Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6CoE-60-2020.pdf
PDF · 84.35 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/60/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové nám. 1, Košice, IČO: 30 807 484, proti povinnému: POTRAVINY.eu, s.r.o., so sídlom Irkutská 10, Košice, IČO: 36 690 261, vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Máriou Popikovou, Exekútorský úrad so sídlom v Trebišove, Šrobárova 3842/9, pod sp. zn. EX 2879/11, o vymoženie 652,36 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 11.12.2014, č.k. 39Er/811/2012-28
rozhodol:
Zrušuje uznesenie a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal uhradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 55,10 EUR do 3 dní od právoplatnosti uznesenia (II. výrok).
2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 28.11.2011 domáhal vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému vo výške 652,36 EUR s prísl., a to na základe exekučných titulov - vykonateľných rozhodnutí vydaných oprávneným č. 700-3411024608-GC04/08 zo dňa 30.10.2008, č. 700-3410227309-GC04/09 zo dňa 19.03.2009, č. 700-3410602110-GC04/10 zo dňa 05.05.2010, č. 700-3410601910-GC04/10 zo dňa 05.05.2010, č. 700-3410602010-GC04/10 zo dňa 05.05.2010, č. 700-3410811310-GC04/10 zo dňa 18.06.2010 a č. 700-3412752611-GC04/11 zo dňa 12.10.2011. Súd prvej inštancie dňa 21.03.2012 poveril súdnu exekútorku vykonaním exekúcie. Dňa 27.06.2014 súdna exekútorka doručila súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu nemajetnosti povinného. Súd prvej inštancie konaním vo veci, po oboznámení sa s obsahom spisu, listinných dôkazov v ňom založených zistil, že u povinného nebol zistený majetok ani na úhradu trov exekúcie. Podľa správy daňového úradu povinný nemá evidované účty, lustráciou bánk bol súdnou exekútorkou zistený účet povinného vo VÚB, ktorý je však blokovaný pre nesolventnosť povinného. Povinný má na svojich dvoch motorových vozidlách 11 predošlých blokácií, pričom vozidlá sa nachádzajú na neznámom mieste. Počas výjazdu bolo súdnou exekútorkou zistené, že adresa sídla povinného sa zhoduje s adresou konateľa, ktorý sa na predmetnej adrese nezdržiava, z dôvodu, že sa odsťahoval na neznáme miesto. V sociálnej poisťovni bol povinný evidovaný v období od 14.07.2011 do 14.12.2011 a nie je evidovaný ako vlastník nehnuteľnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinného zastavil.
3. O trovách exekúcie rozhodol podľa ust. § 196, § 200 ods. 1, 2, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a súdnej exekútorke priznal náhradu trov exekúcie spolu vo výške 55,10 EUR podľa ust. § 3, § 14 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 a § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a na ich úhradu v zmysle
§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil.
5. Oprávnený v odvolaní uviedol, že v priebehu exekučného konania došlo zo strany povinného k dobrovoľnej úhrade dlžných súm nevymáhaného poistného a to za obdobie 11/2011 - 12/2011 úhradou zo dňa 08.03.2012 vo výške 1,52 EUR. Taktiež v inom exekučnom konaní bolo oprávnenému doručené Upovedomenie o spôsobe vykonanie exekúcie zo dňa 07.05.2014, v ktorom bolo uvedené, že povinný je vlastníkom dvoch motorových vozidiel. Z uvedeného vyplýva, že povinný disponuje majetkom a exekútorka správne zvoleným spôsobom vykonania exekúcie mohla viesť účelnejšie exekučné konanie a mohla vymôcť od povinného aspoň trovy exekučného konania. Oprávnený nesúhlasil so zdôvodnením súdu týkajúceho sa určenia povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávneným, pretože nebola preukázaná nemajetnosť povinného v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie, ako ani v priebehu exekúcie. Oprávnený tiež nesúhlasil so súdom priznanou náhradou hotových výdavkov súdnej exekútorky.
6. K odvolaniu oprávneného sa vyjadrila súdna exekútorka, ktorá uviedla, že oprávneným vykonaná úhrada vo výške 1,52 EUR nenasvedčuje tomu, že povinný je majetný a že je možné od neho vymôcť pohľadávku. Súdna exekútorka zároveň zablokovala motorové vozidlá povinného, pričom vydanie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie neznamená, že exekučné konanie je vedené správne zvoleným spôsobom, že je účelné a úspešné. Súdna exekútorka v podnete na zastavenie exekúcie tiež uviedla, že na motorových vozidlách je evidovaných 11 blokácií, pričom tieto motorové vozidlá nenašla. K náhrade hotových výdavkov uviedla, že tieto vyplývajú z predloženého spisu. Podnet na zastavenie exekúcie bol podaný po riadnom zvážení a prelustrovaní majetkových pomerov povinného, odvolanie oprávneného je účelové a nie je v ňom uvedené nič, čo by nasvedčovalo vymožiteľnosť pohľadávky.
