Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/209/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcu: Slovenská republika - Ozbrojené sily SR, zastúpené Ministerstvom obrany SR, so sídlom Bratislava, Kutuzovova 8, IČO: 30 845 572, proti žalovanému: F. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. R., S. XXXX/XXA, o zaplatenie 1.108,10 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 21. júna 2019 č. k. -116 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.108,10 eura s príslušenstvom ako nákladov vynaložených na naturálne a finančné zabezpečenie výcviku žalovaného ako profesionálneho vojaka počas výkonu jeho prípravnej štátnej služby, a to na základe dohody o úhrade týchto nákladov zo dňa 16. 01. 2012.

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 1.108,10 eura s 5% úrokom z omeškania ročne od 24. 02. 2017 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. , , , , , , ako aj vykonaným dokazovaním.

1.2. Z vykonaného dokazovania je nepochybne preukázané, že žalovaný bol vymenovaný do dočasnej štátnej služby dňom 17. 03. 2012 a tiež to, že jeho služobný pomer skončil prepustením na základe personálneho rozkazu č. 635 z 27. 01. 2017 dňa 08. 02. 2017, a to podľa pre neospravedlnené absencie. Uvedené je preukázané z vyššie uvedených personálnych rozkazov a tieto tvrdenia neboli medzi stranami sporné.

1.3. Taktiež je nesporným to, že žalobca so žalovaným uzavrel Dohodu o úhrade nákladov vynaložených na naturálne a finančné zabezpečenie výcviku profesionálneho vojaka zo 16. 01. 2012, ktorou sa zaviazal, že uhradí žalobcovi sumu 1.108,10 eura ako úhradu nákladov vynaložených na jeho výcvik. Rovnako je zrejmé a nesporné, že žalovaný v štátnej službe nezotrval po dohodnutú dobu 6 rokov, keď v štátnej službe bol od 17. 03. 2012 do 08. 02. 2017.

1.4. Je nepochybné, že k prepusteniu žalovaného zo štátnej služby došlo za účinnosti Zároveň je ale nesporné, že pokiaľ ide o povinnosť žalovaného nahradiť náklady

vynaložené na jeho výcvik žalovaného počas prípravnej štátnej služby, je treba s prihliadnutím na postupovať podľa Totiž, právne úkony, ktoré vznikli zo služobného pomeru pred účinnosťou (a dohoda o úhrade vecných nákladov práve takým úkonom je a vznikla dňa 16. 01. 2012, teda pred účinnosťou ) sa posudzujú podľa doterajších predpisov, t.j. podľa

1.5. Z uvedeného potom vyplýva, že žalovaný porušil svoju povinnosť zotrvať v služobnom pomere po dobu 6 rokov a ku skončeniu jeho služobného pomeru došlo pre porušenie jeho zákonných povinností pred uplynutím tejto lehoty a žalovaný je preto povinný uhradiť žalobcovi sumu 1.108,10 eura ako náhradu nákladov vynaložených na jeho výcvik. Je tiež z vyššie uvedeného zrejmé, že , ktorý sa na tento právny vzťah použije, neupravoval možnosť alikvotného zníženia tejto náhrady, a preto súd v tomto smere na obranu žalovaného neprihliadol a žalobe vyhovel v plnom rozsahu.

1.6. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, súd konštatuje, že žalovaný bol z vyššie uvedených dôvodov povinný žalobcovi uhradiť žalovanú sumu, a to do 15 dní po vykonateľnosti personálneho rozkazu o jeho prepustení, ktorá nastala dňa 08. 02. 2017, lehota na plnenie tak žalovanému uplynula dňa 23. 02. 2017, a tak od 24. 02. 2017 je žalovaný s platením peňažného dlhu v omeškaní.

1.7. Súd považuje za potrebné uviesť, že na právny vzťah medzi stranami sporu (ktorého predmetom je zaplatenie nákladov vynaložených na výcvik žalovaného počas jeho prípravnej štátnej služby) sa nevzťahuje (podľa , obdobne ) a obrana žalovaného v tomto smere je irelevantná.

1.8. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného o obnove konania KaGŠ-147/3-203/2017-PravO, v ktorom bolo zamietnuté jeho odvolanie voči rozhodnutiu č. 635 z 27. 01. 2017, súd konštatuje, že žalovaný nepreukázal (a ani takú skutočnosť netvrdil), že by bolo došlo pri obnove konania k zmene personálneho rozkazu, ktorým bol prepustený zo štátnej služby, a teda ani ku žiadnej zmene okolností, ktoré sú podkladom pre rozhodnutie súdu o povinnosti žalovaného nahradiť náklady, ktorých zaplatenie je predmetom tohto sporu.

