Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-288-2018.pdf
PDF · 124.91 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/288/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v spore žalobcov : 1/ Q. V. G., narodená XX.X.XXXX a 2/ A. V., narodený X.X.XXXX, obaja bytom W. XXX, proti žalovaným: 1/ Platiť sa oplatí, s.r.o., so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 45 684 618, 2/ Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, 3/ H.. Q. S., narodený XX.X.XXXX a 4/ Q.. I. S., narodená XX.XX.XXXX, obaja bytom Y. XXXXX/XX, O., o neplatnosť dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobcov v 1/ a 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 28. februára 2018 č.k. 10C/689/2015 - 442, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e.
Žalovaným v 1/ až 4/rade voči žalobcom v 1/ a 2/ rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaní 1./ až 4./ nemajú proti žalobcom 1./ a 2./ nárok na náhradu trov konania. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 7 ods. 3, § 10 ods. 1, § 12 ods. 1, 2, 3, § 16 ods. 1 až 7, § 17 ods. 1- 3, § 21 ods. 2,4, § 29 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, § 137 písm. d) CSP, § 151a, § 151b ods. 2,3, § 151c, §151j, § 151l ods. 1, § 151ma ods. 1 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení rozsudku poukázal na zistený skutkový stav, z ktorého zistil, že žalobca 2/ ako dlžník a žalovaný 2/ ako veriteľ uzavreli 26.2.2010 zmluvu o financovaní bývania reg. č. XXX/XXXXXX/XX- XXX/XXX, v zmysle ktorej žalobcovi 2/ poskytol úver 110 825 eur. Predmetný úver bol zabezpečený záložným právom zriadeným v prospech žalovaného 2/ na základe zmluvy o zriadení záložného práva z 8.3.2010 uzavretej medzi žalovaným 2/ ako záložným veriteľom a vtedajším výlučným vlastníkom nehnuteľností spoločnosťou ZIPP Bratislava spol. s.r.o. na nehnuteľnostiach, ktoré sa nachádzajú v kat. ú. D. a to byt č. XXX, v bytovom dome so súp. č XXXX zapísanom na LV č. XXXX na parc. č. XXXX/ XX, vrátane spoluvlastníckeho podielu k príslušným pozemkom, garáž na parc. č. XXXX/XX a pozemky parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2 zapísaný na LV č. XXXX, parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2 zapísaný na LV č.XXXX, parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2 zapísaný na LV č. XXXX, parc. č. XXXX/ XX o výmere XXX m2 zapísaný na LV č. XXXX ( ďalej len „ nehnuteľnosti“), pričom podľa čl. V zmluvy bola hodnota zálohu určená vo výške 125 000 eur. Žalobkyňa 1/ nadobudla svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam na základe darovacej zmluvy a žalobca 2/ na základe kúpnej zmluvy. Žalovaný 2/ listom označeným ako pokus o zmier z 19.6.2014 upozornil žalobcu 2/, že je v omeškaní s úhradou splátok, následne vyzval žalobcu 2/ výzvou z 22.7.2014 na predčasné splatenie zostatku úveru zo zmluvy o flexihypotéke vo výške 87 593,07eura a zmluvy o spotrebnom úvere vo výške 22 889,29 eura. Z predložených listín ďalej súd prvej inštancie zistil, že žalobcov na základe plnej moci z 7.11.2014 zastupoval vo veci týkajúcej sa predmetného hypotekárneho úveru zástupca Mgr. Ivan Košťál, ktorý
listom z 7.11.2014 oznámil žalovanému 2/, že žalobca 2/ je od 13.5.2014 vo väzbe. Na základe plnej moci z 7.5.2015 zastupoval žalobcov vo všetkých konaniach týkajúcich sa predmetných nehnuteľností advokát JUDr. Marián Macko.
