Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-44-2019.pdf
PDF · 103.25 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/44/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Vladimírom Vargom v trestnej veci obžalovaného V. X., pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. 1Pv 113/18/7702 zo dňa 08.04.2019, podľa § 284 ods. 1 Trestného poriadku, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23. júla 2020 v Humennom, takto
rozhodol:
Obžalovaný V. X., nar. XX.XX.XXXX M. S., trvale bytom B. XXX/X, XXX XX S.,
uznáva sa za vinného, že
že dňa 15.06.2017 v čase okolo 00.00 hod. pred krčmou R.-E. na ul. Š. Č.. XXX/X M. S. po predchádzajúcom konflikte V. K. D. S. fyzicky napadol Z. X., pritom ako ho napádal, tak ku V. K. zozadu so slovami „už si skončil“ pristúpil V. X. D. S. a 8 až 10-krát udrel teleskopickým obuškom V. K. do oblasti hlavy, čím mu spôsobil zranenia, a to pohmoždenie mozgu v čelovej oblasti, zlomeninu lebky čelovej oblasti vpravo, početné tržnozhmoždené rany vlasatej časti hlavy, pohmoždenie hlavy v oblasti temena vpravo stredne ťažkého stupňa a zlomeninu distálneho článku štvrtého prsta ľavej ruky s dobou liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života 28 dní,
teda
dopustil sa výtržnosti tým, že na mieste verejnosti prístupnom fyzicky napadol iného, ktorému tým úmyselne ublížil na zdraví,
čím spáchal
prečin výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona,
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, prihliadajúc v zmysle § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, na § 37 písm. h) Trestného zákona, podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody na 1 (jeden) rok.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona, súd určuje skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné podal na obvineného V. X. obžalobu pre skutok uvedený vo výroku tohto rozsudku.
Súd vo veci vydal dňa 30.05.2019 trestný rozkaz, ktorým obvineného uznal za vinného zo skutku uvedeného v obžalobe, uložil mu úhrnný trest odňatia slobody na šesť mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu jeden rok. Súd poškodeného V. K. s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Prokurátor a obvinený proti trestnému rozkazu podali odpor. Trestná vec obžalovaného bola prerokovaná na hlavnom pojednávaní konanom 10.10.2019, 16.12.2019, 15.06.2020 a 23.07.2020 a bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Na hlavnom pojednávaní sa poškodený V. K. prostredníctvom splnomocnenca vyjadril, že si uplatňuje náhradu škody, ktorá mu vznikla a bola uvedená v znaleckom posudku znalca z odboru zdravotníctva vo výške 3.600,00 eur. Žiadal aj náhradu za jazvy, ktoré mu ostali po spôsobenom úraze - výšku vyčíslenú nemal a náhradu škody za zastupovanie splnomocnencom poškodeného vo výške 1.500,00 eur.
Na hlavnom pojednávaní súd uznesením rozhodol, že nepripúšťa uplatňovanie nároku na náhradu škody poškodeným V. K., nakoľko z jeho strany a ani zo strany splnomocnenca poškodeného nebol predložený dôkaz, že do skončenia vyšetrovania bol podaný návrh s náležitosťami podľa § 46 ods. 3 TP.
Pri zisťovaní osobných pomerov obžalovaný uviedol, že je rozvedený, má jednu dcéru, ktorá je plnoletá a je už samostatná a nemá voči nej vyživovaciu povinnosť. Je konateľom spoločnosti bez pracovného pomeru v tejto spoločnosti. Je dobrovoľne nezamestnaný. Nepoberá žiadny príjem z výkonu funkcie konateľa spoločnosti. Na hlavnom pojednávaní, rovnako ako aj v prípravnom konaní, využil svoje právo a odmietol vypovedať.
