Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/268/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej v spore žalobcov: 1/ D.. P. R., narodený XX.X.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, B. B., 2/ X. R., narodený X.X.XXXX, bytom Tr. A. O. XX, Z. a 3/ M. F., narodená XX.X.XXXX, bytom O. 3, B., všetci zastúpení advokátom JUDr. Peter Koscelanský, so sídlom Fraňa Mojtu 24, Nitra, proti žalovaným: 1/ D.. U. L., narodená XX.X.XXXX, bytom V. XX/XX, Z., 2/ P. U., narodený XX.X.XXXX, trvalo bytom O. trieda XX/XXX, Z., 3/ T. U., narodená XX.X.XXXX, bytom N. nábrežie XXX, Z., 4/ T. Q., narodená X.X.XXXX, bytom Z. terasami XXX/XX, X., 5/ P. V., narodený X.X.XXXX, bytom F. XXX/XX, Z., 6/ F.. D. P., narodený XX.X.XXXX, bytom N. nábrežie XXX, Z., 7/ X.. F. P., narodená XX.XX.XXXX, bytom N. nábrežie XXX, Z., 8/ X. H., narodený XX.XX.XXXX, bytom N. nábrežie XXX, Z., 9/ T. H., narodená X.X.XXXX, bytom N. nábrežie XXX, Z., XX/ X. G., narodený XX.X.XXXX, bytom R. A. 1, B., XX/ P.. X. G., narodená XX.X.XXXX, bytom N. nábrežie XXX, Z., XX/ L. F., narodená X.X.XXXX, bytom G. XX, Z., XX/ F.. F. X., narodený XX.X.XXXX, bytom N. nábrežie XXX/ XXX, Z., XX/ D.. T. P., narodený XX.X.XXXX, bytom Q. 4, Z., XX/ F. E., narodený X.X.XXXX, bytom N. nábrežie XXX/XXX, Z., XX/ Q. E., narodená XX.XX.XXXX, bytom N. nábrežie XXX/XXX, Z., XX/ H. B., narodená XX.X.XXXX, bytom G. XXX/XX, Z., XX/ V. Q., narodený X.X.XXXX, bytom N. nábrežie XXX/ XXX, Z., XX/ L. Q., narodený XX.X.XXXX, bytom U. XXX/XX, Z., XX/ V. J., narodený XX.X.XXXX, bytom N. nábrežie XXX, Z., XX/ F.. D. V., narodená XX.X.XXXX, bytom N. nábrežie XXX, Z., XX/ D.. K. V., narodený XX.X.XXXX, bytom N. nábrežie XXX, Z., XX/ X. U., narodený X.X.XXXX, trvalo bytom F. X/ XXX, D. pri Z. a XX/ X. U., narodený X.X.XXXX, trvalo bytom A.F.E. XX/XXX, Z., žalovaní 1/, 3/ až 22/ zastúpení advokátskou kanceláriou BIZOŇ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava IČO: 36833533, o určenie práva zodpovedajúce vecnému bremenu, o odvolaní žalovaných v 1/, 3/ až 22/rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. - 273 zo dňa 14. mája 2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade a právny predchodca žalobkyne v 3/ rade žalobou a jej doplnením z 14.5.2018 požadovali, aby súd určil, že vlastníci nehnuteľností parciel registra "C" parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX mX spolu s domom č.s. XXX, parc. č. XXXX - vinice vo výmere XXX m2 a parc.č.XXXX/X - záhrady vo výmere XXX m2 zapísaných v liste vlastníctva č. XXXX pre obec Z., kat. úz. Z. majú právo prístupu, prejazdu a prechodu na tieto nehnuteľnosti pešo, osobnými motorovými vozidlami a nákladnými vozidlami cez nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X - ostatné plochy vo výmere XXX m2 a parc. č. XXXX/X - zast. plochy a nádvoria vo výmere XXX m2 zapísané v liste vlastníctva č. XXXX pre obec Z. kat. úz. Z.. Svoju žalobu odôvodnili tým, že tieto parcely sú spevnené plochy a slúžia ako prístupová cesta z verejnej komunikácie označenej ako N. nábrežie na prístup k týmto nehnuteľnostiam, a to konkrétne parcele parc. č. XXXX/X, pričom iný prístup nie je možný s výnimkou prístupu na pešo zo Q. ulice. Uviedli, že tento prístup im slúžil od roku 1971, kedy ich právna predchodkyňa P. R. predala

