Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Cb-13-2020.pdf
PDF · 79.91 KB
No categories available
10Cb/13/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Foltánovou v spore žalobcu: IAD Investments, správ. spol. s r.o., IČO: 17 330 254, Malý trh 2/A, Bratislava - Staré Mesto, zastúpený: Advokátska kancelária GMH, s.r.o., IČO: 47 252 961, Malý trh 2/A, Bratislava - Mestská časť Staré Mesto, proti žalovaným: v I. rade: GOAL TRAVEL s.r.o., IČO: 36 823 244, Poľská 499/14, Pusté Úľany, v II. rade: Z. U., H.. XX.XX.XXXX, S. XXX/XX, S. Ú., o zaplatenie 11 973,56 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobcovi 11 973,56,-Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 11 973,56,-Eur od 23. augusta 2018 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00,-Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť plniť ostatným. II. Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou podanou prostredníctvom svojho právneho zástupcu na Okresný súd Banská Bystrica žiadal zaviazať žalovaných žalobcovi zaplatiť 11 973,56,-Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 11 973,56,-Eur od 23. augusta 2018 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00,-Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť plniť ostatným. Okrem toho žiadal žalovaného v 1. rade žalobcovi zaplatiť úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo súm presne vymedzených v žalobe a uplatnil si náhradu trov konania. 2. Žalobca žalobu skutkovo vymedzil tak, že medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade bola ústne uzavretá zmluva 2. novembra 2015, pričom žalovaný v 1. rade sa zaviazal žalobcovi poskytnúť plnenie spočívajúce v organizačno- technickom zabezpečení v Monte Carlo v termíne od 27. mája 2016 do 30. mája 2016 a žalobca sa zaviazal žalovanému v 1. rade zaplatiť dohodnutú cenu vo výške 14 550,- Eur. Žalobca cenu zaplatil v dvoch častiach na základe vystavených faktúr. Žalovaný v 1. rade si svoju zmluvnú povinnosť nesplanil a žalobcovi jeho plnenie nevrátil. Strany 23. augusta 2018 uzatvorili Dohodu o zmene dlhu a spôsobe úhrady záväzku s dohodou o zabezpečení záväzku. Žalovaný v 2. rade dohodu uzavrel ako ručiteľ. Žalovaný v 1. rade uznal, že plnenie žalobcovi neposkytol a súčasne v dohode sa zaviazal, že žalobcovi okrem istiny zaplatí, pričom záväzok splatí v 11 mesačných splátkach po 1 250,-Eur a poslednú výšku v sume 800,-Eur s úrokmi. 3. Žalobca spolu so žalobou súdu doručil faktúry, dohodu o uznaní záväzku a spôsobe úhrady záväzku s dohodou o zabezpečení záväzku. 4. Okresný súd Banská Bystrica vydal 27. júna 2019 platobný rozkaz sp. zn 24Up/688/2019, ktorý nebolo možné doručiť žalovanému v 1. rade do vlastných rúk. Platobný rozkaz voči žalovanému v 1. rade nadobudol právoplatnosť 30. júla 2019, ktorým dňom sa stal aj vykonateľným. 5. Súd vo veci vypočul právnu zástupkyňu žalobcu, oboznámil sa s podstatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav vo veci.
