vytvára stres u maloletého, ktorému sa pravidelne mení možnosť, čas a spôsob trávenia spoločných chvíľ s otcom. Kým otec na jednej strane aktívne rieši synov problém už od začiatku, nevyhýba sa mu, nepopiera ho a najmä, napriek domnienkam, nevyhodnocuje ako jeho príčinu automaticky matku a jej správanie, u matky ide o absolútny opak. Problém maloletého v zásade nerieši, alebo ho aspoň nerieši dostatočne, ale chápe ho ako šancu pre elimináciu otca z jeho života. Otec hneď v zárodku problému kontaktoval A. A. B. pôsobiaceho ako odborníka UPSVaR Skalica na odborné situácie, ktorý mu vysvetlil, že nie je riešením dieťaťu to zakazovať, ale ani na to upozorňovať, a dôležitým prvkom je odviesť maloletého pozornosť iným smerom, aby uprednostnil inú aktivitu pred masturbáciou. Otec poukazoval na to, že znalecké posudky ho charakterizujú ako stabilný a aktívny typ osobnosti (posudok Mgr. Balka) a zároveň ako osobnosť, u ktorej nebola zistená afinita k podnetom s obsahmi detských objektov a ani sa nepredpokladá vzhľadom k absencii odoziev na pedofilne orientované podnety, že by u otca mohlo dôjsť k vzrušeniu a následnému uspokojovaniu pohlavného pudu v tejto oblasti. Zo znaleckého posudku tiež vyplynulo, že osobnosť otca je bez nápadnejšej akcentácie v črtách, čo minimalizuje úvahy o pravdepodobnosti prítomnosti poruchy osobnosti, ako rizikového faktora pre nepedofilne motivované sexuálne neadaptívne správanie. Otec uvádzal, že z nahrávky, ktorú predkladá súdu, je zrejmé, že sa snaží so synom si substituovať normálny rodičovský vzťah, ktorý v bežnej štandardnej kompletnej rodine zahŕňa to, že obaja rodičia, často mimovoľne, automaticky a úplne bežne objímu svoje dieťa, pobozkajú ho na čelo či vlasy, úplne rovnako prirodzene a automaticky, ako mu podávajú ruku pri prvých krokoch. Takáto reakcia rodiča sa dá vyhodnotiť a nazvať rodičovským reflexom. V rozdelených rodinách sa tento cit rodiča k dieťaťu často nahromadí kvôli dočasnému odlúčeniu, kým je dieťa s druhým rodičom a následne sa rodič častokrát snaží takýmto spôsobom „dohnať zameškané“. Odvolateľ upriamoval pozornosť na skutočnosť, že matka narozdiel od neho svojim životom nevytvára stabilné prostredie pre maloletého, ktorý sa musí v útlom veku nielen vyrovnať s rozchodom svojich rodičov, ale v prípade matky musí pomerne často akceptovať aj zmenu jej partnerov, ktorí každý iným spôsobom na neho reaguje, čo v maloletom zákonite vytvára stres znásobený pocitom nestability. Matka

aj v otcovi maloletého hľadala primárne nie komunikačného alebo životného partnera, ale sexuálneho spoločníka. Podobne sa správa aj v súčasnosti, kedy je jej partnerský život na základe jej konania nadradený záujmom maloletého, ktorý sa musí vyrovnávať nielen so zmenami partnerov, ale aj bydliska. Po rozchode s otcom dieťaťa má v súčasnosti už tretieho partnera, pričom v každom prípade ide o muža, pri ktorom musel maloletý zažívať situácie plné psychického vypätia a stresu, čo sa podľa názoru otca prejavuje aj zvýšenou potrebou jeho ventilácie, ktorej výsledkom je jeho neprimerané konanie. Podľa otca je zarážajúce, že súd prvej inštancie zúženie styku interpretuje ako kompromis, ktorý sa mu javí ako spravodlivý výsledok matkinho podania, kým nebudú jasne preukázané rozhodujúce skutočnosti, avšak takýto postup porušuje práva otca na spravodlivý proces, keď súd bez ukončeného dokazovania a najmä bez akejkoľvek interpretácie alebo vyjadrenia sa k podaniu otca, uplatňuje akoby princíp „prezumpcie viny“, kedy z „preventívnych dôvodov“ uplatňuje represívny výsledok, sankciu voči otcovi, zúženie jeho styku so synom. Otec navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku II. a III. zrušil.

