Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/6/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Emila Dubňanského na verejnom zasadnutí konanom dňa 13.03.2024, v trestnej veci obžalovaných A. B. a A. C. B., pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, o odvolaniach obžalovaných a poškodeného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 27.09.2023, sp. zn. , takto

rozhodol:

Na základe , d o p ĺ ň a napadnutý rozsudok o chýbajúci výrok o náhrade škody.

Podľa poškodeného Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00151866 s nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

Podľa z a m i e t a odvolania obžalovaných A. C. B. a A. B..

odôvodnenie:

Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom zo dňa 27.09.2023, sp. zn. uznal obžalovaných A. B. a A. C. B. za vinných zo zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

- dňa 19.04.2021 v čase okolo 00:05 hod. vo Vranove nad Topľou na C.. D. E. F. XX/XX na chodbe pred bytom G. H. nachádzajúcom sa na 5. poschodí napadli zasahujúcu hliadku Obvodného oddelenia PZ Vranov nad Topľou v zložení I. J. K. A. a stržm. L. F., ktorí tam boli vyslaní operačným dôstojníkom na preverenie oznámenia o rušení nočného pokoja a to tým spôsobom, že po tom, čo sa obžalovaní pokúsili zatvoriť dvere pred hliadkou, čo im hliadka zabránila vložením nôh medzi prah a vstupné dvere, títo kopali nohami do nôh zasahujúcich policajtov, chytali policajtov za oblečenie, trhali ich za oblečenie a rukami do nich strkali a aj napriek výzvam na upustenie od svojho konania na toto nereagovali, ale stupňovali svoju agresivitu voči zasahujúcim policajtom, z uvedeného dôvodu člen hliadky npor. J. K. A. použil donucovacie prostriedky voči obvinenému A. B., ktorý kládol aktívny odpor, tento bol zvalený na zem pred výťah, avšak so sebou na zem stiahol aj zasahujúceho policajta I. K. A., následne obžalovaný A. C. B. chytil na zemi ležiaceho policajta I. K. A., nakoľko k hliadke prichádzala ďalšia osoba, ktorá sa taktiež nachádzala v byte, stržm. L. F. A. C. B. pustil, lebo chcel zasiahnuť voči prichádzajúcej osobe, ktorá sa presúvala k na zemi ležiacemu I. K. A., čo obžalovaný A. C. B. využil a chytil I. K. A. za nohu, ťahal ho, na čo I. K. A. sa mu vyšmykol, postavil sa, avšak obžalovaný A. C. B. ho chytil za ošatenie pod krkom, došlo k zápasu, počas ktorého obidvaja padli do priestoru okolo výťahovej šachty, obžalovaný A. B. opäť začal útočiť na ležiaceho policajta I. K. A. tým spôsobom, že skočil na neho, na zemi ho škrtil a kopal, na čo policajt stržm. L. F. použil hmaty voči tomuto obžalovanému a snažil sa ho odtiahnuť od I. J.

K. A., čo sa mu aj podarilo, kde tento obžalovaný A. B. do stržm. L. F. počas tohto zákroku udieral rukami a kopal ho, avšak aj napriek tomu obžalovaného A. B. zvalil na zem, aby mu zabránil v ďalšom napádaní, následne I. J. K. A. použil voči obžalovaným prostriedok na prekonanie odporu a odvrátenie útoku - kaser, následkom čoho útoky zo strany obžalovaných prestali, čím obžalovaní takto svojim konaním spôsobili poškodenému K. A., nar. XX.XX.XXXX zranenia a to pomliaždenie pravej čelovo-temennej oblasti hlavy, podvrtnutie základného kĺbu palca pravej ruky, pomliaždenie s odreninou ľavého kolena, pomliaždenie ľavého lakťa s dobou liečenia 10 až 14 dní s čím koreluje doba PN a poškodenému L. F., nar. XX.XX.XXXX neboli spôsobené zranenia ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie.

Za uvedený skutok im súd uložil a to každému jednému z nich podľa § 323 ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j/ Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona za splnenia podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona im výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil s probačným dohľadom.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona im uložil probačný dohľad nad ich správaním.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona im určil probačný dohľad pri ustanovení skúšobnej doby v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 5 Tr. zákona im uložil povinnosť dostaviť sa k probačnému a mediačnému úradníkovi podľa miesta bydliska v časových termínoch určených probačným a mediačným úradníkom a povinnosť kontaktovať sa s probačným a mediačným úradníkom v časových termínoch a spôsobom určeným probačným a mediačným úradníkom.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona im uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze počas skúšobnej doby zúčastniť sa trikrát hlavných pojednávaní v konaní o trestných činoch proti poriadku vo verejných veciach.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. f/ Tr. zákona im uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze písomne sa ospravedlniť poškodeným J. K. A. a L. F..

