Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (18)Rozsudok_4T-2-2018.pdf
PDF · 89.36 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/2/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen samosudkyňou JUDr. Zuzanou Štubniakovou Kochanovou v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, stíhaného pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.03.2024 vo Zvolene, takto
rozhodol:
Obžalovaný
A. B. nar. XX.XX.XXXX vo Zvolene, trvale bytom C. D. XX, E., adresa na doručovanie F. XX, G. občan SR
j e v i n n ý ,
dňa 25.05.2017 v čase medzi 11.30 h a 12.00 h vo Zvolene, okres Zvolen na Ul. H. I., na parkovisku pred Domom služieb po predchádzajúcom verbálnom konflikte fyzicky napadol B. F., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že ho jedenkrát udrel päsťou do oblasti tváre, pričom B. F. sa snažil ujsť, čím B. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. K. XX, E. fyzickým útokom spôsobil zranenia a to povrchové poranenie pier zo strany dutiny ústnej a ľahkú formu pomliaždenia chrbta ruky z malíčkovej strany, ktoré zranenia si nevyžiadali práceneschopnosť,
t e d a
- na mieste verejnosti prístupnom dopustil sa výtržnosti najmä tým, že napadol iného,
č í m s p á c h a l
- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 56 ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona na peňažný trest vo výmere 300 € ( tristo eur).
Podľa § 57 ods. 2 Tr. zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona súd ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený n á h r a d n ý trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala pod č. 1 Pv 306/17/6611-17 dňa 03.01.2018 na Okresný súd Zvolen obžalobu na obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedený vo výroku rozsudku.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného, výsluchom svedkov, prečítaním svedeckých výpovedí, znaleckých posudkov, listinných dôkazov nachádzajúcich sa v trestnom spise a zistil nasledujúci skutkový stav a právny stav.
Obžalovaný A. B. vo vzťahu ku skutku, ktorý mu je v obžalobe kladený za vinu, na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa stretol s poškodeným pri Dome služieb. Oslovil ho, aby si zobral svoje veci z bytu, ktorý mal v prenájme. Poškodený ho fyzicky napadol, udrel ho päsťou do tváre a kopol ho do brucha. Videl ako sa poškodený zohol a zahryzol si do pery, pričom vtedy stál od neho na vzdialenosť 3-4 m. Potom začal pobehovať okolo a vykrikoval na ľudí, aby zavolali políciu. Keď na neho nereagovali, vbehol do Domu služieb. On z miesta odišiel preč na parkovisko a keď prechádzal okolo Domu služieb videl tam na parkovisku poškodeného a políciu. Tušil, že je to kvôli nemu, tak zastavil a išiel veci vysvetliť. Sám na ošetrení nebol, ani vec neoznamoval. Zo športu je zvyknutý na takéto zranenia. Na ďalšie otázky uviedol, že videl ako sa poškodený zohol, rukou si zakryl ústa a keď sa vystrel, dal si ruku od úst preč, povedal blízko stojacim ľudom, že mu tečie krv, aby volali políciu. Asi si zahryzol do vnútra pery. On na ňom zranenie ani krv nevidel. Pokiaľ mal poškodený zranenia ruky na ľavej strane, mohol to mať z toho ako ho udrel. Ďalej uviedol, že prenajal svoj byt na Sekieri pani G.. Poškodený prišiel k nej po čase bývať, neskôr ju z tohto bytu vyhodil a bez zaplatenia v byte býval jeden rok. Po tom roku bez jeho vedomia prenajal byt ďalšej osobe, ktorá mu po troch mesiacoch priniesla kľúče od bytu, nakoľko sa dozvedela, že byt je jeho. S poškodeným sa o neplatenie nájmu ani pre prenajatie bytu nesúdil. Žaloby na neho podával len poškodený. Poškodený mu v minulosti aj teraz písal SMS, že ak mu dá 5000,-Eur že na neho zabudne a dá mu pokoj. Poškodenému sa snaží nábytok z bytu vrátiť, ale tento ich osobné stretnutia ignoruje, marí ich. Už mu aj exekútor kvôli tomu nábytku zablokoval majetok, ale ani exekútor poškodenému tie veci nevie vydať.
