Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Csp-30-2020.pdf
PDF · 110.98 KB
Case nature
Area
Subarea
27Csp/30/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Štefanom Juhásom v právnej veci žalobkyne: Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, zast.: Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., Jilemnického 4012/30, Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanej: Z. K., nar. XX. X. XXXX, trvalý pobyt: K. XXXX/XX, C. Š., o zaplatenie 9 939,21 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 9 939,21 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a. zo sumy 9 939,21 € od 29. 9. 2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) 29. 4. 2020, domáhala uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť jej sumu 9 939,21 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a. z dlžnej sumy od 29. 9. 2017 do zaplatenia a trovy konania.
2. Aktívnu legitimáciu na podanie žaloby odvodzuje žalobkyňa z predloženého projektu rozdelenia zlúčením z 11. 12. 2017, z ktorého vyplýva, že na základe projektu rozdelenia zlúčením sa žalobkyňa stala univerzálnym právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding a. s. (ďalej len „pôvodný veriteľ“).
3. Žalobkyňa podanie žaloby odôvodnila tým, že pôvodný veriteľ uzavrel so žalovanou 29. 3. 2017, zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX/XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 10 000 €, ktorý sa zaviazala vrátiť v 72. mesačných splátkach vo výške 226,95 €. Celková výška sumy, ktorú mala žalovaná vrátiť, predstavovala 16 340,40 €, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) 17,90 % a úrok 17,90 % p. a. Žalovaná úver nesplácala riadne a včas, preto sa dostala do omeškania. Pôvodný veriteľ ju listom z 26. 7. 2017 vyzval na úhradu omeškaných splátok a upozornil ju na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti celého úveru. Vzhľadom na to, že na výzvu žalovaná nereagovala, pôvodný veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru 19. 9. 2017, o čom informoval žalovanú listom z 23. 9. 2017. Žalobkyňa si uplatňuje úrok z omeškania až po uplynutí 6. dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, pretože oznámenie bolo zaslané žalovanej obyčajnou zásielkou. Ku dňu podania žaloby eviduje žalobkyňa úhradu zo strany žalovanej vo výške 871,71 €. Žalobkyňa si preto uplatňuje zvyšnú časť neuhradenej pohľadávky ku dňu podania žalobného návrhu vo výške 9 939,21 € a zákonný úrok z omeškania.
4. K žalobe bola pripojená zmluva, projekt rozdelenia zlúčením z 11. 12. 2017, predžalobná upomienka na predčasné splatenie úveru z 26. 7. 2017 s kópiou dokladu o doručení žalovanej, oznámenie o
predčasnom splatení úveru z 23. 9. 2017, prehľad splátok a úhrad za obdobie od 29. 3. 2017 do 1. 2. 2019.
5. K žalobe sa vyjadrila žalovaná v podaní doručenom okresnému súdu 30. 6. 2020, v ktorom ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní, ktoré sa konalo 23. 7. 2020 a k meritu veci uviedla, že nárok žalobkyne neuznáva. Podľa žalovanej má zmluva obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky a poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Zmluva má podľa žalovanej obsahovať nesprávny údaj o RPMN, pretože do jej výšky nebolo zarátané dojednané poistenie. V zmluve má byť taktiež nesprávne uvedená celková čiastka, ktorú musí žalovaná zaplatiť, údaj o odplate, ďalej že pokuty, sankčné poplatky a náklady spojené s vymáhaním sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Napokon podľa žalovanej pôvodný veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou, pretože žiadnym hodnoverným spôsobom nepreveril jej schopnosť splácať predmetný úver. Žalovaná taktiež vzniesla námietku premlčania časti splátky splatnej 20. 4. 2017 vo výške 109,14 €. Žalovaná má pochybnosti aj o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, pretože žalobkyňa nepredložila doklad o doručení oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru.
6. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovanej vyjadrila v písomnom podaní doručenom súdu 14. 7. 2020, v ktorom uviedla, že žalovaná zmluvu podpísala bez nátlaku a k jej podpisu nebola donútená. Zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky a žalovanej boli všetky zmluvné podmienky známe v čase jej podpisu. Žalovaná uvedené zmluvné podmienky nerozporovala a na základe zmluvy vykonávala aj úhrady v dohodnutej výške. Námietku premlčania žalobkyňa nepovažuje za dôvodnú, pretože k premlčaniu nároku nemohlo dôjsť. Rozhodujúce pre posúdenie kedy začala plynúť premlčacia lehota je zročnosť tej splátky, pre ktorú sa stal splatným celý dlh. Žalovaná sa dostala do omeškania so splátkou splatnou 20. 5. 2017, avšak podľa názoru žalobkyne premlčacia lehota začala plynúť až od zročnosti splátky splatnej 20. 8. 2017.