Proti uvedenému rozsudku riadne a včas, ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku podal odvolanie obžalovaný A. B., podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 03.01.2024 prostredníctvom obhajcu obžalovaný A. C. B. a podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 08.01.2024 aj poškodený prostredníctvom splnomocnenca.

Obžalovaní odôvodnili svoje odvolanie podaním doručeným súdu prvého stupňa prostredníctvom obhajcu dňa 26.01.2024 elektronickými prostriedkami s kvalifikovaným elektronickým podpisom. Namietali, že rozhodne popierajú, aby sa dopustili žalovaného trestného činu, čo prezentovali vo svojich výpovediach v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní. Poukazujú na zákrok príslušníkov Mestskej polície Vranov nad M. L. N. a N. M., ktorý predchádzal zákroku príslušníkov OO PZ Vranov nad Topľou. Uvedená hliadka mestskej polície bola vyslaná na anonymný telefonát o rušení nočného kľudu, pričom obaja zhodne uviedli, že osoby v predmetnom byte boli pod vplyvom alkoholu a hlučnejší, že zapíjali žiaľ po úmrtí otca bratov B., ktorých poznali, pričom majiteľ bytu oslavoval narodenie dieťaťa. Upozornili ich preto na rušenie nočného kľudu, no k nim ako k hliadke mestskej polície sa správali slušne. Z uvedeného pohľadu možno vyhodnotiť zákrok a postup hliadky mestskej polície za taktický a zákonne zvládnutý. Zakročujúca hliadka PZ podľa ich presvedčenia a názoru nepostupovala v súlade so zákonom, keď bez právneho dôvodu vstúpila podľa nich do otvorených dverí bytu, pretože postup v tomto smere stanovuje a v určitom rozsahu aj . Keď príslušníkov PZ na to upozornili, títo si uvedomili, že nepostupujú v súlade so zákonom a opustili priestory bytu. Policajt môže vstúpiť do obydlia alebo na pozemok len za splnenia určitých podmienok uvedených v ustanovení a to len vtedy, ak vec neznesie odklad a vstup je nevyhnutný na ochranu života alebo zdravia osôb, ochranu štátu alebo udržanie verejného poriadku, ochranu majetku, ochranu práv a slobôd iných a na vymedzených územiach aj v záujme ochrany prírody, najmä ak ide o obydlie alebo iné priestory alebo pozemok osoby pristihnutej pri trestnom čine. Podľa na miesto uvedené v odseku 1 môže vstúpiť policajt, príslušník Policajného zboru, Vojenskej polície alebo colného orgánu v prípade ak bol vydaný príkaz na zatknutie

alebo príkaz na dodanie do výkonu trestu odňatia slobody osoby, ktorá sa tam zdržuje alebo, ak treba predviesť obvineného alebo svedka, ktorý sa tam zdržuje. Po vstupe na miesta uvedené v odseku 1 možno vykonať iba také úkony, ktoré neznesú odklad alebo úkony na predvedenie osoby vrátane postupu podľa . Podľa zákona o policajnom zbore zákonná možnosť vstúpiť policajtovi do obydlia je upravená v ustanovení citovaného zákona, podľa ktorého policajt je oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a z jeho bezprostredného okolia osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky. Súčasťou vykázania zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 14 dní od vykázania, pričom do tejto doby sa počíta aj deň vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti. Sú toho názoru a presvedčenia, že policajti J. K. A. a L. F. na takýto postup nemali zákonné oprávnenie a ich vysvetlenie, že tak konali, aby sa presvedčili, či v byte nedochádza k páchaniu trestného činu alebo či tam nie je zranená osoba, nemá žiadne odôvodnenie a oporu vo vykonanom dokazovaní. Naviac, menovaní policajti v úradnom zázname hliadky OO PZ Vranov nad Topľou sami uviedli, že hliadka v uvedenom zložení bola vyslaná po rádiostanici operačným dôstojníkom na anonymné preverenie udalosti rušenia nočného kľudu. Nimi predložené video z mobilu preukazuje, že pri opúšťaní priestorov bytu do policajtov nekopali, nesprávali sa k nim agresívne, ako to uvádzali oni a boli to práve oni, ktorí násilne vytiahli obžalovaného C. B. pred byt na chodbu, kde ho zvalili na podlahu pri výťahu, kde tento upadol do krátkeho bezvedomia. Nemôže byť preto pravdou čo vypovedali svedkovia J. K. A. a L. F., že obžalovaný A. C. B. chytil na zemi ležiaceho J. K. A. zozadu za krk a začal ho škrtiť a následne vyšiel na chodbu aj obžalovaný A. B., voči ktorému boli použité neprimerane tvrdé, tzv. „miernejšie prostriedky“, ktorých použitie zakročujúca hliadka PZ nepochopiteľne neuviedla ani do hlásenia o použití donucovacích prostriedkov po tomto zákroku. Vyšetrovateľ PZ ÚIS túto skutočnosť vyhodnotil ako formálny nedostatok, ktorý nemal nijaký vplyv na vykonaný zákrok, že išlo o zákonné a primerané použitie donucovacích prostriedkov, ako aj správny postup po taktickej stránke, čo však nie je v súlade s výsledkami vyšetrovania. Celému trestnému konaniu, ako aj konaniu na Úrade inšpekčnej služby, absentuje vyjadrenie riaditeľa OO PZ Vranov nad Topľou, ktorý mal posúdiť zákonnosť a primeranosť použitia donucovacích prostriedkov. Neprimeranosť použitia donucovacích prostriedkov je zrejmá aj z rozsahu poranení, ktoré utrpeli obžalovaní a sú obsahom trestného spisu, ako aj spisu na ÚIS. V odbornom vyjadrení znalca MUDr. Sidora PhD., ktoré vypracoval na ich žiadosť sú podrobne popísané mnohopočetné zranenia na rôznych častiach tela. Ak verejný činiteľ pri výkone právomocí nepostupuje v súlade so zákonom, nepožíva ochranu ako verejný činiteľ, čo je možné aj v danom prípade. Hliadka OO PZ Vranov nad Topľou za daných okolností nemala žiadne zákonné oprávnenie na vstup do bytu na meno H., teda konala protiprávne, nie v súlade so zákonom a preto aj uvedení príslušníci PZ stratili ochranu ako verejní činitelia. Bez povšimnutia prvostupňového súdu zostala skutočnosť, že člen hliadky OO PZ Vranov nad Topľou J. K. A. ako svedok poškodený odoprel vypovedať pri konfrontácii s poškodenými ako obvinenými v predmetnej trestnej veci, lebo by si spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania. Ako skutočný dôvod však uviedol, že konfrontáciu odmieta, lebo bolo na neho podané trestné oznámenie. Rovnako z tých istých dôvodov odmietli členovia hliadky PZ vypovedať ako svedkovia pred vyšetrovateľom ÚIS, ktorý toto vôbec nevyhodnotil, možno to však hodnotiť ako prejav obavy z možného trestného stíhania a teda uvedomenia si svojho pochybenia pri predmetnom policajnom zákroku. Vôbec nepochopiteľne v tomto smere vyznieva odmietnutie svedeckej výpovede príslušníka PZ K. O., ktorý bol vyslaný s A. A. G. na poskytnutie súčinnosti zakročujúcej hliadke PZ, čo nebolo taktiež vyšetrovateľom ÚIS vyhodnotené a bolo ponechané bez povšimnutia. Ich výpovede sú v súlade so svedeckými výpoveďami svedkov J. H. a M., ktorí boli spolu v predmetnom byte a vyvracajú výpovede zakročujúcich policajtov, čo prvostupňový súd náležite nevyhodnotil. Celú vec dokresľuje svedok Hlad, sused bytu H., ktorý na druhý deň našiel pred svojim bytom na chodbe vo vedre so zemiakmi dva mobily, ktoré potom odovzdal A. H., pričom predchádzajúceho večera uviedol, že počas celej noci nezaznamenal žiaden hluk, ani vo večerných hodinách. Svedok J. P. vo svojom vyjadrení k skúmaným mobilom uviedol, že v nich boli nájdené 2 obrazové záznamy, ktoré zachytávajú zákrok policajnej hliadky ako aj zvukový záznam. Osoba, ktorá zdvihla mobil zo zeme so zapnutým kamerovým záznamom prepla snímacie zariadenie zo zadného na predné a došlo k nasnímaniu tváre nejakej osoby, neskôr ustálenej ako J. A.. Prvostupňový súd nevyhodnotil ani tento dôkaz, ktorý len lakonicky skonštatoval. Hodnotiac takto zistený a preukázaný skutkový stav majú za to, že príslušníci PZ si po neoprávnenom vstupe do bytu za nejasných okolností dodatočne uvedomili, že nekonajú v súlade so zákonom, preto po kontakte vo vnútri bytu s nimi a tam prítomnými osobami vycúvali, pričom z neho vytiahli na chodbu pred byt k výťahu Mgr. C. B., kde došlo k následným vzájomný fyzickým útokom

aj s osobami, ktoré sa v byte nachádzali. Takýto postup zakročujúcej hliadky hodnotia ako absolútne nezvládnutý služobný zákrok, ktorý vyústil do útoku na verejného činiteľa a ublíženiu na ich zdraví. S poukazom na uvedené žiadajú Krajský súd v Prešove, aby napadnutý rozsudok Okresného súdu vo Vranove nad Topľou zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, resp. spod obžaloby ich oslobodil, lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú stíhaní.

Poškodený v ním podanom odvolaní namietal, že v rozsudku na strane 26 je uvedené, že poškodení si nárok na náhradu škody neuplatňovali, preto súd o tom výrokom nerozhodoval, pričom rozsudok skutočne neobsahuje rozhodnutie o náhrade škody. Uvedené skutočnosti citované zo strany súdu sú pravdivé, ale platili len do 31.01.2022, kedy v prípravnom konaní vedenom na OKP OR PZ vo Vranove nad Topľou bol na zápisnicu o výsluchu svedka poškodeného vypočutý splnomocnenec Mgr. Viliam Slivka, kde uviedol, že vo veci služobného úrazu bolo dňa 17.12.2021 vydané rozhodnutie riaditeľa KR PZ v Prešove pod č. KRPZ-PO-V02-125-003/2021 - PR, ktorým bola menovanému poškodenému, policajtovi nadporučíkovi J. K. A. priznaná náhrada za bolesť vo výške 2.266,- eur ako dávka z úrazového zabezpečenia policajtov. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.01.2022. Až dňa 24.02.2022 bolo vyšetrovateľom PZ realizované záverečné preštudovanie vyšetrovacieho spisu, kde splnomocnená osoba výslovne uviedla, že nakoľko škoda bola vo výške 2.266,- eur I. J. A. vyplatená, tak služobný úrad MV SR sa pripája k trestnému konaniu a žiada od obvinených náhradu škody a k tomu dokladá potvrdenie o vyplatení náhrady za bolesť vo výške 2.266,- eur poškodenému policajtovi I. J. A., čím vzniklo MV SR právo na regresnú náhradu škody od obvinených, čo je uvedené aj v potvrdení, preto žiada v odsudzujúcom rozsudku, aby bola obvineným uložená povinnosť k náhrade škody. Z týchto skutočností je zrejmé, že nárok na náhradu škody si do skončenia vyšetrovania uplatnil riadne a včas a svoj návrh aj listinne odôvodnil, čo sa týka preukázania zákonnosti nároku a výšky škody v súlade s ustanovením , pričom dozorový prokurátor nárok poškodeného zahrnul aj do podanej obžaloby. Konajúci súd však o nároku poškodeného v napadnutom rozsudku nerozhodol. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby konajúci súd vo výroku rozhodol o nároku poškodeného na náhradu škody tak, že podľa uloží obžalovaným spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému Ministerstvu vnútra SR škodu vo výške 2.266,- eur.

Na základe takto riadne a včas podaných odvolaní krajský súd v zmysle ustanovenia preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, voči ktorým odvolatelia podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa a dospel k záveru, že odvolanie poškodeného je dôvodné a odvolanie obžalovaných dôvodné nie je.

