Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_16Co-9-2020.pdf
PDF · 104.43 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/9/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobkyne T. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., C. XX, zastúpenej C.. N. L., S., S. T. E. T., L.. A. H. E. X, proti žalovanému X. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., D. XXX/X, zastúpeného I.. E. X., S., S. T. E. T., D. X/A, o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 2C/162/2016 zo dňa 21. novembra 2019, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že nehnuteľnosti uvedené vo výroku odvolaním napadnutého rozsudku patria do výlučného vlastníctva žalobkyne v celosti a žalobkyni voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Uvedeného rozhodnutia sa žalobkyňa domáhala žalobou, v ktorej tvrdila, že na jar v roku 2016 kontrolou v katastri nehnuteľností zistila, že záhrada pod p. č. XXXX, ktorú nepretržite užívala od roku 1963, nie je pod týmto číslom evidovaná a z katastrálnej mapy následne zistila, že v súbore EKN sú namiesto p. č. XXXX pôvodné EKN p. č. XX/XX, XX/X, XX/X a XX/X na meno žalovaného, ktorý ich kúpil v roku 2007 od právnej nástupkyne C. E., a to od I. T., rod. T., ktoré táto nadobudla dedením v rámci dedičského konania pod sp. zn. XD/XXX/XXXX, K. XXX/XX, XD/ XXX/XXXX, K./XXX/XX. Obrátila sa na Okresný úrad, odbor katastrálny, vo Veľkom Krtíši so žiadosťou o prešetrenie vlastníckeho vzťahu a v liste zo dňa 08. 06. 2016 katastrálny odbor uviedol, že pri spracovaní registra vlastníkov (RVIN) intravilánu Obce X. v roku 2002 spracovateľ z neznámych dôvodov určil, a to svojvoľne, že p. č. XXXX na LV č. X bola zrušená a na LV č. XXXX boli zapísané pôvodné EKN p. č. XX/XX, XX/X, XX/X a XX/X v prospech pôvodného vlastníka C. E.. Žalobkyňa tvrdila, že predmetné nehnuteľnosti kúpila, má ich vo svojej dobromyseľnej nepretržitej držbe od roku 1963, tieto nehnuteľnosti užíva, platí za ne aj dane a že má naliehavý právny záujem na určení, že uvedené nehnuteľnosti patria do jej výlučného vlastníctva v celosti. Žalovaný nemal záujem na riešení sporu mimosúdnou dohodou, navrhol jej prevod nehnuteľností za kúpnu cenu 1.500,- €, s čím ona súhlasiť nemôže.
2. Pôvodne okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 07. 11. 2017, č. k. 2C/162/2016-126 a žalobe v plnom rozsahu vyhovel, avšak Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 15. 05. 2019 č. k. 16Co/103/2018-156 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom krajský súd najmä poukázal na to, že pokiaľ žalobkyňa v konaní tvrdila, že nadobudla vlastnícke právo k parcelám reg. „E“ č. p. XX/X, XX/X, XX/X a XX/XX, kat. úz. X. titulom kúpnej zmluvy zo dňa 20. 04. 1963, v ktorej sú uvedené nehnuteľnosti označené ako parc. č. XXX/X, ktorá nehnuteľnosť bola následne prečíslovaná na č. XXX/XX a v roku XXXX na parc. č. XXXX a XXXX za náčrtu o miestnom
vyšetrovaní a meraní (č. l. 89 - 90 spisu) je evidentné, že žalobkyňa zmluvou zo dňa 20. 04. 1963 zakúpila síce nehnuteľnosť označenú ako pozemkovoknižná parcela č. XXX/X, ktorá ale nie je totožná s nehnuteľnosťami neskôr označenými ako parcela KN č. XXXX a XXXX. Parcela č. XXXX a XXXX vznikla z pôvodnej parcely č. XXX/XX, pričom ale parcela č. XXX/XX nevznikla prečíslovaním parcely č. XXX/X, ale ide o dve rôzne parcely. Z parcely č. XXX/X vznikla parcela č. XXXX a parcely č. XXXX a XXXX vznikli prečíslovaním parcely č. XXX/XX. Krajský súd poukázal aj na pochybnosti ohľadne aktívnej legitimácie žalobkyne. Pri rozhodovaní okresný súd vychádzal zo skutočnosti, že predmetné nehnuteľnosti nadobudla žalobkyňa kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 20. 04. 1963, ktorá v tom čase nebola vydatá, keďže manželstvo s I. T. uzavrela až dňa 27. 04. 1963, pričom zo samotnej zmluvy vyplýva, že túto ako kupujúca uzavrela C. T., rod. T., a teda žalobkyňa je označená priezviskom, ktoré nadobudla až sobášom s I. T..