Západoslovenským energetickým závodom n.p. zmluvou z 20.7.1971 časť nehnuteľností vo svojom vlastníctve za účelom výstavby obytného domu, v ktorom bývajú žalovaní. V tejto zmluve sa dohodli, že kupujúci zabezpečí predávajúcej právo prístupu k tejto parcele označenej ako parcela č. EN XXXX/ X. Predávajúca, jej právni nástupcovia a ich rodiny tento prístup odvtedy využívali pešo, osobnými motorovými vozidlami a podľa potreby aj nákladnými motorovými vozidlami nerušene a dobromyseľne, že im patrí až donedávna, kedy im začali niektorí žalovaní v prístupe brániť tým, že pred bránu, ktorou je v prírodne oddelený vjazd na parcelu č.XXXX/X od parcely XXXX/X, parkujú svoje osobné motorové vozidlá. Keďže vlastníci tento prístup využívali nerušene a dobromyseľne po zákonom stanovenú dobu so započítaním doby ich právnych predchodcov žiadali žalobou určiť, že toto právo prístupu a prechodu cez parcely žalovaných nadobudli titulom vydržania.

1.2 Právny predchodca žalobkyne v 3/rade a žalovaného 2/rade v priebehu konania zomrel a preto súd rozhodol, že v konaní pokračuje so žalobkyňou v 3/rade, žalovanými 2/ a 23/ a 24/ ako ich právnymi nástupcami podľa a nasl. , pričom z dedičských konaní, ktoré sa po nich viedli na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. a sp. zn. vyplynulo, že na nich aj prešli majetkové práva a povinnosti, o ktoré v konaní ide.

2.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že vlastníci nehnuteľností parciel registra "C" parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2 spolu s domom č.s. XXX, parc.č.XXXX - vinice vo výmere XXX m2 a parc.č.XXXX/X - záhrady vo výmere XXX m2 zapísaní v liste vlastníctva č. XXXX pre obec Z., kat. úz. Z. majú právo prístupu, prejazdu a prechodu na tieto nehnuteľnosti pešo, osobnými motorovými vozidlami a nákladnými vozidlami cez nehnuteľnosti parciel registra "C" parc. č. XXXX/X - ostatné plochy vo výmere XXX m2 a parc. č. XXXX/X - zast. plochy a nádvoria vo výmere XXX m2 zapísané v liste vlastníctva č. XXXX pre obec Z. kat. ú. Z.. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovia 1/ až 3/ majú nárok na náhradu trov konania proti žalovaným 1/ a 3/ až 24/ v rozsahu 100 %. Žalobcovia 1/ až 3/ nemajú nárok na náhradu trov konania proti žalovaným 2/.

2.2 V dôvodoch svojho rozhodnutia po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením , ,, , , , , , . Poukázal na vykonané dokazovanie, z ktorého zistil, že žalobcovia 1/ až 3/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností parcely č. XXXX/X, ktorá hraničí s parcelou č. XXXX/X a tá hraničí s parcelou parc. č. XXXX/X a následne s verejnou komunikáciou N. nábrežie. Z predloženej kúpnej zmluvy z 20.7.1971 vyplynulo, že právna predchodkyňa žalobcov p. P. R. ako predávajúca predala Západoslovenským energetickým závodom n.p. v Bratislave ako kupujúcemu časť nehnuteľnosti parc. č. XXXX nachádzajúcej sa v katastrálnom území Z. ako diel "3" vo výmere XXX mX a diel "4" vo výmere XXX mX ako časť parcely parc. č. XXXX/X a XXXX/XX zapísanej v pkn. vl. č. XXXX pre katastrálne územie Z.. V čl. 4 zmluvy bolo uvedené, že zmluva nadobudla platnosť jej podpisom a kupujúci zabezpečí predávajúcej právo prístupu k parcele č. EN XXXX/X katastrálne územie Z. pešo i vozom. Z predloženej kópie katastrálnej mapy súd zistil, že parcela č. XXXX/X má v súčasnosti parc. č. XXXX/X. Z predložených rozhodnutí Štátneho notárstva v Z. vyplynulo, že po p. P. R. bola výlučnou dedičkou p. G. R., po nej V. R., H. R., V. R. a A. R.. Po V. R. zdedil sporné nehnuteľnosti žalobca 1/ v pomere 3 . Z darovacej zmluvy a listu vlastníctva č. XXXX katastrálne územie Z. zistil, že H. R. daroval darovacou zmluvou z 9.8.1985 svojim synom a to žalobcovi 2/ a právnemu predchodcovi žalobkyne 3/ M. R. svoj podiel v rozsahu 1 na predmetných nehnuteľnostiach. Z dedičského rozhodnutia následne zistil, že výlučnom dedičkou po M. R. je žalobkyňa v 3/rade.