6. Dňa 21.11.2023 doručil otec konajúcemu súdu súkromný Znalecký posudok č. 64/2023 zo dňa 11.11.2023.

7. Matka maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uvádzala, že v súvislosti so znaleckými posudkami zaoberajúcimi sa sexuálnou orientáciou otca nikdy, a to ani v rámci tohto konania, priamo neobviňovala zo sexuálneho zneužívania maloletého. Poukazovala primárne na nevhodné správanie sa otca voči maloletému, ktoré má aj sexualizované prvky a ktoré má spôsobilosť negatívne vplývať na zdravý vývoj dieťaťa. Takéto správanie otca je preukázané tak vyjadreniami znalkyne Mgr. Lenky Lipanovej v znaleckom posudku založenom v súdnom spise, ako aj ostatnými dôkazmi, a to či už čestným prehlásením riaditeľky škôlky, správou psychologičky z CPP, ako aj fotografiami a video nahrávkami zo styku otca s maloletým, či zvukovým záznamom zachytávajúcim vyjadrenia maloletého ohľadne jeho styku s otcom. K znaleckému posudku č. 64/2023 matka uvádzala, že tento v časti správania sa otca k maloletému a vplyvu tohto správania považuje za neobjektívny, nakoľko je zo znaleckého posudku zrejmé, že znalkyňa neprišla do kontaktu s maloletým, ako aj že sa neoboznámila s dôkazmi založenými v súdnom spise, ktorými sú okrem znaleckých posudkov aj záznamy o správaní sa otca počas styku s maloletým. V súvislosti s poukazovaním otca na vyjadrenie znalca Mgr. Balka, podľa ktorého má matka rešpektovať výchovný štýl otca, matka poukazovala na iné vyjadrenie toho istého znalca, ktorý uviedol na súdnom pojednávaní konanom dňa 23.11.2020 v právnej veci sp. zn. , že by otec nemal robiť určité veci, napr. bozkávanie genitálií, hladenie po zadku, čuchanie v rozkroku. Aj sám Mgr. Balko teda poukazoval na nevhodnosť niektorých výchovných metód zo strany otca, na základe čoho považuje otcom citované vyjadrenie za vytrhnuté z kontextu. Podľa tvrdenia matky to bola práve ona a nie otec, kto odporúčal, aby sa rodičia snažili odpútať pozornosť maloletého od predmetnej „potreby“, a to napríklad hrou a pestrým programom, nakoľko to u nej funguje. Naproti uvedenému otec ešte v apríli toho roku, kedy rodičov kontaktovala riaditeľka MŠ, uvádzal tvrdenia, ako má s maloletým dohodnuté, že si to môže robiť ráno a večer, že mu na to necháva priestor. Otec v rámci vyjadrenia tiež uvádzal, že matka napriek jeho výzve, aby zabezpečila pre maloletého terapiu, takto nekonala a nevyužila ani možnosť absolvovať terapiu u p. J.. Uvedené tvrdenia otca považuje za nepravdivé, nakoľko po postúpení kontaktu na p. J. túto obratom kontaktovala, rovnako ako kontaktovala aj veľa ďalších psychológov, napr. Inštitút terapie hrou, Alma centrum, A. F. a A. A., pričom jej zo strany všetkých bolo oznámené, že nemajú kapacity na prijímanie nových klientov. Podľa matky súd síce nemal preukázané, že otec maloletého k masturbácií priamo podnecuje, ako to otec cituje vo svojom odvolaní, avšak je nesporné, že ostatné zabezpečené dôkazy dostatočne osvedčujú predpoklad, že otcove výchovné metódy, ako aj prístup k vzniknutému problému je, nadnesene povedané, neadekvátny. Vznik potreby dočasne upraviť styk otca s maloletým rozdielne, ako tomu bolo v prípade posledného rozsudku, preto považuje matka v celom rozsahu za správny a dôvodný. Zo zabezpečených dôkazov v danej veci, ako v konečnom dôsledku aj z písomných podaní otca vyplynulo, že tento nie je ochotný reflektovať na odporúčania odborníkov, maloletého neprimerane zaťažuje, uprednostňuje svoje potreby na úkor záujmu maloletého, ako aj svojou výchovou ohrozuje vývoj maloletého. Problematika sexuálneho správania otca v prítomnosti maloletého bola predmetom posudzovania už v minulosti v konaní vedenom pod sp. zn. . Na nevhodnosť otcových prejavov už v tom čase poukazovali dvaja znalci, pričom Mgr. Lipanová, okrem iného, označila výchovu

