Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5C-14-2024.pdf
PDF · 115.83 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/14/2024
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu A. A., nar. X. X. XXXX, trvale bytom B. XXX, adresa na doručovanie A. XX, C., právne zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Ladislav Janči, s. r. o., so sídlom Dončova 1451/21, Ružomberok, proti žalovanej A. D., nar. X. X. XXXX, trvale bytom E. F. XXXX/XX, G. A., adresa na doručovanie D. XXXX/XX, G. A., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
N a r i a ď u j e s a zabezpečovacie opatrenie, ktorým sa zriaďuje v prospech žalobcu záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovanej, ktoré sú evidované v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor pre katastrálne územie H., obec Liptovský Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš, na liste vlastníctva číslo č. XXXX, a to k pozemku s parc. č. KN-C 1856/32 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 376 m2, pozemku s parc. č. KN-C 1856/33 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 135 m2, stavbe – rodinný dom č. X so súpisným číslom XXXX postavený na pozemku s parc. č. KN-C 1856/33, v spoluvlastníckom podiele žalovanej vo veľkosti 1/2-ica z celku.
Záložné právo v prospech žalobcu slúži na zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči žalovanej vo výške 20.000 € s príslušenstvom, zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou dňa 15. 2. 2023.
Žalobcovi sa voči žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom podaným, prostredníctvom právneho zástupcu, na Okresnom súde Liptovský Mikuláš dňa 22. 2. 2024 domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Vo svojom návrhu uviedol, že žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník v zmysle ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka dňa 15. 2. 2023 uzatvorili v písomnej forme zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej finančnú pôžičku vo výške 20.000 €, pričom ako vyplýva priamo z obsahu označenej zmluvy, táto čiastka bola menovanej odovzdaná v hotovosti pri podpise danej zmluvy. Zmluvné strany sa vzájomne dohodli, že žalovaná vráti takto poskytnutú pôžičku žalobcovi v lehote najneskôr do 6. 6. 2023. Strany sa tiež dohodli, že poskytnutá pôžička je bezúročná. Žalovaná bola žalobcom viackrát telefonicky, či verbálne, ako aj prostredníctvom elektronickej komunikácie vyzvaná, aby si svoju povinnosť vrátiť žalobcovi sumu poskytnutej pôžičky splnila, doteraz sa tak nestalo a žalovaná svoj dlh neuhradila v rozsahu sumy 20.000 €. Vzhľadom k tomu, že žalovaná sa následne odmlčala a dokonca prestala reagovať na pokusy o komunikáciu so žalobcom, tento sa dňa 20. 2. 2024 obrátil s uplatnením svojho nároku na súd, pričom v rámci konania vedeného v zmysle zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní pred Okresným súdom Banská Bystrica podal návrh na vydanie platobného rozkazu. V čase podania návrhu na zabezpečovacie opatrenie zatiaľ nedošlo k vydaniu meritórneho rozhodnutia, žaloba v danej veci bola Okresnému súdu Banská Bystrica doručená dňa 20. 2. 2024 o14:50:28 hod. a bolo pridelené číslo 0903318024. Vzhľadom k obsahu vyššie špecifikovaných skutkových okolností je možné
konštatovať, že žalobca má voči žalovanej pohľadávku vo výške 20.000 €, ktorej príslušenstvom je zákonom určený nárok žalobcu na úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 20.000 € od 7. 6. 2023 do zaplatenia. Základná úroková sadzby I. ku dňu 7. 6. 