1.2 Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že žalovaný 1/ vyhotovil oznámenie o začatí výkonu záložného práva, ktoré žalobcom doručoval jednak na adresu trvalého pobytu O. XXXX/X, aj do L., kde zásielky dňa 3.7.2015 prevzal splnomocnenec, ale aj ich právnemu zástupcovi JUDr. Mackovi. Rovnakým spôsobom doručoval žalobcom Výzvu na sprístupnenie nehnuteľnosti na 23.7.2015 o 10.00 hod. Zástupca žalobcov JUDr. Macko v konaní uviedol, že oznámenie a výzva mu boli doručené v čase trvania zastúpenia, čo neskôr opravil s tým, že k ukončeniu právneho zastúpenia žalobcov prišlo 14.7.2015 a oznámenie a výzva mu boli doručené 17.7.2015. Znalec Ing. Anton Fuzák nehnuteľnosti ocenil na základe projektovej dokumentácie a kolaudačného rozhodnutia bez vykonania obhliadky, ktorá bola nariadená na deň 23.7.2015, pretože vlastníci na obhliadku nedostavili. Hodnota nehnuteľností bola zistená znaleckým posudkom č. 240/2015 znalca vo výške 112 000 eur. V konaní bolo ďalej preukázané, že žalovaný 1/ ako dražobník a žalovaný 2/ ako banka, resp. navrhovateľ dražby uzavreli 14.10.2015 písomnú zmluvu o vykonaní dražby V.. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že oznámenie o mieste konania dražby nehnuteľností v Reštaurácii penzión Artin dňa 3.12.2015 bolo zverejnené v obchodom vestníku č. 211/2015, rovnako aj na úradnej tabuli mesta Nitry od 3.11.2015 do 3.12.2015 a v Notárskom centrálnom registri dražieb bola dňa 2.11.2015 zverejnená informácia o dražbe. Dražba súboru vecí prebehla 3.12.2015, pričom najnižšie podanie bolo 112 000 eur a k vydraženiu nehnuteľností prišlo za 102 000 eur. Príklep bol udelený vydražiteľom žalovanému 3/ a žalovanej 4/, ktorí nadobudli predmet dražby do bezpodielového spoluvlastníctva. Priebeh dražby osvedčila notárska kandidátka JUDr. Mária Vrábelová notárky JUDr. Jarmily Kováčovej v notárskej zápisnici N 2045/2015, Nz 49582/201, NCRls 50792/2015 z 3.12.2015. Dodatkom z 1.8.2016 vykonala JUDr. Mária Vrábelová opravu zápisnice v časti označenia parcely registra "C" parc. č. 1118/32 o výmere 822 m2 zapísanej na LV č. 2278. Notárska zápisnica bola žalobcom doručovaná 8.12.2015 a dodatok k nej 5.8.2016 na adresu ich trvalého pobytu, v oboch prípadoch neúspešne.
1.3 Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi žalobcom 2/ a žalovaným 2/ existoval záväzkový vzťah titulom zmluvy o úvere, ktorá je zároveň spotrebiteľskou zmluvou. Uviedol, že v konaní nebolo sporné, že žalobca 2/ sa dostal do omeškania s platením dohodnutých splátok úveru, na čo ho žalovaný 2/ upovedomil, že je v omeškaní a na možnosť požadovať vrátenie celého úveru podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré právo si aj uplatnil. Keďže pohľadávka žalovaného 2/ bola zabezpečená záložným právom, ktorého predmetom boli nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve žalobcu 2/ a žalobkyne 1/, začal žalovaný 2/ s realizáciu záložného práva formovou dobrovoľnej dražby. Žalobcovia v konaní namietali, že im nebolo oznámené začatie výkonu záložného práva a ani neboli vyzvaní na sprístupnenie nehnuteľnosti za účelom ich ocenenia. Súd prvej inštancie však uviedol, že v konaní bolo preukázané, že oznámenie o začatí výkonu záložného práva a výzva zo dňa 1.7.2015 na sprístupnenie nehnuteľnosti za účelom jej ocenenia na 23.7.2015 o 10.00 hod., boli žalobcom neúspešne doručené na viaceré adresy a aj do ÚVTOS, kde ich prevzal splnomocnenec, ale právne účinne boli doručené ich zástupcovi JUDr. Mariánovi Mackovi na adresu jeho advokátskej kancelárie v dňoch 3.7.2015 a 6.7.2015. Súd zdôraznil, že vyjadrenie advokáta JUDr. Macka, že mu boli uvedené listiny doručené 17.7.2015, pričom k ukončeniu zastúpenia prišlo 14.7.2015 v konaní nebolo preukázané, pretože z dokazovania vyplynulo, že žalovaný 1/ o ukončení zastúpenia nebol oboznámený skôr ako 28.7.2015. Súd mal preto za preukázané, že žalobcom bolo riadne oznámené začatie výkonu záložného práva, čím si žalovaný 1/ splnil zákonnú povinnosť, ktorú ustanovuje hmotnoprávna úprava obsiahnutú v ustanovení § 151l odsek 1 Občianskeho zákonníka a žalobcovia boli aj riadne vyzvaní na sprístupnenie svojich nehnuteľností za účelom ich ocenenia podľa § 12 ods. 3. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia po predchádzajúcej účinnej výzve v čase určenom v tejto výzve, ktoré bol tri týždne po odoslaní výzvy, neumožnili vykonanie ohodnotenia a ani obhliadku predmetu dražby, vykonal znalec ohodnotenie podľa § 12 ods. 3 zákon o dražbách z dostupných údajov, pričom určil cenu nehnuteľnosti na sumu 112 000 eur. Námietku žalobcov, že žalovaný 1/ nedal znalcovi k dispozícii znalecký posudok vyhotovený pre účely zriadenia záložného práva a preto je určená cena nehnuteľností podhodnotená, súd prvej inštancie vyhodnotil tak, že v konaní nebolo preukázané, že žalovaný mal tento znalecký posudok k dispozícii. Navyše záložná zmluva, v ktorej bola cena nehnuteľností určená na 125 000 eur bola uzavretá 8.3.2010 a tento znalecký posudok bol v čase konania dražby starší ako 6 mesiacov, preto nemohol byť pri dražbe použitý ( § 12 ods. 1 ). Súd tiež poukázal na výpoveď žalovaného 3/, že prišlo k zničeniu alebo premiesteniu časti hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v byte, ktoré podľa žalobcov
mali zvýšiť cenu nehnuteľností oproti cene zistenej znalcom bez obhliadky. Ďalej súd konštatoval, že v konaní bolo preukázané, že znalecký posudok bol žalobkyni 1/ doručený 25.9.2015 a žalobcovi 2/ doručený 10.9.2015, pričom voči nemu nevzniesli žiadne námietky. Žalovaný 1/ oznámil žalobkyni 1/ konanie dobrovoľnej dražby dňa 5.11.2015 a v registri dražieb uverejnil 2.11.2015 t.j. 30 dní pred začatím dražby 3.12.2015 oznámenie o dobrovoľnej dražbe podľa § 17 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách a aj v Obchodnom vestníku v súlade s uvedeným ustanovením, pričom oznámenie obsahovalo všetky náležitosti podľa § 17 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách.
1.4 Súd prvej inštancie dôvodil, že aj keď v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný 1/ žalobcom účinne doručil notársku zápisnicu a dodatok k nej, ktorým bola opravená namietaná chyba v časti označenia parcely č. 1118/32, tento nedostatok nemá za následok neplatnosť dobrovoľnej dražby v zmysle uvedených zákonných ustanovení. Poukázal na to, že k vydraženiu nehnuteľností prišlo za 102 000 eur, výťažok z predaja preto nebol v zjavnom a hrubom nepomere s hodnotou nehnuteľnosti, ktorú zistil znalec. Súd nemal za preukázané námietky žalobcov o nepravdivosti vyhlásenia žalovaného 2/ ako záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky podľa § 7 ods. 3 zákona a § 16 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách. Rovnako súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcov, že žalovaný 1/ nespísal zápisnicu o odovzdaní predmetu dražby. Záverom poukázal na to, že žalobcovia namietali aj platnosť zmluvy o vykonaní dražby, ktoré dôvody však bližšie nekonkretizovali. Súd prvej inštancie však mal za preukázané, že zmluva z 14.10.2015 č. V obsahovala všetky zákonné náležitosti podľa § 16 zákona o dobrovoľných dražbách a najnižšie podanie bolo určené vo výške podľa § 16 ods.6 zákona o dobrovoľných dražbách, preto považoval zmluvu za platne uzavretú. Vzhľadom k tomu, že v konaní nebolo preukázané také porušenie povinností žalovaného 1/ ako dražobníka, ktoré by mali za následok neplatnosť dobrovoľnej dražby, súd žalobu v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pričom v konaní úplne úspešným žalovaným žiadne trovy nevznikli a ani ich nepožadovali, súd im náhradu proti neúspešným žalobcom nepriznal.
2.1 Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia v 1/ a 2/rade. Namietali predovšetkým ohodnotenie ich nehnuteľnosti, ktoré bolo vykonané výhradne podľa vonkajšej ohliadky a projektovej dokumentácie, pričom v byte boli použité rôzne nadštandardné materiály. Poukázali na to, že predmet dražby kupovali ako tzv. „holobyt“ za cenu 140.000 eur, navyše hodnota bežného bytu v roku 2015 s porovnateľnou podlahovou plochou bola cca 120.000 eur. Pri reálnej nemožnosti žalobcov sprístupniť nehnuteľnosť na účely ohliadky, ako aj pri „ohodnotení podľa dostupných podkladov“ je práve znalecký posudok, ktorým banka disponovala, jedným z najvýznamnejších podkladov na určenie objektívnej hodnoty nehnuteľnosti. Žalovaný v 2/rade tak konal v zásadnom rozpore so záujmami žalobcov ako spotrebiteľov. Podľa ich názoru je najobjektívnejším kritériom pre určenie ceny porovnanie s realizačnou cenou iných nehnuteľností. Uviedli, že lehotu na vyjadrenie znaleckého posudku ovplyvnil aj častý presun žalobcov medzi jednotlivými ústavmi na výkon väzby. Žiadali, aby súd vykonal dožiadanie na Zbor väzenskej a justičnej stráže v tom smere, v ktorom ústave na výkon väzby sa nachádzali v čase doručovania písomností, a predloženie dôkazu o tom, že tieto zásielky boli skutočne žalobcom doručené. Konkrétne išlo o zásielky obsahujúce Výzvu na úhradu omeškaných splátok, Upozornenie na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti, Oznámenie o predčasnej splatnosti úveru, Oznámenie o výkone záložného práva, Výzvu na sprístupnenie nehnuteľností na ocenenie, znalecký posudok. Dôvodili tým, že neudelili ústavu pre výkon väzby osobitné splnomocnenie na preberanie pošty, zásielky adresované žalobcom preberal vždy konkrétny ústav pre výkon väzby a spôsob doručovania nemohli ovplyvniť. Ak listiny, o ktorých to zákon o dobrovoľných dražbách vyžaduje, žalobcom doručené neboli, alebo boli doručené až po uplynutí lehoty na splnenie povinnosti, nemožno hovoriť o platnej a účinnej výzve.
2.2 V odvolaní ďalej namietali, že súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, či k zosplatneniu úveru došlo v zákonom a zmluvou limitovanej lehote, či boli písomnosti doručované dlžníkom tak, aby mohli vyhláseniu jednorazovej splatnosti predísť, a či upomínaná suma bola reálnym zostatkom úveru. Považovali za pravdepodobné, že žalovaný v 2/rade započítal do istiny aj riadne zmluvné úroky, a túto sumu ďalej spolu úročil úrokom z omeškania. Dôvodili, že ak by úverová zmluva bola založená na neprijateľných zmluvných podmienkach, tak by nemohla byť správnym a zákonným podkladom na vykonanie dražby a osvedčiť správnosť vyhlásenia žalovaného v 2/rade ako veriteľa a o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva. Žalobcovia tiež upozornili, že nedoručenie notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh dražby je takisto správnym deliktom, podľa ustanovenia § 33j zákona o dobrovoľných dražbách. Ak nebola spísaná zápisnica o odovzdaní nehnuteľnosti, nie je
možné, aby sa súd stotožnil s tvrdením vydražiteľa o tom, čo sa v nehnuteľnosti nachádzalo. Uviedli, že súd neskúmal ani to, či oznámenie o dražbe bolo zverejnené v regionálnych periodikách. Navrhli, aby odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
3.1 Žalovaný v 1/rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov poukázal na skutočnosť, že žalobcovia v odvolacom konaní uplatňujú novoty. Poukázal na ust. § 153, § 154 a § 296 CSP dôvodiac, že odvolatelia dôkazy na preukázanie skutočností tvrdených v odvolaní, nenavrhli do vyhlásenia napadnutého rozhodnutia, hoci tak urobiť mohli. Žalobcovia ani v rámci prvoinštančného konania nenavrhli vykonať žiadne dôkazy, ktoré by prvoinštančný súd odmietol vykonať, resp. nenavrhovali vykonať žiadne dôkazy, iba predkladali skutkové tvrdenia o nimi predpokladaných porušeniach Zákona o dobrovoľných dražbách. K ohodnoteniu predmetu dražby uviedol, že samotný znalecký posudok bol vypracovaný v súlade s § 12 odsek 1 až 3 Zákona o dobrovoľných dražbách, a to príslušným znalcom zapísaným v zozname znalcov. Žalobcovia pritom nenavrhli v rámci prvoinštančného konania vykonanie žiadneho dôkazu spochybňujúceho závery, z ktorých vychádzal súd prvej inštancie. Žalobcami namietané neposkytnutie znaleckého posudku vypracovaného pre účely poskytnutia úveru nemá žiadne opodstatnenie, pretože podľa § 12 Zákona o dobrovoľných dražbách je pre dražbu možné použiť iba znalecký posudok nie starší ako 6 mesiacov, a teda akýkoľvek iný znalecký posudok je pre účely ohodnotenia predmetu dražby nepoužiteľný. Ďalej poukázal na to, že z dôkazov predložených žalovaným v 1/ rade vyplýva zasielanie všetkých zásielok na všetky adresy žalobcov, ktoré mohli v danom čase predstavovať pobyty žalobcov, vrátane príslušných ústavov na výkon väzby alebo výkon trestu odňatia slobody. V prvoinštančnom konaní žalobcovia nenavrhli ani nežiadali vykonanie akýchkoľvek dôkazov vyvracajúcich vyššie uvedené skutočností zasielania a doručenia príslušných zásielok a nemôžu tak už urobiť v odvolacom konaní. Zdôraznil, že žalobcovia zavádzajú súd ak tvrdia, že o vyhodnotení otázky zasielania zásielok v rámci výkonu záložného práva žalovanými v 1. a 2. rade sa dozvedeli až z napadnutého rozsudku a že nemohli v tomto smere navrhnúť dôkazy, pretože mali možnosť na 3 pojednávaniach dozvedieť sa o vyššie uvedených skutočnostiach, na ktorých sa však bez riadneho ospravedlnenia nezúčastnili. Odvolatelia nenavrhli ani nepredložili v konaní na súde prvej inštancie žiadny dôkaz, že by ich právo na prijímanie zásielok zaslaných im žalovaným v 1. rade nebolo orgánmi ZVJS realizované. Poukázal tiež na skutočnosť, že ak sa aj na obhliadkach predmetu dražby počas svojho zadržiavania v ústave na výkon väzby nemohli zúčastniť, mohli splnomocniť inú osobu, ktorá by sprístupnila predmet dražby za nich. Za týmto účelom bol žalobcami splnomocnený JUDr. Marián Macko, ktorému bola výzva na sprístupnenie predmetu dražby zaslaná včas pred termínom príslušnej obhliadky, t.j. bola uložená na pošte dňa 06.07.2015, teda 17 dní pred termínom obhliadky.
3.2 K námietke zosplatnenia pohľadávky žalovaným v 2/rade poukázal na to, že záložný veriteľ mohol pristúpiť k výkonu záložného práva ak došlo k omeškaniu s riadnym a včasným plnením akejkoľvek časti svojej pohľadávky za podmienky že výška tejto omeškanej časti prevyšovala 2.000 eur, čo bolo v konaní preukázané. Žalobcovia mali možnosť uplatniť všetky prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany v rámci prvoinštančného konania a ak tieto prostriedky neuplatnili, nie je možné ich uplatniť v odvolacom konaní. Záverom uviedol, že v konaní bolo preukázané, že oznámenie o konaní dražby bolo zverejnené v periodiku Nitriansko, ktoré jednoznačne má potenciál osloviť aj záujemcov z mesta Nitry, ako aj na ďalších realitných portáloch.
4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v celom rozsahu, vrátane výroku o trovách konania potvrdiť, a to s poukazom na ust. § 387 ods. 1 CSP.
5. Predmetom konania je žaloba doručená súdu prvej inštancie dňa 18.12.2015 a doplnená doplnením podaným na súd dňa 4.3.2016, ktorou žalobcovia požadovali, aby súd rozhodol, že dobrovoľná dražba, ktorá sa konala 3.12.2015 o 11.30 hod. v K. spísaná JUDr. Máriou Vrábelovou, notárskym koncipientom povereným JUDr. Jarmilou Kováčovou, notárkou pod sp. zn. N2045/2015, Nz 49582/2015, NCRls 50792/2015, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov, je neplatná. Žalobu odôvodnili tým, že vyhotovený znalecký posudok nekorešponduje s § 12 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, pretože na jeho vyhotovenie bolo možné použiť aj znalecký posudok vyhotovený na účely zriadenia záložného práva, znalecký posudok bol vyhotovený iba na základe vonkajšej obhliadky,
a preto určená všeobecná hodnota predmetu dražby bola zistená pod cenovou úrovňou obvyklou v mieste a čase. Ďalej dôvodili, že písomnosti súvisiace s dražbou neboli doručované všetkým spoludlžníkom nehnuteľnosti, a to výzva na sprístupnenie nehnuteľností pre účely ocenenia, oznámenie o výkone záložného práva, oznámenie o dobrovoľnej dražbe, znalecký posudok, výzva na sprístupnenie predmetu dražby na účely obhliadky, zápisnica o dražbe. Vyhlásenie navrhovateľa dražby o pravosti a výške pohľadávky považovali za nepravdivé, keďže ide o spotrebiteľský úver, pričom úhrady prijaté od žalobcov boli prioritne započítavané na úhradu príslušenstva úveru. Žalobcovia tiež namietali z opatrnosti neplatnosť zmluvy o vykonaní dražby.
6. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní žalobcov v 1/ a 2/rade viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 CSP, preskúmal v danej veci tak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo a tiež dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec aj správne právne posúdil. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
7. Zákon o dobrovoľných dražbách v zásade iba v jednom odseku koncentruje najvýznamnejší inštitút právnej ochrany proti dobrovoľnej dražbe, ktorý je založený na uplatnení práva na súdnu ochranu. Ustanovenie odseku 2 predstavuje v zásade jediný prostriedok nápravy a ochrany práva ex post, ktorý môžu osoby dotknuté dražbou využiť, aby zvrátili jej výsledok a dosiahli reštituovanie prvotných (skorších) právnych pomerov. V tomto zmysle sa odsek 2 vzťahuje tak na dražby vlastnícke (dobrovoľné), ako aj dražby nedobrovoľné, a teda dražby vyvolané záložným veriteľom. Významné aspekty výkonu dobrovoľnej dražby pre správnu aplikáciu režimu a posúdenie relevantných otázok neplatnosti dražby sú: 1. daná (existujúca), splatná a preukázaná pohľadávka čo do dôvodu i výšky, 2. splnenie ďalších hmotnoprávnych podmienok pre výkon záložného práva podľa Občianskeho zákonníka a podľa osobitných právnych predpisov, 3. správny a zákonný procesný postup pri realizácii dražby a zachovanie práv dotknutých osôb.
8. Súd prvej inštancie v konaní zameral svoje dokazovanie na zistenie splnenia formálnych tzv. procesných podmienok dražby, ktoré namietali žalobcovia v žalobe. Na základe vykonaného dokazovania správne konštatoval, že namietaný procesný postup pri realizácii dražby bol zákonný a boli zachované práva dotknutých osôb, teda žalobcov. V prvom rade súd prvej inštancie skúmal, či žalobcom skutočne boli riadne doručené všetky zásielky zo strany dražobníka a záložného veriteľa, keďže žalobcovia v žalobe ako i v odvolaní namietali nedoručenie - Výzvy na úhradu omeškaných splátok, Upozornenia na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti, Oznámenia o predčasnej splatnosti úveru, Oznámenia o výkone záložného práva, Výzvy na sprístupnenie nehnuteľností na ocenenie a znalecký posudok. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, v konaní bolo nepochybne preukázané, že Oznámenie o výkone záložného práva a Výzvu na sprístupnenie nehnuteľností za účelom jej ocenenia doručoval žalovaný v 1/rade nielen na adresu trvalého pobytu žalobcov, ale aj právnemu zástupcovi žalobkyni v 1/rade JUDr. Mariánovi Mackovi na adresu jeho advokátskej kancelárie, ale najmä do ÚVTOS a ÚVV v Leopoldove, kde ich prevzal splnomocnenec. Rovnako aj znalecký posudok Ing. Antona Fuzáka a Oznámenie o dražbe boli doručené žalobcom do príslušných ÚVTOS. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby, obvinený má právo prijímať a na vlastné náklady odosielať písomné správy v listinnej podobe bez obmedzenia, ak tento zákon neustanovuje inak. Je nesporné, že v prípade, že sa fyzická osoba nachádza vo ÚVTOS alebo vo väzbe, je doručujúcim orgánom Zbor väzenskej a justičnej stráže SR. Práve potvrdenie na doručenke zásielky adresovanej žalobcom o tom, že ju prebral splnomocnenec príslušného ÚVTOS je potvrdením o tom, že zásielka je cestou tohto doručujúceho orgánu doručená žalobcom. Ak žalobcovia v odvolaní namietali, že napriek tomu v konaní nebolo preukázané doručenie týchto listín cestou ÚVTOS, túto námietku žalobcov považoval odvolací súd za nedôvodnú. Navyše súd prvej inštancie správne zdôraznil, že právne zastúpenie žalobcov zo strany JUDr. Mariána Macka trvalo až do 28.7.2015, keďže až vtedy preukázateľne oznámil písomne cestou emailu žalovanému v 1/rade, že bolo ukončené jeho zastupovanie žalobcov. V tomto smere odvolací súd poukazuje na ust. § 33b ods. 5 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak splnomocniteľ oznámil inej osobe, že udelil plnomocenstvo splnomocnencovi na určité úkony, môže sa voči nemu dovolávať odvolania plnomocenstva, len ak jej toto odvolanie oznámil pred konaním splnomocnenca, alebo keď táto osoba v čase konania splnomocnenca o tomto odvolaní vedela. Žalobcovia v konaní, keďže sa nezúčastnili ani jedného pojednávania, nepredložili žiadne dôkazy o svojich tvrdeniach týkajúcich sa
nedoručenia predmetných zásielok zo strany orgánov ZVJS. Odvolací súd poukazuje na § 132 CSP, v zmysle ktorého má strana sporu v prvom rade povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje a s ktorou súvisí povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Nesplnenie povinnosti tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej, sú potom dôvodom pre zamietnutie žaloby po vecnom prejednaní veci.
9. Rovnako nedôvodné bolo aj tvrdenie žalobcu v 2/rade o tom, že žalobcom neboli doručené zo strany žalovaného v 2/rade Výzva na úhradu omeškaných splátok, Upozornenie na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti a Oznámenie o predčasnej splatnosti úveru. Súd prvej inštancie v bode 14. odôvodnenia podrobne uviedol, ako a kedy bolo žalobcovi v 2/rade doručené Upozornenie na omeškanie so splátkami zo zmluvy o flexihypotéke a zo zmluvy o spotrebnom úvere s tým, že ak dlžnú sumu neuhradí do 5 dní je oprávnený požiadať o jednorazové splatenie celého zostatku úveru, ako aj výzva žalovaného v 2/rade ( veriteľa) na predčasné splatenie zostatku úveru. Uvedená námietka zo strany žalobcu v 2/rade sa javí ako účelová, o čom svedčí aj to, že žalobca v 2/rade cestou svojho právneho zástupcu Mgr. Ivana Košťála žiadal o vyčíslenie aktuálneho zostatku úveru a možnosť splatenia tohto zostatku formou splátok. Odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že všetky vyššie uvedené listiny týkajúce sa predmetného úveru boli žalobcovi v 2/rade riadne doručené.