3. Okresný súd doplneným dokazovaním mal, najmä z identifikácie parciel (č. l. 197, 199 spisu), preukázané, že parcely v katastrálnom území X. v G. XXX, a to parc. č. XX/X, XX/X, XX/X, XX/a/ X podľa údajov registra CKN zodpovedajú pozemku parc. č. XXXX záhrady o výmere XXXX m2. Z identifikácie parciel (stav podľa kúpnej zmluvy č. O. W. XX/XXXX, N. č. XXX/XX-XXX-XXX) na č. l. 198 zistil, že pozemok v katastrálnom území X. G. XXX parc. č. XX/X záhrada o výmere XXXX m2 zodpovedá podľa CKN parcelnému číslu XXXX záhrady o výmere XXXX m2 a XXXX zastavané plochy o výmere XXX m2. Na uvedenej identifikácií je poznámka: „v kúpnej zmluve č. O. W. XX/XXXX bola vedená pozemnoknižná parcela č. XX/X z pozemkovoknižnej vložky č. XXX a parcela evidencie nehnuteľnosti č. XXX/X. Na základe geometrického plánu č. XXX/XX-XXX-XXX vznikla pozemkovoknižná parcela č. XX/X z pozemkovoknižných parciel č. XX/a/X, XX/X, XX/X, XX/X, XX/a/X, geometrický plán nebol zapísaný do pozemkovej knihy, táto parcela č. XX/X bola uvedená v identifikácií parciel zo dňa 03. 03. 1965 ku Kúpnej zmluve č. O. W. XX/XXXX, v tejto je parcela č. XX/X identická s parcelou evidencie nehnuteľnosti č. XXX/XX, parcela bola zapísaná na LV X v zmysle kúpnej zmluvy, parc. č. XXX/XX pri spracovaní X. v roku 1983 bola prečíslovaná na parc. č. XXXX a XXXX, pri spracovaní O. v roku 2002 bola parcela XXXX z LV X zrušená“. Z identifikácií parciel (č. l. 199) okresný súd zistil, že stav pred ZMVM (základné mapovanie vo veľkej mierke) 1983 bol taký, že v katastrálnom území X., pozemok parc. č. XXX/XX záhrada o výmere XXXX m2 podľa CKN zodpovedal parcelnému číslu XXXX, záhrada o výmere XXXX m2 a parcela č. XXXX, zastavané plochy o výmere XXX m2, kde ako nájomca, držiteľ, alebo iná oprávnená osoba pred ZMVM bola vedená T. J.. Z LV č. XXXX (č. l. 202 spisu) vyplýva, že ako vlastníčka bola v minulosti vedená C. E. rod. V. pod J bolo vyznačené dedenie K. XXX/XX z 23. 05. 1963, G. XXX O. X., následne bola vedená ako vlastníčka T. I., rod. T. na základe osvedčenia o dedičstve č. XD XXX/XXXX, K. XXX/XXXX zo dňa 02. 10. 2006 a v súčasnej dobe je vedený ako vlastník žalovaný na základe kúpnej zmluvy E. XXXX/XX zo dňa 07. 03. 2008.
4. Okresný súd po odstránení nedostatkov týkajúcich sa presnej identifikácie nehnuteľností skúmal, či žalobkyňa má vo veci naliehavý právny záujem na ňou požadovanom určení a dospel k záveru, že žalobkyňa takýto naliehavý právny záujem v konaní má, nakoľko žalobkyňa tvrdí, že nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy s tým, že ak súd bude mať za to, že zmluva je neplatná, nadobudla vlastnícke právo vydržaním a bez tohto určenia by bolo jej vlastnícke právo ohrozené, pričom rozhodnutie súdu bude podkladom pre zápis vlastníctva do katastra nehnuteľností.