2.3 Súd prvej inštancie poukázal na to, že v konaní nebolo sporné, že žalobcovia a žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi susediacich pozemkov a ani to, že pozemky parcely registra "C" parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve žalovaných predstavujú v prírode spevnené plochy z asfaltu a betónu, ktoré nadväzujú na verejnú komunikáciu N. nábrežie a slúžia žalovaným, ich rodinnými príslušníkom a ich hosťom na prístup k ich garážam a na odstavenie ich motorových vozidiel v priestore pred a pri garážach. Výsluchom žalobcov a svedkov D.. V., A., U., F. R., F. a V. R., D.. R. a Podolského a obhliadkou mal súd prvej inštancie za preukázané, že spevnené plochy pred garážami a vedľa garáží sú dostatočne široké pre vstup, prejazd a prechod osobným aj nákladným motorovým vozidlom, ktorému účelu aj slúžila, resp. na odstavenie týchto vozidiel, čo potvrdili v konaní aj vypočutí žalovaní 1/, 8/ a 13/. Zdôraznil, že na rozhraní pozemkov parcely registra "C" parc. č. XXXX/X vo vlastníctve žalovaných a parc. č. XXXX/X vo vlastníctve žalobcov sa nachádza po celej šírke vstupu kovová brána, ktorá je dostatočne široká pre vstup osobnými aj nákladnými motorovými

vozidlami, ktorej súčasťou je menšia bránka pre peších. Za bránou sa nachádzala rovinatá parcela parc. č. XXXX/X, ktorá pokračuje svahovitými parcelami parc. č. XXXX a parc. č. XXXX, ktorý je zastavaný stavbou a nadväzuje na verejnú komunikáciu Q. ulica. Na základe uvedeného mal súd za preukázané, že môžu spevnené plochy vo vlastníctve žalovaných slúžiť na prechod pešo a prejazd osobným alebo nákladným motorovým vozidlom žalobcov na ich pozemky, ktorí tam aj takto prechádzali až do roku 2015. Ďalej súd dôvodil, že okrem tohto prístupu je možný prístup pešo a vozidlom k pozemku parc. č. XXXX, ktorý hraničí s verejnou komunikáciou Q. ulica aj z tejto komunikácie, ale nie je možný prístup, prejazd a prechod žiadnym motorovým vozidlom na tento pozemok ani ostatné vzhľadom na prudkú svahovitú polohu týchto pozemkov v hornej časti. Rovnako zistil, že v spodnej časti pozemkov žalobcov sa nachádza brána, studňa a žumpa, ktoré si vyžadujú starostlivosť a údržbu, tak ako aj samotné pozemky nachádzajúce sa v spodnej a svahovitej časti a to aj za použitia osobných alebo nákladných vozidiel. Uvedenú starostlivosť a údržbu aj žalobcovia a ich právni predchodcovia vykonávali do roku 2015, čo bolo preukázané aj výsluchom svedkov, ktorí tiež potvrdili, že žalobcovia, približne v roku 1987 vymenili drevenú bránu za kovovú, žalobca v 2/rade a právny predchodca žalobkyne v 3/ rade chodili spolu do roku 2003 na pozemky kosiť trávu, pestovali v spodnej časti pozemkov zeleninu a ovocie , v roku 2009 - 2010 prikryli studňu a v roku 2015 chceli dať vyčistiť pozemky záhradníckou spoločnosťou.