1.9. O trovách konania súd rozhodol podľa a žalobcovi v konaní plne úspešnému priznal nárok na plnú náhradu trov konania. O výške jeho nároku na náhradu trov konania súd rozhodne podľa po právoplatnosti rozsudku.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že súd prvej inštancie porušil jeho práva dané mu , keď mu doručil predvolanie na pojednávanie elektronicky do schránky cez portál slovensko.sk. Vyzval ho, aby sa dostal na pojednávanie. Súdne konanie v danej veci prebieha už niekoľko mesiacov a vždy mu súd doručoval písomnosti na adresu jeho trvalého bydliska. V okamihu, keď malo prísť k riadnemu pojednávaniu, čo považuje za najdôležitejší úkon v konaní, súd zrazu poslal predvolanie výhradne elektronicky. Týmto konaním súd jednoznačne poškodil jeho práva na spravodlivý proces, a to konkrétne právo účasti na pojednávaní, ktoré bolo týmto spôsobom zmarené. Preto považuje za zásadné pochybenie súdu, aby v jednom konaní používal rôzne formy doručovania písomností a nezachováva dovtedy účinné a riadne doručovanie písomností, ktoré bolo osvedčené. Týmto konaním nastala situácia - fixia doručenia, ktorá by za zachovania dovtedy účinnej, riadnej a spravodlivej formy doručovania nenastala. Žiada preto, aby bol vypočutý, v opačnom prípade bude donútený iniciovať ochranu svojich práv prostredníctvom ústavnej sťažnosti.

2.1. Pokiaľ súd poukázal na ust. , opakovane tvrdí, že nárok žalobcu nevznikol pred účinnosťou nového zákona. Nemohol vzniknúť, nakoľko v roku 2016, odkedy je zákon účinný, ešte slúžil u OSSR. Nárok žalobcu vznikol až vo februári 2017, kedy bol prepustený, resp. kedy prebehlo odvolacie konanie proti personálnemu rozkazu a stal sa právoplatným. Nemožno preto aplikovať ust. a rozhodnúť o nároku podľa dovtedy platných a účinných predpisov. Celé konanie bolo iniciované, prebehlo a skončilo sa dávno po účinnosti nového zákona. Nárok na zaplatenie žalovanej sumy žalobcovi vznikol po právoplatnosti odvolacieho konania v máji 2017, teda za účinnosti nového zákona, a nie podľa starého

2.2. Žaloba, resp. návrh na vydanie platobného rozkazu súvisia s nárokmi, ktoré boli vykonané až vznikom nároku, čiže až za účinnosti nového Dohodu o úhrade nákladov v žiadnom prípade nie je možné považovať za právny úkon súvisiaci s týmto nárokom. Dohoda sama o sebe je právnym úkonom, avšak nárok vyplýva z nej. Nový Zákon o štátnej službe nikde nespomína, že právne úkony uzatvorené podľa starého zákona sa posudzujú podľa starého zákona, bez ohľadu na čas realizácie práv a povinností z nich vyplývajúcich. Obdobne nový zákon neupravuje, že nároky, či právne úkony z pomerov vzniknutých za účinnosti starého zákona sa posudzujú podľa starého zákona. Toto sú dva veľmi rozdielne inštitúty a v žiadnom prípade ich nemožno zamieňať. Je zásadný rozdiel medzi „nárokmi a právnymi úkonmi súvisiaci s nimi“ a „právnymi úkonmi a nárokmi s nimi súvisiacimi.“ Žiadne ustanovenie zákona nehovorí o tom, že nároky, ktoré vyplývajú z dohôd uzatvorených podľa doterajších predpisov sa posudzujú podľa doterajších predpisov, prípadne ešte bez ohľadu na moment vzniku nároku vyplývajúceho z nich. Ak by OSSR vznikol nárok na plnenie z dohody ešte pred rokom 2016, tak by sa toto ustanovenie aplikovalo. Nárok však vznikol oveľa neskôr, a to za účinnosti nového zákona. Pre tieto skutočnosti považuje rozhodnutie súdu za nesprávne a v rozpore so znením zákona a jeho účelom. Tvrdí, že nemožno aplikovať a na jeho základe tvrdiť, že podľa starej úpravy nemajú povinnosť ani alikvotne znížiť náhrady. ustanovený v nič takéto nehovorí, ani žiadne ustanovenie, ktoré by tvrdilo to, čo súd prvej inštancie považuje za nesporné. Upravujú sa len nároky, ktoré vznikli a právne úkony s nimi súvisiace.