2023 totiž zodpovedala 3,75 %. Ostatným príslušenstvom danej pohľadávky sú v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka náklady spojené s uplatnením danej pohľadávky, teda aj nárok na náhradu trov vyššie uvedeného súdneho konania. Žalovaná je podľa katastra nehnuteľností podielovým spoluvlastníkom v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 1/2-ica z celku k nasledujúcim nehnuteľnostiam: pozemku s parc. č. KN-C 1856/32 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 376 m2, k. ú. H., pozemku s parc. č. KN-C 1856/33 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 135 m2, k. ú. H., stavby – rodinný dom č. X so súpisným číslom XXXX postavený na pozemku s parc. č. KN-C 1856/33, k. ú. H., ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor pre k. ú. H., obec Liptovský Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš, na LV č. XXXX. Ako vyplýva z priloženého výpisu z listu vlastníctva žalovaná je podielovým spoluvlastníkom pod B2, pričom druhým spoluvlastníkom zapísaným pod B1 je jej manžel H. D., ktorý vlastní spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1-ica z celku. Na danom liste vlastníctve sú už dnes vedené nasledujúce ťarchy : 1. Vlastník poradové číslo 1 - Záložné právo na KN p.č.1856/32, 1856/33, stavbu rodinný dom č.X so s. č.XXXX na p.č.1856/33 v prospech záložného veriteľa: R - J. A. servis, s.r.o. (IČO:36661961) na základe záložnej zmluvy - V-2826/2023 vklad povolený 14. 7. 2023; 2. Vlastník poradové číslo 2 - Záložné právo v prospech záložného veriteľa: J. G. E., rodné priezvisko K., dátum narodenia XX. X. XXXX, L. A. XXXX/XX,XXX XX C. SR na nehnuteľnosti - pozemok registra C KN parcelné číslo 1856/32,1856/33, stavba Rodinný dom č.X so súpisným číslom XXXX na pozemku registra C KN s parcelným číslom 1856/33 v katastrálnom území H. v podiele 1/2 na základe zmluvy o zriadení záložného práva - V-2798/2023 - vklad povolený dňa 19. 7. 2023, 3. Vlastník poradové číslo 2 - Vl.2 D. A. - Exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti 349EX 341/23, JUDr. Lucia Ďuricová Čadca, Z-3507/2023. Z daného listu vlastníctva je tiež zrejmé, že podielové spoluvlastníctvo medzi žalovanou a jej manželom malo vzniknúť na základe titulu nadobudnutia - Dohoda o vyporiadaní bezpodielového vlastníctva manželov, V-2213/2023, vklad povolený dňa 30. 05. 2023, pvz 256/23. V záujme ochrany bezprostredne ohrozených práv žalobcu je podľa jeho mienky na mieste vydanie nižšie uvedeného zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko v prípade jeho nevydania hrozí žalobcovi závažná ujma a je ohrozený priebeh budúceho exekučného konania, a aj uspokojenie vyššie špecifikovanej pohľadávky žalobcu v sume 20.000 € s príslušenstvom, ktorá nie je v zanedbateľnej výške, pričom prípadná exekúcia je reálne ohrozená. Cieľom podania tohto návrhu je upraviť pomery medzi účastníkmi konania a zabezpečiť, aby neprišlo k prípadnému zmareniu vynútiteľnosti už navrhovaného súdneho rozhodnutia. Účelom navrhovaného opatrenia má byť podľa mienky navrhovateľa zabezpečenie majetku dlžníka pred hrozbou možného zmarenia budúcej exekúcie, ktorej predmetom by bolo vymoženie vyššie špecifikovanej a žalovanou dokonca v elektronickej komunikácii v celom rozsahu uznanej pohľadávky žalobcu ako veriteľa žalovanej. Tento návrh sleduje cieľ, aby sa zriadeným záložného práva na majetok dlžníka došlo k zabezpečeniu pohľadávky žalobcu s cieľom, aby sa zabezpečilo a eliminovalo už vzniknuté nebezpečenstvo uspokojenia uvedenej pohľadávky žalobcu. V tejto súvislosti je predovšetkým potrebné poukázať na to, že pohľadávka žalobcu dnes nie je žiadnym spôsobom zabezpečená hoci jej výška je značná. Potvrdením o existencii reálneho ohrozenia práv žalobcu dokumentujú už doteraz učinené kroky žalovanej, o ktorých je možné na základe žalobcovi dostupných informácií tvrdiť, že táto doslova zaviedla osobu žalobcu a tomuto vyslovene klamala nielen o jej schopnostiach vrátiť požičanú finančnú čiastku. Žalovaná v čase dojednávania podmienok poskytnutia pôžičky zo strany žalobcu a zjavne bezprostredne pred jej prijatím učinila právne kroky, ktorým obmedzila možnosti žalobcu domôcť sa uspokojenia jeho pohľadávky. Je totižto zjavné, že žalovaná veľmi krátko pred prijatím sumy 20.000 € od žalobcu uzatvorila s jej manželom H. D. dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov – vklad povolený 30. 5. 2023, teda tesne pred uzatvorením tejto dohody vyššie uvedené nehnuteľnosti tvorili predmet BSM žalovanej a jej manžela. V dôsledku uzatvorenia tejto zjavne účelovo uzatvorenej zmluvy vznikol právny stav, keď žalovaná vlastní len 1-icu daných nehnuteľností. Už v tomto smere je zreteľné, že žalovaná konala v zjavnom úmysle pôžičku žalobcovi nielenže nevrátiť, ale navyše ešte aj znemožniť jej reálne a skoré vymoženie predajom vyššie uvedených nehnuteľností v celosti. Navyše predaj spoluvlastníckeho podielu 1/2-ica na nehnuteľnosti vytvára aj ten právny problém, že o takýto podiel nemusí byť na trhu plnohodnotný záujem, nakoľko je nelogické aby niekto kupoval nehnuteľnosť určenú na bývanie len v jednej polovici; každý reálny záujemca bez špekulatívnych cieľov má vždy záujem o nadobudnutie ideálneho podielu k takejto nehnuteľnosti. Takýmto krokom teda vznikol stav, keď sa navyše nielen oslabuje záujem o prípadné nadobudnutie daného podielu pri nútenom predaji, ale navyše sa aj znižuje záujem oň, čo vedie k záveru o znížení jeho ceny na voľnom trhu pri prípadnom výkone záložného práva.
Uvedená zmena, ktorá nastala uzatvorením uvedenej dohody o vyporiadaní BSM je o to zásadnejšia, že na ňu nadväzujú ďalšie z pohľadu žalobcu žalovanou nedobromyseľne uskutočnené právne úkony, ktoré zjavne na úkor žalobcu favorizujú iných veriteľov žalovanej a žalobcu poškodzujú. Aj keď to z priloženého výpisu nie je určité, vzhľadom k časovým následnostiam je zreteľné, že žalovaná musela ihneď po zápise dohody o vyporiadaní BSM do katastra nehnuteľností spolu so svojím manželom zriadiť k všetkým označeným nehnuteľnostiam záložné právo v prospech R-J.A. servis, s. r. o. – vklad z 14. 7. 2023. Žalovaná navyše krátko na to, ešte aj svoj 1-ičný podiel k daným nehnuteľnostiam už o 5 dní neskôr založila v prospech inej veriteľky - J. G. E., pričom sa tak stalo už 19. 7. 2023. Záložná zmluva musela byť uzatvorená už predtým. Z týchto udalostí je zrejmé, že žalovaná napriek tomu, že dňa 19. 7. 2023 už bola v omeškaní voči žalobcovi, ktorému mala vrátiť sumu 20.000 € do 6. 6. 2023, nielenže tohto doslova zavádzala v elektronickej komunikácii a opakovane sľubovala ako dlh už ide vyrovnať, ale doslova pokútnym spôsobom, poza chrbát žalobcu a bez jeho vedomia svoj podiel k daným nehnuteľnostiam opakovane zaťažila v prospech iného jej veriteľa. Uvedené doslova nečestné a až ľstivé praktiky žalovanej tiež podporujú záver o ohrození práv žalobcu a umožňujú vytvoriť si v očiach nezávislého pozorovateľa obraz o konaní žalovanej, ktorá sa zjavne neštíti uskutočniť takéto kroky a nie je žiadna záruka, že v nich nebude pokračovať aj v budúcnosti. Uvedená dohoda o vyporiadaní BSM bola uzatvorená za trvania manželstva žalovanej a druhého spoluvlastníka, ktorý musel o jej záväzkoch vedieť. Je zaujímavé aj to, že prvé záložné právo bolo zriadené v prospech spoločnosti R- J.A. s. r. o., pre ktorú H. D. pracuje. Je dôvodné predpokladať, že už v čase zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalovanej a jej manžela muselo byť obom, ale minimálne žalovanej známe, prečo to robia a že sa tak deje v úmysle poškodiť žalobcu ako veriteľa žalovanej. Okrem toho je zjavné, že existenciu ohrozenia prípadnej exekúcie voči žalovanej zhmotňuje aj to zistenie, že voči nej bolo dokonca začaté exekučné konanie súdnym exekútorom JUDr. Luciou Ďuricovou pod č. 349EX 341/23. Je teda zjavné, že žalovaná opakovane neplní záväzky voči svojim veriteľom dobrovoľne, ako aj to, že táto koná také majetkové dispozície, ktoré priamo poškodzujú žalobcu a vytvárajú stav, keď budúci výkon exekúcie v jeho prospech je minimálne ohrozený. Je potrebné poukázať na to, že žalovaná je v omeškaní