Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-82-2014.pdf
PDF · 227.08 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
SI-2C/82/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Boženou Michaláčovou v právnej veci žalobcu: W.. I. J., nar. XX.XX.XXXX, K. Q. XX, XXX XX J., občan SR, zast.: JUDr. Ing. Bernard Pekár, PhD., advokát, sídlo Kukučínova 24, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 233 940, proti žalovaným: 1. PROXENTA,SE, Röntegenova 677/26, 851 01 Bratislava, IČO: 44 712 634, zast.: Advokátska kancelária HPP s.r.o., so sídlom Záhradnícka 30, 821 08 Bratislava, IČO: 36 867 489, 2. O. T., nar. XX.XX.XXXX, G. XXX/XX, XXX XX D., občan SR, zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, o zaplatenie sumy 10.000 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaní v 1. a v 2. rade majú nárok na náhradu trov prvostupňového konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
III. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v 1. a v 2. rade plnom rozsahu.
IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal zaplatenia sumy 10.000 € a náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že od roku 2010 bol žalobca ako potenciálny klient oslovovaný zástupcami spoločnosti PROXENTA, SE za účelom ponuky investovania do fondov a finančných produktov, ktoré v tom čase mal v svojom portfóliu žalovaný v 1. rade. V januári 2011 prostredníctvom žalovaného v 1. rade investoval vlastné finančné prostriedky žalobca do dlhopisov spoločnosti S. Q. D., a.s., pričom koncom roka 2011 obdržal dohodnutý výnos z týchto cenných papierov. Popisovanú investíciu odporučila aj jej realizáciu sprostredkovala žalovaná v 2. rade, ako zástupcom a pracovníkom spoločnosti PROXENTA,SE. Začiatkom roku 2012 žalobcovi žalovaná v 2. rade ponúkla aj investíciu a to formou pôžičky finančných prostriedkov, ktoré budú dlžníkom K., T. K. XX-XXX, O., B., zabezpečené prostredníctvom vydania vlastnej zmenky. Žalobca pre nedostatok finančných prostriedkov túto investičnú ponuku žalovaných v 1. A 2. Rade odmietol. Približne v mesiaci marec, apríl 2012 bol žalobca znovu oslovený žalovanou v 2. Rade v tej istej veci. Žalobca po opakovanom naliehaní a ubezpečovaní žalovanej v 2. rade o výhodnosti investície a jej bezpečnosti, s poukazom na predchádzajúce produkty, sa napokon nechal presvedčiť žalovanou v 2. rade o výhodnosti investovania a zabezpečil si finančné prostriedky na túto investíciu. Žalovaná v 2. rade žalobcovi dňa 25.4.2012 predložila k podpisu Zmluvu o vystavení vlastnej zmenky so spol. D. P. D..O..M.., ktorá mala na základe plnej moci a tvrdení žalovanej v 2. rade zastupovať spoločnosť K.. Žalovaná v 2. Rade žalobcu opakovane ubezpečovala, že zástupcovia žalovaného v 1. rade ako i žalovaná v 2. rade videli doklady spol. D. P. D..O..M.., rokovali s p. W. P.T.,
preverili podľa vnútorných predpisov žalovaného v 1. rade serióznosť a bezpečnosť obchodu. Žalobca zmluvu o vystavení vlastnej zmenky podpísal a následne na účet uvedený v tomto dokumente číslu účtu: XXXXXXXXXX/XXXX dňa 25.4.2012 uhradil sumu 10.000 € z titulu zmluvy o pôžičke finančných prostriedkov. Obratom mu žalovaná v 2. rade doručila platný cenný papier, a to vlastnú zmenku spol. K.Z vypísanú na čiastku 11.000 €, splatnú dňa 25.4.2013. začiatkom roku 2013 žalovaná v 2. rade na stretnutí naznačila žalobcovi problémy vo vnútri spol. žalovaného v 1. rade na základe skutočnosti, že klientom, ktorí kúpili zmenky spol. K.Z skôr neboli tieto vyplatené včas, priznala, že tento produkt javí známky podvodu. Žalobcovi neboli splatené poskytnuté finančné prostriedky zabezpečené vlastnou zmenkou spol. K.Z v dohodnutom termíne splatnosti 25.4.2013 riadne a včas. Z uvedeného vyplýva, že žalobca uzavrel so žalovaným v 1. rade sprostredkovateľskú zmluvu resp. nepomenovanú zmluvu o poskytnutí poradenstva a sprostredkovaní obchodu, ktorá bola uzatvorená ústne a to prostredníctvom žalovanej v 2. rade. Konaním zo strany žalovaného v 1. rade ako zo strany žalovanej v 2. rade ako podriadeného agenta bola žalobcovi spôsobená škoda vo výške 10.000 €, ktorá predstavuje osobné finančné prostriedky navrhovateľa, ktoré investoval do produktu - obchodu, ktorý sa ukázal byť nereálny. Uvedené finančné prostriedky boli v zmysle pokynov odporkyne v 2. rade prevedené bezhotovostným bankovým prevodom na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Navrhovateľ disponuje zmenkou, na základe ktorej je spoločnosť DW.Z povinná zaplatiť sumu 11.000 € navrhovateľovi, tieto finančné prostriedky sú nevymožiteľné. V dôsledku popísaného konania odporcov došlo na strane navrhovateľa k majetkovej ujme, ktorá spočíva v zmenšení majetku navrhovateľa o sumu 10.000 €.
2. Žalovaný v 1. rade s návrhom nesúhlasil.
3. Žalovaná v 2. rade s návrhom nesúhlasila.
4. Súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 2C/82/2014-90 dňa 02.11.2015 tak, že návrh zamietol a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému v 1. rade trovy právneho zastúpenia v sume 2.004,14 € a žalovanému v II. rade v sume 1.280,98 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie oprel o skutočnosť, že právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 7T/37/2014-1332 zo dňa 13.06.2014, bolo rozhodnuté o tom, že bol spáchaný obzvlášť závažný trestný čin podvodu, kto tento trestný čin spáchal a zároveň bolo rozhodnuté o povinnosti obžalovaného K. S. Š.E. nahradiť škodu W.. I. J. v sume 10.000 €, a preto už nie je možné rozhodovať o nároku žalobcu v danom konaní.
5. Voči rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie žalobca.
6. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V bode 11. odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd uviedol, že predmetom konania v predmetnej veci je nárok žalobcu na náhradu škody uplatnenú voči žalovaným ako solidárnym dlžníkom. Pri solidárnom záväzku je možné požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek zo solidárne zaviazaných dlžníkov. Nie je preto vylúčené, aby o povinnosti osôb zodpovedných za škodu spoločne a nerozdielne, bolo rozhodnuté v rôznych súdnych rozhodnutiach, V takom prípade, ak možno vyvodiť solidárnu zodpovednosť škodcov, je možné žalobe o náhradu škody vyhovieť, a to výrokom rozsudku, že žalovaný je povinný škodu nahradiť spoločne a nerozdielne s ďalším škodcom, u ktorého bola určená povinnosť na náhradu predchádzajúcim rozsudkom. Právoplatným rozhodnutím, ktoré ukladá jednému z dlžníkov povinnosť plniť, záväzok nezaniká. Pokiaľ záväzok trvá ( nezanikol) môže veriteľ viesť súdne, poprípade i exekučné konanie proti ďalším solidárne zaviazaným dlžníkom. Žalobca, ako veriteľ, nemusel podať žalobu na plnenie zároveň proti všetkým solidárne zodpovedným škodcom, ale i len proti jednému, alebo niekoľkým z nich.
7. Žalobca následne spresnil petit žaloby v súlade s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 01.02.2017 takto: „Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne spolu s K.Š. S. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L.. D. XXXX/XX, XXX XX G., odsúdeným a zaviazaným na náhradu škody rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 7T/37/2014 zo dňa 13.06.2014 sumu 10.000 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“ Na pojednávaní konanom dňa 16.01.2020 právny zástupca žalobcu navrhol, aby súd pripustil zmenu žaloby v zmysle jeho písomného podania zo dňa 28.08.2017.
(1) Zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. (2) Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. (3) Za zmenu žaloby sa nepovažuje úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
(1) O prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania. (2) Uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu žaloby, doručuje súd subjektom, ak neboli prítomné na pojednávaní, na ktorom nastala zmena, do vlastných rúk.
(1) Súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. (2) Súd nepripustí zmenu žaloby ani vtedy, ak by na konanie o zmenenej žalobe bol vecne alebo kauzálne príslušný iný súd. (3) Ak súd nepripustí zmenu žaloby, pokračuje v konaní o pôvodnej žalobe.
11. Na pojednávaní konanom dňa 16.01.2020 súd v zmysle § 142 ods. 1 C.s.p. zmenu žaloby pripustil.
12. Podľa § 391 ods. 2 C.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
13. Súd opätovne vykonal dokazovanie obsahom spisového materiálu, pripojeným spisom Okresného súdu Bratislava V sp.zn.7T/37/2014, výsluchom strán sporu a zistil tento skutkový stav veci:
14. Dňa 25.4.2012 bola medzi spoločnosťou D. P. D..O..M.., so sídlom N.D. X, J. a W.. I. J. ( žalobcom ), obchodným partnerom, uzatvorená zmluva o vystavení vlastnej zmenky. Spoločnosť sa v čl. 1 bod 1 zmluvy zaviazala, že v prípade, že obchodný partner splní svoj záväzok uvedený v bode 2. tohto článku zmluvy, spoločnosť v lehote 3 pracovných dní odo dňa splnenia tohto záväzku Obchodného partnera vystaví vlastnú zmenku, ktorá je špecifikovaná v čl. 2 tejto zmluvy, a odovzdajú ju obchodnému partnerovi, ktorý sa zaväzuje ju prevziať. V bode 2. čl. 1 Zmluvy sa obchodný partner zaviazal, že v lehote 3 pracovných dní odo dňa uzatvorenia tejto zmluvy zaplatí spoločnosti 10.000 € a to bankovým prevodom v prospech bankového účtu spoločnosti č.: XXXXXXXXXX/XXXX. V čl. 2 bod 1. Zmluvy bol záväzok spoločnosti, že za podmienok uvedených v zmluve vystaví vlastnú zmenku, ktorá bude obsahovať uvedené náležitosti.
15. Zo zmenky, ktorá sa nachádza na č.l. 15 spisu mal súd preukázané, že spoločnosť D. P. D..O..M.. sa zaviazala zaplatiť sumu 11.000 €, splatnú dňa 25.4.2013 v prospech W.. I. J. v prospech účtu XXXXXXXXX/XXXX. Na zmenke sa nachádza podpis konateľa spoločnosti s dátumom 25.apríla 2012.
16. Z tuzemského platobného príkazu na úhradu zo dňa 25.4.2012 mal súd preukázané, že na číslo účtu príjemcu: XXXXXXXXXX/XXXX bola poukázaná suma 10.000 € z čísla účtu platiteľa: XXXXXXXXX/ XXXX. Účel platby - zmluva o vystavení zmenky.
17. Žalovaný v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 29.5.2013 uviedol, že podaná žaloba je voči odporcovi v 1. rade vykonštruovaná a nezmyselná, nakoľko odporca v 1. rade nemal až do marca 2013 absolútne žiadnu vedomosť o tom, že osoby, ktoré s ním spolupracujú alebo v určitom čase spolupracovali, ponúkajú klientom žalovaného v 1. rade aj investície do zmeniek spoločnosti D. P. M. D..O..M.., ktorá mala byť prezentovaná ako údajný zástupca lotyšskej spoločnosti K.. Odporca s takouto činnosťou uvedených osôb a predmetnými investíciami nemal nikdy nič spoločné. Odmietol tvrdenie, že by získal akúkoľvek províziu za obchody týkajúce sa zmeniek emitovaných spoločnosťou D. P. s.r.o. a že by za uzavretie takýchto obchodov vyplatil odporkyni v 2. rade nejakú odmenu. Uviedol, že nenesie žiadnu zodpovednosť za konanie vyššie uvedených obvinených a ani za to, že žalobca na základe vlastného rozhodnutia investoval svoje prostriedky do cenného papiera. Žalovaný v 1. rade nemal
vedomosť o tom, že žalovaná v 2. rade ponúka žalobcovi produkt, ktorý nie je v portfóliu žalovaného v 1. rade.
