Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-140-2023.pdf
PDF · 96.08 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/140/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, právne zastúpená JUDr. Ladislavom Ščurym, PhD., advokátom so sídlom v C., A. XXXX, proti žalovaným: 1/ A. D., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, 2/ E. A. F., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, žalované v rade 1/ a 2/ právne zastúpené JUDr. Antonom Kupšom, advokátom so sídlom v C., A. XX, o určenie relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Čadca z 6. apríla 2023 č. k. 4C/49/2021-189, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že určuje, že darovacia zmluva zo dňa 11.07.2018, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Čadca, katastrálny odbor, dňa 18.09.2018 pod č. V 3378/2018, v časti uzatvorenej medzi darkyňou A. D., nar. XX.XX.XXXX a obdarovanou E. A. F., G. H., nar. XX.XX.XXXX, predmetom ktorej bolo darovanie spoluvlastníckeho podielu 1/16 a 1/120 k nehnuteľnosti, EKN parcele č. 4093/1 – trvalý trávnatý porast o výmere 1 719 m2, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. C., je neplatná.
Žalobkyni priznáva voči žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu na určenie, že právny úkon – darovacia zmluva z 11.7.2018, ktorej vklad bol Okresným úradom Čadca, katastrálny odbor, povolený pod číslom V/3378/2018 v časti uzatvorenej medzi darkyňou A. D. (žalovanou v rade 1/) a obdarovanou E. A. F. (žalovanou v rade 2/), predmetom ktorej bolo darovanie spoluvlastníckeho podielu 1/16 a 1/120 k EKN parcele č. 4093/1-TTP o výmere 1 719 m2, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. C., je v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka relatívne neplatný, zamietol (výrok I). V zmysle § 255 ods. 1 CSP úspešným žalovaným priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. (výrok II).
2. Vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 11.7.2018 bola medzi darcami I. H., G. J., G. H., A. D., G. K. na strane jednej a obdarovanou E. A. F., G. H. na strane druhej uzatvorená darovacia zmluva, predmetom ktorej (okrem iných) v zmysle článku I, bod 3 bolo darovanie – prevod spoluvlastníckeho podielu darkyne A. D. k EKN parcele č. 4093/1-TTP o výmere 1 719 m2, zapísanej na LV č. XXXX, v podiele 1/16 a v podiele 1/120, pričom vklad vlastníckeho práva bol Okresným úradom v Čadci, katastrálny odbor povolený dňa 18.9.2018 pod číslom V/3378/2018. Žalobkyňa v priebehu konania uvádzala rôzne skutočnosti vo vzťahu dovolaniu sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, keď najskôr v podanej žalobe až do 17.1.2023 uviedla, že sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu na základe listu z 1.7.2021, v priebehu konania na č. l.
158 uviedla zmenu rozhodujúceho skutkového tvrdenia, že sa dovolala relatívnej neplatnosti právneho úkonu na základe listu z 24.6.2020, kedy doručila súdu aj doručenku o doručovaní tohto podania, pričom žalované sa k takýmto rozdielnym skutočnostiam riadne vyjadriť nemohli a súd nemohol takéto tvrdenia v zmysle § 186 ods. 2 CSP považovať za nesporné. Preto žalobu s prihliadnutím na podmienky uvedené v § 132 ods. 1, 2, 3, § 167 ods. 3, § 153 ods. 1, 2, 3 a základné princípy CSP – články 7, ods. 1, 8, 9, 11, ods. 1 a 4, § 212 ods. 2, § 216 ods. 2 CSP zamietol. Ďalším dôvodom zamietnutia žaloby bolo právne posúdenie veci, keďže vychádzajúc z rozhodnutí NS ČR (sp. zn. 22Cdo/1127/2011, 22Cdo/2408/2007), na bezodplatný prevod – dar nie je možné uplatniť žalobu o relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a a § 140 Občianskeho zákonníka. K zamietnutiu žaloby dospel ďalej aj na základe záveru, že