7. Pokiaľ ide o overovanie bonity žalovanej, k tomu žalobkyňa uviedla, že občiansky preukaz žalovanej nebol odcudzený, žalovaná spĺňala štandardné riskové podmienky. Žalovaná uviedla v zmluve svoje osobné údaje, pričom podpisom zmluvy prehlásila, že údaje sú pravdivé a nie sú jej známe žiadne skutočnosti, ktoré by moli mať vplyv na riadne plnenie záväzku. Žalovaná preukázala výšku jej mesačného príjmu a svoje výdavky. RPMN je taktiež v zmluve uvedená správne a nie je v nej uvedené poistenie, čo je vyjadrené aj v zmluve, pretože išlo o dobrovoľné poistenie. Náklady spojené s vymáhaním pohľadávky a zmluvnú pokutu si žalobkyňa ani neuplatňuje. Z uvedených dôvodov považuje žalobu za dôvodnú. Pojednávania, ktoré sa konalo 23. 7. 2020, sa žalobkyňa taktiež nezúčastnila a svoju neprítomnosť vopred ospravedlnila.
8. Pri posúdení skutkových okolností daného prípadu okresný súd vychádzal z vyjadrení strán sporu a žalobkyňou predložených listín, z ktorých zistil nasledovné skutočnosti.
9. Pôvodný veriteľ a žalovaná uzavreli zmluvu, obsahom ktorej je aj splátkový kalendár z podrobným rozpísaním všetkých splátok. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver vo výške 10 000 € vrátiť v 72. mesačných splátkach vo výške 226,95 €, z ktorej poistenie predstavuje sumu 6,82 €. Celkovú čiastku, ktorú mala žalovaná ako dlžník uhradiť, predstavovala sumu 15 849,36 €, pričom úrok predstavoval 17,90 % p. a. RPMN za úver predstavovala 17,90 %, a priemerná hodnota RPMN 8,99 %. Termín konečnej splatnosti bol podľa zmluvy 20. 3. 2023. Doba trvania zmluvy bola uvedená ako okamih splatenia všetkých záväzkov podľa zmluvy. Časť IV. zmluvy obsahuje prihlášku k poisteniu schopnosti splácať splátku pôžičky, pričom z troch možností (poistenie A, B a odmietnutie poistenia) si žalovaná zvolila základný súbor poistenia A. V časti VIII. bod 1. zmluvy žalovaná prehlásila, že všetky ňou uvedené údaje sú úplné a pravdivé a berie na vedomie, že pôvodný veriteľ bol oprávnený overiť tieto údaje za účelom posúdenia schopnosti splácať úver a zistenia ďalších informácií, ktoré bude považovať za nevyhnutné. V časti IX. bod 13.4 zmluvy sa žalovaná zaviazala bezodkladne informovať o všetkých zmenách pôvodného veriteľa vrátane zmeny miesta trvalého pobytu.
10. V predmetnej zmluve v časti údaje o klientovi žalovaná uviedla, že jej zamestnávateľ bol v čase podpisu zmluvy C. E. so sídlom v H., jej priemerný čistý mesačný príjem je 1 450 € bez akýchkoľvek finančných záväzkov, resp. jej mesačné výdavky, vrátane splátok iných úverov, hypoték a lízingov, predstavujú výšku 0 €. Podľa časti IX. bod 8.2 zmluvy bola žalovaná bez uvedenia dôvodu oprávnená od zmluvy odstúpiť v lehote 14 dní od uzavretia zmluvy alebo odo dňa doručenia zmluvných podmienok.
11. Z prehľadu splátok a úhrad, ako aj z tvrdenia žalobkyne vyplýva, že žalovaná uhradila žalobkyni doposiaľ sumu 871,71 €.