2.3. Rovnako v odvolaní upozornil na prípadné použitie , ktoré síce tvrdí, že práva a povinnosti podľa dohody uzatvorenej podľa starého zákona zostávajú zachované, čo však nevylučuje ich modifikáciu. Jediné, čo sa zmenilo, je zmena fakultatívnosti na obligatórnu povinnosť alikvotne znížiť náklady, vzhľadom na dĺžku trvania služobného pomeru podľa Rovnako by sa mohli zmeniť aj iné veci ako napr. jeho povinnosť zaplatiť do 30 dní, do 15 dní a pod.

2.4. Záverom uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol, preto je daný odvolací dôvod v zmysle a podľa , ak by súd považoval tento prostriedok procesnej obrany za novotu, chce ním preukázať, že v konaní došlo k vadám, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tým pádom došlo aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

3. K podanému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Pokiaľ žalovaný namietal doručovanie písomností zo strany súdu, poukázal na ustanovenie , , , a Zákona o e-Governmente, ako aj ust. , a . Uviedol, že v zmysle príslušných ustanovení a Zákona o e- Governmente možno konštatovať, že ako náhle má strana sporu (právnická osoba, ale rovnako aj fyzická osoba) aktivovanú elektronickú schránku, súd má prednostne doručovať do elektronickej schránky, čo aj urobil. Výhrady žalovaného preto v tejto súvislosti s doručovaním považuje za irelevantné a nedôvodné. Je preto dôležité pravidelne si kontrolovať elektronickú schránku, aby neprišlo k zmeškaniu lehoty pre uplatnenie práva, ako aj napríklad podanie opravného prostriedku proti rozsudku. V danom prípade súd prvej inštancie doručoval predvolanie na pojednávanie do aktivovanej elektronickej schránky žalovaného. Dňa 22. 05. 2019 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom súd po vyvolaní veci zistil, že žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, keď vychádzal z toho, že má vykázané z doručenia o predvolaní s fixiou doručenia dňom 18. 05. 2019. V prípade, že nastane „fixia doručenia“, to znamená elektronická úradná správa sa považovala za doručenú uplynutím 15-dňovej lehoty bez ohľadu na to, či si ju žalovaný v elektronickej schránke otvoril, alebo nie. V prípade žalovaného tak nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. V tejto súvislosti poukázal na obdobný prípad, ktorý riešil Krajský súd v Prešove, pričom časť z neho cituje v dôvodoch svojho vyjadrenia ( z 29. 05. 2018).

3.1. K aplikácii o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom období má za to, že súd prvej inštancie prejednávaný spor správne právne posúdil. K námietkam žalovaného, ktorý poukazuje na o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podotýka, že z vyplýva, že práva a povinnosti vyplývajúce z písomnej dohody uzatvorenej podľa a zostávajú zachované. Žalovaný uzatvoril Dohodu o úhrade nákladov vynaložených na naturálne a finančné zabezpečenie výcviku profesionálneho vojaka vo vojenskom vzdelávacom a výcvikovom zariadení počas výkonu prípravnej služby č. PÚ-23-39/2012 dňa 16. 01. 2012. Z článku V

ods. 1 dohody vyplýva, že „táto dohoda nadobudne platnosť a účinnosť dňom jej podpísania občanom a vedúcim služobného úradu.“ Dohoda nadobudla platnosť a účinnosť dňa 16. 01. 2012, kde sa v článku II ods. 2 dohody žalovaný zaviazal uhradiť služobnému úradu náklady vynaložené na jeho výcvik počas výkonu prípravnej štátnej služby v sume podľa čl. IV aj vtedy, ak nezotrvá v dočasnej štátnej službe po dobu podľa alebo Podľa článku IV ods. 1 dohody najvyššia suma úhrady naložených nákladov na výcvik počas štátnej služby je 1.108,10 eura. S poukazom na uvedené možno konštatovať, že žalovaný si nesprávne vysvetľuje ustanovenie

3.2. Pokiaľ žalovaný poukazuje na novoty v odvolacom konaní ( ), ktorými má byť preukázané, že „v konaní došlo k vadám, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci“, má za to, že tie prichádzajú do úvahy len v prípade, ak neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie. Žalovaný pred súdom prvej inštancie v rozsiahlom odpore z 30. 04. 2018 a vo svojom vyjadrení zo dňa 18. 09. 2018 argumentoval aplikáciou na prejednávaný prípad a rovnako aj alikvotným znížením nákladov, čo súd prvej inštancie aj podrobne preskúmal a zaoberal sa pri posudzovaní prípadu skúmaním aplikácie , ako aj aplikáciou Žalovaný sa účelovo pokúša na svoj prípad presadiť aplikovanie , ktorý umožňuje znížiť výšku nákladov vynaložených na naturálne a finančné zabezpečenie základného vojenského výcviku profesionálneho vojaka počas prípravy štátnej služby. Aplikácia ustanovení uvedeného zákona je možná len v prípade dohôd uzatvorených podľa a Aj zo znenia predmetného ustanovenia však vyplýva, že možnosť zníženia výšky nákladov zo strany služobného úradu je fakultatívna, neaplikujúca sa na dohody uzatvorené podľa Opätovne poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 26. 06. 2018, kde vysvetlil, že dôvodom na prepustenie žalovaného zo služobného pomeru profesionálneho vojaka bola jeho neospravedlnená neprítomnosť vo výkone štátnej služby profesionálneho vojaka, ktorá preukázateľne vznikla v roku 2016, a teda ešte pred vznikom nespôsobilosti žalovaného výkonu štátnej služby. Prepustenie žalovaného bolo právoplatne skončené, i keď jeho služobný pomer skončil doručením Personálneho rozkazu č. 635 z 27. 01. 2017, a to dňa 08. 02. 2017.

