Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Ek/507/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, proti povinnej: Y. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX/XX, XXX XX T., o vymoženie 597,04 EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Svätoslav Mruškovič, so sídlom exekútorského úradu Kúpeľná 6, 080 01 Prešov, sp. zn. 121EX 146/20, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 22. mája 2020, takto

rozhodol:

I. Sťažnosť povinnej zamieta.

II. Oprávnenej voči povinnej nárok na náhradu trov konania o sťažnosti nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 22. mája 2020 vydaným vyšším súdnym úradníkom súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol.

2. Vychádzal zo zistenia, že oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 09.03.2020 domáhala od povinnej vymoženia 597,04 EUR s príslušenstvom na základe exekučného titulu - výkazu nedoplatkov 1946341213 zo dňa 03.12.2019, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 24.12.2019 (ďalej ako „Exekučný titul“). Dňa 11.03.2020 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Svätoslava Mruškoviča, so sídlom exekútorského úradu Kúpeľná 6, 080 01 Prešov, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 121EX 146/20. Súdnemu exekútorovi bol dňa 03.04.2020 doručený návrh povinnej na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku), ktorý poverený súdny exekútor predložil súdu postupom podľa § 61k ods. 5 Exekučnému poriadku na rozhodnutie.

3. Povinná návrh na zastavenie exekúcie odôvodnila tým, že oprávnenej nemá z čoho platiť odvody, zo zdravotných dôvodov je odhlásená zo sociálnej poisťovne a má neustále problémy s arytmiou srdca, čo jej znemožňuje hľadať si prácu. Na tri deti dostáva 190,- EUR a z tohto príjmu žije celá rodina. Povinná ďalej uviedla, že sa stará o tri deti, narodené v rokoch 2004, 2008 a 2010, s ktorými býva v jednoizbovom byte, ktorý je zablokovaný exekútorom Dušanom Sopkom z Popradu, pričom povinná nemá z čoho platiť exmanželovi ani na ostatné deti, ktoré študujú na vysokej škole. Dávku v hmotnej núdzi povinná nepoberá. Súdny exekútor Sopko im už v roku 2015 a 2017 vzal nehnuteľné veci. V jednoizbovom byte majú iba veci pre svoju osobnú potrebu. Povinná ďalej zdôraznila, že oprávnená jej ani neuhrádza lieky, ktoré potrebuje, tie si povinná uhrádza v celej sume sama. Na prehliadkach nebola, takže to si oprávnená zarátať nemá. Exmanžel povinnej jej dlží peniaze z bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Povinná tak nemá ako dlh zaplatiť.

4. Oprávnená sa k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie na výzvu súdneho exekútora nevyjadrila.

5. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že mu nie je možné vyhovieť. Svoj záver odôvodnil tým, že nemajetnosť, nepriaznivá finančná situácia ako aj zlý zdravotný stav povinnej nie sú kvalifikovanými dôvodmi na zastavenie exekúcie. Aby mohla byť exekúcia z dôvodu nemajetnosti zastavená, musí byť preukázané, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a to zisteniami súdneho exekútora. Ak v exekučnom konaní bude na základe výsledkov prešetrenia pomerov povinnej súdnym exekútorom zistené, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie, bude daný dôvod na zastavenie exekúcie zo strany súdneho exekútora v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Súdny exekútor je povinný postupovať pri výkone exekúcie tak, aby nedošlo k nadmerným zásahom do práv a právom chránených záujmov účastníkov konania. Keďže súd nezistil v konaní o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie vymedzených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, návrh povinnej podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

6. Proti tomuto rozhodnutiu súdu podala povinná sťažnosť, v ktorej opätovne poukázala na svoju nepriaznivú životnú a majetkovú situáciu. Zopakovala, že na jedno dieťa dostáva 60,- eur, žije pod hranicou životného minima a ešte prišla aj o byt, ktorý pri vyporiadaní BSM pripadol exmanželovi. Nemá ako dlh zaplatiť. Opätovne namietala, že ani oprávnená si voči nej neplní svoje záväzky. Keď je chorá, lieky si hradí sama, zdravotnú starostlivosť si v celku hradila aj u zubára a preventívne prehliadky nevyužíva. Oprávnenej uhradila za dva roky 2000,- eur a týmito finančnými prostriedkami musí oprávnená disponovať.