7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.
8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).
9. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
10. Podľa § 9a zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
11. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
12. Exekučný poriadok v § 57 odseku 1 taxatívne vymedzuje dôvody, kedy exekučný súd musí exekúciu zastaviť bez zreteľa na to, či to účastník exekučného konania navrhol (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Medzi takéto dôvody patrí aj tzv. nemajetnosť povinného, a teda, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
13. Zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre tzv. nemajetnosť povinného prichádza do úvahy vtedy, ak súdny exekútor náležitým spôsobom zisťoval majetkové pomery povinného a bolo zistené, že majetok, ktorý povinný vlastní, nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zistenia súdneho exekútora o nedostatku majetku povinného musia byť nielen preukázané, ale aj aktuálne.
14. O zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie súd rozhodne až po náležitom preukázaní majetkových pomerov na strane povinného, keď je nemajetnosť povinného skutočne preukázaná. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že exekúcia je vedená a vykonávaná súdnym exekútorom ako štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (§ 2 ods. 1 Exekučného poriadku). Ten v rámci exekučného konania (exekúcie) šetrí majetkové a zárobkové pomery povinnej osoby. Zákonom určeným spôsobom súdny exekútor zisťuje príjem povinného a stav jeho hnuteľného i nehnuteľného majetku a v závislosti od zisteného stavu volí najvhodnejší spôsob vedenia exekúcie. V prípade, ak by na základe zistených skutočností dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, oznámi túto skutočnosť exekučnému súdu a podá súdu podnet na zastavenie exekúcie. Exekučný súd zároveň nie je viazaný rozhodnutím v inej veci, ohľadom majetkových pomerov povinného. Ak teda súdny exekútor v priebehu exekučného konania dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, a oprávnený nepreukáže v konaní pred súdom opak, súd exekúciu z tohto dôvodu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie.
15. V prejednávanej veci z obsahu spisu je zrejmé, že súdna exekútorka podala podnet na zastavenie exekúcie exekučnému súdu dňa 27.06.2014, pričom súd prvej inštancie rozhodol o tomto podnete na základe zistených majetkových pomerov povinného napadnutým uznesením dňa 11.12.2014. Spis súdu prvej inštancie bol odvolaciemu súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní voči citovanému uzneseniu predložený až dňa 26.06.2020, teda po viac ako piatich rokoch od vydania napadnutého uznesenia č.k. 39Er/811/2012-28. Ako vyplýva z pripojeného spisu súdnej exekútorky EX 2879/11, posledné lustrácie majetku povinného boli vykonané v roku 2014.
16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd z takto zistených majetkových pomerov povinného nemôže vychádzať a v danom prípade nevie preskúmať, či zistené majetkové pomery povinného sú aktuálne aj v súčasnosti, vzhľadom na uplynutie dlhšej doby od rozhodnutia súdu prvej inštancie do rozhodnutia odvolacieho súdu. Súd môže rozhodnúť o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku len na základe aktuálneho zisťovania majetkových pomerov povinného. Vzhľadom na dlhšie časové obdobie, ktoré uplynulo od lustrácie majetku povinného až do rozhodnutia odvolacieho súdu (5 resp. 6 rokov), počas ktorej doby mohlo dôjsť k zmene majetkových pomerov povinného, nebolo preukázané splnenie podmienok pre zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
17. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
18. Z dôvodu, že od vydania napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie až do rozhodnutia odvolacieho súdu uplynula dlhšia doba, počas ktorej mohlo dôjsť k zmene majetkových pomerov povinného, odvolací súd napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
19. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne preskúmať dôvody na zastavenie exekúcie a o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie rozhodnúť, svoje rozhodnutie jasne, stručne a najmä presvedčivo zdôvodniť, náležite preskúmať majetkové pomery povinného, zhodnotiť listinné dôkazy a najmä doplniť dokazovanie vyžiadaním si správy o stave exekučného konania, pričom záver o nemajetnosti povinného ako dôvodu, pre ktorý súd exekúciu zastaví, bude možné urobiť až na základe zistení, že nejestvuje žiaden majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného v predmetnej exekúcii.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).