18. Žalovaná v 2. rade, prostredníctvom právneho zástupcu, vo svojom písomnom vyjadrení namietala svoju pasívnu vecnú legitimáciu, nakoľko nie je zmluvnou stranou vo vzťahu k žalobcovi a nie je subjektom, ktorý by žalobcovi spôsobil resp. mohol spôsobiť škodu. Uviedla, že vykonávala činnosť podriadeného finančného agenta vo vzťahu k samostatnému finančnému agentovi, ktorým bol žalovaný v 1. rade, v období od 29.11.2010 do 31.1.2013. Súčasne nemohla činnosť finančného sprostredkovania vykonávať samostatne. Čo sa týka produktu, ktorým boli zmenky spoločnosti K., resp. D. P. s.r.o., tento produkt bol žalovanej v 2. rade predstavený zo strany G. E., ktorý bol v tom čase riaditeľom žalovaného v 1. rade a ktorý jej dal pokyny na ponúkanie tohto produktu potenciálnym záujemcom. Riaditeľ žalovaného v 1. rade má zodpovednosť za dodržiavanie povinností zo strany podriadeného finančného agenta. Žalovaná v 2. rade ponúkala daný produkt potenciálnym záujemcom v mene žalovaného v 1. rade. Pán VS. zabezpečil podpísanú zmluvu aj zmenku. Poukázala na trestné konanie, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 7T/37/2014, kde súd rozsudkom schválil dohodu o vine a treste a právoplatne rozhodol, že obvinený K..S..Š.. svojim konaním spáchal pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu a zároveň ho zaviazal na náhradu škody navrhovateľovi vo výške 10.000 €. Žalobca má nárok na náhradu škody, ktorý si uplatnil v danom konaní už právoplatne priznaný rozsudkom OS Bratislava V, pričom z daného rozsudku vyplýva, že za škodu zodpovedá celkom iná osoba a nie odporcovia v tomto konaní.
19. Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 3.9.2014 v bode IV. uviedol, že čo sa týka trestného konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V. pod sp. zn. 7T/37/2014 v danom prípade sa nejedná o prekážku právoplatne rozsúdenej veci, nakoľko rozhodnutie v danej veci nevychádza z rovnakých skutkových okolností a netýka sa ani rovnakých účastníkov konania. V predmetnom konaní si navrhovateľ svoj nárok uplatňuje predovšetkým ako náhradu škody spôsobenú finančnými agentmi pri výkone ich činnosti podľa zák. č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní, kde zodpovednostnými subjektmi je jednak odporkyňa v 2. rade ako podriadený finančný agent a tiež odporca v 1. rade ako samostatný finančný agent, pričom odporkyňa v 2. rade nebola vôbec účastníčkou konania 7T/34/2014 a naopak ani jeden z obvinených vo veci 7T/34/2014 nie sú účastníkmi konania na Okresnom súde Skalica 2C/82/2014.
20. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 7T/37/2014-1332 zo dňa 13.06.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.06.2014 súd podľa § 334 ods. 4 Tr. por. schválil dohodu o vine a treste uzavretú medzi prokurátorom Okresnej prokuratúry Bratislava V a obžalovanými K. S. Š., K. P. a C. Y. a obhajcami C.. C. N., I.. Ľ. Y.m a C.. C. G. v znení, že K. S. Š., K. P. a C. Y. sa uznávajú vinnými, že na skutkovom základe bližšie uvedenom v rozsudku, okrem iného, dňa 25.4.2012 s poškodeným W.. I. J. bola uzatvorená zmluva o vystavení vlastnej zmenky na sumu 10.000 € a zmenka na sumu 11.000 € zo dňa 25.4.2012 s dátumom splatnosti 27.4.2013, ktorá nebola nikdy splatená, teda obžalovaný K. S. Š. na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu, inému spôsobil vážnu ujmu na právach tým, že uviedol niekoho do omylu a týmto činom získal pre seba značný prospech, čím spáchal pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a) ods. 3 Trestného zákona, za čo bol K.Š. S. Š. odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 ( osem) rokov. Súd zároveň podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaného S. K. ŠE. zaviazal nahradiť poškodeným škodu, pričom W.. I. J. škodu vo výške 10.000 €. Súd zároveň podľa § 288 ods. 2 Tr. por. odkázal poškodených, okrem iných aj W.. I. J., so zvyškom nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie.
21. Žalovaný v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 20.07.2015 uviedol, že spol. D. P. D..O..M.., ktorá emitovala zmenku vystavenú v prospech žalobcu nie je žiadnym zo subjektov, ktoré sú v zmysle ust. §4 písm. b) Zákona o finančnom sprostredkovaní považovaná za finančné inštitúcie , akákoľvek zmluva medzi ňou a žalobcom nemôže byť zmluvou o poskytnutí finančnej služby v zmysle ust. § 4 písm. c) Zákona o finančnom sprostredkovaní. Poprel tvrdenie, že by kedykoľvek udelil G. E. akýkoľvek pokyn na to, aby niektorým podriadeným finančným agentom prezentoval vyššie uvedené zmenky ako produkt žalovaného v 1. rade. I. T. na pojednávaní konanom dňa 14.05.2014 vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod č.k. 21Cb/62/2014 uviedla, že G. E. maklérov upozornil, že zmenky, ktoré mala údajne emitovať lotyšská spol. K. nie sú produktom žalovaného v 1. rade. ( doložil kópiu
zápisnice z pojednávania), ale výlučne len súkromne ponúkol svojim kolegom možnosť, aby tieto zmeny ponúkali iným osobám, a to mimo ich riadnej činnosti pre žalovaného v 1. rade. Ohľadne predmetných zmeniek neprebehli v spoločnosti žalovaného v 1. rade žiadne štandardné procesy.
22. Z pripojenej Zápisnice z pojednávania vo veci sp. zn. 21 Cb/62/2014 vedenej na OS Bratislava V, v konaní medzi navrhovateľom C. K. a odporcom PROXENTA, SE a spol. súd zistil, že v konaní bola vypočutá odporkyňa v II. rade C.. I. T., ktorá uviedla, že pracovala ako podriadený finančný maklér pre odporcu v I. rade, kedy sa na ňu obrátil G. E., ktorý bol riaditeľom a ponúkol jej produkty s tým, že ich má ponúkať, produkty sú mimo činnosť odporcu v I. rade. Ona následne povedala navrhovateľovi, aby investoval finančné prostriedky do spol. K.. S navrhovateľom ohľadne týchto produktov súvisiacich so zmenkami sa stretal v kaviarni vo Vrakuni, ani raz to nebolo v priestoroch spoločnosti odporcu v I. rade.
23. Žalobca pred súdom na pojednávaní konanom dňa 1.10.2015 uviedol, že ho oslovila žalovaná v 2. rade s tým, že má pre neho zaujímavý produkt, mal za to, i keď mu nepovedala, že zastupuje spol. Proxenta, pretože s ním jednala v prvom prípade, keď kupoval dlhopisy spol. S. Q.. Povedala mu, že je to overené.
24. Žalovaná v 2. rade na pojednávaní konanom dňa1.10.2015 uviedla, že v čase, keď vykonávala činnosť podriadeného finančného agenta u žalovaného v 1. rade, bol poverený riadením p. Vaňa, ktorý jej povedal, že môže ponúkať zmenky spol. K., s upovedomením, že asi behom polroka budú produktom žalovaného v 1. rade. S touto ponukou oslovila žalobcu, ale nestretli sa v priestoroch žalovaného v 1. rade. Žalobcovi povedala, že ide o produkt spol. K., nepovedala mu, že ide o produkt spol. Proxenta. Keď sa žalobca pre tento produkt rozhodol, oznámila to p. Š.i, ktorý jej odovzdal zmluvu o vystavení vlastnej zmenky a zmenku. Od neho mala dostať odmenu, ale až po ukončení splatnosti zmenky.
25. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 31.08.2017 uviedol, že konaním finančného agenta a podriadenej finančnej agentky, žalovanej v 2. rade mu bol ponúkaný produkt na základe ktorého bola vystavená zmenka na 11.000 €, škoda mu vznikla vo výške 10.000 €, ktorú sumu zaplatil v zmysle zmluvy o vystavení zmenky. Žalovaným v 1. rade mal predtým sprostredkovanú jednu investíciu. V druhom prípade mu neboli predložené také dokumenty ako v prvom prípade, ale toto on nevedel posúdiť. Uviedol, že je vysokoškolský vzdelaný, ukončil elektrotechnickú fakultu, podnikal, teraz je dôchodca. Viackrát ho oslovili finanční agenti žalovaného v 1. rade, chceli aby investoval, boli dotieraví, ale keď sa mu produkty nepozdávali, neinvestoval So žalovaným v 1. rade mal dobrí skúsenosti, keď 1x investoval, čo sa mu osvedčilo, preto súhlasil s ponukou p. T. ( žalovanej v2.rade). Uviedol, že postup zo strany p. T. bol rovnaký, len dokumenty neboli rovnaké, ale on nevedel aké dokumenty je potrebné podpisovať pri investícií. Pani T. mu produkt ponúkala telefonicky, ale bol aj v budove žalovaného v 1. rade, zmluvu podpisoval v zasadacej miestnosti žalovaného v 1. rade, zapísal sa v knihe návštev ( Žalobca a ani jeho právny zástupca nenavrhli v tomto smere žiadne dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností). Žalovaná sa prezentovala vizitkou ako investment broker spol. PROXENTA, avšak túto vizitku mu preložila pri prezentovaní prvého produktu ( vizitka č.l. 180).
26. Žalovaná vo svojej výpovedi pred súdom dňa 13.02.2020 uviedla, že v roku 2012 vykonávala u žalovaného v 1. rade činnosť podriadeného finančného agenta. V januári 2012 odišiel zo spol. PROXENTA p. E. ako maklér a vrátil sa začiatkom marca kedy bol vymenovaný ako riaditeľ spoločnosti. Začiatkom marca jej ponúkol možnosť, aby klienti mohli investovať do zmenky spol. DINAZ. Uviedol jej, že je to možná investícia, ktorá sa môže v budúcnosti dostať do portfólia produktov spol. PROXENTA. Oslovila viacerých klientov, aj žalobcu, ktorému nechala čas na rozmyslenie. Žalobca sa rozhodol, že si zmenku spol. DINAZ zakúpi. Uviedla, že dostala materiály ( propagačné), ktoré jej poskytol p. Š., ktorý vystupoval ako zástupca spol. DINAZ. S týmito materiálmi oboznámila žalobcu, neposkytla mu ich. S p. Š. a s klientmi sa stretávala mimo spol. PROXENTA, väčšinou v kaviarňach. Zmluvy sa nemohli podpisovať v priestoroch spol. PROXENTA, pretože to nebol oficiálny produkt. Uviedla, že keď sa stretla s klientmi, predstavila sa pod svojim menom ako O. T., nie ako zástupca spol. PROXENTA, pretože táto investícia nebola v portfóliu spol. PROXENTA. Poskytla im telefónne číslo, vtedy mala k dispozícii jeden telefón, ktorý patril spol. PROXENTA a ktorý mohli využívať aj na súkromné účely. Mnohí klienti mali jej vizitku s údajmi o spol. PROXENTA, pretože uzatvárala viaceré obchody, jednalo sa o obchody spol. PROXENTA. Pokiaľ išlo o zmenku spol. K., v tomto prípade im už vizitky neposkytla, pretože už na ňu mali kontakt. Z tohto obchodu jej nebola vyplatená žiadna odmena, so Š. sa dohodli, že odmenu dostane až po tom ako uplynie čas podľa zmluvy. Činnosť podriadeného finančného agenta vykonávala
na svoju živnosť, nikto zo strany žalovaného v 1. rade ju nekontroloval, bolo to na nej či uzatvorí obchod, podľa toho bola aj odmeňovaná. Uviedla, že také vyjadrenie aké je obsiahnuté v písomnom vyjadrení jej právneho zástupcu na č.l. 40 ona nepodala, s týmto nebolo oboznámená. Na čo v zapätí reagoval právny zástupca, ktorý uviedol, že on písomné vyjadrenie zo dňa 22.08.2014 nevyhotoval a úprimne mu je ľúto, že takéto písomné vyjadrenie odišlo z ich AK, ktoré nebolo odsúhlasené žalovanou a je v rozpore s jej výpoveďou. Uviedla, že zmluvu žalobca nepodpisoval v priestoroch spol. PROXENTA, ale v reštaurácii a zmenku žalobcovi priniesla do C., čo sám žiadal. (Žalobca toto potvrdil).
