Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9P-1-2019.pdf
PDF · 89.61 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-9P/1/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Andreou Hadnagyovou v právnej veci navrhovateľky - matky: G. B., U.. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: D., štátna občianka Slovenskej republiky, v konaní zastúpená: Mgr. Jaroslava Krajčovičová Šoková, advokátka, sídlo: Hlohovec, SNP 10, a manžela, ktorý návrh nepodal - otca: U. G. K. A. G., U.. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: T. F. XXXX, T. U.. XXXXG, A. XXX, R. L., štátny občan R. L., o návrhu na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode: SK. U. G., U.. XX.XX.XXXX, K. O. U. G., U.. XX.XX.XXXX, obe mal. deti v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, soc. vecí a rodiny Piešťany, takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov konania manželov G. B., A.. D. B., nar. XX.XX.XXXX K. U. G. K. A. G., U.. XX.XX.XXXX, ktoré bolo uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v Káhire, Egypt, zapísané v Knihe manželstiev MVSR - Osobitná matrika, zväzok OM/40, roč. XXXX, na str. XXX, pod por. č. XXX sa r o z v á d z a.
Z a s t a v u j e sa konanie v časti úpravy pomerov manželov na čas po rozvode k mal. deťom - E. U. G., U.. XX.XX.XXXX, a O. U. G., U.. XX.XX.XXXX.
O náhrade trov konania súd r o z h o d n e samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka návrhom doručeným súdu 20.10.2017 navrhla, aby súd jej manželstvo s manželom, ktorý návrh nepodal, rozviedol. Zároveň uviedla, že právomoc súdu nie je daná vo veci starostlivosti o mal. deti, nakoľko mal. deti žijú s otcom na území L. R. a otec nesúhlasí s podrobením sa právomoci súdu v SR. Tiež uviedla, že z manželstva sa narodili deti mal. E., U.. XX.XX.XXXX, K. G.. O. U., U.. XX.XX.XXXX. Obe mal. deti žijú spolu s otcom v meste T. F. H. R. L.. Otec jej bráni kontaktovať deťmi, avšak matka so zverením oboch maloletých do osobnej starostlivosti otca súhlasí i s poukazom na reálne možnosti zverenia detí do jej osobnej starostlivosti, ktoré vnútroštátna úprava mimo územia R. L. neumožňuje. Navrhovateľka je štátnym občanom Slovenskej republiky a odporca Bahrajnského kráľovstva. Ich spoločné posledné trvalé bydlisko bolo na adrese : T. F. A. X A. XXX, T. U.. XXXX, R. L.. Toho času sa ona zdržuje v Slovenskej republike a odporca v mieste ich posledného spoločného bydliska spoločne s oboma ich maloletými deťmi. Manželstvo s odporcom uzavrela z lásky po 2-ročnej známosti. Viac rokov bolo ich manželstvo usporiadané a harmonické, aj keď často dochádzalo medzi nimi k rôznym nedorozumeniam, ktoré končili hádkami. K vážnemu narušeniu ich vzťahov a ochladeniu vzájomných citov došlo v roku 2010, podľa jej názoru z dôvodov na strane oboch manželov. Na ich manželskej kríze a postupnom odcudzovaní sa a rozpormi, ktoré sa neustále stupňovali, má podiel aj skutočnosť, že je medzi nimi značný vekový rozdiel a obaja pochádzajú z rôznych kultúrnych prostredí a majú rozdielne názory na spôsob života a výchovu maloletých. S odporcom sa nestretli už viac ako 12 mesiacov a okrem sporadických telefonátov týkajúcich sa detí už spolu nekomunikujú.
Ich manželstvo s odporcom už niekoľko rokov neplní žiadnu zo svojich funkcií. Nežijú ako manželia a nevedú ani spoločnú domácnosť, ani spolu nehospodária.
