Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_42Ek-883-2020.pdf
PDF · 87.15 KB
Case nature
Subarea
42Ek/883/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: E. Y., X.: XX.X.XXXX, H..K.. Š. XXXX/XX, XXX XX R., zast. Filip Osvald, Trhová 1, 960 01 Zvolen, IČO: 42310288 proti povinnému: Umelecká agentúra MYSTIK, s. r. o., Moldavská 13, 821 03 Bratislava, IČO: 44314027, o vymoženie 35201 EUR s príslušenstvom, vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Martin Závodský, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 39, 82108 Bratislava, IČO: 43249981, pod sp. zn. 345EX 163/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 02.06.2020 domáhal od povinného vymoženia sumy 35201 Eur príslušenstvom, na základe vykonateľného exekučného titulu - Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, so sp.zn 12Up/390/2020 zo dňa 13.03.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.05.2020.
2. Súd na základe vyššie uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 09.06.2020 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi - JUDr. Martinovi Závodskému, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 39, 82108 Bratislava, IČO: 43249981, ktorý vedie exekúciu pod sp.zn. 345EX 163/20. Súdny exekútor zaslal povinnému upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 11.06.2020.
3. Dňa 23.06.2020 doručil povinný súdnemu exekútorovi písomné podanie zo dňa 22.06.2020 označené ako „Námietky voči exekúcii“. V predmetnom písomnom podaní právny zástupca povinného uvádza, že povinný sa o stave, že sú voči nemu vykonávané úkony smerujúce k zabezpečeniu pohľadávky dozvedel až dňa 11.06.2020. Právny zástupca povinného ďalej uvádza, že povinný nevedel o tom, že na Okresný súd Banská Bystrica napadla žaloba a že došlo k vydaniu Platobného rozkazu, nakoľko povinný a osoby za neho konajúce sú umeleckého zamerania nemajúce akýkoľvek vzťah k technickým otázkam a do obstavenia účtu v peňažnom ústave nevedel, že má aktivovanú elektronickú schránku na ktorú mu bol doručovaný platobný rozkaz a že ten nadobudol právoplatnosť neprevzatím v stanovenej lehote. Právny zástupca povinného má za to, že povinný nebol objektívne schopný prevziať si platobný rozkaz, ten mu objektívne nebol doručený a mal byť zrušený a vec sa mala bežným spôsobom prejednať. Podľa tvrdení právneho zástupcu povinného pri bežnom behu okolností, by povinný vadnej a účelovej žalobe odporoval nakoľko reálny stav je iný ako uvádza oprávnená a má za to, že je nesporné, že oprávnená v podanej žalobe neuviedla všetky rozhodujúce skutočnosti. Na záver právny zástupca povinného uvádza, že dlh vo výške 35.201 Eur, či inej neexistoval a neexistuje a platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica mal byť zrušený a vec mala byť bežne prejednaná v rámci súdneho konania. Povinný má za to, že exekučné konanie má byť zastavené.
4. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril aj právny zástupca oprávneného, ktorý uviedol, že vyjadrenia zo strany povinného sú zavádzajúce, povinný má právnu formu spoločnosti s ručením obmedzeným, z čoho vyplýva, že je to právnická spoločnosť, ktorá má v rámci Slovenskej republiky určité práva, ale aj povinnosti a je povinnosťou každej právnickej osoby si kontrolovať svoju elektronickú schránku, kde táto povinnosť sa do právneho poriadku Slovenskej republiky postupne zapracovávala už od roku 2017, kde najneskôr od roku 2018 mali všetky právnické osoby aktivované elektronické schránky na doručovanie úradných písomností a čiže nie je pravdou, že by z objektívnych príčin si povinný nemohol prevziať vyššie uvedený platobný rozkaz a takéto tvrdenia sú len zavádzaním vo veci samej. Právny zástupca oprávneného uvádza, že v prípade, že by išlo o objektívnu príčinu, povinný by mohol využiť možnosti podľa § 33 zákona o e-governmente, čo však neurobil a ani nemohol, keďže v tomto prípade ide čisto o subjektívne pochybenie a nie objektívnu nemožnosť prevzatia. Právny zástupca oprávneného má za to, že v tejto veci sa nejednalo za žiadnych okolností o účelovú žalobu. Z písomných dokladov jednoznačne vyplývajú skutočnosti na základe ktorých Okresný súd Banská Bystrica vydal právoplatný platobný rozkaz 12Up/390/2020 zo dňa 13.03.2020 Právny zástupca oprávneného na záver uvádza, že keďže povinný práve svojou nedbanlivosťou zapríčinil tento stav, nie je možné, aby v tejto veci bola prípustná žaloba na obnovu konania a návrh na zastavenie exekučného konania by mal byť zamietnutý.
5. Súdny exekútor k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril.
6. S poukazom na ust § 61k ods. 1 Exekučného poriadku: „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a. po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b. exekučný titul bol zrušený, c. je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d. sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.“
7. S poukazom na ust § 61k ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.“
8. S poukazom na ust § 61k ods. 5 Exekučného poriadku: „Návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.“
9. S poukazom na ust § 61l ods. 1 Exekučného poriadku: „O návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.“
10. S poukazom na ust § 61l ods. 2 Exekučného poriadku: „Na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.“
11. S poukazom na ust § 61l ods. 3 Exekučného poriadku: „Ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.“
12. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a
predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a ktorý povinný dobrovoľne nesplnil.
13. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu zákon umožňuje povinnému brániť sa proti nedôvodne začatej a neprípustnej exekúcii a v prípade jeho uplatnenia vzniká povinnosť súdu preskúmať oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie s prihliadnutím na všetky skutočnosti uvádzané povinným, a s ktorými zákon spája zastavenie exekúcie. Z uvedeného dôvodu musí byť návrh na zastavenie exekúcie náležite odôvodnený. Dôkazné bremeno spadá na ťarchu povinného, ktorý okrem povinnosti tvrdenia je povinný súdu predložiť všetky dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia potvrdili.
14. Z hľadiska času podania návrhu na zastavenie exekúcie rozlišujeme návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom a bez odkladného účinku. Len odôvodnený návrh na zastavenie exekúcie podaný do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie má odkladný účinok. Argumentum a contrario neodôvodnený návrh, hoci podaný v lehote 15 dní, nemá odkladný účinok. Povinný musí uplatniť všetky skutočnosti, ktoré sú mu známe. Neskôr podané návrhy môžu obsahovať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15-dňovej lehoty. Ďalšie podané návrhy musia obsahovať opäť len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Výnimku predstavujú skutočnosti, ktoré nemohli povinní bez vlastnej viny uplatniť skôr. Neskôr podaný návrh na zastavenie exekúcie už nemá odkladný účinok.
15. Po preskúmaní písomných podaní súdneho exekútora a povinného súd konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej lehote.
16. Súd uvádza, že exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
17. Podkladom na vykonanie exekúcie bol Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, so sp.zn 12Up/390/2020 zo dňa 13.03.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.05.2020.
18. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Jediným exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd preskúmať po hmotnoprávnej stránke, teda aj z materiálnej právoplatnosti, je rozhodcovský rozsudok. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky. 19. K námietke povinného, že povinný nemal vedomosť o tom, že má aktivovanú elektronickú schránku na ktorú mu bol doručovaný Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, so sp.zn 12Up/390/2020 súd uvádza, že pri doručovaní rozhodnutia do vlastných rúk sa v zmysle § 32 ods. 5 písm. b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/305/20180401.html> zákona o e-Governmente uplatňuje vždy fikcia doručenia <https://www.slovensko.sk/sk/slovnik/detail/_fikcia- dorucenia>. Elektronická správa sa považuje za doručenú, ak potvrdíte notifikáciu o doručení, ale aj vtedy, ak uplynie úložná lehota a notifikáciu o doručení ste v tejto lehote nepotvrdili. Súd má za preukázané, že Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica bol povinnému doručený dňa
30.03.2020. Elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. 20. Súd ďalej uvádza, že vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu, a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp. ho akokoľvek vecne preskúmavať alebo rušiť. 21. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a má za to, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie relevantným spôsobom nepreukázal okolnosti či skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé obsahovo naplniť niektorý z dôvodov, ktoré Exekučný poriadok v ust. § 61k vyžaduje ako predpoklad na zastavenie exekúcie súdom, a ktoré by osvedčovali skutočnosť, že predmetná pohľadávka neexistuje.
22. Vzhľadom na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie nezistil žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie a teda exekúcia sa má vykonať na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, preto súd v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie povinného zamietol.
23. Podľa § 199 ods. 1 Exekučného poriadku: „Trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.“
24. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku: „Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.“
25. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku: „Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.“
26. Podľa § 13a ods. 2 písm. b) Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, (ďalej len“ vyhl.č. 655/2004 Z.z.“): „Odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby, ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.“
27. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie. Keďže súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, povinný nemá nárok na náhradu trov konania. Nakoľko oprávnený v exekučnom konaní je právne zastúpený, ale v súvislosti s vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie si žiadne trovy neuplatnil, súd o trovách oprávneného nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.