7. Oprávnená vo svojom vyjadrení k sťažnosti povinnej pripomenula, že cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným exekučným titulom. Tvrdenie samotného povinného o svojich majetkových, zdravotných a sociálnych pomeroch nie je postačujúcim dôvodom na vyhovenie návrhu na zastavenie exekúcie. Povinná vo svojej sťažnosti neuviedla žiadnu relevantnú skutočnosť, ktorá by sa dala subsumovať pod niektorý zo zákonných dôvodov zastavenie exekúcie zo strany súdu. Vzhľadom k tomu, že v sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 22.5.2020 nie je uvedený žiaden zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie, oprávnená sa stotožnila s rozhodnutím súdu o zamietnutí návrhu povinnej na zastavenie exekúcie a navrhla preto sťažnosť povinnej ako neodôvodenú zamietnuť.

8. Podľa druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

9. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

10. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

11. V zmysle , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

12. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

13. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

14. Súd ( Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (, ), po skonštatovaní, že nedostatok zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti nebránia jej prejednaniu ( , ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania ( Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť povinnej nie je dôvodná. Súd sa plne stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia a v podrobnostiach naň preto odkazuje. Z obsahu súdneho spisu mal sťažnostný súd potvrdený skutkový stav tak, ako ho zistil aj súd v napadnutom uznesení a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver. Odôvodnenie napadnutého uznesenia poskytuje dostatočný podklad pre prijatie takéhoto rozhodnutia, pričom poskytuje primeranú odpoveď aj na povinnou uplatnené dôvody sťažnosti, v ktorej povinná v podstatnej miere len zopakovala svoju argumentáciu uvedenú v návrhu na zastavenie exekúcie.

15. Oprávnená ako podklad pre výkon exekúcie predložila súdu výkaz nedoplatkov č. 1946341213 zo dňa 03.12.2019, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 24.12.2019 a ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenej suma preddavkov na poistné vo výške 597.04 EUR. Proti výkazu nedoplatkov vydaného oprávnenou č. 1946341213 zo dňa 03.12.2019 mohla povinná ako platiteľ poistného do 15 dní odo dňa jeho doručenia podať námietky ( zákona č o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení ), pokiaľ sa domnievala, že oprávnená nemá nárok požadovať od nej nedoplatok na poistnom za určené časové obdobie. Výkaz nedoplatkov, proti ktorému neboli v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia platiteľovi poistného podané námietky s odôvodnením, sa stal uplynutím tejto lehoty právoplatný a vykonateľný a stal sa exekučným titulom ( a zákona). Sťažnostný súd pri posudzovaní tohto prípadu vychádzal zo samotného účelu vykonávacieho konania, ktorého je zaistiť ochranu práva toho, komu takéto právo bolo priznané vykonateľným exekučným titulom. Ak je súčasťou rozhodnutia orgánu verejnej moci uloženie povinnosti, náš právny poriadok predpokladá, že jej adresát si ju voči osobe oprávnenej splní dobrovoľne, v lehote a spôsobom ustanoveným v tomto rozhodnutí. Inštitút núteného výkonu takéhoto rozhodnutia preto možno uplatniť vtedy, keď nie je zo strany povinného oprávnenému poskytnuté priznané plnenie riadne a včas, teda vo výške a v lehote určenej vykonávaným rozhodnutím. Z ust. Exekučného poriadku jednoznačne vyplýva, že exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať plnenie z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Pokiaľ si potom povinná svoju povinnosť voči oprávnenej nesplnila tak, ako jej to ukladá exekučný titul, oprávnená má zákonom priznanú možnosť domáhať sa jeho núteného výkonu. Aj sťažnostný súd potom dospel k záveru, že exekúcia sa začala dôvodne. Porovnaním výroku exekučného titulu a vydaného poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že oprávnená sa voči povinnej domáha vymoženia len toho, čo jej priznáva vykonateľné rozhodnutie. Týmto okolnostiam musí zodpovedať aj miera ochrany, ktorú môže exekučný súd poskytnúť povinnej, ktorá je limitovaná práve tým, že si dobrovoľne a riadne nesplnila to, čo jej bolo exekučnými titulom uložené, a to s dôrazom na skutočnosť, že proti predloženému výkazu nedoplatkov nepodala ani námietky. Tvrdenia povinnej, že oprávnená jej v dostatočnej miere neuhrádza zdravotnú starostlivosť, na viac nepodporené žiadnymi dôkaznými prostriedkami, preto nemôžu mať v zmysle tohto výkladu žiadny vplyv na prípustnosť exekúcie, keďže nezbavujú povinnú splnenia povinnosti, ktorá jej bola uložená predloženým exekučným titulom. Súd preto dospel k záveru, že exekučné konanie je vedené dôvodne a je to práve povinná, ktorá svojím správaním, resp. neplnením uloženej povinnosti riadne a včas, zapríčinila túto fázu konania, ktorej účelom je v daný okamih nielen vymoženie priznaného nároku oprávneného, ale aj náhrada nákladov exekučného konania.