4. K podanému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý namietal, že v žalobe sa vyjadroval k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces zo strany súdu, pokiaľ namietal nesprávnosť doručovania. Naďalej zastáva názor, že súd nemal žiaden objektívny, ani iný dôvod na zmenu spôsobu doručovania od zaužívanej a účinnej formy. Tým, že zasielal dôležité predvolanie na elektronickú schránku, a nie do vlastných rúk, došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces zo strany súdu. Uvedenú schránku si musel aktivovať, a to z dôvodu výkonu živnostenského oprávnenia. Nevytvoril si ju dobrovoľne ako súkromná osoba. Je toho názoru, že súd chcel úmyselne doručiť predvolanie týmto spôsobom a dúfal, že nedôjde k prečítaniu, a teda k fikcii doručenia. Pokiaľ ide o ospravedlnenie sa z druhého pojednávania, všetky elektronicky doručené dokumenty prvýkrát uvidel a oboznámil sa s nimi v deň pred pojednávaním, v poobedňajších hodinách, musel sa ospravedlniť, nakoľko mal kolíziu dvoch úkonov v rámci svojej právnej agendy. Naďalej trvá na tom, že súd konal spôsobom, ktorým porušil jeho práva na spravodlivý proces, tak ako to tvrdil vo svojom odvolaní.

4.1. Žalobca opakovane a podľa neho jednoznačne nesprávne vykladá ust. Zákonodarca uvedeným myslel, že zmenou zákona nezanikajú staré dohody uzatvorené podľa zákona. Práva a povinnosti samozrejme zostávajú zachované. Mal povinnosť slúžiť 6 rokov a absolvovať výcvik. Ak neodslúži 6 rokov v OSSR, má právo na istú sumu, ale má povinnosť ju zaplatiť. Tieto práva a povinnosti ostali a sú zachované. Predmetná dohoda neobsahuje ustanovenia o spôsobe splácania, či o fakultatívnej alebo obligatórnej možnosti alikvotne znížiť túto sumu. V dohode také ustanovenie nie je. Toto ustanovenie vyplýva zo zákona. Zákon sa v tejto veci zmenil, kde z fakultatívnej možnosti ustanovil OSSR povinnosť znížiť náklady. Dohoda neupravuje, že je povinný zaplatiť celú sumu, bez ohľadu na odslúženú dobu alebo podobne. Žalobca si práva z dohody uplatnil až počas platnosti a účinnosti novej právnej úpravy. Je samozrejmé, že chce dosiahnuť aplikáciu pre neho priaznivého ustanovenia, nakoľko ho považuje za právne čistú, správnu a spravodlivú. Fakultatívne zníženie poznali oba zákony - starý, aj nový. Napriek tomu a napriek faktu, že od 07. 02. 2018 je invalidným dôchodcom s poklesom vykonávať zárobkovú činnosť o 40% a faktu, že v tento deň ešte oficiálne bol profesionálnym vojakom, žalobca neakceptoval a fakultatívne náklady neznížil. V prípade, ak má súd nejasnosti vo výklade predmetných ustanovení jednotlivých zákonov, navrhuje prerušiť konanie a obrátiť sa na príslušný orgán a požiadať o výklad právnych predpisov. Navrhuje, aby odvolací

súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a uložil žalobcovi povinnosť zaviazať ho so zreteľom na uplatnenie ustanovení o aplikácii alikvotnej časti zo sumy 1.108,10 eura k pomeru za odslúžených 5 rokov a 17 zo 6 rokov alebo, alternatívne akceptuje aj rozhodnutie, že odvolací súd sám zmení rozhodnutie súdu prvej inštancie a rozhodne sám tak, že ho zaviaže na zaplatenie alikvotnej časti zo sumy 1.108,10 eura k pomeru 5 rokov a 17 dní z pôvodných 6 rokov, tak ako navrhoval vo svojom odpore. Záverom uviedol, že je ochotný riešiť spornú vec s mierom a vzájomnou dohodou.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalovaného ako odvolanie podané oprávnenou osobou ( ), podané v zákonnej lehote ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( až ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ), vychádzajúc z rozsahu podaného odvolania v zmysle a s prihliadnutím na uplatnené odvolacie dôvody ( ) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa potvrdiť.

6. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 1.108,10 eura s 5%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.108,10 eura od 24. 02. 2017 do zaplatenia. Žalobca svoj návrh odôvodňoval tým, že dňa 16. 01. 2012 žalobca (zastúpený riaditeľom Personálneho úradu Ozbrojených síl SR) so žalovaným uzatvorili Dohodu o úhrade nákladov vynaložených na naturálne a finančné zabezpečenie výcviku profesionálneho vojaka vo Vojenskom vzdelávacom a výcvikom zariadení počas výkonu prípravnej štátnej služby č. PÚ-23-39/2012 v zmysle Podľa článku II. odsek 2 uvedenej dohody „občan sa zaväzuje uhradiť služobnému úradu náklady vynaložené na jeho výcvik počas prípravnej štátnej služby v sume podľa článku IV. aj vtedy, ak nezotrvá v dočasnej štátnej službe po dobu podľa alebo podľa “ Podľa článku IV. odsek 1 dohody „najvyššia suma úhrady vynaložených nákladov na výcvik počas výkonu prípravnej služby je 1.108,10 eura.“ Žalovaný bol 17. marca 2012 vymenovaný do dočasnej štátnej služby a podľa Personálneho rozkazu riaditeľa Personálneho úradu Ozbrojených síl SR č. 1301 z 05. 03. 2012 mala trvať do 16. 03. 2018. Služobný pomer žalovaného skončil na základe Personálneho rozkazu riaditeľa Personálneho úradu Ozbrojených síl SR č. 635 z 27. 01. 2017 podľa zákona, kedy bol prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe, pretože mal neospravedlnenú neprítomnosť vo výkone štátnej služby viac ako dva služobné dni v priebehu 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov a ktorého služobný pomer sa skončí dňom doručenia rozhodnutia 08. 02. 2017.

7. V konaní bolo preukázané, že žalobca so žalovaným uzatvorili Dohodu o úhrade nákladov vynaložených na naturálne finančné zabezpečenie výcviku profesionálneho vojaka dňa 16. 01. 2012, ktorou sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi sumu 1.108,10 eura v prípade (okrem iných dôvodov) nezotrvá v dočasnej štátnej službe dobu podľa alebo podľa , čo v danom prípade znamenalo, že žalovaný mal povinnosť zotrvať v štátnej službe po dobu 6 rokov, to znamená do 16. 03. 2018. Rovnako je nesporné, že služobný pomer žalovaného na základe personálneho rozkazu pre neospravedlnenú absenciu žalovaného skončil dňom 08. 02. 2017.

8. Vykonaným dokazovaním bolo nesporné, že žalovaný v rozhodnom období bol profesionálnym vojakom Ozbrojených síl SR a vykonával štátnu službu podľa o štátnej službe profesionálnych vojakov Ozbrojených síl SR a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v zmysle tohto zákona podľa uzatvoril aj dohodu o úhrade nákladov vynaložených na naturálne a finančné zabezpečenie výcviku profesionálneho vojaka na Vojenskom vzdelávacom a výcvikovom zariadení počas výkonu prípravnej štátnej služby. bol zrušený o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 01. 01. 2016. Za účinnosti tohto zákona bol žalovaný Personálnym rozkazom riaditeľa Personálneho úradu Ozbrojených síl SR č. 635 z 27. 01. 2017 podľa prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe. Služobný pomer žalovaného teda skončil dňom doručenia rozhodnutia, t. j. 08. 02. 2017.

9. Podľa odvolací súd vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovenia

9.1. Žalovaný na výzvu súdu oznámil, že v konaní argumentoval týmto ustanovením, nakoľko je presvedčený, že je v jeho prospech a dohody zostávajú zachované. Táto skutočnosť však neznamená, že OS SR môže pýtať od neho celú sumu, to znamená 100%, nakoľko to považuje za nespravodlivé a protizákonné. Trvá na alikvotnej čiastke za náklady, ktoré v predmetnej dohode podpísal. Apeluje na to, že zo 6 rokov odslúžil 5 rokov a 17 dní a žiadať od neho plnú sumu je v rozpore so zákonom, nakoľko nastupoval podľa starého zákona a to, že s novým zákonom súhlasil, neznamená, že dohoda nie je v jeho neprospech, ako tvrdí žalobca.