maloletého zo strany otca za majúcu erotizujúce rozmery a neštandardne presahujúcu bežný výchovný repertoár rodiča s potencionálnou hrozbou na vývin maloletého. Matka má za to, že s ohľadom na všetky uvedené zistenia a s ohľadom na odvolanie otca, ktoré v prevažnej časti obsahuje len útoky voči matke nezakladajúce sa na pravdivých podkladoch, je v súčasnosti jednoznačne v záujme maloletého, aby bol jeho styk s otcom upravený spôsobom, ktorý tento záujem zabezpečí. Na základe vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu veci matka navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil, alternatívne navrhla, aby bolo uznesenie súdu prvej inštancie zmenené, a to iným vhodným spôsobom s ohľadom na osvedčené skutočnosti. Matka v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že rodičom bol každý víkend rozdelený, čo dáva v prípade zmeny uznesenia súdu prvej inštancie odvolaciemu súdu tiež na zváženie zmeniť spôsobom, kedy sa styk otca upraví každý druhý týždeň v sobotu a v nedeľu (bez prespatia).

8. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

9. Dňa 18.12.2023 bolo konajúcemu súdu do spisu doručené podanie otca označené ako predloženie dôkazu – nahrávka zvukového záznamu na USB.

10. K vyjadreniu matky podal vyjadrenie otec, v ktorý uviedol, že už v predošlom konaní súdu predložil znalecký posudok vyhotovený RNDr. Mgr. Dušanom Kešickým, PhD., ktorý bol vypočutý aj na súde, a z ktorého vyplýva, že u otca nebola zistená afinita k podnetom s obsahmi detských objektov a ani sa nepredpokladá vzhľadom k absencii odoziev na pedofilne orientované podnety, že by u otca mohlo dôjsť k vzrušeniu a následnému uspokojovaniu pohlavného pudu v tejto oblasti. Zo znaleckého posudku tiež vyplýva, že osobnosť otca je bez nápadnejšej akcentácie v črtách, čo minimalizuje úvahy o pravdepodobnosti prítomnosti poruchy osobnosti, ako rizikového faktora pre nepedofilne motivované sexuálne neadaptívne správanie. V rámci tohto konania bol vyhotovený aj znalecký posudok č. 24/2020 Mgr. Martinom Balkom, z ktorého dokonca vyplýva, že pri výkone osobnej starostlivosti sa má postupne prejsť na striedavú osobnú starostlivosť. Čo sa týka zvukovej nahrávky, otec uvádzal, že sa v nahrávke nenachádza nič, čo by malo otca diskvalifikovať z role rodiča. Matka nie je citlivá, práve naopak, je emočne chladná a týmto spôsobom vychováva syna aj po citovej stránke. Namietal, že pre matku objatia nepatria do citovej výbavy, rovnako nepreferuje žiadne iné citové prejavy voči maloletému. Na druhej strane otec je kontaktný, má potrebu svojmu dieťaťu preukázať svoju bezpodmienečnú lásku aj týmto spôsobom. Objať svoje dieťa by sa malo uskutočňovať ako dýchanie, podvedome a s láskou. Z reakcií maloletého, ktoré produkoval svojej starej matke, jednoznačne vyplýva, že maloletý sa bráni objatiu a necíti sa dobre v takejto situácii, čo jednoznačne preukazuje chladný citový vývoj maloletého, ktorý nie je od matky naučený na takéto citové obohatenie, preto mu je cudzie a odmieta ho. Nakoľko opakovane dochádza ku kriminalizácii otca zo strany matky, a to tým najhrubším spôsobom, dal si opakovane vypracovať znalecký posudok č. 64/2023 u znalkyne PhDr.Mgr. Eleny Fortis, PhD. v znaleckej organizácii Znalci forenznej psychológie s.r.o., pričom sa nejedná len o znalecký posudok na zhodnotenie komplexného osobnostného profilu otca maloletého, ale aj na maskulínne a sexuálne správanie a prípadné sexuálne úchylky. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že osobnosť otca je emocionálne a sociálne relatívne zrelá, diferencovaná, adekvátne sociabilná, s dobre rozvinutými kognitívnymi, organizačnými a vôľou regulovanými schopnosťami. Duševný obzor nie je zúžený, bez porúch ideačného procesu. V škálach psychických porúch neboli zistené zvýšené skóre. Skóre v škále organického psychosyndrómu svedčí o neprítomnosti signifikantných znakov poruchy (bez znakov organického poškodenia CNS). Prítomnosť schizofrenického ochorenia je nepravdepodobná. Pri diferenciálno-diagnostickom odlíšení neurózy a psychopatie bez významne zvýšeného skóre. Diagnostikovaný index senzitivity – paranoidity je bez klinicky významného skóre, čo svedčí, že otec je z hľadiska paranoidity zdravý. Z komplexnej znaleckej psychodiagnostiky osobnosti otca vyplýva, že nedisponuje žiadnymi osobnostnými vlastnosťami, ktoré by mali negatívny vplyv na zdravý psychický a fyzický vývoj maloletého syna a jeho bezpečnosť v prípade osobnej starostlivosti otca o maloletého syna. Na základe výsledkov znaleckej psychodiagnostiky osobnosti a phalopletyzmografického vyšetrenia otca maloletého je možné predpokladať, že nemá a nebude mať tendencie sa neštandardne správať voči vlastnému synovi v zmysle nevhodného vyjadrovania sa, prípadne neprimeraného fyzického kontaktu. Z výsledkov znaleckých zistení nevyplynulo, že otec môže pre maloletého predstavovať hrozbu. Posudzovaný ako rodič – otec je zo psychologického hľadiska po osobnostnej stránke spôsobilý samostatne zabezpečiť starostlivosť a výchovu svojho syna a poskytnúť mu primeranú opateru v súlade s jeho najlepším psychickým a fyzickým vývinom.