Poškodený B. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v ten deň zaparkoval svoje vozidlo pred evanjelickým kostolom. Išiel do Domu služieb, do krajčírstva. Keď už bol na rohu budovy, zrazu ho niekto zozadu podkopol a on spadol na ľavú ruku. Vtedy videl, že to bol obžalovaný. Keď sa zdvíhal zo zeme, tento ho následne udrel asi ľavou rukou a to päsťou do oblasti úst a nosa. Keď sa znovu zdvíhal, obžalovaný ho chcel znovu udrieť, zaháňal sa na neho. Keď sa chytil za ústa, zistil, že mu tečie krv. Neďaleko stáli dvaja mladí ľudia, ktorým ukázal, že mu tečie krv a požiadal ich, aby zavolali políciu. Oni sa mu však otočili chrbtom. Preto vytiahol svoj mobilný telefón a vyťukal číslo 158. Už začal aj s políciou komunikovať, ale vtedy videl, že sa ku nemu znovu približuje obžalovaný. Vybehol do domu služieb, kde vbehol do kaderníctva. Bola tam kaderníčka a niekto tam aj sedel. Povedal kaderníčke, že ho napadli a že útočník ide za ním. Skryl sa pod stôl pri dverách. Zavolal na číslo 158. Kaderníčka vtedy volala aj so svojím priateľkom, ktorý je tiež policajt. Táto mu počas toho ako bol skrytý pod stolom hovorila, že obžalovaný prešiel popred kaderníctvo, že ho pozná. Potom čo mu kaderníčka povedala, že obžalovaného už nevidí, odišiel z kaderníctva na parkovisko pred Dom služieb, kde už v tom čase stále hliadka PZ. Na mieste boli najskôr dvaja policajti a po niekoľkých minútach prišla ďalšia hliadka s dvomi policajtmi. Policajtom opísal, čo sa stalo. Ukazoval im aj zranenia, príslušník L. B. z tejto hliadky sa ho opýtal, či chce ísť na ošetrenie. Uviedol im, že najskôr pôjde na ošetrenie sám a potom podá trestné oznámenie. Počas rozhovoru s hliadkou prišiel k nim obžalovaný. Na ďalšie otázky poškodený uviedol, že keď chcel už z miesta odísť, obžalovaný sa k nemu približoval a povedal: „pod bližšie, ťa zabijem“. Obžalovaný ho už v minulosti opakovane fyzicky napadol, zastrašoval ho a vyvíjal na neho nátlak. Bolo to riešené v priestupkovom konaní. Na obžalovaného nijakým spôsobom nezaútočil, ani sa voči nemu vulgárne nevyjadroval.
Svedkyňa B. B. na hlavnom pojednávaní uviedla, že nepozná ani obžalovaného ani poškodeného. Bola v ten deň v práci v Dome služieb na 1. poschodí. Česala zákazníčku, vtedy sa otvorili dvere a vošiel dnu jej neznámy muž a mal zakrvavené ústa. V kaderníctve má pultík, tam sa tento muž zohol, povedal
že sa chce skryť, lebo že ho niekto napadol. Tam sa aj skryl, čupel a čakal. Vravel, že volal policajtov a čakal na nich. Ona si ho veľmi nevšímala, venovala sa zákazníčke. potom išiel preč.
Svedok A. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je referent na OO PZ vo Zvolene, bol na miesto vyslaný stálou službou alebo operačným pracovníkom. Na ulici pred Domom služieb pred kaderníctvom vystúpili s kolegom a na schodisku ich už čakal poškodený B. F., poznal ho z predchádzajúceho služobného zákroku. Hneď ako ich videl, jasne a zrozumiteľne povedal: „keby som vedel, že títo dvaja kokoti prídu, tak políciu ani nevolám“. Keď sa ho pýtali po poučení na možnosť podať oznámenie, vôbec sa s nimi nechcel baviť. Po čase prišiel na miesto aj obžalovaný a druhá hliadka. Na poškodenom osobne žiadne zranenia nevidel, aj napriek tomu, že poškodený im ukazoval svoje ústa.
Svedkyňa M. G. na hlavnom pojednávaní uviedla, že od obžalovaného mala prenajatý byt. Nebola svedkom skutku. S poškodeným má 10 ročného syna. S poškodeným sa stretáva iba na súde, sociálke alebo na polícii, lebo sa s ním ináč hovoriť nedá. Má vedomosť, že obžalovaný chcel poškodenému vydať nábytok z bytu.
Podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku sa čítal znalecký posudok znalca B. B. M., v ktorom znalec ustálil, že poškodenému bolo zdiagnostikované pomliaždenie dolnej pery, drobná povrchová tržná ranka vnútornej strany hornej pery a pomliaždenie ľavej ruky ľahkého stupňa. Ďalej uviedol, že poranenie hornej aj dolnej pery môže vzniknúť pri jednom tupom údere menšej intenzity do oblasti pier. Pri páde mohlo dôjsť k narazeniu malíčkovej strany chrbta ľavej ruky o podložku. Tupý úder do oblasti pier mohol byť spôsobený inou osobou, avšak narazenie ústami pri páde o prekážku či podložku vylúčiť nemožno. Na hlavnom pojednávaní znalec tiež uviedol, že nemožno vylúčiť zahryznutie do sliznice hornej pery z čoho by vznikla následne drobná ranka na hornej pere, avšak výlučne iba zahryznutie nevylučuje podliatinu na dolnej pere.