9.2. Žalobca na podanú výzvu súdu nereagoval (resp. reagoval, avšak jeho vyjadrenie bolo doručené odvolaciemu súdu až po rozhodnutí vo veci - 03. 08. 2020).

10. Podľa o štátnej službe profesionálnych vojakov Ozbrojených síl SR a o zmene a doplnení niektorých zákonov pri prijatí občana do prípravnej štátnej služby občan a vedúci služobného úradu uzatvoria písomnú dohodu o úhrade nákladov vynaložených na naturálne a finančné zabezpečenie výcviku profesionálneho vojaka vo Vojenskom vzdelávacom a výcvikovom zariadení počas výkonu prípravnej štátnej služby.

10.1. Podľa § 18a odsek 2 písmeno d/ zákona, dohoda podľa odseku 1 obsahuje záväzok občana uhradiť služobnému úradu náklady vynaložené na naturálne a finančné zabezpečenie jeho výcviku podľa odseku 1, ak sa služobný pomer profesionálneho vojaka skončí podľa § 70 ods. 1 písm. d/ až g/, alebo ak profesionálny vojak nezotrvá v dočasnej štátnej službe po dobu podľa § 21 ods. 1 písm. a/ alebo § 21 ods. 2.

11. Podľa § 21 odsek 1 písmeno a/ zákona, do dočasnej štátnej služby sa vymenuje profesionálny vojak po skončení prípravnej štátnej služby: 1/ na 3 až 6 rokov pre hodnostný zbor mužstva a poddôstojníkov, alebo 2/ dobu výsluhu v hodnosti poručík pre hodnostný zbor dôstojníkov.

Podľa odseku 2 citovaného §-u čas trvania štátnej služby podľa odseku 1a prvého bodu sa určí na základe rozhodnutia vedúceho služobného úradu po predchádzajúcom písomnom súhlase profesionálneho vojaka. Ak je tento čas kratší ako 6 rokov, možno na žiadosť profesionálneho vojaka tento čas opätovne predlžovať, najviac však na 6 rokov odo dňa vymenovania do dočasnej štátnej služby.

12. Podľa § 83 odsek 5 písmeno g/ zákona, štátnu službu profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe a stálej štátnej službe možno skončiť prepustením, ak mal neospravedlnenú neprítomnosť vo výkone štátnej služby viac ako dva služobné dni v priebehu 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov; neospravedlnené neprítomnosti kratšie ako jeden služobný deň sa sčítavajú.

13. Podľa § 228 odsek 1 zákona, na konanie vo veciach služobného pomeru začaté pred účinnosťou tohto zákona, ktoré nebolo právoplatne skončené a na právne vzťahy s ním súvisiace sa vzťahujú doterajšie predpisy.

13.1. Podľa § 228 odsek 3 zákona, nároky, ktoré vznikli zo služobného pomeru pred účinnosťou tohto zákona a právne úkony s nimi súvisiace sa posudzujú podľa doterajších predpisov; to platí aj o lehotách, ktoré začali plynúť pred účinnosťou tohto zákona.

13.2. Podľa zákona, práva a povinnosti vyplývajúce z písomnej dohody uzatvorenej podľa a zostávajú zachované.

14. Pokiaľ súd prvej inštancie posudzoval daný nárok žalobcu v zmysle podľa a , bol jeho postup vo veci správny. Vychádzajúc z prechodných ustanovení, a to konkrétne nesporne vyplýva, že nároky, ktoré vznikli zo služobného pomeru pred účinnosťou tohto zákona a právne úkony s nimi súvisiace sa posudzujú podľa doterajších predpisov. Takýmto právnym úkonom je nesporne aj dohoda o úhrade nákladov vynaložených na naturálne finančné zabezpečenie výcviku profesionálneho vojaka uzatvorená dňa 16. 01. 2012 medzi stranami sporu. Zo samotného ustanovenia , na ktoré odvolací súd vyzval strany sporu, aby sa k jeho možnému použitiu vyjadrili, jednoznačne vyplýva, že konkrétne práva a povinnosti vyplývajúce z písomnej dohody uzatvorenej podľa a §

18a zostávajú zachované. Keďže žalovaný podpísal dohodu dňa 16. 01. 2012, z ktorej mu vyplývajú nielen práva, ale aj povinnosti, tento dvojstranný právny úkon obsahuje všetky zákonné náležitosti uvedené v , a preto tento právny úkon je potrebné posudzovať podľa doterajších predpisov, ktorým bol Keďže žalovaný nezotrval v štátnej službe po určenú dobu, t. j. do 16. 03. 2018, ale jeho služobný pomer skončil na základe Personálneho rozkazu č. 635 z 27. 01. 2017 dňa 08. 02. 2017, vznikla mu v zmysle zmluvných dojednaní povinnosť nahradiť skutočne vynaložené náklady na jeho výcvik, a to v sume 1.108,10 eura, tak ako sa zaviazal v článku IV. ods. 1 Dohody o úhrade nákladov vynaložených na naturálne a finančné zabezpečenie uzatvorenej dňa 16. 01. 2012.