10. Žalobcovia v žalobe i podanom odvolaní nesúhlasili so spôsobom ohodnotenia nehnuteľností, ktoré bolo zo strany znalca Ing. Fuzáka vykonané výhradne podľa vonkajšej ohliadky a projektovej dokumentácie. Poukazovali na skutočnosť, že práve znalecký posudok vypracovaný za účelom poskytnutia úveru, ktorým banka disponovala, je jedným z najvýznamnejších podkladov na určenie objektívnej hodnoty nehnuteľnosti. Ani s touto námietkou žalobcov odvolací súd nesúhlasí a poukazuje na dôvody uvedené súdom prvej inštancie, s ktorými sa plne stotožňuje. Navyše je nesporné, že žalobcovia mali vedomosť na základe doručenej výzvy na sprístupnenie svojich nehnuteľností, že sú povinní umožniť ohliadku bytu a mohli si zabezpečiť osobu, ktorá by ohliadku ich nehnuteľnosti znalcovi umožnila. Ak tak neurobili, musia práve vlastníci nehnuteľnosti znášať dôsledky s tým spojené, a to, že znalec s poukazom na ust. § 12 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách urobí ohodnotenie predmetu dražby len z dostupných údajov.
11. V žalobe ďalej namietali, že vyhlásenie navrhovateľa dražby o pravosti a výške pohľadávky je nepravdivé, keďže výpočet zostatku nesplateného úveru je v rozpore s judikatúrou spotrebiteľských úverov, osobitne vo vzťahu k sankciám a spôsobu započítania úhrad žalobcu ako dlžníka prioritne na úhradu príslušenstva. Keďže uvedené tvrdenie žalobcov nebolo následne v konaní nijako viac špecifikované, žalovaný v 2/rade sa na pojednávaní k nemu vyjadril uvádzajúc, že žalobcovi v 2/rade nebola účtovaná žiadna zmluvná pokuta a k poplatkom sa vyjadriť nevedel, pretože žalobcovia ich nijako nekonkretizovali. Následne žalobcovia až v odvolaní namietali, že súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, či došlo k riadnemu zosplatneniu úveru, pretože žalovaný v 2/rade pravdepodobne započítal do istiny aj riadne zmluvné úroky, a túto sumu ďalej spolu úročil úrokom z omeškania. Poukazovali na zostatok úveru
- istiny vo výške 106 474,38 eura, ktorá by mohla byť v takejto výške iba vtedy, ak by veriteľ započítal do istiny aj zmluvné úroky a túto sumu ďalej úročil úrokom z omeškania. Odvolací súd k uvedenej odvolacej námietke uvádza, že túto považoval za tzv. novoty v odvolacom konaní, keďže až v odvolaní čiastočne špecifikovali prečo zostatok úveru nepovažujú za správne vyčíslený. V danom prípade žalobcovia v odvolaní uviedli nový prostriedok procesnej obrany, ktorý nepoužili v uvedenom rozsahu v konaní pred súdom prvej inštancie, preto tento odvolací dôvod treba vnímať v spojitosti s ust. § 366 písm. d), z ktorého vyplýva, že novoty v odvolacom konaní môže odvolateľ použiť len vtedy, ak ich v konaní pred súdom prvej inštancie nemohol použiť bez svojej viny. Žalobcovia sa však nedostavili na vytýčené pojednávania, ani sa v priebehu konania nevyjadrili ku skutočnostiam týkajúcich sa vyhlásenia navrhovateľa dražby o pravosti a výške pohľadávky. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovia mohli tento prostriedok procesnej obrany bez akýchkoľvek pochybností použiť pred súdom prvej inštancie a samozrejme ho následne v konaní podložiť dôkaznými prostriedkami, čo sa však nestalo.