V procesnom postavení svedka bol vypočutý V. K., ktorý uviedol, že v čase, kedy sa mal stať skutok, žil s jeho sestrou v partnerskom vzťahu, momentálne už s ňou nežije a s obžalovaným nemá žiadny vzťah. V daný deň bol v krčme, ktorú prevádzkoval brat obžalovaného Z.. Keď z krčmy odišiel, zistil, že tam zabudol nejaké osobné veci a preto sa tam vrátil. Keď sa vrátil ku krčme, mohlo to byť okolo polnoci, Z. X. už zatváral vstup, zabezpečoval dvere reťazou, svedok mu vravel, že nech ešte odomkne, aby si mohol zobrať veci, ktoré si zabudol v krčme. On však mal dosť vypité a bezdôvodne sa ku svedkovi rozbehol, v rukách mal zbraň - bola to pištoľ. Ako sa rozbehol, zakopol a spadol tvárou k zemi. Keď sa postavil, prikročil k nemu a namieril na neho so zbraňou, preto mu svedok chytil ruku, aby nemohol vystreliť. Spadli obidvaja na zem a v tom sa začal Z. dusiť, preto ho chytil odzadu popod ramená a zdvíhal ho zo zeme. V tom čase zbraň nemal, pretože mu ju vytrhol V. V.. Zrazu asi po desiatich až pätnástich sekundách na svedka zaútočil V. X., udieral ho do hlavy teleskopickým obuškom so slovami: „Už si skončil!“ Rozbil mu hlavu, svedok krvácal z tržných rán, ktoré mal neskôr zašité na chirurgickom ošetrení. Následne došla hliadka polície a svedka odviezli na chirurgiu. Dokonca pri chirurgickom zákroku za prítomnosti zdravotníckeho personálu za ním prišiel V.Á. X. a ešte aj tam sa mu vyhrážal. Obžalovaný dobre vedel, že má priznaný invalidný dôchodok pre úraz hlavy a napriek tomu jeho útok smeroval na jeho hlavu, preto si myslel, že ho treba posudzovať ako chránenú osobu. Na doplňujúce otázky odpovedal, že ho napadol obžalovaný, ktorého pozná 20 rokov, pri útoku ho videl aj svedok.
Obžalovaný sa k výpovedi svedka vyjadril tak, že nie je pravda, aby udieral poškodeného, či už obuškom alebo nejako inak.
Súd podľa § 268 ods. 2 TP vykonal dokazovanie prečítaním znaleckého posudku znalca MUDr. Dušana Sukovského č. 47/2018, zo záverov ktorého vyplýva, že poškodený V. K. dňa 15.06.2017 utrpel zlomeninu distálneho článku IV. prsta ľavej ruky, pohmoždenie mozgu v čelovej oblasti, zlomeninu lebky v čelovej oblasti vpravo, početné tržnozhmoždené rany vlasatej časti hlavy, pohmoždenie hlavy v oblasti temena vpravo stredne ťažkého stupňa. Poškodený mohol byť opakovane udieraný do oblasti vlasatej
časti hlavy tvrdým predmetom, kde na základe priameho mechanizmu, t. j. v mieste dopadu úderov došlo k vzniku poranení v zmysle početné tržnozhmoždené rany vlasatej časti hlavy a zlomenina lebky v čelovej oblasti vpravo. Z hľadiska posúdenia intenzity pôsobenej sily úderov znalec s prihliadnutím na škálu „malá - stredne veľká - veľká“ konštatoval, že niektoré údery boli vedené stredne veľkou silou a niektoré veľkou silou. Jedna z rán v oblasti záhlavia mohla vzniknúť počas pádu a nárazu oblasťou hlavy do tvrdej podložky. Poškodený mohol byť udretý päsťou, prípadne mohol byť kopnutý nohou do oblasti temena hlavy, kde na základe priameho mechanizmu došlo k vzniku poranenia v zmysle pohmoždenie hlavy v oblasti temena vpravo stredne ťažkého stupňa. Z hľadiska posúdenia intenzity sily úderov s prihliadnutím na škálu „malá - stredne veľká - veľká“ znalec skonštatoval, že údery boli vedené stredne veľkou silou. Poškodený počas pádu narazil oblasťou IV. prsta do tvrdej podložky, kde na základe