2. Manžel, ktorý návrh nepodal, pred súdom 07.11.2019 uviedol, že nerozumie slovensky, ovláda arabský a anglický jazyk. Poštu žiada doručovať na adresu, ktorú uvádzal v návrhu sp. zn. 13P/5/2019 (P.O.BOX na Slovensku). Trvale býva na adrese: T. U.. XXXXG, A. XXX, T. F. XXXX, R.. T.č. má v starostlivosti syna mal. O.. Dcéru má t.č. manželka, ktorá jej dieťa uniesla, zdržiavajú sa spolu v Rakúsku. Súhlasí s návrhom navrhovateľky čo sa týka rozvodu manželstva, chce sa s ňou rozviesť. Manželstvo uzavreli v roku 2000 a do roku 2002 žili v Bahrajne, následne matka po narodení dcéry odišla na Slovensko a v roku 2006 sa s deťmi vrátila do Bahrajnu, kde ostala dva mesiace a zase odišla, ale už bez detí, tie žili odvtedy s ním, ona ich občas prišla navštíviť. Tento rok v lete - v júli prišiel s deťmi na Slovensko, išli navštíviť matku a ostali u nej pár dní na prázdniny, ale matka ich uniesla do Rakúska. Keď ich našiel, tak syn dobrovoľne odišiel s ním do Bahrajnu, dcéra ostala s matkou, s čím nesúhlasí.
3. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
4. Podľa § 2 ods. 1 a 2 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
5. Podľa § 180 z.č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.
6. Manžel, ktorý návrh nepodal, ktorý bol na pojednávanie písomne predvolaný, sa nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Preto súd v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol tak, keďže neboli splnené podmienky na odročenie pojednávania, že bude pojednávať v neprítomnosti manžela, ktorý návrh nepodal.
7. Navrhovateľka pred súdom zotrvala na písomne podanom návrhu na rozvod manželstva. Doplnila, že mal. E. žije spolu s ňou v Rakúsku, mal. O. žije s otcom v Bahrajnskom kráľovstve. S maloletým nestretáva, je s ním v kontakte prostredníctvom elektronických médií, nestretla sa s ním už vyše roka, kedy ho otec v Rakúsku nalákal k sebe a odniesol bez jej súhlasu do Bahrajnu. Z uvedeného dôvodu, keďže mal. deti nežijú v SR, nie je nutné rozhodovať o úprave pomerov manželov na čas po rozvode k mal. deťom E. a O..
8. Kolízny opatrovník pred súdom uviedol, že mal. deti sa nenachádzajú na území SR, nemajú tu obvyklý pobyt, úprava pomerov manželov na čas po rozvode k mal. deťom je bezpredmetná, pričom v časti konania o rozvod sa nevyjadruje vzhľadom k tomu, že v tej časti nie sú mal. deti účastníkmi konania.
9. Podľa § 1 z. č. 97/1963 Z.z. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom účelom tohto zákona je ustanoviť, ktorým právnym poriadkom sa spravujú občianskoprávne, obchodné, rodinné, pracovné a iné podobné vzťahy s medzinárodným prvkom, upraviť právne postavenie cudzincov, ako aj ustanoviť postup slovenských justičných orgánov pri úprave týchto vzťahov a rozhodovanie o nich a tým napomáhať medzinárodnej spolupráci.
10. Zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom má v právnych vzťahoch s cudzím prvkom postavenie špeciálneho zákona k všeobecnému (Civilný sporový poriadok) a špeciálnemu (Civilný mimosporový poriadok) predpisu súkromného procesného práva. Citovaný zákon o medzinárodnom práve súkromnom reguluje súkromnoprávne vzťahy, ktoré obsahujú tzv. medzinárodný prvok, ktorý ich odlišuje od bežných súkromnoprávnych vzťahoch vyskytujúcich sa v rámci jedného štátu. Súkromnoprávne vzťahy s medzinárodným prvkom, medzi ktoré nepochybne patrí predmetné konanie o rozvode manželstva a úprave pomerov manželov na čas po rozvode k mal. deťom, majú vzťah k viacerým právnym poriadkom súčasne. Ak by právny vzťah medzi subjektmi súkromného práva
neobsahoval tento cudzí prvok, tak na takýto právny vzťah, by sa nemohli normy medzinárodného súkromného práva uplatniť. Pre uplatnenie týchto noriem je postačujúce, aby sa cudzí prvok vyskytol aspoň v ktoromkoľvek jednom z prvkov súkromnoprávneho vzťahu (v subjekte, objekte alebo obsahu - právach a povinnostiach vyplývajúcich zo súkromnoprávneho vzťahu), alebo aby sa vyskytol v konaní pred súdom. Citovaný zákon súd pritom aplikoval z dôvodu, že otec mal. detí je občanom Bahrajnského kráľovstva, na území ktorého sa aj zdržiava.