16. Je správny aj ten záver súdu vyjadrený v preskúmavanom rozhodnutí, že nepriaznivá životná, sociálna a majetková situácia povinnej a ani jej zlý zdravotný stav nemôžu byť dôvodom na zastavenie exekúcie zo strany súdu, keďže tieto skutočnosti zákonodarca ani nezaradil medzi dôvody na zastavenie exekúcie upravených v Exekučného poriadku. v g ods. 3 ponúka riešenie zhoršenej majetkovej situácie povinného v podobe splátkového kalendára, prípadne postup podľa n písm. d) Exekučného poriadku, kedy je možné zastavenie exekúcie priamo súdnym exekútorom v prípade, ak sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Je práve úlohou povereného súdneho exekútora objektívne zistiť majetok podliehajúci exekúcii, prihliadať na prípadné vyživovacie povinnosti povinnej a až na podklade jeho zistení v relevantnom časovom období mu zákon umožňuje postupovať niektorým zo spôsobov

upravených v Exekučnom poriadku, teda prípadne aj zastaviť exekúciu pre nemajetnosť povinnej. Správne potom uviedol súd v preskúmavanom rozhodnutí, že zisťovanie možnosti povinnej uhradiť vymáhaný dlh s prihliadnutím na jej životnú situáciu či zdravotný stav je vecou súdneho exekútora, tejto obrane povinnej vzhľadom na vymedzenie dôvodov na zastavenie exekúcie zo strany súdu uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku preto nebolo možné pripísať žiadnu relevanciu.

17. V exekučnom konaní sa rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, resp. bez výsluchu účastníkov konania (§ 61l ods. 2, § 202 ods. 1 Exekučného poriadku) a vo veci súd nariadi pojednávanie, len ak to považuje za nevyhnutné. Rozumnému a praktickému exekučnému režimu zodpovedá zásada, že pokiaľ nie je v konaní nutné vykonať dokazovanie, súd zásadne pojednávanie nenariaďuje. Rozhodovacia činnosť súdu v danom prípade spočívala v právnom posúdení veci a súd rozhodoval výhradne na základe tvrdení účastníkov konania a obsahu spisu, ktoré poskytli kompletný a ucelený podklad pre spravodlivé rozhodnutie, pričom povinná netvrdila žiadne také skutočnosti, ktoré by vyžadovali doplnenie skutkových zistení zo strany súdu. Z uvedených dôvodov súd o podanej sťažnosti rozhodoval bez nariadenia pojednávania.

18. Na základe zistených skutočností súd dospel k záveru, že povinná ani v konaní o sťažnosti neuviedla a nepreukázala žiadne skutočnosti odôvodňujúce v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu. Súd preto nemal inú možnosť, než postupom bez nariadenia pojednávania sťažnosť povinnej podľa v spojení s Exekučného poriadku ako nedôvodnú zamietnuť, pretože v konaní nezistil žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie (I. výroková veta rozhodnutia).

19. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

20. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

21. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

22. V ustanovení v spojení s Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi konania preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré tento vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. V zmysle Exekučného poriadku, exekučný súd súčasne rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ako aj o ich výške (k tomu porovnaj aj Exekučného poriadku). Oprávnená bola v tomto konaní úspešná (súd sťažnosť povinnej zamietol), voči povinnej jej tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré jej vznikli v súvislosti so sťažnostným konaním ( Exekučného poriadku). Oprávnená si v sťažnostnom konaní žiadne trovy konania voči povinnej neuplatnila a ani jej žiadne trovy konania nevznikli. Sťažnostný súd preto s použitím základných princípov a aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o sťažnosti princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov exekučného konania oprávnenej rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak účastník konania o náhradu trov zjavne neprejavil záujem a ani mu žiadne trovy v konaní nevznikli, je v podmienkach exekučného konania na mieste rozhodnúť tak, že sa mu nárok na náhradu trov daného konania nepriznáva. Z uvedených dôvodov sťažnostný súd oprávnenej voči povinnej nárok na náhradu trov sťažnostného konania nepriznal (II. výroková veta rozhodnutia).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (výrok I.) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky (výrok II.) odvolanie nie je prípustné ( Exekučného poriadku, ).

Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (výrok I.) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky (výrok II.) dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).