Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Co-179-2019.pdf
PDF · 100.42 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/179/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu Intrum Slovakia s. r. o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej D. E., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom J. D. XXXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec, o zaplatenie 1455,84 Eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe o zaplatenie 360,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 4Csp/206/2017-152 z 21. júna 2018, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu v II., III. a IV. výroku p o t v r d z u j e.
II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania súvisiacich s nárokom žalobcu čo do výšky 1.455,84 Eur s príslušenstvom v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
III. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania súvisiacich so vzájomnou žalobou žalovanej v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
IV. Odvolanie žalobcu proti V. výroku, ktorým okresný súd uložil žalobcovi zaplatiť súdny poplatok zo vzájomnej žaloby, o d m i e t a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Lučenec, ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“, event. „prvoinštančný súd“), rozsudkom zo dňa 21. 06. 2018 konanie v časti o zaplatenie sumy 975,84 Eur s prislúchajúcim príslušenstvom zastavil (I. výrok). Vo zvyšku žalobu zamietol (II. výrok). Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 360,-Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 360,- Eur od 18. 04. 2018 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (III. výrok). O náhrade trov rozhodol tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom (IV. výrok). Žalobcovi zároveň uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok zo vzájomnej žaloby vo výške 21,50 Eur na účet Slovenskej pošty, a. s., v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (V. výrok).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že právny predchodca žalobcu (pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka, a. s.) sa žalobou zo dňa 12. 07. 2017 domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 2.431,68 Eur s príslušenstvom, a to z titulu dlhu vzniknutého na základe zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a. s., ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX s úrokovou sadzbou vo výške 22,80 %, so schváleným úverovým rámcom vo výške 1.350,- Eur, s mesačnou splátkou vo výške 45,- Eur. Vzhľadom na platobnú nedisciplínu žalovanej vystavil právny predchodca ku dňu 04. 06. 2017 výpis z kreditnej karty s konečným stavom na úhradu vo výške žalovanej sumy. Počas sporu právny predchodca žalobcu doručil návrh na zmenu strany na strane žalobcu, a preto prvoinštančný súd uznesením č. k. 4Csp/206/2017 - 64 zo dňa 27. 10. 2017 pripustil zmenu na strane žalobcu tak, že z konania vystúpil pôvodný žalobca VÚB, a. s., a do konania na stranu žalobcu vstúpil súčasný žalobca Intrum Slovakia, s. r. o. Žalovaná si počas sporu uplatnila vzájomnou žalobu nárok na zaplatenie sumy 360,- Eur z titulu úhrad vykonaných v prospech žalobcu vo výške 60,- Eur, a to dňa 21. 08. 2017, 11. 10.2017, 20. 11. 2017, 04. 01. 2018, 07. 02. 2018 a dňa 29. 03. 2018.
3. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 2, 5, § 451 ods. 2, § 488, § 489, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2, § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 15 ods. 2, § 147 ods. 1 až 4 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 3 ods. 1, 2, 6, 7, § 4 ods. 1, 2, 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. v znení účinnom ku dňu 31. 07. 2007 (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) a dospel k záveru, že z dôvodu absencie zmluvných dojednaní upravujúcich výšku úrokovej sadzby úveru a iných poplatkov, žalobca nemal nárok na úroky a poplatky, vznikol mu nárok len na zaplatenie sumy reálne vyplatenej žalovanej, ktorá však zaplatila žalobcovi viac ako mala. Žalobca v čase rozhodovania už nedisponoval pohľadávkou voči žalovanej, a preto ju ako nedôvodnú v rozsahu, ktorý zostal po späťvzatí žaloby v časti o zaplatenie sumy 975,84 Eur, zamietol. Mal za to, že aktívna legitimácia žalobcu vyplývala zo zmluvy o postúpení pohľadávok, pričom nevzhliadol pochybenie pri postúpení pohľadávky podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, keďže pohľadávka bola zosplatnená už v roku 2015 a k postúpeniu pohľadávky došlo dňa 30. 06. 2017, pričom v čase postúpenia pohľadávky bola žalovaná v omeškaní s jej úhradou o viac ako 90 dní, preto bolo postúpenie platné. Predmetnú zmluvu považoval za typovú spotrebiteľskú zmluvu a jej kontrolou zistil, že obsahuje len výšku úverového limitu 663,88 Eur (20.000,- Sk), sumu mesačnej splátky revolvingového úveru. Počet splátok úveru, ani RPMN či výpočet poplatkov v zmluve neboli uvedené. Poukázal na revolvingový úver, ktorý je typický tým, že ho veriteľ dopĺňa a úverový vzťah môže fungovať na neurčitú dobu, dlžník poskytnutý úver spláca s tým, že časť splátky sa používa na splatenie úverových prostriedkov a časť na odplatu, pričom počet splátok a konečnú splatnosť nemožno dopredu určiť, avšak absencia týchto údajov nie je porušením § 4 ods. 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, ani absencia o chýbajúcom údaji o výške RPMN, keďže predmetný zákon v § 3 ods. 6 výslovne počíta s nemožnosťou určenia RPMN, ktorú ak nemožno určiť, spotrebiteľ musí byť v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o úverovom limite, ak je stanovený, ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch. Predmetný úver pre žalovanou tvrdenú absenciu RPMN nevyhodnotil za bezúročný a bez poplatkov. Posúdením podstatných náležitostí zmluvy o pôžičkovej karte Žolík (ďalej aj ,,Zmluva“) zo dňa 10. 07. 2007 zistil absenciu údaja o výške úrokovej sadzby a iných poplatkov, preto mal žalobca nárok len na zaplatenie čerpaného úveru bez riadneho úroku a poplatkov, ktoré si nedojednal a ani v obchodných podmienkach sa tieto údaje nenachádzali. Z listín predložených žalobcom mal preukázané vyčerpanie úverového rámca celkove vo výške 3.229,26 Eur, pričom do podania žaloby žalovaná uhradila sumu 4.278,56 Eur a po podaní žaloby sumu 480,- Eur. Z dôvodu absencie zmluvných dojednaní upravujúcich výšku úrokovej sadzby a iných poplatkov žalobca na úroky a poplatky nemal nárok, pretože žalovaná mu zaplatila viac, ako bola povinná, a preto žalobu v časti, ktorá zostala predmetom sporu po späťvzatí zamietol. Ohľadne vzájomnej žaloby žalovanej zo dňa 11. 04. 2018, ktorou sa domáhala voči žalobcovi vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 360,- Eur s 5 % úrokom z omeškania dňom nasledujúcim po dni doručenia vzájomnej žaloby žalobcovi do zaplatenia, dospel k záveru o dôvodnosti vzájomnej žaloby, pretože išlo o úhrady žalovanej vykonané v prospech žalobcu dňa 21. 08. 2017 vo výške 60,- Eur a v rovnakých sumách aj dňa 11. 10. 2017, 20. 11. 2017, 20. 11. 2017, dňa 04. 01. 2018, dňa 07. 02. 2018 a dňa 29. 03. 2018, ktoré úhrady vykonala žalovaná bez právneho dôvodu. Z uvedeného dôvodu došlo na strane žalobcu k bezdôvodnému obohateniu vo výške 360,- Eur.
4. O trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2, § 263 ods. 1 CSP a plne úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, pretože bola plne úspešná čo do nároku žalobcu, ako aj čo do nároku bezdôvodného obohatenia zo vzájomnej žaloby.
5. Zároveň rozhodol o poplatkovej povinnosti žalobcu zo vzájomnej žaloby s poukazom na § 2 ods. 2, § 4 ods. 2 písm. u) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (ďalej aj ,,ZoS“), keďže bola žalovaná od poplatku oslobodená, poplatok platí žalobca, ktorý bol ohľadne nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatneného žalovanou neúspešný.
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, konkrétne do II. výroku, ktorým prvoinštančný súd žalobu zamietol, do III. výroku, ktorý mu uložil povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 360 Eur s príslušenstvom, ako aj voči závislému IV. výroku o trovách konania a V. výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok zo vzájomnej žaloby a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch zmenil tak, že žalobe vyhovie a vzájomnú žalobu zamietne v celom rozsahu.
7. Vyčítal prvoinštančnému súdu rozhodnutie v rozpore so zásadou kontradiktórnosti konania a § 282 CSP, keď zamietnutím žaloby vo zvyšnej časti neprihliadol na uznávací prejav žalovanej a jeho návrh na rozhodnutie sporu rozsudkom pre uznanie nároku nevysporiadal sa s ním, preto považoval rozhodnutie okresného súdu za nesprávne. Poukázal na nerozporovanie nároku žalovanou v podaní zo dňa 08. 11. 2017, nárok uznala v celom rozsahu a požiadala o možnosť platenia dlhu formou splátok, preto v nasledujúcich podaniach navrhol rozhodnúť rozsudkom pre uznanie podľa § 282 CSP z dôvodu uznania nároku žalovanou. Vzhľadom na uznanie záväzku žalovanou bola nedôvodná aj jej vzájomná žaloba na zaplatenie bezdôvodného obohatenia, pretože nepreukázala, že plnenia, o ktoré sa mal obohatiť, a ktorých vrátenia sa domáhala mu skutočne zaplatila. Pokiaľ odkazovala na plnenia uhradené po začatí sporu a postúpení pohľadávky, tak išlo o plnenia zaplatené v prospech právneho predchodcu a nie jeho, pretože od nej žiadne z plnení neprijal, a tým nebol pasívne legitimovaný na uplatnenie nároku žalovaného titulom bezdôvodného obohatenia.
8. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Mala za to, že aj keď rozhodnutie prvoinštančného súdu bolo vecne a stručne odôvodnené, nebolo nepreskúmateľné. V súvislosti s uznávacím prejavom poukázala na povinnosť okresného súdu ex oficio poskytnúť ochranu slabšej zmluvnej strane, na reálnu neexistenciu jej dlhu v čase uznávacieho úkonu t. j. 08. 11. 2017 a dôslednú obranu ako aj rozporovanie nároku žalobcu s právnou argumentáciou v podaní zo dňa 11. 04. 2018, ktorej obsahom bola aj vzájomná žaloba. V čase podania žaloby jej záväzok voči žalobcovi neexistoval a preto nebolo z jej strany možné ho ani uznať. Poukázala na úhrady z poskytnutého úveru vo výške 3.229,26 Eur, pričom uhradila 4.278,56 Eur. Preto žalobca, či jeho právny predchodca nebol oprávnený od počiatku od nej požadovať úroky, či poplatky. Po podaní žaloby (a v čase po postúpení pohľadávky) žalobca prijímal od nej platby vo výške 42,- Eur, resp. 60,- Eur, v dôsledku čoho vzal žalobu v uvedenej časti späť a práve späťvzatie žaloby z jeho strany je nespochybniteľným prejavom žalobcu, že platby od nej prijal, v dôsledku ktorých došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. Ak by uvedené platby neprijal, tak by nedošlo ani k späťvzatiu žaloby v uvedenej časti, preto považovala argumentáciu žalobcu za účelovú a uvedenú až v odvolacom konaní, na ktorú nie je možné prihliadnuť podľa § 366 CSP. Poukázal na to, že nebol dôvod sa zaoberať otázkou, kto prijal platby od nej po postúpení pohľadávky a podaní žaloby, keďže žalobca svojim aktívnym konaním túto okolnosť nespochybňoval.
9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379, § 380 a § 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch II., III., a IV. ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
10. Odvolanie žalobcu proti V. výroku podľa ustanovenia § 386 písm. c) CSP odmietol, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
11. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy pôvodne vo výške 2.431,68 Eur s príslušenstvom, pričom žalobca vzal späť žalobu v časti sumy 975,84 Eur a preto zostala predmetom konania suma 1.455,84 Eur s príslušenstvom. Späťvzatie žaloby uskutočnil žalobca z titulu úhrad uskutočnených žalovanou po začatí sporu. Prvoinštančný súd posúdil predmetnú Zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú a podrobil ju kontrole podstatných náležitostí podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu uzavretia Zmluvy, t. j. ku dňu 31. 07. 2007.
12. Podstatou odvolacej námietky žalobcu bolo neprihliadnutie na uznávací prejav žalovanej a jeho návrh na rozhodnutie rozsudkom pre uznanie podľa § 282 CSP, v dôsledku čoho prvoinštančný súd nesprávne rozhodol o jeho nároku a tiež o vzájomnej žalobe žalovanej.
13. Odvolací súd k podaniu žalovanej zo dňa 08. 11. 2017, na ktoré sa žalobca odvoláva v odvolaní, uvádza, že žalovaná v ňom síce uviedla, že uznáva záväzok v plnom rozsahu a žiadala o splátky po 60,- Eur mesačne, avšak pred týmto podaním nebola poučená súdom podľa § 167 CSP o možnosti uznania nároku, a preto išlo len o jej procesný úkon voči súdu a nie aj voči žalobcovi. Z uvedeného dôvodu nebolo dôvodné rozhodnúť rozsudkom pre uznanie na návrh žalobcu, pričom žalovaná podaním zo dňa 11. 04. 2018 spochybnila nárok žalobcu a zároveň podala vzájomnú žalobu, čím nepochybne prejavila neochotu uhradiť záväzok žalobcovi.
14. Z uvedeného dôvodu bola odvolacia námietka žalobcu o nesprávnosti postupu a rozhodovania prvoinštančného súdu, ktorý nerozhodol rozsudkom pre uznanie neopodstatnená.
15. Pokiaľ išlo o tvrdenie žalobcu, že ohľadom plnení zo strany žalovanej, ktorú si uplatnila vzájomnou žalobu, nedošlo z jeho strany k bezdôvodnému obohateniu, pretože od nej neprijal žiadne plnenia, a tým nebol pasívne legitimovaný na uplatnenie nároku žalovanej titulom bezdôvodného obohatenia, odvolací súd poukazuje na samotný postoj žalobcu, ktorý nerozporoval po jeho vstupe do konania na strane žalobcu úhrady prijaté od žalovanej, v dôsledku ktorých vzal v časti úhrad žalobu späť, čím nespochybnil svoju aktívnu legitimáciu v spore a oprávnenosť prijatia platieb od žalovanej. Až v odvolaní poukazoval neopodstatnene skutočnosť, že úhrady žalovanej v rokoch 2017 a 2018 boli poukázané jeho právnemu predchodcovi, ktorú námietku odvolací súd opätovne vyhodnotil ako účelovú a nedôvodnú.
16. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch II., III. a IV. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil.
17. Vychádzajúc z obsahu odvolania odvolací súd zistil, že žalobca podal odvolanie aj proti V. výroku rozsudku, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok zo vzájomnej žaloby vo výške 21,50 Eur na účet Slovenskej pošty, a. s., v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
18. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
19. Omietnutie odvolania vyjadruje procesnú situáciu, v ktorej sa odvolací súd vôbec nezaoberá obsahom napadnutého rozhodnutia, pretože zistí niektorý z dôvodov, ktorý viedol k nemeritórnemu (procesnému) rozhodnutiu. Deje sa tak v prípade oneskorene podaného odvolania, odvolania podaného neoprávnenou osobou, ak odvolanie voči rozhodnutiu nie je prípustné, alebo ak odvolanie nemá stanovené náležitosti a pre jeho vady nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
20. Podľa § 355 ods. 1 CSP, proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.
21. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie je podľa § 355 ods. 2 CSP odvolanie prípustné iba vtedy, ak to zákon pripúšťa. Na uvedené pravidlo nadväzuje úprava obsiahnutá v § 357 písm. a) až o) CSP, ktorou je taxatívne vymedzený okruh prvoinštančných uznesení, proti ktorým je prípustné odvolanie.
22. Podľa § 357 CSP, je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a § 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní počítaní a iných zrejmých nesprávností okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m/ nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164 a o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
23. Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 ZoS, ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie vo veciach poplatkov sa primerane použijú ustanovenia CSP okrem § 357 písm. a).
24. Podľa ustanovenia § 14 ods. 4 ZoS, v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Ak sa sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu, rozhodnutie nemusí obsahovať odôvodnenie.
25. Vychádzajúc z ustanovení ZoS je konanie o súdnych poplatkoch jednoinštančné a vedie sa výlučne na súde prvej inštancie.
26. Nakoľko o poplatkovej povinnosti žalobcu zo vzájomnej žaloby žalovanej rozhodol súd prvej inštancie, pričom konanie o súdnych poplatkoch je jednoinštančné, odvolací súd konštatuje, že odvolanie proti V. výroku rozsudku nie je prípustné, a preto ho podľa ustanovenia § 386 písm. c) CSP odmietol.
27. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V predmetnom prípade bola v odvolacom konaní plne úspešná žalovaná v súvislosti s nárokom žalobcu vo výške 1.455,84 Eur s príslušenstvom ako aj ohľadne svojho nároku vo výške 360,- Eur s príslušenstvom uplatneného vzájomnou žalobou, preto jej podľa vyššie uvedených ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).