Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15T-17-2020.pdf
PDF · 84.74 KB
Case nature
Area
Subarea
15T/17/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Dušanom Szabó v trestnej veci proti obž. I. X., nar. XX.XX.XXXX v Trnave, pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Trnava dňa 23. júla 2020, takto
rozhodol:
Obžalovaný: I. X., nar. XX.XX.XXXX v Trnave, trvale bytom O., ul. O. č. XXX/X, okr. Trnava,
sa u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
od presne nezisteného času až do 19.00 hod. dňa 29.04.2019 v Trnave na ul. Gen. Goliana v rukáve vetrovky, ktorú mal na sebe, v rozpore so zákonom č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov prechovával pre vlastnú potrebu zatavenú injekčnú striekačku o objeme 2 ml s obsahom metamfetamínu s prímesou metylsulfonylmetánu o hmotnosti 714 mg s obsahom účinnej látky 43,9% hmotnostných, obsahujúce 313 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá minimálne 7 obvykle jednorazovým dávkam drogy na použitie, a to pre osobnú spotrebu, pričom metamfetamín je zaradený v Prílohe č. 1 zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok,
teda
neoprávnene prechovával pre vlastnú potrebu vo väčšom rozsahu psychotropnú látku,
čím spáchal
prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona,
za to
sa odsudzuje:
Podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 37 písm. m) a § 38 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) a § 74 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava podala dňa 21.04.2020 na Okresný súd Trnava na obžalovaného obžalobu č. 1 Pv 304/19/2207-20 zo dňa 16.04.2020 na skutkovom a právnom základe uvedenom v tomto rozsudku.
O obžalobe súd rozhodol dňa 27.04.2020 trestným rozkazom, ktorým obžalovaného uznal vinným podľa obžaloby a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a zároveň obžalovanému uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Obžalovaný proti trestnému rozkazu podal odpor, a preto súd nariadil vo veci hlavné pojednávanie.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby prokurátorom a poučení podľa § 257 Trestného poriadku a § 38 Trestného zákona urobil vyhlásenie, že zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe je vinný, pričom súd vyhlásenie obžalovaného prijal.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že je mu ľúto, že začal nový život a už vyše rok a pol je čistý, našiel si priateľku, splatil všetky dlhy, má prácu, ktorá bo baví, s priateľkou si šetria na bývanie, pretože by sa chceli osamostatniť. Obžalovaný žiadal, aby mu súd uložil peňažný trest.
Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplynulo, že tento bol doposiaľ 2x súdne trestaný, a to v prvom prípade ešte ako mladistvý rozsudkom Okresného súdu Trnava sp.zn. 2T/31/2010 zo dňa 17.05.2010, právoplatným dňa 17.05.2010, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 246 ods. 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac s podmienečným odkladom jeho výkonu a určením skúšobnej doby 1 (jeden) rok, pričom obžalovaný sa osvedčil dňa 15.05.2012 a hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený. Obžalovaný bol ďalej rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp.zn. 1T/71/2016 zo dňa 08.09.2016, právoplatným dňa 08.09.2016 uznaný vinným zo spáchania zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. b) Trestného zákona a prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na dobu 3 (tri) roky za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním sa v skúšobnej dobe a ako súčasť probačného dohľadu povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
Z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplynulo, že obžalovaný bol pred spáchaním prejednávaného skutku (teda pred 29.04.2019) celkom 16x priestupkovo postihnutý, z toho 15x za priestupky na úseku cestnej premávky a 1x za priestupok proti majetku. Obžalovaný ďalej spáchal dňa 03.05.2019 priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. f) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov tým, že ako vodič počas vedenia motorového vozidla požil inú návykovú látku alebo viedol vozidlo v takom čase po jej požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu návyková látka ešte nachádza v jeho organizme, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 200,- EUR a zákaz činnosti vedenia motorových vozidiel na dobu 8 (osem) mesiacov.
Z rozhodnutia Okresného riaditeľstva PZ v Trnave, Okresného dopravného inšpektorátu Trnava č. ORPZ-TT-ODI2-2019/000997-343 zo dňa 05.08.2019 vyplynulo, že dňa 03.05.2019 v čase o 23.35 hod. viedol ako vodič osobné motorové vozidlo, pričom toxikologickým vyšetrením jeho krvi bolo potvrdené, že v predloženej vzorke krvi obžalovaného bola zistená prítomnosť metamfetamínu v koncentrácii viac ako 60 ng/ml krvi a prítomnosť amfetamínu v koncentrácii viac ako 50 ng/ml v krvi, čo nasvedčuje tomu, že obžalovaný bol čase odberu biologického materiálu pod vplyvom metamfetamínu.
Zo Znaleckého posudku č. 11/20 zo dňa 09.03.2020 vypracovaného MUDr. Danielou Martišovou, znalkyňou z odboru Zdravotníctvo, odvetvie Psychiatria vyplynulo, že osobnosť obžalovaného je infantilná, nezrelá s rysmi emočnej instability - impulzivity na báze ADHD a tiež závislosť obžalovaného od amfetamínov s pohotovosťou k hazardným hrám pod vplyvom drogy, t.č. bez závislosti. Znalkyňa ďalej konštatovala, že osobnosť obžalovaného bola drogovou závislosťou depravovaná v charaktere, záujmoch a vyšších citoch a ADHD v detstve a užívanie drog sa podieľalo na nedostatočnej zrelosti jeho osobnosti vzhľadom k veku. Súčasnou cca 9 mesačnou abstinenciou sa postupne reštituuje jeho osobnosť, vyvíjajú sa vyššie city a aj účelné ambície. Znalkyňa vzhľadom na stav nedostatočne zrelej osobnosti obžalovaného, emočnú instabilitu s impulzivitou a vyššiu ovplyvniteľnosť inými ustálila, že u obžalovaného je vhodné nariadiť ochrannú protitoxikomanickú liečbu ambulantnou formou.
