Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1CoE-76-2020.pdf
PDF · 94.01 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoE/76/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Drahomíry Mikulajovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: D. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. G. XXX, XXX XX M. G., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Nestorom, so sídlom Exekútorského úradu Haburská 49/A, 821 01 Bratislava, pod sp. zn. EX 140/2019, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 516,- Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 15Er/958/2012-31 zo dňa 31. januára 2019, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým uznesením podľa § 57 ods. 1 písm. m) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej aj len „Exekučný poriadok“) exekúciu zastavil (I. výrok), súdnemu exekútorovi N.. M. Y., C.., nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému nepriznal (II. výrok) a oprávnenému uložil zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi Nestorovi trovy exekúcie vo výške, ktorá bude určená samostatným uznesením až po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie (III. výrok).
2. Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie vyplynulo, že exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761, Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR 05195/11 zo dňa 06.07.2011. Tento exekučný titul bol vydaný na základe neúplnej (blankozmenky) zmenky vystavenej dňa 24.09.2010, ktorou oprávnený a povinný zabezpečili zmluvný vzťah zo Zmluvy o úvere ktorá bola uzatvorená medzi oprávneným a povinným dňa 24.09.2010. Súd prvej inštancie zistil, že v ten istý deň bola medzi oprávneným a povinným na samostatnej listine uzavretá rozhodcovská zmluva, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť prípadné spory medzi oprávneným povinným. Dňa 03.02.2016 súdny exekútor doručil exekučnému súdu podanie oprávneného zo dňa 21.01.2016 označené ako „Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243f ods.1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti“, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 21.01.2016. V podaní oprávnený uviedol, že skutočnosti preukazujúce vlastný vzťah s povinným sú od začiatku súčasťou exekútorského spisu. Exekučný titul bol vydaný v dôsledku riadne vedeného sporového konania aj s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzení alebo neprípustnosti použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi.
3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, z ktorého vyplýva, že vymáhaný nárok bol oprávnenému priznaný ako nárok zo zmenky. S poukazom na §
243f ods. 6 Exekučného poriadku súd prvej inštancie preskúmal, či sú tu podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva nebola vymienená povinným a nachádzala sa na predtlačenom formulári, ktorý vypracoval oprávnený. Súd prvej inštancie uzavrel, že rozhodcovská zmluva tvorila samostatnú listinu, zreteľne označenú za rozhodcovskú zmluvu, a preto mal povinný reálnu možnosť rozhodcovskú zmluvu odmietnuť. Pokiaľ povinný podpísal úverovú zmluvu aj rozhodcovskú zmluvu nemožno spochybňovať jeho vôľu k rozhodcovskej zmluve pristúpiť, a preto považoval rozhodcovskú zmluvu za individuálne dojednanú. Právomoc rozhodcovského súdu tak bola platne dojednaná.
4. Súd prvej inštancie po prihliadnutí na povahu účastníkov a predmet zmluvného vzťahu vyhodnotil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú v zmysle § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Povinnosť povinného splniť dlh bola zabezpečená zmenkou, po vyplnení ktorej bol vydaný exekučný titul.
5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovský súd neaplikoval na prejednávanú vec právne predpisy vzťahujúce sa na spotrebiteľské vzťahy a neposkytol povinnému náležitú ochranu. Neprihliadol na obmedzenie zabezpečenia spotrebiteľského vzťahu zmenkou podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého mohla byť zmenková suma v case vyplnenia maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva, vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Povinnému bol poskytnutý úver v sume 250,- Eur a splatený mal byť zvýšený o “príslušný poplatok” v sume 242,- Eur. Zmenka bola v danom prípade vyplnená na sumu 516,- Eur, a teda vystavená v rozpore so zákonom, na čo však nebolo v rozhodcovskom konaní prihliadnuté, čo zakladá dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie uviedol, že z predloženej fotokópie zmenky vyplýva, že táto je vyhotovená na predtlačenom formulári, pričom zmluvné strany si dojednali 0,25 % denný zmenkový úrok. Ide o nárok, ktorý oprávnenému z uzavretej zmluvy o úvere nevyplýva - v zmluve sa povinný zaviazal zaplatiť prevzatý úver zvýšený o pevný ,,príslušný poplatok". O inej zmluvnej odplate napr. vo forme percentuálne určených úrokov za používanie úverovaných prostriedkov v zmluve niet zmienky. Podľa súdu prvej inštancie súčasťou dobrých mravov je okrem iného aj pravidlo hospodárskej vyváženosti postavenia zmluvných strán dvojstranných právnych úkonov a aj zásada, že nikto sa nesmie nemorálne (bez náležitého hospodárskeho alebo iného zreteľného dôvodu) nadmerne obohacovať na úkor iného. V právnom štáte, ktorý je súčasťou Európskej únie, by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že 0,25 % denné zmenkové úroky, t.j. 91,25 % ročné úroky, nemôžu byť považované za primerané a v súlade so zásadou poctivého obchodného styku a ani s dobrými mravmi.