2.4 Súd prvej inštancie dôvodil, že nemal za preukázané námietky žalovaných, že by žalobcovia právo prístupu, prejazdu a prechodu pešo a vozidlami na svoje pozemky cez pozemky žalovaných desať rokov nevykonávali, z ktorého dôvodu ho považovali za premlčané podľa . Žalovaní namietali, že nikdy nevideli žalobcov ani ich právnych predchodcov a ani iné osoby toto právo vykonávať, súčasne súd argumentoval, že je nereálne aby uvedené osoby mohli 24 hodín denne 7 dní v týždni pozorovať svoje okolie a sporné nehnuteľnosti. Poukázal na kúpnu zmluvu z roku 20.7.1971, na základe ktorej právna predchodkyňa žalobcov P. R. predala časť nehnuteľností vo svojom vlastníctve kupujúcemu za účelom výstavby obytného domu, pričom v čl. 4 vyjadrený záväzok kupujúceho, že zabezpečí predávajúcej právo prístupu k parcele aktuálne s parc. č. XXXX/X. V konaní nebolo sporné, že na základe tejto dohody vecné bremeno na pozemkoch žalovaných a ani právo tomu vecnému bremenu zodpovedajúce nevzniklo a preto ani nie je vyznačené vo verejných listinách. Súd sa však nestotožnil s námietkou žalovaných, že ide len o akýsi budúci prísľub, neurčitý záväzok kupujúceho, ktorý sa viazal iba v prospech predávajúcej, pretože toto právo zodpovedajúce vecnému bremenu je spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti a to parcely v súčasnosti s parc. č. XXXX/X, a preto so zmenou jej vlastníctva prechádza na nadobúdateľa podľa . Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie konštatoval, že právni predchodcovia žalobcov a aj žalobcovia vykonávali právo prístupu, prejazdu a prechodu pešo alebo vozidlami k svojim pozemkom cez pozemkoch žalovaných od roku 1971 a toto právo vykonávali nikým a ničím nerušení až do roku 2015, pričom ani žalovaní v konaní nepreukázali opak. Dodal, že právni predchodcovia žalobcov vstúpili do držby práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v roku 1971 t.j. za účinnosti , ktorý vydržanie v tom čase neupravoval a do právneho poriadku bolo reaktivované až novelou vykonanou s účinnosťou od 1.4.1983, a to . Podľa a podľa sa do vydržacej doby započítavala aj držba vykonávaná pred 1.4.1983, ktorý čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa. Bol toho názoru, že žalobcovia boli dobromyseľní aj počas celej 10 ročnej vydržacej doby, ktorá im uplynula podľa najskôr 1.4.1984. Žalobcovia preukázali, že splnili všetky podmienky pre nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a to prístupu, prejazdu a prechodu k svojim pozemkom cez pozemky žalovaných vydržaním t.j. dobromyseľnosť pri vstupe do držby a aj počas celej vydržacej doby, uplynutie vydržacej doby a právo spôsobilé na vydržanie. Súd prvej inštancie podľa priznal úspešným žalobcom právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti neúspešným žalovaným, s výnimkou žalovaného 2/, ktorý žalobu žalobcov nenamietal a žalobcovia navrhli priznať im náhradu trov konania len proti tým žalovaným, ktorí ich žalobu namietali.

3.1 Rozsudok súdu prvej inštancie napadli v zákonnej lehote odvolaním žalovaní v 1/ až 24/ rade. Namietali, že záväzok kupujúceho v kúpnopredajne zmluve znel na „ zabezpečenie práva prístupu k parcele číslo M. Tento „záväzok“ však nepovažovali za dostatočne určitý na to, aby z neho bolo zrejmé, akým spôsobom mal kupujúci zabezpečiť toto právo a nie je z neho ani zrejmé na základe akého právneho titulu malo toto právo vzniknúť, a preto ho považovali za absolútne neplatný v zmysle ust. . Boli toho názoru, že žalobcovia jednak nemali právny titul, od ktorého

by si mohli svoju dobromyseľnosť odvodiť a jednak konali v rozpore s dobrými mravmi, keď si svojvoľne vynútili prístup na ich pozemky z N., a to aj napriek tej skutočnosti, že im bol zabezpečený prístup zo Q.

3.2 Ďalej poukázali na skutočnosť, že žalobcovia si prístupovú bránu postavili na parcele č. XXXX/X. Táto parcela č. XXXX/X (pôvodne súčasť parcely č. XXXX/X ) patrila až do roku 2012 do vlastníctva žalovaných, kedy bola Rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Nitre priznaná do vlastníctva žalobcov v 2./ a 3./ rade a do vlastníctva p. F. R., nar. XX.X.XXXX . Tento fakt opätovne potvrdzuje záver, že žalobcovia ani ich právni predchodcovia neboli vo svojom konaní dobromyseľní, keď si vyššie spomínaný „záväzok“ vyplývajúci z kúpnopredajnej zmluvy svojvoľne vynútili postavením prístupovej brány na pozemku, ktorý im až do roku 2012 nepatril. Zároveň poukázali na to, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav, pretože parcely č. XXXX/X a parcela č. XXXX/X nemajú žiadnu spoločnú hranicu, keďže sa medzi nimi nachádza parcela č. XXXX/X, ktorá je v súčasnosti vo vlastníctve žalobcu v 3/rade a vo vlastníctve tretej osoby, ktorá nie je stranou sporu, a to F. R.. Z uvedeného potom vyplýva, že výrok rozsudku nie je realizovateľný v živote, lebo právo prístupu na pozemky žalobcov cez pozemky žalovaných nie je možné vykonať bez toho, aby takýmto konaním nebolo zasiahnuté do užívacieho práva pozemku parcely č. XXXX/X, ktorá navyše nie je vo výhradnom vlastníctve žalobcov.