6. Z dohody o uznaní záväzku a spôsobe úhrady záväzku s dohodou o zabezpečení záväzku, ktorú uzavrel žalobca so žalovanými v 1. a 2. rade 23. augusta 2016 vyplýva, že žalobca so žalovaným v 1. rade uzavreli ústnu dohodu 2. novembra 2015 podľa Obchodného zákonníka / ďalej len Obch. z. /, na základe ktorej sa žalovaný v 1. rade zaviazal žalobcovi poskytnúť organizačno-technické zabezpečenie porady v Monte Carlo v termíne od 27. mája 2016 do 30. mája 2016 a žalobca sa zaviazal žalovanému v 1. rade zaplatiť dohodnutú cenu za plnenie vo výške 14 550,-Eur, ktoré plnenie žalobca zaplatil v dvoch splátkach, a to 12 570,-Eur 2. novembra 2015 a 1 980,-Eur 12. apríla 2016 na základe vystavených faktúr na bankový účet žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade plnenie na základe zmluvy neposkytol a žalobca od zmluvy odstúpil, čím žalovanému v 1. rade vznikol záväzok vo výške 14 550,-Eur. Žalovaný v 2. rade dohodu uzavrel ako ručiteľ. Žalovaný v 1. rade do podania žaloby nezaplatil 11 973,56,-Eur. 7. Podľa § 269 ods. 2 Obch. z. účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. 8. Podľa § 323 ods. 1, 2, 3 Obch. z. ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. Za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3. Uznanie záväzku má účinky aj voči ručiteľovi. 9. Podľa § 303 Obch. z. Kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom. 10. Na základe zisteného skutkového stavu súd zistil, že žalobca so žalovanými v 1. a 2. rade uzavrel 23. augusta 2016 uzavreli dohodu o zabezpečení záväzku, z ktorej vyplýva, že žalobca so žalovaným v 1. rade uzavreli ústnu dohodu 2. novembra 2015 podľa Obch. z., na základe ktorej sa žalovaný v 1. rade zaviazal žalobcovi poskytnúť organizačno-technické zabezpečenie porady v Monte Carlo v termíne od 27. mája 2016 do 30. mája 2016 a žalobca sa zaviazal žalovanému v 1. rade zaplatiť dohodnutú cenu za plnenie vo výške 14 550,-Eur, ktoré plnenie žalobca zaplatil v dvoch splátkach, a to 12 570,-Eur 2. novembra 2015 a 1 980,-Eur 12. apríla 2016 na základe vystavených faktúr na bankový účet žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade plnenie na základe zmluvy neposkytol a žalobca od zmluvy odstúpil, čím žalovanému v 1. rade vznikol záväzok vo výške 14 550,-Eur. Žalovaný v 2. rade dohodu uzavrel ako ručiteľ. Žalovaný v 1. rade do podania žaloby nezaplatil 11 973,56,-Eur. Ako súd uviedol v bode 4 rozsudku platobný rozkaz voči žalovanému v 1. rade je právoplatný a vykonateľný, takže predmetom konania sa stal záväzok žalovaného v 2. rade, ktorý uzavrel dohodu o uznaní záväzku ako ručiteľ. 11. Ručenie je významný zaisťovací inštitút, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že uspokojí pohľadávku veriteľa v prípade, ak pohľadávku nesplní (dobrovoľne, riadne a včas) dlžník. V rámci ručenia vzniká špecifický trojstranný právny vzťah medzi veriteľom, ručiteľom a dlžníkom. Ručenie je normatívne upravené v § 303 až 312 Obchodného zákonníka. Právna úprava ručenia je v Obchodnom zákonníku upravená komplexne, t. j. platí právny vzťah lex specialis derogat legi generalis. Túto skutočnosť potvrdzuje aj uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 30.11.2005, pod sp. zn. 29 Odo 742/2005: „Úprava ručenia v Obchodnom zákonníku je komplexná a ustanovenia § 546 až 550 Občianskeho zákonníka o ručení nemožno použiť pre obchodné záväzkové vzťahy“2 (Uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 30.11.2005, pod. sp. zn. 29 Odo 747/2005). Obe právne úpravy sa však svojou povahou v značnej miere prekrývajú. Záväzok ručiteľa a dlžníka je naproti záväzku veriteľ a dlžníka záväzkom akcesorickým. Vznik a trvanie ručiteľského záväzku sú tak priamo závislé od trvania hlavného záväzkového vzťahu, t.j. vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom. Prevziať ručiteľský záväzok tak možno len za platnú pohľadávku veriteľa obsiahnutú v hlavnom záväzkovom vzťahu veriteľa a dlžníka. Ak by totiž platne neexistoval hlavný záväzok dlžníka a veriteľa, akcesorský záväzok ručiteľa by platne nemohol vzniknúť. Nie je rozhodujúca ani skutočnosť, či pohľadávka je splnená alebo nie, dôležitá je len existencia hlavného záväzkového vzťahu, ktorého splnenie zabezpečuje aj ručiteľ. 12. Na základe týchto skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte rozsudku, pričom žalovaný v 2. rade bol nečinný a žiadne tvrdenia žalobcu v konaní nerozporoval. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z listinných dôkazov predložených žalobcom. Súd žalobcovi okrem istiny priznal aj úroky z omeškania v súlade s ustanovením § 369 ods. 1, 2 Obch. z. 13. Ďalšie argumenty strán súd považuje pre rozhodnutie vo veci za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vyporiadavať. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené medzi stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, pripomienku, ale je nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán / porovnaj napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 251/04, III. ÚS 209/09 a
pod. /. Preto na ostatnú argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, avšak nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 14. Žalobca v konaní mal plný úspech a súd mu priznal podľa § 255 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku súdny úradník samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.