priameho mechanizmu došlo k vzniku poranenia v zmysle zlomenina distálneho článku IV. prsta ľavej ruky. Poranenie poškodeného v zmysle pohmoždenie mozgu v čelovej oblasti vzniklo na základe prenosu sily pôsobiacej na oblasť vlasatej časti hlavy, pričom vzhľadom k tomu, že poškodený bol jednak udieraný do oblasti vlasatej časti hlavy, jednak došlo k jeho pádu a nárazu oblasťou hlavy do pevnej podložky, tak zo súdnoznaleckého hľadiska sa nedalo presne určiť, pri ktorej z pôsobiacich síl došlo k vzniku pohmoždenia mozgu. Poranenia poškodeného mohli vytvoriť predpoklady pre vznik trvalých následkov, definitívne sa k tomu bude dať vyjadriť s odstupom času, najskôr rok od úrazu. Počas nutnej doby liečenia mohol byť poškodený obmedzený v obvyklom spôsobe života. Na základe znalostí o mechanizme vzniku jednotlivých poranení, znalec zo súdnoznaleckého hľadiska konštatoval, že poškodený mohol byť udieraný opakovane do oblasti hlavy tvrdým premetom typu obušku, mohol spadnúť na oblasť záhlavia a mohol byť udieraný päsťou, prípadne aj kopnutý nohou do oblasti vlasatej časti hlavy.
Na hlavnom pojednávaní dňa 16.12.2019 svedok V. V. uviedol, že s obžalovaným nie je v žiadnom vzťahu a nič mu nebráni objektívne vypovedať. Obžalovaného pozná. Stretol sa s K. pri Plzenskej reštaurácii okolo 23.00 hod., kde sa dohodli, že si pôjdu ešte spolu vypiť k nemu domov. K. mu povedal, že sa musí ešte vrátiť do krčmy u A., lebo tam nechal šiltovku, kľúče a peňaženku. Išli tam spolu. Keď prišli na terasu, ktorá je súčasťou prevádzky krčmy, oproti nim vystúpil Z. X., ktorý mal niečo v ruke a priblížil sa. Videl, že s pravou rukou máva, niečo v nej drží, V. ho chytil za ruku a takto spolu spadli na zem. Svedok potom Z. vytrhol pištoľ z ruky a odhodil ju do trávy. Z. asi vyrazilo dych, preto ho V. postavil, chytil ho zozadu a chcel s ním zatriasť a chcel mu pomôcť, aby sa mohol nadýchnuť. Keďže Z. chrčal, volal tiesňovú linku 112 a v tom sa pri krčme zastavilo auto, vystúpil z neho V. X., vytiahol asi teleskopický obušok a mlátil V. K. po hlave. Boli tam nejaké nadávky typu „už máš dosť“. Na svedka neútočil. On mu len povedal, že nech si zoberie tú pištoľ z trávy a nech ide preč. V. následne pištoľ zobral, sadol do auta a odišiel a V. K. bol celý od krvi. Vonku prišla čašníčka W., s ktorou odišiel na sídlisko Máj. K. odišiel z miesta sám, podľa neho sa išiel dať ošetriť. Na doplňujúce otázky odpovedal, že K. bol v polosede, bol zohnutý vpred, pretože dvíhal Z. X. zo zeme a v tom momente obžalovaný na neho začal útočiť. Poškodeného udrel veľakrát a rýchlo, presný počet nevedel uviesť, udieral ho hlavne do hlavy. Stalo sa to hneď za bránkou, ktorá ohraničuje terasu a terasa je priestor prevádzky reštaurácie. Obžalovaný držal teleskopický obušok v pravej ruke. V čase incidentu tam nikto ďalší nebol. Na odstránenie rozporov oproti výpovedi z prípravného konania týkajúcich sa slovných vyjadrení V. X. svedok po prečítaní časti výpovede uviedol, že V.Á. kričal slová, ktoré hovoril na polícii (už ťa mám dosť, skončil si).
K výpovedi svedka sa vyjadril obhajca obžalovaného a túto považoval za účelovú s cieľom pomôcť poškodenému a zároveň privodiť nepriaznivé rozhodnutie súdu pre obžalovaného. Súčasne je vedené trestné konanie proti V. K., vec je už na súde a aj v tom konaní vystupuje V. V. ako svedok.