12. Z obsahu predžalobnej upomienky z 26. 7. 2017, vyplýva, že žalovaná sa dostala do omeškania so splátkami vo výške 563,04 €. Predžalobná upomienka bola žalovanej doručovaná na adresu jej prechodného pobytu, ktorú mala evidovanú aj v Registri obyvateľov Slovenskej republiky. Zásielka sa vrátila späť ako neprevzatá v odbernej lehote. Listom z 23. 9. 2017 vyhlásil pôvodný veriteľ úver za predčasne splatný a vyzval žalovanú na jeho úhradu.
13. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
14. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
16. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
17. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
18. Podľa § 559 ods. 1 OZ, splnením dlh zanikne.
19. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
20. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
21. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
22. Podľa § 112 OZ, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
23. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZSU“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
24. Podľa § 2 písm. a), b), d) a g) ZSU, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok
25. Okresný súd mal za preukázané, že pôvodný veriteľ uzavrel so žalovanou zmluvu o úvere, ktorá je súčasne spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou medzi dodávateľom poskytujúcim úvery v rámci podnikateľskej činnosti a žalovanou ako spotrebiteľom. Zároveň sa na predmetnú zmluvu vzťahujú aj ustanovenia ZSU, pretože predmetná zmluva spĺňa všetky zákonné definičné znaky, ktorými zákonodarca vymedzil, ktoré zmluvy sa budú spravovať uvedeným zákonom. Uvedené nebolo medzi stranami sporné, čo vyplýva aj z ustanovení predmetnej zmluvy a zmluvných podmienok, ktoré odkazujú na citované zákonné ustanovenia.
26. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania bol okresný súd povinný v prvom rade skúmať, či nárok žalobkyne bol uplatnený na súde včas, t. j. pred uplynutím zákonom stanovenej premlčacej lehoty. Keďže išlo o plnenie v splátkach súd skúmal, či boli splnené podmienky podľa § 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ. Pôvodný veriteľ doručil žalovanej predžalobnú upomienku z 26. 7. 2017, pričom žalobkyňa preukázala, že predmetná výzva sa dostala do dispozičnej sféry žalovanej, keďže bola na príslušnej pošte uložená počas úložnej lehoty, kedy si ju žalovaná neprevzala. V predžalobnej upomienke ju pôvodný veriteľ upozornil na možnosť predčasného splatenia úveru z dôvodu, že je v omeškaní so splácaním splátok v celkovej výške 563,04 €. Okresný súd mal zo strany žalobkyne preukázané, že boli splnené všetky zákonné podmienky pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Nie je pritom rozhodujúce, že nebolo preukázané doručenie oznámenia o predčasnej splatnosti úveru žalovanej, pretože jeho doručenie nie je zákonnou podmienkou pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru.
27. V predžalobnej upomienke bola žalovaná upozornená, že ak nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 5/2017 do 5. 9. 2017, vyhlási úver za predčasne splatný. Z výpisu úhrad a splátok je zrejmé, že žalovaná bola v omeškaní so splácaním splátky splatnej 20. 4. 2017, z ktorej uhradila iba časť vo výške 117,81 €. Ďalšiu úhradu žalovaná vykonala až 6. 7. 2017 vo výške 226,95 €, ktorá bola započítaná na časť splátky splatnej 20. 4. 2017 a zvyšná časť na splátku splatnú 20. 5. 2017. Z uvedeného vyplýva, že v čase kedy pôvodný veriteľ upozornil žalovanú na možnosť predčasnej splatnosti úveru bola v omeškaní so splátkou splatnou 20. 5. 2017, 20. 6. 2017 a 20. 7. 2017. Následne pôvodný veriteľ vyhlásil úver za predčasne splatný a túto skutočnosť oznámil žalovanej listom z 23. 9. 2017. Súd preto považuje postup pôvodného veriteľa za správny a v súlade s § 565 OZ, v spojení s § 53 ods. 9 OZ.
28. Pri posúdení, či v danom prípade došlo k premlčaniu, súd postupoval v súlade s ust. § 103 druhá veta OZ, teda premlčacia lehota v tomto prípade začala plynúť od splatnosti tej nesplnenej splátky, pre ktorú sa stal dlh zročným v celom rozsahu. Z predžalobnej upomienky je zrejmé, že pôvodný veriteľ požadoval úhradu splátky splatnej 20. 5. 2017, v opačnom prípade vyhlási úver za predčasne splatný. Z uvedeného je teda zrejmé, že pre splátku splatnú 20. 5. 2017, sa stal predčasne splatným celý dlh. Premlčacia lehota preto plynie od momentu splatnosti tej splátky, pre ktorú sa stal celý dlh predčasne splatným, teda v tomto prípade začala plynúť od 20. 5. 2017 a uplynula 20. 5. 2020. Žalobkyňa uplatnila žalobu na súde pred uplynutím premlčacej lehoty, t. j. 29. 4. 2020, preto súd považuje žalovanou vznesenú námietku premlčania za nedôvodnú.