3.3 Namietali tiež, že súd prvej inštancie neuviedol presný rozsah výkonu práva i zodpovedajúcemu vecnému bremenu, ktorý mohol byť v tomto prípade určený jedine prostredníctvom geometrického plánu. Považovali za vylúčené a zároveň reálne v živote nemožné, aby žalobcovia získali napadnutým rozhodnutím právo výkonu vecného bremena na celom rozsahu dotknutých pozemkov, keď doposiaľ tvrdili, že chodili len po časti pozemkov, a to „po cestičke k bránke“. Na to, aby kataster nehnuteľností mohol, resp. vedel zapísať vecné bremeno na liste vlastníctva je potrebné, aby jeho navrhovateľ predložil spoločne s verejnou listinou preukazujúcou vznik vecného bremena aj geometrický plán. Súčasne namietali, že zriadenie práva prechodu motorovými a nákladnými vozidlami cez parcelu č. XXXX/ X, ktorej využitie slúži ako okrasná záhrada, uličná a sídlisková zeleň, park či iná funkčná zeleň je preto v rozpore so spôsobom využitia tohto pozemku. Ďalej uviedli, že súd prvej inštancie neumožnil v priebehu pojednávaní vyjadriť sa všetkým žalovaným k podstatným skutočnostiam konania, vzhľadom k vytýčenému času pojednávaní a tak boli porušené práva žalovaných na spravodlivý súdny proces. Namietli aj výrok o trovách konania, v ktorom chýbala formulácia, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Na základe uvedeného žiadali napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4.1 Žalobcovia k odvolaniu žalovaných vo svojom vyjadrení poukázali na to, že právo vecného bremena začali realizovať prostredníctvom ich právnych predchodcov už v roku 1971 a k vydržaniu tohto práva došlo už k 01.04.1984, a to s poukazom na novelu a ust. a . Uviedli, že tento zákon ponechával lehotu jedného roka, t.j. od 01. apríla 1983 do 01. apríla 1984, aby ten, kto bol presvedčený že niekto vykonáva právo vecného bremena v rozpore so zákonom, kvalifikovane túto skutočnosť namietal. Pokiaľ sa tak v lehote tohto jedného roka nestalo, k vydržaniu práva vecného bremena došlo zo zákona k 01. aprílu 1984. Čo sa táka existencie parcely č. XXXX/X - ostatné plochy vo výmere XX m2 , poukázali na to, že táto bola vytvorená na základe výsledkov reštitučného konania vedeného Obvodným pozemkovým úradom v Nitra pod č.k. 2012/00195-660/92-R-III, v ktorom bol uplatnený reštitučný nárok na vydanie nehnuteľnosti, ktoré boli odňaté pôvodnej vlastníčke - ich právnej predchodkyni P. R.. Reštitučné konanie bolo ukončené rozhodnutím zo dňa 19.07.2012, pričom boli reštitučne prinavrátené parcely, ktoré sú teraz zapísané v liste vlastníctva č. XXXX , medzi nimi aj parcela č. XXXX/X. Dôvodili, že parcela č. XXXX/X však v prírode reálne vyčlenená neexistuje, nie je vyznačená žiadnou hranicou a v prírode je súčasťou spoločného užívania s parc. č. XXXX/X. Predmetná parcela č. XXXX/X je vytvorená z pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXXX/X, pôvodne bola v celosti vo vlastníctve P. R. a postupným dedením je teraz vo vlastníctve žalobcov, a teda užívanie z ich strany bolo vždy dobromyseľné. Nevidia dôvod zaoberať sa parcelou č. XXXX/X, vytvorenou len na náčrtoch ako výsledok reštitučného konania, keď táto je spoluvlastníctvom žalobcov v druhom a treťom rade po 1/3-ine a v 1/3-ine s F. R. a cez túto parcelu bez problémov chodia so súhlasom F. R..

4.2 Námietku žalovaných ( uplatnenú až v odvolacom konaní) týkajúcu sa nevykonateľnosti rozsudku pre absenciu geometrického plánu považovali tiež za nedôvodnú, pretože toto právo vydržali cez pozemky, ktoré sú v prírode ako spevnené plochy, majú charakter cesty, a po ktorých od roku 1971 až doteraz chodili pešo a jazdili motorovými vozidlami ako po celých parcelách - cestách. Dôvodili, že požiadavka geometrického plánu je daná len vtedy, keď sa zriaďuje vecné bremeno konštitutívnym

rozhodnutím súdu a tiež vtedy, keď by nebolo realizované cez celé parcely žalovaných. K údajnému prístupu žalobcov na ich nehnuteľnosti zo strany Q. cesty uviedli, že táto verejná komunikácia je v prírode viac ako jeden meter v teréne položená vyššie ako ich pozemky a tento prístup sa dá využívať výlučne len na peší vstup, čo bolo zistené ohliadkou súdu na mieste samom.