Prvostupňový súd odvolaniami napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že obžalovaní sa konania tak ako im bolo kladené za vinu v obžalobe, dopustili a skutočnosti, tak ako sú uvedené v skutkovej vete sa skutočne stali a obžalovaní svojim konaním naplnili všetky zákonné znaky žalovaného zločinu, ktorého konania sa dopustili spoločným konaním, teda súd mal za preukázané, že obžalovaní, spolu so svedkami M. a H. sa nachádzali v byte na piatom poschodí na C. D. E. F. X/XX E. E. I. M., ktorého vlastníkom je matka svedka H.. Z výpovedí nielen obžalovaných, ale aj svedkov M. a H. vyplynulo z akého dôvodu sa v byte nachádzali a teda že riešili pracovné záležitosti, ako aj záležitosti ohľadom pohrebu nebohého otca obžalovaných. Nielen zo samotnej skutočnosti, že sa na toto miesto dostavila hliadka polície zložená oboma poškodenými, ale aj vzhľadom na skutočnosť, že v čase predtým bola v dôsledku správania obžalovaných a svedkov M. a H. privolaná hliadka mestskej polície v čase po 22.00 hod., kedy je už nočný kľud, kde svedkovia N. a M., členovia hliadky mestskej polície, uviedli, že boli preveriť anonymné oznámenie o rušení nočného kľudu v predmetnom byte a sami potvrdili, že keď sa k bytu dostavili bolo počuť nadmerný hluk, teda správanie sa obžalovaných a svedkov M. a H. bolo takým, ktoré by spĺňalo kritéria rušenia nočného kľudu a teda bolo v rozpore so zásadami občianskeho spolužitia a obaja príslušníci mestskej polície tiež uviedli, že toto konanie riešili dohovorom. Nebolo sporné, že nielen obžalovaní, ale aj svedkovia M. a H. požívali v daný večer alkoholické nápoje, čo potvrdili vo svojich výpovediach a túto skutočnosť potvrdili aj členovia hliadky mestskej polície. Potrebné bolo posúdiť konanie od dostavenia sa hliadky OO PZ v zložení I. K. A. a stržm. L. F., ktorí sa na miesto dostavili po vyslaní operačným dôstojníkom preveriť oznámenie o rušení nočného kľudu. Obžalovaní, ako aj svedkovia M. a H. tvrdili, že policajná hliadka sa musela dostať do bytu nejakým násilím spôsobom, keďže dvere do bytu boli zatvorené a zatvorili ich riadne po odchode hliadky mestskej polície. Poškodení zhodne uviedli, že dvere do

bytu boli pootvorené a z obhliadky miesta činu, ktorá bola vykonaná cca 8 hodín od spáchania skutku nebolo zistené žiadne poškodenie dverí, čo vyplýva nielen zo samotnej zápisnice, ale aj s vyhotovenej fotodokumentácie a nakoniec ani svedok H. netvrdil aby malo dôjsť k poškodeniu dverí. Aj svedok B. zo susedného bytu uviedol, že keď tam boli policajti, tak na dverách bytu H. nebolo žiadne poškodenie. Je nepochybné, že poškodení ako hliadka PZ vykonávali služobný zákrok. Súd vyhodnocuje skutočnosti plynúce z výpovede poškodeného K. A. o vstupe do bytu ako logické a jasné, napriek tomu, že obhajoba tvrdí, že poškodený sa mali do bytu dostať neoprávnene. Obhajoba tvrdí, že poškodení po tom čo zistili, že do bytu vstúpili neoprávnene a obžalovaní ich chceli zachytiť na mobilné telefóny, chceli toto konanie nezákonne zakryť. Aj keď súd nie je viazaný rozhodnutím vedeným na Úrade inšpekčnej služby, v tomto konaní bolo zistené a to z hlásení o použití donucovacích prostriedkov, ale aj zo záverov znaleckého posudku, ktorý súd oboznámil ako dôkaz listinou, že OČTK ktorý vyšetrovanie vykonával sa zaoberal práve spôsobom vykonania služobného zákroku poškodenými a po rozsiahlom dokazovaní dospel k záveru, že konanie, ktorého sa mali poškodení ako podozriví dopustiť vo vzťahu k obžalovaným ako poškodeným bolo zastavené. Konanie obžalovaných, za ktoré ich súd uznal vinnými a uviedol v skutkovej vete rozsudku vyplýva z výpovedi predovšetkým poškodených, pričom súd dáva do pozornosti aj tú skutočnosť, že pri vykonávaní služobného zákroku nie je možné očakávať, že nedôjde prípadne k spôsobeniu ujmy vo vzťahu k osobám, ale aj veciam, voči ktorým je služobný zákrok vykonávaný. V konaní vedenom na ÚIS sa vyšetrovateľ podrobne zaoberal vykonaním služobným zákrokom, pokiaľ sa týka jeho primeranosti, oprávnenosti a taktiky so záverom, že poškodení ako zasahujúca hliadka PZ neporušili príslušné ustanovenia zákona o policajnom zbore týkajúce sa služobného zákroku. Čo sa týka zranení spôsobených poškodenému I. A., tieto mal súd za preukázané zo záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, kde znalec tieto zranenia nielen konštatoval, ale vyjadril sa aj k mechanizmu vzniku a doby liečenia. Takto vykonané dokazovanie dovoľuje súdu prijať záver o spáchaní skutkov obžalovanými, keďže naplňuje všetky zákonné znaky skutkovej podstaty žalovaného zločinu.