29. Tvrdenia žalobkyne ohľadom určenia začiatku plynutia premlčacej lehoty považuje súd za nesprávne. Ust. § 103 OZ je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k všeobecnému ust. § 101 OZ,
preto je vylúčená aplikácia § 101 OZ na tento konkrétny prípad. Žalobkyni nič nebráni v tom, aby si svoj nárok uplatnila žalobou na súde aj skôr ako v posledné dni plynutia premlčacej lehoty, pričom trojročná premlčacia lehota poskytuje dostatok času na to, aby tak žalobkyňa aj urobila. Riziko spojené s uplynutím premlčacej lehoty znáša v plnom rozsahu žalobkyňa, ktorej nebránila žiadna objektívna prekážka uplatniť svoje právo na súde včas.
30. Ďalej sa okresný súd zaoberal obsahom predmetnej zmluvy a podrobil ju prieskumu, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, resp. či obsahuje všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 ZSU, absenciou ktorých by bol úver bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b ) a d) ZSU. Po posúdení obsahu zmluvy dospel súd k záveru, že predmetná zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti a nevzhliadol v jej obsahu žiadnu neprijateľnú podmienku.
31. Pokiaľ ide o výšku RPMN, súd nemal preukázané, že by jej výška uvedená v zmluve bola nesprávne vypočítaná. V tomto smere okresný súd poukazuje na to, že žalobkyňa správne v súlade s § 2 písm. g) ZSU nezahrnula do celkovej čiastky, ktorú bola žalovaná povinná uhradiť, a tým aj do vzorca pre výpočet RPMN výšku poistného. Okresný súd mal z obsahu zmluvy preukázané, že žalovaná mala možnosť vybrať si dobrovoľne poistenie a jeho rozsah zvolením si jednej z možností. Dobrovoľné poistenie, ktoré nie je podmienkou poskytnutia úveru alebo jeho poskytnutia za ponúknutých podmienok, nie je súčasťou celkových nákladov spojených s úverom a nezahŕňa sa do RPMN. Z tohto dôvodu sú tvrdenia žalovanej o nesprávnej výške RPMN a celkovej čiastke, ktorú mala uhradiť, nesprávne. Súd podotýka, že žalovaná mala možnosť odmietnuť poistenie, čo neurobila, ale úver začala splácať síce nepravidelne, ale vo výške dohodnutej splátky vrátane poistenia. Taktiež je potrebné pre úplnosť uviesť, že žalobkyňa si v tomto konaní neuplatňuje nároky z nezaplateného poistného.
32. Žalovaná vo svojom vyjadrení taktiež uviedla, že zmluvu uzavrela vo finančnej tiesni. Z údajov, o ktorých prehlásila, že sú pravdivé, žalovaná neuviedla žiadne mesačné výdavky, iba príjem vo výške 1 450 € mesačne, z uvedeného nevyplýva, že by pri uzavretí zmluvy bola vo finančnej tiesni a jej tvrdenie je tak zavádzajúce. Okresný súd taktiež preskúmal výšku odplaty, výšku priemernej RPMN, ktoré boli taktiež uvedené v zmluve správnej výške. RPMN neprekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov, ktorá predstavovala 18,72 % podľa dostupných údajov zverejnených na stránke www.finance.gov.sk. Rovnako ani výška odplaty neprekročila najvyššiu prípustnú výšku. Žalovaná vychádzala z nesprávneho predpokladu, keď podľa nej správna výška odplaty sa mala vypočítať ako súčet ročnej úrokovej sadzby a výšky poistného. Uvedené je však nesprávne a v rozpore s ust. § 1 ods. 3 písm. a) bod 1. nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie“), podľa ktorého odplatu podľa tvoria plnenia vyjadrené v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že opakujúce sa plnenie v percentách za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka. Poistné vo výške 3,10 % z výšky mesačnej splátky nie je ročným plnením, preto ho nie je možné spočítať s ročnou úrokovou sadzbou tak, ako to nesprávne urobila žalovaná, ale je ho potrebné prepočítať na ročné plnenie. Ak by žalovaná postupovala pri výpočte správne, dospela by k záveru, že odplata vyjadrená v zmluve je uvedená v správnej výške.