27. Žalobca vo svojej výpovedi pred súdom dňa 13.02.2020 uviedol, že zmluvu podpisoval v priestoroch spol. PROXENTA, na prízemí budovy sa zapísal do knihy návštev, ktorá bola spoločná pre budovu a išiel na druhé posch. Kde sídli spol. PROXENTA. Zazvonil na zvonček, otvorila mu sekretárka, vedela o jej návšteve, posadila ho do zasadacej miestnosti a následne prišla p. T.. Predložila mu návrh zmluvy, ktorú podpísal.
28. Žalovaná v 2. rade na okolnosti uzatvárania zmluvy uviedla, že možno žalobca popisuje okolnosti, ktoré boli v čase keď uzatváral prvý obchod zo spol. PROXENTA. Danú zmluvu podpisoval v reštaurácii budovy kde sídli PROXENTA, ktorá sa nachádza na prízemí a nemá zo spol. nič spoločné. Daný produkt ponúkala ako fyzická osoba, v dobrej viere, pretože bol zaujímavý. Za túto činnosť nedostala žiadne finančné ohodnotenie. Odmenu jej mal vyplatiť až následne p. Š., ktorý vystupoval ako zástupca spol. K.. O produkte ju informoval p. E., v čase keď už bol riaditeľom spoločnosti. Nikdy sa v spol. neobjavil takýto neoficiálny produkt. Uviedla, že si myslí, že Vaňa nemohol sám rozhodovať o tom čo bude spol. predávať. Oficiálne jej produkty na predaj ponúkali p. T., E., D.. Investovanie do spol. DINAZ nebola finančná služba, bola to len jej rada ( žalobcovi), jednalo sa o pôžičku. Uviedla, že spol. K. mala byť ropnou spoločnosťou, ktorá potrebovala peniaze na nákup potrubia. Zmluvu o vystavení zmenky po jej podpísaní odovzdala p. Š., ďalší postup už jej nie je známy. Žalobcovi nechcela uškodiť, mala za to, že sa jedná o dobrú investíciu.
29. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 13.02.2020 uviedol, že žalovaná v 2. rade porušila svoje povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo zákona o finančnom sprostredkovaní, taktiež z ust. § 415 OZ. Ak by zo strany žalovanej v 2. rade nešlo o konanie za žalovaného v 1. rade, išlo by o vzťah medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade zo zmluvy o sprostredkovaní, kedy žalovaná 2. porušila svoje povinnosti a neinformovala žalobcu o rizikách z daného obchodu ( § 777 OZ). Nie je podstatné, či išlo o vzťah za odmenu, nakoľko sa môže jednať aj o inominátny kontrakt.
30. Právny zástupca žalovaného 1 odmietol tvrdenie, že došlo k zmluvného vzťahu, medzi žalobcom a žalovanou 2 nemohla vzniknúť sprostredkovateľská zmluva, mohla vzniknúť medzi žalovanou 2 a spol. DW., ktorej produkt žalovaná 2 ponúkala o čom svedčí skutočnosť, že jej Švec ako zástupca spol. K. sľúbil odmenu po zrealizovaní obchodu.
31. Zo Zmluvy o vykonávaní činnosti podriadeného finančného agenta mal súd preukázané, že bola uzavretá dňa 01.12.2010 medzi samostatným finančným agentom PROXENTA, SE ( žalovaným v 1. rade) a podriadeným finančným agentom O. T. ( žalovanou v 2. rade.. V bode 2.1. zmluvy sa podriadený agent zaviazal vykonávať pre agenta finančné sprostredkovanie v zmysle ust. § 9 zákona o finančnom sprostredkovaní. Podľa bodu 3.4. zmluvy podriadený agent môže mať vzhľadom na ust. § 9 ods. 1 Zákona o finančnom sprostredkovaní uzavretú iba jednu zmluvu so samostatným finančným agentom.
32. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 20.11.2017 uviedol, že daný produkt mu bol ponúkaný ako produkt PROXENTY. Bol mu ponúkaný obvyklým spôsobom a obvyklými presvedčovacími metódami. Pred podpisom zmluvy sa žalovanej v 2. rade pýtal, či rokovala, alebo bola na rokovaní so zástupcami spol. D. P., či videla zodpovedného zástupcu tejto spoločnosti, či videla ich splnomocnenia, či je daný produkt ponúkaný ako každý jej iný produkt, na čo mu ona odpovedala kladne. Podpis zmluvy realizoval v zasadacej miestnosti PROXENTY.
33. Žalovaný v 1. rade prostredníctvom právneho zástupcu vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 04.01.2018 uviedol, zmluva o vykonávaní činnosti podriadeného finančného agenta je pre potreby daného konania bezvýznamná, nakoľko žalovaná v 2. rade vo vzťahu k žalobcovi nevykonávala ani finančné sprostredkovanie a ani činnosť pre žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade nepoužil žalovanú
v 2. rade na ponúknutie spornej investície žalobcovi, nemal o tom vedomosť. Za konanie žalovanej v 2. Rade nenesie zodpovednosť žalovaný v 1. Rade.
34. Zo zápisnice o výsluchu zadržaného - podozrivého vyšetrovacieho spisu ČVS:PPZ-721/NKA-FP- ZA-2013 K. S. Š. súd zistil, že oslovil G. E.aŇ.u, o ktorom vedel, že prestal pracovať v PROXENTA s tým, aby svojim potenciálnym klientom ponúkal investície do slovenského K.-u, išlo o absolútne bezvýznamnú a nemajetnú firmu. Cez Vaňu získal asi 2-3 klientov. S týmito klientmi nejednal, on len pripravil zmluvy. Ďalších klientov mu dohodila O. T. ktorá tiež nevedela o tom aká je realita a E. T.. Týchto dvoch on neoslovil, naopak oni kontaktovali jeho a nasledne spolupracoval priamo s nimi.
35. Zo zápisnice o výsluchu zadržaného - podozrivého vyšetrovacieho spisu ČVS:PPZ-721/NKA-FP- ZA-2013 G. E. súd zistil, že asi v mesiaci marec 2012 ho oslovil K. S. Š., jeho kolega zo spol. PROXENTA,SE, z dôvodu výhodnej investičnej možnosti. Po tomto stretnutí o tejto možnosti rozprával svojim kolegom ( okrem iných aj O. T.). Povedal im, že sa nejedná o produkt predávaný prostredníctvom spol. PROXENTA,SE, ale že to je produkt spol. K.Z a že sa rozdelia s províziou. Maklérky spol. PROXENTA,SE sa pri obchodoch nestretli s K. S..Š.E., bolo to z dôvodu, aby sa vedenie spol. PROXENTA,SE o tomto obchode nedozvedelo. Následne po niekoľkých týždňoch bol vymenovaný za riaditeľa spoločnosti PROXENTA,SE, z týchto dôvodov prestal riešiť obchody s K. S.. Š.. Ako riaditeľ stopol dva obchody s klientmi SA. a SG., ktorí boli na začiatku týchto obchodov oslovený maklérmi.
36. Zo zápisnice o výsluchu svedka vyšetrovacieho spisu ČVS:PPZ-721/NKA-FP-ZA-2013 O. T. súd zistil, že bola zamestnaná ako maklérka spoločnosti PROXENTA,SE v roku 2012, o produkte ju informoval pán E.a, ktorý bol v tom čase riaditeľom spoločnosti PROXENTA,SE. Prvú zmenku, ktorú klientovi ponúkla bol pán J., ktorý je stálym klientom spol. PROXENTA. Tento produkt mu poskytla stým, že sa jedná o produkt, ktorý bude v portfóliu spol. PROXENTA,SE. Zmluvy o vystavení vlastnej zmenky s klientmi uzatvárala mimo priestorov spol. PROXENTA,SE, v rôznych reštauráciách a kaviarňach. Z tejto investície, ktorú ponúkala mala mať finančný zisk vo výške 2% z investovanej sumy až po uplynutí splatnosti zmenky. Nebola jej vyplatená žiadna finančná suma. Tento produkt nebol v portfóliu spol. PROXENTA,SE, avšak riaditeľ PROXENTA,SE pán E. povedal, že sa tento produkt môže ponúkať klientom. Uviedla, že bola na pozícii podriadeného finančného agenta, so spol. PROXENTA mala uzatvorenú Zmluvu o dohode sprostredkovateľskej činnosti. Ak podriadený finančný agent mohla ponúkať len produkty spol. PROXENTA,SE. Tento produkt ponúkala s výslovným súhlasom pána E. a na jeho pokyn.
37. Zo zápisnice o výsluchu svedka vyšetrovacieho spisu ČVS:PPZ-721/NKA-FP-ZA-2013 J. C. súd zistil, že bola zamestnaná v spol. PROXENTA. Pán E., vtedajší riaditeľ spoločnosti PROXENTA, jej ponúkol sprostredkovanie predaja zmenky lotyšskej spol. K.. Okrem nej túto príležitosť dostali aj iní, medzi ktorými bola O. T.. Povedal im, že sa jedná zatiaľ o neoficiálny produkt spoločnosti PROXENTA, ktorý už môžu ponúkať svojim klientom.
38. Zo zápisnice o výsluchu svedka vyšetrovacieho spisu ČVS:PPZ-721/NKA-FP-ZA-2013 W. E. T. súd zistil, že bol maklérom spol. PROXENTA,SE a jeho náplňou bolo prezentovať produkty spol. PROXENTA,SE. Vo februári 2012 si ho zavolal pán G. E. s pozície gen. riaditeľa spol. PROXENTA,SE a povedal mu, že má vynikajúci produkt pre klientov spoločnosti s tým, aby ich o tejto možnosti informoval. Povedal mu, že , že teraz to nie je produkt spoločnosti, ale že v budúcnosti to bude spol. PROXENTA,SE ponúkať ako svoj produkt.
39. Zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného vyšetrovacieho spisu ČVS:PPZ-721/NKA-FP- ZA-2013 W.. I. J. ( žalobca) súd zistil, že pani T.ová ( žalovaná v 2. rade) ho telefonicky oslovila, že spol. PROXENTA,SE ma finančne zaujímavý produkt. Vysvetlila mu, že sa jedná o zmenku spol. K. Prišiel za pani KS. do sídla spol. PROXENTA,SE, kde sa oboznámil s obsahom Zmluvy o vystavení vlastnej zmenky a túto zmluvu podpísal. Myslel si, že pani T. zastupuje spol. PROXENTA, SE a táto spol. ponúka aj produkty spol. S. Q..
40. Zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného vyšetrovacieho spisu ČVS:PPZ-721/NKA-FP- ZA-2013 X. J. súd zistil, že ho oslovila maklérka spol. PROXENTA,SE pani PW., ktorá mu povedala, že je možné uzatvoriť krátkodobú investíciu, jednorazový vklad do firmy K.. Stretli sa v spol. PROXENTA,SE, v klientskej kancelárii, kde mala pani G. pripravenú Zmluvu o vystavení vlastnej zmenky. Nikdy si
nepreveroval spoločnosť K., vychádzal zo spolupráce so spol. PROXENTA,SE, ktorej dôveroval a tento produkt mu ponúkala jej pracovníčka.
41. Zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného vyšetrovacieho spisu ČVS:PPZ-721/NKA-FP- ZA-2013 RNDr. B. E. súd zistil, že bol a je klientom spol. PROXENTA,SE, v tejto spol. komunikoval s maklérom, a to s p. I., ktorý ho oslovil, že má pre neho výhodný produkt, do ktorého by mohol investovať. Dostavil sa do spol. PROXENTA s tým, že príde podpísať Zmluvu o vystavení vlastnej zmenky. Všimol si, že uzatvára zmluvu so spol. K., ale on ho uistil, že nemusí mať obavy, že je všetko ošetrené, že vedia kto to je a peniaze môže investovať. Pre neho bol p. I. predstaviteľom spol. PROXENTA,SE a automaticky ho bral, že predstavuje túto firmu. Následne mu p. I. vysvetlil, že bol uvedený do omylu, a to v tom zmysle, že tento produkt sa mal najprv predávať neoficiálne , pretože bude výhodnejšie úročený ako neskôr oficiálne ponúkaný produkt spol. PROXENTA,SE.
42. Zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného vyšetrovacieho spisu ČVS:PPZ-721/NKA-FP- ZA-2013 O.. W. Ť. súd zistil, že Zmluvu o vystavení vlastnej zmenky uzatváral s pani G.. Dohodol sa s ňou, že si prevezme zmluvu v priestoroch spol. PROXENTA,SE E. G.. Mal dôveru k spol. PROXENTA,SE a nadobudol dojem, že produkt spoločnosti K. je vlastne ponúkaný spol. PROXENTA,SE. Nemal predložené žiadne prospekty ohľadne spol. K..
43. Zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného vyšetrovacieho spisu ČVS:PPZ-721/NKA-FP- ZA-2013 C. L. súd zistil, že je klientom spol. PROXENTA,SE, v tejto spol. viackrát investoval peniaze do rôznych akcií prostredníctvom makléra K. S. Š., ktorý sa ho spýtal, že či by priamo investoval peniaze do spol. K., s čím súhlasil. Dohodli sa na stretnutí v nejakej kaviarni na C. A. E. J.. Po tomto stretnutí sa opätovne stretli v tej istej kaviarni, kde pán Š. priniesol Zmluvu o vystavení vlastnej zmenky a o niekoľko dní mu v tej istej kaviarni odovzdal zmenku. Neskôr išiel do spol. PROXENTA, SE, kde sa informoval a dozvedel sa , že sa jedná o podvod zo strany pána Š..
44. Zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného vyšetrovacieho spisu ČVS:PPZ-721/NKA-FP- ZA-2013 I. J. súd zistil, že ho oslovila maklérka spol. PROXENTA, SE O. T. z dôvodu, že je možné investovať peniaze do produktu spol. K. a že sa jedná o produkt spol. PROXENTA,SE, avšak nevedel uviesť či mu povedala, že sa jedná o oficiálny produkt spol. PROXENTA. Stretli sa v budove, kde sídli spol. PROXENTA,SE, kde mu priniesla Zmluvu o vystavení vlastnej zmenky, zobral si ju so sebou, aby ju podpísala dcéra. Keď ju dcéra podpísala doniesol ju do spol. PROXENTA,SE pani T.. Takýmto spôsobom v mene svojej dcéry uzatvoril ešte ďalšiu zmluvu.
45. Zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného vyšetrovacieho spisu ČVS:PPZ-721/NKA-FP- ZA-2013 X. J. súd zistil, že bol klientom spol. PROXENTA,SE. Niekedy v mesiaci marec 2012 ho oslovila maklérka spol. pani G., v tom zmysle, že je možné uzatvoriť krátkodobú investíciu do firmy K.Z. Nasledne sa stretli v spol. PROXENTA,SE, v klientskej kancelárii, kde mala pripravenú Zmluvu o vystavení vlastnej zmenky. Dôveroval jej, nakoľko už predtým s ňou spolupracoval ohľadom investovania, ale prostredníctvom spol. PROXENTA,SE.
46. Zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného vyšetrovacieho spisu ČVS:PPZ-721/NKA-FP- ZA-2013 O.. W. Ť. súd zistil, že Zmluvu o vystavení vlastnej zmenky uzatváral s pani G.u, s ktorou sa poznal už dlhšie v rámci jeho predchádzajúcich investícií do kapitálových obchodov. Tieto obchody boli z jej strany seriózne. Povedala mu, že je možné investovanie do zmenky spol. K.. Dohodli sa, že si prevezme zmluvu v priestoroch spol. PROXENTA, SE v Petržalke.
47. Zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného vyšetrovacieho spisu ČVS:PPZ-721/NKA-FP- ZA-2013 O.. W. Ť. súd zistil, že Zmluvu o vystavení vlastnej zmenky uzatváral s maklérkou pani G., s ktorou sa poznal dlhšie v rámci predchádzajúcich investícií do kapitálových obchodov. Tieto obchody boli z jej strany seriózne a mal k nej plnú dôveru. Oslovila ho s tým, že je možnosť investovania do zmenky spol. DW.. Dohodli sa, že si prevezme zmluvu v priestoroch spol. PROXENTA,SE v Petržalke. Túto zmluvu podpísal a investoval sumu 10.000 €. Mal dôveru k spol. PROXENTA,SE a nadobudol dojem, že produkt spol. K.Z je vlastne ponúkaný spol. PROXENTA,SE. Nemal predložené žiadne prospekty ohľadne spol. DW..
48. Zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného vyšetrovacieho spisu ČVS:PPZ-721/NKA-FP- ZA-2013 O.. C. L. súd zistil, že ide klienta spol. PROXENTA,SE. Mal ho na starosti maklér K. S. Š.. Kontaktoval ho s tým, že spol. PROXENTA SE ponúka produkt spol. DW., do ktorej by priamo investoval, s čím neskôr súhlasil. Dohodli si stretnutie v nejakej kaviarni na C. A. v Bratislave. Na toto stretnutie priniesol pán Š. zmluvu o vystavení vlastnej zmenky. Po tomto stretnutí sa opäť stretli v tej istej kaviarni, zmluvu podpísal. O pár dní sa stretli v tej istej kaviarni, kde mu ŠE. priniesol Zmenku. Zmenka však nebola splatená. Potom išiel do spol. PROXENTA SE, kde sa dozvedel, že sa jedná o podvod zo strany Š..
49. Zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného vyšetrovacieho spisu ČVS:PPZ-721/NKA-FP- ZA-2013 W.. I. V. súd zistil, že bol kontaktovaný maklérom spol. PROXENTA,SE p. I., s tým, že je možnosť investovania do produktu spol. K.. Nakoľko mal korektný vzťah s maklérom, s návrhom súhlasil. Následne sa stretli v spol. PROXENTA,SE, kde zmluvu podpísal. Nepredložil mu žiadne prospekty o danej spoločnosti.
50. Zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného vyšetrovacieho spisu ČVS:PPZ-721/NKA-FP- ZA-2013 W.. N. Š. súd zistil, že ho oslovila maklérka spol. PROXENTA,SE pani O. T. ( žalovaná v 2. rade) s možnosťou investovania do produktu spol. DW.. Dohodli si stretnutie v budove kde sídli spol. PROXENTA,SE, bolo to v kaviarni. Na stretnutie priniesla vyhotovenú Zmluvu o vystavení vlastnej zmenky, zmluvu podpísal a uhradil sumu 5.000 €. Koncom roka 2012 bol vyrozumený p. T., že sú nejaké problémy ohľadom vyplácania už splatných zmeniek. G. T. mu povedala, že máme k dispozícii takýto produkt a bol presvedčený, že je to produkt spol. PROXENTA,SE, ktorú p. T. zastupuje. Nepredložila mu žiadne prospekčné materiály.
51. Zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného vyšetrovacieho spisu ČVS:PPZ-721/NKA-FP- ZA-2013 I.. V. BR. súd zistil, že ide o klienta spol. PROXENTA,SE. Obchodné vzťahy realizoval prostredníctvom makléra K. S.. Š.. Z jeho strany bol informovaný o možnosti uzatvorenia zmluvy o vystavení vlastnej zmenky so spol. K.. Povedal mu, že tento produkt nie je zahrnutý do portfólia spol. PROXENTA,SE. Myslel si, že keď Š. ako maklér spol. PROXENTA,SE prezentuje tento produkt, že je to oficiálna ponuka spol. PROXENTA,SE. Pán Š. priniesol vyplnenú Zmluvu do jeho kancelárie v mieste jeho trv. bydliska. Keď nebola splatná zmenka uhradená tel. kontaktoval spol. PROXENTA,SE, kde mu bolo oznámené, že Š. už u nich nepracuje a že sa jedná o podvod.
52. Zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného vyšetrovacieho spisu ČVS:PPZ-721/NKA-FP- ZA-2013 W.. I. G. súd zistil, že komunikoval s maklérkou spol. PROXENTA, s p. N., stretli sa v budove, kde sídli spoločnosť, v prízemí, v nejakej kaviarni. Na tomto stretnutí mu vysvetlila, že sa jedná o produkt spol. PROXENTA, SE. Opäť sa stretli v tejto kaviarni, kde podpísal Zmluvu o vystavení vlastnej zmenky. Následne ho oslovila s tým, že sa s ním chce rozprávať konateľ spol. pán T.. Povedal mu, že došlo k podvodnému konaniu a že makléri konali na pokyn vedúceho nadriadeného bez vedomia vyššieho menežmentu.
53. Zo zápisnice o výsluchu svedka G.. S. G. N. vyšetrovacieho spisu ČVS:PPZ-721/NKA-FP-ZA-2013 súd zistil, že bola zamestnaná v spol. PROXENTA,SE ako maklérka. Niekedy začiatkom leta 2012 si ju zavolal W.. E. T., s tým, že je možnosť ponúknuť klientom zmenku spol. DW., že to nie je produkt spol. PROXENTA, SE, ale že ho môže ponúknuť klientom. Povedal jej, že nie je vhodné, aby o tom vedeli viacerí makléri. Následne tento produkt ponúkla asi 5 klientom. Niekedy v mesiaci február 2013 ju oslovil pán T., že je problém so splatnosťou zmeniek. Jej vzťah s pánom T.m bol veľmi dobrý natoľko, že mu plne dôverovala ohľadne tohto obchodu. Len zbešne si prezrela na internete obchodný register, či táto firma existuje, čo sa jej potvrdilo a tým sa jej to zdalo dôveryhodné. Pán T. jej vysvetlil, že to bude neskôr zahrnuté do portfólia spol. PROXENTA.
54. Zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného vyšetrovacieho spisu ČVS:PPZ-721/NKA-FP- ZA-2013 G. T. súd zistil, že ide o riaditeľa spol. PROXENTA,SE. Spoločnosť okrem iného vykonáva finančné sprostredkovanie v oblasti kapitálového trhu na zákl. zákona č. 186/2009 Z.z. V rámci tejto činnosti má spol. finančných agentov - maklérov, ktorí zabezpečujú investovanie finančných zdrojov pre klientov spol. PROXENTA,SE. Investovanie je možné len do finančných produktov, ktoré určuje správna rada, ako najvyšší orgán spoločnosti PROXENTA,SE. Dozvedel sa, že bývalý člen správnej rady spol. PROXENTA,SE G. E. , ktorý bol v rámci štruktúry spoločnosti zodpovedný za celú oblasť
finančného sprostredkovania a riadil oddelenie predaja, začal oslovovať niektorých maklérov s ponukou veľmi výhodného produktu s výnosom 10 percent ročne, ktorým mala byť investícia do spol. K.. V čase keď bol G. E. členom správnej rady spol. PROXENTA,SE o tomto produkte neinformoval žiadneho z členov správnej rady, teda išlo o súkromnú iniciatívu G. E., ktorá nemala nič spoločné s činnosťou spol. PROXENTA,SE v oblasti finančného sprostredkovania. G. E. finančným agentom W.. E. T., J. C.Í., I. V. zdôraznil, že predseda správnej rady a ani jej ďalší členovia sa za žiadnych okolností nemôžu dozvedieť o tom, že finančný produkt spol K. sa už ponúka klientom, pretože investície sa údajne mali dostať do oficiálnej ponuky spoločnosti až neskôr v priebehu roku 2012, avšak už za podmienok, ktoré by neboli pre klientov natoľko výhodné. G. E.Ň. utvrdzoval oslovených maklérov v ich dôvere k ponúknutému produktu aj tým, že ho už skôr mal sám úspešne ponúkať svojim najlepším klientom. V záujme utajenia ponuky produktu sa celá komunikácia medzi maklérmi a klientmi mala uskutočňovať mimo priestorov spol. PROXENTA,SE a za použitia iných ako pracovných emailov jednotlivých maklérov. Potrebné podklady na realizáciu investícií ako je zmluva medzi klientom a vystaviteľom zmenky a samotnú zmenku zo začiatku zabezpečoval G. E., ale po určitom čase tieto písomnosti zabezpečoval K. S. Š.. Pre maklérov dokumentáciu doručoval vždy G. E. alebo K. S.. Š.. G. E. v čase keď sa stala splatná prvá zmenka bez vysvetlenia odišiel zo spol. PROXENTA,SE a začal vykonávať finančné sprostredkovanie pre iný subjekt.
55. Zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného vyšetrovacieho spisu ČVS:PPZ-721/NKA-FP- ZA-2013 W.. Ľ. ŠtS. súd zistil, že ide o klienta spol. PROXENTA,SE. Niekedy v máji 2012 ho oslovil maklér spol. PROXENTA,SE I. V. s ponukou investovania do produktu spol. K.. Na základe predchádzajúcich skúseností nabral dojem, že sa jedná o produkt spol. PROXENTA,SE. Dohodli sa, že sa u neho zastaví na pracovisku. Po niekoľkých dňoch ho opäť navštívil na pracovisku v Petržalke a priniesol mu Zmluvu o vystavení vlastnej zmenky, ktorú podpísal a neskôr mu priniesol vypísanú zmenku. Asi v marci 2013 mu zavolal pán V. s tým, že sú problémy s preplatením splatnosti zmeniek. Po nejakom čase sa mu prihlásil konateľ spol. PROXENTA, pán T., od ktorého sa dozvedel, že pán E. dával podriadeným maklérom spol. PROXENTA,SE pokyny, aby ponúkali produkty spol. K..
56. Zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného vyšetrovacieho spisu ČVS:PPZ-721/NKA-FP- ZA-2013 I. T. súd zistil, že ide o klienta spol PROXENTA,SE. Koncom mesiaca máj 2012 ho kontaktovala slečna C., maklérka spol. PROXENTA, SE, s tým, že je možné investovať do spol. K.. Poštou obdržal originál Zmluvy o vystavení vlastnej zmenky spolu so zmenkou. Zmluvu podpísal a odoslal poštou, nespomínal si na adresu. Koncom mesiaca apríl 2013 ho kontaktovala slečna MW., že sa vyskytli problémy so spol. DINAZ. Ešte pred uzatvorením zmluvy si mysle, že je to produkt spol. PROXENTA,SE, nakoľko mu ho ponúkala slečna C. s ktorou už uzatváral predošlé zmluvy. Ona sa odvolávala na pána E., ktorý tam bol vo vyššej funkcii. Nadobudol preto istotu, že je to produkt spol. PROXENTA,SE.
57. Zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného vyšetrovacieho spisu ČVS:PPZ-721/NKA-FP- ZA-2013 W.. V. G. súd zistil, že bol klientom spol. PROXENTA,SE. Bol oslovený maklérkou p. G.ou s tým, že je možnosť investovania do nového produktu, a to do produktu spol. K.. On sa viac nevypytoval, pretože mal v predchádzajúcom období korektný vzťah so spol. PROXENTA,SE. Bol stále v tom, že sa jedná o povunu prostr. spol PROXENTA,SE. Nepamätal si v ktorých priestoroch sa s ňou stretol. Zmluvu podpísal. Neskôr mu p. G. priniesla domov zmenku. V mesiacoch február - marec 2013 sa s ním kontaktovala, a to z dôvodu, že sa vyskytli problémy ohľadom spol. K.. Po niekoľkých dňoch ho vyrozumel pán T., predstaviteľ spol. PROXENTA,SE a informoval ohľadom produktu spol. K., ktorý bol ponúkaný prostr. maklérov spol. PROXENTA,SE s tým, že sa jedná o podvod, pričom bola zneužitá spol. PROXENTA. On sa p. G. nepýtal či sa jedná o produkt spol. PROXENTA,SE a ona mu to ani nespomínala. Veril jej, pretože mal dobré skúsenosti.
58. Zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného vyšetrovacieho spisu ČVS:PPZ-721/NKA-FP- ZA-2013 C. K. súd zistil, že ide o klienta spol. PROXENTA,SE. Kontaktovala ho slečna G., ktorá mu ponúkla produkt spol. DW.. O ďalšom postupe ho informovala v spol. PROXENTA,SE. Uisťovala ho, že ide o bezpečný produkt, že sa nemusí o nič báť. Zmluvu podpisoval v kaviarni na T. ulici v Bratislave, čo jej navrhol on sám, Obdobe postupoval aj druhýkrát. Na prelome rokov 2012-2013 dostal informáciu od slečny G., že sa vyskytol nejaký problém. Následne bol pozvaný zo spol. PROXENTA,SE do jej sídla.
59. Z výpisu zo živnostenského registra č. XXX-XXXXX mal súd preukázané, že žalovaná 2 bola zapísaná pod obch. menom O. T., IČO: XXXXXXX4, miestom podnikania XXX XX D., G. XXX/ XX. Podnikateľskú činnosť ukončila vo všetkých predmetoch podnikania ku dňu 10.01.2017. Ako
predmet podnikania v bode 7. mala uvedenú sprostredkovateľskú činnosť v oblasti obchodu s dňom vzniku oprávnenia 01.04.2010 a zánikom 10.01.2017. V bode 8. sprostredkovateľská činnosť v oblasti služieb s dňom vzniku oprávnenia 01.04.2010 a zánikom 10.01.2017. Bod 10. činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov s dňom vzniku oprávnenia 01.04.2010 a zánikom 10.01.2017.
60. Podľa § 2 ods. 1,2 Zákona č. č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 09.06.2013 (ďalej len „Zákon o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve“ účinný do 09.06.2013), finančným sprostredkovaním je vykonávanie najmenej jednej z týchto činností: a) predkladanie ponúk na uzavretie zmluvy o poskytnutí finančnej služby, uzavieranie zmluvy o poskytnutí finančnej služby a vykonávanie ďalších činností smerujúcich k uzavretiu alebo k zmene zmluvy o poskytnutí finančnej služby, b) poskytovanie odbornej pomoci, informácií a odporúčaní klientovi na účely uzavretia, zmeny alebo ukončenia zmluvy o poskytnutí finančnej služby, c) spolupráca pri správe zmluvy o poskytnutí finančnej služby, ak charakter finančnej služby takú spoluprácu umožňuje, d) spolupráca pri vybavovaní nárokov a plnení plynúcich klientovi zo zmluvy o poskytnutí finančnej služby, najmä v súvislosti s udalosťami rozhodujúcimi pre vznik takýchto nárokov, ak charakter finančnej služby takúto spoluprácu umožňuje. (2) Finančným sprostredkovaním v sektore kapitálového trhu okrem činností uvedených v odseku 1 je aj: a) poskytovanie investičnej služby 5) prijímanie a postupovanie pokynov klienta týkajúcich sa prevoditeľných cenných papierov a podielových listov podielových fondov a cenných papierov zahraničných subjektov kolektívneho investovania a ich propagácia, b) poskytovanie investičnej služby investičného poradenstva vo vzťahu k prevoditeľným cenným papierom a podielovým listom podielových fondov a k cenným papierom vydaným zahraničnými subjektmi kolektívneho investovania.
61. Podľa § 3 ods. 1,2,3 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 09.06.2013 (ďalej len „Zákon o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve“ účinný do 09.06.2013), (1) Finančným agentom je osoba so sídlom, miestom podnikania alebo umiestnením organizačnej zložky na území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva finančné sprostredkovanie na základe písomnej zmluvy s finančnou inštitúciou alebo na základe písomnej zmluvy so samostatným finančným agentom. Finančným agentom v sektore poistenia alebo zaistenia je osoba so sídlom alebo ústredím na území Slovenskej republiky, ak ide o právnickú osobu alebo osoba s trvalým pobytom alebo prechodným pobytom a miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ak ide o fyzickú osobu. Finančný agent nemôže vykonávať finančné poradenstvo. (2) Ak v § 11 a 12 nie je ustanovené inak, na území Slovenskej republiky môže vykonávať finančné sprostredkovanie len finančný agent, ktorým je a) samostatný finančný agent, b) viazaný finančný agent, c) podriadený finančný agent. (3) Slová "finančný agent", ich cudzojazyčné preklady alebo slová, v ktorých základe sa tieto slová alebo ich cudzojazyčné preklady vyskytujú, môže používať v obchodnom mene iba podnikateľ, ktorý je oprávnený vykonávať finančné sprostredkovanie podľa tohto zákona. Ak by mohlo dôjsť k zámene, môže Národná banka Slovenska požadovať spresnenie názvu finančného agenta alebo iného podnikateľa, a finančný agent alebo iný podnikateľ je povinný tejto žiadosti vyhovieť. 62. Podľa § 7 Zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, samostatný finančný agent vykonáva finančné sprostredkovanie na základe písomnej zmluvy s finančnou inštitúciou; pričom v tom istom čase môže mať uzavreté písomné zmluvy s viacerými finančnými inštitúciami.
63. Podľa § 9 ods. 1 a 2 Zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, podriadený finančný agent vykonáva finančné sprostredkovanie na základe písomnej zmluvy so samostatným finančným agentom. V tom istom čase môže mať podriadený finančný agent uzavretú písomnú zmluvu najviac s jedným samostatným finančným agentom. (2) Podriadeným finančným agentom je okrem osoby uvedenej v odseku 1 aj osoba, ktorá vykonáva finančné sprostredkovanie na základe písomnej zmluvy s finančnou inštitúciou, ktorá má povolenie na vykonávanie činnosti samostatného finančného agenta; to neplatí, ak táto osoba vykonáva finančné sprostredkovanie na základe písomnej zmluvy s takouto finančnou inštitúciou, výlučne vo vzťahu k finančným službám, ktoré takáto finančná inštitúcia poskytuje v rámci povolenia podľa osobitného predpisu.
64. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, finančný agent a finančný poradca sú povinní vykonávať finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo v súlade so zásadami poctivého obchodného styku s odbornou starostlivosťou a v záujme práv a oprávnených záujmov klienta.
65. Podľa § 30 ods. 1 Zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, finančný agent a finančný poradca sú zodpovední za škodu spôsobenú pri vykonávaní finančného sprostredkovania alebo finančného poradenstva.
66. Podľa § 33 ods. 3 Zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, finančný agent a finančný poradca sú povinní poskytnúť neprofesionálnemu klientovi alebo potenciálnemu neprofesionálnemu klientovi informácie, ktoré sú potrebné na to, aby mohol správne porozumieť charakteru a rizikám finančnej služby a následne zodpovedne prijať rozhodnutie týkajúce sa finančnej služby, a to: a) informácie o právnych následkoch uzavretia zmluvy o poskytnutí finančnej služby a o spôsoboch a systéme ochrany pred zlyhaním finančnej inštitúcie a b) ďalšie dôležité informácie týkajúce sa zmluvy o poskytnutí finančnej služby.
67. Súd na základe vykonaného dokazovania žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietol, nakoľko má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktorým by preukázal príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti zo strany žalovaného v 1. rade a vzniknutou škodou. Súd nemá pochybnosť o tom, že žalobcovi vznikla škoda chybným investovaním finančných prostriedkov do nereálneho obchodu a to na základe Zmluvy o vystavení vlastnej zmenky zo dňa 25.04.2012 so spoločnosťou D. P. s.r.o. Predmetom zmluvy bol záväzok žalobcu poukázať sumu 10.000,00 eur oproti povinnosti spoločnosti za podmienok uvedených v zmluve vystaviť vlastnú zmenku. Taktiež je nepochybné, že žalobca svoj záväzok splnil poukázaním finančnej sumy 10.000,00 eur na účet v Zmluve uvedený. Vystavená vlastná zmenka nebola žalobcovi preplatená. Predmetnú investíciu prezentovala žalovaná v 2. rade, pričom súd z Registra finančných agentov a finančných poradcov Národnej banky Slovenska (zdroj: https://regfap.nbs.sk/search.php) zistil, že žalovaná v 2. rade v dobe od 29.11.2010 do 31.01.2013 pôsobila ako podriadený finančný agent spoločnosti PROXENTA, SE. Žalobca svoj nárok oprel o ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka a § 30 a § 28 Zákona o finančnom sprostredkovaní a finančného poradenstva. Súd však dospel k záveru, čím sa stotožňuje aj s argumentom žalovaného v 1. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 20.07.2015 (čl. 61), že zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve sa na sprostredkovanie zmeniek emitovaných bežnými obchodným spoločnosťami, ako je spoločnosť D. P., s.r.o., ktorá emitovala zmenku vystavenú v prospech žalobcu, ktoré nie sú predávané prostredníctvom obchodníkov s cenným papiermi, nevzťahuje. Uvedený zákon taxatívne vymedzuje okruh regulovaných služieb finančného poradenstva a to v § 2 ods. 2 Zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, ktoré sa týkajú prevoditeľných cenných papierov a podielových listov podielových fondov a cenných papierov zahraničných subjektov kolektívneho investovania.