Po preskúmaní odvolaniami napadnutého rozsudku, ako aj obsahu predloženého spisu odvolací súd v prvom rade poukazuje na vykonané dôkazy týkajúce sa skutku, ktorý bol posúdený ako zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona. Vo vzťahu k tomuto skutku boli pred súdom prvého stupňa vykonané dôkazy v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci a to zákonným spôsobom. Z takto procesne zabezpečených dôkazov následne okresný súd vyvodil skutkové okolnosti, pričom tieto majú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Tieto skutkové okolnosti považuje aj krajský súd za správne a s nimi sa stotožnil a keďže súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne rozviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých pri ustálení skutkového stavu vychádzal, odvolací súd na toto rozhodnutie v celom rozsahu z dôvodu neopakovania tých istých okolností a skutočnosti odkazuje. Krajský súd rovnako konštatuje, že aj prípravné konanie bolo vykonané procesným spôsobom a dôkazy boli zaobstarané v dostatočnom rozsahu odôvodňujúcom podanie obžaloby, pričom ani procesné strany sa v priebehu odvolacieho konania nedomáhali vykonania ďalších dôkazov. Súd prvého stupňa sa s týmito dôkazmi vysporiadal v celom rozsahu a to aj s prihliadnutím na návrhy a námietky procesných strán. Úplnosť vykonaných dôkazných prostriedkov vytvorila vo veci nevyhnutný základ aj pre konanie nadriadeného súdu, ktoré spočívalo v zhodnotení vykonaných dôkazov v zmysle zásad uvedených v , na vytvorenie záveru o tom, či došlo k spáchaniu skutku, ak áno, ako a k akému. Z obsahu uvedeného rozsudku súdu prvého stupňa zároveň vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov neodporuje základným princípom logického myslenia.

Výsledky vykonaného dokazovania tvoria jednoznačne ucelený celok tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť záver, že obžalovaný A. B. a A. C. B. spáchali skutok kladený im obžalobou za vinu.

Uvedené tvrdenie je možné, aj podľa názoru odvolacieho súdu, oprieť predovšetkým o výpovede svedkov poškodených J. K. A. a L. F., ktorí zhodne popísali ako boli vyslaný operačným dôstojníkom na preverenie rušenia nočného kľudu, po príchode na miesto sa vyviezli na piate poschodie, kde videli pootvorené dvere do bytu, z ktorého vychádzal hluk a to hlasná hudba a krik, kde zazvonili na zvonček, kričali „haló polícia“ a nakoľko k nim nikto neprišiel, tak vstúpili do bytu a išli do izby odkiaľ vychádzala hlasná hudba a krik, kde sedeli 3 až 4 osoby, ktoré požívali alkoholické nápoje a hlasno sa rozprávali, tieto osoby pozdravili a pýtali sa čo sa deje, po čom uvedené osoby vyskočili z miest a začali na nich slovne útočiť, strkať do nich, ťahať za uniformy, vulgárne nadávať, vyháňať ich, pričom malo ísť práve o

obžalovaných A. B. a A. C. B., po čom vyšli k vchodovým dverám, ktoré sa následne osoby zdržiavajúce sa v byte snažili za nimi zavrieť, preto vložili nohy do dverí, po čom došlo k tomu, že obžalovaní ich do nôh kopali cez štrbinu v pootvorených dverách a keď sa im dvere nepodarilo zatvoriť, dvere otvorili a následne došlo k slovnému napádaniu, strkaniu, vulgárnym nadávkam a následne aj k fyzickému napadnutiu osoby poškodeného J. A. obžalovaným A. B. a následne aj obžalovaným A. C. B., pričom v rámci uvedeného zákroku sa snažili obžalovaných spacifikovať a za týmto účelom použiť aj hmaty a chvaty sebaobrany.