33. Okresný súd sa nezaoberal posúdením, či sankcie uvedené v zmluve sú neprijateľné podmienky, pretože sankcie v podobe zmluvnej pokuty, či nákladov spojených s uplatnením pohľadávky nie sú predmetom tohto konania, pretože si ich žalobkyňa neuplatňuje.
34. Napokon žalovaná namietala bez uvedenia konkrétnych dôkazov, že pôvodný veriteľ nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri poskytovaní úveru a údajne si žiadnym spôsobom neoveril, či bola žalovaná schopná splácať úver. Podľa § 11 ods. 2 ZSU má iba hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZSU za následok, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, pričom za hrubé porušenie sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Žalovanej musí byť zrejmé, že k hrubému porušenie povinnosti nemohlo dôjsť už len tým, že bola pôvodnému veriteľovi povinná uviesť údaje o svojich majetkových pomeroch, ktoré sú súčasťou zmluvy a o ktorých prehlásila, že sú pravdivé. Taktiež žalovaná vzala na vedomie, že pôvodný veriteľ ako nebankový subjekt bol oprávnený posúdiť jej schopnosť splácať úver nahliadnutím príslušných registrov a databáz. Pôvodný veriteľ v čase uzavretia zmluvy bol členom nebankového registra klientskych informácií (www.nbcb.sk) a mal tak
možnosť kedykoľvek nahliadnuť do registra za účelom overenia pravdivosti údajov uvedených žalovanou ohľadom jej záväzkov.
35. Z čoho žalovaná vychádzala, ak tvrdila, že pôvodný veriteľ neposúdil s odbornou starostlivosťou jej schopnosť splácať úver, nie je súdu známe. Žalovaná za tým účelom nepredložila, resp. neoznačila žiaden dôkaz, iba tvrdila, že vôbec nepreveroval iné záväzky žalovanej, čo je opäť zavádzajúce tvrdenie, keďže z obsahu zmluvy vyplýva, že iné záväzky žalovanej boli zisťované, pričom sama žalovaná v zmluve uviedla, že nemá žiadne iné záväzky. Okresný súd tak nemal preukázané, že by pôvodný veriteľ nepostupoval s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ZSU. V konečnom dôsledku by sa pôvodný veriteľ vystavil riziku, že pohľadávka sa stane nevymáhateľnou, ak by si nepreveril správnosť žalovanou uvádzaných údajov, týkajúcich sa výšky záväzkov. Ak žalobkyňa uviedla, že žalovaná v čase uzavretia zmluvy spĺňala štandardné riskové podmienky, tento záver by nemohla urobiť bez posúdenia správnosti údajov o bonite žalovanej nahliadnutím do príslušných registrov a databáz. Výška mesačnej splátky úveru pritom neprekračovala disponibilný príjem žalovanej, teda neexistoval ani predpoklad, že úver bude poskytnutý osobe, ktorá by mohla mať problém so schopnosťou splácať poskytnutý úver.
36. Okresný súd tak na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že nárok žalobkyne je dôvodný, a preto jej žalobe v celom rozsahu vyhovel.
37. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
38. Podľa § 3 nariadenia, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
39. Žalobkyňa si podanou žalobou uplatnila aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania žalovanej so zaplatením žalovanej sumy. Žalobkyňa si uplatňuje zákonný úrok z omeškania od 29. 9. 2017 ako šiesty deň od oznámenia o predčasnej splatnosti úveru. Žalobkyni vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % (5 % + 0,00 %), pretože základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie podľa § 17 ods. 1 z. č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike) k 29. 9. 2017 bola 0,00 %. Súd teda priznal žalobkyni právo na úrok z omeškania tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
40. Podľa § 255 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
41. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
42. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v rozsahu 100 % a v takomto rozsahu jej súd vo výroku tohto rozhodnutia priznal nárok na náhradu trov konania.
43. O výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, ktoré je potrebné doručiť Okresnému súdu Žiar nad Hronom v dostatočnom počte rovnopisov s prílohami, v prípade jeho doručenia iným spôsobom ako do elektronickej schránky súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie môže meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.