Na hlavnom pojednávaní dňa 15.06.2020 súd podľa § 263 ods. 1 TP vykonal dokazovanie prečítaním výpovede svedkyne F. W. z prípravného konania, z ktorej vyplynulo, že dňa 14.06.2017 v čase okolo 19.00 hod. bola v práci. Do baru došiel V. K. aj s nejakým kamarátom. Po príchode začal bezdôvodne vulgárne urážať Z. X.. Z. chcel ísť dovnútra do krčmy, no ako bol na vchodových dverách, do neho zozadu silno sotil K. a on padol na zem. Priateľa Z. X. sa zastali W. B. P. V. X.. K žiadnemu fyzickému napádaniu nedošlo, len sa sácali. Chlap, ktorý došiel s K., sa fyzicky do konfliktu nezapájal, len verbálne, nakoľko bol značne opitý. Zavolala hliadku polície, V. K. aj s cudzím chlapom odišiel preč. Z. X. nemal nič rozbité, mal len hrču na hlave, tak to nechal tak, na lekárske ošetrenie nešiel a odišiel domov. V čase okolo 22.00 hod. ako vždy do krčmy došiel, aby ju odprevadil domov. Z. X. išiel k vchodovým dverám krčmy, aby ich pripravil na uzamknutie, svedkyňa bola vo vnútri a o nejakú chvíľu počula krik z vonku. Ako vyšla z krčmy, videla Z. X. ležať pred krčmou, nad ním stal V. V. s V. K.. V. K. vtedy nemal žiadne
zranenia, nevedela uviesť, kto napadol jej priateľa Z., ani to, čo sa stalo. Nakoľko sa bála, utiekla do krčmy a zavolala políciu. Pred príchodom hliadky sa s priateľom posadila na terasu a V. jej tvrdil, že on nikoho nenapadol, len tam stál. V. K. na mieste už nebol.
Svedkyňa A. X. v prípravnom konaní využila svoje právo a veci odoprela vypovedať.
Svedok V.. W. B. vypovedal, že dňa 14.06.2017 vo večerných hodinách volal známenu Z. X., že potrebuje od neho prácu. Po zodvihnutí mu Z. povedal, že bol napadnutý a aby prišiel hore do krčmy. Prišiel do krčmy, pri vstupe na terase sedel Z. X., V. X. a silný chlap menom Q.. Sadol si k nim a Z. mu povedal, že bol napadnutý V. K.. Bol napadnutý zozadu, sotený a padol na zem. Po vstatí zo zeme útok vrátil a V. K. udrel jedenkrát do oblasti tváre s tým, že K. zaliala krv. Svedok tam sedel cca 40 minút a odišiel preč. Prišiel domov, okolo 22.00 hod. mu volal Z. X., ktorý ho požiadal, aby zavolal taxík. Keď taxikár neprichádzal, volal mu a zistil, že v krčme bola veľká bitka. Poprosil taxikára, aby po neho prišiel a opäť prišiel pred krčmu. Na terase videl Z. X., ktorý sa potácal, bol dobitý, niečo hovoril. Na mieste bol aj veľký chlap zo sídliska W. B., ktorý mal prísť s K.. Chlap zo sídliska povedal, že on X. nezbil. Celý čas bol s Z., prišla hliadka polície, s ktorou šiel na ošetrenie aj s Z.. V. X. si pri druhom incidente pred krčmou nevšimol. Pri prvom incidente mal Z. X. mierne vypité, vzhľadom na to, ako vyzeral pri druhom incidente, tak to uviesť nevedel. Nevedel prečo V. X. P. F. W. uviedli, že tam bol a zastal sa Z., keď do krčmy prišiel až po incidente.