5. Žalovaní k vyjadreniu žalobcov vo svojom podaní poukázali na to, že žalobcovia v žalobe neuviedli všetky pre konanie rozhodujúce skutočnosti, keď parcelu č. XXXX/X jednoducho opomenuli, teda žalobcovia „zabudli“ že pri ich údajnom dobromyseľnom užívaní práva prechodu cez pozemky žalovaných prechádzali aj cez pozemky, ktoré nepatrili do ich výlučného vlastníctva (t.j. cez parcelu č. XXXX/X). Uviedli, že tento prvok potom vylučuje akúkoľvek dobromyseľnosť, ako základného predpokladu vydržania práva vecného bremena. Namietali tvrdenie žalobcov, že títo v rámci výkonu svojho práva prechodu chodili cez celé pozemky žalovaných, pretože sa na nich nachádzajú aj garáže. Ak by žalobcovia a ich právni predchodcovia chodili naozaj cez celé parcely, nešlo by o právo prechodu, ale o právo užívania celej parcely.

6. 1 Odvolací súd po predložení veci súdom prvej inštancie vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovenia , a zároveň stranám doručil s poukazom na ust. v nadväznosti na ust. na oboznámenie listiny vyplývajúce z verejných registrov, a to čiastočný výpis z LV č. XXXX, kat.úz. Z. a listinu - výpis z katastrálnej mapy parcely č. XXXX/X.

6.2 Žalovaní k predmetnej výzve uviedli, že na strane žalobcov vznikla povinnosť vytvoriť nútené procesné spoločenstvo, ktoré malo zastrešovať všetkých vlastníkov dotknutých nehnuteľností súvisiacich s určením vecného bremena (t.j. aj vlastníkov parcely č. XXXX/X, bez súhlasu ktorých nie je možné zákonne určiť - vykonávať právo vecného bremena), ktorého sa v tomto konaní dožadujú žalobcovia. Táto podmienka však splnená nebola, nakoľko účastníkom konania na strane žalobcov nie je pani F. R., nar. XX.X.XXXX. Z dôvodu absencie naplnenia podmienok pre nútené procesné spoločenstvo je potrebné pristúpiť k postupu v zmysle ust. a žalobu žalobcov zamietnuť. Navrhli, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6.3 Žalobcovia k výzve odvolacieho súdu uviedli, že procesný nedostatok týkajúci sa núteného procesného spoločenstva odstránili, keď medzičasom F. R. odpredala 1/3-inu parcely č. XXXX/X žalobcovi v 1. rade D.. P. R., nar. XX.XX.XXXX. Tým sa stali účastníkmi sporu na strane žalobcov všetky subjekty právneho vzťahu a odpadla prekážka, ktorá si vyžaduje nútené spoločenstvo účastníkov na strane žalobcov. Dodali, že z hľadiska právnej čistoty určujúceho výroku pod čl. I. rozsudku je potrebné doplniť za slová v LV č. XXXX pre H. Z., kat. úz. Z.“ text: „a vlastníci parcely registra „C“ č. XXXX/X - ostatná plocha vo výmere XX m2 zapísaná v LV č. XXXX pre H. Z., kat úz. Z..“, pričom ostatná časť výroku zostáva nedotknutá. Dôvodili, že doplnením chýbajúcej parcely nedochádza k žiadnej podstatnej zmene ani doplneniu rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, pretože žaloba je postavená na skutočnostiach, ktoré sa nijakým spôsobom týmto nemenia, ani nedopĺňajú, preto nejde o zmenu žaloby podľa , .

6.4 Žalovaní k vyjadreniu žalobcov poukázali na to, že formálnym prevodom nehnuteľnosti na žalobcov došlo k zmene skutkového stavu a založilo tak zmenu žaloby v dôsledku podstatnej zmeny alebo doplnenia rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe v zmysle ust . Zdôraznili, že odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, inak povedané odvolanie je opravným prostriedkom bez možnosti prednášania nových skutočností a nových dôkazov. Opätovne navrhli napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa , zrušiť vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Podľa , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

9 . Podľa , vecne bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

10. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalobcov dospel k záveru o vecnej nesprávnosti napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcov a určil im právo prístupu, prejazdu a prechodu na nimi vymedzené nehnuteľnosti pešo, osobnými motorovými vozidlami a nákladnými vozidlami cez nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných. Svoje rozhodnutie založil na tom, že žalobcovia splnili všetky podmienky vydržania uvedeného vecného bremena.

11. V zmysle ust. právne vzťahy vecných bremien vznikajú na základe zmluvy o zriadení vecného bremena na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve na základe súdom schválenej dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva, na základe rozhodnutia príslušného orgánu, zo zákona a vydržaním. Orgánom príslušným na zriadenie vecného bremena je aj súd.. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť aj na základe vydržania. Vydržanie je jedným zo spôsobov nadobudnutia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Právnym následkom vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je, že sa doterajšia oprávnená držba tohto práva premení na samotné právo z vecného bremena. Na úspech žaloby vo veci vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nestačí preukázať, že niekto chodí po ustanovenú vydržaciu dobu cez cudzí pozemok. Skutočnosť, že sa niekto správa spôsobom, ktorý napĺňa možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu ešte neznamená, že je držiteľom vecného práva. Taký držiteľ je len ten, ktorý so zreteľom na všetky okolnosti je v dobrej viere, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. Spravidla je to ten, kto vykonáva právo na základe právneho titulu, ktorý je neplatný, pričom oprávnený ani pri zachovaní obvyklej opatrnosti o neplatnosti nevie ani nemusí vedieť. Môže ísť tiež o prípad tzv. domnelého právneho dôvodu držby, kedy titul tu vôbec nie je, ale držiteľ práva aj so zreteľom na všetky okolnosti je v dobrej viere, že tu taký titul je. Presvedčenie nadobúdateľa o tom, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí, že nekoná bezprávne, musí byť podložené dôvodom oprávňujúcim na také presvedčenie, teda okolnosťami svedčiacimi o poctivosti nadobudnutia (viď napríklad rozsudok NS ČR z 18.7.2005, sp.zn. alebo z 25.9.2006, sp.zn. ).

12. Žalovaní v podanom odvolaní poukázali na viaceré nedostatky podanej žaloby a nesprávne zistený skutkový stav, ako i nesprávne právne posúdenie. Jedna z podstatných odvolacích námietok je práve nedostatočne zistený skutkový stav týkajúci sa parcely č. XXXX/X, o ktorej sa žalobcovia v priebehu celého prvoinštančného konania vôbec nezmienili. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcov, že existencia tejto parcely č. XXXX/X nie je podstatná, pretože v prírode reálne vyčlenená neexistuje a je súčasťou spoločného užívania s parc. č. XXXX/X. Práve naopak, uvedená parcela je významná, keďže podľa vyjadrenia oboch strán hraničí s parcelou č. XXXX/X vo vlastníctve žalovaných, cez ktorú žiadali žalobcovia zriadiť vecné bremeno prechodu a prejazdu. Navyše podstatnou skutočnosťou bolo aj to, že uvedená parcela č. XXXX/X bola v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie v podielovom spoluvlastníctve žalobcov v druhom a treťom rade po 1/3-ine a aj v podielovom spoluvlastníctve ďalšej osoby - F. R. tiež v podiele 1/3. V predmetnej veci žalobcovia viazali vznik vecného bremena na ich nehnuteľnosti ( in rem), nie na osobu oprávnenú z vecného bremena ( in personam). Nastáva tu potom otázka procesného spoločenstva na strane žalobcov v zmysle . Vecné bremená, ktoré sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, pôsobia vždy „in rem“. Z týchto vecných bremien je oprávnený každý vlastník oprávnenej nehnuteľnosti. Oprávnenou by teda bola i ostatná podielová spoluvlastníčka parcely č. XXXX/X, ak by sa žalobcovia domáhali zriadenia vecného bremena i vo vzťahu k tejto nehnuteľnosti. Pre účinnosť rozsudku o zriadení vecného bremena týkajúceho sa nehnuteľnosti je nutná účasť všetkých spoluvlastníkov, ktorí môžu byť dotknutí (aj v podobe oprávnenia vyplývajúceho z vecného bremena) rozhodnutím súdu o svojich vlastníckych právach, pričom sa jedná o nútené nerozlučné spoločenstvo účastníkov. V súvislosti s výzvou odvolacieho súdu adresovanou stranám sporu k otázke núteného procesného spoločenstva ( ) na strane žalobcov, žalobcovia tento stav zmenili tak, že podielová spoluvlastníčka F. previedla svoj podiel 1/3 na žalobcu v 1.rade. Týmto spôsobom zostal okruh žalobcov aj pre novo zistenú parcelu č. XXXX/X v spore zachovaný. S poukazom na uvedené odvolací súd zastal názor, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, keď už v čase podania žaloby