15. Žalovaný vo svojom odvolaní namieta aplikáciu , pričom tvrdí, že uvedené ustanovenie nič nehovorí o tom, že právne úkony pred účinnosťou nového zákona sa spravujú starým, príp. niečo obdobné v zákone neexistuje. Upozornil na ustanovenie , ktoré síce tvrdí, že práva a povinnosti podľa dohody uzatvorenej podľa starého zákona zostávajú zachované, avšak nevylučuje ich modifikáciu. Samotné práva a povinnosti zostávajú zachované, čo je nesporné, avšak jediné, čo sa zmenilo, je zmena fakultatívnosti na obligatórnu povinnosť alikvotne znížiť náklady, vzhľadom na dĺžku trvania služobného pomeru podľa

Odvolací súd námietky žalovaného nepovažuje za dôvodné, keď má za to, že v danom prípade neprichádza do úvahy aplikácia ust. , v zmysle ktorého , a to s prihliadnutím na ust. , v zmysle ktorého nároky, ktoré vznikli zo služobného pomeru pred účinnosťou tohto zákona a právne úkony s nimi súvisiace sa posudzujú podľa doterajších predpisov. Samotné ust. jednoznačne stanovuje, že práva a povinnosti vyplývajúce z písomnej dohody uzatvorenej podľa a zákona čť. zostávajú zachované. Z uvedeného je preto nesporné, že práva a povinnosti z Dohody o úhrade nákladov vynaložených na naturálne a finančné zabezpečenie výcviku profesionálneho vojaka, ktorú žalovaný uzavrel so žalobcom dňa 16. 01. 2012, sa musia posudzovať podľa vtedy platného predpisu. Práve ustanovenie precizuje posudzovanie práv a povinností vyplývajúcich z písomných dohôd v čase uzatvorenia starého zákona (), avšak za účinnosti už novej právnej úpravy vykonanej

16. Žalovaný v podanom odvolaní namietal porušenie jeho práva na spravodlivý proces, a to konkrétne právo účasti na pojednávaní, ktoré mu bolo postupom súdu zmarené. Namietal, že súd nesprávne postupoval, pokiaľ mu všetky listiny v písomnej podobe doručoval na adresu trvalého pobytu, avšak predvolanie na pojednávanie mu poslal elektronicky, pričom nemal najmenší dôvod zmeniť spôsob doručovania písomnosti. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd zaoberal tým, či postupom súdu prvej inštancie bolo žalovanému znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

17. Podľa , súd doručuje písomnosť na pojednávanie alebo pri inom úkone súdu; tým nie je dotknutá povinnosť súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu.

17.1. Podľa , ak nemožno doručiť písomnosť podľa odseku 1 a ak nejde o doručenie písomnosti do vlastných rúk, súd na žiadosť strany doručí písomnosť na elektronickú adresu. Písomnosť súdu sa považuje za doručenú po troch dňoch od jej odoslania, aj keď ju adresát neprečítal.

Zo systematického výkladu relevantných ustanovení je zrejmá postupnosť pri doručovaní písomností a to nasledovne: 1/ súdom na pojednávaní alebo pri prvom úkone; 2/ do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu ( o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov - Zákon o e-Governmente); 3/ doručovanie na elektronickú adresu na žiadosť strany, ak nejde o písomnosti, ktoré sa doručujú do vlastných rúk a 4/ doručovanie prostredníctvom doručovacieho orgánu podľa alebo doručovanie osobitným doručovacím orgánom.

Podľa Komentáru k uvedenému zákonnému ustanoveniu, napriek stanovenému postupu pri doručovaní je potrebné mať za to, že jeho nedodržanie nebude zakladať procesnú vadu. Potrebné je pritom vychádzať z materiálneho prístupu k doručovaniu, pre ktoré je podstatné, aby sa adresát mohol s doručovanou písomnosťou oboznámiť a bolo zachované jeho právo na spravodlivý súdny proces.