Na záver súdu otec predložil zvukové záznamy, ako aj ich prepis, z ktorých podľa neho vyplynulo, že maloletý má svojho otca rád a svojim spôsobom mu oznamuje, čo k nemu cíti a taktiež skutočnosť, že maloletý má vytvorenú dôveru k otcovi a nie k matke, chcel by s ním byť viac, byť u neho dlhšie, aj cez noc a aj mesiac. Keď mu je smutno, tak myslí na otca a na zážitky, ktoré spolu prežili, má strach z matky, ktorá ho bije, a preto jej nepovedal, že vypil šampón.

11. Dňa 19.01.2024 bolo konajúcemu súdu do spisu doručené podanie otca označené ako predloženie dôkazu – nahrávka zvukového záznamu na DVD k vyjadreniu otca zaslaného súdu dňa 18.01.2024.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa o úprave styku otca s maloletým nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( ).

13. Podľa (, ďalej iba „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa (, ďalej iba „CSP“), odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa a , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

Podľa článku 5 o rodine (ďalej len „“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

14. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

15. Z hľadiska zachovania práva dieťaťa na zachovanie vzájomných väzieb s rodičom (v tomto prípade s otcom), ktorému nebolo do osobnej starostlivosti zverené, či v koho osobnej starostlivosti sa nachádza na základe konsenzu rodičov, je jednoznačne pri nezhode rodičov v otázke stretávania sa takéhoto rodiča s deťmi opodstatnený záver o existencii okolností vyžadujúcich si potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov prostredníctvom neodkladného opatrenia. Neexistuje šablóna, podľa ktorej by mohlo byť bezpečne skonštatované, že úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom podľa určitého vzorca (rozsah a forma) je optimálna a v jeho najlepšom záujme. Majúc na zreteli uvedené je možné tvrdiť, že umožnenie styku rodiča s maloletým dieťaťom v primeranej miere je závislé od hodnotenia konkrétnej situácie súdom na základe posúdenia dôkazov a zistených skutočností. Obaja rodičia sú pre dieťa dôležité osoby, vzory sociálnej identifikácie a je potrebné mať na zreteli, že styk maloletého dieťaťa s rodičom v situácii, keď rodičia žijú oddelene, sa upravuje prioritne kvôli maloletému dieťaťu v záujme jeho dobra a osobnej vôle a až druhotne z hľadiska práv rodičov, ktoré sú v kolízii s právami dieťaťa vzhľadom na postavenie dieťaťa ako zákonom chránenej osoby v hierarchii nepochybne nižšie. Rodičia majú právo nepochybne realizovať svoje rodičovské práva za účelom zachovania vzájomných citových väzieb s deťmi prostredníctvom stretávania s nimi, aby tak deti mali zabezpečený pokiaľ je to možné čo najviac rovnovážny kontakt s oboma rodičmi.

16. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, rozhodnutie ktorého v časti zamietnutia návrhu matky nebolo odvolaním napadnuté a ktorý nezistil existenciu takých okolností, ktoré by otca vylučovali z možnosti stretávať sa so synom a pre ktoré by bolo dôvodné usudzovať, že aj styk v obmedzenom rozsahu by pre maloletého, jeho zdravie alebo ďalší vývoj predstavoval akútnu hrozbu. Na strane druhej však nesporným je neštandardné správanie maloletého s možným negatívnym vývojom do budúcnosti, ktoré je potrebné odborne riešiť a ktorého pôvod v pôsobení otca síce nebol v konaní bez pochybností preukázaný, ako to konštatoval súd prvého stupňa, ale, súčasne, okolnosti prípadu zistené v tomto štádiu konania odôvodňujú záver o osvedčení takéhoto pôsobenia otca, ktoré (osvedčenie) je pre potreby nariadenia neodkladného opatrenia postačujúce. V tomto smere bolo potrebné prihliadnuť ako na obsah informácie riaditeľky materskej školy, ktorú maloletý navštevuje, tak aj na čestné prehlásenie A. H. zo dňa 7.5.2020 popisujúce neprimerané správanie sa otca k maloletému počas plaveckého kurzu a závery znaleckého posudku č. 8/2021, v ktorom znalkyňa Mgr. Lenka Lipanová, okrem iného, na základe predložených videozáznamov konštatovala, že tieto zachytávajú preokupáciu (nadmerne venovanú pozornosť, nadmerné zaoberanie sa) intímnej realizácii kontaktovania otca so synom, ktoré má kontúry suspektného prekračovania rolového tabu a kontaktovania s intímnejšími, emočne infantilnejšími kontúrami správania sa otca s neustálym vstupom do osobnej zóny dieťaťa, pričom znalkyňa pripustila možnosť, za určitých podmienok, existencie rizika poškodenia psychiky dieťaťa. Odvolací súd má za to, že osvedčenie rizikového správania otca, ktoré z obsahu týchto listín vyplýva, nie je spôsobilé bez ďalšieho vyvrátiť otcom predložený znalecký posudok z psychologického vyšetrenia jeho osobnosti.

17. Podľa obsahu spisu je náhľad otca na intimitu a výchovu maloletého odlišný minimálne od náhľadu matky, pričom je bezpochyby dôležité zistenie, či správanie otca k maloletému je primerané alebo neprimerané, má alebo nemá patologický charakter, tak, aby bol vylúčený prípadný nepriaznivý vplyv na mentálny a fyzický vývoj maloletého, čo by malo vyplynúť zo záverov dokazovania vo veci samej. Podľa názoru odvolacieho súdu súladného s názorom súdu prvostupňového preto bolo potrebné dočasne upraviť styk otca s maloletým neodkladným opatrením, síce v porovnaní s jeho doterajšou úpravou v užšom rozsahu, ale v rozsahu zabezpečujúcom zachovanie citových väzieb medzi otcom a synom.

18. Otec v odvolacom konaní nepreukázal existenciu takých, pre rozhodnutie podstatných skutočností, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto napadnuté rozhodnutie v časti o úprave styku otca s maloletým podľa ako vecne správne potvrdil.

19. Naproti tomu výrok III. odvolaním napadnutého uznesenia o pozastavení účinnosti doterajšej úpravy styku otca s maloletým nie len, že súd prvého stupňa opomenul akýmkoľvek spôsobom odôvodniť, ale nemá ani oporu v ustanoveniach procesného predpisu. Vydaný bol zrejme v snahe súdu prvého stupňa deklarovať neúčinnosť nariadeniu neodkladného opatrenia predchádzajúcej úpravy styku, ktorá je však ako súdnou praxou i právnou teóriou ustálený následok neskoršieho rozhodnutia zrejmá a nepochybná. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti ako vydané bez existencie relevantných dôvodov podľa zrušil.

20. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, nakoľko nejde o konečné rozhodnutie a o trovách konania bude rozhodnuté vo veci samej v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému vedenému pod sp. zn. . Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej ako konečného rozhodnutia len vtedy, ak neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Ide o návrh na neodkladné opatrenie podaný po skončení konania, ďalej podaný pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba (návrh), alebo o prípad, ak by súd prvej inštancie musel vec skončiť procesne bez toho, aby ju prejednal (obdobne pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Žiadna z uvedených procesných situácii v prejednávanom prípade nenastala, a preto o trovách konania súvisiacich s neodkladným opatrením rozhodne súd prvej inštancie až v rozhodnutí vo veci samej, v ktorom rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania v súlade s a .

21. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).