existovala parcela č. XXXX/X, a to medzi parcelami č. XXXX/X a parcelou č. XXXX/X, na rozhraní ktorých sa potom kovová brána nenachádza. Na uvedenú skutočnosť reagovali žalobcovia nielen prevodom parcely č. XXXX/X, ale aj navrhovaným doplnením výroku I. rozsudku práve o túto novozistenú parcelu dôvodiac, že nejde o zmenu žalobného petitu. Súd prvej inštancie sa preto v ďalšom konaní bude musieť vysporiadať aj s argumentáciou žalovaných, že ide o návrh na zmenu žalobného petitu a v kladnom prípade o pripustení navrhovanej zmeny žalobného petitu rozhodnúť.

13. Nevyhnutnou podmienkou nadobudnutia vecného bremena v zmysle je existencia právneho dôvodu (titulu), z ktorého subjekt tvrdiaci vydržanie so zreteľom na všetky okolnosti môže objektívne vyvodzovať a byť v dobrej viere, že v určitom právnom vzťahu jemu patrí právo k cudzej veci spôsobilé byť obsahom vecného bremena a niekto iný je povinný strpieť výkon tohto práva. Sama skutočnosť, že niekto koná spôsobom, ktorý naplňuje možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (prechod, prejazd cez cudzí pozemok), ešte neznamená, že je oprávneným držiteľom tohto vecného práva. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus); ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul nasvedčuje. Domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nej ale niektorá stránka (vlastnosť, znak), ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo.

14. Odvolaciu námietku žalovaných spočívajúcu v tom, že presný rozsah výkonu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu musí byť určený jedine prostredníctvom geometrického plánu, považoval odvolací súd tiež za dôvodnú. Je nesporné, že v prípade, keď dôjde k zriadeniu vecného bremena zmluvou, táto zmluva vzhľadom na závažnosť tohto právneho úkonu a z dôvodu právnej istoty musí mať písomnú formu. Navyše v zmluve treba dostatočne presne vymedziť rozsah a obsah práv a povinností vyplývajúcich z vecného bremena, najmä spôsob jeho výkonu, ako aj geodeticky vyjadriť presné označenie nehnuteľnosti spolu s identifikáciou podľa stavu katastra ku dňu vzniku zmluvy. Žalobcovia namietali, že právo prechodu a prejazdu vydržali cez celé pozemky, ktoré sú v prírode ako spevnené plochy, majú charakter cesty, a po ktorých od roku 1971 až doteraz chodili pešo a jazdili motorovými vozidlami ako po celých parcelách. S týmto tvrdením sa odvolací súd nestotožnil, pretože ako správne poukázala strana žalovaných, je potrebné prihliadnuť na druh a spôsob využitia predmetných pozemkov, ktorý nesporne vyplýva z LV č. XXXX. Parcela č. XXXX/X ( ostatná plocha) má ako spôsob využitia uvedené, že ide o pozemok, na ktorom je okrasná záhrada, uličná a sídlisková zeleň, park a iná funkčná zeleň a lesný pozemok na rekreačné a poľovnícke využívanie, pričom parcela č. XXXX/X ( zastavané plochy a nádvoria) má spôsob využitia uvedený dvor. Aj z fotodokumentácie, ktorú vyhotovil súd prvej inštancie na ohliadke je zrejmé, že okolo spevnených plôch ( cesty) sa nachádza okrasná zeleň a dvor. Odvolací súd dodáva, že z doteraz vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by žalobcovia alebo ich právni predchodcovia využívali na prechod či prejazd k svojim pozemkom celé parcely žalovaných č. XXXX/X a XXXX/X, to znamená, že nebol preukázaný ani rozsah využívania vecného bremena. Navyše v kúpnopredajne zmluve zo dňa 20.7.1971 vôbec nebolo vymedzené cez ktoré parcely malo viesť právo prechodu a prejazdu pre právnu predchodkyňu žalobcov, keď je v nej uvedené iba zabezpečenie práva prístupu k parc. č. XXXX/X bez špecifikovania parciel a rozsahu kadiaľ má právo prechodu viesť.

15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil podľa , c ) a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie opätovne posúdi danú vec, bude sa zaoberať návrhom žalobcov na doplnenie žalobného petitu resp. namietanou zmenou petitu, podmienkami vydržania vecného bremena zo strany žalobcov a ich právnych predchodcov a v prípade návrhov strán sporu doplní dokazovanie. Svoje rozhodnutie riadne odôvodní, pričom právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný ( ). V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov, vrátane odvolacieho konania v zmysle .

16. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).