18. Doručovanie písomností do elektronickej schránky upravuje o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a doplnení niektorých zákonov. Spôsoby doručovania písomností vyplývajú z ust. , pričom je z neho zrejmé, že doručovanie do elektronickej schránky prichádza do úvahy nie ako prvý, ale ako následný spôsob doručenia. Doručovanie podľa v spojení s alebo s bude namieste až vtedy, ak písomnosť nebude možné doručiť súdom na pojednávaní alebo pri inom úkone, alebo do elektronickej schránky. Elektronická schránka sa zriaďuje orgánu verejnej moci, právnickej osobe, fyzickej osobe, podnikateľovi, subjektu medzinárodného práva, organizačnej zložke alebo organizácii tým, o ktorých tak ustanoví osobitný predpis ( Zákona o e-Governmente). V prípade fyzických osôb a fyzických osôb oprávnených podnikať aktiváciu elektronickej schránky vykonáva správca modulu elektronických schránok na žiadosť majiteľa elektronickej schránky, ktorá sa podáva prostredníctvom aktivačnej funkcie elektronickej schránky a to ku dňu uvedenému v žiadosti, najneskôr tretí pracovný pomer po doručení žiadosti. Doručovanie do elektronickej schránky bude v zásade vylúčené v prípadoch, ak elektronická schránka nie je aktivovaná, alebo pokiaľ osobitný predpis určuje, že písomnosti sa musia doručovať len v listinnej podobe, alebo pokiaľ sa doručuje osobám vo výkone trestu odňatia slobody, väzbe, osobám umiestneným v zariadeniach pre výkon ústavnej starostlivosti a ochrannej výchovy, alebo tomu, kto používa diplomatické výsady a imunity. Fyzickým osobám sa písomnosti budú doručovať cestou súdu na pojednávaní alebo pri inom úkone. Do elektronickej schránky sa im bude doručovať len v prípade, ak ju majú aktivovanú. Osobou oprávnenou na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou je u fyzickej osoby fyzická osoba, pre ktorú bola elektronická schránka zriadená. Ďalej to môže byť aj podnikateľ, ak je fyzickou osobou, pre ktorú bola elektronická schránka zriadená, ďalej je upravené disponovanie u právnických osôb a orgánov verejnej moci. Miestom na elektronické doručovanie je aj elektronická schránka, ktorá je aktivovaná a doručujú sa do nej aj dokumenty, ktoré sa doručujú do vlastných rúk. Úložnou lehotou je lehota, počas ktorej sa je uložená elektronická správa považovaná za nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Elektronická správa sa považuje za doručenú buď márnym uplynutím úložnej lehoty, alebo potvrdením notifikácie o doručení. Uplatnenie fikcie doručenia teda znamená, že ak v úložnej lehote sa nepotvrdí notifikácia o doručení, rozhodnutie sa bude považovať márnym uplynutím tejto lehoty za doručené, to znamená, že nastanú jeho právne účinky.

19. V danej veci žalovaný namietol, že súd prvej inštancie mu doručoval písomnosti na adresu jeho trvalého pobytu, kde mu doručil platobný rozkaz, dupliky, repliky, listiny v písomnej podobe, a to do vlastných rúk, avšak termín pojednávania na súde prvej inštancie, čo považuje za najdôležitejší úkon v konaní, mu doručil do elektronickej schránky. Mal za to, že súd nemal dôvod meniť dovtedajší spôsob doručovania písomností. Podľa názoru odvolacieho súdu, pokiaľ súd prvej inštancie doručoval najprv prostredníctvom doručujúceho orgánu, až termín na pojednávanie doručil do elektronickej schránky, postup súdu prvej inštancie bol stále v súlade s ust. , pretože mal za to, že pokiaľ súd zistil, že žalovaný mal aktivovanú elektronickú schránku, využil prednostne ( ) doručenie písomnosti do aktivovanej elektronickej schránky v zmysle To, že si žalovaný neskontroloval elektronickú schránku, nie je možné dať na ťarchu súdu, a preto nastúpila fikcia doručenia, a to márnym uplynutím úložnej lehoty a to aj vtedy, ak sa adresát (žalovaný) o tom nedozvedel. Neprítomnosť žalovaného na pojednávaní potom nebránila súdu prvej inštancie vo veci pojednávať, pričom pojednávanie odročil na vyhlásenie rozhodnutia, o ktorom termíne žalovaného upovedomil. Žalovaný tým, že si zriadil elektronickú schránku, je zodpovedný za to, aby si v tejto elektronickej schránke kontroloval doručenie písomností a tieto preberal. V postupe súdu prvej inštancie pri doručovaní písomností, keď súd najprv doručoval prostredníctvom doručovacieho orgánu a po aktivovaní elektronickej schránky doručoval termín pojednávania do elektronickej schránky, odvolací súd nevidel porušenie práva žalovaného na spravodlivý súdny proces.

20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie žalovaného nepovažoval za dôvodné. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami a súd prvej

inštancie vec správne právne posúdil, a preto odvolací súd jeho rozhodnutie ako vecne správne podľa potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s .

Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Vzhľadom na to, že žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný, odvolací súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle citovaných zákonných ustanovení a úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).