11. Podľa § 38 ods. 1 . č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom.
12. Podľa § 22 ods. 1 z. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským.
13. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, v platnom znení (ďalej len Zákon o rodine) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
14. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
15. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
16. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
17. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
18. Na základe zisteného skutkového stavu veci po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh na rozvod manželstva účastníkov konania bol podaný dôvodne. Ich manželstvo je trvalo a vážne rozvrátené, dlhodobo si neplní svoj účel, ktorý spočíva vo vytváraní zdravého rodinného prostredia vhodného na výchovu detí, ako aj v prostredí, kde manželia žijú vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujú si navzájom pomoc a podporu, keďže manželia sa intímne dlhodobo nestýkajú, minimálne od r. 2017, ani nežijú v spoločnej domácnosti, tiež spoločne nezabezpečujú starostlivosť o mal. deti, teda tu nie je ani predpoklad, že by k obnoveniu manželského spolužitia mohlo dôjsť.
19. Podľa § 23 Zákona o rodine súd zároveň zisťoval príčiny, ktoré viedli k rozvráteniu manželstva. Zo zhodných tvrdení účastníkov konania mal za preukázané, že tieto spočívajú v ich rozdielnych názoroch na spoločný život. Súd preto konštatuje, že rozvrat manželstva účastníkov konania je hlboký a trvalý, pričom na základe návrhu navrhovateľky so súhlasom manžela, ktorý návrh nepodal, súd v zmysle citovaného zákonného ustanovenia Zákona o rodine ich manželstvo rozviedol, keďže ich manželstvo je len formálnym zväzkom, ktorý si neplní svoje funkcie.
20. Podľa § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
21. Podľa § 39 ods. 4 z. č. 97/1963 Z.z. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom Slovenský súd má v konaní o rozvode manželstva, neplatnosti manželstva alebo o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, právomoc upraviť aj práva a povinnosti rodičov k ich spoločnému dieťaťu, ak a) dieťa má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt alebo b) aspoň jeden z rodičov má rodičovské práva a povinnosti k
tomuto dieťaťu, manželia sa výslovne podrobili právomoci súdu a výkon tejto právomoci je v najlepšom záujme dieťaťa.
22. Podľa § 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), podľa tohto zákona sa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ Civilný mimosporový poriadok, Správny súdny poriadok alebo iný zákon neustanovuje inak.
23. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
24. V prejednávanej veci bolo potrebné v ďalšom tiež posúdiť, či boli splnené predpoklady určujúce právomoc Okresného súdu Piešťany aj v časti úpravy pomerov manželov na čas po rozvode k mal. deťom, resp. či súd má právomoc konať a rozhodovať aj v tejto časti.
25. Matka pred súdom uviedla, že mal. E. žije spolu s ňou v Rakúsku, mal. O. žije s otcom v Bahrajnskom kráľovstve, s maloletým nestretáva, je s ním v kontakte prostredníctvom elektronických médií, nestretla sa s ním už vyše roka. Otec pred súdom uviedol, že má v starostlivosti syna - mal. O., žijú spolu v Bahrajnskom kráľovstve, dcéru má matka, s ktorou sa zdržiava v Rakúsku, s čím nesúhlasí. Uvedenými zhodnými tvrdeniami mal súd za preukázané, že mal. E. žije s matkou dlhodobo v Rakúskej republike, mal. O. žije dlhodobo s otcom v Bahrajnskom kráľovstve, obe mal. deti s úmyslom sa tam aj naďalej dlhodobo zdržiavať, teda obvyklý pobyt mal. detí je mimo Slovenskej republiky. Na základe uvedeného preto súd v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre konanie a rozhodnutie o úprave pomerov manželov k mal. deťom na čas po rozvode na súde Slovenskej republiky, t.j. súd nemá v predmetnej veci právomoc konať a rozhodnúť aj vzhľadom na skutočnosť, že manželia sa nepodrobili výslovne právomoci súdu SR. Súd preto v ďalšom ani neskúmal (prihliadajúc na zásadu hospodárnosti) aj ďalšiu podmienku, t.j. či výkon právomoci súdu SR je v najlepšom záujme mal. detí. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, keďže súd v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami nemá právomoc konať v časti úpravy pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode, konanie v tejto časti v súlade s § 161 ods. 2 CSP v spojení § 9 CSP zastavil.
26. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
27. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. Podľa § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.
29. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zmysle § 57, 58 CMP v spojení s § 218 ods. 1 CSP a contrario tak, že o náhrade a výške trov súd rozhodne samostatným uznesením vzhľadom na skutočnosť, že je nutné rozhodnúť aj o odmene prekladateľa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje - Okresný súd Piešťany.
Odvolanie môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska. (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine).