Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Csp-6-2024.pdf
PDF · 148.61 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/6/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec, sudkyňou JUDr. Katarínou Červenkovou, v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zast.: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679 proti žalovanému: A. B., nar: 18.2.1977, C. D. XXX, XXX XX E. C. zast.: JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, IČO:47 445 092, o zaplatenie 6 298,37 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu 1.316,70 Eur spolu s úrokom z omeškania 9,25% ročne zo sumy 526,68 Eur od 14.09.2023 do zaplatenia, to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 50,-Eur splatných vždy do posledného dňa v kalendárnom mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky riadne a včas sa stáva splatným celý zvyšok dlhu.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 62% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica ako kauzálne príslušnému súdu v tzv. upomínacom konaní podľa § 1 ods. 2 zákona č. 307/2016, ktorý je alternatívnym spôsobom uplatňovania peňažných nárokov, domáhal vydania platobného rozkazu, v ktorom by bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 6298,37 Eur, úrok vyčíslený pevnou sumou 533,28 Eur, úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 6298,37 Eur od 14.09.2023 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobca skutkovo žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníčkou dňa XX.XX.XXXX úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. a ktorej predmetom bolo poskytnutie revolvingového úveru s výškou úverového rámca 6.300,-Eur, ktoré žalovaná čerpala prostredníctvom úverovej karty. Žalovaná úver riadne a včas nesplácala, napriek opakovaným upozorneniam nedoplatila dlžné splátky, na základe čoho pristúpil žalobca k zosplatneniu budúcich splátok úveru dňa 29.08.2023. Žalobca poskytol žalovanej lehotu 15 dní na splnenie povinnosti a následne, t.j. od 14.09.2023 si uplatnil aj zákonný úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne, ktorý stanovil ako základnú úrokovú sadzbu ECB platnú k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu navýšenú o 5 percentuálnych bodov. Žalobca v žalobe uvádza, že žalovaná prostredníctvom úverovej karty čerpala revolvingový úver v celkovej výške 25.458,90 Eur a uhradila žalobcovi celkovo 20.167,60 Eur. Žalovaná suma 6.831,65 Eur pozostáva zo súčtu istiny vo výške 6.298,37 Eur za 13. až 17. splátku úveru, úroku vo výške 386,20 Eur, t.j. úrok za 13. až 17. splátku a úroku za hotovostné transakcie vo výške 147,08 Eur.
2. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil upomínaciemu súdu nasledovné listinné dôkazy: Zmluvu o spotrebiteľskom úvere – revolvingový úver č. XXXXXXXXXX, prílohu č.1 platnú od 01.06.2022 o zmenách úverových podmienkach, úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. pre úverovú kartu platnú od 01.08.2021, Výzvu na zaplatenie dlžnej sumy 22.07.2023 spolu s ftk. poštového podacieho hárku, Výzvu k splateniu celého úveru zo dňa 29.08.2023 spolu s ftk. poštového podacieho hárku, výpis čerpania splátok a úhrad žalovanej.
3. Upomínací súd na základe návrhu žalobcu a ním predložených listinných dôkazov, vydal vo veci platobný rozkaz sp.zn. 10Up/1978/2023 dňa 02.01.2024, ktorým návrhu žalobcu v plnom rozsahu vyhovel. Voči platobnému rozkazu podala žalovaná písomný odpor s odôvodnením, v ktorom žalobcov uplatnený nárok v celom rozsahu neuznala. Uviedla, že v žalobnom návrhu žalobca uvádza poskytnutie revolvingového úveru s úverovým rámcom 6.300,-Eur, no na základe predloženej zmluvy o revolvingovom úvere žalovanej bol poskytnutý úverový rámec len vo výške 4.000,-Eur, čo má podľa žalovanej za následok neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere. Zároveň žalovaná poukázala na to, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje obligatórne náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Zb.z. a z tohto dôvodu je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva podľa žalovanej neobsahuje matematický výpočet RPMN, dobu trvania zmluvy, ani výšku, počet a frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Žalovaná má za to, že žalobca ako veriteľ neskúmal dostatočne bonitu žalovanej pred poskytnutím úveru a zároveň zo strany žalobcu došlo k neplatnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, keď žalobca nepostupoval v súlade so zákonom a najskôr nevyzval žalovanú na úhradu zameškaných splátok spolu s upozornením, že v prípade, ak nedôjde k úhrade omeškaných splátok, pristúpi k mimoriadnej splatnosti úveru. Žalovaná tiež poukázala na skutočnosť, že je vylúčené, aby sa všeobecné zmluvné podmienky bez ďalšieho stali súčasťou zmluvy, preto pokiaľ sa zmluvné strany nedohodli na tom, že pre daný zmluvný vzťah sa budú aplikovať dojednania obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach, tieto sa nemôžu bez podpísania zmluvných strán stať súčasťou zmluvy.
4. Na odpor žalovanej žalobca reagoval písomným podaním, v ktorom upriamil pozornosť žalovanej na to, že z jej podnetu došlo k uzatvoreniu dodatku k zmluve o zmene úverového rámca, ktorý zároveň pripojil ku svojmu písomnému vyjadreniu, pričom týmto dodatkom zo dňa 27.07.2022 došlo k zmene úverového rámca na sumu 6300,-Eur. Poukázal tiež na úvodné ustanovenia úverovej zmluvy z ktorých vyplýva, že skúmal bonitu žalovanej pred uzatvorením zmluvy, kde sú uvedené požadované informácie, ako aj z dôvodu, že žalovaná uhradila žalobcovi riadne a včas už sumu z poskytnutého úveru vo výške 20.226,46 Eur, bola podľa jeho názoru bonita v poriadku. Na preukázanie tejto skutočnosti pripojil k vyjadreniu aj interný dokument o posúdení bonity so správou zo sociálnej poisťovne, úverovú správu z registrov dlžníkov a výpis z bankového účtu žalovanej za účelom preukázania jej príjmu a výdavkov. V súvislosti s údajnou povinnosťou veriteľa pripájať k RPMN aj matematický výpočet, poukázal na uznesenie NS SR, sp. zn. 7Cdo/183/2020 zo dňa 24.02.2021, ktorý sa k problematike uvádzania výpočtu RPMN zaoberal a vyvodil záver, že zo znenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Zb.z. povinnosť veriteľa uviesť v zmluve konkrétny matematický výpočet RPMN nevyplýva, pričom zákon nepožaduje ani predpoklady pre výpočet RPMN špeciálne v zmluve označovať ako predpoklady pre výpočet RPMN. Žalobca tiež dal do pozornosti žalovanej, že zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú, čo vyplýva zo strany 3 zmluvy, a teda je v nej uvedená doba trvania zmluvy. V súvislosti s vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru predložil súdu výzvu na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 22.07.2023 spolu s doručenkou, ako aj výzvu na splatenie celého úveru zo dňa 29.08.2023 spolu s doručenkou, čím mal za to, že splnil podmienky stanovené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru.
5. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 01.02.2024 poukázala na to, že pokiaľ došlo k navýšeniu úverového rámca na 6.300-Eur, v zmysle zákona č. 129/2010 Zb.z., bolo povinnosťou žalobcu zmeniť aj obligatórne náležitosti, ktoré sa vzťahujú k úverovému rámcu vo výške 4.000,-Eur. Keďže súčasťou spisu je len zmluva, na základe ktorej bol poskytnutý úverový rámec vo výške 4.000,-Eur, ale zo strany žalobcu bol poskytnutý úverový rámec vo výške 6.300,-Eur, zmluva obsahuje nesprávny údaj o celkovej čiastke splatenej spotrebiteľom vo výške 4.431,17 Eur, nesprávny údaj o ročnej úrokovej sadzbe 19,90%, nesprávny údaj o výške mesačnej splátky, ako aj o výške RPMN, nakoľko pri úverovom rámci 6.300,-Eur musia tieto obligatórne náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Zb.z.
vychádzať z úverového rámca 6.300,-Eur, a nie z úverového rámca 4.000,-Eur. Žalovaná ďalej zotrvala aj na svojom právnom názore, že k zosplatneniu úveru nedošlo postupom súladným so zákonom, a to v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 565 Občianskeho zákonníka. V závere svojho vyjadrenia žalovaná navrhla, aby súd uložil žalovanej povinnosť uhrádzať dlžnú sumu v mesačných splátkach po 50,-Eur k 27.dňu v mesiaci pod stratou výhody splátok v prípade omeškania s ktoroukoľvek mesačnou splátkou a priznal žalovanému len nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu. Následne žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 23.02.2024 poukázala na nesprávny údaj ohľadne výšky RPMN uvádzaný v zmluve, keď vo vrchnej časti druhej strany zmluvy o revolvingovom úvere pri predpokladoch použitých na výpočet RPMN je uvedené: „čerpanie celej výšky úveru okamžite, bezhotovostne, v plnej výške, pri najvyšších poplatok a najvyššej úrokovej sadzbe. Poskytnutie úveru na obdobie jedného roka a splatenie v dvanástich mesačných splátkach s rovnakou výškou istiny.“ Podľa žalovanej však z výpisu čerpania splátok a úhrad vyplýva, že dátum poskytnutia úveru nebol 15.03.2022, teda ku dňu uzatvorenia zmluvy, ale až neskôr po uzatvorení zmluvy, a teda pri výpočte RPMN nebol zohľadnený správny dátum prvého čerpania úveru, resp. úverového rámca, zmluva o revolvingovom úvere obsahuje nesprávny údaj o RPMN a neobsahuje všetky predpoklady použité pri výpočte RPMN, v dôsledku čoho je nutné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov.
6. Súd vo veci konal a rozhodol na pojednávaní dňa 13.03.2024, ktorého sa sporové strany nezúčastnili, svoju neúčasť na vytýčenom pojednávaní ospravedlnili a súhlasili s tým, aby súd vo veci konal a rozhodol v ich neprítomnosti.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť spisu, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav.
