Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_33C-49-2024.pdf
PDF · 104.2 KB
Case nature
Area
Subarea
33C/49/2024
Uznesenie
Okresný súd Malacky v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.: 17.04.1963, trvale bytom: C. XXXX/X, XXX XX D., zastúpený: Advokátska kancelária V4 JURISTIC group, s.r.o., IČO: 50 192 205, so sídlom Furdekova 16, 851 04 Bratislava, proti žalovanej 1: E. F., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: X. G. C. XXXX/XX, XXX XX H. a žalovanej 2: I. I., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: J. X, XXX XX D., o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e nasledovné neodkladné opatrenie:
Žalovanej 1 a žalovanej 2 s a z a k a z u j e nakladať s nehnuteľnosťami vedenými Okresným úradom D., katastrálnym odborom, okres: D., obec: K., zapísanými na LV č. XXX, katastrálne územie K. ako: stavba- rodinný dom so súp. č. XXX na parcele číslo XXXX/XXX, parcela registra „C“, par. č. XXXX/ XX- záhrada o výmere XXX m2, parcela registra „C“, par. č. XXXX/XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a to formou prevodu nehnuteľností alebo zaťažovania nehnuteľností právom tretích osôb, najmä záložným právom, ručením a prevodom práva, každej s polovicou svojho spoluvlastníckeho podielu, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
II. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 14.02.2024 sa žalobca domáha voči žalovaným 1 a 2 určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaných na LV XXX okres D., obec K., katastrálne územie K. ako stavba- rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. XXXX/XXX, parcela CKN par. č. XXXX/XX- záhrada o výmere XXX m2, parcela KN par. č. XXXX/XXX zast. plocha a nádvorie o výmere XXX m2 v podiele 1 vo vzťahu ku každej z nich.
2. Dňa 16.2.2024 žalobca podal aj návrh na nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovaným podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) zákaz nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXX, okres D., obec K., katastrálne územie K. ako stavba- rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. XXXX/XXX, parcela CKN par. č. XXXX/XX- záhrada o výmere XXX m2, parcela KN par. č. XXXX/XXX zast. plocha a nádvorie o výmere XXX m2 (ďalej spolu ako „nehnuteľnosti“), a to formou prevodu nehnuteľnosti, zaťažovania nehnuteľnosti právom tretích osôb, najmä záložným právom, ručením a prevodom práva. Neodkladné opatrenie žiadal nariadiť na čas do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že dňa 03.05.2000 uzavrel s pani L. C. manželstvo, pričom v priebehu roku 2001 (cca rok po sobáši) nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len "BSM") povolením vkladu Kúpnej zmluvy V- XXX/XX -XX/XX nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX evidovanom Okresným úradom D.- katastrálny odbor, obec K., katastrálne územie K. ako: stavba- rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. XXXX/XXX, parcela CKN par. č. XXXX/XX- záhrada o výmere XXX m2, parcela KN par. č. XXXX/XXX zast. plocha a nádvorie o výmere XXX m2. Dňa 03.07.2006 došlo
k zrušeniu BSM počas trvania manželstva medzi navrhovateľom a jeho v tej dobe ešte manželkou pani L. C. rozsudkom Okresného súdom Žilina sp. zn.: 12C/196/2005-24 zo dňa 26.4.2006 z dôvodu výkonu podnikateľskej činnosti žalobcom. Následne manželstvo žalobcu a pani L. C. zaniklo dňa XX.XX.XXXX nadobudnutím právoplatnosti ako aj vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn.: 4C/26/2009-50 zo dňa 29.04.2009. Ani po zrušení BSM počas manželstva rozsudkom OS ZA ani po rozvode manželstva rozsudkom OS MA neprebehlo vyporiadanie BSM v zmysle § 149a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) a ani súdnym rozhodnutím. Z tohto dôvodu došlo k vyporiadaniu BSM žalobcu a jeho bývalej manželky pani L. C. fikciou podľa § 149 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. OZ. Z uvedeného vyplýva, že po uplynutí trojročnej lehoty bez toho aby bolo iniciované súdne konanie podaním žaloby na súd alebo bez uzavretie dohody o vyporiadaní BSM medzi oprávnenými osobami, nehnuteľné veci patriace do BSM prechádzajú do podielového spoluvlastníctva v rovnakom pomere