5. Následne okresný súd skúmal platnosť kúpnopredajnej zmluvy uzavretej dňa 20. 04. 1963, ktorou predmetné nehnuteľnosti žalobkyňa nadobudla a dospel k záveru, že v čase uzavretia zmluvy na platnosť prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nebol potrebný zápis v pozemkovej knihe, k vzniku zmluvy došlo už samotným uzatvorením zmluvy, ktorá bola právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Zápis nadobudnutia vlastníctva v pozemkovej knihe nebol podmienkou prevodu vlastníctva, nemal hmotnoprávny význam. V čase uzatvorenia zmluvy bolo na prevod nehnuteľností potrebné privolenie Okresného národného výboru a takéto privolenie žalobkyňa v konaní nepreukázala. Súd mal za to, že predmetná kúpnopredajná zmluva neobsahovala riadne označenie nehnuteľností, je v nej len uvedené parcelné č. XXX/X, číslo listu mapy XXX, výmera XX árov. Ďalej súd zistil, že pokiaľ ide o žalobkyňu, nemohla vystupovať ako kupujúca pri uzatváraní kúpnej zmluvy, pretože v čase uzavretia zmluvy bola maloletá a takýto úkon by musel schváliť súd, ktorá skutočnosť preukázaná nebola. Plnoletosť mohla nadobudnúť ako maloletá len uzavretím manželstva, avšak toto bolo uzavreté až dňa 27. 04. 1963, teda po uzavretí predmetnej kúpnej zmluvy. Pokiaľ ide o predávajúcu C. E., táto v čase uzavretia kúpnej zmluvy predmetný pozemok nemala ešte prededený, nakoľko dedičské konanie po jej manželovi G. E. bolo ukončené vydaním uznesenia dňa 23. 05. 1963 č.
k. K. XXX/XX-X, preto potom tento pozemok nemohla predať. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že kúpna zmluva zo dňa 20. 04. 1963 je neplatná.
6. Vzhľadom k tomu, že súd mal za to, že kúpna zmluva zo dňa 20. 04. 1963 je neplatná, skúmal, či nedošlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalobkyne k predmetným pozemkom vydržaním, pričom mal za to, že pokiaľ žalobkyňa tvrdila svoju dobromyseľnosť v užívaní predmetných nehnuteľností odvodzovala od kúpnej zmluvy, možno ju považovať za dobromyseľného držiteľa. Súd zobral do úvahy skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy bola žalobkyňa maloletá, všetky záležitosti vybavovali jej rodičia (jednoduchí ľudia), pričom žalobkyňa a jej rodičia mali za to, že keďže zmluva sa spisovala na MNV za prítomnosti predsedu a dvoch svedkov, mala všetky náležitosti. Žalobkyňa ako kupujúca vstúpila do držby dňom vyplatenia kúpnej ceny, teda dňom 20. 04. 1963. Z kúpnopredajnej zmluvy vyplýva, že kúpna cena bola vyplatená pred uzavretím kúpnopredajnej zmluvy, čo predávajúca C. E. uznala a potvrdila. Vydržacia doba začala plynúť počas účinnosti zákona č. 141/1950 Sb. Občianskeho zákonníka, pričom bola 10 ročná a uplynula by dňa 20. 04. 1973. Vydržanie v zákone nebolo upravené od 01. 04. 1964 až do 31. 03. 1983. V zmysle ust. § 865 ods. 3 OZ do času uvedeného v ust. § 135a v znení zákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe, alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu pred 01. 04. 1983 (§ 135a ods. 1, 2); tento čas sa však neskončí skôr, než uplynutím jedného roka od tohto dňa. S prihliadnutím na toto ustanovenie mal súd za to, že k vydržaniu došlo uplynutím jedného roku od 1. apríla 1983, t. j. 1. apríla 1984. Žalobkyňa nehnuteľnosti užívala od 20. 04. 1963, nikto si na nehnuteľnosti nenárokoval vlastnícke právo, riadne platila za nehnuteľnosti dane a nedošlo k prerušeniu vydržacej lehoty. Vzhľadom na všetky okolnosti od začiatku držby bola dobromyseľná v tom, že jej pozemok patrí, bola oprávneným držiteľom, pričom v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Kúpna cena bola zaplatená, či už žalobkyňou, resp. jej rodičmi, pred podpisom zmluvy. Žalobkyňa pri bežnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemala, resp. nemohla mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že jej vec nepatrí a že koná bezprávne. Žalobkyňa sa dozvedela o tom, že predmetné pozemky sú vo vlastníctve žalovaného až v roku 2016. Ochranu dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa podľa názoru okresného súdu je možné uplatniť iba vo výnimočných prípadoch, predovšetkým vtedy, ak o dobromyseľnosti ďalšieho nadobúdateľa niet najmenších pochybností, čo však nie je daný prípad. Žalovaného súd nepovažoval za dobromyseľného nadobúdateľa, pretože tento pochádza z tej istej obce ako žalobkyňa, pomery v obci sú mu dobre známe, podniká v poľnohospodárstve, skupuje pozemky, ktoré obrába a vedel o tom, že predmetné pozemky užíva žalobkyňa ako záhradu za svojím rodinným domom. Súd zdôraznil, že odvtedy, ako žalovaný tieto pozemky kúpil, nedomáhal sa ich užívania, nepodnikol právne kroky na ochranu svojich vlastníckych práv (od uzavretia kúpnej zmluvy dňa 19. 12. 2007 do doručenia žaloby dňa 21. 11. 2016), ale mal záujem pozemky zameniť s inými pozemkami žalobkyne, resp. ich žalobkyni predať. Z uvedených dôvodov potom súd žalobe vyhovel.
7. Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 137 písm. c) CSP, podľa § 111 ods. 1, § 115, § 116 ods. 1, § 145, § 146 zákona č. 141/1950 Sb. Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31. 03. 1964), podľa § 865 ods. 3 OZ v znení zákona č. 131/1982 Zb. ako aj podľa ust. § 135a ods. 1 a 2 toho istého zákona. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa pomeru úspechu vo veci podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.
8. Proti rozsudku okresného súdu podal žalovaný prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie v zákonnej 15-dňovej lehote (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP). Tvrdil, že právnymi a skutkovými názormi odvolacieho súdu je súd prvého stupňa viazaný, avšak v danej veci sa tak nestalo. Odvolací súd (v predošlom zrušujúcom uznesení) v bode 12. vyslovil, že pre neočakávaný prípad, že by sa súd oprel o vydržanie na strane žalobkyne, bude povinnosťou okresného súdu presne špecifikovať, podľa ktorého právneho predpisu, v akej vydržacej dobe a kedy tieto nehnuteľnosti vydržala. Nestačí len všeobecne skonštatovať, že boli splnené podmienky na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Opätovné rozhodnutie je rozhodnutím zaujatý, ktoré nerešpektuje daný skutkový stav a neprihliada na nejasnosti, ktoré vyplývajú z kúpnej zmluvy, ktorú mala uzavrieť žalobkyňa dňa 20. 04. 1963. V súdenej veci ide o kolíziu dvoch vlastníckych titulov, t. j. nie celkom čitateľnej kúpnej zmluvy zo dňa 20. 04. 1963 a osvedčením o dedičstve XC/XXX/XXXX., ktorým vzniklo vlastnícke právo I. T., t. j. osobe, ktorá previedla svoje vlastnícke právo na žalovaného a jej vlastnícke právo bolo nesporné, zrozumiteľné a určité. Tvrdil, že odvolací súd poukázal predovšetkým na Nález Ústavného súdu SR I. ÚS 549/2015 jednoznačne je konštatované, že vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník a má sa zvýhodniť nadobúdateľ, ktorý je v
dobrej viere a tým bol on. Problematickým je aj označenie kupujúcej strany, konkretizácia nehnuteľností a pod. Akékoľvek osobné pochybnosti, že je žalobkyňa ukrátená na svojich právach spôsobujú krivdu aj jemu, lebo za kúpu sporných parciel riadne zaplatil I. T. a bolo by naozaj pochybné požadovať od nej vrátenie kúpnej ceny za predmetné nehnuteľnosti. Zdôraznil vyjadrenie okresného úradu zo dňa 08. 06. 2016, z ktorého vyplýva, že v tom čase vlastnícke právo žalobkyne k sporným nehnuteľnostiam bolo sporné, prehlásenia, ktoré boli doložené nemajú charakter listinných dôkazov, za dôkaz nemôže slúžiť listina označená O. W. XX/XXXX, lebo šlo o registráciu zmluvy o pôžičke a netýka sa vlastníctva. Napriek tomu súd pod bodom 9/ konštatuje, že „z identifikácie parciel - stav podľa kúpnej zmluvy č. O. W. XX/XXXX zodpovedajú pozemku parc. č. XXXX a XXXX“. Ide o rozporné identifikačné údaje a O. W. XX/XXXX nie je kúpnou zmluvou. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej žalovaný tvrdil, že vydržanie podľa Stredného OZ - § 115 a 116 vyžadovalo oprávnenú a dobromyseľnú držbu po dobu 10 rokov, nestačila pri nastúpení do držby, ale bolo potrebné po celú vydržaciu dobu. Platilo, že kto nadobudol oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, mohol si započítať vydržaciu dobu predchodcu. OZ č. 40/1964 Zb. držbu a vydržanie pôvodne nepoznal a až novelou č. 131/1982 Zb. od 01. 04. 1983 sa pripúšťalo nadobudnutie vlastníctva vydržaním, avšak nebolo takto možné nadobudnúť vec v socialistickom vlastníctve, ale len k takým pozemkom, ku ktorým sa mohlo zriadiť právo osobného užívania. Vlastníctvo nadobudol štát a občanovi vzniklo právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní. Od 01. 01. 1992 po prijatí zákona č. 509/1991 Zb. nastúpil nový režim vydržania, podľa ktorého držba musí byť oprávnená, držiteľ musí byť dobromyseľný, držba musela byť nepretržitá počas celej zákonom stanovenej 10-ročnej lehoty a bolo možné započítať držbu aj pred 01. 01. 1992, a ak došlo k prerušeniu vydržacej doby a držiteľ prestal byť dobromyseľný, začala plynúť nová vydržacia doba a s poukazom na § 865 ods. 3 a § 872 ods. 6 OZ bolo možné do držby započítať aj dobu pred 01. 01. 1992. Podľa žalovaného žalobkyňa nedôvodne argumentuje aj tým, že zo strany katastrálnych orgánov došlo k svojvoľnej úprave zápisov na príslušných listoch vlastníctva.
9. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu podanom prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne poukázala na to, že predmetom prevodu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20. 04. 1963 bola parc. č. XXX/ X, číslo listu mapy XXX, vo výmere XX árov, a z uvedenej kúpnej zmluvy vyplýva, že kupujúca vstupuje do držby dňom vyplatenia kúpnej ceny, t. j. 20. 04. 1963. Žalobkyňa užíva predmetné nehnuteľnosti odo dňa kúpy, pričom ide o držbu dobromyseľnú. Nadobudnutie nehnuteľnosti takýmto spôsobom je v súlade s dobrými mravmi a nemôže byť rozhodujúce, že sa nesplnili zákonné podmienky, o ktorých absenciu sa vo svojom odvolaní opiera žalovaný. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a vyvodil z nich správny právny záver. Súd vo svojom rozhodnutí uviedol, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých dôkazov pri vydaní svojho rozhodnutia vychádzal, akými úvahami sa pri právnom posúdení veci riadil. Súd sa v bode 15 - 18 podrobne zaoberal zákonnými podmienky vydržania a v bode 19 dôvodmi, pre ktoré sa rozhodol pre ochranu vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Navrhovala rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu potvrdiť.
10. Krajský súd ako súd odvolací odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.
11. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal zo zisteného skutkového stavu veci, z ktorého vyvodil aj správne právne závery. Po zrušení pôvodného rozsudku okresného súdu odvolacím súdom okresný súd doplnil dokazovanie v intenciách zrušujúceho uznesenia, odstránil nedostatky vytýkané krajským súdom týkajúce sa presného označenia predmetných nehnuteľností, dospel k správnemu právnemu záveru o neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 20. 04. 1963 (bod. 14 dôvodov napadnutého rozsudku) a správne posúdil aj otázku vydržania predmetných nehnuteľností žalobkyňou podľa príslušných ustanovení tzv. Stredného Občianskeho zákonníka, zákona č. 141/1950 Sb. Pri rozhodovaní o vydržaní posúdil aj otázku vzájomnej kolízie dvoch ústavných hodnôt, a to princípu ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka a v dôvodoch napadnutého rozsudku (bod. XIX.) riadne odôvodnil, z akého dôvodu v súdenej veci uprednostnil princíp ochrany vlastníckeho práva. V dôvodoch svojho rozhodnutia zodpovedal všetky sporné otázky týkajúce sa súdenej veci, odôvodnenie rozsudku okresného súdu dáva jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil
a aj náležite vyhodnotil. Súd sa vysporiadal s každou jednotlivou námietkou, či už žalobkyne, ale aj žalovaného, na ktoré poukazovali v konaní, vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o dôvodnosti nároku žalobkyne. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís súd prvej inštancie dospel, sú pre právnickú, ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne a aj spravodlivé. Obsah predmetného odvolania je v podstate zhodný s obsahom vyjadrení právneho zástupcu žalovaného pred súdom prvej inštancie, a preto odôvodnenie rozhodnutia vo vzťahu k námietkam žalovaného je úplné aj pokiaľ ide o samotné odvolanie. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti a nepredložil žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené súdom prvej inštancie. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd prvej inštancie, ktoré nebolo pre svoju presvedčivosť nutné opätovne uvádzať, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil z tých istých dôvodov. Z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov.
12. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil rozsudok okresného súdu aj vo výroku o náhrade trov konania ako výroku závislého od rozhodnutia vo veci samej. Okresný súd správne priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania (pred súdom prvej inštancie) v plnom rozsahu podľa pomeru úspechu vo veci v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.
13. Žalobkyňa bola v plnom rozsahu úspešná aj v odvolacom konaní, a preto podľa toho istého ustanovenia má právo aj na náhradu trov odvolacieho konania. Preto odvolací súd žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).