s plnením svojich záväzkov voči žalobcovi už viac ako 8 kalendárnych mesiacov. Je na mieste prijať záver, že žalovaná od žalobcu doslova s nepoctivým zámerom vylákala sumu 20.000 € ako pôžičku, a to už v čase, keď musela vedieť o iných svojich niekoľko desaťtisícových dlhoch voči iným veriteľom a o svojom obmedzenom príjme, ktorý nemôže byť dostatočným zdrojom na uhrádzanie jej značných záväzkov. Súhrn týchto okolností stavajú ohrozenie nároku žalobcu do veľmi reálnej polohy podporenej týmito zisteniami, čo obavu z neuhradenia jeho oprávnených nárokov zreálňuje a doslova sprítomňuje, obzvlášť ak žalovaná neplní na dlh, ktorý aj v komunikácii so žalovaným riadne uznala, nereaguje a neponúka žiadne riešenia vzniknutého dlhu voči jeho osobe ale iba prázdne sľuby. Tieto zistenia z pohľadu ohrozenia práv žalobcu vyznievajú zásadne, nakoľko dokazujú, že žalovaná v čase existencie značných záväzkov voči osobe žalobcu, nielen zaťažuje ale dokonca minimálne z pohľadu žalobcu za podozrivých okolností robí s uvedenými nehnuteľnosťami také majetkové dispozície, ktoré obmedzujú až maria možnosť žalobcu sa z týchto nehnuteľností bezproblémovo a v dostupnej dobe uspokojiť. Žalovaná podľa informácií dostupných žalobcovi nevlastní iné nehnuteľnosti. Aj preto, aby následná exekúcia nebola zmarená, a aby sa neprehlboval stav porušenia práv žalobcu a stav ohrozenia budúcej exekúcie a ohrozenie vymožiteľnosti jeho pohľadávky, je podľa mienky žalobcu potrebné v záujme nastolenia spravodlivosti a práva vydať nižšie špecifikované zabezpečovacie opatrenie. Vyššie uvedený súhrn skutkových zistení plne odôvodňuje vydanie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré bude spôsobilé poskytnúť minimálne do vymoženia pohľadávky žalobcu elimináciu hrozby zmarenia exekúcie a uhradenie oprávnených nárokov žalobcu. V záujme ochrany bezprostredne ohrozených práv žalobcu je na mieste vydanie uvedeného opatrenia, nakoľko v prípade jeho nevydania hrozí žalobcovi závažná ujma a je ohrozený priebeh budúceho exekučného konania, pričom reálne hrozí, že sa žalobca nebude mať z čoho uspokojiť. Jediným spôsobom ako tomu zabrániť je vydanie navrhovaného opatrenia, ktorého akceptáciou sa aspoň čiastočne eliminujú vyššie uvedené obavy a ohrozenia práv žalobcu. Žalobca žiada vydanie zabezpečovacieho opatrenia k všetkému nehnuteľnému majetku žalovanej, a to najmä preto, že tento majetok je už zaťažený skôr vzniknutými záložnými právami iných osôb, ako aj preto, že výška jeho pohľadávky s príslušenstvom je značná. Existencia iných záložných práv nebráni zriadeniu ďalšieho záložného práva, ktoré navrhuje žalobca, nakoľko zákon pozná mnohosť zálohov na jednom predmete zabezpečenia a upravuje aj spôsob uspokojovanie takto zabezpečovaných pohľadávok v prípade súbehu záložných práv. Navyše žalobca nemá v čase podania tohto návrhu reálnu možnosť zistiť, aké pohľadávky sú zabezpečené záložnými právami zriadenými v prospech ostatných záložných veriteľov. Podľa informácií dostupných žalobcovi ale ide o pohľadávky voči R-J.A. servis s. r. o. vo výške cca 80.000 € a voči J. G. E., tiež pravdepodobne vo výške 80.000 €. Nakoľko hodnota daných
nehnuteľností zodpovedá podľa odborného vyjadrenia realitnej kancelárie Reality Alpia sume od 310.000 € do 360.000 €, zriadenie záložného práva k daným nehnuteľnostiam v prospech žalobcu je primerané, osobitne ak sa toto záložné právo priamo bude dotýkať len podielu žalovanej vo veľkosti 1-ice z celku ( tento podiel tak zodpovedá len sume cca 155.000 až 180.000 €). Žalobca nemá reálnu možnosť zabezpečiť znalecký posudok k nehnuteľnostiam žalovanej, nakoľko nemá zákonný nástroj ako tieto podrobiť podrobnej obhliadke, avšak pre posúdenie primeranosti navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia podľa mienky žalobcu aj priložené odborné vyjadrenie realitnej kancelárie je dostatočným dôkazom.
2. Dňa 5. 3. 2024 žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, doručil podanie, v ktorom doplnil návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia. V podaní uviedol, že dňa 21. 2. 2024 bol v danej veci podaný návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Medzičasom nastala nová právna okolnosť, ktorá podporuje opodstatnenosť podaného návrhu. Na základe návrhu na vydanie platobného rozkazu Okresný súd Banská Bystrica dňa 5. 3. 2024 vydal v upomínacom konaní platobný rozkaz sp. zn. 7Up/385/2024, ktorým rozhodol, že žalovaná je povinná do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi istinu 20.000 € a úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 20.000 € od 7. 6. 2023 do zaplatenia, alebo v tej istej lehote podať odpor. Súčasne rozhodol, že žalovaná je povinná do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 1.521,29 €, a to žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu v konaní. Aj uvedené súdne rozhodnutie preukazuje opodstatnenosť pohľadávky žalobcu voči žalovanej čo je základný predpoklad návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, navyše je ním exaktne určené aj jej príslušenstvo tvorené úrokmi z omeškania a trovami konania v nezanedbateľnej výške.
3. Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spisovom materiáli mal súd osvedčený skutkový stav:
4. Okresný súd Banská Bystrica potvrdil, že bol prijatý dňa 20. 2. 2024 návrh na začatie konania vo veci A. – D. v elektronickej podobe a bolo mu pridelené číslo 0903318024. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 5. 3. 2024 platobný rozkaz sp. zn. 7Up/385/2024, ktorým rozhodol, že žalovaná je povinná do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi istinu 20.000 € a úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 20.000 € od 7. 6. 2023 do zaplatenia, alebo v tej istej lehote podať odpor. Súčasne rozhodol, že žalovaná je povinná do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 1.521,29 €, a to žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu v konaní.
5. Nehnuteľnosti, na ktorých žalobca žiada nariadiť zabezpečovacie opatrenie sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX. Ku dňu 13. 3. 2024 je žalovaná vlastníčkou 1/2 –ice nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, evidovanom Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, katastrálne územie H., obec Liptovský Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš, a to parcela č. 1856/32, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 376 m2, parcela č. 1856/33, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 135 m2, rodinného domu č. X, E.. M. XXXX, postaveného na parcele 1856/33. Druhú polovicu uvedených nehnuteľností vlastní manžel žalovanej H. D..
6. Dňa 15. 2. 2023 uzatvorili A. A. ako veriteľ a A. D. ako dlžníčka zmluvu o pôžičke, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal požičať dlžníčke sumu 20.000 €, ktorú sa dlžníčka zaviazala vrátiť veriteľovi v lehote najneskôr do 6. 6. 2023.
7. Z SMS komunikácie uskutočnenej medzi žalobcom a žalovanou v termínoch od 1. 6. 2023 do 11. 8. 2023 vyplýva, že žalovaná nemá peniaze na vrátenie pôžičky, hoci sa snažila ich zabezpečiť tak z vlastných zdrojov, ako aj z úveru.
8. Z vyjadrenia realitného makléra k cene nehnuteľností zo dňa 21. 2. 2024 vyplýva, že predajná cena rodinného domu č. X a parcely podľa LV č. XXXX v k. ú. H. bez vykonanej fyzickej obhliadky nehnuteľnosti sa môže pohybovať cena medzi 310.000 až 360.000 €.
9. Z exekučného príkazu JUDr. Lucie Ďuricovej, súdnej exekútorky sp. zn. 349Ex 341/2023 zo dňa 10. 10. 2023 vyplýva, že bol vydaný príkaz na nariadenie záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve povinnej osoby A. D., a to k parcele č. 1856/32, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 376 m2, k parcele č. 1856/33, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 135 m2 a k rodinnému
domu č. X, súp. č. XXXX, postaveného na parcele 1856/33, v podiele 1/2-ica. Exekučný príkaz bol vydaný na vymoženie pohľadávka oprávneného R – J. A. servis, s.r.o. vo výške istiny 88.000 €, na základe vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie notárskej zápisnice č. N86/2023, NZ9905/2023 zo dňa 13. 4. 2023.
10. Zo spisového materiálu Okresného úradu, katastrálny odbor Liptovský Mikuláš sp. zn. V 2213/2023 vyplýva, že dňa 30. 5. 2023 okresný úrad rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech A. D. v podiele 1/2-ica, A. H. D. v podiele 1/2-ica k nehnuteľnostiam, a to k parcele č. 1856/32, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 376 m2, k parcele č. 1856/33, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 135 m2 a k rodinnému domu č. X, E.. M. XXXX, postaveného na parcele 1856/33, na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Právne účinky vkladu nastali dňa 30. 5. 2023.
11. Zo spisového materiálu Okresného úradu, katastrálny odbor Liptovský Mikuláš sp. zn. V 2826/2023 vyplýva, že dňa 14. 7. 2023 okresný úrad rozhodol o povolení vkladu záložného práva v prospech R – J. A. servis, s.r.o., v podiele 1/2-ica, na základe zmluvy o zriadení záložného práva uzatvorenej medzi účastníkmi A. H. D. ako záložcom a spoločnosťou R – J. A. servis, s.r.o. ako záložným veriteľom. Právne účinky vkladu nastali dňa 14. 7. 2023. Z notárskej zápisnice N 86/2023, NZ 9905/2023 zo dňa 13. 4. 2023 vyplýva, že A. D. ako dlžníčka uznala svoj dlh vo výške 88.000 € voči veriteľovi A. F., ktorý vznikol na základe zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 19. 10. 2022. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 26. 5. 2023 vyplýva, že postupca A. F. postúpil postupníkovi spoločnosti R – J. A. Servis, s.r.o. pohľadávku vo výške 88.000 € vzniknutej zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej s A. D. ako dlžníčkou (notárska zápisnica N 86/2023, NZ 9905/2023 zo dňa 13. 4. 2023).
12. Zo spisového materiálu Okresného úradu, katastrálny odbor Liptovský Mikuláš sp. zn. V 2798/2023 vyplýva, že dňa 19. 7. 2023 okresný úrad rozhodol o povolení vkladu záložného práva v prospech J. G. E. v podiele 1/2-ica, na základe zmluvy o zriadení záložného práva uzatvorenej medzi účastníkmi J. G. E. ako záložnej veriteľky a A. D. ako záložcu. Právne účinky vkladu nastali dňa 19. 7. 2023. Zo zmluvy o zriadení záložného práva vyplýva, že ňou bola zabezpečená pohľadávka záložnej veriteľky vo výške 93.488 €.
13. Zo spisového materiálu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 5C/15/2023 vyplýva, že manžel žalovanej podal na Okresný súd dňa 28. 3. 2023 návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva v zmysle § 148a Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalovaná disponovala živnostenským oprávnením. Vo veci bol vydaný rozsudok dňa 9. 5. 2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15. 5. 2023.