Obžalovaný urobil vyhlásenie o svojej vine a súd jeho vyhlásenie prijal. Skutok bol podľa obžaloby právne kvalifikovaný ako prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona, ktorý obžalovaný spáchal tým, že neoprávnene prechovával pre vlastnú potrebu vo väčšom rozsahu psychotropnú látku. Obžalovaný skutok spáchal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, pretože v jeho konaní bola prítomná tak vedomostná ako aj vôľová zložka konania.
Páchateľ prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona sa potrestá odňatím slobody až na päť rokov.
Súd pri ukladaní trestu zohľadňoval jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, a to že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval. Súd ďalej zohľadňoval jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, a to že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený. Vychádzajúc z ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného zákona zohľadňujúc pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností súd zákonom ustanovenú sadzbu trestu odňatia slobody neupravoval, t.j. nezvyšoval jej dolnú hranicu a ani neznižoval jej hornú hranicu.
Pri ukladaní trestu obžalovanému súd zohľadňoval skutočnosť, že obžalovaný spáchal trestný čin v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp.zn. 1T/71/2016 zo dňa 08.09.2016, právoplatným dňa 08.09.2016 ako aj skutočnosť, že obžalovaný aj po 29.04.2019 užíval metamfetamín, čo je zrejmé z rozhodnutia Okresného riaditeľstva PZ v Trnave, Okresného dopravného inšpektorátu Trnava č. ORPZ-TT-ODI2-2019/000997-343 zo dňa 05.08.2019, z odôvodnenia ktorého vyplýva že obžalovaný dňa 03.05.2019 v čase o 23.35 hod. viedol ako vodič osobné motorové vozidlo pod vplyvom metamfetamínu.
Vo všeobecnosti platí, že zabrániť páchateľovi v ďalšom páchaní trestnej činnosti možno nielen priamo, teda tým, že mu fyzicky znemožníme dopustiť sa určitého konania, a to uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody, ale aj nepriamo, už samotnou existenciou podmienečného trestu a obavou z jeho premenenia a nariadenia jeho výkonu, pričom ide o tzv. psychické zábrany a pôsobenie (napr. trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu). Práve toto nepriame pôsobenie má v mnohých prípadoch výrazne hlbší a trvalejší prevýchovný charakter a účel trestu naplní skôr, než samotný nepodmienečný trest odňatia slobody. (uznesenie NS SR zo dňa 25.09.2014, sp. zn. 6To/8/2013). Takto zrejme uvažoval aj Okresný súd Zvolen, ktorý obžalovanému rozsudkom sp.zn. 1T/71/2016 zo dňa 08.09.2016, právoplatným dňa 08.09.2016 uložil trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu za súčasného uloženia probačného dohľadu.
Obžalovaného však ani hrozba nariadenia výkonu trestu odňatia slobody neodradila od páchania trestnej činnosti v skúšobnej dobe predchádzajúceho podmienečného odsúdenia, keď až do dňa 29.04.2019 neoprávnene prechovával pre vlastnú potrebu vo väčšom rozsahu psychotropnú látku a navyše aj po
29.04.2019, konkrétne dňa 03.05.2019 metamfetamín nielen znova užil, ale pod jeho vplyvom aj viedol osobné motorové vozidlo.
Uvedené skutočnosti súd pre súd tak závažnými, že v prípade obžalovaného neuvažoval o uložení alternatívneho trestu (ako to žiadal resp. navrhoval obžalovaný), ale ukladal trest odňatia slobody. Vo vzťahu k výmere trestu odňatia slobody súd uvádza, že obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov, ktorý je podľa názoru súdu primeraný okolnostiam prípadu a je spôsobilý plniť tak individuálnu ako aj generálnu prevenciu.
Keďže obžalovaný spáchal trestný čin v skúšobnej dobe predchádzajúceho podmienečného odsúdenia, súd mu výkon uloženého trestu nemohol podmienečne odložiť s poukazom na § 49 ods. 2 Trestného zákona, a preto trest odňatia slobody uložil ako trest nepodmienečný, na výkon ktorého obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený pre úmyselný trestný čin.
Vo vzťahu k materiálnemu korektívu podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona súd uvádza, že vzhľadom k tomu, že obžalovaný spáchal úmyselný trestný čin v skúšobnej dobe predchádzajúceho podmienečného odsúdenia súd zastáva názor, že závažnosť spáchaného prečinu je vyššia ako nepatrná.
Pokiaľ ide o uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou, súd toto obžalovanému uložil s poukazom na závery znaleckého dokazovania, podľa ktorých osobnosť obžalovaného je infantilná, nezrelá s rysmi emočnej instability - impulzivity na báze ADHD a tiež zistenú závislosť obžalovaného od amfetamínov s pohotovosťou k hazardným hrám pod vplyvom drogy. Skutočnosť, že toho času obžalovaný podľa znalkyne nie je závislý na uloženie ochranného liečenia vplyv nemala, a to s ohľadom na osobnosť obžalovaného. Uložené ochranné liečenie je podľa názoru súdu nástrojom, ktorý je spôsobilý obžalovaného utvrdiť v škodlivosti užívania drog a zároveň ho jeho závislosti definitívne zbaviť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.). Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.