V prejednávanej veci je nesporné, že ku konfliktu medzi obžalovanými a poškodenými došlo a to v rámci vykonávania služobného zákroku. Uvedené vyplýva v podstate zo všetkých výpovedí a to tak obžalovaných, poškodených, ako aj svedkov M. a H.. Sporné ostalo, či obžalovaní svojim konaním naplnili znaky skutkovej podstaty trestného činu útoku na verejného činiteľa tým, že použili násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa a či takýmto konaním spôsobili verejnému činiteľovi ublíženie na zdraví.

V danom prípade zranenia poškodeného J. A. sú objektivizované znaleckým posudkom znalca MUDr. Valdmana, ktorý popísal aké zranenia poškodený J. A. utrpel, aký bol mechanizmus ich vzniku, pričom uviedol, že mechanizmu vzniku zodpovedajú údery a kopance do poranených oblastí a mohli vzniknúť tak, ako to udáva poškodený a to fyzickým napadnutím a následným pádom na zem. Naproti tomu obžalovaní tvrdili, že v podstate boli zbití poškodenými a to tak, že boli vytiahnutí na chodbu pred dvere inkriminovaného bytu, kde boli bití a kopaní, pričom im mali byť spôsobené zranenia, v dôsledku čoho považovali zákrok príslušníkov PZ za nezákonný, čím malo dôjsť k prekročeniu právomoci a zneužitiu právomoci verejného činiteľa. Vo vzťahu k uvedenému krajský súd udáva, že paralelne s predmetným trestným konaním prebiehalo aj trestné konanie pre trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, kde poškodení mali byť A. B. a A. C. B., avšak uznesením Úradu inšpekčnej služby zo dňa 27.01.2023, ČVS: ÚIS-238/OISV-2021, v spojení s uznesením Krajskej prokuratúry Prešov zo dňa 04.04.2023, sp. zn. -19 bolo uvedené trestné konanie zastavené. V rámci trestného konania bol vypracovaný znalecký posudok MUDr. Martinom Kováčom, ktorý bol v prejednávanej trestnej veci oboznámený, z ktorého vyplýva aké zranenia A. B. a A. C. B. utrpeli, ako aj skutočnosť, že v prípade, ak by k zákroku došlo tak ako to popisujú, tie zranenia by museli byť väčšie.

Na základe uvedeného, s poukazom na výpovede poškodených, znalecký posudok znalca MUDr. Valdmana, ktorý objektivizoval zranenia poškodeného J. A., s tým, že mohli vzniknúť tak, ako udával poškodený J. A., s poukazom na konštatovanie znalca MUDr. Kováča, ktorý uviedol, že v prípade, ak by k zákroku došlo tak ako to obžalovaní A. B. a A. C. B. popisujú, tak tie zranenia by museli byť väčšie, sa krajský súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že skutok sa stal a spáchali ho obžalovaní, pričom obžalovaní tým, že spoločným konaním použili násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa a spôsobili ním ublíženie na zdraví, tak po objektívnej, ako aj subjektívnej stránke naplnili skutkovú podstatu žalovaného zločinu.

Na základe uvedeného aj krajský súd má za to, že správne prvostupňový súd konanie obžalovaných posúdil ako zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona.

Okresný súd sa pri rozhodovaní o treste obžalovaných zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, pričom u obžalovaných správne zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona, že obžalovaní pred spáchaním trestného činu viedli riadny život. S poukazom na odpis registra trestov obžalovaných a na výpis z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov, z ktorých vyplýva, že obžalovaní v týchto majú evidované prevažne dopravné priestupky, resp. v jednom prípade aj priestupky spočívajúce v nerešpektovaní nariadení v súvislosti s COVID opatreniami, aj krajský súd dospel k záveru, že trest uložený obžalovaným na spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere 36 mesiacov, s podmienečným odkladom a probačným dohľadom nad ich správaním, so skúšobnou dobou v trvaní 36 mesiacov, ako aj uložením primeraných povinností, je trest dostatočný a primeraný, vzhľadom na osoby páchateľov, ich pomery a možnosti ich nápravy, aj s poukazom na individuálnu a generálnu prevenciu.