8. Žalobca v postavení veriteľa uzatvoril so žalovanou v postavení dlžníčky dňa 15.03.2022 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere – revolvingový úver č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej bezúčelový revolvingový úver s výškou úverového rámca ( kreditného limitu ) 4.000,- Eur, s ročnou úrokovou sadzbou 19,90%, s RPMN: 21,82%, s celkovou čiastkou splatnou spotrebiteľom 4.431,17 Eur, s výškou minimálnej mesačnej splátky: 2,09% z výšky úverového rámca ( 83,60 Eur ). Poskytnutie úveru bolo dojednané na dobu neurčitú a termín splatnosti mesačnej splátky vždy k 20.dňu v mesiaci. Pre výpočet RPMN boli použité nasledovné predpoklady: čerpanie celej výšky úveru okamžite, bezhotovostne, v plnej výške, pri najvyšších poplatkoch a najvyššej úrokovej sadzbe, poskytnutie úveru na jedného roka a splatenie v 12-tich mesačných splátkach s rovnakou výškou istiny.
9. Dňa XX.XX.XXXX zmluvné strany ( žalobca a žalovaná ) uzatvorili Dodatok k úverovej zmluve s priradeným variabilným symbolom XXXXXXXXXX, v ktorom sa dohodli na navýšení úverového rámca na sumu 6.300,-Eur, s výškou mesačnej splátky 131,67 Eur. Podľa bodu II Dodatku, všetky ostatné ustanovenia zmluvy ostávajú v platnosti v nezmenenom znení.
10. Z obsahu žaloby, ako aj z výpisu čerpania splátok a úhrad žalovanej ( č.l. spisu 25) súd zistil, že žalovaná čerpala úver v období od 16.03.2022, kedy uskutočnila prvé čerpanie vo výške 4.000,-Eur až do 18.04.2023, kedy uskutočnila do zosplatnenia úveru posledné čerpanie.
11. Písomným upozornením: „ Výzva na zaplatenie dlžnej sumy“ ( č.l. spisu 54 ) zo dňa 22.07.2023, žalobca upozornil žalovanú na omeškanie so splácaním mesačných splátok, na výšku jej aktuálneho nedoplatku 395,01 Eur ku dňu výzvy, ako aj na možnosť zosplatnenia celého úveru, ak nedôjde k úhrade dlžnej sumy do 15 dní od doručenia výzvy. Z pripojenej doručenky súd zisťuje, že uvedená výzva bola žalovanej doručená dňa 28.07.2023.
12. Písomným podaním: „ Výzva k splateniu celého úveru“ zo dňa 29.08.2023 ( č.l. spisu 55 z opaku ) žalobca vyzval žalovanú k splateniu celého úveru čerpaného na základe zmluvy vo výške 6.867,65 Eur do 15 dní od spísania výzvy. Z pripojenej ftk. doručenky súd zisťuje, že uvedená výzva bola žalovanej doručená dňa 04.09.2023.
13. Podľa Hlavy 7 §2 „Ukončenie úverovej zmluvy“ úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. pre Úverovú kartu HC – IHK 121 platné od 01.08.2021, v prípade : a) ak ste sa oneskorili
s platením aspoň dvoch splátok alebo ste sa oneskorili s platením jednej splátky dlhšie ako tri mesiace, musíte nám celý čerpaný úver na požiadanie splatiť ( tzv. zosplatnenie úveru ).
14. Z interného dokumentu žalobcu, označeného ako „ Posúdenie schopnosti klienta splácať spotrebiteľský úver“ vyplýva, že ku dňu rozhodnutia o poskytnutí úveru, s počiatočnou výškou úverového rámca 4.000,-Eur bola žalovaná vydatá, bývala vo vlastnom dome/byte, s počtom detí 1, so zdrojom príjmu zamestnanec/zamestnanec, s výškou príjmu – 900,-Eur, s príjmom partnera – 0. Životné minimum žiadateľa 218,06 Eur, životné minimum na jedno dieťa 73,68Eur, suma splátok úveru z NRKI vrátane HC úveru 241,-Eur, vankúš 183,-Eur, výška splátky schváleného úveru 83,60 Eur, zostávajúce MLS klienta 100,66 Eur. Na overenie výšky mzdy klientka doložila veriteľovi výpis z bankového účtu s viditeľnou mzdou a výdavkami. Z úverovej správy z registra dlžníkov súd zistil, že ku dňu poskytnutia úveru mala žalovaná dva existujúce splátkové úvery, dva ukončené splátkové úvery, dva odvolané splátkové úvery a jeden splátkový úver odmietnutý. Zároveň jej boli dva nesplátkové kontokorentné úvery odmietnuté a v čase žiadosti tiež mala jednu existujúcu kreditnú kartu, jednu odvolanú a jednu ukončenú.
15. Sporným medzi stranami ostalo posúdenie úverovej zmluvy, či úverová zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Zb.z. o spotrebiteľských úveroch, či strany žalobcu došlo k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru a tiež otázka dostatočného skúmania bonity žalovanej pri uzatváraní zmluvy v znení jej dodatku.
16. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb.z. Obchodný zákonník, účinný k XX.XX.XXXX, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
17. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.z. Občiansky zákonník ( ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
18. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Zb.z. o spotrebiteľských úveroch, účinný k 15.03.2022, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; 1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, 1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu 1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov 1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
21. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Zb.z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
22. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Zb.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom. 17)
21. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Zb.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto náležitosti: a) podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), c), d), e), g) a u), b) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške, c) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.
22. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Zb.z. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm. b) a c) alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,18b) f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.18aa)
23. Zmluva o úvere, z ktorej žalobca vyvodzuje svoj nárok je zmluvou spotrebiteľskou, nakoľko z obsahu zmluvy vyplýva, že žalobca pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojho podnikania a žalovaná uzavrela zmluvu ako fyzická, ktorá pri uzatváraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ani v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, a teda ide o spotrebiteľský úver, ktorý spĺňa definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle ustanovenia § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Zb.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, a uzatvorená zmluva o úvere je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovenia § 2 písm. d) citovaného zákona, preto úver ňou poskytnutý je nutné považovať za spotrebiteľský úver. Z uvedeného ďalej vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter je v danom prípade potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ tak ako to vyplýva z ustanovenia § 52 ods. 2 prvej vety OZ.
24. Medzi stranami nebola sporná skutočnosť, že žalobca so žalovanou uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere, v zmysle ktorej bola žalovanej poskytnutá možnosť čerpať finančné prostriedky až do výšky dojednaného úverového rámca prostredníctvom karty, z tohto dôvodu zmluva o revolvingovom zároveň zahŕňa aj zmluvu o platobných službách. Revolvingový úver je špecifický druh úveru, ktorého výška sa neustále dopĺňa po stanovenú hranicu. Veriteľ teda poskytne klientovi úverový rámec a umožňuje klientovi čerpať poskytnuté zdroje opakovane, bez nutnosti žiadať o povolenie čerpania veriteľa. Ak klient čerpá časť alebo celý úverový rámec a následne vyčerpanú sumu splatí jednorázovo, hneď po pripísaní tejto úhrady má opäť k dispozícii celý úverový rámec. Ak vyčerpanú sumu spláca postupne, má k dispozícii tú časť úverového rámca, ktorá nie je vyčerpaná a ktorá sa zároveň s každou splátkou zvyšuje. Žalobca predložením Zmluvy o revolvingovom úvere preukázal, že poskytol žalovanej možnosť čerpať finančné prostriedky až do výšky dojednaného úverového rámca 4.000,-Eur, na základe dodatku k úverovej zmluve zo dňa 27.07.2022 došlo k navýšeniu úverového rámca na sumu 6.300,-Eur
a predložením výpisu čerpania splátok a úhrad klienta aj skutočnosť, že žalovaná kartou finančné prostriedky čerpala.
25. Keďže sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, súd ex offo podrobil úverovú zmluvu súdnemu prieskumu, či obsahuje všetky obligatórne náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Zb.z., účinného v čase uzatvorenia zmluvy, resp. jeho dodatku, a či zmluvu v dôsledku absencie povinných náležitostí, resp. v dôsledku hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 a 2 nie je potrebné považovať za bezúročnú a bezpoplatkovú.
26. Žalovaná v danom odpore považovala predmetný úver za bezúročný a bezpoplatkový z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Zb.z., keď vytýkala veriteľovi, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje matematický výpočet, na základe ktorého veriteľ dospel k určeniu výšky RPMN, neobsahuje dobu trvania zmluvy, ani výšku, počet a frekvenciu splátok a prípadné poradie v tom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Vo vzťahu k uzatvorenej Zmluve o revolvingovom úvere z XX.XX.XXXX s výškou úverového rámca 4.000,-Eur súd vyhodnocuje tieto námietky žalovanej ako nedôvodné. Tak ako už súd vyššie konštatoval, v tomto prípade išlo o tzv. revolvingový úver, ktorý sa čerpá prostredníctvom „ kreditného systému“, pri ktorom nie je možné jednoznačne uviesť RPMN, nakoľko tento údaj sa dá určiť len na začiatku poskytnutia úveru, a to na základe známych vstupných údajov, s potrebou simulovať určité vstupné údaje potrebné pre výpočet RPMN. RPMN teda nie je možné vyčísliť v priebehu revolvingu, keď možno úver čerpať a priebežne dopĺňať, a tak sa aj menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Revolvingový úver je uzatváraný na dobu neurčitú a pri tejto forme úveru je stanovený len tzv. úverový rámec, teda suma do výšky ktorej spotrebiteľ môže úver čerpať. Skutočná výška čerpaných prostriedkov a od nej sa odvíjajúca výška splátok, prípadne spôsob čerpania ( pravidelnosť výška a podobne ) sú však v čase uzatvorenia úverovej zmluvy neznáme. Pretože tieto údaje sú podkladovými pre určenie RPMN, nemožno údaj o reálnej výške RPMN pre daný, ešte len budúci úver v čase uzatvorenia úverovej zmluvy určiť. Je možné súhlasiť so žalovanou v tom smere, že uvedenie RPMN je jednou z povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to bez ohľadu na to, či ide o revolvingový alebo iný druh spotrebiteľského úveru, pričom v zmysle zákona č. 129/2010 Zb.z. RPMN majú byť vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, kedy sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto RPMN. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v čase uzatvorenia revolvingovej zmluvy je možné vypočítať RPMN len z hodnoty úverového rámca, a to indikatívnym výpočtom, ktorý sa poskytuje spotrebiteľovi. Súd konštatuje, že zmluva o revolvingovom úvere z 15.03.2022 s výškou úverového rámca 4.000,-Eur obsahovala takýto indikatívny výpočet o výške RPMN, ako aj vstupné údaje, ktoré boli pri indikatívnom výpočte použité. Zároveň v predmetnej zmluve bola uvedená aj celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, preto zastáva súd názor, že v prípade revolvingového úveru indikatívny výpočet RPMN tak, ako bol v zmluve uvedený, postačuje pre záver o splnení náležitosti úverovej zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Zb.z. účinného v čase uzavretia zmluvy, a teda zmluva uvedenú náležitosť mala a nie je možné konštatovať jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť.
27. Rovnako nie je podľa posúdenia súdu potrebné v zmluve uvádzať rozčlenenie splátok na istinu, úroky a poplatky, keďže zákon takéto rozčlenenie nevyžaduje, čo vyplýva aj zo záverov vyslovených v uznesení Najvyššieho súdu SR z 22.02.2018, č. k. 3Cdo/146/2017: „ ... nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej časti anuitnej splátky“. Podobný záver vyplýva aj z uznesenia NSSR, sp.zn. 4Cdo/211/2017 z 23.04.2017: „ ... nie je možné od dodávateľov žiadať, aby v zmluvách uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach ( samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky )“. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t.j. výšku, počet, termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov riešil najvyšší súd aj v iných rozhodnutiach, a to: sp. zn. 3Cdo/56/2018 zo 17.04.2018, sp.zn. 4Cdo/211/2017 z 23.04.2018, 4Cdo/65/2018 z 26.09.2018, 5Cdo/132/2017 z 29.10.2018, 6Cdo/113/2018 z 30.07.2019, 7Cdo/112/2019 zo 17.10.2019, 1Cdo/171/2018 z 30.10.2019, pričom všetky rozhodnutia predchádzali dátumu podania tejto žaloby. Zo všetkých uvedených rozhodnutí NSSR vyplýva, že ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch je potrebné interpretovať tak, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí nevyhnutne obsahovať písomné vyjadrenie každej jednotlivej
zložky anuitnej splátky, t.j. istiny, úrokov a iných poplatkov. Uvedené právne závery platia i v zmluvách s revolvingovým charakterom, nakoľko charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere zostáva zachovaný. Zároveň Najvyšší súd SR riešil aj problematiku v súvislosti s potrebou uvádzania matematického výpočtu RPMN, a to v rozhodnutí 7Cdo/183/2020 zo dňa 24.02.2021, ktoré bolo zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 86/2021, kde najvyšší súd judikoval, že z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Zb.z. o spotrebiteľských úveroch ( v súdenom prípade ide o ustanovenie § 9 ods. 2 písm. h) ) nevyplýva, že by jednou z náležitostí spotrebiteľskej úverovej zmluvy bol konkrétny matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov alebo predpoklady pre jej výpočet. Zo znenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Zb.z. podľa dovolacieho súdu nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť v zmluve konkrétny matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom zákon nepožaduje ani predpoklady pre výpočet RPMN špeciálne v zmluve označovať, ako predpoklady pre výpočet RPMN. Takúto požiadavku pritom nie je možné vyvodiť gramatickým ( jazykovým ) ani teleologickým ( účelovým ) výkladom daného zákonného ustanovenia. Obdobne rozhodol najvyšší súd aj vo veciach, sp.zn. 9Cdo/37/2020 z 29.03.2022, 5Cdo/55/2020 z 24.02.2022, 1Cdo/42/2020 z 27.04.2022.
28. V prejednávanom prípade však nemožno opomenúť fakt, že na základe Dodatku k úverovej zmluve zo dňa 27.07.2022 došlo k navýšeniu úverového rámca na 6.300,-Eur a k zvýšeniu minimálnej mesačnej splátky na 131,67 Eur. Súd konštatuje, že v prípade uzatvorenia dodatku k úverovej zmluve, musí aj takýto dodatok spĺňať všetky obligatórne náležitosti tak, ako samotná úverová zmluva. Súd poukazuje na to, že v dodatku k zmluve o revolvingovom úvere nie je uvádzaný nijaký údaj o výške RPMN, a to ani indikatívnym výpočtom, a teda takýto údaj v úverovej zmluve v znení jej dodatku úplne absentuje, hoci je podstatnou náležitosťou podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. h) zákona 129/2010 Zb. z. účinného v čase podpísania dodatku. Zároveň súd konštatuje, že úverová zmluva v znení jej dodatku neobsahuje ani celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, obsahuje len odkaz v článku II v bode 3, že všetky ostatné ustanovenia ostávajú v nezmenenom znení. Ani v takomto prípade sa nemožno stotožniť s tým, že tieto údaje sú riadne uvedené, nakoľko nezodpovedajú aktuálnemu stavu. Pri výške úverového rámca 6.300,-Eur musí automaticky dôjsť aj k zmene celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, čo má vplyv tiež na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, teda vstupné údaje aj v prípade indikatívneho výpočtu RPMN sa automaticky menia. Z tohto dôvodu je nutné vyvodiť záver, že v prípade uzatvorenia revolvingovej zmluvy v znení jej dodatku zo dňa 22.07.2022 je už nutné považovať tento úver ( s výškou úverového rámca 6300,- eur) s poukazom na znenie ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Zb. z. za bezúročný a bezpoplatkový, a to z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí, resp. ich nesprávneho uvedenia.
29. Pokiaľ žalovaná v konaní namietala nedodržanie zákonného postupu pred zosplatnením úveru a zároveň namietala, že všeobecné obchodné podmienky nie sú pre ňu zaväzujúce, keďže nie sú súčasťou zmluvy, súd uvádza, že úverová zmluva môže pozostávať aj z viacerých dokumentov, pričom je bežnou praxou veriteľov niektoré zo zmluvných podmienok inkorporovať, t.j. včleniť do všeobecných obchodných podmienok, ktoré sa stávajú súčasťou zmluvy. Podmienkou toho, aby všeobecné obchodné podmienky zaväzovali dlžníka je skutočnosť, že bol pred uzatvorením úverovej zmluvy riadne so všeobecnými obchodnými podmienkami oboznámený a boli mu tieto ustanovenia známe. Žalovaná v zmluve o spotrebiteľskom úvere na strane 4 potvrdila, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú aj úverové podmienky spoločnosti Home Credit a že s uvedenými podmienkami obsiahnutými vo všeobecných obchodných podmienkach sa riadne oboznámila, všetky ustanovenia sú jej zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť nimi viazaná. Zároveň potvrdila svojim podpisom, že tieto podmienky prevzala, prípadne súhlasí, aby jej boli poskytnuté na email uvedený v zmluve o úvere. Súd je toho názoru, že žalobca predložením úverovej zmluvy hodnoverne preukázal oboznámenie sa dlžníka, t.j. žalovanej s uvedenými dokumentami pred podpisom zmluvy, preto má súd za to, že sa tieto dokumenty oboznámením a ich prevzatím žalovanou stali súčasťou zmluvy. Ani v dôsledku posúdenia neprijateľnosti ich nemožno považovať za neplatné, nakoľko uvedené ustanovenie nemá charakter zmluvnej podmienky z pohľadu práva a povinnosti, ktoré by v dôsledku neprijateľnosti malo byť posúdené ako neplatné. V tomto prípade išlo o dojednanie osvedčujúce určitú skutočnosť, ktoré nezakladalo nejaké práva a povinnosti, o ktorých rovnováhe by sa dalo polemizovať.
30. Čo sa týka samotného posúdenia platnosti zosplatnenia úveru, z predloženého listinného dôkazu „ Výpis čerpania splátok a úhrad“ súd zistil, že žalovaná revolvingový úver čerpala, avšak dňa
20.05.2023 ( 13.splátka ) úver splácať prestala, v dôsledku čoho žalobca pristúpil po predchádzajúcej výzve k zosplatneniu úveru. Zosplatnenie úveru je právom, nie však povinnosťou veriteľa a vyvoláva ďalšie právne následky t.j. stratu možnosti dlžníka splácať poskytnutý úver v dojednaných splátkach a určuje aj ďalší režim jednotlivých splátok v súvislosti s posúdením premlčania jednotlivých splátok. Žalobca v konaní preukazoval účinnosť zosplatnenia úveru listinnými dôkazmi označenými ako: „Výzva na zaplatenie dlžnej sumy“ z 22.07.2023, „Výzva k splateniu celého úveru“ zo dňa 29.08.2023 a ich doručenie fotokópiami doručeniek. K mimoriadnemu zosplatneniu úveru môže veriteľ pristúpiť až po splnení zmluvných a zákonných podmienok tzn., že zosplatnenie úveru musí byť jednak dojednané v zmluve, resp. v obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy a zároveň aj v súlade so zákonnými podmienkami. Žalobca predložením zmluvy a všeobecných obchodných podmienok preukázal, že ako veriteľ bol oprávnený v zmysle Hlavy 7 bodu 2 celý čerpaný úver zosplatniť v prípade, ak sa dlžník s platením aspoň dvoch splátok dostane do omeškania alebo s platením jednej splátky po dobu dlhšie ako 3 mesiace. Z listinného dôkazu „ Výpis čerpania splátok a úhrad“ ( č.l. spisu 25 ) vyplýva, že sa žalovaná dostala do omeškania s 13. splátkou, ktorá bola splatná dňa 20.05.2023, pričom ani žiadnu ďalšiu splátku až do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru neuhradila.
31. Zákonnou podmienkou vyhlásenia mimoriadnej splatnosti je dodržanie postupu určeného v § 53 ods. 9 OZ, kedy veriteľ môže uplatniť svoje právo podľa § 565 OZ, najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, keď súčasne upozorní spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Žalobca písomným podaním zo dňa 22.07.2023 označeným ako „ Výzva na zaplatenie dlžnej sumy“ ( č.l. spisu 54 ) upozornil žalovanú na jej aktuálny nedoplatok, ako aj na možnosť mimoriadneho zosplatnenie úveru v prípade, ak dlžnú sumu do 15 dní od doručenia tejto výzvy neuhradí. Doručenie výzvy žalovanej žalobca preukázal ftk. doručenky, z ktorej vyplýva, že žalovaná si výzvu prevzala dňa 28.07.2023. Následne žalobca „Výzvou k splateniu celého úveru“ zo dňa 29.08.2023 pristúpil k zosplatneniu úveru, pričom uvedenú výzvu si žalovaná prevzala dňa 04.09.2023, čo vyplýva z ftk. priloženej doručenky. Splátkou, pre ktorú žalobca pristúpil k mimoriadnemu zosplatneniu úveru bola splátka z 20.05.2023 vo výške 131,67 Eur, ktorú žalovaná neuhradila a s úhradou ktorej sa dostala do omeškania počas nasledujúcich 3 mesiacov, t.j. počas mesiaca jún, júl, august, preto do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky, t.j. do 20.09. bolo povinnosťou veriteľa úver zosplatniť. Žalobca ako veriteľ pristúpil k mimoriadnemu zosplatneniu úveru dňa 29.08.2023, čo je v súlade s vyššie uvedeným zákonným postupom.
32. V súvislosti s poskytnutím úveru tiež žalovaná namietala, že žalobca nedostatočným spôsobom skúmal jej schopnosť splácať úver, t.j. bonitu, čím došlo k porušeniu povinnosti veriteľa podľa § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch.
33. Podľa § 7 ods. 1/ a 17/ zákona č. 129/2010 Zb. z. účinný k 15.03.2022 a k 22.07.2022, v veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
34. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Zb.z. účinný k 15.03.2022 a k 22.07.2022, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a
rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
35. Cieľom ustanovenia § 7 a 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Zb.z. je efektívne zamedziť nekontrolovateľnému predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona č. 129/2010 zároveň vyplýva, že informácie potrebné pre rozhodnutie veriteľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má zabezpečovať sám, a to v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií pri posúdení úverovej schopnosti spotrebiteľa tak vychádza nielen z informácií dodaných samotným spotrebiteľom, ale aj z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Jeho povinnosťou je takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný prijať a získať objektívny obraz o žiadateľov finančnej situácii. Žalobca, ktorý s tvrdením žalovanej o tom, že nedostatočne skúmal bonitu klienta nesúhlasil a na podporu svojho tvrdenia predložil súdu interný dokument o posúdení bonity so správou zo sociálnej poisťovne, úverovú správu z registrov dlžníkov, ako aj výpis z bankového účtu žalovanej. Z uvedených listinných dôkazov síce možno jednoznačne konštatovať, že žalobca pred poskytnutím revolvingového úveru s úverovým rámcom 4 000,- Eur, skúmal schopnosť žalovanej poskytnutý úver splácať, avšak v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch je veriteľ nielen pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, ale aj pri každej zmene tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru. Pred uzatvorením dodatku k úverovej zmluve zo dňa 22.07.2022 žalobca ako veriteľ už takto nepostupoval a ani nepredložil súdu žiadne listinné dôkazy, ktoré by nasvedčovali skúmaniu bonity žalovanej aj v tomto čase. Je nesporné, že žalobca navýšil žalovanej úverový rámec z pôvodnej sumy 4.000,-Eur na 6.300,-Eur, čo nie je zanedbateľná čiastka, a to bez akéhokoľvek skúmania jej bonity od poskytnutia revolvingového úveru, čím hrubo porušil svoju povinnosť konať s odbornou starostlivosťou pri skúmaní bonity žalovanej, čoho právnym následkom je v zmysle § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru a súčasne aj nemožnosť žalobcu vyžadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru ( § 11 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 ), a to i napriek vyššie konštatovanému zosplatneniu úveru pri splnení zákonom stanovených požiadaviek podľa ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 OZ. Vyžadovanie skúmania bonity dlžníka pred každým navýšením úveru má podľa názoru svoje opodstatnenie, a to nie len z dôvodu posúdenia, či dlžníkom prv deklarovaný príjem postačuje na splácanie vyššej splátky, ale aj overenie si ďalších skutočností, či nedošlo k podstatnejším zmenám v živote dlžníka ( napr. strata zamestnania, navýšenie výdavkov v dôsledku zabezpečovania starostlivosti o ďalšie dieťa a pod. ), ktoré by podstatným spôsobom jeho schopnosť splácať úver ovplyvňovali.
36. Vzhľadom na vyššie uvedené súd právne uzatvára, že poskytnutý revolvingový úver je potrebné považovať za bezúročný a bezpoplatkový jednak z dôvodu chýbajúcich, resp. nesprávne uvedených obligatórnych náležitostí úveru, keď v zmluve o revolvingovom úvere v znení dodatku, nie sú uvedené jej podstatné náležitosti: RPMN a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase poskytnutia ( navýšenia) úveru, ako aj z dôvodu hrubého porušenia povinnosti veriteľa posúdiť schopnosť splácať úver dlžníkom a zároveň nemožno ani zosplatnenie úveru vykonané žalobcom považovať za platné a naň prihliadnuť, nakoľko nedôsledné skúmanie bonity žalovanej spôsobilo aj ďalší následok vyplývajúci z ustanovenia § 11 ods. 2 prvej vety zákona 129/2010 Z.z. a to ten, že nie je možné úver predčasne zosplatniť. Tento právny úkon veriteľa o zosplatnení je preto v rozpore s uvedeným ustanovením, a teda podľa § 39 OZ absolútne neplatným.