6. Súd prvej inštancie uviedol, že v rozhodcovskom konaní taktiež nebolo zohľadnené, že zmluva o úvere neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, ako ani údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) a y) zákona o spotrebiteľských úveroch, preto sa mal úver považovať za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch). Pretože exekučný titul bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a pri jeho vydaní nebolo prihliadnuté na obmedzenie použitia zmenky a taktiež na rozpor s dobrými mravmi a so zákonom, súd prvej inštancie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a to tak, že oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške, ktorá bude určená v uznesení, ktoré bude vydané po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie.
7. Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že odvolanie podáva z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Oprávnený uviedol, že rozhodcovská zmluva dohodnutá medzi oprávneným a povinným je tzv. Nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Oprávnený poukázal na to, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá na samostatnej listine, ktorej obsahom je len úprava podmienok riešenia sporov. Oprávnený mal za to, že pokiaľ obe strany rozhodcovskú doložku podpísali, svojim podpisom vyslovili súhlas s prerokovaním sporu pred rozhodcom ustanoveným v rozhodcovskej zmluve. Sporová strana mohla už pri podpise rozhodcovskej zmluvy vysloviť nesúhlas s osobou uvedeného rozhodcu. Oprávnený odmietol akékoľvek argumenty, ktoré mali evokovať stav, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná. Mal za to, že
rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne, v zmysle platných právnych predpisov. Oprávnený poukázal, že povinný svojim podpisom vyhlásil, že s uzatvorením Rozhodcovskej zmluvy súhlasí. Z týchto dôvodov mal oprávnený za to, že rozhodcovská zmluva platne založila právomoc Rozhodcovského súdu, a preto má aj rozhodnutie, ktoré bolo vydané rozhodcovským súdom, povahu exekučného titulu. Z týchto dôvodov navrhol oprávnený odvolaciemu súdu, aby uznesenie súdu prvej inštancie v prvom výroku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Povinný k odvolaniu oprávnenému predložil oznámenie o vykonávaní zrážok z dôchodku, návrh na začatie rozhodcovského konania zo dňa 09.05.2011, Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 10Er/1672/2015-18 zo dňa 17.05.2016 a Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 15Er/958/2012-68 zo dňa 19.08.2016. K odvolaniu oprávneného sa povinný inak nevyjadril.
9. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
10. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku; ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
11. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal podľa § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
12. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 13.07.2012 bola za prítomnosti splnomocneného zástupcu oprávneného spísaná pred súdnym exekútorom zápisnica, obsahom ktorej je návrh na vykonanie exekúcie. Právny predchodca súdneho exekútor požiadal dňa 27.08.2012 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je v tomto konaní rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761, Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR 05195/11 zo dňa 06.07.2011, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 25.07.2011 a vykonateľnosť dňa 28.07.2011. Súd prvej inštancie vydal dňa 05.01.2016 poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 03.02.2016 súdny exekútor doručil exekučnému súdu podanie oprávneného zo dňa 21.01.2016 označené ako „Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243f ods.1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti“, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 21.01.2016 Uznesením zo dňa 31.01.2019 zastavil súd prvej inštancie exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Oprávnený podal v zákonnej 15 dňovej lehote voči uvedenému uzneseniu odvolanie.
13. Podľa § 243f ods. 1 a 6 Exekučného poriadku; v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. (1) Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie. (6)
14. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku; v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
15. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku; exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1) neprijateľné zmluvné podmienky, 2) obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3) rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
16. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere); spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (4)
17. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch; na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme [písm. a)]; zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom [písm. b)].
18. Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch; veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
19. Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch; spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
20. Odvolací súd uvádza, že dôvody odvolania oprávneného nezodpovedajú skutkovo ani právne obsahu odvolaním napadnutého uznesenia. Nespochybňujú ani záver súdu prvej inštancie o tom, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným založený zmluvou o úvere má spotrebiteľský charakter, v dôsledku čoho súd prvej inštancie postupoval v súlade s § 243f a § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie zistil, že v rozhodcovskom konaní nebolo prihliadnuté na obmedzenie použitia zmenky, na rozpor uplatneného nároku so zákonom a dobrými mravmi, a preto exekúciu zastavil. Oprávnený v odvolaní namietal len okolnosti týkajúce sa uzavretia rozhodcovskej zmluvy, pričom mal za to, že rozhodcovská zmluva bola s povinným individuálne dojednaná. Dôvod zastavenia exekúcie v prejednávanej veci ale nebola neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a tým nedostatok právomoci rozhodcovského súdu na vydanie exekučného titulu. Odvolacie námietky sa teda skutkovo ani právne nezhodujú s obsahom odvolaním napadnutého uznesenia.
21. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 380 CSP, odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach podaného odvolania ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).