14. Podľa § 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
15. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
16. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
17. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
18. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
19. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
20. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
21. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
22. Podľa § 151a Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
23. Podľa § 151b ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom.
24. Zabezpečovacie opatrenie, o vydanie ktorého žiadal žalobca, je inštitútom civilného sporového procesu, ktorý má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 344 zakotvuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči dlžníkovi a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní podľa § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva. Základnými predpokladmi na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia je, že zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, musí ísť o spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty dlžníka, zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a musí existovať obava z budúceho marenia exekúcie.
25. Predmetom konania je rozhodovanie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia po začatí konania vo veci samej. Zabezpečovacie opatrenie predstavuje možnosť reálne zabezpečiť peňažnú pohľadávku veriteľa - navrhovateľa, ktorý je potenciálnym oprávneným v exekučnom konaní. Tento inštitút slúži len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa za súčasnej existencie obavy z ohrozenia exekúcie. Je potrebné hodnoverne osvedčiť dôvodnosť a trvanie uplatneného nároku, ktorému sa má súdom poskytnúť ochrana. Účelom zabezpečovacieho opatrenia má byť predovšetkým zvýšenie vymožiteľnosti peňažnej pohľadávky veriteľa a reštriktívne obmedzenie priestoru na špekulatívne zbavenie sa exekučne postihnuteľného majetku dlžníka. Najmä ak sa dlžník vzhľadom na nepriaznivý vývoj jeho hospodárskej situácie začne účelovo zbavovať svojho exekúciou postihnuteľného majetku. Vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení sa zriaďuje záložné právo, ktoré vzniká zápisom do príslušného registra (napr. do príslušného katastra nehnuteľností alebo Notárskeho centrálneho registra záložných práv). K jeho výkonu môže žalobca (veriteľ) pristúpiť až po právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým mu zabezpečovaná pohľadávka bola priznaná.
26. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Osvedčenie takejto skutočnosti musí byť dostatočne presvedčivé, existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe takejto úpravy. Nevyhnutnou podmienkou jeho zriadenia je existencia zákonného dôvodu, t. j. taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje takúto úpravu súdom. Súd preto
starostlivo zvažuje, či je tu skutočne naliehavá potreba, keď miera osvedčenia sa riadi situáciou a najmä naliehavosťou riešenia, či právo je ohrozené do tej miery, že je potrebné takto rozhodnúť. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia súdom sa v podstate jedná o sudcovské záložné právo, ktoré má povahu procesného záložného práva, ktoré by malo v prípade plurality záložných práv garantovať záložnému veriteľovi relevantné poradie.
27. Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia návrhu žalobcu vyhovel, nakoľko sú splnené zákonné predpoklady na jeho nariadenie. Žalobca sa navrhovaným zabezpečovacím opatrením domáhal ochrany zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky, teda ochrany veriteľa - potenciálneho oprávneného v exekučnom konaní. Žalobca bez pochybností preukázal existenciu pohľadávky voči žalovanej zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 15. 2. 2023, ktorej právo na zaplatenie je judikované platobným rozkazom. Súčasne dospel k záveru, že žalobca dostatočným spôsobom osvedčili obavu ohrozenia výkonu exekúcie. V zmysle platnej právnej úpravy (§ 343 a nasl. CSP) môže súd nariadiť zabezpečovacie opatrenie na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa v prípade, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť zabezpečovacie opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu. Súd mal osvedčené, že žalovaná po tom, ako si od žalobcu dňa 15. 2. 2023 požičala sumu 20.000 €, vykonávala právne úkony (notárska zápisnica o uznaní dlhu a súhlase povinnej osoby s vykonateľnosťou, dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, zmluvy o zriadení záložného práva, návrhy na vklad do katastra nehnuteľností), ktorými sa snažila zabezpečiť svoj majetok, pričom tieto úkony mali vplyv na postavenie žalobcu ako veriteľa, voči ktorému má pohľadávku pri vymožení tejto pohľadávky. Žalobca teda osvedčil aj túto podmienku pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia, t. j., že exekúcia bude ohrozená.
28. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
30. Podľa§ 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. O trovách konania súvisiacich s návrhom na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, súd
rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline písomne v troch vyhotoveniach. (§ 357 písm. a/ Civilného sporového poriadku).
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku: (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.