Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoE-205-2018.pdf
PDF · 78.19 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoE/205/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členov senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a JUDr. Mariána Blahu v exekučnej veci Rapid life životná poisťovňa, a. s., „v konkurze", so sídlom 040 71 Košice, Garbiarska 2, IČO:31 690 904, správcom ktorého je Ing. Jana Kollárová so sídlom kancelárie Hlavná 81/A, 040 01 Košice proti povinnému W. nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXX XX K., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 37,64 eur s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 17Er/198/2015-17 zo dňa 22.septembra 2015 takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 17Er/198/2015-17 zo dňa 22.septembra 2015 zrušuje a exekučné konanie zastavuje.
odôvodnenie:
1. Dňa 4.5.2015 súdny exekútor JUDr. Ladislav Szabó doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného.
2. Okresný súd Zvolen vo veci rozhodol uznesením č. k. 17Er/198/2015-17 zo dňa 22.septembra 2015 tak, že žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ladislava Szabóa o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 4.5.2015 zamietol.
3. Proti uvedenému rozhodnutiu podal dňa 19.10.2015 oprávnený odvolanie, pretože považuje uznesenie za nezákonné a nesprávne v celom rozsahu. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
4. Po rozhodnutí okresného súdu bol na majetok oprávneného uznesením Okresného súdu Košice I. sp. zn. 31K/28/2017 zo dňa 23.1.2018 vyhlásený konkurz. Uznesenie o vyhlásení konkurzu bol zverejnené v Obchodnom vestníku č. 20/2018 dňa 29.1.2018. Ku dňu 30.1.2018 došlo k prerušeniu konania v prejednávanej veci a prestali v ňom plynúť lehoty.
5. Správkyňa úpadcu nereagovala na výzvu súdu zo dňa 25.2.2020 ktorú jej súd doručoval s poukazom na novelizované znenie ust. § 47 ods. 4 ZoKR v znení účinnom od 1.1.2020, aby do 30 dní podala návrh na pokračovanie v konaní.
6. Súd zaslal výzvu v konaní podľa § 47 ods. 4 ZoKR v znení účinnom od 1. januára 2020, aby do 30 dní podal návrh na pokračovanie v konaní aj dlžníkovi, ktorý na ňu nereagoval.
7. Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ZoKR) oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.
8. Podľa § 47 ods. 1 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.
9. Podľa § 47 ods. 4 ZoKR účinného od 1.1.2020 v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.
10. Podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.2020 § 206j ZoKR konania začaté a právoplatne neskončené pred 1.1.2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.12.2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1.1.2020.
11. Novelizované znenie § 47 ods. 4 ZoKR, ktoré nadobudlo účinnosť od 1.1.2020, sa podľa intertemporálneho ustanovenia § 206j ZoKR použije aj na konania, v ktorých došlo z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu pred 1.1.2020 k ich prerušeniu.Oprávnený ako dlžník a ani správca dlžníka na výzvu odvolacieho súdu návrh na pokračovanie v konaní nepodali.
12. Nepodanie návrhu správcom a ani dlžníkom na pokračovanie v konaní v určenej lehote má zo zákona účinky späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 v spojení s § 206j ZoKR, o ktorom odvolací súd v tomto prípade, keďže sa jedná o exekučné konanie rozhodne procesným postupom podľa § 38 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“).
13. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má v zmysle § 47 ods. 4 ZoKR účinky späťvzatia žaloby vždy, pokiaľ je stranou v sporovom konaní dlžník - úpadca na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz. Znamená to, že aj v prípade ak je dlžník v postavení oprávneného, t.j. aktívne legitimovanej strany sporu, nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má za následok účinky späťvzatia žaloby, v tomto prípade návrhu na začatie exekučného konania a fakticky nahrádza dispozičný úkon späťvzatia návrhu na začatie exekučného konania patriaci oprávnenému. Tento účinok vyplýva z účelu novelizovaného znenia § 47 ods. 4 ZoKR, ktorým je efektívnejšie riešenie v prerušených súdnych a iných konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka alebo zastavením exekučného konania v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu.
14. Ak dlžník navrhne pokračovanie v exekučnom konaní, v konaní pokračuje tak ako keby konkurz nebol vyhlásený. Konkurzní veritelia však budú môcť uplatňovať zodpovednosť správcu (ak mohol a mal pokračovať v konaní).
15. Zo znenia ust. § 47 ods. 4 ZoKR ako aj z účelu tohto ustanovenia a úmyslu zákonodarcu vyplýva, že zákonom predpokladané účinky späťvzatia návrhu na začatie exekučného konania nastávajú aj vtedy, pokiaľ dlžník na strane oprávneného nenavrhne pokračovanie v konaní a ani správca dlžníka nevyjadrí súhlas s pokračovaním v konaní.
16. Podľa § 38 ods. 3 Exekučného poriadku ak oprávnený vezme späť návrh na začatie exekučného konania skôr, ako súd poverí exekútora vykonaním exekúcie, súd exekučné konanie zastaví a rozhodne o trovách konania.
17.. Späťvzatím návrhu na vykonanie exekúcie sa podľa Exekučného poriadku rozumie procesný úkon oprávneného, z ktorého jednoznačne vyplýva, že na vykonaní exekúcie netrvá. Tento úkon oprávneného však bol od 1. januára 2020 nahradený zákonným ustanovením § 47 ods. 4 ZoKR, preto sa na ďalší postup v konaní pred odvolacím súdom na to, aby mohol odvolací súd konanie podľa § 47 ods. 4 ZoKR v spojení s § 38 ods. 3 Exekučného poriadku zastaviť, späťvzatie návrhu na začatie exekučného konania oprávneným nevyžaduje.
18. Odvolací súd uvádza, že účinky späťvzatia návrhu na začatie exekučného konania nastávajú priamo zo zákona v zmysle ust. § 47 ods. 4 ZoKR. Dôsledkom zo zákona vzniknutých účinkov späťvzatia návrhu podľa ust. § 47 ods. 4 ZoKR je, že v zmysle § 38 ods. 3 Exekučného poriadku je povinný rozhodnúť o zrušení napadnutého rozhodnutia a o zastavení exekučného konania.
19. Odvolací súd nie je oprávnený skúmať dôvody, pre ktoré nastali v prejednávanej veci účinky späťvzatia, v tomto prípade návrhu na začatie exekučného konania podľa § 47 ods. 4 ZoKR, pretože sa jedná o zákonom určený dôsledok nekonania dlžníka a správcu.
20. Dôsledkom aplikácie ust. § 47 ods. 4 ZoKR je zákonom upravený účinok späťvzatia návrhu, v ktorého dôsledku vzniká odvolaciemu súdu (keďže k tomuto účinku došlo po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie) povinnosť konanie zastaviť zákonom predpokladaným procesným postupom. Procesnou normou upravujúcou postup odvolacieho súdu pri rozhodovaní o späťvzatí návrhu na začatie exekučného konania je ustanovenie § 38 ods. 3 Exekučného poriadku, ktoré bude analogicky v zmysle čl. 4 ods. 1 CSP aplikovateľné aj na postup pri rozhodovaní o účinkoch späťvzatia podľa § 47 ods. 4 ZoKR.
21. Odvolací súd preto na základe účinkov späťvzatia návrhu na začatie exekučného konania v zmysle § 47 ods. 4 ZoKR rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a exekučné konanie zastavil podľa § 38 ods. 3 Exekučného poriadku
22. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).