Pochybil však prvostupňový súd ak nerozhodol o uplatnenom nároku na náhradu škody poškodeného z dôvodu, že z obsahu spisu vyplýva, že tento nárok bol uplatnený riadne a včas zmysle § 46 ods.

3 do skončenia vyšetrovania a to pri záverečnom preštudovaní vyšetrovacieho spisu. Z uvedeného dôvodu krajský súd doplnil v zmysle , napadnutý rozsudok o chýbajúci výrok o náhrade škody, tak že poškodeného s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Vo vzťahu k uvedenému krajský súd udáva, že zo znaleckého posudku MUDr. Valdmana mal preukázané bodové ohodnotenie poranení poškodeného J. K. A. vo výške 50 bodov, avšak nemal znalcom uvedenú výšku škody za takéto bodového ohodnotenie. Z opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 21. mája 2021, č. S14243-2021-OL o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2021 vyplýva, že výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2021 za jeden bod je 22,66 eura, čo pri bodovom ohodnotení poranení poškodeného J. A. v rozsahu 50 bodov tvorí sumu 1.133,- eur, pričom uplatnený nárok na náhradu škody, ako aj výška vyplatenej sumy v zmysle potvrdenia MV SR je 2.266,- eur. Z predloženého potvrdenia MV SR zo dňa 15.02.2022 nevyplýva mechanizmus výpočtu uvedenej škody. Z uvedeného dôvodu krajský súd dospel k záveru, že na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, preto poškodeného z nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaných, že neboli splnené podmienky vstupu do obydlia v zmysle , resp. zákona o policajnom zbore, krajský súd udáva, že v zmysle policajt môže vstúpiť do obydlia o.i. ak vec neznesie odklad a vstup je nevyhnutný na udržanie verejného poriadku. Z ustanovenia vyplýva, že priestupku proti verejnému poriadku sa dopustí o.i. aj ten kto poruší nočný kľud. Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade bola hliadka PZ vyslaná za účelom preverenia hlásenia o rušení nočného kľudu, preto, podľa názoru krajského súdu, boli splnené podmienky na vstup do obydlia z dôvodu ochrany a udržania verejného poriadku. Navyše, z vykonaného dokazovania, najmä zápisnice o obhliadke miesta činu a fotodokumentácie dverí bytu rodiny Šalkových nevyplýva, aby tieto mali byť poškodené, čo by zodpovedalo násilnému vniknutiu zasahujúcich príslušníkov PZ do obydlia, preto odvolací súd dospel k záveru, že tvrdenie poškodených o neuzavretých vstupných dverách do uvedeného bytu v čase ich príchodu je možné považovať za pravdivé.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam obžalovaných poukazujúcim na nedostatky konania na ÚIS spočívajúce v absencii vyjadrenia riaditeľa OO PZ Vranov nad Topľou, vyhodnotením neuvedenia použitia donucovacích prostriedkov do hlásenia o zákroku len ako formálneho nedostatku, odmietnutí v odvolaní uvedených osôb vypovedať pred vyšetrovateľom ÚIS, krajský súd v súhrne udáva, že v prípade konania vedeného na ÚIS išlo o konanie, ktoré bolo paralelne vedené s predmetným trestným konaním, kde obžalovaní boli v procesnom postavení poškodených, ktoré bolo právoplatne zastavené, pričom konajúci súd nie je oprávnený posudzovať namietané nedostatky iného trestného konania, tým, že aj keď právoplatným rozhodnutím vydaným v tomto trestnom konaní viazaný nie je, vyhodnocuje ho v rámci vykonaného dokazovania ako jeden z dôkazov.

Vo vzťahu k namietanému zvukovo-obrazovému záznamu z mobilného telefónu krajský súd udáva, že sa s týmto záznamom oboznámil avšak podstatnú časť skutku na tomto zázname nie je vidieť. Skutočnosť, že predmetný mobilný telefón zo zeme v závere zdvihla osoba, ktorá mala byť neskôr ustálená ako poškodený J. K. A., ktorého mal predmetný mobilný telefón nasnímať, nemá vplyv na závery dokazovania v predmetnej trestnej veci.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd odvolanie poškodeného vyhodnotil ako dôvodné a odvolania obžalovaných ako nedôvodné a rozhodol tak ako uviedol vo výroku tohto rozsudku.

Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne. jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.