na oboch oprávnených bez potreby vykonania akéhokoľvek právneho aktu. Nakoľko žalobca s pani L. C. mal iba jednu dcéru predpokladal, že dané nehnuteľnosti po čase prevedú na ich jedinú spoločnú dcéru. Pri snahe previezť vyššie uvedené nehnuteľnosti v podiele mu prisluchajúcom (1/2) na základe fikcie vyporiadania BSM zistil, že predmetné nehnuteľnosti boli v celosti prevedené bez jeho vedomia na žalované (každá v podiele 1/2) Darovacou zmluvou a následne vkladom povoleným 20.11.2023. Žalobcov podiel na vyššie menovaných nehnuteľnostiach bol tak prevedený na tretie osoby- povinné bez jeho vedomia a súhlasu a teda nastal stav kedy L. C. využila neaktuálnosť zápisu skutočností v katastrálnom operáte, a previedla na povinné viac práv ako bola oprávnená, čo sa prieči jednej zo základných zásad a teda, že nikto nemôže previesť viac práv ako sám má. Týmto konaním tak bolo hrubo zasiahnuté do jedného zo základných práv žalobcu t.j. vlastníckeho práva chráneného samotnou Ústavou. Nakoľko prevod daných nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v lukratívnej lokalite na žalované bol urobený "potichu" bez vedomia najbližšej rodiny (dcéry a navrhovateľa), darovacou zmluvou, pravdepodobne (nezapísané na LV) bez zriadenia akéhokoľvek záložného práva alebo vecného bremena, teda ťarchy a povinné sú osoby, ktoré, nežijú v blízkosti regiónu, v ktorom sa dané nehnuteľnosti nachádzajú, dokonca žijú v inej časti republiky, pričom na danú lokalitu nemajú ani žiadnu inú väzbu, nejedná sa o víkendové sídlo v podobe chatky a teda sú to osoby v zrelom veku, je veľká pravdepodobnosť hraničiaca s istotou spojená s rizikom, že dané nehnuteľnosti budú scudzené resp. zaťažené právami tretích osôb. S poukazom na skutočnosť, že dané nehnuteľnosti boli prevedené bezodplatne, nemajú žalované osoby k týmto blízky vzťah, má žalobca za to, že prevod týchto nehnuteľností bol urobený touto formou, (darovacia zmluva) za účelom rýchleho scudzenia bez možného zásahu žalobcu. A týmto spôsobom sa zúčastnené osoby z darovacej zmluvy dopracujú k rýchlemu finančnému prospechu na úkor žalobcu, resp. jeho dcéry. Prípadné vyrúbenie dane z predaja za situácie predaja skôr ako budú vlastníkmi nehnuteľnosti 5 rokov by nebol pre žalované veľmi zaťažujúci. Predmetným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobca domáha len toho, aby súd zamedzil nakladaniu s nehnuteľnosťami do doby kým súd nerozhodne na základe podanej určovacej žaloby v riadnom konaní vo veci samej. A teda v prípade, že danú nehnuteľnosť žalované nadobudli v dobrej viere, že chcú byť vlastníčkami daných nehnuteľností a nie ich špekulatívne hneď predať dané nariadenie neodkladného opatrenia síce bude vyznačené v katastrálnom operáte, ale v reálnom živote ich nijako neovplyvní. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca má za to, že nariadením neodkladného opatrenia bude vykonaný menší zásah do práv žalovaných ako by mohol byť vykonaný ďalším prevodom nehnuteľností žalovanými na ďalších vlastníkov v prípade nevyhovenia danému návrhu s poukazom na dočasnosť neodkladného opatrenia. Daným možným a reálne hroziacim konaním žalovaných existuje hrozba nenapraviteľnej alebo ťažko napraviteľnej ujmy v prípade prinavrátenia vlastníctva oprávnenému subjektu t.j. žalobcovi. Skutočnosť, že nehnuteľnosti boli prevedené bezodplatne taktiež znižuje manévrovací priestor žalobcu sa domáhať prípadnej satisfakcie za nezákonný prevod jeho podielov (nemožnosť žiadať bezdôvodné obohatenie od pani L. C.- bývalej manželky) Potreba bezodkladne upraviť pomery v danom prípade je daná primárne hrozbou konania žalovaných najmä scudzením nehnuteľnosti, ktoré by mohlo ohrozovať navrhovateľove práva a právom chránený záujem čo súvisí aj so sekundárnou hrozbou zhoršenia právneho postavenie žalobcu v takej miere, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu a v konečnom dôsledku ku rozšíreniu škody, ktorá mu už samotným iniciovaním súdneho sporu môže vzniknúť. Daná potreba je ďalej podporená aj priemernou dĺžkou súdnych konaní v SR a teda bez nariadenia neodkladného opatrenia by žalované mohli s danými nehnuteľnosťami nakladať a zmariť konečný zámer a účel súdneho rozhodnutia.
3. Súd sa oboznámil s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia, s výpisom z LV č. XXX M. D., katastrálneho odboru, pre kat. úz. K., sobášnym listom zo dňa XX.XX.XXXX, rozsudkom Okresného
súdu Žilina sp. zn. 12C/196/2005- 24 zo dňa 26.04.2006, rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 4C/26/2009-50 zo dňa29.04.2009.
4. Na základe predložených listín a z verejných registrov má súd za osvedčené, že žalované 1 a 2 sú zapísané v katastri nehnuteľností ako podielové spoluvlastníčky každá s podielom o veľkosti 1/2 k nehnuteľností - rodinný dom súp. č. XXX na parcele číslo XXXX/XXX, parcela registra „C“, par. č. XXXX/XX- záhrada o výmere XXX m2, parcela registra „C“, par. č. XXXX/XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, zapísaná na LV č. XXX pre k.ú. K..
5. Podľa zápisu v katastri nehnuteľností na LV č. XXX pre k.ú. K. žalované nadobudli spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnosti o veľkosti 1/2 každá na základe Darovacej zmluvy, zapísanej v katastri pod H.- XXXX, právopl. 20.11.2023-298/23.
6. Podľa ust. § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa ust. 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
8. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa ust. § 325 ods. 1 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
10. Podľa ust. § 325 ods. 1 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
11. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
12. Podľa ust. § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
13. Podľa ust. § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
14. Podľa ust. § 329 ods. 1, prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
15. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
16. Podľa ust. § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
17. Podľa ust. § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
18. Podľa ust. § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
19. Podľa ust. § 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
20. Podľa ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
21. Podľa ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
22. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) (ďalej len ako „katastrálny zákon“), kataster nehnuteľností(ďalej len "kataster") je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len "právo k nehnuteľnosti").
23. Podľa ust. § 4 ods. 1 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra(ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka").
24. Z vyššie citovaných ustanovení CSP vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie pritom súd môže nariadiť iba na návrh. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním žalovaného, resp. toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej, ako aj nemateriálnej) na strane navrhovateľa neodkladného opatrenia. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, je porušená zásada rovnosti strán. Žiadne dokazovanie v zmysle ust. § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené, a napokon uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť.
25. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené tam, kde navrhovateľovi neodkladného opatrenia hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu či ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že mu bude naďalej zbytočné uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Súd je vždy v rámci dispozičného princípu viazaný návrhom a nemôže ho prekročiť, ani uložiť inú ako v návrhu požadovanú povinnosť. Pri rozhodovaní skúma všetky dôvody a okolnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, či je nárok navrhovateľa neodkladného opatrenia osvedčený a či je vydanie neodkladného opatrenia potrebné, či už za účelom neodkladnej úpravy právnych pomerov strán alebo zabezpečenia výkonu exekúcie, ak by mala byť ohrozená. Takáto potreba je daná naliehavosťou situácie, v ktorej vyčkávanie až na konečné rozhodnutie (vydané po riadne vykonanom dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by tu práve očakávateľné zdržanie spôsobené potrebou zachovania všetkých (o. i. procesných) postupov v konaní o veci mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko (ak vôbec) odvrátiť. Súd pri rozhodovaní o návrhu predpokladá pravdivosť tvrdení a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov predložených alebo označených navrhovateľom neodkladného opatrenia, preto ich podrobuje skúmaniu iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokej miere pravdepodobnosti v návrhu obsiahnutých skutočností. Dôkazné bremeno dostatočne osvedčiť potrebu nevyhnutnej ochrany práv a právom chránených záujmov nesie navrhovateľ neodkladného opatrenia s tým, že pre
nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné preukázanie tejto potreby ochrany, ktorá sa má návrhom navrhovateľovi neodkladného opatrenia poskytnúť. Je pritom povinnosťou navrhovateľa neodkladného opatrenia tvrdiť a osvedčiť skutočnosti, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia. Uvedenú povinnosť musí navrhovateľ neodkladného opatrenia splniť aspoň v limitovanom rozsahu zodpovedajúcom osvedčeniu tvrdení, teda v rozsahu, že jeho tvrdenia sa javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou, pričom by súd však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení.
26. Z povahy neodkladného opatrenia spočívajúceho v nenakladaní s vecami alebo právami v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP vyplýva, že má zabezpečovací aj preventívny charakter. Povinnosť nenakladať s vecami alebo právami sa môže nariadiť len strane konania, ktorá je tvrdeným nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, t.j. žalovanému. Predpokladá to, že žalovaný má vec alebo právo vo svojej faktickej alebo právnej dispozícii. Nakladaním sa rozumie disponovanie vecami alebo právami prostredníctvom právnych úkonov, predovšetkým dvojstranných, ale aj jednostranných, dokonca aj faktických činov.
27. Spoločným znakom neodkladných opatrení vydaných pred začatím konania vo veci samej a rovnako aj v priebehu takéhoto konania je ich predbežný - dočasný charakter, t.j. že sa nimi upravujú právne (nielen faktické) pomery strán sporu alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia len do doby, než súd vydá konečné rozhodnutie vo veci samej, a neodkladné opatrenie preto musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania o žalobe.
28. Z hľadiska existencie, trvania a vymedzenia nároku žalobcu, ktorému sa má poskytnúť ochrana v podobe navrhovaného neodkladného opatrenia, má súd za to, že žalobca osvedčil možnú existenciu práva vo veci samej (pravdepodobnosť nároku), keď z predložených listinných dôkazov sa javí ako pravdepodobné porušenie zásady vlastníckeho práva, že nikto nemôže previesť na iného viac práv, než má sám. Či je žalobca skutočne nositeľom tvrdeného práva bude predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Na účely nariadenia neodkladného opatrenia však možno dospieť k záveru, že žalobca pravdepodobnosť tohto práva osvedčil.
29. Existenciu ďalšej podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou je existencia bezprostredne hroziacej ujmy na práve, o ktorom sa má rozhodovať, teda nutnosť dočasnej úpravy pomerov strán sporu, mal súd rovnako za osvedčenú žalobcom. Žalobca síce neosvedčoval, že žalované robia kroky smerujúce k nakladaniu s nehnuteľnosťami alebo žeby mali v úmysle akýmkoľvek spôsobom ich (prípadne podiel 1) scudziť alebo zaťažiť, súdu je však zrejmé, že úmysel, ako bezprostredný vnútorný vzťah osoby k určitému právnemu následku, je osvedčiteľný iba vo výnimočných prípadoch a s nepomernými ťažkosťami. Ak by však bolo v danom prípade potrebné čakať na takéto (právne) úkony žalovaných, neodkladné opatrenie by už nebolo možné ani nariadiť, čím by takáto forma právnej ochrany strany sporu (v tomto prípade žalobcu ako navrhovateľa neodkladného opatrenia) bola neefektívna, oneskorená a iluzórna. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia nie je poskytovať neefektívnu ochranu práv, ale naopak poskytnúť ochranu včasnú a efektívnu. Pre nariadenie neodkladného opatrenia po začatí súdneho sporu postačuje aj potreba zachovať skutkový a právny stav, aký existoval ku dňu začatia konania, aby sa spor vyriešil medzi totožnými stranami sporu, ako v čase začatia konania a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania sa súdny spor nepredlžoval v dôsledku zmeny okruhu strán sporu (prípadným reťazením prevodov). Zákaz dispozície s nehnuteľnosťou má v tomto význame aj už deklarovaný preventívny účinok.
30. Prakticky pri každej požiadavke smerujúcej k ochrane vlastníckeho práva potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov vyplýva z potreby zachovania stavu existujúceho v čase uplatnenia práva až do právoplatného skončenia konania o veci samej, t. j. vyriešenia otázky (ne)existencie tvrdeného spoluvlastníckeho práva žalobcu a zároveň logicky otázky (ne)existencie formálne nasvedčujúceho práva na strane osoby, voči ktorej návrh smeruje. Táto potreba je daná nevyhnutnosťou zamedzenia takým úkonom tejto osoby, v dôsledku ktorých by ani prípadný úspech žalobcu vo veci samej, nemohol viesť k vyznačeniu rozsudkom deklarovaného stavu v katastri, a to pre nedostatok účastníctva v konaní tej osoby, na ktorú žalované by ešte za konania previedli (spolu)vlastnícke právo. Požiadavku na zákaz nakladania osoby inak považovanej za vlastníka s predmetom vlastníctva je potrebné vzťahovať nielen na samotný záujem previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ale aj na také úkony, ktoré účastníkovi domáhajúcemu sa súdnej ochrany v prípade úspechu jeho požiadavky by mohli spôsobiť
iné ťažkosti pri reálnom výkone jeho vlastníckeho práva. Takýmito ďalšími úkonmi sú najmä úkony smerujúce k zriadeniu takých práv k nehnuteľnostiam, ktoré obsah (spolu)vlastníckeho práva účastníka by mohli zredukovať na úroveň tzv. holého (spolu)vlastníctva. Vychádzajúc z okolností žalobcom uvedených v samotnom návrhu súd právne uzavrel, že žalobca osvedčil dôvodnosť obavy z možného ďalšieho prevodu nehnuteľností inej osobe a v prípade prevodu by bolo uplatnenie nárokov žalobcu značne sťažené, pričom rovnako je potrebné zabrániť aj tomu, aby sporný spoluvlastnícky podiel bol zaťažený. Nariadeným neodkladným opatrením postavenie žalovaných sa žiadnym spôsobom nezmení a z tohto titulu im nehrozia ani žiadne ujmy, pretože až do rozhodnutia o veci samej ich užívacie práva ako spoluvlastníkov nebudú žiadnym spôsobom obmedzené. Nariadeným neodkladným opatrením sa zároveň zamedzí špekulatívnym a účelovým prevodom nehnuteľností. Zákazom zaťaženia nehnuteľností v prospech tretej osoby či už záložným právom, zriadením vecného bremena alebo zabezpečovacím prevodom práva zo strany žalovaných, sa zabezpečí, aby v prípade úspechu vo veci samej vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu žalobca nadobudol v rovnakej kvalite, ako ho nadobudli žalované a zároveň sa vylúči možnosť, aby žalované sporné nehnuteľnosti mohli zaťažovať špekulatívne za účelom, aby tieto pre žalobcu ekonomicky stratili zmysel.
31. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zohľadnil aj princíp proporcionality a možné následky zásahov do práv strán sporu jeho nariadením. Ak nie je úmyslom žalovaných svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti scudziť, resp. iným spôsobom s ním nakladať, zásah do ich vlastníckeho práva spočívajúci v zákaze nakladania nebude mať na nich žiaden (teda ani negatívny) dopad. Ak by naopak úmyslom žalovaných bolo spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti scudziť, prípadne zaťažiť, je daná bezprostredná hrozba ujmy na právach žalobcu, a teda dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Uvedeným posúdením prostredníctvom testu proporcionality (kedy žalované nebudú neprimerane obmedzené na svojich právach vzhľadom na mieru a rozsah ohrozenia tvrdených práv žalobcu) sa súdu javí, že nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia môže splniť svoj účel sledujúci zabezpečenie dočasnej ochrany práv žalobcu, ktorých sa domáha vo veci samej, pri súčasnom osvedčení tohto nároku žalobcu (teda osvedčenia, že existuje aspoň minimálna pravdepodobnosť jeho existencie) a zásah do ktorých práv zo strany žalovaných je reálny. 32. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný v časti zákazu nakladať s nehnuteľnosťou v spoluvlastníckom podiele 1, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I tohto uznesenia a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Keďže žalobca žiadal uložiť zákaz nakladania s nehnuteľnosťou ako celkom, súd návrh ako nedôvodný zamietol vo zvyšnej časti, teda v časti spoluvlastníckeho podielu 1, a to s poukazom na tvrdenia žalobcu ohľadom jeho nároku, najmä podanú žalobu, ktorou sa domáha určenia vlastníckeho práva iba v podiele 1 k predmetným nehnuteľnostiam (výrok č. II uznesenia).
33. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. Nakoľko žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súčasne po podaní žaloby vo veci samej (žaloba o určenie vlastníckeho práva), o nároku na náhradu trov konania spojených s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v zmysle §262 ods. 1 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm. d) CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).