12. Ku všeobecnému tvrdeniu žalobcov v žalobe o tom, že vyhlásenie navrhovateľa dražby o pravosti a výške pohľadávky je nepravdivé, odvolací súd uvádza, že predmetnú zmluvu o financovaní bývania zo dňa 26.2.2010 ( čl. 400-408 spisu) nemožno považovať za spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ( účinného v čase uzatvorenia zmluvy), pretože išlo o
poskytnutie úveru na účely nadobudnutia nehnuteľnosti, na ktorý úver sa zákon č. 258/2001 Z.z. nevzťahuje ( § 1 ods. 2 písm. a ). Medzi zmluvnými stranami bola uzatvorená úverová zmluva v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka a je nepochybné, že ide o tzv. absolútny obchod. Zároveň však medzi veriteľom a dlžníkom ide o spotrebiteľský vzťah, tak ako je definovaný v ust. § 52 Občianskeho zákonníka a tento je ďalej upravený v ust. § 52a a nasledujúce. Súd prvej inštancie správne zistil, že na základe uvedenej zmluvy sa žalovaný v 2/rade zaviazal žalobcovi v 2/rade poskytnúť úver vo výške 110 825 eur, z tohto hypotekárny úver predstavoval sumu 87 500 eur a spotrebný úver sumu 23 325 eur. Tento sa žalobca v 2/rade zaviazal vrátiť a zaplatiť úroky vo výške 5,24 % ročne v splátkach do 30 rokov od prvého čerpania úveru. Ďalej odvolací súd dodáva, že výzvou na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 22.07.2014 ( čl. 253) bol žalovaný v 2/rade upovedomený o pohľadávke banky, ktorá predstavovala zo Zmluvy o flexihypotéke ( časti I. zmluvy o úver) sumu 87 593,07 eura, z toho istina bola 84 117,14 eura a zo Zmluvy o spotrebnom úvere ( časti II. zmluvy o úvere) sumu 22 889,29 eura, z toho istina 22 357,24 eura. K uvedenému vyčísleniu žalobca v 2/rade nemal žiadne námietky. V zmluve o vykonaní dražby bola tiež predmetná pohľadávka špecifikovaná ku dňu 23.02.2015 tak, že celková výška pohľadávky je 91 028,16 eura, z toho istina je 84 117,14 eura, nezaplatené úroky z úveru 6785,98 eura a sadzobníkové poplatky 125,04 eura. Z uvedeného vyplýva, že predmetom zmluvy o vykonaní dražby bol len hypotekárny úver. Žalobcovia v žalobe nešpecifikovali aké sankcie im mal veriteľ pripočítať k ich dlhu. Žalovaný v 2/rade pritom na pojednávaní pred súdom prvej inštancie uviedol, že žiadne zmluvné pokuty žalobcovi v 2/rade neúčtovali. Nakoniec k započítavaniu splátok žalobcu v 2/ rade prioritne na príslušenstvo ( ak tým boli myslené zmluvné úroky) odvolací súd dodáva, že takmer v každom úverovom vzťahu a zvlášť v prípade hypotekárneho úveru, dlžník na začiatku spláca v splátke predovšetkým zmluvné úroky a následne istinu. Vzhľadom k vyššie uvedenému, keď navyše žalobcovia pred súdom prvej inštancie v priebehu konania nijako nešpecifikovali svoje tvrdenia, na základe akých dôvodov by malo byť vyhlásenie navrhovateľa dražby o pravosti a výške pohľadávky nepravdivé, odvolací súd považoval aj túto námietku žalobcov za nedôvodnú.
13. Žalobcovia ďalej poukazovali na nedoručenie notárskej zápisnice o priebehu dražby, avšak zo spisu vyplynulo ( ako to uvádza aj súd prvej inštancie v bode 15 odôvodnenia) , že dražobník doručoval obom žalobcom na adresy ich trvalého pobytu jednak notársku zápisnicu, ale aj dodatok k nej, ktoré si však neprevzali. V priebehu konania žalobcovia netvrdili a ani nepreukázali, že sa na adrese ich trvalého pobytu nezdržiavali, prípadne dôvod, pre ktorý si uvedené listiny prebrať nemohli, preto odvolací súd aj túto námietku považoval za nedôvodnú. Nakoniec v konaní bolo preukázané, že nie je pravdivé ani tvrdenie žalobcov o tom, že nebola spísaná zápisnica o odovzdaní nehnuteľnosti, pretože táto bola riadne v konaní predložená žalovaným v 1/rade.
14. Námietku žalobcov, že súd prvej inštancie neskúmal, či oznámenie o dražbe bolo zverejnené v regionálnych periodikách, považoval odvolací súd tiež za novotu v odvolacom konaní, keďže v prvoinštančnom konaní takáto námietka vznesená nebola. Napriek tomu súd prvej inštancie v bode 15 odôvodnenia rozsudku konštatoval, že žalovaný v 1/rade uzavrel zmluvu o inzercii a oznámil dražbu v tlači.
15. Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver, preto považoval odvolanie žalobcov v 1. a 2. rade za nedôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, vrátane výroku o trovách konania, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
16. O trovách konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1, 2 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní v 1/ až 4/rade, ktorým však žiadne trovy v tomto štádiu konania nevznikli. Odvolací súd preto rozhodol, že žalovaným v 1/ až 4/rade voči žalobcom v 1/ a 2/rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).