v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. V danom prípade má žalobkyňa právo len na pomernú veľkosť podielu A. D. a žalovaná v rade 2/ má právo na pomernú veľkosť podielu darkyne A. D. podľa výšký ich podielov v prípade úspechu žaloby o relatívnu neplatnosť právneho úkonu. V takom prípade nemohol byť určený právny úkon darkyne vo vzťahu k obdarovanej za relatívne neplatný v celom rozsahu, ale len v časti, ktorá zodpovedala prírastku podielu žalobkyne a vo zvyšnej časti ide prírastok podielu žalovanej v rade 2/. Z uvedených dôvodov (komplexne vyjadrených v bode 4, a), b), c) odôvodnenia rozsudku) žalobu ako nedôvodnú zamietol.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie napĺňa všetky atribúty odmietnutia spravodlivosti (denegatio iustitiae). Súd prvej inštancie úkon dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu z 24.6.2021 vyhodnotil príliš formalisticky, bez zohľadnenia zjavnej pisárskej chyby, keď žalované uvedený právny úkon v konaní nerozporovali. V priebehu konania došlo k ozrejmeniu týchto skutočností, keď bolo vysvetlené, že dovolanie sa relatívnej neplatnosti nie je z 1.7.2021, ale z 24.6.2021 a že vo výzve – dovolaní sa relatívnej neplatnosti bol chybne uvedený dátum 24.6.2020, ktorá bola zmluvným stranám zasielaná prostredníctvom Slovenskej pošty dňa 1.7.2021, čo vyplýva z doručeniek predložených súdu, označených pod podacím číslom RF03381709 a RF03381710. Takýmto spôsobom došlo k riadnemu dovolaniu sa relatívnej neplatnosti v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka. Záver súdu prvej inštancie, že na bezodplatný prevod nie je možné uplatniť žalobu o relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a a § 140 Občianskeho zákonníka s poukazom na rozhodnutia súdov Českej republiky, nie je správny. Poukazuje na rozhodovaciu činnosť vyšších súdnych autorít – judikatúru Najvyššieho súdu SR, publikovanú pod číslom R/58/2005 (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/102/2005), ktorá definuje prevod spoluvlastníckeho podielu tak, že za prevod nepovažuje len odplatný prevod, ale aj bezodplatný prevod – dar (závery vyslovené v bode 4 b) rozsudku súdu prvej inštancie). Taktiež za nesprávny považuje záver súdu prvej inštancie vyjadrený v bode 4 c) napadnutého rozsudku, že má právo len na pomernú časť spoluvlastníckeho podielu A. D., nakoľko v konaní sa domáha určenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Vo vzťahu k rozhodovaniu súdu o trovách konania žiadala aplikovať ustanovenie § 257 CSP a nepriznať ani jednej strane sporu trovy konania pre dôvody hodné osobitného zreteľa. Žiadala rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť.
4. Žalované v rade 1/ a 2/ vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadali rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdiť. V plnom rozsahu sa stotožňujú s dôvodmi, pre ktoré súd prvej inštancie žalobu na určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu ako nedôvodnú zamietol. Pre zmätočné podanie žalobkyne sa nemali vyjadriť ku dôkazu, ktorý neexistoval. Žalobkyňa vady svojho podania čiastočne opravila až 17.1.2023 po ďalšej výzve súdu a po doručení uznesenia odvolacieho súdu. Až na ďalšom pojednávaní konanom dňa 6.4.2023 žalobkyňa uvádzala, že došlo ku chybe v písaní a začala podstatným spôsobom meniť skutkové tvrdenia v podanej žalobe. Na základe iného záveru súdu by boli značne znevýhodnené a sankcionované za nečinnosť a benevolentý prístup žalobkyne k celému konaniu. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie ako súčasť základného práva na súdnu ochranu zodpovedá podmienkam § 46 ods. 1 Ústavy SR, dostatočnosť a relevantnosť dôvodov zodpovedá tak skutkovej ako aj právnej stránke rozhodnutia.
5. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných (v tzv. replike) poukázala na skutočnosť, že súd prvej inštancie na základe intencií uznesenia predchádzajúceho rozhodnutia odvolacieho súdu nepostupoval podľa ustanovenia § 129 v spojení s § 132 CSP, ak by dospel k záveru, že návrh je neúplný. Návrh riadne upravila podaním z 11.1.2023 v súlade s uznesením odvolacieho súdu. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalovaných, že sa nemohli vyjadriť k neexistujúcej výzve, táto výzva vždy existovala v súdnom spise, žalované o nej vedeli, pričom len kvôli chybe v dátume sa tvárili, že neexistuje. Danú pisársku chybu
súdu ozrejmila vyjadrením z 13.2.2023, na čo súd prvej inštancie neprihliadal. Takýto postup súdu prvej inštancie považuje za príliš formalistický. Koncentračná zásada mohla začať až dňom, kedy ju súd prvej inštancie vyzval na doručenie dovolania sa relatívnej neplatnosti spolu s doručenkami v zmysle postupu podľa § 129 CSP. Žiadala preto odvolaniu v plnom rozsahu vyhovieť.
6. Žalované vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne (v tzv. duplike) poukázali na skutočnosť, že žalobkyňa, pokiaľ podala žalobu, sama určila predmet sporu na základe petitu. Žalobkyňa, ktorá bola pánom sporu, neuniesla dôkazné bremeno, neodstránila vady podania a trvala na podanej žalobe, keď súd bol v zmysle § 212 ods. 2 a § 216 ods. 2 CSP viazaný predmetom sporu.
7. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) po nariadení odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380 CSP, ktorý podľa § 388 CSP zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
8. Záver súdu prvej inštancie, ktorý v bodoch 3, 4 a) b) c) odôvodnenia rozsudku dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby na určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 140 v spojení s § 40a Občianskeho zákonníka, nie je správny.
9. Z výsledkov vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa na základe podanej žaloby sa v zmysle § 140 v spojení s § 40a Občianskeho zákonníka domáhala určenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu – darovacej zmluvy z 11.7.2018 na základe ktorej (okrem iného) v časti darovacej zmluvy došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu 1/16 a 1/120 A. D., G. K. na obdarovanú E. A. F., G. H. (žalovanú v rade 2/) k pozemku – EKN parcele č. 4093/1 – TTP v výmere 1 719 m2, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. C., pričom vklad vlastníckeho práva bol povolený Okresným úradom Čadca, katastrálny odbor dňa 18.9.2018 pod číslom V/3378/2018, čomu zodpovedá aj zápis vlastníckeho práva v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu, na LV XXXX, k.ú. C..
10. Záver súdu prvej inštancie vyjadrený v bode 4 b) odôvodnenia, vychádzajúc z rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky (v odôvodení špecifikovaných), že nie je možné bezodplatný prevod - dar považovať za relatívne neplatný právny úkon podľa § 40a a § 140 Občianskeho zákonníka, nie je správny. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na definíciu pojmu „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ uvedenú napr. v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/6/2017, kde sa uvádza: „ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Do tohto pojmu však možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, doposiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, príp. tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali“. Pokiaľ teda judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na základe rozhodnutia sp. zn. 1Cdo/102/2005, publikovaná pod číslom R/58/2005, definuje prevod spoluvlastníckeho podielu tak, že za prevod nepovažuje len odplatný prevod, ale aj bezodplatný prevod – dar, pri rozdielnom výklade dovolávania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu vo vzťahu k spôsobu prevodu vlastníckeho práva bezodplatným spôsobom vyššími súdnymi autoritami – Najvyšším súdom Slovenskej republiky a Najvyšším súdom Českej republiky, je treba vychádzať v aplikačnej praxi z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pod rozhodovaciu činnosť ktorého spadajú odvolacie súdy a súdy prvej inštancie na území Slovenskej republiky.