Znalkyňa B. B. I. na hlavnom pojednávaní uviedla, že všeobecná vierohodnosť u menovaného je zachovaná, avšak je potrebné uviesť, že vierohodnosť nie je synonymom pre pravdovravnosť. Všeobecná vierohodnosť je zároveň znížená osobnostnými charakteristikami poškodeného. U poškodeného tento môže uvádzať informácie, ktoré nemusia byť pravdivé, pričom toto mu slúži na to, aby vyzeral pred druhými lepšie, nakoľko keď vyzerá pred druhými lepšie, aj jeho sebaobraz je lepší. To či hovorí pravdu alebo nie nie je ako znalec oprávnená skúmať. Poškodený absolvoval aj test agresivity, z ktorého výsledkov vyplynulo, že agresivita u neho pri stresových situáciách stúpa, ale keď veci nejdú tak, ako chce ide skôr do znevažovania iného, do irónie. U poškodeného zároveň zistila, že nie je ovplyvňovaný inými osobami.
Obžalovaný spáchanie skutku poprel, uviedol, že stretol s poškodeným, ktorý ho fyzicky napadol, udrel ho päsťou do tváre a kopol ho do brucha. Videl ako sa poškodený zohol a zahryzol si do pery, pričom vtedy stál od neho na vzdialenosť 3-4 m. Potom začal pobehovať okolo a vykrikoval na ľudí, aby zavolali políciu. Keď na neho nereagovali, vbehol do Domu služieb. On na ňom zranenie ani krv nevidel. Pokiaľ mal poškodený zranenia ruky na ľavej strane, mohol to mať z toho ako ho udrel. Obžalovaný je však zo spáchania skutku usvedčovaný výpoveďou poškodeného, ktorý uviedol, že pri rohu budovy ho niekto zozadu podkopol a on spadol na ľavú ruku. Vtedy videl, že to bol obžalovaný. Keď sa zdvíhal zo zeme, tento ho následne udrel asi ľavou rukou a to päsťou do oblasti úst a nosa. Keď sa znovu zdvíhal, obžalovaný ho chcel znovu udrieť, zaháňal sa na neho. Keď sa chytil za ústa, zistil, že mu tečie krv. Mechanizmus vzniku zranení u poškodeného potvrdil aj znalec B. B. M., ktorý uviedol, že poranenie hornej aj dolnej pery mohlo vzniknúť pri jednom tupom údere menšej intenzity do oblasti pier. Pri páde mohlo dôjsť k narazeniu malíčkovej strany chrbta ľavej ruky o podložku. Tupý úder do oblasti pier mohol byť spôsobený inou osobou, avšak narazenie ústami pri páde o prekážku či podložku vylúčiť nemožno. Znalec však zároveň vylúčil, že by samotné zahryznutie do sliznice hornej pery (tak ako to uvádzal vo výpovedi obžalovaný) spôsobilo aj podliatinu na dolnej pere. O tom, že poškodený utrpel zranenie pery svedčila aj svedkyňa B. B., ktorá bola v kontakte s poškodeným bezprostredne po incidente a ktorá uviedla, že do kaderníctva vošiel jej neznámy muž a mal zakrvavené ústa.
Podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
Podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
Svojím konaním teda naplnil obžalovaný všetky znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, keď fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom napadol poškodeného. Vykonaným dokazovaním však nebolo preukázané, že by sa obžalovaný dopustil aj prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona. Uvedené síce uvádzal vo svojej výpovedi poškodený, ale túto skutočnosť nepotvrdili svedkovia, s ktorými sa poškodený stretol po útoku a to B. B. a A. B. a ktorým poškodený uvádzal len fyzický útok zo strany obžalovaného, nie vyhrážky. Obžalovaný zároveň poprel, že by sa poškodenému akýmkoľvek spôsobom vyhrážal. Súd teda na rozdiel od podanej obžaloby uznal obžalovaného za vinného len z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona.
K osobe obžalovaného bolo zistené, že nemá žiadny záznam v odpise registra trestov. V ústrednej evidencii priestupkov má obžalovaný trinásť záznamov a to pre priestupky v doprave a v jednom prípade pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu.
Pri určovaní druhu a výmery trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Tr. zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy, nakoľko trest musí mať v prvom rade prevýchovný účinok. Taktiež prihliadal na zásadu podľa § 34 ods. 3 Tr. zákona, podľa ktorej trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby.
U obžalovaného súd nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť, teda pri vyrovnanom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností mu súd ukladal peňažný trest vo výmere 300,-Eur, keď takto uložený trest považoval za primeraný, zákonný a spravodlivý s prihliadnutím k časovému odstupu od spáchania samotného skutku, za ktoré obdobie sa obžalovaný nedopustil žiadnej protiprávnej činnosti, s prihliadnutím na charakter skutku ako aj s prihliadnutím na samotný postoj poškodeného k trestnému konaniu. V prípade, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený, súd ustanovil aj náhradný trest odňatia slobody vo výmere jeden mesiac.
Nakoľko si poškodený B. F. neuplatnil žiadny nárok na náhradu škody, súd ani samostatným výrokom o náhrade škody nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Zvolen do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. poriadku).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, 2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech a aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.