Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_18Pc-17-2019.pdf
PDF · 74.62 KB
Case nature
Area
Subarea
18Pc/17/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou, vo veci matky J. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, zastúpenej D.. Soňou Suchánovou, advokátkou so sídlom Partizánska 58, Trenčín, proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, H. X - T., M. republika a mal. C. H., narodenej XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, o určenie otcovstva takto
rozhodol:
I. U r č u j e sa, že E. H., nar. X.XX.XXX7 je otcom mal. C. H., nar. XX.XX.XXXX z matky J. H., nar. XX.XX.XXXX.
II. Schvaľuje sa rodičovská dohoda nasledovného znenia:
„E.. C. H., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, pričom právo zastupovať a spravovať majetok maloletej majú obaja rodičia.
Otec maloletej sa z a v ä z u j e prispievať na výživu mal. C. sumou 130,- € mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky maloletej.
-2- 18Pc/17/2019
Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 11.04.2019 do rozhodnutia súdu v sume 2.036,- € sa otec z a v ä z u j e zaplatiť v splátkach po 80,- € mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku až do vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.“
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka, matka mal. C., sa podaným návrhom domáhala určenia, že domnelý otec, E. H., je otcom mal. C.. Súčasne žiadala zveriť maloletú do svojej výlučnej starostlivosti a otca zaviazať na platenie výživného vo výške 150 eur mesačne s účinnosťou od narodenia dieťaťa s tým, že zastupovať a spravovať majetok maloletej majú obaja rodičia. Svoj návrh odôvodnila tým, že s domnelým otcom sa zoznámila v 8/2018 a v 9/2018 sa k nemu nasťahovala. Počas tohto obdobia udržiavala intímny vzťah len s domnelým otcom, a preto len on môže byť otcom mal. C.y. Po mesiaci spolužitia od domnelého otca pre nezhody odišla späť k svojim rodičom. Následne zistila, že je tehotná. Tehotenstvo oznámila domnelému otcovi, ktorý trval na tom, aby išla na potrat. Ona však toto odmietla. Po narodení maloletej sa opakovane kontaktovala s domnelým otcom. On sa však odmietol podieľať na rodičovských povinnostiach až do
času, kým nebude preukázané, že je biologickým otcom mal. C.. Ďalej uviedla, že je na materskej dovolenke a jej jediným príjmom je materské vo výške 560 eur a rodičovský príspevok v sume 24 eur. S maloletou má výdavky primerané veku, keď jej kupuje plienky vo výške 25 eur mesačne a výživu vo výške 25 eur mesačne. Nakoľko sa mal. C. narodila predčasne, musí s ňou rehabilitovať, s čím má zvýšené výdavky na dopravu do zdravotníckeho zariadenia. Ona sama nevlastní žiaden majetok, rodičom prispieva na bývanie sumou 150 eur mesačne a spláca spotrebný úver vo výške 24 eur mesačne.
2. Domnelý otec uviedol, že sa necíti byť otcom.
3. Kolízny opatrovník uviedol, že na strane matky sú vytvorené vhodné podmienky pre zdravý fyzický, psychický a sociálny vývoj dieťaťa.
4. Súd za účelom prejednania veci nariadil na deň 23.07.2020 pojednávanie, na ktoré sa dostavili všetci účastníci.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením rodného listu mal. C. H., znaleckého posudku č. 25/2019 E.. W. U., H.., a zistil nasledovný skutkový stav:
-3- 18Pc/17/2019
6. Z rodného listu mal. C. vyplýva, že táto sa narodila dňa XX.XX.XXX.X matke J. H., pričom otec je neuvedený.
7. Zo znaleckého posudku č. 25/2019 znalkyne E.. W. U., H.., vyplýva, že otcovstvo E. H. voči maloletej C. H. možno považovať za prakticky dokázané s pravdepodobnosťou 99,999999830 %.
8. Podľa § 94 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
9. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh podaný matkou je dôvodný. Ako vyplýva z rodného listu mal. C., otcovstvo k nej nebolo určené žiadnou zákonnou domnienkou a ani súhlasným vyhlásením oboch rodičov. Preto bolo namieste, aby bol podaný súdu návrh na určenie otcovstva k mal. C.. Znaleckým dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že otcom mal. C. je E. H., keď podľa záverov znaleckého posudku č. 25/2019 otcovstvo E. H. k mal. C. možno považovať za prakticky dokázané. Súd preto určil, že otcom maloletej C. je E. H..
10. Podľa § 110 Civilného mimosporového poriadku, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.
11. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
12. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
-4- 18Pc/17/2019
13. Podľa 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
14. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
15. Vzhľadom k tomu, že s konaním o určenie otcovstva je zo zákona spojené konanie o úprave práv a povinností k mal. dieťaťu, zaoberal sa súd aj touto otázkou. V danom prípade rodičia mal. C.avrhli súdu schváliť ich rodičovskú dohodu, na základe ktorej bude mal. C. zverená do starostlivosti matky a otec bude povinný prispievať na jej výživu sumou 130 eur mesačne, pričom dlh na výživnom za obdobie od narodenia maloletej do rozhodnutia sumu vo výške 2.036 eur bude splácať v mesačných splátkach po 80 eur. Súčasne navrhli, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia. Vzhľadom k tomu, že navrhnutá dohoda je v súlade so záujmami maloletej, schválil súd dohodu rodičov v navrhovanom znení.
16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku vo výroku I, III odvolanie nie je prípustné, nakoľko po jeho vyhlásení, odôvodnení a danom poučení sa všetci účastníci vzdali práva na podanie odvolania.
Proti výroku II odvolanie nie je prípustné v zmysle § 122 CMP.