11. Za nesprávny považuje odvolací súd aj záver súdu prvej inštancie vyjadrený v bode 4 c) odôvodnenia rozsudku, že žalobkyňa ako dotknutý spoluvlastník, pokiaľ by jej predkupné právo bolo porušené - sa nedôvodne domáha uplatnenia svojho predkupného práva nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Je potrebné vychádzať z toho, že spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného práva má pri porušení povinnosti zo strany spoluvlastníka, ktorý je povinný z predkupného práva, na výber, či sa bude domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti (darovacej) zmluvy, alebo či sa bude domáhať voči nadobúdateľovi, aby nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých kúpil od pôvodného spoluvlastníka a v prípade, že jeho výzve nevyhovie, má právo sa domáhať na súde žalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený jeho prejav vôle, alebo si ponechá predkupné právo
voči novému nadobúdateľovi. Súbežné uplatnenie týchto nárokov je vylúčené. V preskúmavanej veci sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala vyslovenia relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy, dôsledkom čoho (v prípade vyhovenia žalobe) je navrátenie právnych pomerov do pôvodného stavu (restitutio in integrum), aký bol pred prevodom podielov na tretiu osobu. Kedže žalobkyňa na základe podanej žaloby sa nedomáhala nárokov vyplývajúcich z ustanovenia § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, závery vyslovené súdom prvej inštancie o práve a povinnosti ponúknuť podiel oprávnenému na predaj za rovnakých podmienok súdom prvej inštancie, nie je správny.
12. Za nedôvodný považuje odvolací súd postup súdu prvej inštancie, ktorý prísne formalisticky vo vzťahu k okolnostiam prejednávanej veci žalobu zamietol na základe procesných podmienok vyjadrených v bode 4 a) odôvodnenia rozsudku. Je zrejmé, že súd prvej inštancie na základe intencií uznesenia Krajského súdu v Žiline z 26.10.2022 č. k. 7Co/116/2020-443, hodnotiac skutkové tvrdenia v podanej žalobe a doterajší postup dospel k záveru, že je dôvodné postupovať podľa ustanovenia § 129 CSP, keď uznesením z 12.12.2022 (č. l. 153) vyzval žalobkyňu na odstránenie vád podanej žaloby v ozrejmení okolností uplatnenia dovolania sa relatívnej neplatnosti, k objasneniu ktorých došlo na základe stanoviska jej právneho zástupcu z 11.1.2023 (č. l. 158 spisu). Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa sa dovolala relatívnej neplatnosti právneho úkonu na základe listu z „24.6.2020“ (č. l. 161 spisu) keď je zrejmé, že došlo k uvedeniu zrejmej nesprávnosti v uvedení dátumu tohto listu, ktorý mal správne znieť „24.6.2021“, kedže tento bol daný na prepravu poštovej službe dňa 1.7.2021, ako vyplýva z predloženého dôkazu – podacieho hárku na č. l. 162 a bola preukázaná doručovacím orgánom okolnosť doručenia tohto listu – dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu adresovaného žalovaným v rade 1/ a 2/, ktorá skutočnosť na strane žalovaných nebola žiadnym spôsobom v priebehu konania spochybnená. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti zaužívanú súdnu prax, že i v prípade, ak by sa dotknutý oprávnený spoluvlastník nedovolal takýmto spôsobom relatívnej neplatnosti právneho úkonu, za dovolanie sa relatívnej neplatnosti je dôvodné považovať aj doručenie žaloby, ktorou sa oprávnený spoluvlastník na súde domáha určenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu. V danom prípade z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že takýto úkon dovolania sa relatívnej neplatnosti v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka bol stranou žalobkyne učinený a žalovaným riadne doručený, teda bol uplatnený v súlade so zákonnými podmienkami.
13. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, kedže žalobkyňa na základe podanej žaloby a vykonaného dokazovania v konaní preukázala podmienky uvedené v § 140 s podmienkami uvedenými v § 40a Občianskeho zákonníka, keď riadne a účinne sa dovolala relatívnej neplatnosti právneho úkonu – darovacej zmluvy, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
14. O trovách prvostupňového a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, 2 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalobkyni priznal voči žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu týchto trov v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)