68. Súd zo zoznamu štandardných subjektov kolektívneho investovania zverejneného na stránke Národnej banky Slovenska, ktorý zahŕňa ako tuzemských ale aj zahraničných subjektov kolektívneho investovania mal preukázané, že spoločnosť D. P., s.r.o. a dokonca ani spoločnosť K., so sídlom T. K. XX-XXX, O., B.-XXXX, B. ( zdroj: https://subjekty.nbs.sk/?aa=select_categ&bb=60&cc=&qq=) sa v zozname subjektov kolektívneho investovania nenachádzajú. V zozname sa nachádzajú aj tie subjekty, ktoré už ukončili svoju činnosti.
69. Podľa 4 ods. 8 zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní, zahraničným subjektom kolektívneho investovania je a) zahraničný podielový fond, b) zahraničný investičný fond, c) iný zahraničný subjekt kolektívneho investovania, ako je uvedený v písmenách a) a b), ktorého predmetom činnosti je kolektívne investovanie.
70. Z uvedeného je zrejmé, že i keď zmenka patrí medzi cenné papiere, nemala však charakter cenného papiera vydaného zahraničným subjektom kolektívneho investovania, nakoľko ani subjekt D. P., s.r.o. a ani spoločnosti K. nepatrili medzi zahraničné subjekty kolektívneho investovania.
71. Podľa § 2 ods. 3 Zákona o finančnom poradenstve a finančnom sprostredkovaní, pri vykonávaní činností uvedených v odseku 2 písm. a) možno pokyny postupovať len banke, zahraničnej banke, ktorá vykonáva činnosť v Slovenskej republike, obchodníkovi s cennými papiermi, zahraničnému obchodníkovi s cennými papiermi, ktorý vykonáva činnosť v Slovenskej republike, alebo správcovskej spoločnosti, zahraničnej správcovskej spoločnosti, ktorá vykonáva činnosť v Slovenskej republike alebo
ktorá vykonáva činnosť zahraničnej investičnej spoločnosti, alebo ktorá verejne ponúka svoje cenné papiere na území Slovenskej republiky.
72. Pre aplikáciu § 2 ods. 2 Zákona o finančnom poradenstve a finančnom sprostredkovaní je potrebné vyriešiť, komu boli pri vykonávaním činností uvedených v § 2 ods. 2 písm. a) predmetného zákona vydané pokyny. Ustanovenie § 2 ods. 3 predmetného zákona taxatívne uvádza, že sa jedná len o banku, zahraničnú banku, ktorá vykonáva činnosť na území SR v zmysle zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, alebo ide o obchodníka s cenným papiermi a zahraničného obchodníka s cennými papiermi, ktorý vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky v zmysle zákona č. 566/2001 z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, alebo ide o správcovskú spoločnosť, zahraničnú správcovskú spoločnosť, ktorá vykonáva činnosť v SR alebo ktorá vykonáva činnosť zahraničnej investičnej spoločnosti, ktorá verejne ponúka svoje cenné papiere na území SR v zmysle zákona č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
73. Súd v zozname subjektov finančného trhu vedenom Národnou bankou Slovenska (zdroj: https:// subjekty.nbs.sk/?aa=select_sector&bb=4&cc=&qq=) zistil, že v zoznamoch obchodníkov s cennými papiermi a pobočky zahraničných obchodníkov s cennými papiermi sa spoločnosť, v zoznamoch obchodníkov s cennými papiermi vykonávajúci bezhotovostné obchody s peňažnými prostriedkami v cudzej mene, v zoznamoch bánk s povolením na poskytovanie investičných služieb, správcovských spoločností a pobočky zahraničných správcovských spoločností, v zozname registrovaných správcov alternatívnych investičných fondov, alternatívnych investičných subjektov kolektívneho investovania, emitentov cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, sa spoločnosť K. so sídlom v Lotyšsku nenachádza. Žalobcom a ani z dostupných verejných zoznamov Národnej banky Slovenska nebolo preukázané, že by uvedená spoločnosť mala také postavenie v zmysle § 2 ods. 3 Zákona o finančnom poradenstve a finančnom sprostredkovaní, na základe ktorého mohla vydať taký cenný papier, ktorý by spadal pod reguláciu zákona č. 186/2009 Z. z. a taktiež nebolo preukázané, že by išlo o činnosť, ktorá by bola poskytovaná v súlade s § 2 zákona č. 186/2009 Z. z. Naopak z vyjadrenia žalovanej v 2. rade, čo potvrdil aj sám žalobca na pojednávaní dňa 13.02.2020, vyplynulo, že spoločnosť DW. je naftovou, ropnou spoločnosť, ktorá potrebovala investíciu (čl. 320 a 323 spisu). Charakter spoločnosti DINAZ so sídlom T. Dambis 14-130, O., B. má súd potvrdenú aj zo skutkovej vety rozsudku Okresného súdu Bratislava V. sp. zn. 7T/37/2014 zo dňa 13.06.2014, kde bola spoločnosť označená za ropnú.
74. V zmysle uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cob/152/2016 - 385, ktorý rozhodoval v obdobnej veci, nie každá služba vykazujúca znaky investovania do finančného produktu, spadá pod reguláciu tohto osobitného predpisu (pozn. súdu - zákon č. 186/2009 Z. z.)čo podporuje aj bližšie definovanie charakteru finančnej služby v § 4. Finančné sprostredkovanie je totiž činnosťou, kedy finančný agent (žalovaní v 1. Rade) sprostredkuje klientovi (žalobcovi) uzatvorenie zmluvy o finančnej službe - viď § 2 ods. 1 písm. a).
75. Ustanovenie § 4 ods. a), b) a c) zákona č. 186/2009 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie: a) finančnou službou služba poskytovaná finančnou inštitúciou alebo činnosť vykonávaná finančnou inštitúciou v sektore: 1. poistenia alebo zaistenia, 2. kapitálového trhu, 3. doplnkového dôchodkového sporenia, 4. prijímania vkladov, 5. poskytovania úverov a spotrebiteľských úverov,
b) finančnou inštitúciou banka, zahraničná banka, pobočka zahraničnej banky, poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu, pobočka poisťovne z iného členského štátu, zahraničná poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo zaisťovňa, kaptívna zaisťovňa, zaisťovňa z iného členského štátu, pobočka zaisťovne z iného členského štátu, zahraničná zaisťovňa, pobočka zahraničnej zaisťovne, obchodník s cennými papiermi, zahraničný obchodník s cennými papiermi, pobočka zahraničného obchodníka s cennými papiermi, správcovská spoločnosť, zahraničná správcovská spoločnosť, pobočka zahraničnej správcovskej spoločnosti, zahraničná investičná spoločnosť, doplnková dôchodková spoločnosť, zamestnanecká dôchodková spoločnosť, inštitúcia elektronických peňazí, zahraničná inštitúcia elektronických peňazí, pobočka zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí, iná právnická osoba vykonávajúca platobný styk a osoba poskytujúca spotrebiteľské úvery, na ktorej činnosť nie je potrebné povolenie Národnej banky Slovenska,
c) zmluvou o poskytnutí finančnej služby zmluva medzi klientom a finančnou inštitúciou, na základe ktorej finančná inštitúcia poskytuje klientovi finančnú službu, najmä zmluva o bežnom účte, poistná zmluva, zmluva o úvere, zmluva o kúpe cenných papierov, zmluva o riadení portfólia, účastnícka zmluva a zamestnávateľská zmluva.
76. Krajský súd vo svojom uznesení ďalej uvádza, že pokiaľ by sa malo zo strany žalovaných jednať o sprostredkovanie finančnej služby, ktorej obsahom by bolo uzatvorenie zmluvy o finančnej službe, musel by zmluvnú partner žalobcu zo sprostredkovanej zmluvy byť finančnou inštitúciou podľa § 4 písm. b) zák. č. 186/2009 Z. z. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by emitent cenného papieru, spoločnosť K., bol finančnou inštitúciou. Z vykonaného dokazovania.... skôr vyplýva záver, že išlo o bežný typ súkromnej obchodnej spoločnosti a zmluvy o poskytnutí zmenky, sú z hľadiska obsahu bežnou zmluvou o pôžičke, zabezpečenou zmenkami, ktoré sú vydané súkromnou obchodnou spoločnosťou a teda z hľadiska sprostredkovania zo strany žalovaných, nešlo o sprostredkovanie finančnej služby.
77. Na základe vyššie uvedeného v nadväznosti na citované ustanovenie zákona č. 186/2009 Z. z. súd prijal záver o tom, že nemožno na tento prípad použiť ustanovenia predmetného zákona, čo vylučuje odvodenie zodpovednosti za škodu žalovaného v 1. rade v zmysle § 30 ods. 1 s prihliadnutím na § 28 Zákona o finančnom sprostredkovaní a poradenstve.
78. Súd sa ďalej zaoberal zodpovednosťou za škodu žalovaného v 1. rade v zmysle § 415 a nasl. Občianskeho zákonníka.
79. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
80. Podľa § 420 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. (2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
81. Podľa § 13 ods. 1,2,3 a 4 Obchodného zákonníka, (1) Ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. (2) Ustanovenia tohto zákona o jednotlivých obchodných spoločnostiach a o družstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa. (3) Podnikateľa zaväzuje konanie osôb vykonávajúcich pôsobnosť štatutárneho orgánu, aj keď prekročili svojím konaním rozsah predmetu jeho podnikania, okrem prípadu, v ktorom sa prekročila pôsobnosť štatutárneho orgánu, ktorú tomuto orgánu zákon zveruje alebo zákon umožňuje zveriť. (4) Obmedzenie oprávnenia štatutárneho orgánu konať, nie je účinné voči tretím osobám ani v prípade, keď bolo zverejnené. Ak ide o podnikateľa, ktorý sa zapisuje do obchodného registra, obmedzenie štatutárneho orgánu podľa prvej vety sa do obchodného registra nezapisuje.
82. Je nepochybné, že ponúkaný produkt žalobcovi žalovanou v 2. rade nepatril do portfólia žalovaného v 1. rade, čo vyplýva aj z vyjadrenia žalovaného v 1. rade zo dňa 29.5.2013. V zmysle rozsudku Okresného súdu Bratislava V. sp. zn. 7T/37/2014 zo dňa 13.06.2014 bol tento produkt ponúkaný stálym klientom spoločnosti ako neoficiálny a budúci produkt spoločnosti PROXENTA, SE. V zmysle vyššie uvedených ustanovení zákona č. 186/2009 Z. z. je zjavné, že ani nemohol byť zahrnutý do portfólia žalovaného v 1. rade. Uvedené vyplýva aj z výpovede žalovanej v 2. rade pred súdom dňa 13.02.2020, zo zápisnice o výsluchu svedka vyšetrovacieho spisu ČVS:PPZ-721/NKA-FP-ZA-2013 žalovanej v 2. rade, zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného vyšetrovacieho spisu ČVS:PPZ-721/NKA-FP- ZA-2013 JUDr. V.T. J., zo zápisnice o výsluchu svedka G.. S. G. N. vyšetrovacieho spisu ČVS:PPZ-721/ NKA-FP-ZA-2013. Zostáva tak zodpovedať otázku, či konanie G. E., v tom čase riaditeľa spoločnosti PROXENTA, SE a súčasne aj člena štatutárneho orgánu - správnej rady zaväzovalo žalovaného v 1. rade.