Na hlavnom pojednávaní dňa 23.07.2020 svedok Z. X. uviedol, že je bratom obžalovaného, ich vzťah je dobrý, bezkonfliktný. Bol prevádzkovateľom reštaurácie - krčmy R.-E. na Š. ulici v S. a spomenul si, že mohlo to byť v júni 2017, bolo pred polnocou a v krčme už bol iba on a čašníčka F. W., pretože potrebovali uzavrieť prevádzku. Zavolal si taxík a chcel odísť domov, po čase prišlo auto k prevádzke, myslel si, že je to objednaný taxík, vyšiel pred budovu a v tom sa z auta vyrútili dve osoby V. K. P. V.. Začul vulgárny výkrik a nestihol na to ani zareagovať a už ho začali biť. Stihol zakričať na čašníčku, aby zavolala policajtov. Následne si už pamätal len priebeh ošetrenia, bol na chirurgickom ošetrení. Pri bitke jeho brat nebol. Nevedel sa vyjadriť k tomu, ako došlo k zraneniu V. K.. K. ho napadol prvýkrát už popoludní v krčme, pýtal od neho bezdôvodne peniaze. Popoludní ho K. napadol tak, že ho sotil. Brat V. bol svedkom tohto incidentu a vstúpil do toho tak, že ho bránil.
Súd vykonal dokazovanie prečítaním ďalších listinných dôkazov: zápisnice o obhliadke miesta činu, lekárskych správ, ktoré boli podkladom na vyhotovenie znaleckého posudku MUDr. Sukovského, správy o povesti V. S., správu oddelenia zbraní a streliva, uznesenia o vylúčení veci, výpisu z ústrednej evidencie priestupkov, odpisu registra trestov a lustrácie v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov.
Prokurátor v záverečnej reči na základe vykonaného dokazovania poukazujúc na výpoveď poškodeného V. K., svedka V. V.Š. a závery znaleckého posudku MUDr. Sukovského navrhol uznať obžalovaného za vinného zo skutku uvedeného v obžalobe podľa právnej kvalifikácie a pri zistení priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 písm. h) navrhol zvýšiť dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a uložiť mu trest odňatia slobody na dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby. Výkon trestu navrhol podmienečne odložiť a určiť primeranú skúšobnú dobu.
Obhajca obžalovaného uviedol, že ani v prípravnom konaní, ani na hlavnom pojednávaní nebolo preukázané, že by skutok uvedený v obžalobe spáchal obžalovaný V. X.. Poukázal na skutočnosť, že orgány činné v trestom konaní odmietli vykonať navrhovaný dôkaz, a to konfrontáciu svedkyne F. W. a zasahujúcich policajtov, už z tohto dôkazu mohlo byť zistené, že k druhému incidentu by nedošlo, ak by bol zásah polície v súlade s právnymi predpismi. Považoval výpoveď svedka V.. V. za tendenčnú v snahe poškodiť obžalovaného a pomôcť V.. K.. Z uvedeného dôvodu trvali na osobnom výsluchu Z. X., ktorý vypovedal tak, že bol to on, kto bol napadnutý V.. K. P. V.. V. v čase uzatvárania prevádzky krčmy R.-E.. Z uvedených dôvodom navrhol, aby súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. c) TP, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Obžalovaný uviedol, že sa zúčastnil incidentu medzi K. a bratom, ale bolo to popoludní, kde sa postavil na bratovu stranu a incident sa ukončil príchodom hliadky polície, ktorá podľa jeho názoru nesprávne nechala z miesta činu odísť práve iniciátorov konfliktu, a to K. a ešte jedného muža. V čase, kedy malo dôjsť k zraneniu V.. K., teda pred polnocou, pri krčme R.-E. nebol, o napadnutí brata sa dozvedel až z
telefonátu sestry. Až po tomto telefonáte prišiel ku krčme, kde videl ako policajti nakladajú do auta jeho brata, pretože bol pobitý a bol tam v tom čase ešte V.. Ešte sa policajtov pýtal, kde brata vezú, kde za ním môže prísť. Pri prednese posledného slova uviedol, že sa cíti nevinný a pri skutku nebol.