37. Po posúdení úveru ako bezúročného a bezpoplatkového, ako aj neplatnosti jeho zosplatnenia, mal žalobca v konaní právo len na priznanie už splatných splátok do výšky poskytnutej istiny úveru bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov. Zo žaloby vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej revolvingový úver v celkovej výške 25.458,90 Eur a žalovaná už z poskytnutého úveru žalobcovi uhradila čiastku 20.167,60 Eur. Žalobca má teda nárok len na rozdiel týchto súm vo výške 5.291,30 Eur a keďže súd vyhodnotil zosplatnenie úveru za neplatné a žalobca súdu nepredložil, ani netvrdil, že došlo k inému spôsobu ukončenia revolvingového úveru, napr. písomnou výpoveďou ( hlava 7 bodu 1 všeobecných obchodných podmienok ), revolvingový úver stále trvá, v dôsledku čoho zostalo žalovanej právo aj naďalej dlžnú sumu úveru 5.291,30 Eur splácať v splátkach vo výške 131,67 Eur vždy do 20-teho dňa v mesiaci. Z uvedeného dôvodu mohol
súd žalobcovi ako veriteľovi priznať len splátky splatné do rozhodnutia súdu, t.j. od 20.05.2023 do 13.03.2024, čo predstavuje 13. až 23. splátku úveru, teda 10 splátok po 131,67 Eur, t.j. 1.316,70 Eur a v prevyšujúcom rozsahu súd žalobu zamietol.
38. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
39. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
40. Nakoľko si žalobca uplatnil aj zákonný úrok z omeškania, súd posúdil jeho opodstatnenosť. Výšku úrokov z omeškania v občianskoprávnom vzťahu určuje nariadenie vlády SR č. 87/1995 Zb.z.. Žalobca si za omeškanie uplatnil úrok z omeškania v percentuálnej výške 9,25%, počnúc dňom 14.09.2023, t.j. úrok vo výške základnej úrokovej sadzby k prvému dňu omeškania navýšenú o päť percentuálnych bodov, čo je v súlade s platnou právnou úpravou § 517 ods. 2 OZ v spojení § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb.z.. Vzhľadom na súdom konštatované neplatné zosplatnenie úveru, súd mohol priznať žalobcovi požadovaný úrok z omeškania od v petite určeného dátumu, t.j. od 14.09.2023 len vo vzťahu k splátkam splatným do 14.09.2023, ktoré zostali žalovanou neuhradené tzn. splátka za máj 2023, jún 2023, júl 2023 a splátka za august 2023. Ďalšie splátky do požadovaného dátumu splatnými neboli, a teda len s uvedenými splátkami bola žalovaná do 14.09.2023 preukázateľne v omeškaní s ich úhradou. V prevyšujúcom rozsahu súd nárok žalobcu na úrok z omeškania zamietol.
41. Podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
42. Súd s prihliadnutím na sociálnu a rodinnú situáciu žalovanej, umožnil žalovanej uhradiť jej dlh v splátkach pod stratou výhody splátok za aplikácie ustanovenia § 232 ods. 3 a 4 CSP. Citované ustanovenie umožňuje v rozsudkoch na plnenie stanoviť lehotu na plnenie dlhšiu, ako je zákonná paričná lehote 3 dni. Dlhšiu lehotu súd stanoví podľa okolností daného prípadu. Žalovaná požiadala o možnosť splácať súdom priznané plnenie v splátkach po 50,-Eur, pričom zároveň svoju nepriaznivú sociálnu a rodinnú situáciu predloženými listinnými dôkazmi aj preukázala ( príjem 1000,- Eur, výdavky na bývanie: 450,- Eur mesačne, cestovné do zamestnania: 80,- Eur, výdavky na plnoletého študujúceho syna: 200,- Eur, ďalšie úvery: 828,52). Súd prihliadol aj na skutočnosť, že žalovaná až do mája 2023 úver poskytnutý žalobcom splácala, zo svojho dlhu zaplatila prevažnú časť, keď pri celkovo poskytnutom úvere 25.458,90 Eur žalobcovi už uhradila sumu 20.167,60 Eur. Súd vzhľadom na zistené pomery žalovanej, s prihliadnutím na výšku jej plnenia, ako aj na skutočnosť, že umožnenie úhrady dlhu v splátkach nemôže žalobcu ako právnickú osobu, predmetom činnosti ktorej je poskytovanie finančných služieb vo veľkom objeme nijako citeľne poškodiť, umožnil žalovanej dlžnú istinu splácať v pravidelných mesačných splátkach, kedy zohľadnil aj zaužívanú súdnu prax, že dlh by mal byť uhradený splátkami najneskôr v horizonte 3 rokov, pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej splátky riadne a včas.
43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
44. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
45. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
46. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
47. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu jednotlivých strán v konaní. Pri celkovej žalovanej sume 6.831,65 Eur bol žalobca úspešný len v časti 1.316,70 Eur, čo predstavuje 19% úspech žalobcu a žalovaná v časti, v ktorej súd žalobu zamietol, čo predstavuje 81% úspešnosť žalovanej. Čistý úspech žalovanej predstavuje rozdiel medzi úspechom žalobcu a žalovanej ( 81 – 19 = 62% ). Vo výške 62% súd priznal žalovanej ako úspešnejšej strane v konaní náhradu trov konania voči žalovanému.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza 14.
Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.