83. Z výpisu z Obchodného registra spoločnosti VASEVA, SE, IČO: 44 712 634, v čase podpisu Zmluvy o vystavení vlastnej zmenky , t.j. dňa 25.04.2012 mala spoločnosť E., D. obchodný názov
G., SE. Štatutárnym orgánom spoločnosti je správna rada od 08.09.2009 doteraz, ktorej členom bol od 31.10.2011 do 26.02.2013 G. E.. Ďalej z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že v čase od 09.12.2010 do 02.05.2016 v mene spoločnosti koná správna rada, a to jej predseda samostatne alebo aspoň jej dvaja členovia spoločne. Z registra finančných agentov a finančných poradcov Národnej banky Slovenska súd zistil, že G. E. bol zapísaný ako podriadený finančný agent s registračným číslom 112526 (PROXENTA, SE) od 29.11.2010 do 31.01.2013.
84. Žalovaná 2/ vo svojom vyjadrení zo dňa 05.08.2014 prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že G. E. zabezpečil podpísanú zmluvu aj zmenku a produkt bol žalovanej v 2. rade predstavený zo strany G. E., ktorý bol v tom čase riaditeľom žalovaného v 1. rade a ktorý jej dal pokyny na ponúkanie tohto produktu potenciálnym záujemcom. Riaditeľ žalovaného v 1. rade má zodpovednosť za dodržiavanie povinností zo strany podriadeného finančného agenta. Žalovaný v 1. rade poprel tvrdenie, že by kedykoľvek udelil G. E. akýkoľvek pokyn na to, aby niektorým podriadeným finančným agentom prezentoval vyššie uvedené zmenky ako produkt žalovaného v 1. rade. I. T. ( ktorá pracovala ako podriadený fin. maklér pre žalov. 1) na pojednávaní konanom dňa 14.05.2014 vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod č.k. 21Cb/62/2014 uviedla, že G. E. maklérov upozornil, že zmenky, ktoré mala údajne emitovať lotyšská spol. K. nie sú produktom žalovaného v 1. rade. ( doložil kópiu zápisnice z pojednávania - výpoveď čl. 68 druhá strana), ale výlučne len súkromne ponúkol svojim kolegom možnosť, aby tieto zmeny ponúkali iným osobám, a to mimo ich riadnej činnosti pre žalovaného v 1. rade. Ohľadne predmetných zmeniek neprebehli v spoločnosti žalovaného v 1. rade žiadne štandardné procesy. Žalovaná 2/ ďalej vo svojej výpovedi uviedla, že p. E. jej uviedol, že je to možná investícia, ktorá sa môže v budúcnosti dostať do portfólia produktov spol. PROXENTA. Zmluvy sa nemohli podpisovať v priestoroch spol. PROXENTA, pretože to nebol oficiálny produkt. Uviedla, že keď sa stretla s klientmi, predstavila sa pod svojim menom ako O. T., nie ako zástupca spol. PROXENTA, pretože táto investícia nebola v portfóliu spol. PROXENTA.
85. Súd mal preukázané, že Pavol Vaňa o uvedenom produkte neinformoval ďalšieho člena správnej rady a ani samotnú spoločnosť PROXENTA, ES. Uvedená skutočnosť vyplýva zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného vyšetrovacieho spisu ČVS:PPZ-721/NKA-FP-ZA-2013 G. T..
86. Konanie podnikateľa - právnickej osoby má svoj súkromnoprávny základ v Občianskom zákonníku, ktorý podľa úpravy de lege lata vychádza z tzv. teórie reality právnických osôb. Normu, ktorá je v ustanovení § 13 ods. 3 vyjadrená vo vzťahu k „pôsobnosti štatutárneho orgánu konať v mene podnikateľa“, nie je možné interpretovať a aplikovať oddelene od normy určujúcej „spôsobilosť na práve úkony podnikateľa“, keďže ide o dva prejavy tej istej podstaty. Právnická osoba - podnikateľ - vzhľadom na svoju podstatu nevie navonok prejaviť svoju spôsobilosť na právne úkony vo všetkých veciach inak, ako konaním štatutárneho orgánu (s výnimkami niektorých rozhodnutí najvyšších orgánov spoločností). Obchodný zákonník zároveň vo vzťahu k tvorbe vôle podnikateľa - právnickej osoby a jej prejavu navonok dopĺňa pravidlo, že spoločnosť nebude zaväzovať právny úkon, ktorým štatutárny orgán prekročil svoju pôsobnosť zákonnom obmedzenú (t. j. nie stanovami, spoločenskou zmluvou, ale zákonom). Obmedzenie oprávnenia štatutárneho orgánu konať v mene podnikateľa nie je účinné navonok, a to ani v prípade zverejnenia tohto obmedzenia. (Obchodný zákonník, 5 vydanie, r. 2017, vydavateľstvo CH BECK).
87. Ustanovenie § 13 ods. 3 Obchodného zákonníka hovorí, že podnikateľa zaväzuje konanie osôb vykonávajúcich pôsobnosť štatutárneho orgánu, ak keď prekročili svojím konaním rozsah predmetu jeho podnikania, okrem prípadu, v ktorom sa prekročila pôsobnosť štatutárneho orgánu, ktorú tomuto orgánu zákon zveruje alebo zákon umožňuje zveriť. V danom prípade okrem prekročenia rozsahu predmetu jeho podnikania bol spôsobom konania G. E. prekročený aj spôsob konania za spoločnosť, nakoľko štatutárny orgán - správna rada alebo jej dvaja členovia - neprekročili rozsah predmetu podnikania spoločnosti, ale rozsah svojej pôsobnosti prekročil len sám člen správnej rady a to G. E., čím tak nemohol zaviazať podnikateľa v časti prekročenia rozsahu predmetu jeho podnikania. Vzhľadom k tomu - aj ako vyplýva zo svedeckých výpovedí v trestnom konaní ale aj z výpovede žalovaných - je zrejmé, že išlo o konanie G. E.S., finanční agenti predmetný produkt ani neprezentovali ako produkt spoločnosti PROXENTA ES, čím nebola daná ani vôľa G. E. prekročiť rozsah svojej pôsobnosti ako člena správnej rady a tak ako jediný člen štatutárneho orgánu v tejto súvislosti nemohol prekročiť svojím konaním aj rozsah predmetu podnikania spoločnosti PROXENTA ES.
88. Vzhľadom k tomu, že nebola daná príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou žalobcu a porušením povinnosti žalovaného v 1. rade, ktorého konanie G. E. - ako vtedajšieho člena správnej rady - nezaväzuje v zmysle § 13 ods. 3 Obchodného zákonníka. Okrem iného, ako bolo vyššie už uvedené, G. E. vykonával v rozhodnom období aj činnosť podriadeného finančného agenta, pričom tento subjekt svojím konaním zaväzuje len sám seba a nie samostatného finančného agenta, pretože sa jedná o samostatnú podnikateľskú činnosť v súlade s § 6 zákona č. 186/2009 Z. z.
89. Pri posúdení, či konanie žalovanej v 2. rade mohlo zaviazať žalovaného v 1. rade súd uvádza, že žalovaná v 2. rade v čase rozhodnom vykonávala taktiež činnosť podriadeného finančného agenta, vykonávala tak samostatnú podnikateľskú činnosť v súlade s § 6 zákona č. 186/2009 Z. z. a vo všeobecnosti preto pri výkone svojej podnikateľskej činnosti zaväzuje len samú seba, preto nemohla svojím konaním zaviazať žalovaného v 1. rade ako samostatného finančného agenta.
90. Súd na základe vykonaného dokazovania žalobu voči žalovanej v 2. rade zamietol, nakoľko má za to, že žalobca rovnako neuniesol dôkazné bremeno, ktorým by preukázal priamu príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti zo strany žalovanej v 2. rade a vzniknutou škodou. V konaní nebolo sporné, že žalovaná v 2. rade v období od 29.11.2010 do 31.01.2013 vykonávala činnosť podriadeného finančného agenta vo vzťahu k samostatnému finančnému agentovi, ktorým bol žalovaný v 1. rade. Taktiež nebolo v konaní sporné, že žalovaná v 2. rade oslovila žalobcu s možnosťou investovania do spol. K.. Žalobca v žalobe a taktiež právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 13.02.2020 uviedol, že žalovaná v 2. rade porušila svoje povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo zákona o finančnom sprostredkovaní, taktiež z ust. § 415 a §777 OZ. Žalobca tvrdil, že zo strany žalovanej v 2. rade mu bol ponúkaný produkt na základe ktorého bola vystavená zmenka na 11.000 €. Škoda mu vznikla vo výške 10.000 €, ktorú sumu zaplatil v zmysle zmluvy o vystavení vlastnej zmenky. Investíciu mu odporučila a následne aj jej realizáciu sprostredkovala žalovaná v 2. rade ako zástupca spoločnosti PROXENTA,SE. Uviedol, že zmluvu podpisoval v priestoroch spol. PROXENTA, , že daný produkt mu bol ponúkaný ako produkt PROXENTY. Bol mu ponúkaný obvyklým spôsobom a obvyklými presvedčovacími metódami. Pred podpisom zmluvy sa žalovanej v 2. rade pýtal, či rokovala, alebo bola na rokovaní so zástupcami spol. D. P., či videla zodpovedného zástupcu tejto spoločnosti, či videla ich splnomocnenia, či je daný produkt ponúkaný ako každý jej iný produkt, na čo mu ona odpovedala kladne. Podpis zmluvy realizoval v zasadacej miestnosti PROXENTY. Tieto tvrdenia žalovaná v 2. rade rozporovala.
91. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou či medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade vznikol zmluvný vzťah, o aký vzťah ide s následným posúdením, či ide o spotrebiteľsko - dodávateľský vzťah z čoho následne vyplývajú aj ďalšie skutočnosti a to aj pokiaľ ide o rozsah dokazovania ( § 185, § 295 C.s.p.). Nakoľko v konaní súd nemal preukázaný vznik záväzkového vzťahu ( rozobraté nižšie) medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade, nebolo možné aplikovať ustanovenia na ochranu spotrebiteľa a vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol ( § 295.C.s.). Dôkazná povinnosť tak zostala na stranách sporu.
92. Z výpovede žalovanej v 2. rade súd zistil, že daný produkt ponúkala ako fyzická osoba, v dobrej viere, pretože bol zaujímavý. Za túto činnosť nedostala žiadne finančné ohodnotenie. Odmenu jej mal vyplatiť až následne p. Š., ktorý vystupoval ako zástupca spol. K.Z. Je potrebné uviesť, že žalovaná v 2. rade bola v prvom rade podnikateľka, ktorá vykonávala podnikateľskú činnosť s príslušným predmetom podnikania. V zmysle § 9 ods. 1 a 2 Zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, podriadený finančný agent vykonáva finančné sprostredkovanie na základe písomnej zmluvy so samostatným finančným agentom. V tom istom čase môže mať podriadený finančný agent uzavretú písomnú zmluvu najviac s jedným samostatným finančným agentom. (2) Podriadeným finančným agentom je okrem osoby uvedenej v odseku 1 aj osoba, ktorá vykonáva finančné sprostredkovanie na základe písomnej zmluvy s finančnou inštitúciou, ktorá má povolenie na vykonávanie činnosti samostatného finančného agenta; to neplatí, ak táto osoba vykonáva finančné sprostredkovanie na základe písomnej zmluvy s takouto finančnou inštitúciou, výlučne vo vzťahu k finančným službám, ktoré takáto finančná inštitúcia poskytuje v rámci povolenia podľa osobitného predpisu. V konaní nebolo preukázané a ani to nikto netvrdil, že medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade bola uzatvorená písomná zmluva o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a taktiež, že žalobca sľúbil žalovanej v 2. rade za poskytnutú službu odplatu. Odplata mala byť žalovanej v 2. rade vyplatená až po splatnosti zmenky. Š. ako zástupca spol. K. sľúbil odmenu po zrealizovaní obchodu, čo vyplynulo z výpovede žalovanej a taktiež aj z výpovede svedkov v trestnom konaní. V zmysle § 1 ods. 2 písm. i) Z. č. 186/2009 Z.z. tento zákon sa nevzťahuje na finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo, ktoré nie je
vykonávané za peňažnú odplatu alebo za nepeňažnú odmenu. Odmenu žalovanej sľúbil Š.c a to až po splatnosti zmenky, preto skôr možno uvažovať o vzniku záväzkového vzťahu medzi týmito osobami. Na základe uvedeného súd uzavrel, že záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovanou v zmysle tohto zákona nevznikol, nakoľko medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade nebola uzavretá písomná zmluva, žalovaný jej neposkytol žiadnu odplatu alebo inú nepeňažnú odmenu a žalovaná v 2. rade preto nemôže zodpovedať žalobcovi za jemu vzniknutú škodu v zmysle ust. § 30 Z. č. 186/2009 Z.z..