Po vykonanom dokazovaní súd konštatuje, že obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné 1Pv 113/18/7702 zo dňa 08.04.2019 je dôvodná. Za preukázané súd považuje spáchanie súdeného prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona zo strany obžalovaného V. X., pretože bolo dokázané, že sa dopustil výtržnosti na mieste verejnosti prístupnom tým, že fyzicky napadol V. K. a tomu úmyselne ublížil na zdraví. Svoju vinu ohľadne tohto skutku síce obžalovaný poprel, zo zisteného sledu udalostí však vyplynulo, že dňa 15.06.2017 v čase okolo 00.00 hod. pred krčmou R.-E. na ulici Š.V. v S. po predchádzajúcom konflikte V. K. fyzicky napadol Z. X. a ako ho napádal, zozadu a so slovami „už si skončil“ k nemu pristúpil obžalovaný a 8 až 10-krát ho udrel teleskopickým obuškom do oblasti hlavy, čím mu spôsobil viaceré zranenia.
Vinu obžalovaného preukazuje výpoveď V. K., ktorý potvrdil, že to bol obžalovaný, kto ho napadol. Výpoveď menovaného potvrdil ďalší svedok V. V., ktorý popísal celý priebeh incidentu zhodne s V. K.. Zo znaleckého dokazovania tiež vyplynulo, že uvedeného dňa K. utrpel zlomeninu distálneho článku štvrtého prsta ľavej ruky, pohmoždenie mozgu v čelovej oblasti, zlomeninu lebky čelovej oblasti vpravo, početné tržnozhmoždené rany vlasatej časti hlavy a pohmoždenie hlavy v oblasti temena vpravo stredne ťažkého stupňa. Po posúdení mechanizmu vzniku zranení znalec konštatoval, že tieto poranenia mohli vzniknúť tak, ako to popísal V. K. a ten mohol byť opakovane udieraný do oblasti hlavy tvrdým predmetom typu obušku, mohol spadnúť na oblasť záhlavia a mohol byť udieraný päsťou, príp. aj kopnutý nohou do oblasti vlasatej časti hlavy. Z výpovede svedkyne F. W. vyplynulo, že síce celý incident nevidela, no potvrdila, že predtým ako vbehla do krčmy, aby privolala políciu, nemal V. K. žiadne zranenia. Na základe týchto vykonaných dôkazov tak bola vyvrátená obrana obžalovaného, ktorý sa podľa vlastných slov skutku nedopustil.
U obžalovaného V. X. prichádza do úvahy uloženie úhrnného trestu, pretože v tomto konaní ho súd odsudzuje za dva trestné činy. Pri prísnejšie posudzovanom prečine výtržníctva je trestná sadzba pri treste odňatia slobody až tri roky. Pri ukladaní trestu súd nezistil poľahčujúcu okolnosť. Bola zistená jedna priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Trestného zákona, že obžalovaný spáchal viac trestných činov. Pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolnosti súd vyhodnotil ako prevahu priťažujúcich okolností a z toho dôvodu pristúpil k úprave dolnej hranice zákonom stanovenej trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona, čím bola stanovená dolná hranica trestnej sadzby na jeden rok.
Pri ukladaní trestu súd prihliadal na kritéria uvedené v základných zásadách ukladania trestov (§ 34 TZ) najmä v ustanovení odseku 3, podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby a v ustanovení odseku 4, podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Každý prípad je súd povinný skúmať a posudzovať individuálne s ohľadom najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Po zvážení relevantných skutočností súd obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody na jeden rok s podmienečným odkladom jeho výkonu a určil skúšobnú dobu na jeden rok. Trest bol uložený na dolnej hranici zákonom ustanovenej a upravenej trestnej sadzby. Dal tak obžalovanému možnosť preukázať, že si skutočne uvedomuje nesprávnosť svojho konania a jeho dôsledky a že v uloženej skúšobnej dobe preukáže svoju prevýchovu tým, že v nej bude viesť riadny život.
Takto uložený trest súd považuje za najvhodnejší na dosiahnutie účelu trestu, ktorým je primárne prevýchova obžalovaného a ochrana spoločnosti pred ním.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe a poškodený môže odvolanie podať pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť že je výrok nesprávny, alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.