93. Podľa § 642 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník Zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).
94. Podľa § 644 zákona č. 513/1991 Zb. sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania.
95. V zmysle vyššie uvedených ustanovení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka pre to aby bola platne a účinne uzavretá zmluva o sprostredkovaní je potrebné aby sa zmluvné strany dohodli na jej podstatných náležitostiach akými sú záväzok sprostredkovateľa, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou a záujemca sa zaväzuje zaplatiť za túto činnosť sprostredkovateľovi odplatu. V konaní nebolo preukázané, že sa na týchto podstatných náležitostiach zmluvy o sprostredkovaní žalobca a žalovaná v 2. rade dohodli, záväzkový vzťah preto nevznikol. Úprava Obchodného zákonníka je aplikovateľná na zmluvu, ktorej predmetom je sprostredkovanie, ak ju uzavierajú podnikatelia a v dobe jej uzavretia je zrejmé, že zmluva sa týka podnikateľskej činnosti oboch zmluvných strán.
96. Podľa § 774 Občianskeho zákonníka sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.
97. Podľa § 775Občianskeho zákonníka sprostredkovateľovi patrí odmena v dohodnutej výške; odmenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.
98. Podľa § 777 Občianskeho zákonníka Záujemca a sprostredkovateľ sú povinní oznamovať si navzájom všetky dôležité okolnosti súvisiace so sprostredkovaním, najmä okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť rozhodnutie záujemcu uzavrieť sprostredkúvanú zmluvu. Sprostredkovateľ je oprávnený za záujemcu konať alebo prijímať čokoľvek, len ak bol na to splnomocnený písomným plnomocenstvom.
99. Sprostredkovateľskú zmluvu Občiansky zákonník vymedzuje ako zmluvu, ktorou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu príležitosť uzavrieť určitú zmluvu. Sprostredkovateľská zmluva nemusí byť písomná, avšak potrebná je dohoda zmluvných strán na jej podstatných náležitostiach, ktorými sú predmet záväzku, t.j. sprostredkovanie uzavretia zmluvy a odmena. Sprostredkovateľ zodpovedá za škodu, ktorá vznikla záujemcovi v prípade porušenia povinností, ktoré pre neho vyplývajú zo spotrebiteľskej zmluvy, ak toto porušenie je v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Záujemca je povinný zaplatiť sprostredkovateľovi dojednanú odmenu, ak zmluva s treťou osobou bola uzavretá pričinením sprostredkovateľa. Súd má za to, že medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade nevznikla sprostredkovateľská zmluva, pretože v konaní nebolo preukázaná dohoda strán na jej podstatnej náležitosti akou je odmena ( provízia) pre sprostredkovateľa a preto žalovanej v 2. rade nevyplývali oznamovacie povinnosti v zmysle ust. § 777 OZ.
100. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
101. Podľa § 35Občianskeho zákonníka (1) Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. (2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
(3) Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
102. Zákon charakterizuje právny úkon ako prejav vôle, ktorý môže byť urobený výslovne, alebo konaním, opomenutím, príp. konkludentne. Ak má ísť o právny úkon, musí tu byť vždy prejav vôle. Bez prejavu vôle niet právneho úkonu a právny úkon nevznikne. Prejav vôle musí byť zrozumiteľný, aby s ním mohli byť spojené právne následky zamýšľané konajúcou osobou. Nevyhnutnou pojmovou zložkou právneho úkonu je prejav vôle, ktorý musí byť navonok vyjadrený tak, aby bol spoznateľný a uplatniteľný. Prejav vôle sa pritom môže urobiť akýmkoľvek spôsobom, ktorý ho robí poznateľným pre iné osoby.
103. Súd sa zaoberal otázkou, či medzi žalobcom a žalovanou vôbec vznikol nejaký záväzkový právny vzťah. Žalovaná vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že daný produkt ponúkala ako fyzická osoba, v dobrej viere, pretože bol zaujímavý. Za túto činnosť nedostala žiadne finančné ohodnotenie. Žalobcovi nechcela uškodiť, mala za to, že sa jedná o dobrú investíciu. Aj z vyšetrovacieho spisu vedeného v trestnej veci sp. zn. 7T/37/2014 žalovaná v 2. rade vypovedala, že tento produkt ponúkala s tým, že sa jedná o produkt, ktorý bude v portfóliu spol. PROXENTA,SE. V tomto prípade sa dá usudzovať na nedostatok vôle konajúcej osoby, žalovanej v 2. rade, vstúpiť do zmluvného vzťahu so žalobcom ako bolo primárne ponúknuť možnosť výhodnej investície. Zo strany žalobcu nebolo preukázané, že žalovaná v 2. rade mala záujem uzatvoriť so žalobcom záväzkový vzťah a preto súd vychádzal zo skutkových tvrdení žalovanej, že iný záujem než ten ako ponúknuť žalobcovi možnosť investovania, nemala.
104. Strany sporu sú v zmysle Civilného sporového poriadku povinné označiť skutkové tvrdenia a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Pokiaľ žalobca tvrdil, že mu žalovaná pri dojednávaní zmenkového obchodu oznámila, že sa jedná o produkt ponúkaný ako každý jej iný produkt a niektoré stretnutia sa mali uskutočniť v sídle žalovaného, tieto tvrdenia boli v rozpore s ostatným dokazovaním. Žalovaná v danom konaní, ale taktiež v trestnom konaní tvrdila, že zmluvu žalobca nepodpisoval v priestoroch spol. PROXENTA, ale v reštaurácii a zmenku žalobcovi priniesla do C., čo sám žiadal. Pokiaľ žalobca tvrdil, že zmluvu podpisoval v zasadacej miestnosti žalovaného v 1. rade, zapísal sa v knihe návštev, toto tvrdenie súdu nepreukázal. Žalobca a ani jeho právny zástupca nenavrhli v tomto smere žiadne dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností. Prevaha vykonaných dôkazov skôr nasvedčovala tvrdeniu žalovanej ( výpoveď W.. Š. - dohodli si stretnutie v budove kde sídli spol. PROXENTA,SE, bolo to v kaviarni, výpoveď I. J. - stretli sa v budove, kde sídli spol. PROXENTA,SE, neuviedol presne v ktorých priestoroch), že stretnutia prebiehali v reštaurácii budovy, kde sídli PROXENTA, SE a kde má prístup verejnosť. Tvrdenie žalobcu, že mu žalovaná poskytla vizitku, kde je uvedená taktiež spol. PROXENTA, nepostačovalo na to, aby preukázal svoje tvrdenie o nevedomosti o tom, že sa nejedná o produkt žalovaného 1), pretože toto žalovaná 2) rozporovala tvrdením, že mu vizitku poskytla v súvislosti s predchádzajúcim obchodom, ktorý bol poskytovaný z portfólia žalovaného 1) a v druhom prípade mu už vizitku neposkytla.
105. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
106. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
107. V ustanovení § 415 OZ je vyjadrená povinnosť každého účastníka občianskoprávnych vzťahov predchádzať škodám. Ide o subjektívnu zodpovednosť za škodu, v zmysle ktorej medzi základné predpoklady vzniku povinnosti nahradiť škodu patrí zavinenie škodcu. Ide o všeobecnú prevenčnú povinnosť, ktorej nedodržanie má pri splnení potrebných predpokladov za následok vznik občiansko- právnej zodpovednosti za škodu.
108. Zo zápisnice o výsluchu svedka vyšetrovacieho spisu ČVS:PPZ-721/NKA-FP-ZA-2013 O. T. súd zistil, že bola zamestnaná ako maklérka spoločnosti PROXENTA,SE v roku 2012, o produkte ju informoval pán E., ktorý bol v tom čase riaditeľom spoločnosti PROXENTA,SE. Zmluvy o vystavení vlastnej zmenky s klientmi uzatvárala mimo priestorov spol. PROXENTA,SE, v rôznych reštauráciách a kaviarňach. Ako podriadený finančný agent mohla ponúkať len produkty spol. PROXENTA,SE. Tento
produkt ponúkala s výslovným súhlasom pána E. S. na jeho pokyn. Žalovaná vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že tento produkt ponúkala ako fyzická osoba ( nie ako podnikateľ) a ponúkala ho ako konkrétny produkt spol. K.. Ponúkala ho v dobrej viere, pretože to bol zaujímavý produkt o ktorom ju oboznámil p. VS.a. Oficiálne údaje ohľadom danej spoločnosti si preverila v obchodnom registre. Zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného vyšetrovacieho spisu ČVS:PPZ-721/NKA-FP-ZA-2013 G. T., riaditeľa spol. PROXENTA,SE vyplnynulo, že G. E. bol v rámci štruktúry spoločnosti zodpovedný za celú oblasť finančného sprostredkovania a riadil oddelenie predaja. Žalovaná tento produkt ponúkla žalobcovi ako možnosť investovania, žalobca si ponechal čas na rozmyslenie a následne sám prejavil záujem o takýto produkt. Žalobca sám uviedol, že pri danom produkte nepodpisoval toľko dokumentov ako pri prvom obchode ( investovanie do produktu žalovaného v 1. rade), spoliehal sa však na predchádzajúce dobré skúsenosti zo spolupráce so žalovaným v 1. rade, preto zmluvu o vystavení vlastnej zmenky podpísal. V konaní nemal súd preukázané, či aj sám žalobca si splnil svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť aspoň čiastočne a teda preveril si aj z iných zdrojov skutočnosti tvrdené žalovanou. Súd taktiež prihliadol na osobu žalobcu, ktorý už mal určité skúsenosti s investovaním finančných prostriedkov, má vysokoškolské vzdelanie. Vzhľadom na uvedené okolnosti, súd uzavrel, že žalovaná 2) neporušila všeobecnú prevenčnú povinnosť za ktorú by mala niesť následky vo forme zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla žalobcovi, keď tento produkt jej predstavil p. E. ( podľa výpisu z OR v tom čase člen predstavenstva spol. PROXENTA,SE) a nie len ona, ale aj ďalší podriadení finanční agenti žalovaného v 1. rade považovali v tom čase investície do danej spoločnosti za výhodné.
109. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti, vznik škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím a následkom ( vzniknutou škodou). Príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda dôsledkom protiprávneho úkonu. Musí ísť o priamu ( nie o sprostredkovanú) príčinu (rozsudok NS ČR, sp. zn. 23 Cdo 3337/2007). Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, nestačí ak je sprostredkovaný ( uznesenie NS SR č.k. 8Cdo/112/2017). V danom prípade žalobca nepreukázal, že práve v dôsledku správania sa žalovanej, či už ako podriadenej finančnej agentky, alebo len ako fyzickej osoby došlo k vzniku škody . Žalobca sa k uzavretiu zmluvy rozhodol sám, po predchádzajúcom uvážení (sám uviedol že až po určitej dobe). Je zrejmé, že žalobcovi takúto možnosť investovania finančných prostriedkov poradila žalovaná v 2. rade, avšak od žalobcu by sa dala objektívne, vzhľadom na jeho vzdelanie a na skoršie skúsenosti ( okolnosti uzatváranie zmlúv u žalovaného v 1. rade), očakávať určitá starostlivosť a obozretnosť, ktorú mal dodržať vo vlastnej záležitosti. Súd uzavrel, že podstatnou a priamou príčinou, ktorá spôsobila žalobcovi vznik škody bolo investovanie sumy 10.000 € na základe uzavretej zmluvy o vystavení vlastnej zmenky so spoločnosťou D. P. s.r.o.
110. Na základe vyššie uvedeného súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
111. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
112. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
113. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
114. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
115. Podľa § 396 ods. 3 C.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
116. O trovách prvostupňového a odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p.
117. V prvostupňovom konaní mali úspech žalovaní, preto im súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
118. V odvolacom konaní bol žalobca úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.